Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2721200467
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2721200467.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov:

JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX F.,
zastúpenému: JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, o
určenie neplatnosti darovacej zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica
č. k. 11C/3/2021-108 zo dňa 20. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 23.03.2021 uzatvorenej medzi darkyňou E. D. a žalovaným ako
obdarovaným. Predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre
katastrálne územie F. - rodinný dom súpisné číslo XXX a zastavané plochy a nádvoria na parcele č.
16/15 (ďalej len ako „nehnuteľnosti“). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na
ustanovenie § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) tým,
že predmetná žaloba je žalobou o určenie právnej skutočnosti, Civilný sporový poriadok však zásadne

nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s tou výnimkou, že to vyplýva z osobitného
právneho predpisu. Vychádzajúc zo žalobného návrhu i samotnej žaloby súd prvej inštancie konštatoval,
že zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti darovacej
zmluvy. Dospel potom k záveru o procesnej neprípustnosti žalobkyňou uplatnenej žaloby, a preto bez
ďalšieho zaoberania sa meritom veci a námietkami žalovanej strany žalobu ako neprípustnú zamietol.

1. 1 Výrokom II. súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu
100 %, pretože žalovaný bol v spore plne úspešný.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.) a súčasne, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).

Žalobkyňa namietala, že podanou žalobou sa domáha určenia absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy,
keď obdarovaný v čase uskutočnenia právneho úkonu nespĺňal náležitosti subjektu právneho úkonu
pre jeho zdravotný stav – chronický etylizmus, pričom absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže
domáhať každý, kto preukáže naliehavý právny záujem. Súd nevypočul žalobkyňu, rozhodol bez jejprítomnosti, bez jej výpovede, bez skúmania dôkazov. Súd prvej inštancie znemožnil uplatniť procesné
práva žalobkyne aj tým, že dňa 20.10.2022 pojednával v jej neprítomnosti. Žalobkyňa sa nestotožnila
s tým, že žalobu súd vyhodnotil ako procesne neprípustnú. Namietla, že na absolútnu neplatnosť

právneho úkonu postačuje nespôsobilosť čo i len jedného účastníka právneho úkonu. Žalobkyňa má za
to, že podala určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) C. s. p., súd prvej inštancie tak nesprávne právne
posúdil druh žaloby. Nesúhlasila ani s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100
% z dôvodu, že právna zástupkyňa žalovaného sa v konaní vyjadrila 28.06.2022, pričom nejde o úkon,
ktorý by bol účelný, odôvodnený, nevyhnutný a potrebný. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný tak, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za
vecne a právne správny. S tvrdeniami žalobkyne v celom rozsahu nesúhlasí, ide o jej účelové,
ničím nepodložené tvrdenia, pričom ani jej odvolanie nepreukazuje dôvodnosť samotnej žaloby. Zo
strany žalobkyne ide o neustále bezdôvodné zaťažovanie súdu a jej emotívne nezvládnutú snaha

neoprávnene získať majetkový prospech bez ohľadu na slobodnú vôľu jej matky. Žalobkyňa nielenže
podala nesprávnu žalobu, ale ani len neosvedčila naliehavý právny záujem, nepreukázala dôvodnosť
podanej žaloby. Žalobkyňa nechce akceptovať skutočnosť, že matka sa slobodne rozhodla darovať
žalovanému nehnuteľnosť, pričom spochybňuje každé nadobudnutie majetku, ktoré ju v jej ponímaní
údajne ukracuje a vedie ju to k podávaniu nedôvodných žalôb. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho
konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou sporu (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
písm. b), h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C. s. p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§
387 ods. 1 C. s. p.).

5. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému určenia, že darovacia zmluva, uzatvorená medzi E. D. ako darkyňou a žalovaným ako

obdarovaným, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti v katastrálnom území F., je neplatná.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu, že s poukazom na ustanovenie § 137 C. s. p. ide o procesne
neprípustnú žalobu, pretože jej prípustnosť nepriznáva žiadna právna norma.

7. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že vzhľadom k žalobnému návrhu – určovacej žalobe, súd
prvej inštancie postupoval správne, keď skúmal, či ide o prípustnú žalobu v zmysle ustanovenia § 137
C. s. p.

8. Podľa § 137 C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik

týchto vzťahov spája.

10. Preskúmaním obsahu spisového materiálu, najmä žaloby odvolací súd súhlasne so súdom prvej
inštancie konštatuje, že žalobkyňa sa svojou žalobou výslovne domáhala určenia neplatnosti darovacejzmluvy z dôvodu, že žalovaný zneužil tieseň, neskúsenosť, rozrušenie darkyne a že darovacia zmluva
nenapĺňa podmienku určitosti. Podľa právnej teórie je darovacia zmluva, ako každá zmluva, právny úkon
a právny úkon je právnou skutočnosťou (uvedené teoretické východisko je premietnuté do citovaného

ustanovenia § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Je preto nepochybné, že ak sa žalobkyňa domáhala
svojou žalobou neplatnosti darovacej zmluvy, domáhala sa určenia právnej skutočnosti. V zmysle
citovaného ustanovenia § 137 písm. d) C. s. p. je žaloba na určenie právnej skutočnosti prípustná, len ak
tak vyplýva z osobitného predpisu, najmä z hmotného práva (napr. zo Zákonníka práce, z Občianskeho
zákonníka), ako správne konštatoval súd prvej inštancie. Prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti

darovacejzmluvynevyplývazožiadnehoosobitnéhopredpisu,správnepretosúdprvejinštancieuzavrel,
že predmetná žaloba je neprípustná a napadnutým rozhodnutím ju zamietol.

11. Odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil jej žalobu ako žalobu podľa
§ 137 písm. d) C. s. p., pretože ide o žalobu určovaciu podľa § 137 písm. c) C. s. p. je nedôvodná.
Z obsahu žaloby, najmä jej žalobného návrhu (petitu) je nepochybné, že v preskúmavanej veci nejde

o určenie, či tu právo je alebo nie je. Formulácia žalobného návrhu ani obsah žaloby nenasvedčuje
tomu, žeby sa žalobkyňa domáhala určenia, či tu právo je alebo nie je. Naopak žalobkyňa sa výslovne
domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy – právnej skutočnosti a tomu výslovne nasvedčuje nielen
formulácia žalobného návrhu (petitu), ale aj obsah – text žaloby, kde uvádza len dôvody neplatnosti
darovacej zmluvy, navrhuje, aby súd skúmal okolnosti jej uzavretia a poukazuje na svoj naliehavý právny

záujem na určení, ktorý má spočívať v tom, že je dcérou darkyne a nevidí žiadny objektívny dôvod na
darovanie len jednému potomkovi. Tvrdenie žalobkyne o tom, že vo veci má naliehavý právny záujem
na určení je s poukazom na vyššie uvedené právne nedôvodné a súd prvej inštancie ani odvolací súd
preto naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti darovacej zmluvy neskúmali.

12. Odvolací súd preskúmal aj ďalšiu námietku žalobkyne, podľa ktorej jej súd prvej inštancie znemožnil
uplatniť procesné práva tým, že dňa 20.10.2022 pojednával v jej neprítomnosti. Z obsahu spisu vyplýva,
že súd dňa 20.09.2022 odročil pojednávanie vo veci z dôvodu neprítomnosti strán sporu. Dôvod
neprítomnosti žalobkyne pritom vyhodnotil ako nedôležitý. Ďalšie pojednávanie súd prvej inštancie
nariadil na deň 20.10.2022, pričom predvolanie prevzala žalobkyňa dňa 10.10.2022, teda včas. Listom

doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.10.2022 ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní
práceneschopnosťou (od 10.10.2022). V uvedenom liste uviedla, že odročenie pojednávania ponecháva
na uváženie súdu. Z uvedeného je zrejmé, že tým, že súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti
žalobkyne dňa 20.10.2022 neporušil jej procesné práva. Samotná žalobkyňa ponechala na úvahu súdu,
či pojednávanie nariadené na deň 20.10.2022 odročí alebo vec prejedná v jej neprítomnosti. Súd prvej

inštancie postupoval tak, že pojednávanie neodročil a o veci rozhodol, pričom z obsahu spisu nevyplýva
ani žiadna iná okolnosť, ktorá by svedčila o porušení práva žalobkyne na spravodlivý proces. Súd prvej
inštancie postupoval správne a v súlade so zásadou hospodárnosti zakotvenou v Čl. 17 C. s. p. (súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom,konáhospodárneabezzbytočnéhoaneprimeranéhozaťažovaniastránsporuainýchosôb.).

13. Odvolaciu námietku voči výroku II. napadnutého rozsudku, týkajúcu sa nároku na náhradu trov
konania odvolací súd tiež vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože súd prvej inštancie postupoval správne,
keď v súlade so zásadou úspechu v spore, zakotvenou v ustanovení § 255 ods. 1 C. s. p. priznal
žalovanému, úspešnému v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu

100 %. V napadnutom výroku súd prvej inštancie rozhodol len o nároku na náhradu trov konania.
O výške náhrady trov konania – teda o samotnom plnení, rozhodne súd prvej inštancie samostatným
rozhodnutím podľa § 262 ods. 2 C. s. p., v rámci ktorého vyhodnotí aj účelnosť jednotlivých úkonov
právneho zastúpenia.

14. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

15. So zreteľom na uvedené argumenty dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne je v celom
rozsahu nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v súlade s citovaným ustanovením

§ 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

16. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, má preto voči žalobkyni nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).