Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/84/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122014276
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122014276.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 172 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaných A. B. a A. C. proti

rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.04.2023 pod sp. zn. 5T/47/2022, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 19.09.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných A. B., nar. XX.XX.XXXX v D. a A. C., nar.
XX.XX.XXXX v D.,
z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania
obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona sčasti formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona účinného do 1.5.2022, a obžalovaný A. C. bol uznaný vinným zo
spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2
písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j), písm. e) Trestného zákona sčasti formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného do 1.5.2022, na tom skutkovom základe, že

obžalovaný A. B. si neoprávnene najmenej od 22.9.2021 až do dňa 19.1.2022 od neznámych osôb
presne nezisteným spôsobom na nezistených miestach neoprávnene v rozpore so zákonom č. 139/1998

Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisovzadovážil
omamné a psychotropné látky a to pervitín -metamfetamín, ktoré neoprávnene prechovával:

v osobnom motorovom vozidle značky FORD MONDEO, evidenčné číslo E., VIN:
F., rok výroby 2008, farba: šedá metalíza, vo vlastníctve G. H., bytom C. I. H., A. XXXX/XX, v ktorom
bola dňa 19.01.2022 yykonaná prehliadka iných priestorov na základe príkazu prokurátora Okresnej

prokuratúryTmavapodsp.zn.IPO-V-25/2021/2207-4620dňa14.01.2022podľa§101ods.1Trestného
poriadku, pri ktorej bolo zaistené:

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom (vložené v čiernom textilom puzdre na suchý zips) s obsahom
metamfetamínu s hmotnosťou 24737 mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 70,9
% hmotnostného, ktorého hodnota predstavuje na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku

najmenej 1236,85 eur,a u seba, keď' na základe príkazu na osobnú prehliadku podľa § 102 ods. 1 Trestného poriadku mu
bola zaistená:

- kovová nádobka striebornej farby s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 4374 mg, s priemernou
koncentráciou účinnej látky 72,3 % hmotnostného metamfetamínu, ktorého hodnota predstavuje na
čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku najmenej 218,70 eur,

pričom obžalovaný A. B. prechovával metamfetamín aj za účelom ďalšej distribúcie, ktorý predával

prípadne za odplatu alebo bezodplatne poskytoval na rôznych miestach na území Trnavského a
Nitrianskeho kraja najmenej obž. A. C., A. J., K. A..

Obžalovaný A. C. si neoprávnene najmenej od 22.9.2021 až do dňa 19.1.2022 od obžalovaného A.
B. a iných nezistených osôb presne nezisteným spôsobom na nezistených miestach neoprávnene v
rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. O omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v

znení neskorších predpisov zadovážil omamné a psychotropné látky a to pervitín - metamfetamín a
marihuanu, ktoré neoprávnene prechovával:

v byte č. XX nachádzajúcom sa na 1. podlaží vo vchode č. XX bytového domu v meste E. na ulici L.
M. súpisné číslo XXXX v ktorom bola dňa 19.01.2022 vykonaná domová prehliadka na základe príkazu

sudcu Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 8Tp/302/2022-2-V-OSTT ZO dňa 16.01.2022 podľa § 100
ods. 1 Trestného poriadku, pri ktorej bolo zaistené:
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 264 mg s priemernou
koncentráciou účinnej látky 75,8 % hmotnostného metamfetamínu, ktorého hodnota predstavuje na
čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku minimálne 13,20 eur,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom zabalené v čiernej fólii s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou
60 066 mg, s priemernou koncentráciou účinnej latky 74,9 % hmotnostného metamfetamínu, ktorého
hodnota predstavuje na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku minimálne 3 003,30 eur,

- plastové vrecko s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 313 mg, s priemernou koncentráciou účinnej
látky 75,4 % hmotnostného metamfetamínu, ktorého hodnota predstavuje na čiernom trhu v mieste a
čase spáchania skutku minimálne 15,65, eur,

-plastovévreckostlakovýmuzáveromsobsahommetamfetamínushmotnosťou5313mg,spriemernou

koncentráciou účinnej látky 75,6 % hmotnostného metamfetamínu, ktorého hodnota predstavuje na
čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku minimálne 265,65 eur,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného konope (marihuana) s hmotnosťou 262
mg, s koncentráciou účinnej látky 10,3 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 27

mg THC, ktorého hodnota predstavuje na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku minimálne
2,62 eur,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného konope (marihuana) s hmotnosťou 181
mg, s koncentráciou účinnej látky 10,7 % hmotnostného hmotnosťou 181mg, s koncentráciou účinnej

látky 10,7 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 19 mg THC, ktorého hodnota
predstavuje na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku minimálne 1,81 eur,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného konope (marihuana) s hmotnosťou 165
mg, s koncentráciou účinnej látky 16,6 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 27

mg THC, ktorého hodnota predstavuje na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku minimálne
1,65 eur,

následne A. C. zadovážený metamfetamín - pervitín od obžalovaného A. B. prechovával okrem vlastnej
potreby, po vzájomnej dohode s obžalovaným A. B. na rôznych miestach v Trnave aj za účelom ďalšej

distribúcie, ktorý predával, prípadne za iné protislužby poskytoval najmenej N. J., O. C., D. C., ako i
ďalším doposiaľ nestotožneným osobám, pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisovje metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu cannabis (konopa) sú
zaradené do I. skupiny omamných látok.

Za túto trestnú činnosť uložil prvostupňový súd obžalovaným (odvolateľom) tresty nasledovne:

Obžalovanému A. B.:

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona (v znení do 1.5.2022), s prihliadnutím na § 37 písm. m) Trestného

zákona, § 38 ods. 2, ods. 6 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 4
(štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 s poukazom na § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to:
- 1 kus mobilný telefón značky SAMSUNG A 51, čiernej farby, S/N: R58NC06QQDY v čiernom

ochrannom obale, spolu so SIM kartou 4KA SK č. 0311012622060,
- finančná hotovosť v sume 20 eur.

Obžalovanému A. C.:

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona (v znení do 1.5.2022), s prihliadnutím na § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov a 6
(šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 s poukazom na § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to:
- 1 kus mobilný telefón značky SAMSUNG A 20e, bielej farby, S/N: R58N31YA5WR spolu s pamäťovou
kartou MicroSDHC zn. Kingston 32 GB, SIM kartou TESCO SK č. 894210439921018034 a SIM kartou
TESCO SK č. 894210439340060838,
- 1 kus mobilný telefón značky SAMSUNG Galaxy S4 mini, bielej farby, S/N: R38FA01PWPP.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č. l. 1026-1037 spisu.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení zahlásili voči všetkým jeho výrokom odvolanie
obžalovaní A. B. i A. C..

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava prítomná pri vyhlásení rozsudku odvolanie nepodala.

Obžalovaný A. B. v písomne zdôvodnenom odvolaní prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že
vydaniu napadnutého rozsudku predchádzali podstatné procesné chyby konania, rozsudok je založený

na nesprávne zistenom skutkovom stave, pričom vykonané dôkazy boli nezákonné, v konaní bolo
závažným spôsobom porušené právo na obhajobu. Navyše je potrebné vykonať ďalšie dôkazy a bol
neprávoplatne odsúdený za skutok, pre ktorý mu nebolo vznesené obvinenie.

Vo vzťahu k skutkovým zisteniam a k následnému použitiu kvalifikovanej skutkovej podstaty aj podľa

§ 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona účinného
do 1.5.2022 poukázal nato, že skutková veta napadnutého rozsudku obsahuje skutkové závery
nevyplývajúce z vykonaného dokazovania (napr. údajné predávanie K. A. a obžalovanému A. C.) alebo
z významne spochybneného dôkazu (výsluch A. J.), pričom majú podstatný význam pre následnéurčenie právnej kvalifikácie skutku ako obzvlášť závažného zločinu. Jedine svedok A. J. potvrdil jeho
predávanie drog. Poukázal na výpoveď obžalovaného A. C., ktorý viackrát vypovedal, pričom súd v
napadnutom rozsudku bez náležitého odôvodnenia priznal dôkaznú hodnotu iba výpovedi obžalovaného

A. C. zo dňa 22.1.2022 pred sudcom pred prípravné konanie, kedy vypovedal usvedčujúco proti
nemu. Čítanie tejto výpovede sa uskutočnilo na hlavnom pojednávaní dňa 20.10.2022 mimo výsluchu
obžalovaného C., resp. mesiac po vykonaní jeho výsluchu. Z výpovede obžalovaného A. C. na hlavnom
pojednávaní zo dňa 28.9.2022 vyplývalo, že si nekupoval od neho drogy, pričom v čase zadržania bol
pod vplyvom pervitínu. Už v prvej výpovedi obžalovaného A. C. z 20.1.2022 rezultovalo, že nájdené

drogy boli obžalovaného A. C. a žiadne drogy mu nepredával. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.10.2022
obžalovaný A. C. k prečítanej výpovedi z prípravného konania z 22.1.2022 uviedol, že vypovedal
usvedčujúco na neho, pretože ho tak inštruovali policajti, ktorí mu povedali, že nepôjde do väzby.
Obžalovaný A. C. potvrdil, že jediná pravdivá výpoveď bola tá, ktorú podal na hlavnom pojednávaní,
teda tá, v ktorej uvádza, že od neho žiadne drogy nemal. Obžalovaný A. C. sa na hlavnom pojednávaní
dna 6.4.2023 vyjadril k výpovedi svedka H. J. tak, že tento ho nahováral na výpoveď proti nemu, že

nepôjde do väzby a nič sa mu nestane. Obžalovaný A. C. opakovane vypovedal, že s ním nepáchal
žiadnu trestnú činnosť po riadnych poučeniach a spontánne. Prečítaná výpoveď z 22.1.2022, je oproti
viacerým zhodným výpovediam obžalovaného A. C. jediná odlišná. Nie je logicky zdôvodniteľné, prečo
súd priznal relevanciu jednej jedinej výpovedi obžalovaného C. (pozn. podanej bez prítomnosti jeho
obhajkyne, hoci sa jedná o povinnú obhajobu) a naproti tomu nepriznal relevanciu viacerým zhodným

výpovediam a vyjadreniam obžalovaného C., ktoré sú navyše v zhode aj s jeho výpoveďou, aj s inými
vykonanými dôkazmi. Navyše z vyhlásenia obžalovaného A. C. o tom, že je vinný zo skutku uvedeného
v obžalobe, nemožno vyvodiť, že tým zároveň usvedčuje aj jeho. Pri zmene právnej kvalifikácie skutku,
kedy súd vedel, že skutok nie je v súlade s jeho právnou kvalifikáciou, mal o tom oboznámiť procesné
strany, ktorým sa doručuje obžaloba, k čomu však nedošlo.

Argumentoval aj výpoveďou svedka K. A., ktorý vo výpovedi zadržaného-podozrivého z 19.1.2022
uviedol, že mu drogy nedával, nikdy som mu drogy neponúkal a nemá vedomosť o tom, že by drogy
predával. Obhajoba navrhla čítanie tejto výpovede (pozn. v tom čase ešte jediná výpoveď, nakoľko
následne svedok odmietal vypovedať), čo bolo súdom odmietnuté. Následne bol tento svedok na návrh
obhajoby vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 23.2.2023, kedy odpovedal na otázky tak, že nikdy mu

nedal a nepredal drogy, v stíhanom období 2021-2022 sa nezaoberal drogovou trestnou činnosťou a
nikdy sa spolu o drogách nebavili. Svedok zároveň poprel komunikáciu o drogách. Poukázal na výsledok
znaleckého dokazovania z odboru fonoskopie, pretože pri komunikácii ktorá bola predmetom skúmania,
sa nejednalo o komunikáciu tykajúcu sa drog.

Jediný z vypočutých svedkov, ktorý svedčil proti nemu je svedok A. J.. Poukázal na to, že J. pozná
v súvislosti so záujmom kúpiť od neho štvorkolku a následne mu predal J. kosačku. Nikdy s ním
neriešil drogy a nevedel o tom, že tento nejaké berie. Z jeho výpovede bolo evidentné, že svedok
má problém uvádzať časové súvislosti a skutkové okolnosti. Najskôr uviedol, že kúpil drogy za 20 €,
následne uviedol, že ich kupoval raz týždenne asi 20-krát. Uviedol, že drogy neberie od apríla 2022

(dňa 25.4.2022 bol vypočutý ako svedok vyšetrovateľom, ktorému v tom čase uviedol, že neužíva
drogy asi pol roka). Nerozoznáva ani roky, a už vôbec nie mesiace. Navyše svedok sám na výsluchu
uviedol, že bol v roku 2014 účastníkom dopravnej nehody, kde mal krvácanie do mozgu a opuch
mozgu a podľa jeho slov má problém s krátkodobou pamäťou a nepamätá si dátumy. Tvrdenie súdu
uvedené v napadnutom rozsudku, že „obhajoba sa snažila znížiť dôveryhodnosť svedka J. z dôvodu,

že tento mal v roku 2014 dopravnú nehodu, po ktorej mal opuch mozgu a krvácanie do mozgu a
má odvtedy problém s krátkodobou pamäťou,.. bola márna“, je zjavne nesprávne vyhodnotenie tohto
nepriaznivého zdravotného stavu svedka, o ktorom vypovedal celkom spontánne sám. Práve naopak,
súd mal tejto okolnosti venovať náležitú pozornosť, a to najmä preto, že J. je jediná osoba, ktorá uvádza,
že mu mal predávať drogy. Bolo na mieste vykonať vyšetrenie duševného stavu svedka J., pretože

tak vážne zranenie hlavy, má význam pre posúdenie hodnovernosti jeho výpovede. Vzhľadom k tomu,
že u svedka J. sa jedná o jediného svedka, ktorý ho usvedčuje z trestnej činnosti, je potrebné na
túto výpoveď prihliadať s osobitnou starostlivosťou a hodnotiť jej obsah, aj osobu svedka z hľadiska
dôveryhodnosti. Argumentoval aj nepravdivým tvrdením súdu v napadnutom rozsudku, že tento svedok
vypovedal pokojne, konzistentne a nefabuloval. Svedok sa bezprostredne pred hlavným pojednávaním

pýtal, čo má vypovedať. Tento svedok sa vyjadril, že užíva drogy a na položenú otázku od kedy abstinuje,
preukázateľneodpovedalnepravdivo.Navyšejenelogické,abyzC.I.H.(kdebývam)cestovaldoP.(kde
býva J.) a predal mu jednu čiaru za 20,- €. Vo vzťahu k výpovedi J. poukázal na fakt, že v záznamoch
telekomunikačnej prevádzky sa nenachádza ani jeden hovor alebo SMS medzi nimi. U svedka A. J.zároveň platí, že ak súd uveril výpovedi o tom, že od neho kupoval drogy, konštatoval tým zároveň, že
sám svedok J. sa dopustil minimálne zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného v
tom čase, pretože trestnosť jeho konania spočívala v tom, že drogu kúpil. Uvedená námietka smeruje

k tomu, že má byť J. páchateľ skutku spočívajúceho v nákupe drog, malo mu byť vznesené obvinenie,
pretože z jeho vlastnej výpovede vyplýva, že spáchal trestný čin. Trestný poriadok nepozná postup,
ktorý bol použitý v tejto trestnej veci a ktorý spočíva v tom, že páchateľovi (pozn. kupujúcemu J.) nebude
vznesené obvinenie preto, aby mohol v konaní vypovedať ako svedok. K uvedenému poznamenal, že
§ 205 Trestného poriadku v tejto veci neprichádzal do úvahy, preto sa eventuálnemu použitiu takéhoto

postupu netreba osobitne venovať. Daná situácia ho vedie k záveru, že absolútna beztrestnosť A. J.
predstavuje takú odmenu pre tohto svedka, ktorá je v rozpore so zákonom.

Tvrdenie uvedené v napadnutom rozsudku, že usvedčujúce dôkazy dopĺňa výpoveď svedka Q. C., je
v rozpore s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní dňa 28.9.2022, kde svedok uviedol, že nevie o
tom, že by mal niečo s drogami, nekupoval ich od neho (obžalovaného), neužíval ich s ním a drogy u

neho nevidel.

Z vyššie uvedeného vyplývalo, že nie je preukázané, že mal predávať drogy najmenej obžalovanému
A. C., A. J. a K. A.. Je toho názoru, že A. C. nemôže byť považovaný za jednu z minimálne troch
osôb, pretože tieto osoby nemôžu byt totožné s osobami, ktoré sa majú podieľať na trestnej činnosti

ako spolupáchatelia.

Pokiaľ ide o plastové vrecko s 24,7 g pervitínu, vložené v čiernom textilnom puzdre, zaistené v
motorovom vozidle Ford Mondeo, uvedená vec mu nepatrila, a zároveň nemal vedomosť o obsahu tohto
puzdra. Pokiaľ ide o pervitín v množstve 4,3 g v kovovej nádobke striebornej farby nájdený u jeho osoby

pri osobnej prehliadke, k tomu sa už vyjadril tak, že pri ceste autom niečo spadlo, zodvihol to a vložil si to
do vrecka bundy, pretože si myslel, že sa jednalo o zapaľovač. Taktiež nemal vedomosť o obsahu tejto
kovovej nádobky. Z výpovede obžalovaného A. C. vyplýva, že pervitín nájdený vo vozidle Ford Mondeo
v čiernom plastovom vrecku v množstve 24,7 g patril C., ktorému to vo vozidle vypadlo. Ako vyplýva
zo zhodných výpovedí jeho a obžalovaného C., v deň zadržania boli obaja vo vozidle Ford Mondeo.

C. si sadol do vozidla Ford Mondeo v čase, keď mu išiel vrátiť dlh vo výške 300,- € a potom z vozidla
vystúpil. Čierne puzdro s obsahom 24,7 g pervitínu a strieborná nádoba s obsahom 4,3 g pervitínu,
patrili obžalovanému A. C., ktorému počas manipulácie s peniazmi a s jeho vecami vo vozidle vypadli,
pričom o obsahu týchto veci nemal vedomosť. Nádobku striebornej farby si vložil do vrecka bundy,
keď si ju všimol po ceste a čierne plastové vrecko v ktorom bol neskôr nájdený pervitín, si nevšimol.

S týmito tvrdeniami korešponduje aj oboznámený obsah SMS správy, podľa ktorého obžalovaný A. C.
dňa 19.1.2021 o 06.21.29 hod. vybral z bankomatu sumu 300,-€, ktorú mu mal v ten deň vrátiť za dron,
ktorý mu predal.

K vykonaniu osobnej prehliadky u jeho osoby, malo dôjsť podľa zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky

dna 19.1.2022 od 10.30 hod. do 10.40 hod. Pri tejto prehliadke mal vydať kovovú nádobku šedej farby s
obsahom plastového vrecka s hnedou kryštalickou latkou, u ktorej bolo neskôr zistené, že sa má jednať
o pervitín. Všetky tieto časové a obsahové údaje sú však v rozpore s jeho výpoveďou, ale aj v rozpore
so zápisnicou o zadržaní jeho osoby, z ktorej vyplýva, že bol zadržaný dňa 19.1.2022 o 9.35 hod. a bola
mu vykonaná osobná prehliadka už pri tomto zadržaní. Zápisnica o vykonaní osobnej prehliadky údajne

vykonanej od 10.30 do 10.40 hod. popisuje fiktívny úkon, ku ktorému nedošlo v deklarovanom čase
od 10.30 do 10.40 hod., ale došlo k nemu už o hodinu skôr v rámci osobnej prehliadky vykonanej pri
zadržaní. Namietal tiež skutočnosť, že zápisnica o osobnej prehliadke mu nebola predložená na podpis
na všetkých jej stranách, ale iba na poslednej strane. Táto námietka má význam z toho hľadiska, že
na prvej strane zápisnice je uvedené údajné jeho vyjadrenie, ktoré súd uvádza v napadnutom rozsudku

na viacerých miestach: „A. B. uvádza, že má pri sebe pervitín - vetrovka vrecko, nádoba šedej farby“.
Takéto vyjadrenie neuviedol a zároveň zápisnica na tejto strane neobsahovala jeho podpis. Vo vzťahu k
osobnej prehliadke, ktorá mala byť údajne vykonaná dňa 19.1.2022 o 10.30 hod. a pri ktorej mala byť v
jeho bunde nájdená kovová nádobka striebornej farby uviedol, že táto nádobka mu bola vyňatá z vrecka
ihneď po vykonaní policajného zákroku (pozn. podľa zápisnice o zadržaní v čase cca o 9.35 hod.).

Ďalej argumentoval tým, že súd zamieňal drogy nájdené v jeho bunde, s drogami nájdenými vo vozidle
Ford Mondeo. Z oboch výpovedi (jeho aj obžalovaného C.) vyplynulo, že obžalovanému C. vo vozidle
Ford Mondeo vypadlo aj čierne plastové vrecko, ktoré si nevšimol, aj nádobka striebornej farby, ktorúsi vložil do vrecka a následne bola u neho v bunde nájdená. S poukazom na tieto námietky, považoval
napadnutý rozsudok za nesprávny aj v časti, kde sa mu dáva za vinu, že si mal zadovážiť a následne
prechovávať drogy v motorovom vozidle Forde Mondeo a tiež u seba vo vrecku bundy. V tomto prípade

jeho zavinenie preukázané nebolo a dokonca platí opak, bolo preukázané, že nemal vedomosť o
drogách nájdených v jeho vozidle a v jeho bunde.

Tútonámietkuvkonanípredsúdomuplatňovalprotiskutkovejveteobžaloby,pričomsúdjuneakceptoval
a v napadnutom rozsudku uviedol, že totožnosť skutku zostala zachovaná. V tejto trestnej veci však

nebolazachovanátotožnosťkonania,ktorésamudávalozavinuauobžalovanéhoC.nebolazachovaná
totožnosť následku.

Údajná distribúcia drog jeho osobou, mu nebola dávaná za vinu v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa
20.1.2022, ČVS: KRP-149/1-VYS-TT-2021. V obvinení mu bolo dávané za vinu, že si pervitín zaistený
pri prehliadke vozidla Ford Mondeo a pri osobnej prehliadke zadovážil a prechovával ho. Namietal aj iné

konanie kladené mu za vinu v napadnutom rozsudku, ktorým má byť distribúcia a predaj drog najmenej
osobám obžalovanému A. C., K. A. a A. J.. Skutková veta napadnutého rozsudku a predtým obžaloby
nezachováva totožnosť skutku v porovnaní s jeho znením v uznesení o vznesení obvinenia, pretože
nezachováva totožnosť konania, ktoré mu je dávané za vinu. V uvedenom vidí podstatnú chybu konania,
ktorá spočíva v závažnom porušení práva na obhajobu, pretože až v konaní pred súdom sa mohol a

musel brániť aj proti tomu, čo mu vyšetrovateľ v prípravnom konaní za vinu nedával.

Rovnaká námietka sa týka aj 60 g pervitínu, ktoré mali byť nájdené pri domovej prehliadke u A. C., hoci
za takýto skutok nebolo začaté trestné stíhanie, ani vznesené obvinenie. V tomto prípade sa jedná o to,
že nebol zachovaný následok konania obžalovaného C..

V rámci namietaných procesných pochybení, ktoré napadnutému rozsudku predchádzali uviedol, že
svedkovia - policajti vypočutí na hlavnom pojednávaní dňa 23.2.2023, nezložili prísahu podľa § 265
Trestného poriadku, hoci je v zápisnici o hlavnom pojednávaní uvedené, že prísahu zložili.

Súd v napadnutom rozsudku nesprávne argumentoval tým, že v rámci záverečného preštudovania
vyšetrovacieho spisu došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku v tom smere, že mu pribudol aj
kvalifikačný znak ,,na viacerých osobách“. V tejto súvislosti uviedol, že predmetom trestného stíhania
nie je právna kvalifikácia skutku, ale samotný skutok, uvedený v tom čase v skutkovej vete uznesenia
o vznesení obvinenia. Až následne v podanej obžalobe, sa dozvedel o tom, v čom mala spočívať zmena

právnej kvalifikácie skutku, keď skutková veta uvedená v obžalobe nekorešpondovala so skutkovou
vetou uvedenou v uznesení o vznesení obvinenia a bola prispôsobená vopred nastavenej právnej
kvalifikácii skutku.

Uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 4.10.2021, ČVS: KRP-149/1-VYS-TT-2021 je nezákonné,

pretože neobsahuje konkretizáciu skutku čo do miesta, času ani spôsobu spáchania. Takéto uznesenie
by bolo možné použiť na kohokoľvek v meste Trnava, kto najmenej od apríla 2021 obchoduje s
pervitínom. Zo spisu nie je zrejmé, na základe čoho bolo vydané toto uznesenie o začatí trestného
stíhania. Nenachádza sa tu ani trestné oznámenie, ani iná listina, ktorá by mohla potvrdzovať dôvodnosť
začatia trestného stíhania inak ako z trestného oznámenia. Uznesenie o začatí trestného stíhania zo

dna 28.10.2021 je nezákonné, pretože je založené na fikcii, že na adrese A. XX R. C. I. H. má neznámy
páchateľ vyrábať pervitín - uvedené sa vykonanou domovou prehliadkou nepreukázalo, čím bola
potvrdená nedôvodnosť začatia trestného stíhania. Nepravdivá informácia o údajnej výrobe pervitínu
v tomto dome, pravdepodobne pochádza z nezákonného odpočúvania telekomunikačnej prevádzky,
v rámci ktorého mal by zaznamenaný hovor zo dňa 25.9.2021, ktorého obsah si policajti vysvetlili

nesprávne tak, že v dome sa má vyrábať pervitín, a to bez akýchkoľvek ďalších dôkazov alebo čo i
len indícii, ktoré by tomu nasvedčovali. Toto tvrdenie sa opiera o skutočnosti uvedené v príkaze na
odpočúvanie zo dňa 9.12.2021, 8Ntt/163/2021-3-V-OSTI, najmä strana 3 tretí odsek. Rovnako platí, že
zo spisu nie je zrejmé, čo malo byť podkladom na začatie trestného stíhania, pretože súčasťou spisu nie
je trestné oznámenie, ani iná listina, z ktorej by vyplývalo, že je dôvod na začatie trestného stíhania. K

týmtonámietkamsúdvnapadnutomrozsudkunezaujalžiadnestanovisko,hociniminamietalnezákonné
začatie trestného stíhania a porušenie zásady stíhania len zo zákonných dôvodov v zmysle § 2 ods. 1
Trestného poriadku.K prečítaným záznamom z telekomunikačnej prevádzky, resp. k ich obsahu uviedol, že z nich nevyplýva,
že by sa s niekým bavil o drogách. V žiadnej z komunikácii nie sú spomínané drogy a domnienky
prokuratúry, ktoré prevzal aj napadnutý rozsudok, že by sa mohlo jednať o drogovú trestnú činnosť,

nestačia na vyvodenie skutkového záveru. Žiadna z osôb ktorých komunikácia bola zaznamenaná,
nepotvrdila, že by sa malo jednať o komunikáciu ohľadom drog. V prípade záznamov z telekomunikačnej
prevádzky, sa jedná o indície, ktoré je možné buď potvrdiť inými vykonanými dôkazmi, alebo zostávajú
v rovine nepreukázaných indícií. Napadnutý rozsudok naopak, priznáva prečítaným hovorom a SMS
správamdôkaznúhodnotu,ktoránevyplývazožiadnehoinéhovykonanéhodôkazu.Osobitnenesprávne

je hodnotená komunikácia medzi ním a svedkom K. A.. Napriek tomu, že obaja sa jednoznačne vyjadrili,
že o drogách sa nikdy nebavili, súd v napadnutom rozsudku uvádza, že prečítané záznamy vypovedajú
opak. V rozpore s výpoveďou svedka A. a v rozpore s jeho výpoveďou, si súd domyslel údajný obsah
ich hovorov a vyvodil z nich, že sa má jednať o komunikáciu o drogách. Rovnako to platí aj o jeho
komunikácii s obž. A. C., pričom zhodne popreli komunikáciu ohľadom drog. So svedkom A. J. žiadny
hovor ani SMS komunikáciu neviedol a žiadna takáto komunikácia nebola zaznamenaná ani prečítaná

na hlavnom pojednávaní.

Pokiaľ ide o príkazy na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, tieto považoval za vydané
nezákonne. Časovo prvým príkazom na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, bol príkaz
zo dňa 8.11.2021, sp. zn. 8Nt/155/2021-2-V-OST'T, vydaný na odpočúvanie telefónu registrovaného

na obžalovaného A. C. XXXX XXX XXX, na obdobie od 9.11.2021 do 8.1.2022. V odôvodnení tohto
príkazu je okrem iného uvedené, že komunikáciu ohľadom predaja drog s A. C. potvrdzujú operatívne
informácie získané v akcií D. XX, pričom nasledujú doslovné prepisy zaznamenanej komunikácie bez
konkretizácie, na základe čoho bola zaznamenávaná a na základe čoho bola komunikácia odpočúvaná.
Nie je zrejmé, či išlo o odpočúvanie v rámci trestného konania, alebo mimo trestného konania. Nie

je zrejme, či išlo o odpočúvanie v tejto konkrétnej trestnej veci, alebo v inej trestnej veci, nie je
zrejmá legitímnosť ani legálnosť takto vykonaného odpočúvania. Tento prvý príkaz bol odôvodnený
nezákonnými odposluchmi, ktoré boli realizované už pred jeho vydaním. Druhým v poradí bol príkaz
na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky zo dňa 9.12.2021, sp. zn. 8Ntt/163/2021-3-V-
OSTT, vydaný na odpočúvanie telefónu registrovaného na G. H., ktorý používal on XXXX XXX XXX,

na obdobie od 10.12.2021 do 10.2.2022. V odôvodnení tohto príkazu, sú uvedené informácie získané
na základe operatívnej akcie D. XX, kde sú uvedené doslovné prepisy komunikácie, pričom je tam
spomenutýajjedendátum25.9.2021.Zuvedenéhohozrejmé,žeajtototelefónnečísloboloodpočúvané
nezákonne pred vydaním tohto príkazu. Príkaz na predĺženie času odpočúvania zo dňa 5.1 2022, sp.
zn. 3Ntt/1/2022-V-OSTT vydaný na číslo A. C. XXXX XXX XXX, nadväzuje na predošlé nezákonné

odposluchy, pričom opätovne sa v jeho odôvodnení uvádza operatívna akcia D. XX, v rámci ktorej bol
tento telefón odpočúvaný už pred vydaním prvého príkazu. Z uvedených skutočností vyplýva, že všetky
v spise nachádzajúce sa príkazy na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, boli vydané na
základe informácií získaných predošlými nelegálnymi odpočúvaniami telefónnych staníc. V príkazoch
sa neuvádza žiadny zákonný podklad, ktorý by potvrdzoval domnelú legálnosť predošlých odposluchov,

neuvádza sa tu, v akom režime boli vykonávané odposluchy, v ktorom konaní boli odposluchy vykonané,
neuvádzasačiexistovalnejakýpríkaznaodpočúvanieaneuvádzasaanito,žeinformáciesúvýsledkom
práve odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky. Vzhľadom k tomu, že v príkazoch sú
uvedené doslovné citácie z komunikácie, je zrejmé, že sa jednalo o odpočúvanie telekomunikačnej
prevádzky. Teda sa jednalo o odpočúvanie bez príkazu, a teda u všetkých záznamoch z odpočúvania

nachádzajúcich sa v spise, sa jedná o dôkazy získané v rozpore s § 119 ods. 3 Trestného poriadku.
K vyššie uvedeným námietkam proti nezákonnosti vykonaného dokazovania, súd zaujal iba veľmi
stručnéstanovisko,pričomnedalodpoveďnapodstatutýchtonámietok.Vzhľadomktomu,žezákonnosť
vykonaného dokazovania je základnou podmienkou pre priznanie dôkaznej hodnoty každého dôkazu,
jedná sa o podstatné námietky, ku ktorým nedostal náležitú odpoveď. Považuje to za porušenie práva

na spravodlivý proces. Námietky uvedené v predošlých odsekoch, sa týkajú aj príkazu na vykonanie
domovej prehliadky zo dňa 16.1.2022. sp zn. 8Tp/300/2022-3-V-OSTT, na prehliadku domu v C. I. H.
I. A. XX. V odôvodnení tohto príkazu sú uvedené informácie získané odpočúvaním vykonaným pred
vydaním príkazu na odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky. Jedná sa o opätovne nezákonne získané
informácie, použité ako dôvody na vydanie príkazu na vykonanie domovej prehliadky. Napriek tomu, že

v uvedenom dome sa nič relevantné nenašlo a naopak, potvrdilo sa, že tam žiadne drogy nevyrábal,
samotná domová prehliadka bola vykonaná na základe nezákonne vydaného príkazu. Príkaz, na
vykonanie domovej prehliadky v C. I. H., nebol doručený osobe, ktorá je vlastníkom a v tomto dome
býva – G. H.. V spise je k príkazu na vykonanie domovej prehliadky pripnutá doručenka, na ktorej niektoneoprávnene vyhotovil podpis G. H., t.j. nejedná sa o jej podpis. Toto tvrdenie je zrejmé z porovnania
ďalších podpisov vlastníčky domu na iných listinách, napr. na doručenkách k príkazom na prehliadky
vozidiel Ford Mondeo, Ford C-MAX. Je pri tom evidentné, že vykonaním prehliadky došlo k zásahu do

domovej slobody G. H.. Vo vzťahu k uvedenému smeroval aj návrh na vykonanie výsluchu svedka A. A.
O. P., ktorý ako vyšetrovateľ mal zodpovednosť za doručenie príkazu na vykonanie domovej prehliadky
a mohol sa k uvedenému vyjadriť. Tento návrh bol zamietnutý ako podaný oneskorene. Z jeho výpovede
a z oboznámených doručeniek G. H. teda jednoznačne vyplýva, že príkaz na domovú prehliadku jej
doručený nebol.

Rovnako spochybňoval zákonnosť vydania príkazu na prehliadku motorového vozidla Ford Mondeo,
Ford C-Max a príkaz na osobnú prehliadku jeho osoby. Hoci v odôvodnení týchto príkazov nie sú
uvedené citácie z nelegálnych predošlých odposluchov, je zrejmé, že týmito informáciami už polícia
disponovala pred vydaním týchto príkazov a tiež disponovala informáciami získanými z iných zdrojov,
majúcich svoj podklad z predošlých nezákonných odposluchov. Preto aj tieto prehliadky považuje za
vykonane nezákonne. Vypočutí svedkovia - operatívni pracovnici KR PZ v Trnave, H. J. s F. D. nevyvrátili

jeho obhajobné tvrdenia o tom, že boli prítomní pri prehliadkach domu a vozidiel, hoci na zápisniciach
z týchto prehliadok nie sú zapísaní ako osoby, ktoré sa prehliadok zúčastnili. Uvedení svedkovia tiež
vyťažovali rôzne osoby, napríklad svedkyňu H. K., ktorú navádzali na usvedčenie jeho osoby z drogovej
trestnejčinnosti,S.H.,ktoránemalavedomosťotrestnejčinnosti.Zuvedenýchvyťaženínespísaližiadny
úradný záznam, hoci tieto operatívne úkony v rámci tejto trestnej veci boli vykonané.

Obžalovaný A. B. vo vlastnoručne podanom odvolaní argumentoval nezákonnosťou a protiústavnosťou
napadnutého rozsudku. Poukázal nato, že zákon bol porušený od jeho zadržania až po vyhlásenie
odsudzujúceho rozsudku, pričom celé trestné konanie bolo vedené tendenčne. Mal zato, že je klamlivé
tvrdenie prvostupňového súdu, že spoluobžalovaný A. C. si od neho kupoval omamné a psychotropné

látky,konkrétnemetamfetamín.Ďalejpoukázalnarozporskutkovejaprávnejvety.Rovnakotakpoukázal
aj na hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom, najmä na hodnotenie výpovedí spoluobžalovaného
A. C., a teda následne vyhodnotil dôkazy v jeho neprospech. Prvostupňový súd tak vykonal selekciu
dôkazov a zameral sa len na verziu, že stíhaný skutok spáchal.

Rovnako tak prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol odpoveď a právne úvahy,
ktorými sa riadil pri dokazovaní, ale najmä čo ho viedlo ku skutkovým záverom o jeho vine. Navyše
prvostupňový súd ukončil dokazovanie napriek jeho viacerým návrhom a žiadostiam, čo považoval za
porušenie práva na obhajobu.

Mal vážne pochybnosti o legalite príkazu na prehliadku a taktiež ďalších prvotných zaisťovacích
úkonoch.

Bol toho názoru, že prvostupňový súd mal pristúpiť k postupu podľa § 285 Trestného poriadku, pretože
nebolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že sa skutok stal.

Okrem iného argumentoval aj tým, že k trestu prepadnutia veci nebolo vykonané žiadne dokazovanie.
Taktiež výšku neprávoplatne uloženého trestu odňatia slobody považoval za drakonickú.

Záverom navrhol, aby druhostupňový súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie

a rozhodnutie, alternatívne, aby ho oslobodil spod obžaloby a jeho obhajca navrhol, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a sám rozsudkom vo veci rozhodol.

Obžalovaný A. C. v odvolaní podanom prostredníctvom svojej obhajkyne argumentoval tým, že
kvalifikačné znaky spočívajúce v spáchaní trestnej činnosti „na viacerých osobách“ a „vo väčšinou

množstve“ neboli naplnené.

Ku kvalifikačnému znaku „na viacerých osobách“ v skutkovej vete napadnutého rozsudku, namietal,
že zo svedeckých výpovedí vykonaných na hlavnom pojednávaní potvrdila kúpu omamných
a psychotropných látok od neho len svedkyňa N. J.. Ostatné svedecké výpovede vo vzťahu k nemu

považuje za ospravedlňujúci dôkaz a rozporné výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní a čítané z
prípravného konania, minimálne znižujú celkovú dôveryhodnosť takýchto svedkov, čím tiež spochybňujú
ich všeobecnú hodnovernosť. Z výpovede svedka O. C. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že od neho
si nikdy drogy nezabezpečoval, nemá vedomosť, že by obžalovaný obchodoval s drogami. Z dôvodovrozporov jeho výpovede na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, bola na hlavnom pojednávaní
prečítaná aj jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedol, že si chodil k obžalovanému
kupovať drogy. Iné osoby u obžalovaného videl, ale nevedel ich mená. Tieto jeho výpovede sú teda

diametrálne odlišné a jednoznačne znižujú celkovú dôveryhodnosť takéhoto svedka. Z prečítanej
výpovede svedkyne D.. C. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nemala vedomosť o tom, že by
predával drogy. Poprela, že by od neho brala drogy a uviedla, že nevie o tom, že by predával drogy,
má vedomosť len o tom, že je konzumentom. Uviedla, že mu raz z bytu mala doniesť telefón a sakel
s drogami do parku, avšak nevedela, na čo to potreboval. Táto výpoveď bola vo vzťahu k nemu

ospravedlňujúcim dôkazom a o to viac, že podľa obžaloby svedkyňa C. mala byť jednou z osôb, ktorým
údajne mal obžalovaný distribuovať drogy. Podobne aj zo svedectiev svedkýň K. a F. rezultovalo, že tieto
nemali vedomosť o tom, že by predával drogy. Obdobne ani z iných dôkazov ako sú prepisy hovorov
a sms nemožno ustáliť konkrétne osoby, aby bolo možné použiť kvalifikovaný znak „ na viacerých
osobách“.

Ku kvalifikačnému znaku „vo väčšom rozsahu“ v skutkovej vete napadnutého rozsudku, popiera držbu
60066 mg metamfetamínu v jeho byte. Taktiež v uznesení o vznesení obvinenia z 20.1.2022 absentuje
akákoľvek zmienka, že by malo byť takéto množstvo metamfetamínu zaistené pri domovej prehliadke
v jeho byte. Zároveň je v rozpore s ustanoveniami § 234 ods. 2, 1. veta Trestného poriadku, teda,
že obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. Okrem toho zo samotnej

zápisnice o vykonaní domovej prehliadky z 19.1.2022, pod stopou s poradovým číslom 6 je uvedené v
kolónke „opis veci“ – čierny igelitový sáčok – vrecko s neznámym obsahom. Teda absolútne absentujú
údaje ohľadom bližšieho popisu množstva, farby, tvaru, hmotnosti a obsahu tejto zaistenej stopy č.
6, v ktorej sa podľa obžaloby malo nachádzať údajne 60 g metamfetamínu. Ani z fotodokumentácie
z domovej prehliadky pri stope č. 6 nie je možné bližšie identifikovať obsah a množstvo látky v

čiernom igelitovom sáčku. Prvýkrát mal byť obsah sáčku identifikovaný až počas samotného znaleckého
skúmania z 20.4.2022, na kriminalisticko-expertíznom ústave Policajného zboru, t.j. až po 4 mesiacoch
od uvedenej domovej prehliadky. Z výpovede svedkov K. A., P. B. a G. T. na hlavnom pojednávaní
vyplynulo, že zaistená stopa č. 6 nebola počas domovej prehliadky u neho otvorená, nemali vedomosť
o tom, čo je obsahom tejto stopy, túto nevážili, nevedeli uviesť farbu, tvar, kvalitu ani žiadny iný popis

uvedenej stopy. Stopa sa podľa nich opatrí červenou páskou až na pracovisku Policajného zboru, teda
nie pri domovej prehliadke.

Obžalovaný A. C. vo vlastnoručne koncipovanom odvolaní rovnako upriamil pozornosť na zásadné
rozpory vo výpovediach svedkov, s ktorými sa okresný súd podľa jeho názoru nevysporiadal. Poukázal

na svoje vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, avšak okresný súd toto
vyhlásenie neprijal, čo považoval za porušenie jeho práv. Namietal nesúlad skutkovej a právnej vety
a taktiež odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom vychádzal z najmä z výpovedí drogovo závislých
ľudí a všetky návrhy jeho obhajoby zamietol bez uvedenia logických dôvodov. Rovnako namietal
skutkové chyby a nejasností, ktoré sú neúplné a konajúci sa s nimi dostatočne nevysporiadal, pričom

závery plynúce z napadnutého rozsudku sú podľa jeho názoru svojvoľné, protiprávne a neudržateľné.
V tejto trestnej veci bol porušený čl. 6 ods. 3 písm. a) až e) Dohovoru ESĽP. Výšku neprávoplatne
uloženého trestu považoval za neadekvátnu a nezákonnú k závažnosti skutku. K trestu prepadnutia veci
uviedol, že v súvislosti s uložením tohto nebolo vo veci vykonané žiadne dokazovanie.

Záverom obžalovaný A. C. navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie a jeho obhajkyňa navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a sám rozsudkom vo veci rozhodol.

Konanie na odvolacom súde :

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného B. a jeho obhajcu Mgr. Petra
Odehnala, obžalovaného C. a jeho náhradného obhajcu JUDr. Roberta Kesslera a prokurátora Krajskej
prokuratúry Trnava.

Obaja obžalovaní zotrvali na podaných odvolaniach bez potreby ich doplniť či pozmeniť.

Odvolanie obžalovaného B. bolo na verejnom zasadnutí doplnené jeho obhajcom Mgr. Petrom
Odehnalom, ktorý poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/83/2018,vzmyslektorého,akdroganemázistenúkoncentráciuúčinnejlátkyniejezrejmé,čijemožnénepriaznivo
ovplyvniť psychickú človeka, to znamená, že nie je zrejmé, či sa v zmysle § 172 ods. 1 Trestného
zákona jedná o návykovú látku. Zo slovných spojení v skutkovej vete napadnutého rozsudku, že A. B.

mal predávať metamfetamín alebo bezplatne poskytovať najmenej A. C., K. A. a A. J. nevyplýva, že by
sa malo jednať o drogu, ktorá má takú kvalitu, že je schopná ovplyvniť psychiku človeka a nevyplýva,
že by sa malo jednať o psychotropnú látku uvedenú v zákone č. 139/1998 Z. z. Tiež argumentoval, že
A. J. tvrdil, že obžalovaný A. B. mu mal predávať pervitín, pričom pervitín nie je uvedený v zákone č.
139/1998 Z. z. Poukázal aj na fakt, že u K. A. neexistuje absolútne žiadny dôkaz o tom, že mu mal

obžalovaný B. predávať akúkoľvek drogu vo vzťahu k nemu si toto prvostupňový súd vymyslel, tieto
námietky majú vplyv na právnu kvalifikáciu skutku, keď tvrdia, že predaj drog na viacerých osobách
nevyplýva ani z vykonaného dokazovania ani zo skutkovej vety napadnutého rozsudku. Preto navrhol,
aby napadnutý rozsudok bol zrušený v celom rozsahu a aby vec bola vrátená prvostupňovému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu považoval napadnutý
rozsudok za zákonný a správny a trest za primeraný u oboch obžalovaných, preto navrhol odvolania
obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný B. spolu s obhajcom Mgr. Petrom Odehnalom na verejnom zasadnutí navrhli, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) a písm. d) Trestného poriadku
zrušil v celom rozsahu vo výroku o vine a treste a spôsobe jeho výkonu a aby vec vrátil prvostupňovému
súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný A. C. s náhradným obhajcom JUDr. Robertom Kesslerom sa pridržali právnej argumentácie

uvedenej v písomnom odvolaní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, ako
aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak
zistil, že odvolania obžalovaných A. B. a A. C. nie sú dôvodné.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní,
ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s Trestným poriadkom, na hlavnom
pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného
stavu veci nevyhnutného pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky
zákonné ustanovenia, zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu, následne

v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam,
ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1

Trestného poriadku jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných
aakýmiprávnymiúvahamisariadil,keďposudzovaldokázanéskutočnostipodľapríslušnýchustanovení

zákona v otázke viny a trestu.

K výroku o vine obžalovaného A. B.:

Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom

rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu si v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré považuje za procesne súladné a dostatočne
presvedčivé.Na základe obsahu spisového materiálu aj krajský súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že v kritickom období najmenej od 22.09.2021 až do dňa 19.01.2022 obžalovaný
A. B. si neoprávnene zadovážil omamné a psychotropné látky (pervitín – metamfetamín) a tieto

prechovával v osobnom motorovom vozidle FORD MONDEO (plastové vrecko s tlakovým uzáverom
vložené v čiernom textilnom puzdre na suchý zips s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 24737
mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 70,9% hmotnostného, ktorého hodnota
predstavuje na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku najmenej 1236,85 eur) a u seba
(kovová nádobka striebornej farby s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 4374 mg, s priemernou

koncentráciou účinnej látky 72,3% hmotnostného metamfetamínu, ktorého hodnota predstavuje na
čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku najmenej 218,70 eur), pričom obžalovaný tento
prechovával aj za účelom ďalšej distribúcie, ktorý predával prípadne za odplatu alebo bezodplatne
poskytoval na rôznych miestach na území Trnavského a Nitrianskeho kraja najmenej obžalovanému
A. C., A. J., K. A.. Krajský súd nemal pochybnosti nielen o tom, že sa stal skutok, ale ani o tom,
že tohto skutku sa dopustil obžalovaný A. B. a sčasti v spolupáchateľstve so spoluobžalovaným A.

C.. Tomuto záveru nasvedčuje najmä výpoveď spoluobžalovaného A. C. zo dňa 22.01.2022, ktorý na
výsluchu pred sudcom pre prípravného konania priznal, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe a zároveň vo svojej výpovedi jasne a zrozumiteľne popísal svoje konanie ako i skutočnosti,
ktoré mal za dôležité a ktoré sa týkajú žalovaného skutku, konkrétne nákupu drog od obžalovaného
A. B.. Výpoveď spoluobžalovaného A. C. bola z časti podporená aj výpoveďou svedka A. J. na

hlavnom pojednávaní a svedka Q. C. z prípravného konania zo dňa 05.05.2022, pričom v súhrne
tieto vyznievajú vnútorne logicky, hodnoverne a sú v dobrom logickom súlade aj s ostatnými, vo veci
vykonanými dôkazmi (najmä znaleckým dokazovaním), na ktoré poukázal okresný súd v napadnutom
rozsudku. Skutočnosti vyplývajúce z konkretizovaných výpovedí boli navyše podporené aj výsledkami
vykonaných odposluchov medzi obžalovaným A. B. a svedkom K. A.. Napriek tomu, že obžalovaný

A. B. spáchanie skutku popiera a spochybňuje hodnotenie dôkaznej situácie okresným súdom, tak aj
krajský súd neuveril obrane obžalovaného A. B., že omamné látky neprechovával ani nedistribuoval a že
omamné látky zaistené pri jeho osobnej prehliadke a prehliadke osobného motorového vozidla nepatrili
jemu. Takúto obranu považuje aj krajský súd za účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti, pretože je v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi. Taktiež sa obžalovanému

A.B.nepodarilopresvedčiťodvolacísúdonedôveryhodnostivýpovedíspoluobžalovanéhoA.C.,svedka
A. J., pretože tieto sú podporené aj výsledkami osobnej prehliadky obžalovaného A. B., prehliadky
iných priestorov, výsledkami vykonaného odpočúvania a záznamov z telekomunikačnej prevádzky či
výsledkami znaleckého skúmania. V súhrne potom treba uviesť, že dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní postačujú na vyslovenie jednoznačného záveru o vine obžalovaného A. B..

S poukazom na odvolacie námietky obžalovaného, ktorých základ ( okrem iného) tvorilo i
spochybňovanie hodnotenia výpovedí svedkov a spoluobžalovaného A. C., tak odvolací súd uvádza,
že pokiaľ ide o vyhodnotenie dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, prvostupňový súd zhodnotil
vykonané dôkazy nie len jednotlivo, ale i v ich vzájomnej súvislosti, pričom správnym spôsobom

pristúpil k hodnoteniu ich hodnovernosti a dospel následne k správnym skutkovým a právnym zisteniam
a záverom(v danom prípade čiastočne odlišne od podanej obžaloby). Spôsob, akým prvostupňový súd
vyhodnotil vykonané dôkazy, najmä svedecké výpovede, ako sa vysporiadal s rozdielnymi výpoveďami
spoluobžalovaného A. C. z prípravného konania a konania pred súdom, je možné dostatočne zistiť z
odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré je ( mimo iného) uvedené podrobne na strane 12 až 15 jeho

písomného vyhotovenia. Rovnako sa okresný súd vysporiadal s hodnotením výpovedí svedkov A. J.,
K. A. a Q. C. (odôvodnenie na strane 15 až 17). Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí s hodnotením
týchto dôkazov tak, ako to učinil prvostupňový súd. Jeho úvahy o hodnovernosti výpovedí obžalovaného
a svedkov, ako i úvahy o tom to, čo z ich výpovedí vyplýva, považuje odvolací súd v celom rozsahu za
správne a zákonné. Preto na túto časť odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd len odkazuje,

bez nutnosti jeho opakovania alebo rekapitulácie.
Obžalovaný síce hodnotí výpovede týchto svedkov odlišne od prvostupňového súdu, avšak odvolací súd
s názorom obžalovaného v tomto smere nesúhlasí, resp. sa s ním nestotožňuje. Ku kritike obžalovaného
ohľadne spôsobu, akým prvostupňový súd hodnotil vykonané dôkazy, je potrebné vo všeobecnosti
uviesť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci

a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom
pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných
na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov, teda Trestný poriadok neupravuje
otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platízásadavoľnéhohodnoteniadôkazov,podľaktorejorgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazy
získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd,

orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj
druhé pravidlo, podľa ktorého, ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2
ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrneadospelklogickyodôvodneným
skutkovým zistenia, odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe

svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom
prípadetotižniejemožnénapadnutémurozsudkuvytknúťžiadnuvaduvzmysleuvedenéhoustanovenia
(porovnaj R 53/1992).
Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede
svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam
o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi

zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka
k obžalovanému , teda či svedok s obžalovaným je v príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom,
susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti.
Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného (často hmotného) záujmu svedka na výsledku
trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny (vyplývajúce, či už z

pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným alebo svedkom a poškodeným),
ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a
okolností prípadu, postupom v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol,
ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn.
1To/97/2009 zo dňa 3.9.2009.)

Proces dokazovania a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania, je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.
Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo postupovať v

konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov. Všeobecnými
pravidlami určujúcimi rozsah dokazovania a hodnotenia dôkazov sú zásady vyjadrené v ustanoveniach
§ 2 ods. 10 a 12 Tr. por., podľa ktorých orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkovýstavveci,oktoromniesúdôvodnépochybnosti,atovrozsahunevyhnutnomnaichrozhodnutie
aorgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazyzískanézákonnýmspôsobompodľavnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Na margo odvolacej námietky obžalovaného A. B. týkajúcej sa potvrdenie predaja drog viacerým
osobám, krajský súd uvádza, že túto námietky obhajoby obžalovaného považuje odvolací súd za
nedôvodnú najmä s poukazom na obsah výpovede spoluobžalovaného A. C. zo dňa 22.01.2022,

výpovede svedka A. J. a prepisy vykonaného odpočúvania medzi obžalovaným A. B. a svedkom K. A..

Obžalovaný vo svojom odvolaní namietal predovšetkým usvedčujúcu výpoveď spoluobžalovaného A.
C. spred sudcu pre prípravné konanie zo dňa 22.01.2022vo svetle jeho ďalších výpovedí odlišných
od nej. V prvom rade je potrebné uviesť, že ku kritike obžalovaného ohľadne spôsobu, akým okresný

súd hodnotil výpovede spoluobžalovaného krajský súd poukazuje na základné pravidlá v súvislosti
s hodnotením dôkazov ako i na to ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej pri hodnotení vierohodnosti
spoluobžalovaných, svedkov a podobne..., je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre
tejto výpovede, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým
súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedá, či táto výpoveď je v súlade aj s ostatnými dôkazmi

zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť jeho vzájomného vzťahu
a podobne. Keďže výpoveď spoluobžalovaného A. C. bola v konaní podporená i ostatnými dôkazmi,
ako je vyššie uvedené, ani krajský súd tak ako súd prvostupňový nemal dôvod z nej nevychádzať, ale
práve naopak, správne prvostupňový súd založil na svoje rozhodnutie mimo iného i na tejto usvedčujúcej
výpovedi, ktorá plne korešpondovala i s inými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní.

Túto výpoveď namietala obhajoba aj z dôvodu jej údajnej procesnej nepoužiteľnosti, pretože bola
vykonaná v neprítomnosti obhajkyne obžalovaného A. C., hoci sa jednalo o povinnú obhajobu, k tomuto
tvrdeniu krajský súd uvádza, že predtým ako bol A. C. vypočutý v procesnom postavení obvineného, bolriadne poučený a bola mu umožnená porada s obhajkyňou telefonicky. O termíne výsluchu pred sudcom
pre prípravné konanie bola obhajkyňa riadne upovedomená, avšak svoju neprítomnosť ospravedlnila,
pričom sudcovi pre prípravné konanie nič nebránilo, aby výsluch obvineného C. vykonal v neprítomnosti

obhajkyne po tom, ako bol zákonným spôsobom poučený o svojich právach. Vzhľadom na uvedené bola
táto námietka obhajoby obžalovaného B. vyhodnotená ako nedôvodná.

Rovnako rozporoval aj čítanie tejto výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 20.10.2022 mimo výsluchu
obžalovaného A. C.. K tejto skutočnosti krajský súd pripomína, že Trestný poriadok vo svojich

ustanoveniach upravujúcich výsluch obžalovaného neprikazuje odstraňovať rozpory vo výpovediach
obžalovaného a konfrontovať ho s týmito rozpormi len v určitom časovom úseku (v tomto prípade
v jednom dátume hlavného pojednávania), pretože hlavné pojednávanie je len jedno, ktoré sa
odročuje, a preto je nevyhnutné brať ako jeden celok. Teda túto námietku treba považovať rovnako za
neopodstatnenú.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného B. vo vzťahu k neprijatiu vyhlásenia viny obžalovaného
A. C., ergo obhajca Mgr. Peter Odehnal nie je legitimovaný túto skutočnosť namietať, pričom krajský
súd nepovažuje obhajcom namietaný postup za porušenie práva obžalovaného A. C., pretože prijatie
vyhlásenia obžalovaného je na úvahách a presvedčení súdu a nie jeho povinnosťou učinené vyhlásenie
o vine prijať za každých okolností. Súd vyhlásenie obžalovaného neprijme napríklad vtedy, ak bude mať

dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe a na ich odstránenie sa bude javiť
nevyhnutným vykonanie kontradiktórneho hlavného pojednávania alebo ako v tomto prejednávanom
prípade, že skutková veta obžaloby nezodpovedala právnej kvalifikácii skutku.

V súvislosti s odvolacou námietkou ohľadom výpovedí svedka K. A., krajský súd uvádza, že svedok K.

A. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý. Hoci tento svedok vypovedal v prospech obžalovaného, tak
správne okresný súd vyhodnotil túto výpoveď ako tendečnú v snahe pomôcť obžalovanému sa vyviniť
z trestnej zodpovednosti a ktorej obsah bol v kolízii s výsledkami vykonaného dokazovania. Krajský súd
poukazuje predovšetkým na výsledkami odpočúvania a záznamov z telekomunikačnej prevádzky, ktoré
nemožno opomenúť a vyhodnocovať ich vo svetle odvolacím námietok. Spolu s výsledkami znaleckého

dokazovania z odboru fonoskopie jasne vytvárajú obraz o tom, že svedok A. spolu s obžalovaným B.
spolu komunikovali ohľadom stretnutí, množstiev a cien drog, čo okresný súd dostatočným spôsobom
popísal a zároveň i procesne správnym spôsobom vyhodnotil v rozsahu č.l. 15-16 rozsudku, na ktoré
podrobnosti poukazuje odvolací súd bez nutnosti opakovania len poukazuje.
K odvolacím námietkam ohľadom výpovede A. J. krajský súd uvádza nasledovné. Z obsahu vykonaného

dokazovania je zrejmé, že táto výpoveď svedka bola podstatná pre rozhodnutie vo veci, pričom
podporovala výpoveď obžalovaného A. C. zo dňa 22.01.2022, a tým vytvárala sústavu usvedčujúcich
dôkazovvneprospechobžalovanéhoA.B.,právepretoizodvolacejnámietkyobžalovanéhohodnotiacej
výpoveď tohto svedka je zrejmé, ako selektívne k tomu obžalovaný pristupuje. K časovým rozporom,
ktoré vyvstali z jeho výpovede z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, tak krajský súd

poukazuje na skutočnosť, že v tomto procesnom postavení (rovnako v prípravnom konaní i v súdnom
konaní) je povinný vypovedať pravdu, nič iné len pravdu a vedome nič nezamlčať, inak mu hrozí
trestnoprávny postih za krivú výpoveď. Výpoveď svedka na hlavnom pojednávaní bola konzistentná,
logická, pričom rozpory v otázke času (od kedy sa svedok pozná s obžalovaným) ako aj k následkom
svedkovej dopravnej nehody boli odstránené postupom súdu podľa § 264 Trestného poriadku. Navyše

obhajobou uvádzané rozpory vo výpovedi svedka z prípravného konania a z hlavného pojednávania sa
z pohľadu krajského súdu netýkali podstatných bodov, týkali sa len vedľajších informácii, pričom tieto
boli premietnuté do odôvodnenia napadnutého rozsudku a okresný súd sa s nimi náležitým spôsobom
vysporiadal. U svedka A. J. nevyvstala potreba skúmať jeho duševný stav, pretože neexistujú dôvody
pre vážne pochybnosti, či nie je u neho podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať.

Samotná skutočnosť, že svedok A. J. a obžalovaný A. B. spolu nekomunikovali prostredníctvom hovorov
alebo SMS správ v čase od 10.12.2021, neznamená, že svedok si od obžalovaného nekupoval drogy,
pretože z výpovede svedka jasne vyplynulo, že komunikácia medzi nimi a následne nákup drog
prebiehala od leta 2021 a naposledy sa stretli v októbri 2021.
Na margo odvolacích námietok obhajoby ohľadom výpovede svedka Q. C. a jeho rozdielnych výpovedí

z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, krajský súd opätovne pripomína, že rozpory vo
výpovediach svedka boli odstránené, pričom okresný súd správne vyhodnotil tieto výpovede a priznal
váhu výpovedi z prípravného konania, ktorá spolu s ostatnými dôkazmi vytvorila logickú a ucelenú
predstavu o vine obžalovaného.Obžalovaný tiež považoval odmietnutie vykonať ním navrhované dôkazy ako vedenie konania
prvostupňovým súdom tendenčne a vnímal to ako porušenie jeho práva na obhajobu. Odvolací súd
uvádza, že z odmietnutia vykonania navrhovaných dôkazov nemožno vyvodzovať predmetné porušenie

práva na obhajobu. Z čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nevyplýva povinnosť súdneho orgánu vykonať všetky dôkazy navrhnuté v trestnom konaní avšak
odmietnutie žiadosti obžalovaného o vykonanie ním navrhovaných dôkazov v trestnom konaní musí byť
súdom náležite zdôvodnené. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 258/2012 z
11. júla 2012). V prejednávanej trestnej veci sa prvostupňový súd vysporiadal so všetkými obhajobnými

návrhmi obžalovaného, o týchto bolo aj rozhodnuté a toto rozhodnutie bolo primeraným spôsobom
odôvodnené.

Námietky obžalovaného ohľadom kvalifikačného znaku spáchania žalovaného trestného činu „na
viacerých osobách“. považuje odvolací súd za nedôvodné, pretože prvostupňový súd objasnil, z čoho
vychádzal, keď poukázal na skutočnosti vyplývajúce z dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Odvolací súd k správnej argumentácii okresného súdu v danom smere len dodáva, že pri trestnom čine
podľa § 172 Trestného zákona je čin spáchaný na osobe, ak páchateľ omamnú látku, psychotropnú
látku, jed alebo prekurzor (ďalej len „droga“) zabezpečil niektorým zo spôsobov uvedených v odseku
1 písm. a) až c) tohto ustanovenia (napr. doviezol, kúpil, zadovážil alebo predal) od inej osoby alebo
inej osobe, na jej vlastné použitie alebo na ďalšiu distribúciu (a preto nie je z jej obsahu vylúčený ani

spoluobžalovaný A. C., ktorý potvrdil, že si ho najskôr kupoval na vlastné užitie a až následne ich začal
aj predávať za účelom získania financií na ich opätovné zakúpenie) a ktorá teda nie je poškodeným.
Od tohto sa potom odvíja posúdenie znaku „na viacerých osobách“ v zmysle § 138 ods. 1 písm. j) a §
172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod
č. 15/2015-I).

Trestným podľa § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona je totiž už jednorazový predaj drogy jednej
osobe, čo vyplýva zo zákonodarcom použitého slovesa „predá“ v jeho dokonavom vide namiesto
nedokonavého slovesa „predáva“. Predaj drog viacerým osobám (rovnako aj vo väčšom rozsahu alebo
po dlhší čas), ktorý je typický pre dílerstvo drog, je inou (ďalšou) okolnosťou, než ktorá je znakom
základnej skutkovej podstaty toho trestného činu, a preto pri právnom posúdení skutku na ňu možno (je

nutné) prihliadnuť ako na znak kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa § 172 ods.
2 psím. c) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. j) Trestného zákona.
Vo vzťahu k námietkam obžalovaného k nájdenému pervitínu vo vozidle Ford Mondeo a vo vrecku
jeho bundy považuje tieto odvolací sú za účelové, najmä tvrdenia obžalovaného, že nemal vedomosť
o obsahu plastového vrecka s 24,737 g pervitínu vložených do čierneho textilného puzdra a že

mu nepatrilo, rovnako tak v prípade nájdeného pervitínu v množstve 4,374 g. S týmito tvrdeniami
obžalovaného sa dostatočne vysporiadal už prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí v rozsahu
č.l. 14-15 , pričom odvolací súd len konštatuje že v danom prípade sa okresný súd relevantným
spôsobom vysporiadal so základnými námietkami obžalovaného vo vytýkanom smere, pričom jasne
zdôvodnil svoje skutkové závery poukazujúc na vykonané dôkazy, ktoré hodnotil komplexne a

ktoré nepotvrdili zjavne tendenčné obhajobné tvrdenia obžalovaného B. a zjavne účelové neskoršie
výpovede spoluobžalovaného C. (vyjadrené na hlavnom pojednávaní po zjavnej zmene jeho postoja
k prebiehajúcemu trestnému stíhaniu), že tieto drogy patrili jemu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
zaistené drogové látky pri prehliadke motorového vozidla Ford Mondeo a tiež zaistený pervitín pri
jeho osobnej prehliadke patrili výlučne obžalovanému B.. Zo zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky

vyplynulo, že pri vykonávaní osobnej prehliadky bola obžalovaným B. vydaná kovová nádobka šedej
farby s obsahom plastového vrecka s hnedou kryštalickou látkou a zo zápisnice o vykonaní iných
priestorov – OMV Ford Mondeo sa nachádzalo čierne nylonové puzdro na suchý zips s obsahom
svetlohnedej kryštalickej látky v plastovom sáčku, čo vzhľadom na prítomnosť výlučne obžalovaného B.
a svedkyne H. v zaistenom vozidle ani náhodou ( a to i s poukazom na obsah vykonaných dôkazov

a zjavne postavenie obž. B., ako dodávateľa predmetných látok smerom k obž. C.) nenaznačuje, že by
majiteľom predmetného čierneho puzdra s obsahom zjavne vyššieho množstva zaistených látok nebol
obž. B. ale spoluobžalovaný C..
K zákonnému postupu vykonania osobnej prehliadky obžalovaného zo dňa 19.1.2022 odvolací
súd uvádza, že v danom prípade bol zjavne dodržaný postup, ktorý predpisuje Trestný poriadok,

čo je podmienkou sine qua non zákonnosti dôkazu a nie je sporné, aké látky boli predmetným
úkonom zaistené. Pokiaľ ide časový rozostup ( cca 1 hodiny) medzi zadržaním obž. B. a spísaním
zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky, táto skutočnosť nepredstavuje procesnú validitu tohto úkonu,
nakoľko každý úkon si vyžaduje určité časové vymadzenie, pričom je zrejmé, že osobnej prehliadkepredchádzalo zadržanie obžalovaného B. o 9,35 hod. a až následne vyšetrovateľ PZ v zmysle § 102
ods.1 Tr. por. so súhlasom prokurátorky vydal príkaz na vykonanie osobnej prehliadky (č.l. 306-307),
pretože vzniklo dôvodné podozrenie, že obžalovaný má pri sebe veci dôležité pre trestné konanie.

Vykonaním osobnej prehliadky bolo toto podozrenie potvrdené. Vzhľadom na prezentovaný skutkový
stav, ako aj zabezpečené dôkazné prostriedky s poukázaním na právnu úpravu obsiahnutú v Trestnom
poriadkumožnokonštatovať,žezaistenieomamnejapsychotropnejlátkyvykonanímosobnejprehliadky
obžalovaného prebehlo zákonným spôsobom, a preto námietky spočívajúce v tom, že trestné stíhanie
sa vedie na podklade fiktívneho úkonu považuje odvolací súd za nedôvodné.

Pokiaľ ide o namietané podpisovanie zápisnice, tak odvolací súd uvádza, že Trestný poriadok
neustanovuje povinnosť podpisovať zápisnicu o vykonaní osobnej prehliadky na každej strane
predmetnej zápisnice. Obžalovaný obsah predmetnej zápisnice verifikoval svojim podpisom na zadnej
strane, čím vyjadril súhlas s pravdivosťou údajov v nej uvedených.
K námietke obžalovaného ohľadom porušenia zásady zachovania totožnosti skutku odvolací súd

uvádza, že totožnosťou skutku „sa rozumie jedinečnosť, resp. nepochybná identifikácia skutku ako
udalosti vo vonkajšom svete. Totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná totožnosť konania
páchateľa alebo totožnosť jeho následku, a to aspoň v relevantnej (podstatnej časti)“.
Z judikatúry:
Totožnosť skutku, ktorá musí byť zachovaná v rozsahu od začatia trestného stíhania, cez vznesenie

obvinenia (ak sú tieto momenty oddelené) a podanie obžaloby až po rozsudok alebo iné meritórne
rozhodnutie o skutku (ku ktorému môže dôjsť aj v prípravnom konaní namiesto podania obžaloby), je
(výkladovo) daná totožnosťou konania alebo totožnosťou následku (alebo oboch týchto prvkov), a to
aspoň v podstatnej časti.
Posudzuje sa však totožnosť skutku ako konkrétnej udalosti vo vonkajšom svete, nie totožnosť

normatívna (právne-kvalifikačná, a teda fakticky len druhová).
Nemožnotedaposudzovaťtotožnosťkonaniaanásledkupodľaobsahupoužitéhoustanoveniaosobitnej
časti Trestného zákona. Pri všetkých rovnako kvalifikovaných, aj keď in concreto rôznych skutkoch,
pôjde z hľadiska objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu o rovnaké konanie, ako aj rovnaký
následok v jeho normatívnom popise v dotknutom ustanovení (ktoré sa ako právna norma vzťahuje na

všetky prípady rovnakého druhu a neurčitého počtu). (stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Tpj 47/2019 z 23.09.2019)
Preto prípadné zmeny v popise skutku, ktoré odrážajú výsledky dokazovania vykonaného v jednotlivých
fázach trestného konania a ktoré nemenia jeho podstatu, totožnosť skutku nenarúšajú. V prípade, ak
sa vykonaným dokazovaním zistia odlišné okolnosti žalovaného činu, avšak vyššie uvedené kritéria

sú zachované, súd je povinný skutok (skutkovú vetu) upraviť v odsudzujúcom rozsudku a rozhodnúť
o ňom ako o trestnom čine (ak sú naplnené zákonné znaky tohto trestného činu). Čiastkovo odlišné
okolnosti miesta, času, spôsobu spáchania alebo následku činu, teda neznamenajú porušenie totožnosti
skutku. Je potrebné, aby skutok, pre ktorý bol páchateľ uznaný za vinného, zodpovedal skutku, pre
ktorý bolo vznesené obvinenie a podaná obžaloba, a to podľa vyššie uvedených kritérií, pretože nemusí

ísť od začiatku trestného stíhania až do jeho skončenia o úplnú zhodu popisu udalosti, o ktorej sa
rozhoduje, t. j. že v uznesení o vznesení obvinenia, v obžalobe a v rozsudku sa musí skutkový dej
úplne rovnako popisovať, nakoľko vykonávaním dôkazov v priebehu trestného stíhania, teda aktivitou
orgánov činných v trestnom konaní i súdu získané poznatky o skutočnosti sa môžu zmeniť. Niektoré
údaje uvedené v uznesení o vznesení obvinenia teda môžu vo vzájomnom porovnávaní a v porovnávaní

s rozsudkom odpadnúť, niektoré môžu pribudnúť a iné sa môžu upresniť. Tieto kritériá sú v prípade
skutku napadnutého rozsudku, teda v súhrnnej jednote obsahu výrokov rozsudku, splnené.

Za situácie, keď je v posudzovanom prípade daná úplná zhoda v následku konania a keď v súlade s
výsledkami vykonaného dokazovania bola prvostupňovým súdom upravená skutková veta len v tom

zmysle, že bol upravený rozsah, kvalifikačné znaky a odkaz na dôkazné prostriedky, rozsah akým
obžalovanýnaplnilznakyskutkovejpodstatyobzvlášťzávažnéhozločinunedovolenejvýrobyomamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c), písm. d) ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona
s časti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného do 1.5.2022, nemožno s

ohľadom na vyššie uvedené ani podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k takému záveru, že by tak
došlo k porušeniu podstaty skutku, resp. k nezachovaniu totožnosti skutku.Pokiaľ ide o námietku obžalovaného týkajúcu sa procesných pochybení súdu, kedy svedkovia-policajti
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.02.2023 nezložili prísahu podľa § 265 Trestného poriadku,
tak odvolací súd k tomu uvádza, že zápisnica z predmetného hlavného pojednávania protokoluje

zloženie prísahy týmito svedkami, pričom obžalovaný ani obhajca zároveň nevzniesli námietku proti jej
protokolácii, a teda obsah zápisnice je hodnoverný a skutočnosti z nej plynúce sú pravdivé.

Obžalovaný namietal aj nezákonnosť začatia trestného stíhania. Odvolací súd dospel k záveru, že táto
námietka obžalovaného nie je dôvodná, pretože v zmysle zákona policajt začne trestné stíhanie, ak

sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia
(napr. pri vyšetrovaní trestnej činnosti alebo pri vykonávaní operatívno-pátracej činnosti a pod.). Takýto
postup bol uplatnený aj v prejednávanej trestnej veci. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
definíciu, spôsob výkonu, kategórie a zákonné medze činnosti vykonávanej príslušníkmi Policajného
zboru Slovenskej republiky upravuje zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Príslušníci Policajného
zboru Slovenskej republiky vykonávajú svoju služobnú činnosť podľa § 8 ods. 3 citovaného zákona,

ktorou sa rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne
záväzných predpisov. Medzi ich úlohy podľa § 2 ods. 1 písm. b) citovaného zákona patrí aj odhaľovanie
trestných činov a zisťovanie ich páchateľov. Preto potom nemožno postup orgánov činných v trestnom
konaní považovať za nezákonný, keďže si začatím trestného stíhania „vo veci“ najprv vytvorili priestor na
overenie poznatkov o možno protiprávnom konaní obžalovaného A. B., a k vzneseniu obvinenia pristúpili

bez meškania po potvrdení pôvodného podozrenia.

Obžalovaný vo svojom odvolaní argumentoval aj odposluchmi a záznamami z telekomunikačnej
prevádzky v tom smere, že sa jedná iba o indície, ktoré boli nielen ním popreté a prvostupňový súd im
priznáva dôkaznú hodnotu nevyplývajúcu zo žiadneho iného dôkazu. Odvolací súd je totožného názoru

ako prvostupňový súd, kedy obsah záznamov telekomunikačnej prevádzky na základe zákonných
odposluchov dotvoril celkový obraz o trestnej činnosti obžalovaného A. B. (v danom prípade dotvoril aj
personálny substrát odberateľov), preto túto námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú. Odvolací
súd dodáva, že súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob
hodnoteniavykonanýchdôkazov,pretožeprocesdokazovaniajeovládanýzásadouvoľnéhohodnotenia,

kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k
vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich
vzájomnej súvislosti.

K namietanej nezákonnosti príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, príkazu na
vykonanie domovej prehliadky či príkazu na vykonanie prehliadky iných priestorov odvolací súd rovnako
ako prvostupňový súd konštatuje, že príkazy boli vydané v súlade so zákonom, boli splnené materiálne
i formálne podmienky i tieto boli primerane odôvodnené. Zásahy do týchto práv boli teda vykonané v
zmysle dodržania zákonného postupu a taktiež zásady zdržanlivosti a primeranosti. Táto zásada určuje,

že do základných práv a slobôd osôb možno zasahovať iba v prípadoch dovolených zákonom a len v
miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a
ich súkromie. Predmetné príkazy a súhlasy boli riadne odôvodnené dôvodným podozrením vyplývajúcim
z návrhov prokurátora, že obžalovaný prechováva omamné látky, psychotropné látky, jedy a prekurzory,
s ktorými následne obchoduje. Uvedené podozrenie sa pri domovej prehliadke nepotvrdilo, avšak pri

osobnej prehliadke a prehliadke iných priestorov a pozemkov sa potvrdila dôvodnosť tohto podozrenia,
pretože pri týchto boli zaistené vrecká s pervitínom. V zmysle ust. § 100 ods. 1 Trestného poriadku
sa pritom v príkaze na domovú prehliadku vyžaduje opis veci, ktorá sa má zaistiť, iba ak je známa. Z
dovtedyvykonanéhodokazovaniavyplývalopodozrenie,ževpredmetnomdomeapriestorochpatriacich
k nim sa nachádzajú omamné a návykové látky, prekurzory, pričom z objektívnych dôvodov súd nemohol

špecifikovať množstvo drogy, konkrétne prekurzory určené na jej výrobu, ani ďalšie predmety slúžiace
na manipuláciu s drogou. Na zákonnosť príkazov nemali vplyv ani skutočnosti uvedené v daných
návrhoch na vydanie či už príkazu na domovú prehliadku alebo príkazov na odpočúvanie a záznam
telekomunikačnejprevádzky,nakoľkovčaseichvydaniasúdaniorgányčinnévtrestnomkonanínemohli
mať objektívne vedomosť či sa toto podozrenie skutočne naplní alebo nie. Takýto poznatok získali

príslušníci OČTK až z ďalšej operatívnej činnosti. Navyše na základe zákonne vykonaných odposluchov
a záznamov telekomunikačnej činnosti bol dotvorený obraz o vine obžalovaného zo stíhanej drogovej
trestnej činnosti, pretože práve telefonická komunikácia obžalovaného najmä so svedkom K. A. prispela
k usvedčeniu obžalovaného.Obžalovaný argumentoval nezákonnosťou vykonania domovej prehliadky v C. I. H., že predmetný
príkaz nebol doručený vlastníčke domu, pretože niekto neoprávnene vyhotovil podpis vlastníčky domu.

Obžalovaný, obhajoba a dokonca ani súd nie sú oprávnenými osobami skúmať pravosť podpisov, pričom
v priebehu konania nebola zistená pravdivosť tejto námietky obhajoby, a zároveň je potrebné podotknúť,
že pri riadne vyhotovenej doručenke ide o verejnú listinu, pričom takýto dôkaz je objektívny.

V súvislosti s uplatnenou odvolacou námietkou obžalovaného týkajúcej sa skutkovej vety, konkrétne

neuvedenia koncentrácie účinnej látky, ktorú mal obžalovaný distribuovať, k tomu krajský súd vo
všeobecnosti uvádza, že k odsúdeniu za drogový delikt, spočívajúci v zadovážení, prechovávaní
a predaji OPL môže dôjsť aj bez toho, aby boli takéto látky fyzicky zaistené a podrobené znaleckému
skúmaniu ( v danej súvislosti viď uznesenie NS SR pod sp. zn. 2Tdo/9/2014), pričom samotné zistenie
skutočnosti, či sa jednalo o takúto látku príp. jej rozsah, je potrebné zistiť procesom dokazovania.

V posudzovanej veci je obžalovaný stíhaný pre § 172 Trestného zákona a z vykonaného dokazovania
jasne vyplýva, že bol sám konzumentom drog (bola u neho prítomná rozvinutá závislosť od viacerých
psychoaktívnych látok, ale metamfetamín aj ďalej predával. Skutočnosť, že metamfetamín, ktorý
predával obžalovaný B. mal takú kvalitu, ktorá ovplyvňuje psychiku jeho užívateľa, bola ustálená
vykonaným dokazovaním, pričom vyplynula predovšetkým z toho, že osoby, kým tento predával –

konkrétne A. C. a A. J. sú (resp. v sledovanom období boli) boli užívateľmi drog, pričom z výpovede
spoluobžalovaného A. C. vyplýva, že obžalovaný B. mu dal 3 – 4 kubíky drogy, predával minimálne 5
kubíkov týždenne, drogy boli kvalitné, pokiaľ ide o Trnavu najkvalitnejšie. Svedok A. J. taktiež potvrdil,
že kupoval od obžalovaného B. drogy, konkrétne pervitín na týždennej báze, za 20 eur dostal 2
dávky. Komunikácia medzi obžalovaným a svedkom K. A. preukazovala, že obžalovaný B. predával

drogy opakovane, vo vyššom množstve, hoci komunikovali šifrovane, bolo zrejmé, že pokiaľ by mu
nesprostredkoval drogu v dostatočnej kvalite, k opakovanému obchodu by neprišlo. Je teda absolútne
nelogické, aby obžalovaný B. predával drogy týmto osobám, ktoré by neboli schopné ovplyvniť psychiku
človeka.

V tejto súvislosti krajský súd dáva za pravdu obhajobe, že v danom prípade bolo vhodným do skutkovej
časti ( pri poskytovaní pervitínu ďalším osobám, ktorých záchyt nebol uskutočnený, uviesť, že obsah
účinnej látky bol minimálne v množstve schopnom ovplyvniť psychiku človeka a teda že ide o návykovú
látku) - na porovnanie viď. uznesenie NS SR pod sp. zn. 1Tdo/53/2022. V prejednávanom prípade
je vymedzenie skutku v rozsudku okresného súdu s poukazom na vyššie uvedené však aj napriek

tomu vyhovujúce a vyplýva z neho, že je možné skutok subsumovať pod skutkovú podstatu obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.

K odvolacej námietke obžalovaného (prezentovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu), že
svedok A. J. potvrdil, že obžalovaný B. mu predával pervitín, pričom tento nie je uvedený v zákone
oomnamnýchapsychotropnýchlátkach,takktomutokrajskýsúdpripomína,žemetamfetamínjezmysle
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II.
skupiny, čiže je omamnou látkou, ktorá sa bežne v spoločnosti nazýva ako pervitín a je aj skôr známa

pod takýmto názvom.

K tvrdeniu obžalovaného, že svedok A. J., ktorému mal distribuovať pervitín, nebol za svoje protiprávne
konanie sám trestne stíhaný a preto je tento dôkaz možno hodnotiť ako nezákonný, je potrebné uviesť,
že v osobe tohto svedka sa jednalo o koncového užívateľa, pričom s poukazom na rozhodnutie NS SR

publikované pod č. R 24/1998 nemusí byť bezprostredná držba omamných a psychotropných látok pred
ich bezprostredným fyzickým použitím považovaná za prechovávanie týchto látok v zmysle Trestného
zákona ( tzv. spotrebná držba). Zároveň ani z výpovede tohto svedka nevyplýva, že by mal výmenou
za svedectvo získať beztrestnosť.

V súhrne potom krajský súd uzatvára, že so zreteľom na obsiahle vykonané dokazovanie vo veci a
jednotlivé dôkazy, na ktoré súd prvého stupňa podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku
a ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti
o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení, ale i záverov okresného súdu vo vzťahu k právnejkvalifikácii konania obžalovaného A. B., ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na
vyššie uvedené potom aj odvolací súd dospel k zisteniu, že konanie obžalovaného A. B. tak, ako je
opísané v súlade so zisteným skutočným stavom veci vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, napĺňa

všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného do 1.5.2022, pretože
obžalovaný si neoprávnene nielen zadovážil a prechovával, ale aj následne predával omamnú látku,

a tento obzvlášť závažný trestný čin spáchal závažnejším spôsobom konania- na viacerých osobách.

Vyššie uvedené skutočnosti sú tie najpodstatnejšie, ktoré viedli odvolací súd k záveru o
neopodstatnenosti a nedôvodnosti odvolacích námietok obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine,
pričom s ďalším odôvodnením v danom smere ( pokiaľ ide o ostatné odvolacie námietky s ktorými sa
prvostupňovú súd podrobne zaoberal vo svojom rozhodnutí ) v plnej miere odkazuje na odôvodnenie

rozsudku súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň poukazuje.

Aj Ústavný súd SR v súlade so stabilnou judikatúrou uvádza, že odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III.
ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie (resp. sťažnostné) konanie z hľadiska

predmetu konania tvoria jeden celok (m. m. IV. ÚS 160/2011).

Rovnako Ústavný súd SR viackrát vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces (pozri najmä rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 115/03).

K výroku o treste a ochrannom opatrení obžalovaného A. B.:
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu

právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014,

sp. zn. 4 To 7/2013).

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby
viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych
páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti

u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti
najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním
trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty
individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú.
Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému

pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest
samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda
obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako
aj etické (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Tost/19/2015 zo dňa
23.6.2015).

S poukazom na vyššie uvedené základné zásady ukladania trestov teda krajský súd zameral svoju
pozornosťprirozhodovaníoodvolaníobžalovanéhoA.B.naskutočnosť,čivdanomkonkrétnomprípade
bol uložený trest tak, ako to konštatoval prvostupňový súd, primeraný a či spĺňa všetky zákonné kritéria.Prvostupňový súd u obžalovaného A. B. správne nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 Trestného zákona a správne vzhliadol priťažujúc okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,
teda že bol už za trestný čin odsúdený (doposiaľ 6x, z toho v jednom prípade sa neho hľadí, ako by

nebol odsúdený) ) pričom poukázal i na ( v poradí šieste) odsúdenie Krajského súdu v Trnave pod
sp. zn. 1T/6/2003 za obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 219 ods. 1, § 8 ods. 1
Trestného zákona č. 140/1961) konštatujúc opätovné spáchanie obzvlášť závažného zločinu (§ 38 ods.
6 Trestného zákona), v súlade so zákonnými požiadavkami upravil zákonom stanovenú sadzbu (10 –
15 rokov) zvýšením dolnej hranice o dve tretiny podľa § 38 ods. 6 Trestného zákona (13 rokov a 4

mesiace – 15 rokov) , uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov a 4 mesiace, teda
na samej dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby. S ohľadom na skutočnosť, že obžalovaného A.
B. odsudzoval za spáchanie obzvlášť závažného zločinu na výkon uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody ho zaradil podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Takto uložený trest je aj podľa názoru odvolacieho
súdu plne zodpovedajúci požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie, pričom zároveň

vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa.

Zároveň obžalovanému uložil aj ochranné opatrenie vo forme ochranného dohľadu na 2 roky, ktorý
bol v zmysle skutočnosti, že obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin, ukladaný obligatórne, toto
opatrenie teda zodpovedá stavu veci a zákonu.

Obžalovanému bol uložený aj trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu a finančnej hotovosti
v sume 20 eur. Obžalovaný namietal uloženie trestu prepadnutia veci, pretože nebolo dostatočným
spôsobom vykonané dokazovanie na jeho uloženie. K tomuto odvolací súd dodáva, že zo
zabezpečenéhospisovéhomateriáluoboznámenomnahlavnompojednávaní,rovnakoajzodôvodnenia

rozsudku vyplýva, že trest prepadnutia veci bol prvostupňovým súdom uložený správne, pretože
prepadnuté veci patrili obžalovanému, prostredníctvom mobilného telefónu páchal trestnú činnosť a
finančnáhotovosťbezdôvodnýchpochybnostípochádzalaztrestnejčinnostiobžalovaného.Vykonaným
dokazovaním najmä prostredníctvom výsledkov odpočúvania a zaznamenávania telekomunikačnej
prevádzky a výsledkov prehliadok iných priestorov rezultovalo, že mobilný telefón patril obžalovanému

a tento používal na páchanie drogovej trestnej činnosti, a zároveň bol zaistený pri prehliadke iných
priestorov (motorové vozidlo Ford Mondeo) a finančná hotovosť vo výške 20,- eur bola zaistená pri
osobnej prehliadke. V danom prípade je zrejmé , že zadržané finančné prostriedky boli použité pri
páchaní žalovanej trestnej činnosti obžalovaného, resp. ide o materiálne zdroje, ktorých pôvod možno
bezpečne pripísať obchodu s drogami (pri ktorom dochádza k permanentnej výmene hotovosti a preto

nie je podstatné, či išlo v danom prípade o konkrétne bankovky (aj keď v nízkej hodnote), ale podstatný je
ich pôvod, čo následne odôvodňovalo postup súdu prvého stupňa v zmysle § 60 ods.1 písm. a) Tr. zák.

K výroku o vine obžalovaného A. C.:

Krajský súd aj vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v otázke viny
obžalovaného A. C. v napadnutom rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu si v celom
rozsahu osvojuje a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Sohľadomnaobsahodvolacíchnámietokobžalovanéhosažiadapodotknúť,žekrajskýsúdzhodne,ako

súd I. stupňa nemal pochybnosti o vine obžalovaného A. C. tak, ako mu to kladie za vinu prvostupňový
rozsudok. Dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané, vytvárajú vo svojom súhrne ucelenú reťaz priamych
i nepriamych dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchaného skutku pri ustálenej právnej kvalifikácii
daného konania prvostupňovým súdom bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú.

V predmetnom konaní vina obžalovaného A. C. bola jednoznačne preukázaná jeho samotnou
výpoveďou z prípravného konania i konania pred súdom, kde sa k spáchaniu stíhaného skutku najskôr
priznal a podrobne popísal svoje konanie, ďalej výpoveďou svedkyne N. J. (ktorá potvrdila nákup
pervitínu od obžalovaného A. C. od konca leta 2021 do času, kým ho zadržali), svedka O. C. (ktorý
v prípravnom konaní potvrdil nákup pervitínu od obžalovaného A. C. od novembra 2021 do januára

2022), svedka H. J. (ktorý potvrdil, že obžalovaný mal predávať drogy a úlohou svedka bolo dohodnúť
stretnutie obžalovaného a osôb, ktoré chceli drogy kúpiť), telefonickou komunikáciu svedkyne D. C.
s obžalovaným A. C., pričom tieto jej výpovede hodnotí aj odvolací súd v zhode s právnym názorom
okresného súdu, ako hodnoverné, jednoznačne a nespochybniteľne usvedčujúce obžalovaného zospáchania predmetného skutku tak, ako to ustálil na hlavnom pojednávaní okresný súd. V súhrne potom
vyššie uvedené výpovede vyznievajú vnútorne logicky, hodnoverne a sú v dobrom logickom súlade aj
s ostatnými, vo veci vykonanými dôkazmi – znaleckým posudkami Krimininalistického a expertízneho

ústavu Policajného zboru ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2022/75 (č. l. 164 – 170, 180- 181), ČES: PPZ-
KEU-BA-EXP-2022/6015 (č. l. 247), znaleckého posudku JUDr. Romana Knoteka č. 4/2022 (č. l. 198 –
209, znaleckého posudku MUDr. Moniky Gregorovej č. 17/2022 (č.l. 214 – 238), výsledkami domovej
prehliadky, odborného vyjadrenia národnej protidrogovej jednotky zo dňa 25.05.2022, prepismi hovorov
a SMS správ. Všetky tieto usvedčujúce dôkazy vytvárajú aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočnú

logickú reťaz dôkazov svedčiacich o vine obžalovaného bez tých najmenších pochybností. Tieto dôkazy
dostatočne vyvracali tiež obranu obžalovaného, ktorú v konaní prezentoval, a preto odvolací súd
nemohol prisvedčiť žiadnej z jeho odvolacích námietok.

Obžalovaný A. C. vo svojom odvolaní argumentoval nenaplnením kvalifikačného znaku na viacerých
osobách.Odvolacísúduvádza,žeprvostupňovýsúdsapripreukazovanívinyobžalovanéhoanaplnenia

kvalifikačného znaku na viacerých osobách vysporiadal s touto otázkou v odôvodnení napadnutého
rozsudku na strane 17 až 19, pričom odvolací súd sa s týmto konečným rezultátom prvostupňového
súdu plne stotožňuje. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento
znak je v prípade obžalovaného A. C. dostatočným spôsobom naplnený nielen na základe svedeckých
výpovedí svedkyne N. J., svedka O. C. a H. J., ale aj prepismi hovorov a SMS správ. Odvolací súd

pripomína, že pre zisťovanie skutkového stavu veci a hodnotenie dôkazov platia v trestnom konaní
zákonom stanovené pravidlá, podľa ktorých je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je
nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok pritom nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru
dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Trestného poriadku, v zmysle ktorej orgány

činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Námietky
obžalovaného k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho predstavám v situácii, keď
prvostupňový súd vyhodnotil jeho výpoveď z prípravného konania ako pravdivú, rovnako tak vysvetlil

rozpory vo výpovediach svedkov a priznal usvedčujúcu dôkaznú silu aj prepisom hovorov a SMS správ
získaných prostredníctvom využitia informačno-technických prostriedkov, čím následne ustálil rozsah
trestného činu a jeho skutkový priebeh.

Záver súdu o (väčšej) hodnovernosti niektorého z dôkazov, resp. niektorej výpovede, ktorý v

prejednávanom prípade primerane vysvetlí, je prirodzeným výsledkom procesu voľného hodnotenia
dôkazov a sám osebe neindikuje možnosť vysloviť porušenie označených práv len z dôvodu, že
sťažovateľ sa domnieva, že niektoré dôkazy mali byť hodnotené rozdielne. (Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 275/2019 z 25.06.2019)

Rovnako tak obžalovaný argumentoval nenaplnením kvalifikačného znaku „vo väčšom rozsahu“.
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na správnosť postupu prvostupňového súdu, kedy
posudzoval žalovaný trestný čin spáchaný vo väčšom rozsahu, pričom tento kvalifikačný znak aj podľa
názoru odvolacieho súdu bol preukázaný zápisnicou o vykonaní domovej prehliadku u obžalovaného
A. C., ale aj výsledkami znaleckého skúmania či výpoveďou samotného obžalovaného z prípravného

konania. Obžalovaný pri domovej prehliadke priznal, že má v byte drogy a tieto dobrovoľne vydal,
pričom bola stopa č. 6 popísaná ako čierny igelitový sáčok – vrecko s neznámym obsahom. Odvolací
súd dodáva, že sa nejednalo o pochybenie orgánov činných v trestnom konaní vzhľadom na časovú
tieseň a počiatočné štádium trestného stíhania. Až následným znaleckým skúmaním došlo k špecifikácii
obsahu a množstva tohto čierneho vrecka, ktorého obsah a hodnota predstavovala v súhrne s ostatnými

zaistenými látkami ( marihuanou) sumu vyššiu ako 2.660,- Eur.

Navyše odvolací súd uvádza, že znaleckou expertízou bol vykonaný rozbor a analýza predloženej
zaistenej stopy, jednalo sa o vedecké skúmanie akreditovaného znaleckého ústavu dodržiavajúceho
všetky platné postupy, a preto súd nemal dôvod spochybňovať znalecké závery vytvorené

prostredníctvom znaleckej expertízy.

V súvislosti s touto námietkou bola namietaná aj totožnosť skutku, pričom aj túto odvolaciu námietku
považuje odvolací súd za nedôvodnú a opakovane dodáva, že totožnosť skutku neznamená absolútnuzhodu v jeho popise od začatia trestného stíhania až po prípadné rozhodnutie súdu o vine, ale táto
je zachovaná vtedy, ak je zachovaná jeho podstata, ktorá je určovaná účasťou obvineného na určitej
udalosti, z ktorej vzišiel následok porušujúci alebo ohrozujúci záujmy chránené Trestným zákonom.

Podstata skutku je tak zachovaná vždy, ak je zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania alebo následku
(pozri napr. rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 9/1997). Preto prípadné zmeny
v popise skutku, ktoré odrážajú výsledky dokazovania vykonaného v jednotlivých fázach trestného
konania a ktoré nemenia jeho podstatu, totožnosť skutku nenarúšajú.

KodvolacejnámietkeobžalovanéhoA.C.týkajúcejsaneprijatiajehovyhláseniapodľa§257ods.1písm.
b) Trestného zákona, odvolací súd len pripomína, že je možnosťou súdu či takéto vyhlásenie príjme
alebo nie. Je teda na uvážení súdu či takéto vyhlásenie obžalovaného bolo v zhode s dokazovaním
vykonaným v prípravnom konaní. Nakoľko v prejednávanom prípade okresný súd dospel k záveru, že
skutková veta obžaloby nezodpovedala právnej kvalifikácii skutku, tak nebolo možné prijať vyhlásenie
obžalovaného o jeho vine, a bolo nutné vykonať dokazovanie ohľadom viny obžalovaného a taktiež bola

nutné úprava právnej kvalifikácie.

K výroku o treste a ochrannom opatrení obžalovaného A. C.:
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu

odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak

núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014,
sp. zn. 4 To 7/2013).

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby

viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych
páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti
u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti
najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním
trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty

individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú.
Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému
pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest
samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda
obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako

aj etické (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Tost/19/2015 zo dňa
23.6.2015).

S poukazom na vyššie uvedené základné zásady ukladania trestov krajský súd rovnako zameral svoju
pozornosť pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaného A. C. i na skutočnosť, či v danom konkrétnom

prípade bol obžalovanému uložený trest v súlade so všetkými kritériami a zákonnými princípmi pre
ukladanie trestov.
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu je zrejmé, že prvostupňový súd u obžalovaného A. C.
správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný
už bol v minulosti súdne trestaný (vzhľadom na odpis registra trestov, kde má evidovaných až 11

záznamov). Z odpisu registra trestov bolo tiež zistené, že obžalovaný bol odsúdený aj pre zločin
znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Trestného zákona, zločin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona, či zločin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961
Zb. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej
skupiny. S ohľadom na uvedené, preto okresný súd správne zvýšil dolnú hranicu o jednu polovicu

zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona, a teda pri určovaní výmery
trestu vychádzal z modifikovanej trestnej sadzby 12 rokov a 6 mesiacov až 15 rokov. Vzhľadom na
okolnosti spáchaného skutku, osobu obžalovaného a jeho doterajší život správne prvostupňový súd
ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody na samej dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby,a teda vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov, ktorý je možné považovať za trest primeraný a spravodlivý
vzhľadom na osobnostné charakteristiky obžalovaného a jeho trestnú minulosť.
Na výkon tohto nepodmienečného trestu odňatia slobody ho rovnako správne zaradil podľa § 48 ods. 3

písm. b) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin. Takto uložený trest je
aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajúci požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej
prevencie, pričom zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa.
Napokon okresný súd obligatórne a zákonne uložil obžalovanému aj ochranný dohľad na dobu 2 rokov.

Okresný súd zároveň obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci, konkrétne mobilných telefónov.
Účelom trestu prepadnutia veci je zamedziť páchaniu ďalšej trestnej činnosti, a to tak, že sa páchateľovi
trestného činu odnímu nástroje, ktorými túto trestnú činnosť páchal, pričom podmienkou veci je, že vec
je vo vlastníctve páchateľa. Táto podmienka musí byť splnená v dobe vyhlasovania rozsudku. Odvolací
súd námietku obžalovaného A. C. ohľadom nevykonania dokazovania pri ukladaní trestu prepadnutia
veci nepovažuje za dôvodnú, pretože z vykonaného dokazovania ( z obsahu oboznámených zápisníc

o vykonaní domovej prehliadky a ostatných vo veci vykonaných dôkazov- výsluchov svedkov, prepisov
z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky a iné) je zrejmé, že mobilné telefóny patrili obžalovanému,
ktorý prostredníctvom nich páchal žalovanú trestnú činnosť.

Keďže krajský súd potom nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolania

obžalovaného A. B. a obžalovaného A. C. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.