Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120217267
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1120217267.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Ivany Neviďanskej v právnej veci žalobcu: Y. U., nar.
XX.XX.XXXX, N.: XX XXX XXX, miesto podnikania: V. XXX/XXX, XXX XX B., právne zastúpený:
JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o., Tatranská 49, 841 06 Bratislava, IČO: 47 245
042 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816

23, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie
8/A, 811 02 Bratislava o zaplatenie 24 325,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/183/2020-186 zo dňa
27.04.2023 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej

inštancie“), č. k. 33Cb/183/2020-186 zo dňa 27.04.2023 (ďalej len ako „napadnutý rozsudok“), rozhodol,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 24 325,77 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od
12.07.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40 eur a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal žalovaného k náhrade
trov konania žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 09.12.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 24 325,77 eura s príslušenstvom
z titulu vyplatenia poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.01.2021
pre havarijné poistenie (č.l. 19 s. sp.) uzatvorenej medzi žalobcom ako poisteným a žalovaným ako
poisťovňou so začiatkom poistenia 22.01.2018 (ďalej aj ako „poistná zmluva” alebo aj ako „poistka”), na

nákladné motorové vozidlo L. (ďalej aj ako „motorové vozidlo”), v spojení s C. poistnými podmienkami
poistenia motorových vozidiel č. 356 (ďalej aj ako „OPP“) a ktoré využíval na svoje podnikanie,
predovšetkým na prepravu dreva a to na základe vzniknutej škodovej udalosti zo dňa 02.09.2019, v
dôsledku ktorej došlo k vzniku škody na tomto motorovom vozidle a to tak, že pri jazde namoknutou
lesnoucestousamuvzákrutezosunulvlek,ktorýhonáslednestiaholajsnaloženýmnákladom(drevom)
nabok.Konštatoval,žežalobcanepopieral,žesakvyššieuvedenejškodovejudalostinedostavilapolícia

a ktorý zároveň tvrdil, že ju k tejto nehode volal telefonicky s tým, že polícia mu oznámila, že uvedenú
škodovú udalosť nerieši, nakoľko sa motorové vozidlo prevrátilo v lese a teda nebolo účastníkom cestnej
premávky a nie je ani žiadne podozrenie na spáchanie trestného činu.
Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný ukončil šetrenie predmetnej škodovej udalosti dňa
26.06.2020 (č. l. 40 - 41 s. sp.) a že žalobcovi poskytol preddavok na poistné plnenie v sume vo výške
12 782,06 eura s tým, že v oznámení o poistnom plnení zo dňa 26.06.2020 žalobcovi uviedol, že

mu znižuje poistné plnenie o 50 % z faktúry č. XXXXXXX z dôvodu neprivolania polície, ďalej, že mu
nepriznáva poistné plnenie za opravu spočívajúcu vo výmene reproduktora VO XXXXXXXX z dôvodu,že nebolo preukázané poškodenie v zápise o obhliadke ako aj, že mu nepriznáva poistné plnenie
z faktúry č.XX/XXXX za opravu vykonanú spoločnosťou M + Z spol. s r. o., pretože táto obchodná
spoločnosť nemá zapísaný predmet činnosti podnikania - „opravy hydraulických rúk“, a preto mu

priznal náklad za vykonanú prácu rozpočtom. Žalovaný žalobcovi nepriznal vyprostenie a manipuláciu s
vozidlom, nakoľko nebolo kryté poistením (faktúra č. XXXXXXXXX vystavená obchodnou spoločnosťou
ČESMSAD Slovakia o. z.). Ďalej žalovaný priznal žalobcovi odťah v zmysle Zmluvných dojednaní v
sume vo výške vo výške 1,49 eur s DPH (1,24 bez DPH). Žalovaný vyplatil žalobcovi doplatok poistného
plnenia v sume vo výške 10 189,28 eura.

Poukázal na to, žalobca s dôvodmi krátenia poistného plnenia žalovaným nesúhlasil a mal za to,
že neprivolanie polície nepredstavuje dôvod na jeho krátenie a zastával názor, že bolo preukázané
poškodenie reproduktora a že nezapísanie podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti M + Z spol. s
r.o. („opravy hydraulických rúk“), nemalo vplyv na uznanie tohto nákladu, nakoľko živnostenský zákon
takýto predmet činnosti nepozná s tým, že samotný výrobca hydraulických rúk poveril výkonom servisu

svojich hydraulických zariadení predmetnú obchodnú spoločnosť M + Z spol. s r.o., pričom hydraulická
ruka je súčasťou uvedeného motorového vozidla. Uviedol, že žalobca tvrdil, že motorové vozidlo bolo
odtiahnuté združením ČESMAD Slovakia o. z. do servisu, pričom náklad na jeho odťah predstavoval
sumu vo výške 745,85 eura bez DPH a že celkové náklady na opravu predmetného motorového vozidla
dosiahli sumu vo výške 63 062,80 eura s DPH (bez DPH 52 552,34 eura).

Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov žalobcu a žalovaného,
výpismi z obchodného registra a živnostenského registra, poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX,
fotodokumentáciou, faktúrami č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XX/XXXX a ich prílohami, oznámením
o poistnom plnení, korešpondenciou procesných strán, e-mailovou komunikáciou žalobcu a obchodnej
spoločnosti Volvo Group Slovakia s. r. o., oznámením o poverení na servis zo dňa 16.09.2019,

Zmluvnými dojednaniami účinnými od 01.10. 2017, VPP 106, OPP 356, ako aj ostatným spisovým
materiálom.
Dôvodil, že pri priznaní nároku žalobcu voči žalovanému vychádzal z celkových ním preukázaných
nákladov vzniknutých v súvislosti s odstránením škody na poškodenom motorovom vozidle a ktoré
predstavovali sumu vo výške 52 552,34 eura bez DPH a z ktorej žalovaný preplatil žalobcovi sumu

vo výške 22 971,34 eura s tým, že po odpočítani spoluúčasti žalobcu vo výške 10 % t. j. sumy vo
výške 5 255,23 eura, vznikol rozdiel v poistnom plnení, ktoré žalovaný neuhradil žalobcovi a to v sume
vo výške 24 325,77 eura.
3. Voči rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 33Cb/183/2020-186 zo dňa 27.04.2023, podal žalovaný
včas odvolanie dňa 17.05.2023 a zastával názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Žalovaný nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie a to, že sa nejednalo o dopravnú nehodu ale
o škodovú udalosť ako aj s názorom, že z tohto dôvodu, žalobca nebol povinný privolať políciu a
napadnutý rozsudok považoval preto za nesprávny, nezákonný, arbitrárny, nepreskúmateľný, zmätočný

a ktorý je výsledkom zjavnej svojvôle súdu.
Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s jeho
argumentáciou v spore ako aj s výsledkami vykonaného dokazovania a vyslovil tak nesprávne právne
závery, pretože sa nevysporiadal so skutočnosťami zohľadnenie ktorých, je nevyhnutné pre právne
posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše dostatočne

neodôvodnil. Mal za to, že nárok žalobcu je nedôvodný. Poukázal na to, že porušenie právnych noriem
v dôsledku svojvôle napr. nerešpektovaním kogentnej normy alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v
zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, zakladá porušenie základných práv a slobôd. Zdôraznil,
že medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť riadne odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti

vykonávania spravodlivosti, ktorá je inherentná každému jurisdikčnému aktu. Podľa § 220 ods. 2 tretia
veta CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Uviedol, že pri likvidácii poistnej udalosti postupoval v zmysle Zmluvných dojednaní pre havarijné
poistenie MV vystupujúcich z leasingu a MV poistených prostredníctvom autopredajcu EUROKASKO
ŠPECIÁL (produkt 585) (ďalej aj ako „Zmluvné dojednania“) - Článku VI (Povinnosti poisteného)

bodu 4. v ktorom sa uvádza: „Poistený je povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej
vznikne škoda na poistenom MV (vrátane doplnkovej výbavy) prevyšujúca 10-násobok minimálnej mzdy.
Rovnako je poistený povinný nahlásiť polícii každú poistnú udalosť na poistenom MV, ktorá je krytá
poistením podľa týchto zmluvných dojednaní a ktoré majú orgány polície povinnosť prešetriť, t.j. krádežMV, lúpež MV, poškodenie alebo zničenie MV inak ako pri dopravnej nehode. Uvedené platí aj pre
obvyklú alebo nadštandardnú výbavu MV a batožinu v ňom prepravovanú.“
V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné (čo napokon

vyplýva aj z napadnutého rozsudku), že poistná udalosť nebola šetrená políciou a polícia na mieste
poistnej udalosti ani nebola a uvedenú skutočnosť mu oznámil samotný žalobca už v priebehu likvidácie
poistnej udalosti (viď hlásenie poistnej udalosti), a preto nemal dôvod túto okolnosť spochybňovať, resp.
preukazovaťopak.Dôvodil,žežalobcapritomžiadnymspôsobomnepreukázalsvojetvrdenie,žepoistnú
udalosť polícii vôbec hlásil a ani to, že tá údajne odmietla na miesto poistnej udalosti prísť.

Zároveň žalovaný argumentoval, že nešetrenie poistnej udalosti zo strany polície malo za následok
zmarenie vyšetrenia a zistenia všetkých okolností jej vzniku (napr. zisťovanie prítomnosti alkoholu u
vodiča motorového vozidla). Je pritom nepochybné, že splnenie povinnosti poisťovateľa riadne prešetriť
poistnú udalosť, je v uvedených súvislostiach kauzálne závislé od splnenia povinnosti dotknutej osoby
túto poistnú udalosť včas nahlásiť polícii a zabezpečiť tým jej prešetrenie ako aj zdokumentovanie.
Mal za to, že žalobca porušil svoju povinnosť, keď neprivolal k predmetnej udalosti políciu, čím nedošlo

k jej riadnemu prešetreniu a z tohto dôvodu mu oprávnene znížil poistné plnenie v rozsahu 50 % v zmysle
ustanovenia Článku VI Povinnosti poisteného bod 14. Zmluvných dojednaní.
Navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec vráti
Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za

vecne správny a to tak vo výrokoch, ako aj v odôvodnení, pretože súd prvej inštancie vo veci správne
postupoval a aj správne rozhodol, keď napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, podrobne sa v ňom
vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, vrátane jednotlivých námietok žalovaného.
Žalobca uviedol, že keďže súd prvej inštancie neposúdil ani jeden dôvod krátenia poistného plnenia
vykonaný žalovaným ako dôvodný, no žalovaný vo svojom odvolaní spochybnil len jeden z týchto

parciálnych záverov, tak by bolo nadbytočné, aby sa k zvyšným trom nenapadnutým dôvodom opätovne
vyjadroval v odvolacom konaní a tiež, aby tieto závery súdu prvej inštancie odvolací súd vôbec
posudzoval, keďže ich žalovaný nezahrnul do svojho odvolania a nijako ich nespochybnil.
Argumentoval, že meritórna odvolacia argumentácia žalovaného je obsiahnutá len v strohej III. časti jeho
odvolania, v ktorej sa vyjadruje len k zníženiu poistného plnenia v rozsahu 50 % z dôvodu neprivolania

polície. Mal za to, že súd prvej inštancie dôkladne v bode 9.3 napadnutého rozsudku skutkovo aj právne
vysvetlil, prečo v danom prípade nemal žalovaný právo krátiť mu poistné plnenie, pretože v danom
prípade došlo „len“ k škodovej udalosti, nie k dopravnej nehode, a preto nemal ani povinnosť políciu
volať (hoci ju volal) a keby ju aj volal, tak v danom prípade by polícia nemala žiadny dôvod k škodovej
udalosti chodiť, čo je aj dôvod prečo aj skutočne neprišla. Zdôraznil, že žalovaný na nič uvedené v

napadnutom rozsudku vo svojom odvolaní nereagoval, ale len tvrdil, že postupoval podľa Zmluvných
dojednaní produktu 585 (EUROKASKO ŠPECIAL) a to konkrétne podľa článku VI bodu 4 a bodu 14 a
ktorý sa týka povinnosti privolať políciu v prípade dopravnej nehody a škodovej udalosti, ktorú má polícia
povinnosť prešetriť, pretože nič z toho sa netýka skutkového stavu tohto prípadu, čo súd prvej inštancie
podrobne odôvodnil v napadnutom rozsudku a žalovaný nikdy ani netvrdil opak.

Trval na svojom názore, že v danom prípade nemal povinnosť volať políciu a to ani podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov a ani podľa poistných podmienok žalovaného, na ktoré sa tento vo
svojom odvolaní odvolával. Opätovne tvrdil, že hneď po škodovej udalosti políciu volal a ktorá mu
oznámila, že nakoľko sa predmetné motorové vozidlo prevrátilo v lese, kedy nebolo účastné cestnej

premávky a zároveň nebolo ani žiadne podozrenie na spáchanie trestného činu, tak to nerieši a preto
na miesto nepríde.
Žalobca zdôraznil, že žalovaný ho ohľadom privolania či neprivolania polície nikdy nedotazoval a ani
od neho v tomto smere nežiadal žiadne doklady v zmysle § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda
vôbec túto skutočnosť nešetril, neskúmal.

Ďalej žalobca uviedol, že až keď mu bolo doručené oznámenie o poistnom plnení, kedy sa prvýkrát
dozvedel o tom, že žalovaný vychádzal zo skutočnosti, že neprivolal políciu, aj keď mal, tak kontaktoval
svojho mobilného operátora so žiadosťou o výpis z jeho hovorov. Uvedené skutočnosti v konaní
preukázal (viď príloha č. 4 k žalobe), avšak mobilný operátor jeho žiadosti už nemohol vyhovieť, pretože
údaje o volaných číslach archivuje len tri mesiace.

Poukázal na to, že celú nehodu a vzniknutú škodu riadne fotograficky zdokumentoval, škodovú udalosť
oznámil žalovanému a odovzdal mu vyhotovené fotografie ako aj mu umožnil vykonať všetky obhliadky
na nákladnom vozidle, ktoré žalovaný chcel vykonať a ktoré aj vykonal a súčasne celý proces následnejopravy vopred vždy riešil so žalovaným. Taktiež všetky poškodené diely ako aj celú fotodokumentáciu
z miesta škodovej udalosti riadne zabezpečil a odovzdal žalovanému.
Zastával názor, že privolanie polície k škodovej udalosti totiž automaticky neznamená, že polícia aj bude

škodovú udalosť prešetrovať, ako si to mylne vykladal žalovaný a tvrdil, že žalovaný mu tak znížil poistné
plnenie z dôvodu, ktorý nesporne neskúmal, nepreukázal.
Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný svoj mylný predpoklad vyvodil len z toho, že polícia predmetnú
škodovú udalosť nešetrila, čo bola medzi stranami vždy nesporná skutočnosť, ale nemožno z nej vyvodiť
či polícia volaná bola alebo nie, ako sa domnieva žalovaný.

Žalobca sa taktiež vyjadril k zníženiu poistného plnenia a uviedol, že žalovaný v konaní pred súdom
prvejinštanciedoteraznikdeabsolútnenijakonepreukázal,žebyvedomeporušilnejakúsvojupovinnosť
a nešetrenie škodovej udalosti zo strany polície malo akýkoľvek vplyv na vznik škodovej udalosti
či výšku škody. Poukázal na to, že žalovaný uvedené len bez ďalšieho konštatuje ako fakt, čo
však od začiatku popiera a vylučuje. Tvrdil, že postupoval presne podľa požiadaviek žalovaného
formulovaným v jeho poistných podmienkach, keď si riadne splnil svoju zmluvnú povinnosť, podľa

ktorej „je poistený povinný zabezpečiť dostatočné dôkazy o rozsahu a príčine poistnej udalosti,
napr. uchovaním vymenených poškodených dielov, fotodokumentáciou, prípadne videozáznamom,
svedectvom tretích osôb, a pod.“ (článok VI bod 1).
Na záver si žalobca zdôraznil, že aj samotná výška zníženia poistného plnenia žalovaným o 50 %,
je absolútne neprimeraná, svojvoľná, bez akejkoľvek opory nielen v dokazovaní, ale aj v argumentácii

žalovaného uvedenej v konaní pred súdom prvej inštancie.

Navrhol, aby súd prvej inštancie napadnutý rozsudok potvrdil a aby zaviazal žalovaného k nároku na
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia, postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
6. Podľa § 389 ods.l CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.
7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
8. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
9. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.
10. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo

veci.
11. Podľa § 795 odsek 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné
vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už
uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
12. Podľa § 797 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone

alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

13. Podľa § 797 odsek 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

14. Podľa § 797 odsek 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonaťbez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

15. Podľa § 797 odsek 4 Občianskeho zákonníka, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný
uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
16. Podľa Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel vystupujúcich z leasingu a pre motorové
vozidlá MV poistených prostredníctvom autopredajcu EUROKASKO ŠPECIÁL (produkt 585):

Článok VI - odsek 1: Okrem povinností uložených v Občianskom zákonníku a VPP je poistený povinný
nemeniť stav spôsobený poistnou udalosťou bez súhlasu oprávneného pracovníka poisťovne (napr.
likvidátor). To však neplatí, ak je takáto zmena nutná z bezpečnostných, hygienických alebo iných
vážnychdôvodovalebonato,abysarozsahnásledkovpoistnejudalostinezväčšoval.Vtýchtoprípadoch
jepoistenýpovinnýzabezpečiťdostatočnédôkazyorozsahuapríčinepoistnejudalosti,napr.uchovaním
vymenených poškodených dielov, fotodokumentáciou, prípadne videozáznamom, svedectvom tretím

osôb, a pod.
Odsek 3: Poistený je povinný bezodkladne poisťovni oznámiť vznik akejkoľvek poistnej udalosti
najneskôr do 15 pracovných dní od vzniku poistnej udalosti, zároveň však najneskôr do 3 pracovných
dní, odkedy sa o nej dozvedel.
Odsek 4: Poistený je povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na

poistenom MV (vrátane doplnkovej výbavy) prevyšujúca 10-násobok minimálnej mzdy. Rovnako je
poistený povinný nahlásiť polícii každú poistnú udalosť na poistenom MV, ktorá je krytá poistením podľa
týchto zmluvných dojednaní a ktoré majú orgány polície povinnosť prešetriť, tj krádež MV, lúpež MV,
poškodenie alebo zničenie MV inak ako pri dopravnej nehode. Uvedené platí aj pre obvyklú alebo
nadštandardnú výbavu MV a batožinu v ňom prepravovanú.

Článok VIII. - odsek 1: Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B
poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného
alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na
znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne
však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.

Odsek 6: Ak došlo k poškodeniu vozidla, za ktoré je poisťovňa povinná plniť, odchylne od VPP a
OPP sa poistenie vzťahuje aj na náklady spojené s prepravou poškodeného vozidla do najbližšej
autorizovanej opravovne na území SR, schopnej opravu poškodeného vozidla vykonať. Maximálne
náklady na prepravu nesmú presiahnuť u osobných vozidiel, s celkovou hmotnosťou do 3 500 kg a

úžitkových MV s celkovou hmotnosťou do 3.500 kg a užitočnou nosnosťou ložnej plochy do 1.000 kg,
20 Sk/km, u úžitkových a nákladných MV, s celkovou hmotnosťou nad 3.500 kg a užitočnou nosnosťou
ložnej plochy nad 1.000 kg s maximálnym počtom miest na sedenie 3 (podľa údajov v technickom
preukaze vozidla), 45 Sk /km, pričom sa hradia aj náklady spojené s prevádzkou diaľnice (nehradí
sa diaľničná nálepka). Pred uskutočnením prepravy je potrebné toto bezpodmienečne s poisťovňou

dohodnúť na infolinke 0800 120 000, resp. na príslušnom tel. č. dispečingu poisťovne. Poisťovňa hradí
aj prepravu posádky havarovaného MV vlakom II. triedy resp. autobusom do miesta bydliska.

17. Podľa § 4a zákona č. 35/1961 o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účinného v čase poistnej
udalosti, cesty vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú pozemné komunikácie

zaradené do cestnej siete. Do cestnej siete patria aj pozemné komunikácie mimo súvisle zastavaného
územia alebo územia určeného na zastavanie, ktoré spájajú železničné stanice, terminály kombinovanej
dopravy, letiská pre pravidelnú verejnú dopravu a verejné prístavy s diaľnicami a cestami, ak neslúžia
ako účelové komunikácie prevažne na prevádzku alebo na správu týchto zariadení.

18. Podľa § 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného
v čase poistnej udalosti, cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest,
miestnych komunikácií a účelových komunikácií (ďalej len „cesta“) vodičmi vozidiel a chodcami.

19. Podľa § 22 ods. 1 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného

v čase poistnej udalosti, účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo
jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným
účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.20. Podľa § 22 ods. 3 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného
v čase poistnej udalosti, účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie
v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná

obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

21. Podľa § 64 ods. 1 zákona č.8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinného v čase poistnej udalosti, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v
priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej

a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

22. Podľa § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného
v čase poistnej udalosti, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak

a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol

podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

23. Podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v
čase poistnej udalosti, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti

s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú
škodovou udalosťou.

24. Predmetom sporu je uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanému a to v sume vo výške 24 325,77
eura s príslušenstvom eur na tom základe, že žalovaný mu krátil poistné plnenie o 50 %, z dôvodu

porušenia jeho povinnosti vyplývajúcej z uzatvorenej poistnej zmluvy a to tým, že v rozpore s touto
zmluvou, neoznámil polícii dopravnú nehodu v dôsledku ktorej došlo ku vzniku škody na poistenom
motorovom vozidle P. - M.. Žalovaný poistnú udalosť likvidoval čiastočným plnením - vyplatením
poistného plnenia žalobcovi v sume vo výške 22 971,34 eura (čl. 40 - 41 s. sp.), pričom vychádzal
z preukázaných nákladov vzniknutých v súvislosti s odstránením škody na poškodenom motorovom

vozidle a ktoré predstavovali sumu vo výške 52 552,34 eura bez DPH s tým, že po odpočítani
spoluúčasti žalobcu vo výške 10 % t. j. sumy vo výške 5 255,23 eura, vznikol rozdiel v poistnom plnení,
ktoré žalovaný neuhradil žalobcovi a to v sume vo výške 24 325,77 eura.

25.Odvolací súd má za to, že žalovaný tým, že žalobcovi čiastočne plnil na základe uzatvorenej poistnej

zmluvy, jedná sa o poistnú udalosť.

26. V konaní bolo nesporné, že dňa 02.09.2019 došlo k poistnej udalosti v čase platnosti poistnej zmluvy
pre havarijné poistenie motorového vozidla L. a že jej následkom došlo k poškodeniu tohto motorového
vozidla.

27. Odvolací súd sa zaoberal spornými skutočnosťami medzi sporovými stranami a to:
a) okolnosťami vzniku škody
b) oprávnenosťou a primeranosťou krátenia poistného plnenia.

28. K odvolacej námietke žalovaného, že v danom prípade sa jednalo o dopravnú nehodu a nie o
škodovú udalosť, ako to tvrdil žalobca, a preto bol ako poistený v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy
povinný privolať políciu, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu nie je
možné ustáliť ako došlo k predmetnej poistnej udalosti. V konaní bolo nesporné, že polícia túto udalosť
nešetrila, sporné ale bolo, či žalovaný políciu k tejto skutočne udalosti volal (žalovaný v konaní síce

tvrdil, že políciu volal, avšak táto údajne odmietla prísť na miesto udalosti z dôvodu, že sa nejedná o
dopravnú nehodu), o tomto svojom tvrdení však nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz. Preto právny
záver súdu prvej inštancie, že sa v danom prípade nejednalo o dopravnú nehodu ale o škodovú udalosť,
možno považovať za nepodložený žiadnym hodnoverným dôkazom a možno konštatovať, že súdprvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými na prijatie tohto záveru, keďže
vychádzal iba s tvrdení žalobcu. V novom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie
v tomto smere a potom následne vyhodnotiť, kde sa presne stala poistná udalosť t. j. či stala v cestnej

premávke (§ 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ak áno, na
akej ceste sa stala - či sa jednalo o účelovú komunikáciu v zmysle (§ 22 ods. 1 citovaného zákona) a až
potom sa zaoberať či sa jednalo o dopravnú nehodu alebo o škodovú udalosť podľa § 64 ods. 3 zákona
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a následne vyhodnotiť oprávnenosť
kráteniapoistnéhoplneniažalovaným.Odvolacísúddodáva,žezistenieanáslednévyhodnotenietýchto

všetkých skutočností je nevyhnutné pre správne právne posúdenie predmetnej veci.

29. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca porušil svoju povinnosť, keď neprivolal k poistnej
udalosti políciu, a preto žalobcovi ako poistenému oprávnene znížil poistné plnenie v rozsahu 50 %
v zmysle ustanovenia Článku VI Povinnosti poisteného bodu 14. Zmluvných dojednaní, odvolací súd
uvádza, že Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie MV vystupujúcich z leasingu a MV poistených

prostredníctvom autopredajcu EUROKASKO ŠPECIÁL (produkt 585) - v Článku VI (Povinnosti
poisteného) v bode 4. stanovujú, že poistený je povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri
ktorej vznikne škoda. Z citovaných Zmluvných dojednaní teda vyplýva, že žalovaný túto povinnosť
stanovil všeobecne pre dopravnú nehodu. Odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade je však
nepravdepodobné, že vodič motorového vozidla mal presnú znalosť o podmienkach poistnej zmluvy a

jednoznačne nemohol rozlíšiť rozdiel v pojmoch a to, či sa jedná o dopravnú nehodu alebo o škodovú
udalosť, avšak vzhľadom na vzniknutú nehodu musel vidieť, že sa jedná o škodu vo väčšom rozsahu
na motorovom vozidle a preto, ak by bol zavolal políciu, žalobca by sa tak neocitol v dôkaznej núdzi.
Neprivolanie polície totiž znemožnilo objektívnejšie zistiť skutočné okolnosti vzniku poistnej udalosti
ako takej, nakoľko žalovaný ako poisťovateľ ju bol povinný riadne prešetriť. Odvolací súd má za to,

že splnenie povinnosti žalovaného ako poisťovateľa riadne prešetriť poistnú udalosť, bolo v uvedených
súvislostiach kauzálne závislé od jej nahlásenia žalobcom ako poisteným polícii, čím by sa zabezpečilo
jej riadne prešetrenie a zdokumentovanie. Žalovaný tak nemohol učiniť, nakoľko polícia túto poistnú
udalosť nešetrila (v konaní nebolo preukázané, že by k danej poistnej udalosti bola žalobcom privolaná)
a tak nemohli byť ani zistené všetky skutočnosti jej vzniku (napr. zisťovanie prítomnosti alkoholu u vodiča

motorovéhovozidla-viďZmluvnédojednaniaprehavarijnépoistenievozidielAutokompletč.913Článok
VI Povinnosti poisteného). Odvolací súd konštatuje, že ak by bol žalobca ohlásil vznik škodovej udalosti
príslušnému policajnému orgánu, tento by ju objasňoval, pričom by zdokumentoval stopy, vyhotovil o
škodovej udalosti správu a v neposlednom rade vykonal dychovú skúšku vodiča motorového vozidla
a ak by bolo zistené, že bol pod vplyvom alkoholu, táto skutočnosť by mala vplyv na výšku vyplatenia

poistného plnenia. Žalobca tým, že políciu nezavolal znemožnil objektívne zistenie, ako došlo k poistnej
udalosti a dostal sa tak celkovo do dôkaznej núdze.

30. Vo vzťahu k vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že poistné podmienky žalovaného zakotvujú
jeho právo primerane krátiť poistné plnenie, neurčujú však pravidlá ani zásady ani iné kritériá pre

tento postup. Preto je potrebné vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom
zákonníku. Podľa § 799 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak malo vedomé porušenie
povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie
rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho,
akývplyvmalototoporušenienarozsahjehopovinnostiplniť.Povyhodnotenívšetkýchskutočnostíbude

úlohou súdu prvej inštancie sa vysporiadať, či krátenie poistného plnenia vo výške 50 % bolo oprávnené
a ak bolo, či bolo primerané.

31. Odvolací súd zdôrazňuje, dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne
spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia a prejavuje sa vo výsledku sporu, a preto

strany v sporovom konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

32. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v zmysle ustanovenia § 185
CSP neuniesol procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností (nad všetky pochybnosti) a teda ani dôkazné bremeno.

33. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňovéhorozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

34. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle
§ 389 ods. l písm. c) v spojení s § 391 ods. l CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom
súd bude musieť v naznačenom smere jednotlivé dôkazy vyhodnotiť samostatne ako aj vo vzájomných

súvislostiach a svoje právne závery náležite v zmysle § 220 CSP odôvodniť.

35. O náhrade trov konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).