Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/85/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118202950
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1118202950.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: URBAN GAŠPEREC
BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895,
zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Kuchta, Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 53 078 543
proti žalovanému: DANICON HOLDING, a.s., Pribylinská 12, 831 04 Bratislava, IČO: 36 655 520,

zastúpenému advokátskou kanceláriou: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., Námestie Mateja Korvína 1,
811 07 Bratislava, IČO: 36 854 930, o zaplatenie 5.820,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/261/2018 - 184 zo dňa
30. 10. 2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/261/2018 - 184 zo dňa 30.
10. 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
613,63 Eur spolu s 9% p.a. úrokom z omeškania od 03.02.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 78,90%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 5.820,- Eur s príslušenstvom, titulom nárokov za poskytnuté právne
službynatomskutkovomzáklade,žedňa29.09.2017prebehlatelefonickákomunikáciamedzižalobcom
a Y.. U., ktorá žalobcovi objasnila základnú štruktúru právneho problému žalovaného, týkajúceho
sa sporu. Predmetom právnych služieb mala byť právna analýza sporu o zaplatenie 973.000,- Eur,

vedeného medzi žalovaným a spoločnosťou Ferrit trade s.r.o., na Okresnom súde Košice I a vzájomná
žaloba o zaplatenie 1.117.000,- Eur. Úlohou žalobcu mala byť analýza podkladov, týkajúcich sa sporu,
za účelom posúdenia správnosti vyhodnotenia jednotlivých skutkových a právnych okolností sporu
zo strany zastupujúcej advokátskej kancelárie, ako aj správnosti a dostatočnosti použitej právnej
argumentácie a zároveň vypracovanie právnej analýzy zo strany žalobcu, s upozornením na prípadné
pochybenia zastupujúcej advokátskej kancelárie. Y.. U. e-mailom mu zaslala podklady na účely prvotnej

právnej analýzy sporu. Dňa 02.10.2017 sa uskutočnilo osobné stretnutie medzi žalobcom a žalovaným
(na začiatku rokovania bol za žalovaného Ing. Vladimír Ondriš, predseda predstavenstva žalovaného)
a Y.. J. T.. Na stretnutí si strany dohodli bližšie podmienky spolupráce. Žalovaný na osobnom stretnutí
oboznámil Y.. J. T. o tom, že za poskytovanie právnych služieb si žalobca navrhuje účtovať odmenu
vo výške 100,-- Eur za 1 hodinu, s tým, že na druhý deň žalobca pošle žalovanému návrh zmluvy
o právnych službách. Návrh zmluvy žalobca žalovanému zaslal elektronicky. Žalobca vykonal pre

žalovaného právne úkony: detailnú právnu analýzu podkladov zaslaných jednak od Y.. U. ako aj od Y.. T.
na účely vykonania právnej analýzy pre klienta v spore; detailnú právnu analýzu a právne zhodnoteniesilnýchaslabýchstránokžalobyžalobcu(Ferrittrade)vočižalovanému(DANICONHolding)spoukazom
na posúdenie právnej perfektnosti prevodu listinných akcií ako zákonných ordre cenných papierov;
detailnú právnu analýzu a právne zhodnotenie silných a slabých stránok vzájomnej žaloby žalovaného

voči žalobcovi taktiež s poukazom na posúdenie právnej perfektnosti prevodu listinných akcií ako
zákonných ordre cenných papierov; analýzu možností a spôsobov dodatočného vykonania dôkazov
preukazujúcich právnu perfektnosť odovzdania listinných akcií, analýzu v žalobe či vo vzájomnej žalobe
či v replike žalovaného absentujúcich podstatných okolností prostriedkov procesného útoku, a to (i)
právne zhodnotenie odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu pre podstatné porušenie zmluvy ako aj

pre nepodstatné porušenie zmluvy (§ 345 OBZ vs. § 346 OBZ, či § 436 OBZ vs. § 437 OBZ), spolu
s analýzou dôvodu, včasnosti a popisu právneho základu odstúpenia z pohľadu judikatúry súdov, (ii)
namietnutie kľúčovej právnej otázky, že odstúpiť sa dá iba a len od platnej zmluvy, (iii) posúdenie veci
aj z pohľadu otázky omeškania dlžníka vs. omeškanie veriteľa spolu s hodnotením jednotlivých ďalších
práv klienta voči protistrane a (iv) predbežné stručné posúdenie prevodu akcií aj z pohľadu stanov
a z pohľadu účinnosti oznámenia prevodu voči emitentovi akcií, komplexné posúdenie najkľúčovejšej

právnejotázkyprevoduspornýchakciíatosilnýchaslabýchakoajspornýchstránoksamotnéhoprevodu
listinných akcií a ich vplyv na samotný súdny proces a dokazovanie pred súdom, analýzu vybraných
pasáží stanov emitenta v nadväznosti na spor; analýzu dodatočne zaslaných dokumentov zo súdneho
spisu po nahliadnutí právneho zástupcu. Zistené závery a svoje komplexné právne stanovisko k sporu
odprezentoval žalobca žalovanému na osobnom stretnutí dňa 09.10.2017 ústne, tak ako to požadoval

žalovaný z dôvodu šetrenia nákladov. Za vykonané požadované právne služby v súlade s dohodou
žalobca žalovanému zaslal vyúčtovanie dňa 01.11.2017 za 48,5 hodiny x 100,- Eur/1 hodina, t.j. 4.850,-
Eur bez DPH. Žalovaný nesúhlasil so žalobcom vyčíslenou sumou za poskytnuté právne služby, medzi
stranami sporu prebiehala telefonická aj písomná komunikácia. Žalovaný e-mailom zo dňa 04.12.2017
uviedol, že predstavenstvo spoločnosti žalovaného považuje nárok žalobcu za neprimeraný a navrhli

sumu vo výške 700,- Eur. Žalobca so žalovaným zastúpený JUDr. Markom uzatvoril konkludentne
zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že prisľúbil naštudovať
a vykonať analýzu zadarmo, práve naopak, strany sporu sa dohodli, že ak žalobca pri svojej právnej
analýze povie žalovanému niečo zaujímavé, tak okrem naštudovania veci prenechá žalovaný žalobcovi
zastupovanie v spore.

3. Žalovaný nárok neuznal a žiadal žalobu zamietnuť, nesúhlasil s tvrdením, že predmetom
požadovaných služieb a úlohou žalobcu malo byť vypracovanie právnej analýzy a že mu za tým účelom
zasielal doklady. Materiály, týkajúce sa sporu zaslal žalobcovi na to, aby sa žalobca zbežne oboznámil
so sporom a urobil si o ňom základný prehľad; teda nie aby urobil detailnú analýzu, či analýzy, alebo

komplexné posúdenia predložených materiálov, ako tieto úkony žalobca uvádza. O skutočnosti, že
žalobca sa mal najprv len zbežne oboznámiť so sporom svedčia aj dôkazy, a to úvodná e-mailová
komunikácia zo dňa 29.09.2017 medzi žalobcom a Y.. U., v ktorej sa jednoznačne uvádza ..„aby ste
sa zbežne pozrel o čo ide.“ Na úvodnom osobnom stretnutí dňa 02.10.2017 sa žalobca predstavil
žalovanému a informoval ho o svojej doterajšej praxi a žalovaný stručne informoval žalobcu o spore a

o skutočnosti, že si hľadá nového zástupcu. Na tomto stretnutí nedošlo medzi žalovaným a žalobcom
k založeniu vzťahu klienta a advokáta, ale dohodlo sa, že žalobca sa najprv zdarma oboznámi s
dokumentáciou a následne oboznámi žalovaného zo svojimi postrehmi a na základe nich sa mal
žalovaný rozhodnúť, či začne spolupracovať a či by mu zveril zastupovanie v spore. Žalovaný oslovil
okrem žalobcu v tom čase aj iných potencionálnych zástupcov, preto sa napr. dňa 03.10.2017 stretol

s advokátom Y.. T. G., ktorému po stretnutí zaslal e-mailom dokumentáciu v rovnakom rozsahu ako
žalobcovi, a to tiež za účelom oboznámenia sa so sporom a prípadnej budúcej možnej spolupráce.
Žalovaný na osobnom rokovaní neprijal žalobcov návrh zmluvy o poskytovaní právnych služieb a nedal
žalobcovi ani pokyn na vypracovanie detailných analýz a vykonanie úkonov, ktoré vyúčtoval žalobca.
Ak žalobca uvedené úkony naozaj vykonal, vykonal ich len na základe svojho uváženia a to bez toho,

že by žalovaného vopred upozornil. Dňa 09.10.2017 na stretnutí žalobca so žalovaným diskutovali o
spore a žalobca poinformoval žalovaného o svojich postrehoch, pričom vychádzal z poznámok, ktoré
predložil ako dôkaz k žalobe. Z obsahu uvedených poznámok jednoznačne vyplýva, že nezodpovedajú
rozsahu popisu práce a úkonov, ktorých úhradu žalobca požaduje a tomuto rozsahu nezodpovedali ani
informácie,ktoréžalobcanastretnutíodprezentovalžalovanému.Vykonanieúdajnýchúkonov,analýzzo

strany žalobcu, žalobca žiadnym spôsobom žalovanému nepreukázal. Na stretnutí žalovaný informoval
žalobcu, že má pripomienky k návrhu zmluvy o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej by strany
mohli spolupracovať, ak by sa žalovaný rozhodol pre spoluprácu. Žalovaný nesúhlasí v celom rozsahu
s popisom úkonov, ktoré mal žalobca údajne vykonať. T.. T. so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatvorila to ani konkludentne. Z e-mailu, predložený ako dôkaz jednoznačne vyplýva, že k návrhu zmluvy
zašle žalobcovi ešte stanovisko a to z toho dôvodu, že sa s ňou potreboval oboznámiť. Na stretnutí
dňa 09.10.2017 mal žalobca jednoznačne vedomosť o tom, že žalovaný neakceptoval/neprijal pôvodne

predložený návrh zmluvy.

4. Súd prvej inštancie sa primárne zaoberal otázkou, či medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu
mandátnej zmluvy a či došlo k dohode o cene za právnu pomoc. Podľa názoru prvoinštanšného súdu,
nie je možné jednoznačne ustáliť s ohľadom na rozdielnosť interpretácie rokovania dňa 02.10.2017, či

došlo platne k uzatvoreniu mandátnej zmluvy, pretože nie je možné jednoznačne určiť aký obsah tohto
právneho vzťahu (vzájomné práva a povinnosti) mal žalobca pre žalovaného vykonať. Súd vyhodnotil
aj okolnosti, ktoré predchádzali stretnutiu. Z výpovede JUDr. Urbana aj svedkyne je zrejmé, že žalobca
mal vedomosť o tom, že žalovaný chce zmeniť advokáta a hľadá vhodného kandidáta. Svedkyňa Y.. U.
vo výpovedi potvrdila, že odporučila dvoch advokátov. Nebola prítomná na rokovaní dňa 02.10.2017,
09.10.2017 len sprostredkovane potvrdila, že pán Ondriš oslovil JUDr. Urbana ako advokáta, od JUDr.

Urbana mala informáciu po stretnutí dňa 09.10.2019, že sa im páčil a dohodli sa na štandardnej
cene. Žalobca žalovanému predložil e-mailom plnú moc dňa 03.10.2017, v bode 1.1. uvádza, že bude
poskytovať právne poradenstvo ako aj vo veci zastupovania klienta v súdenom konaní spisová značka
30Cb/164/2016 vedenom na Okresnom súde Košice I. V bode 5.2. zmluvy je určená hodinová pevná
sadzba vo výške 100,- Eur a v bode 5.7. zmluvy v prípade zastupovania v konaní pred súdom sa

zvýši odmena o prísudok v zmysle vyhlášky. V bode 8.9. zmluvy je uvedené, že táto zmluva nadobúda
platnosť a účinnosť podpisom oboch strán. Podľa ustanovenia § 272 ods.2 Obchodného zákonníka,
žalobca prejavil vôľu, aby zmluva bola uzatvorená písomne, preto nemožno hovoriť o vzniku zmluvy
konkludentným spôsobom. V ten istý deň žalovaný Y.. G. zasielal podklady ako žalobcovi. To znamená,
že nebol rozhodnutý o zmene a výbere právneho zástupcu. Žalobca žalovanému zaslal návrhu zmluvy

o poskytovaní právnych služieb. V bode I. bod. 1.1. je výslovne uvedené aj zastupovanie v konaní
vedenom na OS Košice, čo logicky vysvetľuje rozdielne ponímanie interpretácií tohto stretnutia. Súd
vzhľadom aj na tento dôkaz, vyhodnocuje, že nedošlo jednoznačne k dohode o predmete obsahu
mandátnej zmluvy. Žalobca v žalobe uviedol, že na stretnutí dňa 02.10.2017 T.. J. T. odprezentoval,
že poskytovanie právnych služieb si žalobca navrhuje účtovať odmenu vo výške 100,- Eur za hodinu,

s tým, že na druhý deň žalobca pošle žalovanému návrh zmluvy o právnych službách. Zo samotného
vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že stanovená výška odmeny bola len odprezentovaná a nie dohodnutá.
Podľa ustanovenia § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, žalobca prejavil vôľu, aby zmluva o poskytnutí
právnej pomoci bola uzatvorená písomne. Žalobca vedel, kto je oprávnený v mene žalovaného konať
a podpisovať zmluvu. Súd uvádza, že však nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že žalobcovi

neprináleží žiadna odmena, že vec naštuduje zadarmo. Je logické, že žalobcovi žalovaný preposlal
podklady na oboznámenie, aby žalobca alebo žalovaný mali možnosť sa rozhodnúť.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nedošlo k
platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy z dôvodu rozdielnosti ponímaniu predmetu mandátnej zmluvy.

Žalobca tvrdil, že mal urobiť analýzu podkladov, týkajúcich sa sporu za účelom posúdenia správnosti,
vyhodnotenia jednotlivých skutkových a právnych okolností sporu a zároveň vypracovanie právnej
analýzy s upozornením na prípadné pochybenia zastupujúcej advokátskej kancelárii. Žalovaný tvrdil
(čo potvrdila aj svedkyňa Y.. U.), že hľadal nového advokáta, v čase stretnutia (02.10.2017) nebol
rozhodnutý na výbere. Žalovaný ako podnikateľ sa jednoznačne nevyhranil, keď nereagoval na text e-

mailu zo dňa 03.10.2017, v ktorom žalobca ďakuje za prejavenú dôveru v právne služby. Žalobca bol v
očakávaní, ale na druhej strane je profesionál. I keď nedodržanie písomnej formy zmluvy o poskytovaní
právnej pomoci (mandátnej zmluvy) nezakladá neplatnosť tohto právneho úkonu. Mal žalobca ako
advokát osoba znalá práva, v záujme čistoty právneho vzťahu trvať na jej uzatvorení v písomnej forme a
dohodnúť v nej spôsob a výšku odmeny za poskytovanie právnej pomoci určito. Súd nemôže považovať

za akceptovateľné tvrdenie žalobcu, kde najprv tvrdil, že sa dohodli na zmluvnej odmene, zaslaním
návrhu zmluvy prijal konkludentne jej znenie, a ak ani toto by súd neakceptoval, tak za ďalšie ide o
bezdôvodné obohatenie.

6. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že žalobcovi vznikol za jednotlivé úkony nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia, pričom predmet sporu nie je možné oceniť. Žalobcovi však neprináleží
odmenazanímuvádzanéúkony.Detailné,právneanalýzy,komplexnéposúdenienajkľúčovejšejprávnej
otázky, ktoré mali vyústiť do ústnej interpretácie na stretnutí dňa 09.10.2017. Žalobca ako dôkaz
poskytnutej ústnej interpretácie prezentoval ním ručne vypracované poznámky v rozsahu 2x A4 (č. l.súdneho spisu 34 - 35). Pri podaní žaloby podrobným spôsobom zaznamenal skutkový aj právny stav.
Ak by vykonal podrobnú právnu analýzu, tak by takéto niečo obsahovali jeho poznámky, ktoré mal
prezentovať v poradí na druhom stretnutí. Žalobca si vyúčtoval aj úkony, ktoré predchádzali samotnému

stretnutiu 02.10.2017, telefonická komunikácia s Y.. U., úkon príprava na stretnutie dňa 02.10.2017,
08.10.2017, v čom mala spočívať príprava, keď už predtým vykonal alebo mal vykonať podrobnú
analýzu. Pri hodnote predmetu poskytovania právnej služby, ktorú nebolo možné vyjadriť v peniazoch,
bolo potrebné odmenu vypočítať podľa tarifnej sadzby ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky. Iný záver by mal
za následok neakceptovateľnú neistotu klienta, týkajúcu sa výšky odmeny advokáta za vykonané úkony

právnej služby až do doby konečného rozhodnutia súdu. Súd nemohol vychádzať pri stanovení hodnoty
sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, pričom vychádzal z tvrdenia samotného žalobcu,
že vykonal len právnu službu právnej analýzy a upozornenie na prípadné pochybenia zastupujúceho
advokáta.SúdpriznaltrovyprávnehozastúpeniavzmyslevyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 4 úkony právnej služby, pričom základná
sadzba tarifnej odmeny za úkon je 1/13 výpočtového základu (podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovanej

vyhlášky účinnej v čase vykonania úkonu), a to: o prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa
02.10.2017 (§ 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl.) - 68,- Eur; o rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu
dňa 02.10.2017 - v trvaní 2 hodín (§ 13a ods. 1 písm. b) cit. vyhl.) - 136,- Eur; o vypracovanie právneho
rozboru veci dňa 09.10.2017 (§ 13a ods. 1 písm. e) cit. vyhl.) - 68,- Eur; o rokovanie s klientom za každú
skončenú hodinu dňa 09.10.2017 - v trvaní 3 hodín (§ 13a ods. 1 písm. b) cit. vyhl.) - 204,- Eur; o náhradu

režijného paušálu 4 x 8,84 Eur za úkony vykonané v roku 2017 (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) spolu 35,36 Eur;
o 20% DPH zo sumy 511,36 Eur, t.j. 102,27 Eur.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p., podľa
ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspešný bol žalovaný v
rozsahu 78,90%. Žalobca požadoval zaplatenie 5.820,- Eur (100%). Súd žalobcovi priznal 613,63 Eur
(10,55%). V časti nároku 5.206,37 Eur žalobu zamietol (89,45%). Pomer úspechu (89,45-10,55=78,90).

8. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalobca napadol

rozsudok v rozsahu výroku II. a III. v zmysle § 365 ods. 1 písm. písm. h) C.s.p., nakoľko súd prvej
inštancie ohľadom otázky, či v danej veci došlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne právne
aplikoval na posudzovanú situáciu. S názormi prvostupňového súdu a ich zdôvodnením sa žalobca
nestotožnil, pričom názory súdu považuje za nesprávne a zjavne arbitrárne, a tak za nezákonné. Je

toho názoru, že relevantným spôsobom preukázal žalobný nárok a právny dôvod jeho vzniku, pričom
žalobný nárok oprel žalobca o dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú vznik právneho vzťahu mandátnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktorej obsahom bolo určenie rozsahu právnych služieb, ktoré
má žalobca žalovanému poskytnúť. Má za to, že jednoznačným spôsobom zdôvodnil a preukázal, že
došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb, nakoľko sa jej účastníci dohodli na

všetkých esenciálnych náležitostiach takej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný
nikdy nepoprel, že by žalobcovi neodovzdal podklady k sporu vedenému na Okresnom súde Košice I,
a to za účelom analýzy tohto sporu a ďalšieho postupu v ňom a že žalovaný mal v posudzovanom čase
záujem iba o právnu analýzu (právny rozbor) sporu a postupu doterajšieho právneho zástupcu. Žalobca
má za to, že prejavil vôľu, aby zmluva bola uzatvorená písomne, a preto nemožno hovoriť o jej vzniku

konkludentným spôsobom, žalovaný písomnú formu zmluvy z jemu neznámych dôvodov neakceptoval,
čo ale neznamená, že vyššie popísaným spôsobom nebola uzatvorená ústna mandátna zmluva podľa
§ 566 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ( ďalej
„ObZ“ ). V zmysle § 566 ods. 11 a ods. 22 ObZ, ako aj v zmysle aplikujúceho sa § 24 ods. 13 zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov je poskytovanie právnych služieb odplatné,

pričom výška odplaty za poskytovanie takých služieb je s ohľadom § 24 ods. 34 zákona o advokácií
určená predovšetkým na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom. Žalobca trvá na tom, že
za vypracovanie právneho rozboru sa so žalovaným dohodol na odmene určenou pevnou hodinovou
sadzbou vo výške 100,- EUR/1 hod. Ďalej sa žalobca nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie a jeho
zdôvodnením pri stanovovaní výšky odmeny, resp. bezdôvodného obohatenia (hodnoty úkonov právnej

služby, na ktoré má žalobca nárok), keď súd vychádzal z toho, že hodnotu veci/práva, resp. sporu,
o ktorej v tejto posudzovanej veci ide, nie je možné vyjadriť, na základe čoho na danú vec aplikoval
nesprávnu právnu normu. Žalobca je toho názoru, že prvostupňový súd aplikoval na posudzovanú
situáciu nesprávne ustanovenie Vyhlášky, keď namiesto aplikovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm.a) Vyhlášky mal použiť ustanovenie § 10 ods. 1 Vyhlášky a určiť výšku bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného podľa hodnoty sporu (t.j. hodnoty predmetu žaloby uvedenej v peniazoch a
hodnoty vzájomnej žaloby uvedenej v peniazoch) vedeného pred Okresným súdom Košice I., pričom

predmetom žalovaným požadovaných a žalobcom poskytnutých právnych služieb bola právna analýza
sporu o zaplatenie 973.000,- Eur, súčasťou ktorého bola aj vzájomná žaloba spoločnosti Ferrit trade
s.r.o. o zaplatenie 1.117.000,- Eur. Z vykonaného dokazovania je zjavné, že žalovaný mal záujem o
vypracovanie takej analýzy a že žalobca mu požadované plnenie skutočne aj poskytol, pričom, že žiadny
právny predpis neustanovuje nároky na kvalitu takého právneho rozboru veci, jeho rozsah, obsah a

formu. Je očividné, že žalobca poskytol žalovanému rovnaký úkon právnej služby (týkajúci sa konania
pred súdom v Košiciach), aký by mu mohol poskytnúť jeho doterajší právny zástupca, pričom išlo by o
úkon právnej služby, ktorý vychádzal z tarifnej hodnoty veci (konanie o žalobe a vzájomnej žalobe spolu
ozaplateniesumy2.090.000,-EURvedenépredOkresnýmsúdomKošiceI),ktorújemožnéjednoducho
určiť. Súd prvej inštancie sa takou úvahou pri rozhodovaní o predmete tohto sporu vôbec neriadil, možno
preto považovať jeho rozhodnutie za nepochopiteľné a zjavne arbitrárne a tak nezákonné. Žalovaný

nepoprel, že by závery analýzy boli nesprávne, a že neboli v spore so spoločnosťou Ferrit trade s.r.o.
použité. Žalobca ďalej v súvislosti s možnosťou určenia tarifnej hodnoty sporu poukázal na niektoré
rozhodnutia súdov a mal za to, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní vychádzať z hodnoty sporu
(t.j. súčet hodnoty predmetu žaloby uvedenej v peniazoch a súčet hodnoty vzájomnej žaloby uvedenej v
peniazoch), pričom vyčíslil odmenu žalobcu na 38.708,39 Eur, nakoľko celková hodnota sporu vedeného

v Košiciach dosahuje výšku 2.090.000,- Eur (tarifná hodnota), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkonprávnejslužbyvzmysle§10ods.1Vyhláškymaladosahovaťhodnotu4.603,09Eur.Napriekvyššie
uvedenému výpočtu alternatívnej hodnoty sporu žalobca trvá na tom, že sa so žalovaným dohodol na
výške odmeny určenej pevnou hodinovou sadzbou vo výške 100,- Eur/1 hod. za všetky druhy právnych
služieb. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil výrok II. a výrok III. napadnutého rozsudku

a to tak, že žalovaného zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.206,37 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,00% p. a. z uvedenej sumy od 03.02.2018 do zaplatenia, a paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadal priznať žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie,

vrátane nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v týchto konaniach, a to v rozsahu 100%., resp.
žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť v časti výroku II. a III. a vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

9. Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu prvostupňového súdu v časti výroku, v ktorej súd zaviazal

žalovaného zaplatiť sumu 613,63 Eur s úrokom z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur a voči výroku o trovách vo výške rozdielu medzi 100%
a súdom priznanou náhradou trov 78,90%. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie
podľa jeho názoru na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Má zato, že pokiaľ medzi sporovými stranami nevznikla zmluva, tak žalobcovi ani nevznikol nárok na

zmluvnú odmenu. Opačný záver súdu prvej inštancie je vecne aj právne mylný. Napokon, z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že ani súd prvej inštancie si nebol týmto záverom istý, keďže na jednej strane hovoril
o nároku žalobcu na „odmenu“ a na druhej strane právne vyhodnotil žalobcov nárok ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Buď mohlo ísť o nárok na odmenu, alebo o nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že na strane žalovaného vzniklo

bezdôvodné obohatenie (teda merateľný a peňažným ekvivalentom vyjadriteľný majetkový prospech
či výhoda) je nesprávny a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Majetok žalovaného sa predsa
tým, že sa žalovaný dvakrát stretol s členom jeho dozornej rady, resp. predstavenstva, nijak nezväčšil
a ani tým žalovaný nezískal žiadnu merateľnú majetkovú výhodu, či prospech. Rovnako sa majetok
žalovaného nezväčšil a nezískal žiadnu merateľnú výhodu či peňažne vyjadriteľný prospech tým, že

si žalobca prečítal dokumenty k prípadu v súvislosti so zmluvným rokovaním, ktoré medzi sporovými
stranami prebiehalo. Pre absenciu majetkovej výhody či prospechu na strane žalovaného, je záver
súdu prvej inštancie o vzniku bezdôvodného obohatenia nesprávny. Súd žalobcovi priznal nárok vo
výške 613,63 Eur v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (bod 18 Rozsudku). Tento právny záver súdu je v príkrom rozpore so

zistením súdu prvej inštancie o tom, že medzi stranami nevznikla zmluva o právnej pomoci. Nakoľko
nevznikla zmluva o právnej pomoci, tak nevznikol ani nárok na odmenu za právnu pomoc. Vyhláška
č. 655/2004 Z.z. upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za
stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia nato oprávneným orgánom (§1 ods. 1 citovanej Vyhlášky). Z ust. § 1 ods. 1 Vyhlášky teda vyplýva, že ju
nemožno použiť na iné prípady, než prípady, keď vznikla dohoda o právnej pomoci, alebo bol advokát
ustanovený príslušným orgánom. Je zrejmé, že v danom konaní nejde o ani jeden z prípadov, na ktorý sa

Vyhláška vzťahuje. Nie je možné rozumieť úvahe súdu, ktorý priznal žalobcovi odmenu za „prevzatie a
prípravu právneho zastúpenia“, hoci súd sám dospel k záveru, že žalobca právne zastúpenie neprevzal
a zmluva o právnej pomoci nevznikla. To isté platí o právnych úkonoch „rokovanie s klientom“ - keďže
nevznikla zmluva o právnej pomoci, žalovaný nebol žalobcovým klientom a teda žiadne „rokovanie
s klientom“ neprebehlo. Zdôvodnenie rozsudku je celkovo nejasné ohľadom toho, z akého právneho

dôvodu vlastne súd žalobcovi priznal sumu 613,63 Eur. Súd prvej inštancie zrozumiteľne a presvedčivo
uvádza, že medzi stranami nevznikla mandátna zmluva, resp. zmluva o právnej pomoci. Nie je však
zrozumiteľné, prečo v takom prípade priznal nárok na zmluvnú odmenu podľa Vyhlášky č. 655/2004. Z
úvah súdu opísaných v bodoch 10, 11 a 13 rozsudku sa javí, že súd mal zato, že zmluva síce medzi
stranami nevznikla, ale žalobca plnil a preto mu patrí nárok na bezdôvodné obohatenie v hodnote
plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu. Takáto úvaha sama osebe nie je nesprávna - plnenie

na základe neplatného úkonu, alebo bez právneho dôvodu štandardne zakladá vznik povinnosti na
vrátenie tohto plnenia, resp. jeho hodnoty a to práve podľa pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia.
Povinnosť vydať plnenie prijaté bez právneho dôvodu však zo zákona nie je oceniteľná Vyhláškou o
odmenách advokátov. Vyhláška sa vzťahuje na poskytovanie právnych služieb v prípadoch, keď zmluva
o právnej pomoci vznikla. V prípade bezdôvodného obohatenia je potrebné určiť hodnotu majetkového

prospechu, ktorý bol bez právneho dôvodu získaný. Z vykonaného dokazovania nevyplýva nič, na
základe čoho by bolo možné ustáliť, že žalovaný získal majetkový prospech 613,63 Eur. Nezískal.
Majetok žalovaného sa tým, že žalobca si niečo naštudoval, nezvýšil o 613,63 Eur. Žalobca síce v konaní
tvrdil, že poskytol žalovanému plnenie, spočívajúce vo „vypracovaní podrobnej právnej analýzy sporu“,
avšak neprodukoval žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že takáto „podrobná právna analýza sporu“

vôbec existuje. Súd napriek tomu priznal žalobcovi odmenu 68,- Eur za „vypracovanie právneho rozboru
veci“, zrejme na základe rukou písaných poznámok žalobcu. Tieto rukou písané poznámky, o ktorých
okolnostiach a času vzniku z vykonaného dokazovania nevyplýva vôbec nič, dokladajú výlučne to, že
žalobca si v rámci zbežného oboznámenia sa s predmetom sporu, alebo niekedy inokedy, vypracoval
pre vlastnú potrebu poznámky. V rámci dokazovania nebolo produkované nič, z čoho by vyplývalo,

že žalobca nejakou formou poskytol/odovzdal údajné plnenie, spočívajúce vo „vypracovaní právneho
rozboru veci“. Žalobca nepreukázal, že by medzi stranami vznikla zmluva o právnej pomoci (ako správne
skonštatoval súd prvej inštancie), žalobcovi preto nepatrí odmena za právne služby. Nakoľko žalobca
nepreukázal, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil (t.z., že sa majetok žalovaného o nejakú
merateľnú sumu zväčšil v dôsledku plnenia žalobcu), nepatrí mu ani nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd zmenil v napadnutej časti rozsudok tak, že žaloba sa
zamietavcelomrozsahuažalobcajepovinnýzaplatiťžalovanémunáhradutrovkonaniavovýške100%.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že tvrdenie žalobcu o tom, že v
čase rokovaní mal so žalobcom záujem iba o vypracovanie právnej analýzy, je nepravdivé. Rovnako je

nepravdivé tvrdenie, že zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že by žalovaný mal v danom čase záujem o
zastupovanie pred Košickým súdom. Naopak, z vykonaných listinných dôkazov aj svedeckých výpovedí
jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa obrátil na žalobcu výlučne na základe záujmu o zastupovanie pred
košickým súdom, nakoľko zvažoval výmenu právneho zástupcu v tam prebiehajúcich konaniach, pričom
však medzi stranami nakoniec k takejto dohode nedošlo. Ďalej vo vyjadrení poukázal na skutočnosť, že

T.. T., člen dozornej rady žalovaného, ktorého žalobca oboznámil s podmienkami poskytovania služieb,
nebol oprávnený na uzatvorenie zmluvy o právnej pomoci a žalobca nepredložil žiadne dôkazy svojho
tvrdenia, že T.. T. mal byť poverený na uzatváranie zmlúv o právnej pomoci v mene žalovaného. Naďalej
mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom tvrdenia, že medzi stranami vznikla
zmluva o právnej pomoci a ani o tom, že údajné plnenie z tejto zmluvy nejaká „podrobná právna analýza

sporu“ mala byť vôbec nejakým spôsobom žalovanému poskytnutá.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že odvolanie žalovaného je nedôvodné,
nakoľko žalovaný v odvolaní relevantným spôsobom nevyvrátil závery súdu prvej inštancie o tom,
žalobca má nárok na odmenu, resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Trvá

na tom, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o poskytovaní právnych
služieb (mandátnej zmluvy), nakoľko sa jej účastníci dohodli na všetkých esenciálnych náležitostiach
takej zmluvy, resp. takého právneho vzťahu. Žalovaný nikdy nepoprel, že by Žalobcovi neodovzdal
podklady k sporu (ako aj súvisiacej vzájomnej žalobe) vedenému na Okresnom súde Košice I, a to zaúčelom analýzy tohto sporu a ďalšieho postupu v ňom. poukazom na vykonané dôkazy a s ohľadom na
ich vzájomné súvislosti bolo preukázané, že žalovaný mal v posudzovanom čase záujem iba o právnu
analýzu (právny rozbor) sporu vedeného na Okresnom súde Košice I a postupu doterajšieho právneho

zástupcu žalovaného v ňom. Túto skutočnosť žalovaný v konaní pred okresným súdom nikdy nepoprel.
Ďalej má za to, že prvostupňový súd jednoznačne uviedol, že žalobca poskytol žalovanému určité
právneslužby,ktorévodôvodnenírozsudkupresnešpecifikoval,pričomhodnotatýchtoprávnychslužieb
poskytnutých žalovanému zo strany žalobcu predstavuje majetkový prospech získaný bez právneho
dôvodu. Hodnota týchto právnych služieb je majetkovou hodnotou, a to aj napriek tomu, že žalovaný

sa v odvolaní snaží navodiť dojem, že tieto služby nie sú pre žalovaného majetkovou hodnotou.
Žalobca poskytol žalovanému také právne stanoviská a závery, ktoré sú spôsobilé radikálnym spôsobom
ovplyvniť a zvrátiť v prospech žalovaného spory vedené žalovaným pred Okresným súdom Košice I,
ktorých hodnota dosahuje viac ako dva milióny Eur.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „C.s.p.“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s
dôvodmi odvolania žalobcu ako i dôvodmi odvolania žalovaného a následnými vyjadreniami sporových
strán dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

15. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

17. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.820,-
Eur s príslušenstvom titulom nároku za poskytnuté právne služby, na tom skutkovom základe, že dňa
29.09.2017 prebehla telefonická komunikácia medzi žalobcom a žalovaným (konkrétne za žalovaného
Y.. U.), ktorý žalobcovi objasnil základnú štruktúru ich právneho problému. Predmetom právnych služieb
mala byť právna analýza sporu o zaplatenie 973.000,- Eur, vedeného medzi žalovaným a spoločnosťou

Ferrit trade s.r.o., na Okresnom súde Košice I a vzájomná žaloba o zaplatenie 1.117.000,- Eur. Úlohou
žalobcu mala byť analýza podkladov, týkajúcich sa sporu za účelom posúdenia správnosti vyhodnotenia
jednotlivých skutkových a právnych okolností sporu zo strany zastupujúcej advokátskej kancelárie, ako
aj správnosti a dostatočnosti použitej právnej argumentácie a zároveň vypracovanie právnej analýzy zo
strany žalobcu, s upozornením na prípadné pochybenia v tom čase vo veci zastupujúcej advokátskej

kancelárie. Y.. U. e-mailom zaslala žalobcovi podklady na účely prvotnej právnej analýzy sporu. Dňa
02.10.2017 sa uskutočnilo osobné stretnutie medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca žalovanému
predložil e-mailom zmluvu o poskytovaní právnych služieb dňa 03.10.2017, v bode 1.1. uvádza, že bude
poskytovať právne poradenstvo ako aj vo veci zastupovania klienta v konaní sp. zn. 30Cb/164/2016vedenom na Okresnom súde Košice I. V bode 5.2. zmluvy je určená hodinová pevná sadzba vo výške
100,- Eur. V bode 8.9. zmluvy je uvedené, že táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť podpisom
oboch strán. V ten istý deň žalovaný zasielal rovnaké podklady ako žalobcovi aj inému advokátovi Y..

G.. Žalobca teda tvrdil, že strany sporu uzatvorili mandátnu zmluvu, na základe ktorej mal vypracovať
právnu analýzu s upozornením na prípadné pochybenia zastupujúcej advokátskej kancelárie. Žalovaný
tvrdil, že si síce hľadal nového advokáta, ale nebol ešte rozhodnutý, v čase stretnutia sa jednoznačne
nevyjadril, nereagoval ani na text e-mailu zo dňa 03.10.2017, v ktorom žalobca ďakuje za prejavenú
dôveru v právne služby. Ďalšie stretnutie prebehlo 9.10.2017, kde mal odprezentovať žalobca právnu

analýzu, pričom ako dôkaz vykonanej právnej analýzy predložil ručne vypracované poznámky v rozsahu
necelých 2 x A4.

19. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má jednoznačne za to, že v konaní nebolo
preukázané, že by medzi sporovými stranami došlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy.
Žalobca zaslal žalovanému návrh textu zmluvy, v ktorej v čl. 8.9. prejavil vôľu uzavrieť zmluvu

písomne, nakoľko platnosť a účinnosť zmluvy podmienil podpisom zmluvy oboma zmluvnými stranami.
Splnenie požiadavky na písomnú formu žalobca nepreukázal, preto odvolací súd v zmysle § 272
ods. 1 Obchodného zákonníka mal za to, že k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy nedošlo. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo a žalovaný ani nepopieral odovzdanie podkladov k sporu vedenému
na Okresnom súde Košice I za účelom prvotného naštudovania a analýzy tohto sporu a stanovenia

ďalšieho postupu v ňom a že žalovaný mal záujem o právnu analýzu (právny rozbor) sporu, avšak nebolo
ďalej v konaní už preukázané, že by medzi stranami sporu došlo k dohode a následnému uzavretiu
zmluvy o takejto právnej pomoci (mandátnej zmluvy). Ako už bolo uvedené, absentovala vyžiadaná
písomná forma a ak by aj súd pripustil uzavretie zmluvy ústne, alebo konkludentne, ani takýto záver
vzhľadom na žalobcom predkladané dôkazy nie je možné prijať. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov

nevyplynulo a v konaní nebolo preukázané zo strany žalobcu, že by sa strany dohodli na podstatných
náležitostiach mandátnej zmluvy, akými v zmysle § 566 ObZ sú určenie zmluvných strán, určenie
obchodnej záležitosti, spôsob zariadenia obchodnej záležitosti a dojednanie o odplate. Obchodný
zákonník nevyžaduje uzavretie mandátnej zmluvy v písomnej forme, už ústnou dohodou o podstatných
náležitostiach mandátnej zmluvy je zmluva uzavretá, pokiaľ sa však strany nedohodnú, že zmluva je

platná, len ak sa uzavrie písomne.

20. Následne žalobca tvrdí, že právnu analýzu pre žalovaného vykonal, o čom predložil ako
dôkaz ručne vypracované poznámky v rozsahu necelých 2 x A4, ktoré mal pri osobnom stretnutí
prezentovať žalovanému. Na preukázanie vypracovania podrobnej právnej analýzy sporu však žalobca

neprodukoval žiadne dôkazy okrem predložených poznámok, z ktorých by vyplývalo, že podrobná
právna analýza sporu bola vykonaná. Ani po odprezentovaní právneho názoru na predmetnú záležitosť
- podľa tvrdenia žalobcu analýzy, právneho rozboru veci k dohode medzi stranami sporu nedošlo. Súd
prvej inštancie teda vyvodil správny záver, že nedošlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy.

21. Ďalej sa však stáva rozsudok prvej inštancie nepreskúmateľný a to z dôvodu, že podľa jeho
názoru žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak vôbec neodôvodnil,
akým spôsobom k takémuto záveru dospel. Uvádza, že žalobcovi patrí nárok v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. V
uvedenom ustanovení je bezdôvodné obohatenie vymedzené predovšetkým ako záväzok, z ktorého

vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil a oproti tomu vzniká i
právotoho,naúkorktoréhokobohateniudošlo,požadovaťplnenietoho,očosadruhýzosubjektovtohto
záväzku obohatil (v prípade absolútne neplatnej zmluvy ide o plnenie z neplatného právneho úkonu, v
prípade zmluvy relatívne neplatnej a zmluvy zrušenej ide o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol).

22. Vzhľadom na nárok uplatňovaný žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia (keď na uvedený
skutkový stav § 457
Občianskeho zákonníka aplikovať nemožno) považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že
podľa § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods.

2 tohto ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456
veta prvá Občianskehozákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa
§ 458 ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Teda

podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku
porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom
definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia).

23. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia tak vznikne len za splnenia určitých
(zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby
(obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje
určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného
obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou určitej osoby a nejde o prípad, kedy Občiansky

zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto
predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec týmito relevantnými skutočnosťami,
týkajúcimi sa splnenia uvedených predpokladov vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia
medzi sporovými stranami nezaoberal. Ďalej z vymedzenia skutkovej podstaty bezdôvodného

obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako majetkového prospechu získaného plnením
bez právneho dôvodu, ktorú prvostupňový súd aplikoval na rozhodovanú vec vyplýva, že „ťažiskom
tejto skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia je poskytnutie plnenia jedným subjektom druhému
subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia. V praxi môže ísť o
prípady poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom, plnenie tzv. nedlhu

(teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod.). Podstatným pojmovým znakom
tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala
subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. Ak by osoba poskytujúca plnenie takouto
vedomosťou preukázateľne disponovala, mohlo by takéto konanie byť posúdené ako dar. V praxi však
bude zrejme mimoriadne náročné odlíšiť takýto dar od plnenia bez právneho dôvodu“ (k tomu viď

Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník
II. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 1591).

24. Záver prvoinštančného súdu si teda vnútorne protirečí, keď na jednej strane skonštatoval, že žalobca
poskytoval 4 úkony právnej služby a na druhej strane, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia

plnením bez právneho dôvodu. K poskytovaniu služieb - osobitne právnych služieb - môže dôjsť výlučne
na základe dohody dvoch zmluvných strán, čo už samo osebe pojmovo vylučuje akékoľvek úvahy o
vzniku bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu (Rozsudok NS SR sp. zn.
3Obdo/57/2019 zo dňa 27.11.2019).

25. Následne prvostupňový súd výšku bezdôvodného obohatenia určuje podľa predpisu, ktorý určuje
odmenu advokátovi za poskytovanie právnych služieb. Teda súd na jednej strane uvádza, že zmluva
medzi stranami nevznikla, ale v ďalšom mu priznáva nárok na zmluvnú odmenu vo výške 613,63 Eur v
zmysleVyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnych
služieb, ktorá upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu

času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to
oprávneným orgánom. V zmysle § 1 ods. 1 Vyhlášky ju nemožno použiť na iné prípady, než prípady, keď
vznikla dohoda o právnej pomoci, alebo bol advokát ustanovený príslušným orgánom. Je zrejmé, že v
danom konaní nejde o ani jeden z prípadov, na ktorý sa Vyhláška vzťahuje. V rámci dokazovania nebolo
produkované nič, z čoho by vyplývalo, že žalobca nejakou formou poskytol/odovzdal údajné plnenie,

spočívajúce vo „vypracovaní právneho rozboru veci“. Žalobca nepreukázal, že by medzi stranami vznikla
zmluva o právnej pomoci (ako správne skonštatoval súd prvej inštancie), žalobcovi preto nemôže patriť
odmena za právne služby v zmysle uvedenej vyhlášky.

26. Prvoinštančný súd uviedol, že priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky za 4

úkony právnej služby a to
1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 02.10.2017 (§ 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl.) vo výške
68,- Eur- nie je zrejmé, z akých dôkazov dospel prvostupňový súd k záveru o prevzatí zastúpenia, keď sám
konštatuje, že k mandátnej zmluve nedošlo, že žalobca právne zastúpenie neprevzal a zmluva o právnej
pomoci nevznikla;

2. rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu dňa 02.10.2017 - v trvaní 2 hodín (§ 13a ods. 1
písm. b) cit. vyhl.) 136,- Eur
- tu súd neuviedol, na základe akých dôkazov dospel k záveru, že rokovanie trvalo 2 hodiny;
3. vypracovanie právneho rozboru veci dňa 09.10.2017 (§ 13a ods. 1 písm. e) cit. vyhl.) 68,- Eur
- nie je uvedené, aký právny rozbor má súd na mysli, či ide o rukou písané poznámky v rozsahu necelých

2 x A4 a či teda tieto poznámky považoval za právny rozbor veci;
4. rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu dňa 09.10.2017 - v trvaní 3 hodín (§ 13a ods. 1
písm. b) cit. vyhl.) vo výške 204,- Eur
- opäť súd neuviedol, na základe čoho dospel k záveru o rokovaní v trvaní 3 hodiny.

27. Odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené stotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného,

že napadnutý rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti a jeho odôvodnenie nezodpovedá požiadavkám
kladeným ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.
Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

28. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia je nielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť

preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa.

29. So zreteľom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie je potom nepreskúmateľné v naznačenom smere a zmätočné, čo malo
za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti odvolateľa

konať pred súdom. V rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje náležitá argumentácia a vzhľadom na
absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti)
chýba argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

30. Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo

požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 ods. 2 C.s.p. a odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1
písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude
v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu postupovať a vyhodnotiť
dôkazy a to jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi, uviesť úvahu o tom, z

ktorých dôkazov vychádzal, ktoré dôkazy považuje za hodnoverné a aké zistenia vyvodil z jednotlivých
dôkazov najmä pokiaľ ide o závery súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia. Bude potrebné uviesť,
či a ktoré konkrétne úkony žalobcu považuje súd pre žalovaného za vykonané, z akých dôkazov to
vyplýva, či vôbec došlo k vzniku záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi
sporovými stranami, zaoberajúc sa skutočnosťami, týkajúcimi sa splnenia zákonných predpokladov jeho

vzniku, uviesť o akú konkrétnu formu bezdôvodného obohatenia upravenú v § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka išlo, príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy
(teda,čisamajetokžalovanéhoonejakúmerateľnúsumuzväčšilvdôsledkuplneniažalobcu).Vprípade,že bude mať opätovne za to, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, je potrebné v súlade s názorom
vysloveným v bodoch 24. a 25. tohto rozhodnutia odôvodniť výšku bezdôvodného obohatenia.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 C.s.p. súd prvej inštancie.

32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).