Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Tos/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320010368
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8320010368.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov
JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Evy Rešatkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.09.2023,
v trestnej veci odsúdeného A. B. o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné
sp. zn. 0T/30/2020 zo dňa 13.06.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie vo výroku pod bodom II.

II. Podľa § 413 ods. 2 Tr. poriadku zamieta žiadosť odsúdeného A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom
D. XXX, okr. Humenné, o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 0T/30/2020 zo dňa 7.6.2020 v spojení s uznesením
Okresného súdu Humenné sp. zn. 0T/30/2020 zo dňa 25.01.2023 vo výmere 8 mesiacov.

III. Podľa § 193 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku zamieta sťažnosť ods. A. B. proti výroku pod bodom I.
napadnutého uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Humenné:
I. podľa § 410 ods. 1 Tr. poriadku zamietol žiadosť ods. A. B. o odklad výkonu trestu odňatia slobody a
II. podľa § 413 ods. 2 Tr. poriadku zamietol žiadosť ods. A. B. o upustenie od výkonu trestu odňatia

slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený A. B. v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú následne
prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil. V odôvodnení sťažnosti a jeho doplnení
odsúdený uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 21.02.2023 požiadal o odklad výkonu trestu
odňatia slobody a zároveň o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody a odôvodnil to tým, že trpí

nevyliečiteľnou duševnou chorobou. K žiadostiam doložil správy zo dňa 04.01.2023 a 07.02.2023 od
E. E. D., psychiatrická ambulancia D. F., v ktorých lekár uviedol, že A. B. trpí ťažkou adaptačnou
poruchou, inou zmiešanou úzkostnou poruchou a inou reakciou na ťažký stres so suicidálnym pokusom
o intoxikáciu alkoholom a liekmi. Tento stav bol navodený v dôsledku nástupu do výkonu trestu odňatia
slobody a ošetrujúci lekár odporučil jeho hospitalizáciu. Zo správy F. G., H. I. J. C. I. zo dňa 05.02.2023
od E. K. L. vyplýva, že u neho počas ošetrenia bola zistená intoxikácia liekmi a alkoholom so suicidálnym

úmyslom a bol dohodnutý jeho preklad na psychiatrické oddelenie s E. M.. Do domáceho liečenia
bol prepustený po vyšetrení na psychiatrickom oddelení v Nemocnici Michalovciach 05.02.2023 o
23:06 hodine. Zároveň bola doručená správa z kontrolného psychiatrického vyšetrenia u E. D. E.,
D. F. , psychiatrická ambulancia, H. XX/X C.. V lekárskej správe E. E. D. uvádza, že vyšetrením u
odsúdeného A. B. zistil akútnu reakciu na stres v rámci adaptačnej poruchy pred nástupom na výkon
trestu (intoxikácia liekmi a alkoholom v suicidálnom pokuse), s masívnou anxióznou - úzkostnou zložkou

anasledujúcouneurotickousymptomatológiou.Tentostavbolnavodenýreaktívneprednástupomtrestu.
E. E. D. stanovil po odbornom vyšetrení Diagnózu F43.8 - iná reakcia na ťažký stres so suicidálnym(život ohrozujúcim) pokusom intoxikáciou alkoholom a liekmi, Diagnózu F43.2 - adaptačná porucha
ťažká a Diagnózu F41.3 - iná zmiešaná úzkostná porucha. Zo strany E. E. D. bola vykonaná verbálna
intervencia zameraná na adaptabilitu, pozitívne zdroje compliance a na redukciu stresu a napätia.

Lekár nariadil kontrolu o 28 dní, pri zhoršení ihneď. Vzhľadom k zhoršenej psychopatológii odporučil
lekár hospitalizačné preliečenie a neodporúča nástup na výkon trestu, vzhľadom k akútnej stresovej
situácii a následnému siucidálnemu pokusu. Ďalej lekár navrhol inú formu trestu pre menovaného,
u ktorého hrozí opakovaný suicidálny pokus. Na základe uvedeného odsúdený A. B. žiadal podľa §
413 ods. 2 Trestného poriadku o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko aj z odborného

vyjadrenia ošetrujúceho lekára psychiatra E. E. D. má za zrejmé, že trpí nevyliečiteľnou duševnou
chorobou. Okresný súd uznesením zo dňa 27.04.2023 pribral do konania znalca z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Psychiatria, E. I. K., s príkazom na vyšetrenie duševného stavu odsúdeného.
Znalec dňa 05.06.2023 doručil súdu znalecký posudok č. 79/23, v ktorom uviedol, že vyšetrením zistil
abúzy alkoholu v rámci škodlivého užívania podľa DSM-IV, pre ktoré svedčí opakovanie požívania látky
napriek opakujúcim sa sociálnym konzekventom spôsobených alebo zhoršených požitím alkoholu. Ďalej

v znaleckom posudku uviedol znalec, že na jednej strane má strach z cudzích ľudí, na druhej strane
sa stretáva s inými ľuďmi pri spoločenských akciách a naposledy požil alkohol v nedeľu na 1. Sväté
prijímanie, nespomína si však ako prišiel domov (podľa odsúdeného je táto situácia interpretovaná zo
strany znalca inak, ako ju on v rozhovore uviedol). Na základe toho znalec konštatuje účelovú agraváciu
frekvencie výskytu úzkostných prejavov a obmedzení v bežnom fungovaní, spojených s úzkostnými

prejavmi. Znalec nezistil prejav úzkostnej poruchy ako takej, úzkostné prejavy sú len prechodného rázu,
nie trvalé. U sťažovateľa nezistil nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu. Súd sa zaoberal žiadosťami
odsúdeného a zistil, že neexistujú také dôvody na jeho strane, aby bolo možné odložiť nástup výkonu
trestu odňatia slobody a upustenie od výkonu trestu odňatia slobody. Jeho zdravotná situácia nie je
dôvodom na povolenie odkladu nástupu k výkonu trestu odňatia slobody, alebo na upustenie od výkonu

trestu odňatia slobody. Jeho úzkostný stav je navodený týmto nástupom, ale ani v jednej zo správ
nie je psychiatrom uvedené (ošetrujúci lekár - psychiater E. D. v lekárskej správe jasne definuje stavy
adaptačnej poruchy a stavy masívnej úzkosti u neho), že vzhľadom na danú diagnózu neodporúča
nástup výkonu trestu odňatia slobody. Ďalej súd uviedol, že odklad výkonu trestu odňatia slobody je
možné len ojedinele z dôležitých dôvodov na dobu 3 mesiacov. Zo znaleckého posudku E. I. K. vyplýva,

že odsúdený netrpí nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou a konštatoval účelové predstieranie
úzkosti. Sťažovateľ však trvá na podanej sťažnosti voči napadnutému uzneseniu v bode I. a v bode II.
Zdôraznil, že sťažnosť nie je možné bližšie špecifikovať, ale odsúdený rozhodne odmieta konštatovanie
znalca v tom, že z jeho strany ide o účelové predstieranie úzkosti. Nemôže sa vyjadriť a teda ani
špecifikovať svoju sťažnosť, nakoľko mu nebol doposiaľ doručený znalecký posudok znalca E. K. I..

Je pravdou, že v odôvodnení uznesenia súd čiastočne poukazuje na závery znalca, ale z týchto nie
je zrejmé, akými chorobami odsúdený trpí a na základe akých podkladov znalec dospel k záveru,
že sťažovateľ stav úzkosti simuluje. S poukazom na ust. § 145 ods. 2 Tr. poriadku zdôraznil, že
nedoručením znaleckého posudku vypracovaného znalcom E. I. K., znalcom z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, č. 79/23 došlo k porušeniu práva odsúdeného v jeho obhajobe, nakoľko

obhajca má právo byť informovaný o všetkých relevantných dôkazoch, ktoré sú v prejednávanej trestnej
vecipredložené.Znaleckýposudokvtejtotrestnejvecijezásadnýmkľúčovýmdôkazomaobhajcabymal
mať možnosť, aby sa k nemu vyjadril po jeho preskúmaní a prípadnom poukázaní na nedostatky alebo
chyby v posudku. Dokonca obhajca má právo konfrontovať znalca otázkami týkajúcich sa jeho posudku
a tým teda aj spochybniť obsah posudku a jeho závery. Nedodaním znaleckého posudku odsúdenému

cestou jeho obhajcu sa neguje zásada rovnosti zbraní v trestnom konaní a obmedzuje obhajcovi, ako
aj odsúdenému riadne preskúmať a vyjadriť sa k predloženým dôkazom. Z týchto dôvodov ods. A. B.
navrhol, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil a nariadil, aby prvostupňový súd vo veci konal
a znovu rozhodol.

Po preskúmaní sťažnosti a spisového materiálu krajský súd ako súd nadriadený v prvom rade zistil, že
sťažnosť proti výroku I. napadnutého uznesenia nie je prípustná. Uznesenie súdu totiž podľa § 185 ods.
2 Tr. poriadku možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa,
a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni. Proti uzneseniu súdu podľa § 410 ods. 1 Tr. poriadku však zákon
sťažnosť nepripúšťa, a proti uzneseniu súdu podľa § 410 ods. 2 Tr. poriadku len vtedy, keď ním bol

povolený odklad výkonu trestu, pričom oprávnenou osobou je iba prokurátor (§ 410 ods. 4 Tr. poriadku).

Podľa § 193 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je prípustná.Vzhľadom na uvedené krajskému súdu neostávalo nič iné, len sťažnosť odsúdeného proti výroku I.
napadnutého uznesenia ako neprípustnú zamietnuť.

Pokiaľ ide o sťažnosť odsúdeného proti výroku II. napadnutého uznesenia, krajský súd na základe
podanejsťažnostipreskúmalvzmysleust.§192ods.1Tr.poriadkusprávnosťtohtovýrokunapadnutého
uznesenia, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru,
že sťažnosť síce nie je dôvodná, ale len z dôvodu určitosti je potrebné tento výrok zmeniť.

Z obsahu spisového materiálu, ako aj zo samotného napadnutého uznesenia vyplýva, že ods. A. B. bol
trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 0T/30/2020 zo 07.06.2020 uznaný za vinného
z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 2 rokov. Právoplatnosť nadobudol 07.06.2020. Uznesením sp. zn. 0T/30/2020 z 25.01.2023
Okresný súd Humenné vyslovil, že ods. A. B. sa v skúšobnej dobe neosvedčil a trest odňatia slobody

vo výmere 8 mesiacov vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (právoplatný
dňa 08.02.2023).

Odsúdený, ešte pred nástupom do výkonu trestu, dňa 08.02.2023 požiadal o upustenie od výkonu
trestu odňatia slobody z dôvodu, že psychiater E. E. D. u neho zistil akútnu reakciu na stres v rámci

adaptačnej poruchy pred nástupom na výkon trestu (intoxikácia liekmi a alkoholom v suicidálnom
pokuse), s masívnou anxióznou – úzkostnou zložkou a nasledujúcou neurotickou symptomatológiou.
Zároveň u odsúdeného zistil Diagnózu F43.8 – iná reakcia na ťažký stres so suicidálnym (život
ohrozujúcim) pokusom, Diagnózu F43.2 – adaptačná porucha ťažká a Diagnózu F41.3 – iná zmiešaná
úzkostná porucha s tým, že neodporúča nástup na výkon trestu odňatia slobody.

Aj podľa krajského súdu však prvostupňový súd aj po doplnení dokazovania dospel k správnemu záveru,
že v danom prípade nie sú splnené zákonom požadované podmienky pre to, aby mohol u odsúdeného
podmienečne upustiť od výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 413 ods. 2 Tr. poriadku súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak
zistí, že odsúdený ochorel na nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu alebo nevyliečiteľnú duševnú
chorobu.

Pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia je potrebné vziať do úvahy závažnosť choroby, jej štádium

a priebeh, možnosti Zboru väzenskej a justičnej stráže zabezpečiť zodpovedajúcu liečebnú starostlivosť
i dĺžku nevykonaného trestu. Za nevyliečiteľné životu nebezpečné choroby je potrebné považovať také
ochorenia, ktoré svojím štádiom a rozsahom ohrozujú život odsúdeného, ide najmä o onkologické
ochorenia, či závažné choroby životne dôležitých orgánov. Nevyliečiteľnou duševnou chorobou je
choroba, ktorá síce vo svojich dôsledkoch nespôsobuje smrť postihnutého, ale jeho nespôsobilosť

vnímať okolitý svet a reagovať naň spôsobom primeraným duševne zdravému človeku. Za nevyliečiteľnú
duševnú chorobu je možné pre potreby § 413 ods. 2 Tr. poriadku považovať najmä takú, ktorá formou
psychózy zásadným spôsobom narušuje psychiku a psychický stav pacienta, jeho vnímanie reality a
orientáciu v realite. Takáto duševná choroba dlhodobo a zásadným spôsobom musí sťažovať schopnosť
odsúdeného podrobiť sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, prípadne chápať jeho zmysel,

pričom nemožno vôbec očakávať, že by sa v dohľadnej dobe mohla zdravotná prognóza obvineného
vyvíjať pozitívnym smerom, naopak, je preukázateľné, že sa bude vyvíjať smerom negatívnym.

Za účelom posúdenia splnenia vyššie uvedených zákonných podmienok prvostupňový súd správne
pribral znalca z odvetvia psychiatria E. I. K.. Ten znaleckým dokazovaním zistil u odsúdeného A.

B. I. alkoholu v rámci škodlivého užívania podľa DSM-IV, pre ktoré svedčí opakované užívanie látky
napriek opakujúcim sa sociálnym konzekventom spôsobených alebo zhoršovaných požitím alkoholu.
Ďalej zistil, že anamnesticky boli u odsúdeného konštatované prejavy úzkostnej poruchy v rámci
adaptačnej poruchy, počas znaleckého vyšetrenia nálada odsúdeného euthýmna, bez prejavov depresie
čielevácie.Nezistilprejavyúzkostnejporuchyakotakej,odsúdenýmpopisovanéúzkostnéprejavysúlen

prechodného rázu, nie trvalé. U odsúdeného znalec nezistil nevyliečiteľne životu nebezpečnú chorobu.

Z uvedeného je zrejmé, že u odsúdeného skutočne nie sú splnené podmienky pre upustenie od výkonu
trestu odňatia slobody podľa § 413 ods. 2 Tr. poriadku. Už zo znaleckého posudku je totiž zrejmé, žeodsúdený neochorel na nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu, ale ani na nevyliečiteľnú duševnú
chorobu.

Napriek uvedenému krajský súd pre lepšie posúdenie možnosti odsúdeného vykonávať trest odňatia
slobody doplnil dokazovanie aj správou Generálneho riaditeľstva ZVJS, odbor zdravotnej starostlivosti.
To na základe lekárskych správ predložených odsúdeným a znaleckého posudku E. K. oznámilo, že
odsúdený A. B. trpí ochoreniami, ktoré sú liečiteľné v zdravotníckych zariadeniach zboru. Zároveň GR
ZVJS informovalo, že ods. Budi netrpí takou duševnou chorobou, ktorá by bola neliečiteľná a ktorá

by mu znemožňovala podrobiť sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody. V prípade zhoršenia
zdravotného stavu ods. Budiho môže mu zbor poskytnúť hospitalizáciu v Nemocnici pre obvinených
a odsúdených a ÚVTOS Trenčín. Na základe uvedených skutočností GR ZVJS oznámilo, že ods. A. B.
je schopný výkonu trestu odňatia slobody v zariadeniach zboru a že v súčasnosti nie je u neho dôvod
na upustenie od výkonu trestu odňatia slobody zo zdravotných dôvodov.

Na základe uvedených zistení krajský súd musí konštatovať, že okresný súd vyhodnotil správne,
ak uzavrel, že odsúdený netrpí nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou a ani nevyliečiteľnou
duševnou chorobou, ktorá by mu bránila vykonať trest odňatia slobody. Keďže u odsúdeného nejde
o ochorenie, ktoré podľa zákona môže byť podkladom pre upustenie od výkonu zvyšku trestu odňatia
slobody, prvostupňový súd rozhodol správne, keď žiadosť odsúdeného o upustenie od zvyšku trestu

odňatia slobody zamietol.

Pre úplnosť krajský súd dodáva, že rešpektujúc sťažnostné námietky obhajoby a práva odsúdeného na
spravodlivý proces a v rámci neho na kontradiktórne konanie, ešte pred rozhodnutím doručil obhajcovi
znalecký posudok E. K. i správu GR ZVJS. Keďže zbor je vo výkone trestu schopný poskytnúť riadnu

zdravotnú starostlivosť odsúdenému aj v prípade diagnóz zistených E. D., a teda tie mu nebránia vo
výkone trestu odňatia slobody, tak sú bezpredmetné námietky obhajoby týkajúce sa rozporov lekárskych
správ E. D. a znaleckého posudku E. K..

Z uvedených dôvodov teda nepovažoval krajský súd sťažnosť odsúdeného proti výroku II. napadnutého

uznesenia za dôvodnú. Len pre posilnenie určitosti tohto výroku, v ktorom absentuje označenie trestu
odňatia slobody, od výkonu ktorého sa upustenie žiadalo, krajský súd výrok II. napadnutého uznesenia
zrušil a sám vo veci rozhodol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.