Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419201698
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4419201698.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: Y.. B. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom S. cesta XXX/XX Q. nad H., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o.,
so sídlom Ernestova bašta 2 Nové Zámky, IČO: 36 857 751, proti žalovanému: Y.. C. V., nar. XX. XX.
XXXX, bytom S. J. XXX/XX, Q. nad H., zastúpený B.. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Hlavné
námestie 7, Nové Zámky, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 23. novembra 2022 č.k. 9C/17/2019-405 (ďalej „rozsudok
súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 2 533,22 eura s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 533,22 eura za obdobie od
04. 03. 2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalovaný v presne nezistenom čase od roku

2010 až do 31.8.2018 sa opakovane viackrát vyhrážal žalobkyni ublížením na zdraví, psychicky na ňu
útočil a vyhrážal sa jej tým, že ak si niekoho nájde, tak jej žalovaný podreže krk a uvidí, čo si potom
užije. Tieto vyhrážky u žalobkyni mohli vzbudiť dôvodnú obavu, že ich aj uskutoční, pričom toto konanie
vyvrcholilo dňa 31. 08. 2016, keď si žalobkyňa prišla do rodinného domu vo Q. nad H. na S. ceste č.
XX pre svoje veci a následne prišiel aj žalovaný, ktorý jej bránil odniesť si niektoré veci, kričal na ňu,
že kradne, pričom sa jej vyhrážal slovami, že keď jeho babka, ktorej v tej chvíli prišlo nevoľno zomrie,
tak zomrie aj žalobkyňa a že by ju najradšej zaškrtil, hodil do jazera a utopil, na čo pristúpil k žalobkyni

a napľul jej do tváre a následne ju fyzicky napadol tak, že ju chytil za vlasy, strhol na zem, následkom
čoho žalobkyňa spadla na kolená a pri tomto žalobkyni vulgárne nadával slovami, že je špina a že toto
si zaslúži, čím jej spôsobil zranenia, a to: podvrtnutie hrudníkovej chrbtice a drobné kožné odreniny na
pravom a ľavom predkolení, s dobou liečenia a práceneschopnosti od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX
podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva. Žalovaný bol uznaný vinným rozsudkom Krajského
súdu v Nite zo dňa 24. 04. 2018 z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona a taký čin spáchal na chránenej osobe, na žalobkyni.

1.2.Žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví, a to jednorazové
odškodnenie bolesti, na základe znaleckého posudku vyhotoveného B.. U. U. č. XXX/XXXX zo dňa XX.
XX. XXXX, vypracovaného v trestnom konaní. Z tohto dôvodu si žalobkyňa uplatnila v súlade s § 5 odsek1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU sumu 19,08 eura za jeden bod x
30 bodov za vytrpenú bolesť v celkovej sume 572,42 eura. Žalobkyňa si tiež uplatnila nárok na náhradu
trov spojených s pribratím splnomocnenca v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ

v Nových Zámkoch pod ČVS: ORP-823/1-VYS-NZ-2016 a v trestnej veci vednej na Okresnom súde
Nové Zámky pod sp. zn. 3T/63/2017, v ktorom konaní bol žalovaný právoplatne odsúdený za spáchanie
trestného činu vyššie uvedeného, ktorých výška predstavuje sumu 2 003,42 eura. Žalobkyňa si zároveň
uplatnila v tomto konaní zákonné úroky z omeškania vo výške 5% zo žalovanej sumy odo dňa podania
žaloby, teda od 04. 03. 2019 až do zaplatenia v súlade s ustanovením § 517 odsek 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení.

1.3. B.. H. O., M.., podala odborné vyjadrenie, v ktorom ustálila zdravotný stav žalobkyne od októbra
2019.

1.4.Po právnej stránke napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1,
§424, §444,§449ods.1,§100ods.1,§106ods.1,ods.2,§517ods.2Občianskehozákonníka(zákon
číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 2 ods. 1, ods. 2, § 3 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1, § 8 ods.
4 zákona číslo 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon číslo 437/2004“), Opatrením Ministerstva zdravotníctva

SR č. 17/2016 z 18. mája 2016 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rok 2016 (ďalej len „Opatrenie MZ SR č. 17/2016“).
1.4.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že žalovaný bol uznaný
vinným z násilia voči žalobkyni, v dôsledku čoho žalobkyňa utrpela podvrtnutie hrudníkovej chrbtice,
drobné kožné odreniny na pravom a ľavom predkolení s dobou liečenia a práceneschopnosti od 31.

08. 2016 do 16. 09. 2016. Znalec B.. U. U. ohodnotil bolesť žalobkyne na 25 bodov za podvrtnutie
hrudníkovej chrbtice a 5 bodov za odreniny na pravom a ľavom predkolení. Pri hodnote bodu 17,66 eura
bolestné predstavuje výšku 529,80 eura.

1.5. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného.

Znalkyňa z odboru neurológia B.. H. O., M.., tak v písomnom odbornom vyjadrení, ako aj vo svojom
výsluchu na pojednávaní ustálila zdravotný stav žalobkyne od októbra 2019. Žaloba bola súdu prvej
inštancie podaná dňa 14. 03. 2019, preto v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o tom, že nárok
žalobkyne by bol premlčaný. Žalovaný žiadal, aby súd neprihliadol na odborné stanovisko B.. O.
z dôvodu zásady koncentrácie konania. Súd prvej inštancie túto námietku zamietol dôvodiac, že

postupoval v súlade s intenciami odvolacieho súdu, ktorý uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa
okamihom ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. Na základe výzvy súdu prvej inštancie B.. O.
predložila odborné vyjadrenie a následne bola vypočutá na pojednávaní, kde zotrvala na svojom
stanovisku.

1.6. Druhým nárokom, ktorý si žalobkyňa uplatnila, bola náhrada trov vynaložených na jej
splnomocnenca v trestnom konaní v sume 2 003,42 eura. Aj voči tomuto nároku žalovaný vzniesol
námietku premlčania. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že nárok
nie je premlčaný, nakoľko právo na odmenu advokátovi za poskytnutú právnu pomoc vzniká zánikom
právneho vzťahu medzi klientom a advokátom, t.j. právoplatnosťou rozhodnutia v trestnej veci. Tomuto

záveru nasvedčuje aj záver Najvyššieho súdu SR uvedený v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/102/2018, podľa
ktorého nárok advokáta na odmenu sa nepremlčuje samostatne za každý jednotlivý úkon právnej služby,
alevykonanímcelejčinnostispočívajúcejvprávnychslužbách,kuktorýmsaadvokátzaviazal.Rozsudok
Krajského súdu Nitra sp.zn. 2To/78/2018-864 nadobudol právoplatnosť dňa 24. 10. 2018. Najvyšší súd
SR dovolanie žalovaného, ako obžalovaného, odmietol.

1.7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil tiež s argumentáciou žalovaného, že splnomocnenec v trestnom
konaní neviedol poškodenú k tomu, aby si uplatnila nároky tak za škodu na zdraví, ako aj trovy spojené
s pribratím splnomocnenca v trestnom konaní a že z tohto dôvodu nie je možné na neprihliadať v
občianskom súdnom konaní. Poukázal na skutočnosť, že trestný poriadok umožňuje poškodenému

dať sa zastupovať splnomocnencom, ktorý je oprávnený robiť za poškodeného návrhy na vykonanie
dôkazov, podávať žiadosti a opravné prostriedky a tiež je oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na
ktorých sa môže zúčastniť poškodený. Aj Ústava SR v článku 47 ods. 2 zakotvuje právo každého byť
v konaní zastúpený advokátom, právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ktoré právo na právnupomoc trvá až do skončenia konania a jeho súčasťou je aj právo na náhradu vynaložených trov konania.
O trovách poškodeného rozhodnutie súd podľa § 557 Trestného poriadku a ak nie sú splnené podmienky
na jeho rozhodnutie v trestnom konaní, môže si ich poškodený uplatniť spolu so svojim nárokom v

občianskom konaní.

1.8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou žalovaného týkajúcej sa skutočnosti, že
úkony, za ktoré si poškodená uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia nesúvisia so skutkom, za
ktorý bol žalovaný uznaný vinným. Žalovaný bol obvinený z piatich skutkov, z ktorých nebol uznaný

vinným, preto si žalobkyňa nedôvodne a neefektívne uplatnila nárok na náhradu trov konania. Súd
prvej inštancie dôvodil tým, že žalobkyňa, ako poškodená mal právo v trestnom konaní sa dať zastúpiť
splnomocnenom na všetky úkony, ktoré boli vykonané v trestnom konaní od začiatku, keď podala
trestné oznámenie, až do právoplatného skončenia veci. V čase podania trestného oznámenia, ako aj v
priebehu trestného konania žalobkyňa nemohla vopred vedieť, ako súd rozhodne o vine žalovaného a
za ktoré skutky ho odsúdi. Splnomocnenec zastupoval poškodenú v priebehu celého trestného konania,

nevznikli pochybnosti o tom, že úkony vykonal, a že tieto úkony boli dôvodné.
1.9. Právny zástupca poškodenej postupoval v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Vyhláška“), úkony právnych služieb si uplatňoval v súlade s touto vyhláškou. V roku 2016 bol jeden
úkon právnej služby v sume 66 eur, (trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona) a

vykonal 10 úkonov, v roku 2017 bol úkon v sume 68 eur, spolu vykonal 4 úkony, v roku 2018 bol úkon
v sume 70,85 eura a vykonal 6 úkonov, k týmto úkonom bolo potrebné pripočítať aj náhradu režijných
paušálov za rok 2016 za jeden úkon 8,58 eura, za rok 2017 za jeden úkon 8,84 eura, za rok 2018 za
jeden úkon 9,21 eura a k tomu pripočítať ešte DPH 20 % zo sumy 1 669,52 eura, čo predstavuje sumu
333,90 eura. Všetky úkony boli vykonané dôvodne a efektívne, čo súd prvej inštancie zistil z pripojeného

súdneho spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/63/2017 a predtým spisom OR PZ Nové
Zámky pod ČVS: ORP-823/1-VYS-NZ-2016. Ak teda žalobkyňa, ako poškodená v trestnom konaní,
splnomocnila advokáta ako splnomocnenca, trovy s tým spojené je potrebné v zásade posudzovať ako
trovy potrebné na účelné uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody v adhéznom konaní. Čo
sa týka účelnosti trov splnomocnenca v trestnom konaní, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa

využila svoje zákonné právo, pričom v dôsledku podozrenia o spáchaní trestného činu žalovaným,
žalobkyni boli poskytnuté právne služby a na základe trestných oznámení žalobkyne bol žalovaný
právoplatne odsúdený za svoje protiprávne konanie, čím žalobkyňa ako poškodená utrpela majetkovú
ujmu. O dôvodnosti a účelnosti vynaložených nákladov žalobkyne titulom trov spojených s pribratím
splnomocnenca, poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/30/2021 zo dňa 13.

10. 2021, ktorý rozhodol o dovolaní žalovaného a ktorý podľa § 382 písmeno c/ Trestného poriadku.
Najvyšší súd týmto uznesením dovolanie odsúdeného Ing. C. V. odmietol. V tejto súvislosti citoval z tohto
uznesenia, na základe ktorého v 3. odseku na strane č. 13 dovolací súd vyčíta právne posúdenie súdov
nižšieho stupňa, keď konkrétne uvádza: „Nie je Najvyššiemu súdu známe, z akého dôvodu oba vo veci
konajúce súdy, nevideli v skutku aj trestný čin ublíženia na zdraví, nakoľko sa tým ani v odôvodnení

svojich rozhodnutí nezaoberali. Vzhľadom na výrok o treste napadnutého rozsudku, ktorý bol len mierny
(a to odvolací súd bol ten, kto výšku peňažného trestu aspoň sprísnil), musí dovolací súd konštatovať,
že tvrdenie obvineného o tom, že by jeho konanie nenaplnilo ani znaky priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, len svedčí o tom, že si asi dobre neuvedomuje, aký trest mu po podaní obžaloby hrozil
a aký mu bol „na konci dňa“ uložený.“ Už z tohto vyjadrenia a posúdenia veci Najvyšším súdom SR

vyplýva dôvodnosť uplatnených trov vynaložených advokátom v trestnom konaní na jej splnomocnenca.
1.10. Súd prvej inštancie vzhľadom na tieto dôvody zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2
533,22 eura, ktorá suma pozostáva z dvoch nárokov, a to zo sumy 529,80 eura titulom náhrady za bolesť
a zo sumy 2 003,42 eura titulom náhrady trov konania v trestnom konaní spolu s 5% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 2 533,22 eura podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka v spojení

s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení od 04. 03. 2019, teda od podania žaloby, kedy
sa žalovaný dôvodne dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy a ktorú je povinný zaplatiť
žalobkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

1.11. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP a priznal ich žalobkyni v rozsahu 100% voči

žalovanému, nakoľko bola v konaní plne úspešná, podľa § 262 odsek 1 CSP o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 CSP.2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný. Dôvodí, že neboli splnené procesné
podmienky(§365ods.1písm.a/CSP),nesprávnymprocesnýmpostupomsúdudošlokporušeniupráva
na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

2.1. Namietal, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo v prípade záveru o nedôvodnosti žalovaným

vznesenej námietke premlčania, posúdiť opodstatnenosť tohto nároku z ohľadu, či žalobkyňa v
adhéznom konaní si uplatnila svoj nárok na náhradu škody a či trovy právneho zastúpenia boli
vynaložené účelne, čo však neučinil.

2.2. V konaní pred vyhlásením rozsudku žalovaný namietal, že žalobkyňa si uplatnila nárok škody
na zdraví, aj škodu vo výške trov právneho zastúpenia, po uplynutí premlčacej doby, že nie je možné

prihliadať na dôkazy, ktoré boli predložené tri roky po podaní žaloby, že ani jedna z diagnóz, uvedených
B.. O. - ani migrenózna cefalea, ani „anxiózna porucha posttraumatica“ nemá súvis s úrazom, keďže
nešlo o úraz hlavy alebo krku, ale hrudnej chrbtice, a rovnako, že odborníkom príslušným na hodnotenie
anxióznej poruchy je psychológ, nie neurológ, že poškodená neuplatnila nárok v trestnom konaní, hoci
zo znaleckého posudku aj z vystavených faktúr mala vedomosť o výške škody, aj o škodcovi, a preto

je potrebné vyhodnotiť aj efektívnosť právneho zastupovania, ako to uložil odvolací súd v zrušujúcom
rozhodnutí, že do konania nebola predložená zmluva o právnom zastúpení, ktorá je (v zmysle čl.
II zákona č. 304/2009 Z.z.) preukázaním dohody o cene právnej služby a namietal aj vykonávanie
zastupovania v trestnom konaní bez odbornej starostlivosti, keďže v trestnom konaní nebola uplatnená
náhrada škody na zdraví, ktorá bola v tom čase známa, a ani nebol podaný návrh na náhradu trov

trestného konania v zmysle § 557 ods. 2 Trestného poriadku, že žalobkyňa nepredložila doklady o svojej
hospitalizácii. Namietal, že žalobkyňa predložila dôkazy neskoro, viac ako tri roky po začatí konania,
hoci ich mala k dispozícii.

2.3.Namietala nesprávnosť lekárskej správy B.. O., pričom náhradu za bolesť si žalobkyňa uplatnila

podľa posudku B.. U.. Lekárska správa B.. O. pritom vyplýva z chybnej informácie žalobkyne, ktorú jej
ako lekárka poskytla, že v r. 2016 utrpela žalobkyňa úraz hlavy - táto informácia však nemá podklad v
žiadnom dôkaze z trestného konania.

2.4. Preto vzhľadom na dôkaznú pasivitu žalobkyne (nepredloženie iného lekárskeho posudku) je

potrebné hodnotiť ustálenie zdravotného stavu žalobkyne ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku
B.. U.. Navyše žalobkyňa v priebehu trestného konania a ani do rozhodnutia odvolacieho súdu
neprodukovala žiadne dôkazy o tom, že by jej liečenie nebolo ukončené a tieto vniesla do konania až
v roku 2022, teda tri roky po podaní žaloby. Žalobkyňa si uplatňuje nárok na základe posudku B.. U.
z roku 2017, proti ktorému do roku 2022 nevzniesla žiadnu námietku, že by v čase hodnotenia nebol

ustálený jej zdravotný stav. Preto pri hodnotení námietky premlčania je potrebné vychádzať z procesne
nepopretého faktu, vychádzajúceho zo znaleckého posudku Y.. U. (asi B..) a z tvrdenia znalkyne na
pojednávaní, že „bolesti u žalobkyne pretrvávali do troch týždňov od útoku žalovaného“. Poukázal tiež
na výpoveď MUDr. U. v trestnom konaní.

2.5. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 437/2003 Z.z. - „Lekársky posudok
sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie
spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.“, a tiež na
ustanovenie § 9 ods. 2 toho istého zákona - „Hodnotenie bolesti pri chorobách z povolania sa vzťahuje
na akútnu formu ochorenia, ak v prílohe č. 1 v III. časti nie je ustanovené inak.“ V zmysle uvedeného je

potrebné hodnotiť, vzhľadom na dôkaznú pasivitu žalobkyne (nepredloženie žiadneho iného lekárskeho
posudku), že zdravotný stav žalobkyne bol ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku ustálený (§ 8
ods. 4 - viď vyššie), keďže inak by nebolo možné vykonať znalecké posúdenie ani lekársky posudok,
že žalobkyňa v priebehu trestného konania, a ani do rozhodnutia odvolacieho súdu, neprodukovala
žiadne dôkazy o tom, že by jej liečenie nebolo ukončené, a tieto vniesla do konania (avšak bez nového

lekárskeho posudku o bolestnom) až v roku 2022, teda tri roky po podaní žaloby, že žalobkyňa sama si
uplatňuje nárok na základe znaleckého posudku zo 17. 04. 2017, proti ktorému do roku 2022 nevzniesla
žiadnu námietku, že by v čase znaleckého hodnotenia nebol ustálený jej zdravotný stav po úraze, alebo
že by liečba zranenia po úraze presahovala obdobie práceneschopnosti.2.6. Na základe týchto skutočností žalovaný tvrdí, že v konaní sa preukázalo, že zdravotný stav
žalobkyne, po poruche zdravia v dôsledku úrazu zo dňa 31. 08. 2016 bol ustálený po troch týždňoch,

teda 21. 09. 2016. Od tohto dňa začala plynúť subjektívna premlčacia doba vo vzťahu ku škode na
zdravý, preto je žalobkyňou uplatnený nárok premlčaný.

2.7. Žalovaný trvá tiež na premlčaní nároku z uhradených faktúr za poskytnutie právnej pomoci, keď za
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby treba označiť deň, kedy sa majetok poškodenej zmenšil

o sumu uhradenú splnomocnencovi, a to sumu 626,47 eura dňa 25. 11. 2016, čo zodpovedá faktúre
150285 z 25.11.2016, sumu 400 eur dňa 23. 11. 2017, čo zodpovedá faktúre č. XXXXXX z 30.11.2017,
sumu 268,49 eura dňa 19. 09. 2016, sumu 708,46 eura dňa 20. 02. 2019, čo zodpovedá faktúre 190027
z 19. 02. 2019. Pri podaní žaloby dňa 20. 03. 2019 boli nároky z úhrad 25. 11. 2016 a 19. 09. 2016
premlčané, keďže vedomosť o výške škody aj o osobe škodcu boli žalobkyni známe v čase úhrady, a
teda ku dňu podania žaloby uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba.

2.8. Žiada napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobkyne zamietnuť a priznať
žalovanému náhradu trov konania.

3. Žalovaný dňa 31. 01. 2023 predložil upresnenie odvolania bez rozšírenia odvolacích dôvodov.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila písomne aj žalobkyňa. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za zákonný, vydaný v súlade so zisteným skutkovým stavom a za akceptácie a zohľadnenia právneho
názoru odvolacieho súdu. Nárok na náhradu škody považuje za dôvodný, nakoľko vznikol v príčinnej
súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Vzhľadom na

potrebu doplnenia dokazovania, predložila odborné vyjadrenie B.. O., ktorá bola dokonca v konaní
vypočutá na návrh žalovaného a ktorá sa podrobným a rozsiahlym spôsobom vyjadrila ku všetkým
otázkam. Významné je aj vyjadrenie B.. S. O. zo dňa XX. XX. XXXX, z ktorého vyplýva, že pred
napadnutím žalovaného nebola liečená na poruchy pohybového aparátu. Znalec B.. U. sa v znaleckom
posudku vyjadroval k zraneniam, ktoré jej boli spôsobené 31. 08. 2016 žalovaným, k mechanizmu

vzniku zranení, k hodnoteniu poranení, k otázke možného spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví, posúdenie
minimálnej doby liečenia a dĺžky práceneschopnosti z objektívneho hadiska a k otázke príčinnej
súvislosti, ako aj k bodovému hodnoteniu bolestného. B.. U. sa nevyjadril k ustáleniu zdravotného
stavu, preto sa obrátila na B.. O., ktorá sa z odborného hľadiska vyjadrila k ustáleniu zdravotného
stavu. Opätovne poukázala na nález chirurgickej ambulancie CPPO zo dňa 01. 09. 2016. Z odborného

vyjadreniaB..O.vyplýva,ženemohlodôjsťkuplynutiusubjektívnejpremlčacejlehotynapodaniežaloby,
keďže zdravotný stav bol ustálený od októbra 2019 a žaloba bola 14. 03. 2019.

4.1. K otázke trov splnomocnenca uviedla, že využila svoje zákonné právo na zastupovanie v trestnom
konaní jej, ako poškodenej. O dôvodnosti a účelnosti vynaložených nákladov titulom trov spojených

s pribraním splnomocnenca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Tdo/30/2021 zo
dňa 13. 10. 2021, v ktorom dovolací súd uvádza: „Nie je Najvyššiemu súdu známe, z akého dôvodu
oba vo veci konajúce súdy, nevideli v skutku aj trestný čin ublíženia na zdraví, nakoľko sa tým ani v
odôvodnení svojich rozhodnutí nezaoberali. Vzhľadom na výrok o treste napadnutého rozsudku, ktorý
bol len mierny (a to odvolací súd bol ten, kto výšku peňažného trestu aspoň sprísnil), musí dovolací

súd konštatovať, že tvrdenie obvineného o tom, že by jeho konanie nenaplnilo ani znaky priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, len svedčí o tom, že si asi dobre neuvedomuje, aký trest mu po
podaní obžaloby hrozil a aký mu bol „na konci dňa“ uložený.“ Ďalej poukázala na rozsudok NS SR
sp.zn. 5Cdo/102/2018 podľa ktorého, nárok advokáta na odmenu sa nepremlčuje samostatne za každý
jednotlivý úkon právnej služby, ale vykonaním celej činnosti spočívajúcej v právnych službách, na ktoré

sa zaviazal. Námietka žalovaného o premlčaní jednotlivých úhrad je preto nedôvodná, nakoľko išlo
o zálohové platby uhrádzané priebežne, pričom nárok na odmenu vznikol zánikom právneho vzťahu
medzi klientom a advokátom, v danom prípade právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní.

4.2. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalobkyni náhradu trov odvolacieho

konania.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolaniažalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §

219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Predmetom konania v danej veci je žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 2 575,82 eura
istiny s príslušenstvom, ktorá suma pozostáva z nároku na náhradu bolestného v sume 572,40 eura a

z náhrady trov splnomocnenca, ktorý zastupoval žalobkyňu v trestnom konaní v sume 2 003,42 eura.
6.1. Súd prvej inštancie prvý krát rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 07. 10. 2019 tak, že zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 529,80 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 14. 03. 2019 do
zaplatenia. Žalobu v časti o zaplatenie 2 003,42 eura titulom náhrady trov konania v trestnom konaní
zamietol.
6.2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalobkyňa, ako aj žalovaný. V priebehu

odvolacieho konania žalovaný písomným návrhom doručeným dňa 05. 03. 2021 žiadal odvolacie
konanie prerušiť do rozhodnutia NS SR o jeho dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn.
2To 78/2018 a dôvodil, že dovolaním napadol správnosť a zákonnosť rozhodnutia, z ktorého žalobkyňa
odvodzuje nárok na náhradu škody, a teda bezpochyby ide o situáciu prezumovanú ustanovením
§ 164 CSP resp. § 162 odsek 1 písmeno a/ CSP. Krajský súd v Nitre rozhodol o odvolaní strán

sporu a procesnom návrhu žalovaného na prerušenie konania uznesením zo dňa 29. 10. 2021 sp.
zn. 6Co/46/2020-237 tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zrušil uznesenie
súdu prvej inštancie zo dňa 26.6.2019, ktorým bola pripustená zmena žaloby. Odvolací súd uložil súdu
prvej inštancie v prvom rade zaoberať sa ustálením zdravotného stavu žalobkyne po útoku zo strany

žalovaného a až po tomto ustálení vyhodnotiť námietku premlčania vznesenú žalovaným. K otázke
spočívania premlčacej lehoty, odvolací súd konštatoval, že spočívanie premlčania mohlo nastať len
výlučne v prípade, že žalobkyňa si právo na náhradu škody spôsobenej jej žalovaným uplatnila v
adhéznom konaní riadne, t. j. najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania,
poprípade už v trestnom oznámení vyjadrila vôľu požadovať od žalovaného náhradu škody a včas,

t. j. v priebehu premlčacej doby a v konaní riadne pokračovala. Odvolací súd sa nestotožnil ani so
záverom súdu prvej inštancie v časti zamietnutia nároku žalobkyne na trovy splnomocnenia v trestnom
konaní. Poukázal na to, že právo byť v konaní zastúpený advokátom vyplýva aj z čl. 47 odsek 2 Ústavy
SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi
verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Okrem toho aj trestný

poriadok jednoznačne hovorí o tom, že za poškodeného označuje osobu, ktorej bolo trestným činom
ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené, či ohrozené
jej iné zákonom chránené práva alebo slobody a umožňuje poškodenému sa môcť dať zastupovať
splnomocnencom, ktorý je oprávnený robiť za poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávať
žiadosti a opravné prostriedky a je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže

zúčastniť poškodený. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania a jeho súčasťou je aj právo
na náhradu vynaložených trov konania. Ak teda poškodený splnomocnil svojím zastupovaním advokáta
ako splnomocnenca, trovy s tým spojené je v zásade treba posudzovať ako trovy potrebné na účelné
uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody v adhéznom konaní. Náklady vzniknuté pri uplatnení
nároku v trestnom konaní sú tak majetkovou ujmou, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s

protiprávnym konaním vinníka. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie nevzal na zreteľ. V ďalšom konaní
bude úlohou súdu posúdiť, či žalobkyňa v adhéznom konaní si uplatnila svoj nárok na náhradu škody a
či trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne a hospodárne.
6.3. Uznesením zo dňa 30. 06. 2022 konanie v časti o zaplatenie sumy 42,60 eura zastavil, nakoľko
žalobkyňa v tejto časti zobrala žalobu späť, po ustálení hodnoty bodu bolestného vo výške 17,66 eura.

Predmetom konania po zastavení tejto časti zostala suma bolestného vo výške 529,80 eura a náhrada
trov konania v trestnom konaní v sume 2 003,42 eura.
6.4. Po doplnení dokazovania, predložení odborného vyjadrenia o ustálení zdravotného stavu
žalobkyne, ako aj po výsluchu B.. O. na pojednávaní, rozhodol súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom dňa 23. 11. 2022. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2 533,22 eura s 5%

ročným úrokom z omeškania od 04. 03. 2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Rozhodnutie
odôvodnil v tom smere, že nárok žalobkyne na náhradu bolestného premlčaný nie je, keďže podľa
vyjadrenia MUDr. O. došlo k ustáleniu zdravotného stavu v októbri 2019, pričom žalobkyňa si nárokuplatnila žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14. 03. 2019. Taktiež nárok žalobkyne na náhradu
trov splnomocnenia v trestnom konaní premlčaný nie je, nakoľko až právoplatnosťou rozsudku je
ukončené zastupovanie v trestnom konaní, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 2To/78/2018 zo dňa

24. 10. 2018 nadobudol právoplatnosť dňa 24. 10. 2018, pričom dovolanie žalovaného proti tomuto
rozsudku bolo uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 10. 2021 sp.zn. 1Tdo/30/2021 odmietnuté.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho

súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako

neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
8.1.Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný predovšetkým v danej veci rozsahom a
dôvodmi odvolania, sa v merite veci plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko
bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s

judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu,
ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so
zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri
rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako
rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len

do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 380
ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého
stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací
súd na tieto vady neprihliadne.
8.2.V danej veci odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo, nezistil žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným, súc viazaný rozsahom a dôvodmi tohto
odvolania, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu
predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, doplnil dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich

závere vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia rozsiahlym
spôsobom a podrobne popísal skutkový stav, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery podrobne a relevantne vysvetlil. Z odôvodnenia jeho
rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa
s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožnil, neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.
Súd prvej inštancie jasne, zrozumiteľným spôsobom a po odbornej stránke relevantným spôsobom
uviedol dôvody svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil

a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje. Vzhľadom na
podrobnéodôvodnenienapadnutéhorozsudku,odôvodneniepredchádzajúcehozrušujúcehouznesenia
odvolacieho súdu, odvolací súd v plnom rozsahu na dôvody napadnutého rozsudku, ako aj na teóriu
náhrady škody, bolestného, uvedenú v zrušujúcom uznesením odvolacieho súdu, poukazuje.10. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd iba dodáva, že náhrada škody za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia má osobitné miesto v komplexe súkromnoprávnych nárokov subjektu,

ktorému bola spôsobená škoda na zdraví. V ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka je zakotvená
všeobecnázodpovednosťfyzickýchaprávnickýchosôb,zaspôsobenúškodu,ktorávychádzazozásady
zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Predpokladom jej vzniku
je: protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení škodcu,

pričom zavinenie škodcu sa predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri zodpovednosti za škodu vzniká
záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto
vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu
zodpovedá, škodu nahradiť. Súd prvej inštancie posudzujúc danú vec z hľadiska splnenia všetkých
zákonných podmienok, dospel k záveru o ich splnení a o opodstatnenosti nároku žalobkyne na náhradu
škody v podobe bolestného a náhrady trov splnomocnenca v trestnom konaní.

10.1. V prejednávanej veci z hľadiska skutkového stavu totiž niet sporu o tom, že právoplatným
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 2To/78/2018-864 zo dňa 24. 10. 2018, bol žalovaný uznaný
vinným z fyzického útoku na žalobkyňu dňa 31. 08. 2016, v dôsledku ktorého útoku žalobkyňa utrpela
zranenia. Žalovaný sa teda dopustil protiprávneho konania voči žalobkyni, v dôsledku ktorého konania

bol uznaný vinným a odsúdený, čím bola splnená prvá podmienka, a to protiprávne konanie škodcu.
Útokom na žalobkyňu jej žalovaný spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť,
čím bola splnená druhá podmienka, t.j. vznik škody, v danom prípade škody na zdraví žalobkyne.
Je nesporné, z konania pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa práve v
dôsledku útoku žalovaného utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali tak liečenie, ako aj práceneschopnosť,

čím bola splnená aj tretia podmienka náhrady škody, t.j. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalovaného a vznikom škody na zdraví žalobkyne. Z uvedeného dôvodu preto nárok žalobkyne na
náhradubolestnéhojevplnomrozsahudaný.Zároveňodvolacísúdsastotožnilajsvýškoutejtonáhrady,
nakoľko bola určená v zmysle zákonných predpisov a v zmysle bodového hodnotia určeného znalcom
v trestnom konaní.

10.2. V súvislosti s náhradou trov splnomocnenca v trestnom konaní odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. Dodáva iba, že trestný poriadok za poškodeného označuje
osobu, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda,
alebo boli porušené, či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody (§ 46 ods. 1 veta
prvá) a umožňuje poškodenému dať sa zastupovať splnomocnencom (§ 53 ods. 1), ktorý je oprávnený

robiť za poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné prostriedky a je tiež
oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť poškodený (§ 54 ods. 1). Právo
byť v konaní zastúpený advokátom vyplýva aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi verejnej správy od
začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Právo na právnu pomoc trvá až do

skončenia konania a jeho súčasťou je aj právo na náhradu vynaložených trov konania. O trovách
poškodeného v trestnom konaní rozhoduje súd v intenciách § 557 Trestného poriadku a ak nie sú
splnené podmienky na rozhodnutie o trovách poškodeného v trestnom konaní, poškodený si ich môže
uplatniť spolu so svojím nárokom v občianskom súdnom konaní. Ak teda poškodený splnomocnil svojím
zastupovaním advokáta ako splnomocnenca, trovy s tým spojené je v zásade treba posudzovať ako

trovy potrebné na účelné uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody v adhéznom konaní. Škodu
totiž predstavuje každá majetková ujma, ku ktorej došlo protiprávnym konaním iného subjektu, za ktorú
tento zodpovedá a obsahom pojmu majetková škoda tak, ako ju zadefinovala ustálená judikatúra, je
zmenšenie majetku poškodeného, preto pod tento pojem možno zaradiť akúkoľvek majetkovú ujmu,
ktorá je vnímateľná zmyslami, ale aj inú ujmu, ktorú je možné objektívne zistiť. Náklady vzniknuté pri

uplatnení nároku v trestnom konaní sú tak majetkovou ujmou, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej
súvislostisprotiprávnymkonanímvinníka(porovnajR71/1971).Jezrejmé,žežalobkyňaakopoškodená
v trestnom konaní bola zastúpená splnomocnencom, ktorý za ňu robil úkony a v trestnom konaní jej
nároknanáhraduškodynebolanisčastipriznaný.Rovnakotak,žetrovyprávnehozastúpeniažalobkyne
ako poškodenej v trestnom konaní, vznikli v dôsledku a v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním

žalovaného, ktorým žalobkyni spôsobil zranenia, ako to dôvodí trestný rozsudok Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 2To/78/2018, pričom právna kvalifikácia jeho skutku v tomto smere nie je rozhodujúca.
10.2.1.Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie sa pomerne podrobne zaoberal tak dôvodnosťou, ako
aj účelnosťou vynaložených trov splnomocnenca v trestnom konaní, správne určil aj výšku týchto trov,odvolací súd sa s touto náhradou trov v plnom rozsahu stotožnil a poukazuje na podrobné odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného o premlčaní tohto nároku
žalobkyne, keďže právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t.j. do právoplatnosti

rozhodnutia. V danej veci bol rozsudok odvolacieho súdu vydaný a tento nadobudol právoplatnosť dňa
24. 10. 2018. Žalobkyňa si svoj nárok na náhradu uplatnila žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
14. 03. 2019, t.j. v zákonnej premlčacej lehote.

11. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj na dôvody tohto

rozhodnutiaodvolaciehosúdu,odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť vysporiadať sa s podstatnými
námietkami odvolateľa, uvedenými v podanom odvolaní.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný.
13.1. V podanom odvolaní uviedol, že už pred vyhlásením rozsudku namietal, že:
a/ žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví a trov splnomocnenca v trestnom konaní
po uplynutí premlčacej lehoty - touto námietkou sa zaoberal už súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku a podrobným odôvodnením vyvrátil tvrdenia žalovaného. Odvolací súd sa so záverom súdu

prvej inštancie, o tom, že nárok na náhradu škody na zdraví premlčaný nie je, a to v dôsledku ustálenia
zdravotného stavu žalobkyne až októbrom 2019 (od ktorého okamihu sa počíta premlčacia lehota), v
plnom rozsahu stotožnil a na toto odôvodnenie súdu prvej inštancie poukazuje. Námietku odvolateľa
preto vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú,
b/ namietal, že nie je možné prihliadať na dôkazy, ktoré boli predložené tri roky po podaní žaloby - ani

s touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko v zrušujúcom uznesení odvolací súd uložil súdu
prvej inštancie povinnosť zaoberať sa otázkou ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, z ktorého dôvodu
bol súd prvej inštancie povinný doplniť v tomto smere dokazovanie a je bez relevancie, že žalobkyňa
predložila dôkazy tri roky po podaní žaloby. Námietku preto vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú,
c/ ďalej namietal, že ani jedna z diagnóz, uvedených B.. O., nemá súvis s úrazom, keďže nešlo

o úraz hlavy alebo krku, ale hrudnej chrbtice a rovnako, že odborníkom príslušným na hodnotenie
anxióznej poruchy je psychológ, nie neurológ. Odvolací súd po preskúmaní tak námietky uvedenej v
podanom odvolaní odvolateľa, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že táto námietka je zo
strany odvolateľa podaná účelovo. Je nesporné, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne je otázkou
odbornou, na posúdenie ktorej sú potrebné vedecké poznatky. Súd prvej inštancie z tohto dôvodu, ako

aj vzhľadom na intencie odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, vyzval žalobkyňu na predloženie
odborného vyjadrenia (vzhľadom na nízku hodnotu bolestného by znalecké dokazovanie nebolo
efektívne, keďže žalobkyňa si uplatnila bodové hodnotenie vykonané znalcom B.. U. v trestnom konaní
a táto hodnota bodového hodnotenia nebola medzi stranami sporná). Ani sám žalovaný nenavrhoval
v rámci doplnenia dokazovania žiadne návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere. Súd prvej

inštancie sa v napadnutom rozsudku podrobným spôsobom vyrovnal s touto námietkou, uviedol dôvody,
na základe ktorých vychádzal a považoval odborné vyjadrenie B.. O. za správne a z odborného
hľadiska za postačujúce a vyhovujúce. Odvolací súd iba poznamenáva, že súd prvej inštancie práve
na základe návrhu žalovaného, predvolal MUDr. O. a na pojednávaní ju vypočul. Svedkyňa odpovedala
aj na otázky žalovaného a v plnom rozsahu zotrvala na svojom odbornom vyjadrení. Vzhľadom na

odborné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ani odvolací súd nemal námietky voči týmto záverom,
prezentovaným B.. O.. Posúdenie, či odborníkom príslušným na hodnotenie anxióznej poruchy je
psychológ alebo neurológ, nie je kompetentný zodpovedať tak súd prvej inštancie, či odvolací súd.
Žalovaný však v tomto smere žiadne dokazovanie na súde prvej inštancie nenavrhol.
d/ Odvolateľ ďalej namieta, že poškodená si neuplatnila nárok v trestnom konaní, hoci zo znaleckého

posudku aj z vystavených faktúr mala vedomosť o výške škody, aj o škodcovi, preto je potrebné
vyhodnotiť aj efektívnosť právneho zastupovania - túto otázku taktiež zodpovedal súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku, odvolací súd iba dodáva, že v danom prípade si žalobkyňa mohla uplatniť
náhradu škody tak v trestnom konaní, ale nie je protiprávnym konaním ani uplatnenie tohto nároku
v občianskom konaní. Z uvedeného dôvodu túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako účelovú a

nedôvodnú.
e/ Taktiež námietku odvolateľa, že do konania nebola predložená zmluva o právnom zastúpení v
trestnom konaní, odvolací súd vyhodnotil ako účelovú, podrobne sa s touto otázkou vysporiadal súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku, odvolací súd sa s jeho záverom stotožnil.f/ Odvolateľ tiež namietal, že žalobkyňa nepredložila doklady o svojej hospitalizácii - v doplnení
dokazovania tieto doklady na výzvu súdu predložila s tým, že dovtedy ich od nej nik nepožaloval. Z tohto
dôvodu námietku odvolateľa vyhodnotil odvolací súd ako účelovú.

13.2. V podanom odvolaní odvolateľ ďalej namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že
žalobkyňa predložila dôkazy neskoro, viac ako tri roky po začatí konania, hoci ich evidentne mala k
dispozícii a jednak s existenciou príčinnej súvislosti.
13.2.1. Odvolací súd už v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že po zrušení prvého rozsudku súdu
prvejinštancieodvolacímsúdom,uložiltomutosúduprioritnesazaoberaťotázkouustáleniazdravotného

stavu žalobkyne. Po výzve súdu žalobkyňa predložila súdu odborné vyjadrenie B.. O., v ktorej bola táto
otázka zodpovedaná, pričom následne, aj s odborným vyjadrením na nej B.. O. zotrvala aj vo svojom
výsluchu na pojednávaní. Je preto bez právnej relevancie, kedy v skutočnosti predložila žalobkyňa
predmetný dôkaz, nakoľko tento dôkaz bol predložený v intenciách a na základe pokynu odvolacieho
súdu. Z uvedeného dôvodu námietku žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako účelovú.
13.3. Odvolateľ ďalej namieta, že lekárska správa B.. O. vychádza z chybnej informácie žalobkyne,

ktorú jej ako lekárka poskytla, že v roku 2016 utrpela žalobkyňa úraz hlavy - táto informácia však nemá
podklad v žiadnom dôkaze z trestného konania.
13.3.1. Odvolací súd predmetnú námietku vyhodnotil ako účelovú, nakoľko B.. O. zotrvala na svojom
odbornom vyjadrení aj počas svojho výsluchu na pojednávaní, kedy odpovedala na otázky tak
žalovaného, ako aj jeho právnej zástupkyne. Tvrdenie žalovaného, že táto informácia nemá podklad v

žiadnom dôkaze z trestného konania je v danom prípade irelevantná, nakoľko je potrebné vychádzať z
odborného vyjadrenia lekárky, ktorá na svojom odbornom vyjadrení zotrvala a v ktorej kompetencii bolo
zhodnotenie a posúdenie zdravotného stavu žalobkyne.
13.4. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej namieta okamih ustálenia zdravotného stavu a poukazuje tak
na znalecký posudok, ako aj výpoveď znalca B.. U. v trestnom konaní.

13.4.1. Odvolací súd, zaoberajúc sa touto námietkou odvolateľa, dospel k záveru o jej neopodstatnenosti
a účelovosti. B.. U. v trestnom konaní vôbec nehodnotil a neuviedol konkrétny dátum ustálenia
zdravotného stavu žalobkyne, vykonal jej bodové hodnotenie, pričom žalobkyňa predložila súdu prvej
inštancie odborné vyjadrenie B.. O., neurologičky, o okamihu ustálenia jej zdravotného stavu. B..
U. vykonal bodové hodnotenie pre účely trestného konania, pričom v okamihu jeho vykonania ani

nekonštatoval, že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený. Uviedol iba na otázku obhajcu obvineného, že
je to individuálne, ale určite nie sú to mesiace. Pre účely tohto konania bolo však pre súd prvej inštancie
rozhodujúce vyjadrenie B.. O. v odbornom vyjadrení a tiež na pojednávaní.
13.5. Žalovaný ďalej v podanom odvolaní tvrdí, že v konaní sa preukázalo, že zdravotný stav žalobkyne,
po poruche zdravia v dôsledku úrazu zo dňa 31. 08. 2016, bol ustálený po troch týždňoch, teda 21. 09.

2016, od ktorého dňa začala plynúť subjektívna premlčacia lehota.
13.5.1. Odvolací súd neakceptoval túto námietku odvolateľa, vyhodnotil ju ako nedôvodnú a účelovú,
nakoľko ide iba o subjektívny názor žalovaného, ktorý vôbec nevyplýva z trestného, ani z konania pred
súdom prvej inštancie.
13.6. Žalovaný namietal tiež súdom prvej inštancie priznanú náhradu trov splnomocnenca v trestnom

konaní. Zotrval na premlčaní tohto nároku dôvodiac, že žalobkyňa uhradila faktúry za trovy právneho
zastúpenia a začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je nasledujúcim dňom po ich zaplatení. Pri
podaní žaloby boli nároky z úhrad 25. 11. 2016 v sume 626,47 eura a 19. 09. 2016 v sume 268,49 eura
premlčané.
13.6.1. Touto námietkou sa zaoberal už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, zaoberal sa ňou

aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení a v neposlednom rade aj odvolací súd v tomto rozhodnutí. Z
uvedeného dôvodu preto odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v týchto rozhodnutiach a námietku
odvolateľa vyhodnotil ako účelovú, nedôvodnú a neopodstatnenú.
13.7. Žalovaný v podanom odvolaní namietal vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, avšak
túto vadu žiadnym spôsobom nekonkretizoval. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd iba dodáva,

že tento odvolací dôvod dopadá na akéhokoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie je
subsumované pod odvolacie dôvody, avšak iba za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. V danom prípade však žiadne pochybenie súdu prvej inštancie, ktorého dôsledkom
by bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, zistené odvolacím súdom, nebolo.
13.8. Žalovaný tiež namietal nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie. K tejto námietke

odvolací súd dodáva, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je súdnej praxi vykladaný
tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po
právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením§ 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

13.8.1. Z vykonaného dokazovania, z vyhodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie však takýto odvolací
dôvod nevyvstal, preto odvolací súd námietku odvolateľa vyhodnotil ako nedôvodnú.
13.9. Odvolateľ namieta tiež nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP).
13.9.1. Nesprávnym právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodil
nesprávne právne závery a aplikoval konkrétnu právnu normu, ktorá v danej veci vôbec nemala byť

použitá. Nesprávnym právnym posúdením veci je aj omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právnym predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade však takéto pochybenie súdu
prvej inštancie zistené nebolo.

14. Žalovaný dňa 31. 01. 2023 predložil súdu prvej inštancie upresnenie odvolania žalovaného bez
rozšírenia odvolacích dôvodov. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 365 ods. 3 CSP stanovuje, že
odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania, odvolací súd sa s týmito dôvodmi ďalej nezaoberal. Dodáva iba, že žiadne nové

upresnené dôvody v tomto podaní neuviedol, iba tvrdenie, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces okrem iného aj porušením zásady koncentrácie konania pre nedodržanie povinnosti určenej
§ 132 CSP v neprospech žalovaného. Otázkou koncentrácie a dodatočného predloženia dôkazov zo
strany žalobkyne sa už vysporiadal odvolací súd v tomto rozhodnutí, preto aj túto námietku vyhodnotil
ako účelovú a nedôvodnú.

14.1. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces, odvolací súd iba dodáva, že obsah práva
na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť najmä právo na prístup
k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť

konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so
všetkýmirelevantnýmiskutočnosťamivkonanízostanysúdu,právonariadneodôvodnenierozhodnutia,
čiprávonapreskúmanierozhodnutia.Porušeniektoréhoprávastranysporupostupomsúdu,predstavuje
pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde vtedy, ak
nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu,

ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé s tým, že konkrétne pochybenie
súdu musí byť hodnotenie v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia
nesprávneho postupu, následky a pod.). V danom prípade však odvolací súd nezistil pochybenie súdu
prvej inštancie, ktoré by mohlo vyvolať účinky porušenia práva na spravodlivý proces.
14.2. Žalovaný v konaní, ako aj v podanom odvolaní namieta porušenie zásady koncentrácie konania,

nakoľko žalobkyňa predložila dôkazy o ustálení zdravotného stavu, ako aj lekárske správy až tri roky
od začatia konania.
14.2.1. K tomuto tvrdeniu žalovaného sa už odvolací súd vyjadril v tomto rozhodnutí, predloženie dôkazu
o ustálení zdravotného stavu vyvstalo zo záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, preto nie
je možné hovoriť o porušení zásady koncentrácie. Okrem toho odvoolací súd dodáva, že koncentrácia

konania je sudcovská (§ 153 CSP) a zákonná (§ 154 CSP). Prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, ktoré koncentrácii konania podliehajú, nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky (súd na
neneprihliada), iba v prípade, ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
V danom prípade však tento prípad nenastal.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd námietky žalovaného uvedené v podanom
odvolaní vyhodnotil ako účelové, nedôvodné a neopodstatnené a z tohto dôvodu jeho odvolaniu
nevyhovel.16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni v prvom rade a žalobkyni priznal náhradu trov
odvolacieho konania keďže odvolaniu žalovaného nevyhovel.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).