Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1CdoR/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5621201362
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:5621201362.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletú O. Š., narodenú XX. K. XXXX, Q. K.,
P. XXX/X, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš,
dieťa matky K.. A. J., narodenej XX. K. XXXX, Q. K., P. XXX/X, zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou
Mrázovou, Bratislava, Šoltésovej 20, a otca A.. V. Š., N.. K..I.., narodeného XX. F. XXXX, K., N. XXXX/
XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Černákovou, BSc., Žilina, Revolučná 2, o úpravu práv

a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.
1P/63/2021, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. novembra 2022 sp. zn.
8CoP/45/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 8. marca 2022 č. k. 1P/63/2021 - 150 zveril maloletú
do osobnej starostlivosti matky (I. výrok), s právom oboch rodičov zastupovať maloletú a spravovať jej
majetok (II. výrok), zároveň otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej bežným výživným v
sume 320 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc
dňom 1. februára 2022, a výživným určeným na tvorbu úspor v sume 80 eur mesačne počnúc od 1.

februára2022,vždydo15.dňakaždéhokalendárnehomesiacanaúčetmaloletej,ktorýjematkapovinná
na tento účel zriadiť najneskôr do 31. marca 2022 (III. výrok). Zameškané bežné výživné za obdobie od
1. februára 2022 do 28. februára 2022 vo výške 50 eur je otec povinný zaplatiť matke najneskôr do 31.
apríla 2022 (IV. výrok). Zameškané výživné určené na tvorbu úspor za obdobie od 1. februára 2022 do
28. februára 2022 je otec povinný zaplatiť v prospech účtu maloletej najneskôr do 31. apríla 2022 (V.
výrok). O úprave styku otca s maloletou rozhodol tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou 13.

marca 2022 v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod., každú stredu a štvrtok od 14.00 hod. do 16.00 hod., v
každom nepárnom týždni vždy v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 17.00
hod., a to vždy za prítomnosti matky maloletej (VI. výrok). Matka je povinná maloletú na styk s otcom
riadne pripraviť a styk otcovi umožniť (VII. výrok). Otec si pred začiatkom styku vyzdvihne maloletú v
mieste bydliska matky a po ukončení styku maloletú odovzdá matke v mieste jej bydliska (VIII. výrok).
Súd návrh matky na určenie výživného v prevyšujúcej časti zamietol (IX. výrok). O trovách konania

rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (X. výrok).

2.Svojerozhodnutieodôvodniltým,ževykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,žerodičiamaloletej
spolu nežijú a otec sa nepravidelne stretáva so svojou dcérou za prítomnosti matky. Uviedol, že rodičia
v priebehu konania fakticky dospeli k dohode o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, a že
obidvaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. S výnimkou úpravy

styku v ďalší pracovný deň každého týždňa, rodičia taktiež dospeli ku dohode o úprave styku otca s
maloletou. Z vykonaného dokazovania, pri skúmaní vzťahu otca s maloletou, nemal súd preukázanúexistenciuzávažnýchokolností,ktorébybránilivstykuotcasdcérou.Nadrámecmatkouakceptovaného
stretávania sa otca s dcérou, otec navrhol styk i v ďalší pracovný deň každého týždňa v rozsahu 2 hodín,
a navyše, v čase výročia narodenia maloletej tento rok. Súd konštatoval, že hoci rodičia nedospeli k

ucelenej rodičovskej dohode, k zavŕšeniu konsenzu v otázke týkajúcej sa styku, chýbala obojstranná
dohoda len v časti krátkeho časového úseku v rámci bežného týždňa. Napriek nesúhlasu matky, súd
považoval otcom navrhovaný model stretávania sa s dcérou za optimálnejší z hľadiska zachovania
kontinuity a rovnováhy udržiavania vzájomného kontaktu s dcérou. Navyše matka neprezentovala
žiaden presvedčivý dôkaz, ktorý by svedčil pre nevhodnosť otcom navrhovanej úpravy styku v ďalší

pracovný deň. Súd teda ustálil určenie oprávneného styku otca s dcérou dňa 13. marca 2022 v čase
od 14.00 hod. do 16.00 hod., každú stredu a štvrtok od 14.00 hod. do 16.00 hod, v každom nepárnom
týždni vždy v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod., a to vždy
za prítomnosti matky maloletej, ktorej prítomnosť je nevyhnutná z dôvodu útleho veku maloletej, silnej
naviazanosti na matku, ktorá ho stále kojí, taktiež z dôvodu potrebnej adaptácie otca na poskytovanie
adekvátnej starostlivosti o dieťa. Rodičia maloletej neboli jednotní v otázke vyživovacej povinnosti.

Súd prvej inštancie, poukazujúc na odôvodnené potreby maloletej vo veku troch rokov, jej zdravotný
stav, nevyhnutné návštevy špecializovaných lekárskych pracovísk, záujmové aktivity, ako aj zárobkové
možnosti a schopnosti otca, považoval za primeranú výšku bežného výživného 320 eur mesačne a
výživného určeného na tvorbu úspor 80 eur mesačne. K obavám matky o schopnosť zabezpečovať
komplexné uspokojovanie potrieb maloletej pre nedostatočný zdroj disponibilného príjmu, okresný súd

poukázal na to, že z vyjadrenia matky vyplýva, že disponuje úsporami vo výške 100.000 eur, teda v
sume, ktorú nie je možné označiť za úspory bežného rozsahu v rámci všeobecne známych pomerov
obyvateľstva v krajine. Vzhľadom na to považoval súd uplatňovaný návrh matky vo zvyšku za nedôvodný
a tento vo zvyšnej časti zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), že žiaden z účastníkov nemal nárok na náhradu trov

konania.

3. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (ďalej len ,,krajský súd” alebo ,,odvolací súd”) rozsudkom z
29. novembra 2022 sp. zn. 8CoP/45/2022, sa výrokov I a II. rozsudku súdu prvej inštancie nedotkol a
v ostatných výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd konštatoval, že pokiaľ ide o úpravu styku otca s
maloletou a o úpravu výživného, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na
základe vykonaného dokazovania dospel k s správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne
posúdil. K odvolacej námietke matky o neprimeranosti výšky stanoveného výživného, vzhľadom na
finančné úspory otca, uviedol, že aj odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu, ktorá

je daná zásadne spotrebným charakterom výživného a rozsahom potrieb pre fyzický a psychický rozvoj
dieťaťa. Podľa odvolacieho súdu by výživné určené nad túto hranicu viedlo buď k nehospodárnosti,
alebo by nimi mohli byť uspokojované nepriamo z časti aj potreby iných osôb. Zotrval na tom, že okresný
súd v dostatočnom rozsahu prihliadal na potreby maloletej zistené v rámci vykonaného dokazovania a
poukázal na skutočnosť, že matka v odvolaní tieto skutkové zistenia okresného súdu nerozporovala.

Potom vzhľadom na spotrebný charakter výživného okresný súd výšku bežného výživného 320 eur
ustálil správne. Za správne považoval odvolací súd aj jeho rozhodnutie, pokiaľ určil otcovi povinnosť
platiťokrembežnéhovýživnéhoajvýživnévovýške80eurnatvorbuúsporavcelomrozsahusastotožnil
s jeho závermi. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj námietky matky smerujúce proti výroku o
úprave styku otca s maloletou. Primárne tieto námietky smerovali k tomu, že okresný súd dostatočne

dôsledne nevyhodnotil písomné vyjadrenie otca predložené na pojednávaní dňa 20. januára 2022, v
ktorom otec vyjadril obavu o vytváraní podmieneného reflexu u maloletej zo strany matky tak, že dcéra
má v jeho prítomnosti z neho obavu, pričom vytvorenie takéhoto reflexu si nevie vysvetliť iným spôsobom
než spôsobením bolestivého podnetu dieťaťu pri ukázaní jeho fotografie. Matka v súvislosti s týmito
vyjadreniami otca navrhovala vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré by posúdilo osobnosť otca.

Matkanamietalavodvolaní,žeokresnýsúdsastýmitoskutočnosťaminezaoberal.Odvolacísúduviedol,
že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s vyjadreniami rodičov, keď tieto vyhodnocoval navzájom
a konštatoval, že z nich vyplývajú rozdielne názory, postoje aj návrhy riešení, ktoré sa týkajú najmä
styku otca s maloletou a jeho rozsahu. Následne okresný súd konštatoval, že kritériom pri obmedzení
styku rodiča s dieťaťom je jedine záujem dieťaťa, pričom výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi,

ktoré pramenia skôr z ich vzájomných komplikovaných vzťahov, nemôžu byť dôvodom na zásah do
úpravy styku rodiča s dieťaťom. Záverom odvolací súd uviedol, že podrobil prieskumu správnosti aj
časť rozsudku okresného súdu, ktorú matka nenapadla odvolaním (výrok I. a II.), keďže však sámnesprávnosť tejto časti rozhodnutia nezistil a v tejto časti ponechal výroky rozsudku okresného súdu
nedotknuté. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie matka maloletej (ďalej aj „dovolateľka“),
prípustnosťktoréhovyvodzovalazustanovenia§420písm.f)a§421ods.1písm.b)zákonač.160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Dovolateľka primárne nesúhlasila so stanovenou
výškou bežného výživného ako aj výživného určeného na tvorbu úspor, namietala tiež úpravu styku
otca s maloletou. Mala za to, že odvolací súd sa nevysporiadal s jej tvrdením, uplatneným v konaní

pred súdom prvej inštancie a následne aj v odvolaní, že „výdavky matky, ktoré by mali odôvodňovať
zvýšenú potrebu vynaloženia sú dôvodné, pričom súd nevzal do úvahy vek otca maloletej (50+), ako
aj ním deklarované úspory v zahraničí v značnej sume, ktoré minimálne zakladajú dôvodný záver
pre tvorbu úspor na budúcnosť maloletej“. Podľa dovolateľky sa súd prvej inštancie, ani odvolací súd
nezaoberali potrebou nariadiť znalecké dokazovanie a náležite nepreskúmali majetkové pomery otca.
Vo všeobecnosti napádala závery odvolacieho súdu a tieto považovala za nesprávne a žiadala dovolací

súd o prehodnotenie správnosti záverov odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie. V časti dovolania
označeného ako „Dovolanie podané z dôvodu, že sa v konaní vyskytuje otázka, ktorá v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená“, matka vymedzila nasledovné otázky: 1. Dovolateľka
považuje za potrebné, aby dovolací súd vydal stanovisko v konaní o ÚPP k maloletej, a to, či je
potrebné skúmať a v akom rozsahu osobnosť matky maloletej, jej rodičovské schopnosti a výchovný štýl

uplatňovaný voči maloletej. 2. Zároveň dovolateľka považuje za potrebné, aby dovolací súd v konaní
dal odpoveď na otázku, či a v akom rozsahu je potrebné skúmať osobnosť otca maloletej (nežijú v
spoločnej domácnosti s matkou a maloletou) jeho rodičovské schopnosti a výchovný štýl uplatňovaný
voči maloletej. 3. Zároveň dovolateľka žiada o stanovisko dovolací súd v konaní, či a v akom rozsahu je
potrebné zistiť, či sa u niektorého z rodičov objavujú osobnostné črty, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť

rodičovské schopnosti, alebo či by mohli negatívne ovplyvniť maloletú. 4. Zároveň dovolateľka žiada
odpoveď na otázku, či je v konaní potrebné, a v akom rozsahu skúmať aj výchovný štýl niektorého z
rodičov vo vzťahu maloletej, a to či existuje výchovný postup niektorého z rodičov, ktorý bol uplatňovaný
voči maloletej, a ako môže tento postoj vplývať na maloletú. 5. Ďalšia podstatná otázka dovolateľky
spočíva v tom, že na strane rodičov sú diametrálne odlišné spôsoby výchovy dieťaťa, pričom na strane

otca sú indikované prejavy, ktoré je nutné kvalifikovať odborníkom, a to s ohľadom na možný vplyv na
maloletú. 6. Dovolateľka preto kladie otázku, či je potrebné, a v akom rozsahu skúmať súčasný postoj
rodičov voči maloletej a postoj rodičov voči sebe navzájom.

5. Dovolateľka zároveň dovolaciemu súdu kladie otázku, či na základe obsahu spisu, písomných a

ústnych prejavov, stanovísk, ktoré boli doručované v priebehu konania (zo strany otca maloletej),
nezakladajú dôvodný záver nariadenia znaleckého dokazovania, tak aby sa predišlo možným prejavom
nesprávneho vplyvu na maloletú. Navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
zrušil.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa pridržiava svojich správ a vyjadrení
počas celého konania.

7. Otec vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutia súdov oboch inštancií považuje za
vecne správne, presvedčivo a logicky odôvodnené, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu

a bez porušenia práva na spravodlivý proces. Podľa otca dovolateľka v dovolaní prípustným spôsobom
nevymedzila dovolacie dôvody a tieto nie sú ani dané, preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie ako
neprípustné odmietol.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§

35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

9. V zmysle § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže CMP neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal
možnosť aplikácie ustanovení CSP pre konanie o dovolaní matky.10. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani
samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať
akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky,

za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m.
napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).

11.Zustanovenia§419CSPvyplýva,žeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdujedovolanieprípustné,(len)
ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému

rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach §
420 CSP (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie
právnej otázky).

12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať

nedostatky,ktorévkonečnomdôsledkuvedúkjehoodmietnutiupodľa§447písm.f)CSP,jepovinnosťou
dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a náležitým spôsobom označiť
dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku
spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v
dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

13. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421
ods. 1 písm. b) CSP. Dovolaciemu súdu sa žiada uviesť, že predmetné dovolanie nie je koncipované
zrozumiteľne, špecificky a najmä nie v zmysle zákona (najmä v zmysle § 420 alebo § 421 CSP v
spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP.) V dovolaní sa miestami dovolacie námietky podľa

§ 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP prekrývajú, a preto je nie vždy celkom zrejmé, v zmysle
ktoréhoustanoveniadovolateľkačonamieta.Dovolacísúdvšakvžiadnomprípadenechceaaninemôže
byť príliš formalistický, a preto sa aj napriek vyššie uvedenému venoval dovolaniu hlbšie a predmetné
podanie posudzoval podľa jeho obsahu (§ 124 CSP) a k námietke dovolateľky v zmysle ustanovenia §
420 písm. f) CSP uvádza nasledovné.

14. V zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP platí, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

16. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na konanie súdu
spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

17. Dovolaním matka súdom nižších inštancií vytýka nevysporiadanie sa s jej tvrdeniami a listinnými

dôkazmi v spise, avšak v skutočnosti sa dovolaciemu súdu javí, že matka maloletej len nesúhlasí so
závermi, ku ktorým súdy dospeli a dovolanie predstavuje jej snahu o revidovanie skutkového stavu
súdmi nižších inštancií. Matka predkladá najvyššiemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a z nich
vyplývajúci skutkový stav (viď vyjadrenie matky „Z doložených listín matkou vyplýva podľa názoru matky
(dovolateľky) nevyhnutná potreba nariadiť znalecké dokazovanie...“ alebo „výdavky matky, ktoré by mali

odôvodňovať zvýšenú potrebu vynaloženia sú dôvodné“ a iné). Možno sa stotožniť s tvrdením právneho
zástupcu otca, že pokiaľ matka mala za to, že súdy vyhodnotili dôkazy spôsobom, ktorý je v zjavnom
rozpore so zásadami ustanovenými v § 191 CSP, mala konkrétne formulovať a zrozumiteľne uviesť, včom spočívajú logické rozpory, protirečenia, či došlo k svojvoľnému hodnoteniu dôkazov atď., čo však
matka zastúpená kvalifikovaným zástupcom (advokátom) neurobila.

18. Najvyšší súd pripomína, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a
požiadavkami, ale ani právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II.

ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

19. Pokiaľ dovolateľka ďalej namietala, že súdy sa nevysporiadali s potrebou nariadenia znaleckého
dokazovania, dovolací súd dáva do pozornosti bod 13. odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu,
v ktorom uviedol, že nevyhovel návrhu matky na doplnenie dokazovania vypracovaním znaleckého
posudku, pretože ide o dôkaz, ktorý sa týka okolností, ktoré možno preukázať už inými vykonanými

dôkazmi v konaní. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že obaja rodiča sa podrobujú poradensko-
psychologickémuporadenstvuanebolopreukázané,žebyotecvykazovalpatologické,ohrozujúceprvky
v správaní vo vzťahu k maloletej, žiadne takéto podozrenie nebolo zo špecializovaného pracoviska
Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš
súdu prvej inštancie avizované. Odvolací súd sa s v celom rozsahu stotožnil so závermi prvoinštančného

súdu. Ako vyplýva z judikatúry najvyššieho súdu, súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi
strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie
návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci
dokazovania vykonané, je vecou súdu, nie procesných strán. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania
nevykoná všetky navrhované dôkazy alebo vykoná iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností,

nemožno to považovať za vadu zmätočnosti (viď R 125/1999).

20. Dovolací súd na okraj poznamenáva, že dovolací súd nie je súdom skutkovým, teda nemôže vecne
prehodnocovať vyhodnotenie dôkazov súdmi nižšej inštancie a prijímať odlišné skutkové závery. Môže
len na základe dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP preskúmať, či sa súdy nižšej inštancie

nedopustili takého nesprávneho procesného postupu, ktorým by znemožnili strane, aby uskutočňovala
svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21. Na základe uvedeného teda dovolací súd konštatuje, že nezistil taký nesprávny procesný postup
súdov nižšej inštancie, ktorým by došlo k porušeniu práva matky na spravodlivý proces, tak, ako to

predpokladá ustanovenie § 420 písm. f) CSP.

22. Dovolateľka uviedla tiež dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého je
dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v

rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

23. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP môže byť len otázka právna (nie
skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o
otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo
na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).

24. Pri určovaní rozdielu pojmov „skutková“ a „právna“ otázka treba mať na zreteli, že riešenie skutkovej
otázky je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese

dokazovania; pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho,
čo a kedy sa (ne)stalo alebo (ne)malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté,
čo (ne)obsahuje určitá listina, čo (ne)vypovedal svedok, čo (ne)uviedol znalec. Zjednodušene povedané,
otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na
rozdiel od toho riešenie právnej otázky prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom

súd uvažuje o určitej právnej norme, jej obsahu, zmysle a účelu, normu interpretuje a zo svojich
skutkových zistení (to znamená po vyriešení skutkových otázok a na ich podklade) prijíma právne závery
o (ne)existencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (porovnaj tiež
3Cdo/150/2017, 3Cdo/218/2017 a 4Cdo/162/2017).25. Otázky, ktoré dovolateľka v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením v dovolaní uviedla sú
nasledujúce:

1. Dovolateľka považuje za potrebné, aby dovolací súd vydal stanovisko v konaní o ÚPP k maloletej,
a to, či je potrebné skúmať a v akom rozsahu osobnosť matky maloletej, jej rodičovské schopnosti a
výchovný štýl uplatňovaný voči maloletej.

2. Zároveň dovolateľka považuje za potrebné, aby dovolací súd v konaní dal odpoveď na otázku, či a v
akom rozsahu je potrebné skúmať osobnosť otca maloletej (nežijú v spoločnej domácnosti s matkou a
maloletou) jeho rodičovské schopnosti a výchovný štýl uplatňovaný voči maloletej.

3. Zároveň dovolateľka žiada o stanovisko dovolací súd v konaní, či a v akom rozsahu je potrebné zistiť,
či sa u niektorého z rodičov objavujú osobnostné črty, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť rodičovské

schopnosti, alebo či by mohli negatívne ovplyvniť maloletú.

4. Zároveň dovolateľka žiada odpoveď na otázku, či je v konaní potrebné, a v akom rozsahu skúmať aj
výchovný štýl niektorého z rodičov vo vzťahu k maloletej, a to či existuje výchovný postup niektorého z
rodičov, ktorý bol uplatňovaný voči maloletej, a ako môže tento postoj vplývať na maloletú.

5. Ďalšia podstatná otázka dovolateľky spočíva v tom, že na strane rodičov sú diametrálne odlišné
spôsoby výchovy dieťaťa, pričom na strane otca sú indikované prejavy, ktoré je nutné kvalifikovať
odborníkom, a to s ohľadom na možný vplyv na maloletú.

6. Dovolateľka preto kladie otázku, či je potrebné, a v akom rozsahu skúmať súčasný postoj rodičov voči
maloletej a postoj rodičov voči sebe navzájom.

26. V prejednávanej veci dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľkou nastolené otázky nie sú
takými dovolacími otázkami, aké má na mysli ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Z otázok

dovolateľky vyplýva, že ide o otázky skutkové (pričom otázka č. 5 nie je ani otázkou, ide len o
konštatovanie dovolateľky). Dovolateľka nesprávne právne posúdenie odôvodňuje spochybňovaním
skutkových zistení, ku ktorým dospeli súdy nižších inštancií a v podstate od najvyššieho súdu očakáva
usmernenie pre súdy nižších inštancií k tomu, aké dokazovanie majú v konaní ešte vykonať. Dovolací
súd nie je oprávnený preskúmavať a prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu z hľadiska ich

správnosti a úplnosti (§ 442 CSP), ani prehodnocovať vykonané dôkazy; iný prístup by bol porušením
zásady priamosti súdneho konania. Dovolací súd totiž nie je treťou inštanciou a dovolanie nie je
koncipované ako ďalší riadny opravný prostriedok. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať
revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného
dokazovania. Dovolací súd zdôrazňuje, že v dovolaní nastolená otázka, ktorá má skutkovú (nie právnu)

povahu, nemôže byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP a nemôže viesť k založeniu
prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia. V preskúmavanej veci podľa názoru dovolacieho
súdu dovolateľka nevymedzila uplatnený dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie veci odvolacím
súdom)spôsobomuvedenýmv§432ods.2CSPvspojenís§421ods.1CSP,nenastolila,nevymedzila,
neformulovala, nepomenovala právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho

súdu, ani neuviedla, v čom spočíva nesprávnosť jej riešenia. Absenciu takej náležitosti dovolania
považuje Civilný sporový poriadok za dôvod pre jeho odmietnutie v zmysle § 447 písm. f) CSP.

27. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie matky odmietol, a to v časti namietajúcej vadu
zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP ako dovolanie procesne neprípustné podľa ustanovenia § 447

písm. c) CSP, a vo zvyšnej časti (namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1
písm. b) CSP) podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP, pretože
dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

28. Dovolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 52

CMP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.