Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 28C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320200203
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2320200203.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Evou Detvaiovou v právnej veci žalobcov: 1. H. G., J..

X.X.XXXX, G. E. N. XXX, X. Z. G., J.. XX.X.XXXX, G. E. N. XX, obaja zast. Advokátska kancelária JUDr.
Boris Benkovič, s.r.o., so sídlom Čukáraboň 7098/55, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1. auctio, s.r.o.,
so sídlom Kmeťkova 30, Nitra, IČO: 36 865 121, 2. konsolidačná, spol. s.r.o., so sídlom Radlinského 2,
Nitra, IČO: 43 987 397, obaja zast. AKMB, s.r.o., so sídlom Štefánikova 9, Nitra, 3. F. Č., J.. XX.X.XXXX,
G. E. N. XXX, o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Súd zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu č. k. XXC/X/XXXX-XX zo
dňa 1.2.2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 15.1.2020 voči žalovaným domáhali určenia, že dobrovoľná dražba
vykonanádňa5.11.2019žalovanýmv2.radeosvedčenánotárskouzápisnicouJ.XXX/XXXX,J.XXXXX/

XXXX, J. XXXXX/XXXX L. O. X.XX.XXXX vyhotovenou notárom Mgr. Martinou Báňasovou, v rámci
ktorej boli vydražené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v H..Ú.. E. N., Q. E. N., Q. A., L. J. X. Č.. XXXX,
M. Y.: N. - V. O. N. N.. Č.. XXX, K. J. K.. Č.. XXX; K. N. K.. Č.. XXX - L. Q. I. XXX S. M. K. N. K.. Č..
XXX - L. K. M. J. Q. I. XXX S., je neplatná.

2. Žalobu odôvodnili tým, že neboli splnené podmienky vykonania dražby uvedené v ustanoveniach § 7
ods. 2 a § 16 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako ,,ZoDD“), nakoľko medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nebola
uzavretá Zmluva o výkone (opakovanej) dražby, bez predloženia ktorej nemožno dražbu vykonať a
ktorou sa žalovaný v 2. rade mal pred vykonaním dražby preukázať (§ 16 ods. 1 ZoDD). Žalovaný v
1. rade, ako navrhovateľ dražby, žalobcovi písomne neosvedčil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky
a pred dražbou nevyhlásil, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2 ZoDD). Žalobcovia ďalej
neplatnosť dražby odôvodňujú tým, že z ich strany boli podané námietky voči znaleckému posudku č.

XXX/XXXX, ktorým bola určená cena predmetu dražby, ktoré doručili žalovanému v 2. rade ešte pred
dražbou so žiadosťou o vypracovania znaleckého posudku, keďže mali za to, že cena nehnuteľností
je podhodnotená, pričom tieto námietky neboli zohľadnené. Podľa žalobcov, ani dražba neprebehla
riadne, keďže v notárskej zápisnici sa uvádza, že pred dražbou neboli vznesené žiadne námietky,pričom žalobcovia namietali cenu nehnuteľností určenú znaleckým posudkom. Žalobcovia namietajú
postup žalovaného v 2. rade počas dražby, kedy žalobcov, ako aj ďalšieho záujemcu - pani D. X.
vykázal a teda im nebolo umožnené zúčastniť sa priebehu dražby. Žalovaný v 2. rade mal ďalej vykonať

dražbu napriek tomu, že žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle
ktorého mal súd uložiť povinnosť žalovanému v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva k
vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, na základe úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, ktorá bol uzavretá
medzi žalobcami a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Žalobcovia ďalej namietajú vhodnosť času
obhliadok predmetu dražby, nebol zo strany dražobníka komunikovaný so žalobcami. Žalobcovia tiež

vzniesli námietku premlčania jednak proti pohľadávke vzniknutej na základe uzavretej Zmluvy o úvere
- HypoPôžička, ktorý úver bol zabezpečený záložným právom banky na nehnuteľnosti žalobcov, ako aj
proti záložnému práva. Úver bol zosplatnený dňa 9.12.2010, pričom premlčacia doba mala uplynúť dňa
10.12.2013. K postúpeniu pohľadávky malo dôjsť dňa 1.10.2015 na žalovaného v 1. rade. Žalobcovia
taktiež spochybňujú Dohodu o plnení dlhu v splátkach zo dňa 18.11.2015, nakoľko podľa ich tvrdenia
túto dohodu nikdy nepodpísali, ich podpisy na tejto dohode mali byť sfalšované. Z dôvodu absencie

uvedených podstatných náležitostí záložných zmlúv, resp. z dôvodu ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti
vyvodzovali žalobcovia neplatnosť záložných zmlúv podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Záložné
zmluvy podľa ich názoru nespôsobili žiadne právne účinky, na ich základe nevzniklo žalovanému v 1.
rade záložné právo k založeným nehnuteľnostiam a žalovaný v 2. rade nebol oprávnený vykonať dražbu.
Poukazujú i na to, že oznámenie o dražbe nebolo zverejnené na úradnej tabuli alebo webovej stránke

obce, a to napriek predloženiu listiny - žiadosti o zverejnenie oznámenia o dražbe. Poukázali zároveň
na to, že súd môže vysloviť neplatnosť dražby aj na základe takej skutočnosti, akú žalobca uviedol, hoci
výslovne nenamietal jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti. Na základe
všetkých týchto skutočností a dôvodov navrhovali žalobcovia určiť vykonanú dražbu za neplatnú.

3. Procesná obrana žalovaného v 1. rade ako úverového a záložného veriteľa a navrhovateľa dražby,
žalovanéhov2.radeakodražobníkaažalovanéhov3.radeakovydražiteľaspočívalavtom,žepopierali
všetky žalobcami uvedené skutkové tvrdenia.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade tvrdenia žalobcov o nenaplnení podmienok výkonu dražby popreli a k tvrdeniam

žalobcov o neexistencii Zmluvy o vykonaní dražby uviedli, že táto bola uzatvorená, avšak neexistuje
zákonná povinnosť žalovaného v 1. a v 2. rade jej predloženia vlastníkovi nehnuteľnosti. Zároveň bolo
písomne vyhlásené, že predmet dražby je možné dražiť ako aj vyhlásenie o pravosti , výške a splatnosti
pohľadávky, pre ktorú sa navrhoval výkon záložného práva. Žalovaný v 1. a 2. rade k námietke času
obhliadky uvádzajú, že nie je stanovená zákonná povinnosť konzultovať čas obhliadok nehnuteľností

s vlastníkmi, napriek tomu však boli žalobcovia v dostatočnom časovom predstihu informovaní o čase
obhliadok.Pokiaľideocenunehnuteľnostívedenúvznaleckomposudku,žalobcoviaodmietlisprístupniť
nehnuteľnosťprivypracovaníznaleckéhoposudku.Tvrdenieonesplnenípovinnostizverejniťoznámenie
o dražbe žalovaní v 1. a 2. rade popreli, keďže uvedenú povinnosť splnili keď listom zo dňa 4.10.2019
požiadali obec Horné Saliby o zverejnenie a lehota 15 dní bola riadne zachovaná. Nezverejnenie

oznámeniaodražbezostranyobce,ktorátýmporušilasvojupovinnosťvšaknemohlospôsobiťžalobcom
ujmu na ich právach, keďže boli oboznámený s úplným znením oznámenia o dražbe a preto ani nie sú
aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby z dôvodu porušenia § 11 ods. 4
ZoDD. Žalovaní v 1. a 2. rade ďalej popreli premlčanie pohľadávky a záložného práva, keďže žalobca
v 2. rade dňa 18.11.2015 písomne uznal dlh vrátane príslušenstva, čo do dôvodu, výšky a splatnosti a

zaviazal sa ho uhradiť, a to aj v prípade jeho premlčania. Predmetná pohľadávka tak nie je premlčanou,
preto nemôže byť premlčané ani záložné právo. Predmetná Dohoda o splátkach je platná a podpísaná
žalobcomv2.rade,ktorýnajejzákladeuhrádzalsplátkyvobdobídvaapolroka.Kemailovejkomunikácii
ohľadom podpisu dohody žalovaný v 1. rade uviedol, že nakoľko dohoda bola podpísaná len jedným zo
žalobcov, žalovaný v 1. rade z tohto dôvodu opätovne žiadal o nové vytlačenie a podpísanie dohody už

oboma žalobcami a emailové zaslanie považoval za jednoduchší a rýchlejší proces a preto je tento email
z neskoršieho dátumu ako je dátum podpisu dohody. K námietkam žalobcov k znaleckému posudku
žalovaný 2. rade uvádza, že tieto neeviduje, nemá o nich vedomosť a nemá ich podanie zo strany
žalobcov za preukázané. Žalovaní v 1. a 2. rade popierajú tvrdenia žalobcov o podhodnotení ceny
nehnuteľnostiurčenejznaleckýmposudkomč.XXX/XXXX,atovzhľadomnavtedajšístavnehnuteľnosti.

K predloženým inzerátom realitných kancelárií zo strany žalobcov uvádzajú, že tieto súkromné osoby
nie sú oprávnené na posudzovanie nehnuteľností na rozdiel od znalcov. K nemožnosti účasti K. D.
X. na dražbe uviedli, že pokiaľ osoba nezložila dražobnú zábezpeku, nemôže byť účastníkom dražby
a preto bola zo zoznamu vyčiarknutá, o čom svedčí poznámka v notárskej zápisnici. Verejnosť rušilapriebeh dražby a preto boli uplatnené organizačné opatrenia. K predloženému návrhu na nariadenia
neodkladného opatrenia v čase pred uskutočnením dražby žalovaní v 1. a 2. rade uvádzajú, že samotné
podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je prekážkou vykonania dražby, keďže sa

jednalo len o návrh, a nie o rozhodnutie súdu o jeho nariadení. K uzavretej zmluve o úvere uvádzajú, že
keďže v čase jej uzavretia neexistoval zákon č. 129/2010 Z.z., nebolo možné podľa neho postupovať a
dali do pozornosti, že predmetom tohto konania nie je určenie neplatnosti zmluvy alebo jej ustanovenia
(ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX) ale určenie
neplatnostidražby.Knamietanýmporušeniamustanovenízákonaodobrovoľnýchdražbáchpoukazovali

na to, že medzi porušením niektorého ustanovenia a vznikom ujmy na právach žalobcov musí existovať
príčinná súvislosť a nie každé porušenie je zásahom do práv žalobcov a zakladá ich aktívnu legitimáciu
na podanie žaloby o neplatnosť dražby. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.
zn.7Cdo/481/2014zodňa4.11.2015.Vzhľadomnavyššieuvedenéanepreukázaniedôvoduneplatnosti
dražby navrhujú žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný v 3. rade žalobu žalobcov navrhuje zamietnuť. K dôvodom nepripustenia pani D. X. k
dražbe uviedol, že z jej strany nebola zložená dražobná zábezpeka, ktorá bola podmienkou účasti
na dražbe. Rovnako nebola zložená ani zo strany ďalšieho pána, ktorý z rovnakého dôvodu nebol k
dražbe pripustený a odišiel. Prítomní bol žalovaný v 3. rade a ďalšia obchodná spoločnosť, keďže zložili
zábezpeku.

6. Predmetom konania je určenie neplatnosti dražby. Súd v prvom rade konštatuje, zˇe žaloba bola
podaná včas (dňa 15.1.2020) v súlade s § 21 ods. 2 veta druha´ ZoDD, t.j. do troch mesiacov odo dňa
príklepu (dňa 15.11.2019) a je daný aj okruh strán sporu podľa § 21 ods. 4 ZoDD. Prípustnosť tohto
druhu žaloby vyplýva priamo z § 137 písm. d) CSP v spojení s § 21 ods. 2 ZoDD. Súd môže rozhodnúť

o neplatnosti dražby len v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade so ZoDD, resp. ak záložná
zmluva je neplatná. Podmienkou pre takéto rozhodnutie je naviac aj dôkaz o tom zˇe boli, a teda nielen
mohli bytˇ, dotknute´ práva osoby, ktorá podala návrh na určenie neplatnosti dražby.

7. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade bola

uzatvorená Zmluva o poskytnutí úveru ,,Hypopôžička“ č. U XXXXX-XX zo dňa 8.10.2008 (ďalej len
„zmluva“) spolu so Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. L. XXXXX-XX zo dňa
9.10.2008 (ďalej len „záložná zmluva“). Pohľadávka zo zmluvy bola zabezpečená záložným právom k
nehnuteľnostiam zapísaným J. X. Č.. XXX, H..Ú.. E. N., Q. E. N., Q. A., H. Y. V. O. N. N.. Č.. XXX K. J. K..
Č.. XXX, K. N. K.. Č.. XXX - L. Q. I. XXX S. M. K. N. K.. Č.. XXX - L. K. M. J. Q. I. XXX S., vo vlastníctve

záložcov. Nebolo sporné, že žalobcovia nesplácali úver riadne a včas, právny predchodca žalovaného v
1. rade pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka bola postúpená na žalovaného
v 1. rade, ktorý následne ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby, prostredníctvom žalovaného v 2. rade ako dražobníka. V rámci výkonu dobrovoľnej dražby
predmetné nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalovaný v 3. rade ako vydražiteľ.

Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou, ktorej platnosť sa v konaní stala spornou. Sporným
bolo porušenie podmienok uvedených v ustanoveniach ZoDD, bez naplnenia ktorých nemožno vykonať
dobrovoľnú dražbu.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä so Zmluvou o poskytnutí

úveru ,,Hypopôžička“ č. W. XXXXX-XX zo dňa 8.10.2008, Zmluvou o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti č. L. XXXXX-XX zo dňa 9.10.2008, listom žalobcu v 2. rade zo dňa 27.10.2010,
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10.2015, Vyhlásením splatnosti úveru zo dňa 9.12.2010
s doručenkou, Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 21.10.2015, Oznámením o
zaslaní Oznámenia o dražbe, výpisom z X. Č.. XXXX H..Ú.. E. N. L. O.Ň. XX.X.XXXX, Q. Q. L.

J. L. L. O. X.XX.XXXX, J. L. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, Q. Q. O. O. Č..
XXXXXXXXX zo dňa 24.9.2019, Zoznamom účastníkov dražby, Dohodou o plnení dlhu v splátkach
zo dňa 18.11.2015, emailom zo dňa 27.11.2015, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, námietkami
žalobcov zo dňa 30.10.2019, uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX-XX zo
dňa 26.11.2019 spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, výpisom ponúk realitných

kancelárií, výzvou pred vyhlásením splatnosti úveru zo dňa 24.9.2010 s doručenkou, rozsudkom
Okresného súdu Galanta sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.6.2019, Zmluvou o vykonaní dražby
č. XXXXXXXXX zo da 18.7.2019, Vyhlásením navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a
pravosti, výške a splatnosti pohľadávky zo dňa 18.7.2019, Žiadosťou o zverejnenie Oznámenia o dražbena úradnej tabuli obce zo dňa 4.10.2019 s doručenkou, regionálnymi novinami Galantsko Šaliansko č.
41 zo dňa 11.10.2019 strana 8, fotografiami na č. l. 200-202 spisu o umiestnení Oznámenia o vykonaní
dražby,potvrdenímoúhradepoštovýchslužiebzodňa17.10.2019aspodstatnýmobsahomspisu,akoaj

prednesmi strán, resp. ich zástupcov na pojednávaní, výsluchom svedka JUDr. Jána Jenča, výsluchom
svedka Mgr. Martiny Báňasovej, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový
stav:

9. Zo Zmluvy o poskytnutí úveru ,,Hypopôžička“ č. W. XXXXX-XX (ďalej len „zmluva“) mal súd

preukázané, že žalobcovia a právny predchodca žalovaného v 1. rade uzavreli dňa 8.10.2008 zmluvu,
na základe ktorej právny predchodca žalovaného v 1. rade ako veriteľ poskytol žalobcom ako dlžníkom
úver, ktorí sa zaviazali poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Z bodu 2 zmluvy - základné podmienky
úveru, mal súd preukázané, že žalobcom bol poskytnutý úver vo výške 20.394,34 Eur (19.916,35,- Eur
+ 477,99 Eur), ktorý sa žalobcovia zaviazali vrátiť v 240 mesačných splátkach po 185,22 Eur mesačne,
úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 8,20 % ročne fixne na päť rokov. Ročná percentuálna miera

nákladov bola vo výške 8,93 %. Celkový počet anuitných splátok bol uvedený počtom 240. Termín
konečnej splatnosti úveru bol uvedený ako 240 mesiacov od poskytnutia úveru. V zmysle bodu 2 zmluvy
je ako predmet zabezpečenia úveru uvedená nehnuteľnosť bližšie špecifikovaná v Záložnej zmluve. V
bodoch 3.1 - 3.3 zmluvy je uvedené, že dlžníci mali možnosť oboznámiť sa s ustanoveniami tejto zmluvy
avšetkýchjejpríloh,ktoréimbolipripodpisovanítejtozmluvyodovzdané,porozumeliim,súhlasiasnimi.

10. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXX-XX mal súd preukázané, že
záložcovia ako vlastníci nehnuteľností a právny predchodca žalovaného v 1. rade ako záložný veriteľ
podpísali dňa 9.10.2008 záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o poskytnutí
úveru. Predmetom zálohu, ktorý je uvedený v bode 3 sú nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp.

Č.. XXX J. K. Č.N. XXX I. I. L., I. K. X/X, L. J. X. Č.. XXX I. H.. Ú. E. N. M. K. K.. Č.. XXX Q. I. XXX
S., K.. Č.. XXX Q. I. XXX S.. V článku 5.1 záložcovia vyhlásili, že sú vlastníkmi nehnuteľností. Článok 6
zmluvy obsahuje podmienky výkonu záložného práva vrátane predaja zálohu na dražbe.

11. Z pokusu o zmier zo dňa 24.9.2010 vyplýva, že právny predchodca žalovaného v 1. rade upozornil

žalobcov na to, že neuhradili dlžnú pohľadávku z titulu hypotekárneho úveru a že pohľadávka právneho
predchodcu žalovaného v 1. rade po lehote splatnosti je vo výške 740,88 Eur s tým, že ak dlžnú sumu
neuhradia, môže pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Z listu žalobcu v 2. rade zo dňa
27.10.2010 je zrejmý prísľub úhrady tohto dlhu.

12. Z Vyhlásenia splatnosti úveru zo dňa 9.12.2010 vyplýva, že právny predchodca žalovaného v 1. rade
vyzývalžalobcovnavrátenieceléhozostatkuúveruvlehote30dnístým,žepomárnomuplynutímlehoty
pristúpikrealizáciízáložnéhopráva,pričomvýzvužalobkyňav2.radeprevzaladňa13.12.2010,žalobca
v 1. rade zásielku neprevzal, zásielka bola vrátená dňa 13.12.2010. Pôvodný veriteľ svoju pohľadávku
zo zmluvy o úvere postúpil dňa 1.10.2015 na žalovaného v 1. rade.

13. Dňa 18.11.2015 došlo medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom v 2. rade k uzavretiu Dohody o plnení
dlhu v splátkach, na základe ktorej došlo k uznaniu dlhu vrátane príslušenstva. Splátky boli hradené
nepravidelne, v období približne dva a pol roka (do 18.4.2018). Žalobcovia následne prestali svoj dlh
splácať. Žalobcovia podali žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, o ochranu práv spotrebiteľa a

o zaplatenie 1.783,65 Eur. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. XXCsp/.. Súd
žalobu zamietol.

14. Dňa 18.7.2019 žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ a žalovaný v 2. rade ako dražobník uzatvorili
Zmluvu o vykonaní dražby č. XXXXXXXXX, súčasťou ktorej bolo Vyhlásenie navrhovateľa dražby o

spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
dražby. Navrhovateľ dražby ako žalovaný v 1. rade v zmysle § 7 ods. 2 ZoDD, vyhlásil, že predmet
dražby je spôsobilým predmetom dražby, nakladanie s ním nie je obmedzené zmluvou, vykonateľným
rozhodnutím súdu alebo orgánu štátnej správy, ani vylúčené osobitným predpisom, nejedná sa o
majetok, ktorý môže byť iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb, nejedná sa o vec, na

ktorej by viazlo zákonné predkupné právo. Pohľadávka je pravá, jej výška ku dňu 18.7.2019 predstavuje
sumu 29.777,710 Eur a v uvedenej výške je aj splatná. Z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe č.
XXXXXXXX zo dňa 25.9.2019 vyplýva označenie dražobníka, označenie navrhovateľa, miesto, dátum
a čas konania dražby, poradové kolo dražby, predmet dražby, opis predmetu dražby a jeho stav, právaa záväzky viaznucich na predmet dražby, spôsob stanovenia ceny predmetu dražby, hodnota
predmetu dražby, najnižšie podanie a minimálne prihodenie, dražobná zábezpeka a spôsob jej
zloženia, číslo účtu na jej zloženie, doklad preukazujúci zloženie dražobnej zábezpeky, lehota zloženia

a vrátenie dražobnej zábezpeky, spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením, ohliadka predmetu
dražby a organizačné opatrenie, spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu dražby,
podmienky odovzdania predmetu dražby, poučenie podľa § 21 ZoDD a meno, priezvisko a sídlo notára.
Dražobník, žalovaný v 2. rade, oznámil žalobcom, že dňa 5.11.2019 sa bude na Notárskom úrade Mgr.
Martiny Báňasovej, Bratislavská 90/2, Galanta konať dobrovoľná dražba nehnuteľností zapísaných na

LV č. XXXX, vedených na Okresnom úrade Galanta, kat. odbor, pre obec Horné Saliby, k. ú. Horné
Saliby, pričom navrhovateľom dražby je žalovaný v 1. rade. V opise predmetu dražby sa uvádza, že
vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť nebola sprístupnená, ohodnotenie bolo vykonané v zmysle
znaleckého posudku č. XXX/XXXX. Žalovaný v 2. rade inzeroval dražbu nehnuteľnosti v periodiku
Galantsko Šaliansko č. 41, zo dňa 11.10.2019, strana 7. Oznámenie o dražbe odoslal aj obci Horné
Saliby za účelom jeho zverejnenia na úradnej tabuli aj na svojej webovej stránke. Oznámenie o vykonaní

dražby bolo žalobcom (žalobcom spolu so znaleckým posudkom), obci Horné Saliby a Okresnému úradu
Galanta,kat.odbordoručenédňa7.10.2019,daňovémuúradu,colnémuúradudňa8.10.2019.Lehotana
vznesenie námietok vlastníkom predmetu dražby u dražobníka (žalovaného v 2. rade) voči ohodnoteniu
predmetu dražby tak uplynula dňa 17.10.2019. V konaní nebolo preukázané, že žalobcovia námietky u
žalovaného v 2. rade vzniesli v stanovenej lehote.

15.Dňa5.11.2019sakonaladobrovoľnádražba,ktorejsazúčastnilidvajaúčastníci,ktorízložilidražobnú
zábezpeku, a to žalovaný v 3. rade a spoločnosť METODOVA INVEST, s.r.o. Dražby sa chcela zúčastniť
aj pani D. X., ktorá však nezložila dražobnú zábezpeku, dražby sa nezúčastnila. Ona a ani žalobcovia sa
dražby nezúčastnili, ani ako verejnosť. Notárskou zápisnicou J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/

XXXX vypracovanou notárkou Mgr. Martinou Báňasovou bol osvedčený priebeh dražby vykonanej dňa
5.11.2019, pričom predmetom dražby boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Galanta, obec Horné
Saliby, k.ú. Horné Saliby, zapísané na X. Č.. XXXX M. K.. XXX, L. I. I. XXX S., K.. Č.. XXX, L. K. M.
J. I. I. XXX S. M. N. - V. O., N.. Č.. XXX, K. J. K.. Č.. XXX. Ku dňu 5.11.2019 boli žalobcovia zapísaní
ako vlastníci predmetných nehnuteľností. Cena predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom č.

157/2019, vypracovaným znalcom Ing. Petrom Villantom na sumu 11.000,- Eur. Najnižšie podanie bolo
stanovené na 11.000,- Eur. Príklep bol udelený žalovanému v 3. rade ako účastníkovi dražby, ktorý urobil
najvyššie podanie na sumu 12.000,- Eur. V priebehu konania dobrovoľnej dražby nikto z účastníkov
dobrovoľnej dražby nevzniesol námietky proti priebehu dražby a návrhy, ktoré by mohli mať vplyv na
platnosť dražby.

16. Súd na zistený skutkový stav aplikoval nasledovné právne predpisy:

17. Podľa § 151j ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak pohľadávka zabezpečená
záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva.

V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve
alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách), alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne
a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy,

keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

18. Podľa § 151b ods. 2, 3 OZ, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa
záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota
istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu

zabezpečenej pohľadávky.

19. Podľa § 151h ods. 1, 2 OZ, pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči
nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh
alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný

zákon neustanovuje inak. Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú
účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného
práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného
práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.20. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110 ). Na premlčanie súd

prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.

21. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“).

24. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“), dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom

je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu
navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred
určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku,
prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré
bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

25. Podľa § 3 ods. 6 ZoDD, dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej
príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva
neprevyšuje 2 000 eur.

26. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 ZoDD, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá
vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť
vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že
predmetdražbyjemožnédražiť.Akjenavrhovateľomdražbyzáložnýveriteľ,jepovinnýpísomnevyhlásiť
aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto

zákona (§ 16 ods. 3).

27. Podľa § 11 ods. 4 ZoDD, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho
časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo
oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti

určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie
o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby
nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej
dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

28. Podľa 12 ods. 5 ZoDD, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od
doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa
so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby
zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový

znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia
žiadosti od iného znalca.

29. Podľa § 16 ods. 1, 2, 3, 4 ZoDD, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o
vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu,

ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku,
ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.
Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu
dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsobjej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné
vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Ak navrhovateľom
dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a

meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu
dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo
a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie
pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené
najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie

záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného
práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).

30. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) ZoDD, dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej
začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je
oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi

preukázané, že toto bolo súdom nariadené.

31. Podľa § 20 ods. 2 a 5 ZoDD účastník dražby je povinný na vyzvanie dražobníka alebo osoby ním
písomne poverenej preukázať svoju totožnosť, prípadne oprávnenie konať za účastníka dražby, dať sa
zapísať do zoznamu účastníkov dražby, a ak sú rozdávané dražobné čísla, prevziať dražobné číslo; ak

bolo požadované zloženie dražobnej zábezpeky, je účastník dražby povinný doložiť aj doklad o zložení
dražobnej zábezpeky. Účastník dražby je ďalej povinný doložiť čestné vyhlásenie, že nie je osobou
vylúčenou z dražby. Zamestnanec príslušného živnostenského úradu poverený kontrolou vykonávania
dražby sa preukazuje aj svojím poverením (ods. 2). Tomu, kto sa dostaví na zápis na dražbu pred jej
začatím a preukáže, že spĺňa podmienky stať sa účastníkom dražby, musí byť umožnené zúčastniť sa

na dražbe (ods. 5).

32. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní

do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

33. Podľa § 21 ods. 4, 5 ZoDD, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Ak
vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

34.Podľa§24ods.1,4a8ZoDD,vzápisniciovykonanídražbydražobníkuvedie:a)dátum,miestoačas
vykonania dražby; ak ide o opakovanú dražbu, uvedie i túto skutočnosť, b) označenie predmetu dražby
a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, stavu, v akom
sa predmet dražby nachádza, a odhad jeho ceny, c) označenie navrhovateľa dražby označenie bývalého
vlastníka predmetu dražby, d) najnižšie podanie, e) označenie dražobníka a licitátora (licitátorov), f)

označenie vydražiteľa, g) cenu dosiahnutú vydražením, h) námietky proti priebehu dražby, i) poučenie
podľa § 21 ods. 2 až 6. Zápisnicu o vykonanej dražbe podpíše dražobník, licitátor, osoba, ktorá vzniesla
námietky proti priebehu dražby a v prípade vydraženia aj vydražiteľ. Ak odmietne niektorá osoba
zápisnicu o vykonaní dražby podpísať, dražobník to uvedie v zápisnici. Ak sa priebeh dražby osvedčuje
notárskou zápisnicou, na obsah notárskej zápisnice platia ustanovenia odsekov 2 až 7 obdobne.

35. Podľa § 33 ods. 2, 3 a 4 ZoDD, navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že
predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne
porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť. Dražobník zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Dražobník
zodpovedá i za škodu spôsobenú tretím osobám postupom licitátora; tejto zodpovednosti sa nemožno
zbaviť. Navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona.Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré
možno od neho spravodlivo požadovať.

36. Osobitným typom žaloby, ktorou sa môže osoba dotknutá na svojich právach domáhať na súde
určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, upravuje § 21 ods. 2 ZoDD. Ide o inštitút právnej ochrany proti
dobrovoľnej dražbe, ktorý môžu uplatniť osoby ňou dotknuté ako jediný prostriedok nápravy a ochrany
práva na zvrátenie výsledku dobrovoľnej dražby. Dražba je neplatná len za predpokladu, že na základe
podanejžalobyotomrozhodolrozsudkomsúdaurčildražbuzaneplatnú.Jednýmzdôvodov,prektorýje

možné uplatniť žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je porušenie ustanovení ZoDD. Zákon
výslovne neustanovuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie má za následok
neplatnosť dražby. Upravuje len prípady, v ktorých nie je možné vysloviť neplatnosť dražby (§ 21 ods.
6 ZoDD). Keďže ide o jediný prostriedok procesnej ochrany dotknutej osoby a iné dôvody, ktoré by
neumožňovali vysloviť neplatnosť dražby titulom porušenia zákona alebo titulom iných skutočností,
zákon neuvádza, treba v tomto smere zvoliť skôr extenzívny výklad. K úspešnosti žaloby o určenie

neplatnosti dražby nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona. Predpokladom
úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také porušenie zákona, ktorým je zároveň žalujúca strana
aj reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia zákona a vznikom
ujmy na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. To znamená, že pre úspešnosť
žaloby o určenie neplatnosti dražby musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady, a to, že boli

porušené ustanovenia tohto zákona, a že žalujúca osoba bola práve porušením týchto ustanovení
faktickydotknutánasvojichprávach.Povinnosťtvrdeniaadôkaznébremenovsporeoneplatnosťdražby
zaťažuje žalobcu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.8.2020, sp. zn. 6Cdo/66/2019).

37. Z doterajšej rozhodovacej praxe súdov možno dospieť k záveru, že právna úprava dobrovoľných

dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou nie je v rozpore
s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva EÚ, avšak len za predpokladu, že príslušná právna
úpravaumožňujezabezpečenieochranyprávspotrebiteľa,resp.juaspoňpraktickyneznemožňujealebo
nadmerne nesťažuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/147/2017 z dňa 29.1.2019). Nie
je potrebné spochybniť právny názor, že strata obydlia žalobcov predstavuje zásah od ich práv a mohla

by spôsobiť im nepriaznivú životnú situáciu, avšak ani právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať
ako absolútne nedotknuteľné. Pri kolízii ústavou garantovaných práv, a to práva žalobcov na ochranu
obydlia a na druhej strane práva žalovaného v l. rade na ochranu majetku, je potrebné vykonať test
proporcionality za účelom zistenia, či obmedzenie ustanovené zákonom, resp. na základe zákona,
zodpovedá legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (nález Ústavného súdu SR

sp. zn. I.ÚS 4/02 zo dňa 9.7.2003). Nariadenie neodkladného opatrenia Okresným súdom Galanta sp.
zn. XXC/X/XXXX-XX zo dňa 1.2.2020 v tejto veci možno považovať za primeraný a účinný prostriedok
na ochranu práv žalobcov ako spotrebiteľov.

38. S poukazom na vyššie uvedené, v konaní o neplatnosť dražby súd posudzuje len to, či boli alebo

neboli porušené ustanovenia ZoDD a či žalujúca osoba bola práve porušením týchto ustanovení
fakticky dotknutá na svojich právach. Výlučne v prípade, ak súd dospeje k záveru, že sú kumulatívne
splnené obe zákonné podmienky podľa § 21 ods. 2 ZoDD, môže určiť neplatnosť dražby. Súd je
tak limitovaný tými skutkovými tvrdeniami, ktoré sa týkajú porušenia ustanovení ZoDD.

39. Ak žalobcovia namietali, že zmluva o úvere, na základe ktorej došlo k vzniku pohľadávky veriteľa z
úveru zabezpečeného záložným právom na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom dražby a ktorá je
pre nesplnenie náležitostí a neprijateľným zmluvným podmienkam neplatná a neúčinná, súd už v tomto
konaní na tieto tvrdenia neprihliadol, nakoľko domáhať sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy, príp. jej
bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa žalobcovia nemôžu domáhať v konaní o určenie neplatnosti dražby.

ZoDD je predpisom upravujúcim podmienky priebehu dražby tak, aby nútené speňaženie predmetu
dražby bolo zákonné. Súd tak nad rámec prieskumu predpokladov neplatnosti dražby v zmysle ZoDD
uvádza, že po preskúmaní listinných dôkazov doložených zo strany žalobcov súd dospel k záveru,
že v zmluvách je určitým aj jasným spôsobom uvedené, že žalobcovia čerpali úver, zmluvu podpísali
slobodne, vážne, zmluva je určitá a zrozumiteľná a preto súd nevzhliadol neplatnosť tohto právneho

úkonu s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom
predpísané náležitosti. K námietkam, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky súd uvádza, že aj
tieto námietky vyhodnotil na účely neplatnosti dražby ako nedôvodné. Neprijateľná podmienka nevedie k
následku vo forme neplatnosti celého právneho úkonu. Z hľadiska neplatnosti niektorej z neprijateľnýchpodmienok uvedených v § 53 OZ v spotrebiteľskej zmluve je možné aplikovať § 41 OZ o čiastočnej
neplatnosti právneho úkonu. V žiadnom prípade však neprijateľné podmienky zmluvy nespôsobujú
neplatnosť vykonanej dražby. Aj keď súd je povinný ex offo preskúmavať neprijateľnosť zmluvných

podmienok, neznamená to bez ďalšieho povinnosť súdu preskúmavať každé ustanovenie predloženej
zmluvy a formulovanie výroku rozhodnutia, práve naopak, táto činnosť súdu je limitovaná predmetom
sporu a k posudzovaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok ex offo súd pristupuje, ak posudzuje
zmluvné ustanovenie napr. v súvislosti s nárokom na plnenie, prípade na náhradu škody, alebo na
vydanie bezdôvodného obohatenia a pod.

40. K námietke premlčania vznesenej žalobcami súd uvádza, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Galanta pod sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX žalobcovia vzniesli námietku premlčania pohľadávky,
čo vyplýva z predloženej zmeny žaloby (č.l. 252). Podľa § 151j ods. 2 OZ záložný veriteľ sa môže
domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Predpokladom
na uplatnenie § 151j ods. 2 OZ je skutočnosť, že v čase zabezpečenia pohľadávky záložným právom,

nebola pohľadávka premlčaná a jej premlčanie nastalo až po vzniku záložného práva. Záložné právo
sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od momentu, kedy sa mohlo
záložné právo prvý krát vykonať. Ak záložca uplatní námietku premlčania záložného práva, záložný
veriteľ sa už nemôže domáhať uspokojenia svojho práva, premlčané právo po uplatnení námietky
premlčania nie je možné priznať. Námietku premlčania záložného práva môže uplatniť len záložca,

a to do momentu výkonu záložného práva, t.j. pred ukončením dobrovoľnej dražby - do príklepu
licitátora. Po tom čo sa právo vykonalo, námietku premlčania nemožno úspešne uplatniť. Žalobcovia
uplatnili námietku premlčania záložného práva až po výkone záložného práva, v žalobe o určenie
neplatnosti dražby, preto takto vznesená námietka premlčania nevyvoláva žiadne právne následky, a
nie je možné na ňu v neskoršom konaní prihliadať. Záložca, ako osoba dotknutá na svojich právach,

sa môže domáhať ochrany svojich práv prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti dražby, avšak
len zo zákonom stanovených dôvodov, nie z dôvodu, že dražbou bolo vykonané premlčané záložné
právo. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia nepreukázali včasné vznesenie námietky premlčania
záložného práva, to či dohoda o plnení dlhu v splátkach bola žalobcami podpísaná alebo nie, resp.
či pohľadávka je alebo nie je premlčaná, nebolo pre rozhodnutie vo veci podstatné. Vzhľadom na

neuplatnenie námietky premlčania záložného práva, záložný veriteľ bol oprávnený aj využiť proces
dobrovoľnej dražby na uspokojenie svojho záložného práva. Žalobcovia ako záložcovia sa nemôžu
brániť námietkou premlčania záložného práva po uskutočnení dobrovoľnej dražby, prostredníctvom
ktorej došlo k uspokojeniu pohľadávky záložného veriteľa, keďže účelom námietky premlčania je
ochrana pred výkonom premlčaného záložného práva.

41. Žalobcovia označili viaceré dôvody neplatnosti dražby. Tvrdenie žalobcov o tom, že Zmluva o
výkone dražby neexistuje, bolo zo strany žalovaného v 1. a v 2. rade účinne popreté, keďže Zmluva o
vykonaní dražby č. XXXXXXXXX, prílohou ktorej bolo Vyhlásenie navrhovateľa dražby o spôsobilosti
predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby bola

medzi žalovaným v 1. rade ako navrhovateľom a žalovaným v 2. rade ako dražobníkom uzavretá dňa
18.7.2019. Podmienka platnosti dražby v zmysle § 7 ods. 2 ZoDD tak bola splnená.

42. K tvrdeniu žalobcov o vznesení námietok voči ohodnoteniu predmetu dražby znaleckým posudkom
č. XXX/XXXX u žalovaného v 2. rade súd uvádza, že uvedené v konaní nebolo preukázané. Email zo

dňa 17.10.2019 a ani listina doručená na pojednávaní svedkom JUDr. Jánom Jenčom nepreukazujú
splnenie uplatnenia námietok žalobcov u dražobníka v zmysle § 12 ods. 5 ZoDD. Predloženým
emailom žalobcovia nepreukázali jeho skutočné odoslanie a doručenie dražobníkovi, a rovnako tak ani
predloženie potvrdenia z pošty v Tatranskej Javorine zo dňa 17.10.2019 o zaplatení sumy 0,65 Eur
nepreukazujezaslanienámietokžalobcovžalovanémuv2.rade.Povinnosťtvrdeniaadôkaznébremeno

na ich preukázanie v tomto prípade zaťažuje žalobcov.

43. K tvrdeniu žalobcov o znemožnení prístupu k dražbe iným osobám súd uvádza, že počas konania
vyjadrením i výsluchom svedka (Mgr. Martinou Báňasovou) bolo zistené, že osobe Eriky Lavuovej
nebolo umožnené stať sa účastníkom dražby z dôvodu nesplnenia požadovaného zloženia dražobnej

zábezpeky. Táto osoba rovnako ako žalobcovia mali možnosť sa zúčastniť na dražbe aj ako verejnosť,
ktorú možnosť nevyužili.44. K tvrdeniu žalobcov, že dražbu nebolo možné vykonať z dôvodu, že v čase konania dražby bol
podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého mal súd uložiť povinnosť
žalovanémuv1.a2.radezdržaťsavýkonuzáložnéhoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiam,nazáklade

úverovej zmluvy a záložnej zmluvy súd uvádza, že podanie samotného návrhu nemá za následok
povinnosť dražobníka upustiť od dražby. V zmysle § 19 ods. 1 ZoDD je dražobník povinný od vykonania
dražbyupustiť,akjemupreukázanévykonateľnýmrozhodnutím,ženavrhovateľdražbyniejeoprávnený
navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je mu preukázané, že bolo
súdom nariadené. Žalovaný v 2. rade len na základe predloženia návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia (ktorý bolo zo strany žalobcov podaný deň pred konaním dražby, dňa 4.11.2019, o ktorom
súd rozhodol 26.11.2019) nebol povinný od vykonania dražby upustiť, uvedené tvrdenie teda nemá za
následok neplatnosť dražby.

45. K tvrdeniu žalobcov o nesplnení povinnosti žalovaného v 2. rade uverejniť oznámenie o dražbe na
úradnej tabuli obce súd uvádza, že má preukázané, že žalovaný v 2.rade postupoval v súlade s § 11ods.

4 ZoDD keď požiadal obec Horné Saliby o zverejnenie oznámenie o dražbe. Avšak nezverejnením
oznámenia o dražbe zo strany obce došlo k porušeniu tohto ustanovenia zákona na úkor žalovaného
v 2. rade. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené inými spôsobmi, a to napr. v periodickej tlači, na
predmete dražby, v priestoroch dražobníka - žalovaného v 2. rade, teda záujemcovia o predmet dražby
mali možnosť sa o dražbe dozvedieť aj z iných zdrojov. Pre naplnenie podmienok ZoDD pre určenie

dražby za neplatnú podľa § 21 ods. 2 je okrem porušenia ZoDD potrebné aj reálne dotknutie práv
žalobcov. Žalobcovia však v konaní nepreukázali, že nezverejnením oznámenia o dražbe na úradnej
tabuli obceorné SalibyH Horné Saliby bola žalobcom spôsobená ujma alebo by boli dotknutí na svojich
právach. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že uvedené porušenie § 11 ods. 4 ZoDD v
tomto prípade nemá za následok neplatnosť dražby. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 66/2019, podľa ktorého predpokladom úspešnosti žaloby o určenie
neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia zákona, ale aj to, že žalobca bol práve
porušením týchto ustanovení fakticky dotknutý na svojich právach. Obidva uvedené predpoklady musia
byť splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na ich preukázanie v tomto prípade
zaťažuje žalobcov.

46. Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že nebolo tvrdené a ani preukázané také porušenie
ustanovení ZoDD, ktorými by boli žalobcovia súčasne dotknutí na svojich základných právach, ktoré
by spôsobovalo neplatnosť dražby. Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že nie
akékoľvek porušenie ustanovení ZoDD spôsobuje neplatnosť dražby, žalobcami napadnutá dražba je

platná. Súd tak vo výroku I. rozsudku žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

47. Ďalšie argumenty strán sporu súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej,
preto sa nimi osobitne nezaoberal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu
podrobnedonadbytočnýchdetailov,nespôsobilúovplyvniťmeritórnerozhodnutiepretosúdnepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.
1 CSP, pričom dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade majú právo na náhradu trov
konaniaprotižalobcomvrozsahu100%,keďžežalovaníbolivtejtosporovejveciplneúspešní.Žalovaný
v 3. rade bol v konaní rovnako úspešný v rozsahu 100 %, avšak v konaní mu žiadne preukázateľné
výdavky súvisiace s konaním nevznikli. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie

samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP (výrok II. a III.).

49. Súd zároveň v zmysle § 335 ods. 1 CSP zrušil vydané neodkladné opatrenie vzhľadom na výsledok
sporu (výrok IV.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.