Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36Cbi/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423205234
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:1423205234.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu SENIOR Nitrianske Rudno, n.o. so sídlom Hurbanovo námestie
15/29, 972 01 Bojnice, IČO 37 923 510, zast. GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava,
IČO 47 232 544 proti žalovanému FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., Skalná 7622/9, 811 01
Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO 48 002 381, správca konkurznej podstaty úpadcu UNISTAV
Bojnice spol. s r.o. v konkurze so sídlom Košovská cesta 11B, 971 01 Prievidza, IČO 36 707 376,

o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.08.2023 sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.08.2023 domáhal, aby súd
nariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmbyžalovanémuuložilpovinnosť zdržaťsavšetkýchaakýchkoľvek

úkonov vykonávaných v mene úpadcu UNISTAV Bojnice spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Košovská
cesta 11B, 971 01 Prievidza, IČO 36 707 376 v súvislosti s predmetom nájmu – nebytovým priestorom,
nachádzajúcim sa v rekreačnom objekte so súpisným číslom 66, v okrese Prievidza, obci Nitrianske
Rudno, katastrálnom území A. B., postavenom na parcelách č. XXXX/X C. D. XXXX/X, zapísaným na LV
č. XXXX, vedeným Okresným úrad Prievidza, katastrálny odbor a zároveň povinnosť zdržať sa všetkých
a akýchkoľvek úkonov zasahujúcich do výkonu nájomného práva k predmetu nájmu a nerušiť žalobcu

vo výkone nájomného práva k predmetu nájmu. Taktiež, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
vstupu do predmetu nájmu a dožadovania sa jeho sprístupnenia za účelom zisťovania informácií o jeho
užívaní a povinnosť zdržať sa vyzývania užívateľov predmetu nájmu na úhradu plnení za jeho užívanie
žalovanému, alebo do notárskej úschovy alebo iným spôsobom. Zároveň žalobca žiadal priznať náhradu
trov konania.

1.2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.08.2023 žalobca poukázal na to, že
miestne príslušným súdom v predmetnom súdnom konaní je, s odkazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov, Mestský súd Bratislava
IV. Ust. § 15 ods. 1 CSP uvádza: „Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má
právnická osoba adresu sídla.“
Žalobca je neziskovou organizáciou, poskytujúcou sociálne služby v 3 zariadeniach pre fyzické osoby,

ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek,
pričom všetky sú prevádzkované v nižšie uvedených priestoroch. Sociálne zariadenie je prevádzkované
v objekte nachádzajúcom sa v okrese Prievidza, obci Nitrianske Rudno, katastrálnom území A. B., so
súpisným číslom 66, postavenom na parcelách č. XXXX/X C. D. XXXX/X (predmet nájmu).
Žalobca užíva predmet nájmu na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 10.06.2007.
Žalovaný výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa 05.06.2023 vypovedal predmetnú nájomnú zmluvu.

Žalobca považoval výpoveď nájomnej zmluvy za nezákonnú a teda absolútne neplatnú, pričom mal zato,
že jej doručením nedošlo k začiatku plynutia výpovednej lehoty a jej uplynutím nedôjde k ukončeniunájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou. Žalobca o tejto skutočnosti informoval žalovaného
listom zo dňa 26.07.2023 (Odpoveď na výpoveď nájomnej zmluvy), na ktorý žalovaný ku dňu podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nereagoval.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22K/10/2016 zo dňa 30.10.2017, zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 212/2017 zo dňa 07.11.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti
UNISTAV Bojnice spol. s r.o. v konkurze so sídlom Košovská cesta 11B, Prievidza 971 01, IČO 36
707 376. Správca konkurznej podstaty FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s. (žalovaný) bol do
funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn.

22K/10/2018 zo dňa 28.03.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 66/2018 dňa 05.04.2018.
Výpoveďou nájomnej zmluvy žalovaný vypovedal nájomnú zmluvu podľa ust. § 45 ods. 4 zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“).
V zmysle ust. 44 ods. 1 ZoKR prešlo oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu
a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach, týkajúcich sa tohto majetku, na správcu. Správca, konajúci
v mene úpadcu, vypovedal nájomnú zmluvu výpoveďou nájomnej zmluvy.

Žalobca je neziskovou organizáciou, ktorá v predmete nájmu poskytuje sociálne služby pre fyzické
osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový
vek. Sociálne zariadenie má aktuálne 57 klientov, ktorými sú seniori odkázaní na sociálne, zdravotnícke
a opatrovateľské služby, bez poskytovania ktorých môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia týchto osôb.
Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že predmetné sociálne zariadenie v žiadnom prípade nepredstavuje

rekreačno-turistické alebo zábavné zariadenie pre osoby, ktoré sa rozhodli stráviť svoje voľnočasové
aktivity v zariadení fungujúcom na komerčnom a trhovom princípe. Klientmi sociálneho zariadenia
sú ľudia, pre ktorých znamená možnosť pobytu v sociálnom zariadení možnosť dôstojného strávenia
staroby a posledných rokov života. Žalobca prevádzkuje predmetné sociálne zariadenie v predmete
nájmu na základe nájomnej zmluvy. Nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 10.06.2007 medzi úpadcom

ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, na
20 rokov, t. j. do 10.06.2027. Nájomná zmluva zohľadňuje účel, na ktorý bol predmet nájmu prenajatý
žalobcovi, ako aj skutočnosť, že predmet nájmu je určený na účely poskytovania sociálnych služieb. Dňa
15.06.2023 bola žalobcovi doručená výpoveď nájomnej zmluvy, ktorou žalovaný v zmysle ust. § 45 ods.
4 ZoKR vypovedal nájomnú zmluvu bez udania dôvodu, pričom k výpovedi nájomnej zmluvy pripojil nový

návrh nájomnej zmluvy na predmet nájmu, v rámci ktorého od žalobcu požadoval nájomné vo výške
6 458,33 € s DPH mesačne. Žalovaný, okrem výpovede nájomnej zmluvy žalobcovi, návrhu nájomnej
zmluvyzaslalžalobcoviajZnaleckýposudokč.225/2022,vypracovanýznalkyňouzodboruStavebníctvo
E. E. F.). Znaleckým posudkom bola určená trhová hodnota nájomného za užívanie predmetu nájmu
vo výške 77 500,- € ročne, t.j. 6 458,33 € s DPH mesačne. Výpovedná lehota uplynula 31.08.2023.

Správca bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu vymenovaný uznesením Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 22K/10/2018 zo dňa 28.03.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 66/2018 dňa
05.04.2018, pričom do momentu doručenia výpovede nájomnej zmluvy žalobcu ani raz neoslovil s
požiadavkou o úpravu výšky nájomného plateného na základe nájomnej zmluvy. To znamená, že aj
napriek skutočnosti, že žalovaný od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu viac ako 5 rokov akceptoval

nájomný vzťah, založený nájomnou zmluvou a výšku nájomného dohodnutú v rámci predmetnej
zmluvy, sa rozhodol vypovedať nájomnú zmluvu, pričom tak nevykonal za účelom speňaženia predmetu
nájmu, ale za účelom jeho opätovného prenechania do nájmu žalobcovi. Nové podmienky navrhnuté
žalobcovi sú pre žalobcu likvidačné. Navyše, žalovaný požadoval úpravu podmienok nájomného vzťahu
v období, kedy si žalobca objektívne nie je schopný zabezpečiť navýšenie financovania potrebného

na prevádzkovanie predmetného sociálneho zariadenia. Žalobca odpovedal na doručenú výpoveď
nájomnej zmluvy Odpoveďou na výpoveď nájomnej zmluvy ktorou žalovaného informoval, že výpoveď
nájomnej zmluvy považuje za neplatnú a nespôsobujúcu účinky začatia plynutia výpovednej lehoty.
Žalobcovi bolo dňa 31.08.2023 doručené Stanovisko správcu k vyjadreniu nájomcu zo dňa 26.07.2023,
t.j. v posledný deň uplynutia výpovednej lehoty. Je teda zrejmé, že žalovaný na prvý pohľad účelovo

zaslal žalobcovi svoje stanovisko na poslednú chvíľu, aby žalobca nemohol adekvátne reagovať na
nezákonné požiadavky žalovaného. Hoci sa žalovaný v rámci Stanoviska správcu snažil navodiť, že
výpoveď nájomnej zmluvy predstavuje naplnenie povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou,
nie je možné nepoukázať, že k výpovedi nájomnej zmluvy, resp. k spochybneniu výšky nájomného
plateného v zmysle nájomnej zmluvy došlo po uplynutí viac ako 5 rokov odo dňa, kedy bol správca

ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu. Ak by teda bola výpoveď nájomnej
zmluvy skutočne motivovaná snahou o dosiahnutie čo najvyššieho výťažku z konkurznej podstaty,
žalovaný by začal diskusiu o výške nájmu plateného na základe nájomnej zmluvy pred 5 rokmi. V tejto
súvislosti je potrebné zároveň zdôrazniť, že žalovaný za 5 rokov výkonu funkcie správcu konkurznejpodstaty úpadcu ani raz nekontaktoval žalobcu ohľadne možnej úpravy výšky nájmu, pričom sa ani len
nepokúsil predmetnú výšku upraviť formou dodatku a za podmienok, ktoré by neohrozili prevádzkovanie
sociálneho zariadenia. Žalobca bol presvedčený, že keby bol úmysel žalovaného úprimný a v súlade

s dobrými mravmi, pokúsil by sa dosiahnuť úpravu výšky nájomného dohodou na základe rokovaní, a
nie takýmto spôsobom. Žalobca pripomenul, že výpoveď nájomnej zmluvy bola zaslaná v období roku,
kedy si žalobca nemá objektívnu možnosť zabezpečiť prostriedky na platenie zvýšeného nájomného
v zmysle návrhu nájomnej zmluvy. To znamená, že výpoveď nájomnej zmluvy predstavuje objektívne
nátlakový postup žalovaného, ktorého cieľom je dosiahnutie osobných cieľov na strane správcu.

V súvislosti s priloženým Stanoviskom správcu dal žalobca do pozornosti nasledovnú časť predmetného
stanoviska: „Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správca opakovane vyzýva nájomcu k
bezodkladnému uzavretiu správcom zaslanej nájomnej zmluvy alternatívne, ak nájomca nemá záujem o
uzavretie nájomnej zmluvy, správca vyzýva nájomcu na vypratanie a vydanie predmetu nájomnej zmluvy
správcovi. Správca pre poriadok upozorňuje nájomcu, že nevydanie predmetu nájomnej zmluvy, v
prípadeaknájomcanovúnájomnúzmluvuneuzavrie,môžerovnakonaplniťskutkovúpodstatutrestného

činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania.“ Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný už aktívne
podniká kroky k vyprataniu predmetu nájmu, kedy deň pred ukončením nájmu v zmysle nájomnej zmluvy
žalobcu vyzýva, že ak žalovaný nebude akceptovať šikanózny a nezákonný návrh žalovaného, žalobca
má poslať 57 ľudí, odkázaných na zdravotnícku a opatrovateľskú starostlivosť, na ulicu. Je teda zrejmé,
že hrozba škody spôsobenej nielen žalobcovi, ale aj obyvateľom predmetného sociálneho zariadenia, je

viac ako aktuálna a akútna. Navyše, skutočnosť, že žalovaného úmysel vytvárať tlak na p. F. je zrejmý
aj z nepriamej vyhrážky, vyplývajúcej z konštatovania možného naplnenia skutkovej podstaty trestného
činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania. Je teda zrejmé, že žalovaný má reálny úmysel
podnikať kroky, aby vo vlastnom záujme vytvoril podmienky, ktoré by p. F. donútili k späťvzatiu žaloby,
na základe ktorej je vedené Konanie o náhradu škody.

Žalobca je nezisková organizácia, ktorá bola zriadená za jediným účelom, ktorým je poskytovanie
sociálnychslužiebvzmyslezákonač.448/2008Z.z.osociálnychslužbáchaozmeneadoplnenízákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o sociálnych službách“). Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o sociálnych službách, poskytovateľ
sociálnejslužbymôžeposkytovaťsociálnuslužbulennazákladezápisutejtosociálnejslužbydoregistra,

ktorý vedie vyšší územný celok; to sa nevzťahuje na poskytovanie základného sociálneho poradenstva
ako samostatnej odbornej činnosti obcou alebo vyšším územným celkom. Podľa ust. § 64 ods. 1 Zákona
o sociálnych službách, žiadosť o zápis do registra sa podáva písomne vyššiemu územnému celku,
v ktorého územnom obvode je miesto poskytovania sociálnej služby. Podľa ust. § 64 ods. 3 písm.
c) Zákona o sociálnych službách, k žiadosti o zápis do registra sa prikladajú údaje o priestorových

podmienkach, personálnych podmienkach, materiálnych podmienkach a hygienických podmienkach
zodpovedajúcich druhu sociálnej služby, forme sociálnej služby a počtu prijímateľov sociálnej služby...
Podľa ust. § 64 ods. 4 Zákona o sociálnych službách, údaje o priestorových podmienkach na účely
odseku 3 písm. c) sa preukazujú kópiou nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke, ktorých predmetom
je nájom alebo výpožička priestorov, v ktorých sa bude sociálna služba poskytovať, ak osoba, ktorá

žiada o zápis do registra, nie je vlastníkom týchto priestorov, alebo údaje podľa osobitného predpisu
potrebnénavydanievýpisuzlistuvlastníctvakpriestorom,vktorýchsabudesociálnaslužbaposkytovať,
ak osoba, ktorá žiada o zápis do registra, je vlastníkom týchto priestorov; ak sa sociálna služba bude
poskytovať v zariadení, údaje o priestorových podmienkach sa preukazujú aj kópiou právoplatného
kolaudačného rozhodnutia zodpovedajúceho účelu druhu sociálnej služby. Nájomná zmluva alebo

zmluva o výpožičke musí byť uzatvorená najmenej na čas poskytovania sociálnej služby alebo pri
poskytovaní celoročnej pobytovej sociálnej služby najmenej na tri roky. Ak sa sociálna služba má
poskytovať v zariadení, vyšší územný celok vykoná ohliadku miesta poskytovania sociálnej služby, z
ktorej vypracuje zápisnicu. Podľa ust. § 65 ods. 4 Zákona o sociálnych službách, poskytovateľ sociálnej
služby je povinný do ôsmich dní písomne oznámiť vyššiemu územnému celku všetky zmeny skutočností

uvedených v § 63 a 64 a deň začatia poskytovania sociálnej služby. Podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b)
Zákona o sociálnych službách, vyšší územný celok rozhodne o výmaze z registra, ak poskytovateľ
sociálnej služby prestal spĺňať podmienky na zápis do registra... Z uvedených ustanovení Zákona o
sociálnych službách vyplýva, že jednou z podmienok pre poskytovanie sociálnych služieb je zápis
žalobcu v registri sociálnych služieb, vedenom vyšším územným celkom. Podmienkou zápisu žalobcu

do predmetného registra bolo preukázanie splnenia priestorových podmienok podľa ust. § 64 ods. 3
písm. c) Zákona o sociálnych službách, ktoré boli zo strany žalobcu preukázané nájomnou zmluvou.
Zároveň, v zmysle ust. § 64 ods. 4 Zákona o sociálnych službách, je žalobca povinný spĺňať priestorové
podmienky počas celého obdobia poskytovania sociálnej služby, pričom ak žalobca prestane spĺňaťpodmienky na zápis do registra, vyšší územný celom rozhodne o jeho výmaze z registra. Výmazom z
registra dôjde k strate možnosti prevádzkovať sociálne zariadenia, v dôsledku čoho bude musieť byť
poskytovanie sociálnych služieb ukončené.

Podľa ust. § 83 ods. 1 písm. b) ZoKR, príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn,
ako postupovať, ak ide o speňaženie majetku tvoriaceho oddelenú podstatu... Podľa ust. 83 ods. 1
písm. f) ZoKR, príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať, ak
ide o prenechanie celého majetku úpadcu alebo jeho podstatnej časti do nájmu; to neplatí, ak sa
prevádzkuje podnik úpadcu a majetok, ktorý sa prenecháva do nájmu, slúžil pred vyhlásením konkurzu

na prevádzkovanie rovnakej alebo podobnej podnikateľskej činnosti... Podľa ust. § 45 ods. 4 ZoKR, ak
úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo
opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, správca môže
zmluvu vypovedať v dvojmesačnej výpovednej lehote, ak mu zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva
kratšia lehota na vypovedanie tejto zmluvy; zmluvu môže správca vypovedať aj v prípade, že bola
dohodnutá na určitý čas. Zmluvu o nájme bytu môže správca vypovedať len za podmienok ustanovených

Občianskym zákonníkom. Toto ustanovenie sa nepoužije na zmluvy uzatvorené podľa Zákonníka práce.
Podľa ust. § 86 ods. 1 ZoKR, správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou
starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo
iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom
zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie

zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným
záujmom všetkých veriteľov. Podľa ust. § 86 ods. 3 ZoKR, správca môže prenechať majetok podliehajúci
konkurzu, patriaci úpadcovi, do nájmu. Zmluvu o nájme majetku je správca povinný dohodnúť tak, aby
nájomné bolo aspoň vo výške, za akú sa predmet nájmu v danom mieste a čase obvykle prenecháva
do nájmu, aby úpadcovi nevznikli na základe nájmu ani v súvislosti s ním žiadne iné ako zákonné

povinnosti, aby povinnosti nájomcu zo zmluvy o nájme boli primerane zabezpečené a aby zmluvu o
nájme bolo možné vypovedať v jednomesačnej lehote. Za iných podmienok môže správca zmluvu
o nájme uzatvoriť len so súhlasom príslušného orgánu. Príjem z nájmu sa považuje za výťažok zo
speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon
práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať

do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V súvislosti s citovanými zákonnými ustanoveniami
je potrebné na úvod zdôrazniť, že hoci ust. § 45 ods. 4 ZoKR upravuje možnosť vypovedania zmluvy,
ktorejpredmetomjezáväzoknanepretržitúaleboopakovanúčinnosťvdvojmesačnejvýpovednejlehote,

je nepochybné, že jediným účelom a cieľom predmetnej zákonnej úpravy je vytvorenie podmienok
na dosiahnutie základnej úlohy správcu konkurznej podstaty, ktorou je postupné speňaženie majetku
patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu. To znamená, že podmienkou pre postup podľa ust. § 45
ods. 4 ZoKR je, že výpoveď zmluvy je daná za účelom dosiahnutia speňaženia majetku patriaceho do
konkurznej podstaty. Okrem vyššie uvedeného, pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca

nesmie uprednostňovať svoje záujmy pred záujmami veriteľov. Žalobca bol presvedčený, že práve to
sa v tomto prípade udialo. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazoval na skutočnosť, že na podanie
výpovede nájomnej zmluvy a opätovné prenajatie predmetu nájmu bolo potrebné udelenie súhlasu
zo strany zabezpečeného veriteľa – Slovenská republika, Daňový úrad Trenčín. K výpovedi nájomnej
zmluvy žiadny takýto súhlas, a ani pokyn pripojený nebol. Tento súhlas nebol žalobcovi doručený aj

napriek tomu, že jeho nepredloženie žalobca namietol v rámci Odpovede na výpoveď nájomnej zmluvy.
Keďže žalovaný súhlas Daňového úradu SR žalobcovi nepredložil, žalobca mal zato, že predmetný
súhlas neexistuje. Žalobca mal tiež zato, že je nepochybné, že jediným cieľom a účelom zákonnej
úpravy, obsiahnutej v ust. § 45 ods. 4 ZoKR, je vytvorenie podmienok na speňaženie majetku úpadcu za
účelom získania prostriedkov na uspokojenie veriteľov. Na prvý pohľad zrejmé, že výpoveď bola zaslaná

nie za účelom vytvorenia podmienok na speňaženie predmetu nájmu, resp. za účelom speňaženia
predmetu nájmu, ale výlučne za účelom jeho opätovného prenechania do nájmu žalobcovi, navyše za
podmienok, ktoré sú s ohľadom na charakter činnosti žalobcu nielen nesplniteľné, ale aj likvidačné,
keďže sa jedná o 6-násobné zvýšenie nájomného. Výpoveď bola navyše žalobcovi zaslaná v čase,
kedy si žalobca ako nezisková organizácia objektívne nemal možnosť zabezpečiť finančné prostriedky,

potrebné na úhradu nájomného v zmysle návrhu novej nájomnej zmluvy. Žalobca bol presvedčený,
že ZoKR neumožňuje, aby správca vypovedal nájomnú zmluvu a následné nútil nájomcu uzatvoriť
novú nájomnú zmluvu za absolútne netrhových podmienok. Je nepochybné, že účelom, a ani cieľom
zákonnej úpravy ust. § 45 ods. 4 ZoKR, nie je šikanovanie nájomcov a ich doslovné vydieranie zavyužitia oprávnení z predmetného ustanovenia. Jedinou činnosťou neziskovej organizácie je neziskové
prevádzkovanie sociálneho zariadenia pre ľudí, ktorí sa nachádzajú vo fáze života, ktorá im objektívne
neumožňuje dosahovať príjem potrebný na zabezpečenie si potrebnej zdravotnej či opatrovateľskej

starostlivosti na individuálnej, resp. trhovej úrovni. Žalobca bol presvedčený, že aj skutočnosť, že
žalovaný sa pred podaním výpovede ani len nepokúsil kontaktovať žalobcu za účelom prerokovania
možnej úpravy nájomného dohodnutého v rámci nájomnej zmluvy, jasne svedčí o šikanóznom úmysle
žalovaného, ktorého cieľom je vytvorenie tlaku na p. B. F., bývalého konateľa a spoločníka úpadcu, ktorý
si aktuálne v rámci konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III uplatňuje voči správcovi nárok

na náhradu škody vo výške 2 274 356,07 €, sp.zn. 31Cbi/6/2023 (ďalej len „Konanie o náhradu škody“).
Z toho dôvodu sa žalobca domnieval, že táto výpoveď má zo strany správcu pôsobiť zastrašujúco
s cieľom vyvinúť neprimeraný a nezákonný nátlak (vydieranie) na p. F., aby vzal žalobu (na základe
ktorej je vedené Konanie o náhradu škody) voči správcovi späť. S poukazom na časovú a vecnú
súvislosť je takéto konanie zo strany správcu neprípustné, zaujaté a vedúce len k dosiahnutiu jediného
nelegitímneho cieľa a to poškodiť p. F. a žalobcu, v ktorej nesporne pôsobí. Je zrejmé, že správca

akceptoval nájomnú zmluvu, ako aj výšku nájomného viac ako 5 rokov a nikdy v tejto súvislosti žalobcu
neinformoval o jeho snahe navýšiť nájomné, a ani ho v tejto súvislosti nekontaktoval. Zároveň je zrejmé,
že táto aktivita začala po tom, ako sa dozvedel o Konaní o náhradu škody. Je zarážajúce, že sa správca
rozhodol pre podanie výpovede nájomnej zmluvy bez akejkoľvek snahy o prerokovanie možnej úpravy
nájomnej zmluvy a diskusiu o hľadaní možných riešení jeho predstáv. Uvedené je o to zarážajúcejšie, že

ak by bola výpoveď nájomnej zmluvy v súlade so zákonom a došlo by k ukončeniu nájomného vzťahu
k predmetu nájmu, znamenalo by to ukončenie prevádzkovania predmetného sociálneho zariadenia.
V súvislosti s uvedeným je potrebné uviesť, že toto sociálne zariadenie má kapacitu 61 miest, pričom
priemerná ročná vyťaženosť je na úrovni 57 miest. Klienti sociálneho zariadenia uhrádzajú mesačne
sumu cca vo výške 635,- €/mesačne + 62,70 €/mes. vreckové, ktoré je vyplácané v súlade so Zákonom

o sociálnych službách. Priemerný mesačný výdavok na 1 klienta sociálneho zariadenia je 1 404,- €,
pričom priemerný príspevok ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na 1 klienta sociálneho
zariadenia je 628,70 € mesačne. Sociálne zariadenia hospodári s vyrovnaným rozpočtom, pričom
aktuálne poplatky sú nastavené na náklady spojené s nájmom predmetu nájmu podľa podmienok
nájomnej zmluvy. To znamená, že žalobca nie je objektívne schopný uhrádzať nájomné vo výške

požadovanej žalovaným v rámci návrhu nájomnej zmluvy. V zmysle Zmluvy o poskytnutí finančného
príspevku, uzatvorenej s MPSVaR, môže žalobca získaný finančný príspevok použiť výlučne na
úhradu oprávnených nákladov, spočívajúcich v oprávnených nákladov na mzdy a platy zamestnancov
poskytovateľa sociálnej služby, a tento príspevok nemôže byť použitý na úhradu nájomného za užívanie
predmetu nájmu. Žalobca poskytuje klientom sociálneho zariadenia služby, ktoré neumožňujú žalobcovi

jednostranné zvýšenie dohodnutého poplatku, v dôsledku čoho nie je možné počítať so zabezpečením
finančných prostriedkov, potrebných na úhradu nájomného v zmysle návrhu novej nájomnej zmluvy, ani
od klientov sociálneho zariadenia. Klienti sociálneho zariadenia navyše predstavujú skupinu dôchodcov
s najnižšími dôchodkami. To znamená, že žalobca nemá objektívnu možnosť zabezpečiť financovanie
nezmyselne a nezákonne požadovaného nájomného v zmysle návrhu nájomnej zmluvy, aby mohol

pokračovať v prevádzkovaní sociálneho zariadenia.
V nadväznosti na uvedené nie je možné, okrem neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy, nepoukázať
aj na absolútne nesprávny Znalecký posudok a jeho závery, z ktorého žalovaný vychádzal pri určení
nájomného v rámci návrhu novej nájomnej zmluvy. Ako je zrejmé, Znalecký posudok je založený na
informáciách čerpaných výlučne z internetových portálov, pričom na základe takýchto podkladov nie je

možné vykonať znalecké posúdenie v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty. Zo Znaleckého posudku vyplýva,
že znalec za účelom určenia trhovej výšky nájmu stanovil porovnávaciu metódu, pričom, v zmysle
označenej vyhlášky, mal v rámci zvolenej porovnávacej metódy zohľadniť nasledovné hlavné faktory

porovnávania: ekonomické (dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.); polohové (miesto,
lokalita, atraktivita a pod.); konštrukčné a fyzické (štandard, nadštandard, podštandard, príslušenstvo a
pod.). Je nepochybné, že znalec úplne odignoroval ekonomické faktory porovnávania a v rámci prípravy
Znaleckého posudku nezohľadnil špecifickú vlastnosť účelu nájmu, ktorým je poskytovanie sociálnych
a zdravotníckych služieb. Je pritom zrejmé, že táto otázka mala byť objektívne zohľadnená v rámci

porovnávacej metódy, a nie je možné porovnávať “lôžka“, ale bolo potrebné aj zohľadniť, že lôžko v
rámci predmetného sociálneho zariadenia bude obsadené dôchodcom odkázaným na poskytovanie
sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Zároveň nebolo absolútne zohľadnené, že predmet nájmu bol
skolaudovanýnaúčelyposkytovaniasociálnychslužieb,čovylučujemožnosťprenajímaťpredmetnájmuna komerčnej úrovni komerčného nájmu. Zároveň je zo Znaleckého posudku absolútne zrejmé, že
znalec absolútne nepochopiteľne nezohľadnil polohové faktory, pričom priestor v Nitrianskom Rudne
porovnal s nehnuteľnosťami v Leviciach, vo Zvolene a v Spišskej Novej Vsi. Aj uvedené naznačuje

účelový a nesprávny postup znalca. V tomto prípade nebolo možné porovnávať výšku nájmu za izby,
ale bolo potrebné zobrať do úvahy celý priestor a porovnať ho s obdobným priestorom. Je zrejmé, že
uvedený, pomerne absurdný spôsob porovnania na základe výšky ceny nájmov za “posteľ“ bol zvolený
účelovo,abymohlodôjsťkumelémuurčeniunavýšenianájomného.Toznamená,žejezrejmé,žeznalec
účelovo rozdelil predmet nájmu do viacerých jednotiek a na postele, aby mohol dospieť k absurdne

vysokému nájomnému, ktoré však absolútne nezodpovedá realite.
Aj napriek skutočnosti, že výpoveď, podaná na základe ust. § 45 ods. 4 ZoKR, je nepochybné, že bola
podaná v rámci súkromnoprávneho záväzkového vzťahu spravujúceho sa Občianskym zákonníkom a
zákonom č. 116/1990 Z. z. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v súvislosti s ktorým je možné
platne uskutočniť iba také právne úkony, ktoré sú v súlade s dobrými mravmi. Predmetná výpoveď
bola podaná bez akéhokoľvek upozornenia a bez možnosti akejkoľvek prípravy na následky ukončenia

nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou. Zároveň je zrejmé, že skutočným adresátom
výpovede nie je nezisková organizácia SENIOR, ale jej klienti, t.j. dôchodcovia odkázaní na sociálne
a zdravotnícke služby, pre ktorých je sociálne zariadenie domovom. Je zarážajúce, že správca sa ani
len nezamyslel na otázkou, či budú mať niektorí klienti vôbec kam ísť, či majú rodiny, či majú blízke
osoby, ktoré budú ochotné sa o nich postarať, resp. im pomôcť, aby sa z nich na sklonku života

nestali bezdomovci. Je nepochybné, že výpoveď nájomnej zmluvy nezasiahne iba žalobcu, ale aj 57
ľudí odkázaných na zdravotnícke a opatrovateľské služby. Výpoveď nájomnej zmluvy bola podaná
bez akéhokoľvek upozornenia a snahy o úpravu výšky nájomného dohodou. Navyše bola podaná v
čase, kedy žalobca nemá objektívnu možnosť zabezpečiť si potrebné finančné prostriedky potrebné
na nájomné v zmysle návrhu nájomnej zmluvy. Žalobca bol presvedčený, že postup a načasovanie

žalovaného v súvislosti s výpoveďou nájomnej zmluvy sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi aj z toho
dôvodu, že žalovaný používa klientov sociálneho zariadenia ako rukojemníkov pre dosiahnutie svojich
vlastných záujmov. Okrem uvedeného, nemožno nepoukázať aj na skutočnosť, že nájomná zmluva
bola uzatvorená, okrem iného, aj po zohľadnení predmetu činnosti žalobcu, pričom sme žalobca bol
presvedčený, že aj využitie a charakter užívateľov predmetu nájmu musí byť objektívne posúdený v

súvislosti s posúdením hodnoty nájmu predmetu nájmu. Bol presvedčený, že s ohľadom na uvedené
skutočnosti je nájomné platené na základe nájomnej zmluvy trhové a neexistuje, a ani nikdy neexistoval
ekonomický, a ani právny základ, ktorý by odôvodňoval, resp. legalizoval postup správcu v súvislosti
s vypovedaním nájomnej zmluvy. Potenciálny zásah a následky výpovede nájomnej zmluvy sú tak
zásadné, že výpoveď nie je možné označiť s ohľadom na vyššie uvedené žiadnym iným spôsobom, ako

úkon vykonaný v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Uvedené, ako aj absencia splnenia podmienok
(absencia súhlasu Daňového úradu Trenčín s podaním výpovede a opätovné prenechanie predmetu
nájmu do nájmu žalobcovi) na podanie výpovede má preto za následok absolútnu neplatnosť výpovede.
KeďžejevýpoveďzdôvodurozporusoZoKRasust.39Občianskehozákonníkaabsolútneneplatná,nie
sú s jej doručením spojené žiadne právne následky, t.j. v súvislosti s jej doručením neziskovej organizácii

SENIOR nezačala plynúť výpovedná lehota. Aj napriek uvedenému žalovaný doteraz nijakým spôsobom
nezareagoval na Odpoveď na výpoveď nájomnej zmluvy.
Ako poukazuje ust. § 324 ods. 1 CSP: „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“ Ust. § 325 ods. 1 CSP upravuje: „Neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená.“ Súčasne ako poukazuje ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP: „Neodkladným
opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“
Ako poukazuje právna teória, toto univerzálne neodkladné opatrenie spočíva v uložení povinnosti niečo
aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak, strpieť určité obmedzenia. Výrok
neodkladného opatrenia môže znieť na individuálny výkon alebo zákaz niektorej z uvedených agilít,

prípadne na kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich. Pomerne široký zákonný obsah umožňuje
poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách (susedské spory, spory o ochranu
osobnostných práv, spory z nekalej súťaže a pod.). Ako poukazuje právna teória, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak
je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom môže súd nariadiť iba na

návrh. Neodkladné opatrenie je svojim charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany, smerujúcej k úprave pomerov a ovplyvneniu strán sporu, predovšetkým k ochrane pred takým
konaním žalovaného (všeobecne), resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí
alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na stranenavrhovateľa neodkladného opatrenia. Samotná podstata neodkladných opatrení spočíva v tom, že
neodkladné opatrenie predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava
pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len

dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá neodkladné opatrenie žiada, ohrozené.
Neodkladné opatrenie má tak charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami sporu a má
miesto vtedy, a je dôvodná obava, že nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu alebo by vznikol
priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorá by vytvoril nezvratný právny stav. Súčasne možno
zhodnotiť, že nakoľko je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorým sa poskytuje dočasná a hlavne rýchla

ochrana práv a právom chráneným záujmom strany, ktorá neodkladné opatrenie navrhuje, na konanie
a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady
kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým,
že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu,
ktorý podal návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a príslušný súd je preto povinný o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, pričom pri rozhodovaní o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové
konanie, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Vzhľadom na
dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán sporu (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou
kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne ako v konaní vo veci samej. Žalobca poukazoval

na to, že neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného
opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu
jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície. Súd pri rozhodovaní
skúmavšetkydôvodyaokolnostinávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,čijenároknavrhovateľa
neodkladného opatrenia osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné. Takáto potreba

je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutia (vydané po riadne
vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené
potrebou zachovania všetkých (o.i. procesných) postupov v konaní vo veci mohlo viesť k ujme, ktorú by
neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení
a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov, predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje

iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere
pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Žalobca uviedol, že navrhované neodkladné
opatrenie dočasne upraví pomery žalobcu a žalovaného, nakoľko v prípade, ak by nebolo neodkladné
opatrenie nariadené, malo by to za následok, že žalovaný by mohol vykonať faktické úkony, ktoré by
mohli nenávratne poškodiť nielen žalobcu, ale ktoré by mohli viesť priamo k ohrozeniu ľudských životov

a zdravia. V prípade, že by neodkladné opatrenie nebolo nariadené, je dôvodná obava z toho, že by
žalobcovi vznikla materiálna a nemateriálna ujma na strane žalobcu, ale aj na strane jeho klientov. Je
preto dôvodné požadovať nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko sa nariadením neodkladného
opatrenia vytvorí dočasný stav, ktorý zamedzí vzniku škody, vyvolaniu ďalších súdnych sporov, ktoré
budú mať závažné právne, ako aj finančné dôsledky, pričom predovšetkým sa predíde ohrozeniu zdravia

a životov klientov žalobcu, ktorí objektívne patria medzi najzraniteľnejšiu časť nášho obyvateľstva.
Žalobca uviedol, že: „pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať
tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom
neodkladného opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej
postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu

oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež
musí prihliadať na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto
ochrananemôžedosiahnuťtakúintenzitu,abypraktickyznemožnilanariadenieneodkladnéhoopatrenia.
Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou

situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi
stranamisporujepotrebnévykladaťtak,žebeztejtoúpravyvzťahovsúdombystranesporuhrozilaťažko
napraviteľná ujma. Pre úplnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli
aspoň osvedčené, teda nemusia byť nepochybne preukázané, základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma
okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať
rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti, potreby vydania
rozhodnutia, o ktoré strán žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov.V danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo
predčasne tvrdiť, že nárok, ktorý má byť žalobcom uplatnený vo veci samej, je očividne vylúčený. Na
potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že návrh je dôvodný, bude nevyhnutne vykonať dokazovanie

a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Odvolací súd je preto toho názoru, že prvý z predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného návrhom je
daný. Zároveň bol podľa odvolacieho súdu naplnený i druhý zo základných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.“ Žalobca mal zato, že s
odkazom na právne a skutkové okolnosti, uvedené v predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, je jednoznačne preukázaná dôvodnosť nariadenia tohto neodkladného opatrenia. Podľa
názoru žalobcu, správca má záujem o systematické využívanie jeho oprávnení, vyplývajúcich zo ZoKR
výlučne vo svoj prospech za účelom vytvorenia tlaku na p. F., aby ukončil Konanie o náhradu škody.
Z uvedeného dôvodu bol žalobca presvedčený, že aby bolo neodkladné opatrenie účinné, musí byť
vydané v rozsahu požadovanom v rámci podaného návrhu. Inak hrozí, že správca, konajúci v mene
úpadcu, vymyslí iný spôsob vytvorenia prekážok na prevádzkovanie sociálneho zariadenia. Ak by bola

výpoveďnájomnejzmluvyplatná(čožalobcaodmietol),prežalobcubytoznamenalostratupriestorovna
prevádzkovanie sociálneho zaradenia, ako aj stratu podmienok pre jeho prevádzkovanie podľa Zákona
o poskytovaní sociálnych služieb. Žalobcovi by zároveň vznikla povinnosť vypratať predmet nájmu, to
znamená, deložovať 57 dôchodcov, z ktorých viacerí majú stupeň odkázanosti 6, čo je najvyšší stupeň.
To znamená, že žalovaného postup a jeho stanovisko sú spôsobilé ohroziť nielen ľudské životy, ale

aj zdravie. Žalobca uviedol, že väčšina klientov sociálneho zariadenia predstavuje v zmysle Trestného
zákona chránené osoby. Žalobca bol presvedčený, že aj s ohľadom na uvedenú skutočnosť by mal súd
rozhodnúť v rámci svojich možností o nariadení neodkladného opatrenia čo najskôr tak, aby nedošlo k
ohrozeniu ľudských životov a zdravia. Žalobca mal zato, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
je dôvodný. Na to, aby bolo neodkladné opatrenie nariadené, je potrebné, aby príslušný súd v celkovom

kontexte požadovanej procesnej ochrany posudzoval či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami – medzi žalobcom a žalovaným
je, s odkazom na argumentáciu uvedenú v tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
osvedčená existencia právneho vzťahu. Uvedený predpoklad je tak splnený;
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) – vychádzajúc zo skutkového a právneho
stavu, prezentovaného v tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je nepochybné, že tým,
že žalovaný ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nereagoval na Odpoveď
na výpoveď nájomnej zmluvy a v tejto súvislosti so žalobcom vôbec nekomunikuje, je viac ako zrejmé,
že po uplynutí výpovednej lehoty vykoná faktické úkony, ktoré budú smerovať k znemožneniu užívania

predmetu nájmu žalobcom, čím dôjde k faktickej nemožnosti prevádzkovania sociálneho zariadenia a
nemožnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti;
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti) – nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne ochrana
žalobcu, a to tým, že žalovanému sa uloží povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by mohli

ohroziť prevádzku sociálneho zariadenia;
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav – nariadením neodkladného opatrenia nebude vytvorený nenávratný
stav, nakoľko sa nariadením neodkladného opatrenia predchádza možným súdnym sporom a zároveň
sa predchádza vzniku škody nielen na strane žalobcu, ale aj na strane jeho klientov;

e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) – nariadením neodkladného opatrenia nebude žalovaný
žiadnym spôsobom neprimerane obmedzený - naopak, z dôvodu osvedčenia neodkladnosti úpravy
pomerov medzi žalobcom a žalovaným a z dôvodu, že zásah do práv žalovaného v porovnaní so
zásahom do práv žalobcu je nepatrný, je dodržaný princíp proporcionality;

f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením – vo vzťahu k charakteru
navrhovaného neodkladného opatrenia možno jednoznačne uzavrieť, že sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.08.2023 žalobca pripojil listiny:

Anonymizovaný prehľad odkázanosti klientov predmetného sociálneho zariadenia, Zmluvy č. 007/2023/
ZOS, č. 1/A/2019 a č. 045/2022/DSS o poskytovaní sociálnej služby uzatvorené medzi žalobcom a jeho
klientmi, stanovisko správcu zo dňa 24.08.2023 k vyjadreniu nájomcu zo dňa 26.07.2023, znalecký
posudok č. 225/2022 vyhotovený znalkyňou E. E. F., Zmluva o poskytnutí finančného príspevku naposkytovaniesociálnejslužbyvzariadeniachprefyzickéosoby,ktorésúodkázanénapomocinejfyzickej
osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek podľa § 78a zákona o sociálnych službách na
rozpočtový rok 2023 reg. č. 1401/2023-M_ODFSS medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny

SR ako poskytovateľom a žalobcom ako prijímateľom, žaloba o zaplatenie 2 274 356,07 € s prísl. zo
dňa 06.11.2020, Zmluva o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. zákona o nájme
nebytových priestorov zo dňa 10.06.2007 uzatvorená medzi žalobcom ako nájomcom a prenajímateľom
UNISTAV BOJNICE spol. s r.o., IČO 36 707 376, aktualizácia súpisu oddelenej podstaty úpadcu
UNISTAV BOJNICE spol. s r.o. publikovanou pod značkou K013645 v Obchodnom vestníku č. 50/2023

vydanom dňa 13.03.2023, návrhom Nájomnej zmluvy medzi žalobcom ako nájomcom a prenajímateľom
UNISTAV BOJNICE spol. s r.o., IČO 36 707 376, Výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 10.06.2007 a návrh
na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy zo dňa 05.06.2023, s ktorými sa súd oboznámil.

3.1. Podľa § 36 ods. 1 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.

3.2. Podľa § 36 ods. 2 CSP, príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená
príslušnosť trvá až do skončenia konania.

3.3. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba

do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

3.4. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne
postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí
len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

3.5. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

3.6. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická

osoba adresu sídla.

3.7. Podľa § 196a ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom od
01.06.2023, súd, na ktorom prebieha konanie podľa tohto zákona, je príslušný aj na spory vyvolané
osobitnou povahou konaní podľa tohto zákona, s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

3.8. Podľa § 206o zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
(Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2023), konania začaté a právoplatne
neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov

účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne
a miestne príslušného súdu na iný súd.

3.9. Podľa § 20 písm. d) CSP v znení účinnom do 31.05.2023, namiesto všeobecného súdu žalovaného
je na konanie príslušný výlučne súd, na ktorom prebieha konkurzné konanie, reštrukturalizačné

konanie, konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii alebo konanie o neverejnej preventívnej
reštrukturalizácii, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní, okrem sporov o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4.1. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd

uložil žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu UNISTAV Bojnice, spol. s r.o. zákaz
nakladať s nehnuteľnosťou, zapísanou v súpise majetku konkurznej podstaty v konkurznom konaní
vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 22K/10/2016, v ktorej sa nachádzajú nebytové priestory,
ktoré sú predmetom nájmu na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 10.06.2007,
uzatvorenej medzi žalobcom ako nájomcom a úpadcom ako prenajímateľom. Ide teda o konanie

súvisiace s označeným konkurzným konaním, v ktorom má súd obmedziť správcu konkurznej podstaty
pri výkone jeho právomocí, upravených zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Ndc
33/2011 zo dňa 09.11.2011, podľa ktorého za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporovékonania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKV resp.
ZKR, príp. tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti
účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku (pozri Sojka, P.: Vis attractiva

concursus a konania súvisiace s konkurzom. In Justičná revue č. 1/2010, s. 55).

4.2. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia bolo začaté podaním návrhu na Okresnom súde
Bratislava IV dňa 04.09.2023. Následne bola vec postúpená Okresnému súdu Trenčín ako súdu
kauzálne príslušnému, o čom bol právny zástupca žalobcu upovedomený. Konkurzné konanie na

majetok úpadcu UNISTAV Bojnice spol. s r.o. v konkurze vedie Okresný súd Trenčín pod sp. zn.
22K/10/2016.

4.3. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 196a ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení platnom od 01.06.2023, je Okresný súd Trenčín ako súd, na ktorom
prebiehaoznačenékonkurznékonanie,kauzálnepríslušnýmsúdomajnakonanieopredmetnomnávrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré s uvedeným konkurzným konaním súvisí.

5.1. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5.2. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5.3. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

5.4. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

5.5. Podľa § 82 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti
so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti,
speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto zákona
podliehajú pokynom príslušného orgánu.

6.1. Žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.08.2023 domáhal, aby súd
nariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmbyžalovanémuuložilpovinnosť zdržaťsavšetkýchaakýchkoľvek
úkonov vykonávaných v mene úpadcu UNISTAV Bojnice spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Košovská
cesta 11B, 971 01 Prievidza, IČO 36 707 376 v súvislosti s predmetom nájmu – nebytovým priestorom,

nachádzajúcim sa v rekreačnom objekte so súpisným číslom 66, v okrese Prievidza, obci Nitrianske
Rudno, katastrálnom území A. B., postavenom na parcelách č. XXXX/X C. D. XXXX/X, zapísaným na LV
č. XXXX, vedeným Okresným úrad Prievidza, katastrálny odbor a zároveň povinnosť zdržať sa všetkých
a akýchkoľvek úkonov zasahujúcich do výkonu nájomného práva k predmetu nájmu a nerušiť žalobcu
vo výkone nájomného práva k predmetu nájmu. Taktiež, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa

vstupu do predmetu nájmu a dožadovania sa jeho sprístupnenia za účelom zisťovania informácií o jeho
užívaní a povinnosť zdržať sa vyzývania užívateľov predmetu nájmu na úhradu plnení za jeho užívanie
žalovanému, alebo do notárskej úschovy alebo iným spôsobom.

6.2. Z petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.08.2023 vyplýva, že žalobca sa

domáhal obmedzenia žalovaného ako správcu konkurznej podstaty pri nakladaní s vecou, zapísanou do
konkurznej podstaty. Navrhované neodkladné opatrenie by teda obmedzovalo žalovaného ako správcu
konkurznej podstaty pri plnení práv a povinností, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, pričom jeho činnosť je usmerňovaná
v rámci predmetného konkurzného konania. Taktiež by zasahovalo do konkurzného konania vedeného

Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 22K/10/2016, ktoré upravuje zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, v zmysle § 328 ods. 1 CSP, súd
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.08.2023 v celom rozsahu zamietol,
nakoľko usmerňovať činnosť správcu podstaty môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania.Neodkladným opatrením vydaným v inom konaní nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami
zapísanými do súpisu podstaty. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obo/19/2018 zo dňa 18.12.2018, ale i na stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. Obpj 7/2002 zo dňa 16.12.2002, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že
konkurzné konanie, tak ako každé súdne konanie, je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť
úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha
a len v rámci tohto konania. Do súdneho konania nemôže zasahovať žiaden iný súd (s výnimkou
súdu rozhodujúceho o opravnom prostriedku), ale ani ten istý súd v rámci iného konania. Rozhodnutím

vydaným v inom súdnom konaní nie je možné správcovi podstaty ukladať povinnosti, ktorými by sa
upravoval jeho postup v konkurznom konaní. Takýto postup by mohol viesť k situácii, že by správcovi boli
dané vzájomne si odporujúce pokyny. Predbežným opatrením vydaným v inom konaní preto nemožno
správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty. Takéto predbežné opatrenie
by bolo neprípustným zásahom do iného konania.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Žalovaný mal v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, preto mu,
v zmysle § 255 ods. 1 CSP, vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi. Žalovanému však
v tejto veci žiadne trovy konania nevnikli, a preto mu súd náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu uznesenia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo uznesenie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.