Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200106
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200106.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Kataríny Kochan
Morovej,vprávnejvecižalobcu:Združeniedomovýchsamospráv,o.z.,sosídlomRovniankova1667/14,
851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29,
040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina,
odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Vysokoškolákov
8556, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Šimon PLUS, s.r.o.,
so sídlom Priekopská 3690/74, 036 08 Martin, IČO: 36 432 911, 2/ Mesto Martin, so sídlom Námestie

S. H. Vajanského 1, 036 49 Martin, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OOP3-2021/030484-002 zo dňa 29. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania 1/ a ďalšiemu účastníkovi konania 2/ voči žalobcovi právo na náhradu

trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Ďalší účastník konania 1/ doručil Okresnému úradu Martin, odboru starostlivosti o životné prostredie
(ďalej aj len „orgán verejnej správy 1. stupňa“) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Bytový dom
a objekt občianskej vybavenosti, Rybárske, Martin – Priekopa“ podľa § 18 ods. 2 písm. d) a podľa §
29 ods. 1 písm. d) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v príslušnom znení (ďalej aj len „zákon o EIA“ alebo „zákon o posudzovaní

vplyvov na životné prostredie“). Orgán verejnej správy 1. stupňa posúdil uvedenú činnosť ako činnosť,
ktorá svojim rozsahom patrí podľa prílohy č. 8 zákona o EIA do kapitoly č. 9. Infraštruktúra, položka č. 9.
Projekty rozvoja obcí, vrátane: a) pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov), ak nie sú uvedené
v iných položkách v zastavanom území od 10 000 m2 podlahovej plochy, časť B - zisťovacie konanie,
b) statickej dopravy od 100 do 500 stojísk, časť B - zisťovacie konanie.

2. O účasť v konaní v pozícii dotknutej verejnosti podľa § 24 zákona o EIA sa prihlásil žalobca, a to

podanímzodňa03.05.2021,doručenýmorgánuverejnejsprávy1.stupňataktieždňa03.05.2021.Ďalšie
pripomienky žalobca oznámil podaním zo dňa 21.05.2021 – „Písomná konzultácia podľa § 63 a § 65g
zákona o EIA“.3. Orgán verejnej správy 1. stupňa po zabezpečení príslušných stanovísk a vyjadrení rozhodnutím č.
OU-MT-OSZP-2021/006656-017/Ha zo dňa 01.06.2021 rozhodol tak, že zmena navrhovanej činnosti
„Bytový dom a objekt občianskej vybavenosti, Rybárske, Martin – Priekopa“, uvedená v predloženom

oznámení o zmene navrhovanej činnosti, ktorá sa bude realizovať v katastrálnom územní A., B. B.,
okres B., Žilinský kraj, na parc. č. C. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, sa
nebude posudzovať podľa zákona o EIA. Ďalej orgán verejnej správy 1. stupňa podľa § 29 ods. 13
zákona o EIA určil podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti

na životné prostredie: 1) Počet parkovacích stojísk doložiť výpočtom v zmysle STN 73 6110/Z2; 2)
Pri návrhu jednotlivých stavieb v blízkosti pozemných komunikácií je nevyhnutné posúdiť nepriaznivé
vplyvy dopravy a dodržať pásmo hygienickej ochrany pred hlukom a negatívnymi účinkami dopravy
podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách
hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom
prostredí v znení neskorších zmien a predpisov; 3) V prípade potreby je nevyhnutné navrhnúť opatrenia

na maximálnu možnú elimináciu negatívnych účinkov dopravy a zaviazať investorov na vykonanie týchto
opatrení. Voči správcovi pozemných komunikácii nebude možné uplatňovať požiadavku na realizáciu
týchto opatrení, pretože negatívne účinky vplyvu dopravy sú v čase realizácie známe; 4) Riešiť všetky
parkovacie plochy so zakomponovaním drevín v pomere 4 : 1, t. j. 1ks listnatého stromu pri návrhu 4
parkovacích miest vzhľadom na zlepšenie mikroklimatických pomerov a sadové úpravy riešiť v ďalších

stupňoch samostatnou PD; 5) Dodržiavať zákazy činností, ktoré sú uvedené v prílohe č. 5 vyhlášky
MZ SR č. 341/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenia § 28 zákona č. 538/2005
Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečivých kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných
minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pri
navrhovaní bytového domu a objektu občianskej vybavenosti je potrebné rešpektovať skutočnosť,

že v ochrannom pásme II. stupňa prírodných minerálnych zdrojov je zakázané vykonávať všetky
činnosti, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť fyzikálne, chemické, mikrobiologické a biologické vlastnosti
prírodnej minerálnej vody, jej využiteľné množstvo, zdravotnú bezchybnosť alebo výdatnosť minerálnych
zdrojovvMartine:6)Vprípaderealizácieinžiniersko-geologickéhoahydrogeologickéhoprieskumubude
potrebné vyžiadať stanovisko Ministerstva zdravotníctva - Inšpektorátu kúpeľov a žriediel k realizácii

geologických prác podľa § 40 ods. 2 písm. e) zákona č. 538/2005 Z. z., na základe predloženia
príslušného projektu geologických prác; 7) Zabezpečiť všetky nadväznosti a pripomienky súvisiace so
zdravím a zdravie podporujúcim životným a obytným prostredím v súlade s platnými právnymi úpravami
najmä v oblasti hluku v životnom prostredí, preslnenia a denného osvetlenia navrhovaných ako aj
existujúcich bytov a ostatných požiadaviek podľa zákona NR SR č. 355/2007 Z. z., jeho vykonávacích

predpisov a ďalšej súvisiacej legislatívy v oblasti verejného zdravotníctva.

4. Orgán verejnej správy 1. stupňa k podaniam žalobcu uviedol, že jeho pripomienky berie na
vedomie a vyhodnocuje ich ako stanoviská bez pripomienok, z ktorých nevyplynuli žiadne bližšie
podmienky, ktoré by bolo nevyhnutné uviesť vo výrokovej časti rozhodnutia pre ich rešpektovanie pri

spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti
podľa osobitných predpisov. Pripomienky predstavujú upozornenie na potrebu dodržiavania všeobecne
záväzných legislatívnych predpisov, ktorých dodržiavaním je navrhovateľ viazaný. Ďalej k požiadavke
vykonaniakonzultáciíorgánverejnejsprávy1.stupňauviedol,žežalobcanepredniesolnovúskutočnosť,
respektíve požiadavku, ktorú by bolo potrebné v zmysle § 63 zákona o EIA konzultovať, a preto tento

inštitútnevyužil.Uviedol,žesazaoberalzvecnéhohľadiskavšetkýmipripomienkamianávrhmidotknutej
verejnosti, dotknutých orgánov a povoľujúceho orgánu.

5. Podľa orgánu verejnej správy 1. stupňa zmenou navrhovanej činnosti dôjde na predmetnej lokalite k
zvýšeniu intenzity hlučnosti, vibrácií a prašnosti. Stavebník musí dodržiavať príslušné právne predpisy,

STN normy a podmienky stavebného povolenia, aby dopad stavebných činností na obyvateľstvo
v predmetnej lokalite bol čo najprijateľnejší. Z dlhodobého hľadiska sa nepredpokladá ovplyvnenie
miestnej klímy. Investor plánuje na OOV 1. NP vybudovať vegetačnú „zelenú“ strechu o ploche 160 m2.
Navrhovaná činnosť nebude predstavovať nové zdroje znečisťovania ovzdušia. Mierne znečisťovanie
ovzdušia môže spôsobovať zvýšená automobilová doprava na ulici Volgogradská a ulici Kratinova.

Zmena navrhovanej činnosti nebude mať vplyv na povrchové a podzemné vody. Splaškové vody
budú odvádzané z BD a OOV do verejnej kanalizácie so zaústením a čistením v mech. - biol. ČOV.
Dažďové vody zo striech budú prostredníctvom dažďovej kanalizácie odvádzané cez vsakovací objekt
do podzemných vôd. Potenciálne znečistené dažďové vody zo spevnených plôch parkovísk budúodvádzané dažďovou kanalizáciou do ORL a následne cez vsakovací objekt do podzemných vôd.
OdpadysobsahomznečisťujúcichlátokzprevádzkyORLbudúzneškodňovanéoprávnenýmsubjektom.
Zmena navrhovanej činnosti bude mať minimálny vplyv na pôdne pomery. Realizáciou dôjde k záberu

2 009 m2, časť bola spevnená plocha (pozostatok pohostinstva Dymovnica a spevnených asfaltových
plôch). Zmena navrhovanej činnosti nebude mať negatívny vplyv na štruktúru a scenériu krajiny.
Štruktúra krajiny nebude zmenená, nakoľko sa jedná o zmenu v obytnej zóne s prevahou bytových
domov určených na HBV v okolí a prislúchajúcou infraštruktúru a verejnou zeleňou. Zmena navrhovanej
činnosti nebude zasahovať do žiadneho chráneného územia, vplyv na biodiverzitu bude malý a v

rámci výstavby bude odstránená časť trávnatej vegetácie, ktorá však bude nahradená zelenou strechou
a výsadbou stromov pri parkovacích miestach. Zmena navrhovanej činnosti nebude predstavovať z
hľadiska vplyvu na obyvateľstvo významný vplyv.

6. Orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že posúdenie bolo vykonané s ohľadom na umiestnenie,
charakter, kapacitu a rozsah vo vzťahu k predpokladaným vplyvom na jednotlivé zložky životného

prostredia a zdravie obyvateľstva. V oznámení boli uvedené všetky podstatné predpokladané vplyvy
navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravie obyvateľov. Z vyhodnotenia
neboli zistené skutočnosti, ktoré by bránili realizácii navrhovanej činnosti po akceptovaní a zapracovaní
pripomienok a realizácii navrhovaných opatrení. Neboli identifikované také nedostatky alebo neurčitosti,
ktoré by bránili v definovaní vplyvov. Informácie použité v oznámení o zmene sú dostatočné na to, aby

bolo možné vydať rozhodnutie.

7.Protiuvedenémurozhodnutiupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie.Žalobcavodvolanínamietal:
1)Vrozhodnutíniesúvyhodnotenékritériázprílohyč.10zákonaoEIA,pričomorgánverejnejsprávybol
povinný použiť tieto kritériá, ohľadne týchto kritérií tu absentuje správna úvaha orgánu verejnej správy

v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné; 2) Rozhodnutie
nepopisuje ani rámcovo priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, preto je nepreskúmateľné
a arbitrárne, neboli porovnané výhody zámeru voči súčasnému stavu, ani variantné riešenia, ktoré
vôbec neboli zabezpečené, preto sú uložené zmierňujúce opatrenia nevykonateľné; 3) Je nepochybná
prednosť ustanovení Aarhuského dohovoru v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, pričom žalobca poukázal

aj na čl. 41 Charty základných práv EÚ s tým, že zákon o EIA bol aplikovaný v rozpore s Aarhuským
dohovorom. Žalobca poukázal na čl. 4 Aarhuského dohovoru, v zmysle ktorého verejnosť má právo na
informácie o životnom prostredí formou a spôsobom aký si sama zvolí, a podľa žalobcu toto právo bolo
odmietnuté s odôvodnením, že takáto povinnosť orgánu verejnej správy zo zákona priamo nevyplýva,
čím postupoval výlučne len podľa gramatického výkladu, ale bolo potrebné vziať do úvahy aj teleologický

výklad. Orgán verejnej správy postupoval v rozpore s cieľmi a účelom dohovoru; 4) Žalobca poukázal
na § 63 ods. 1 zákona o EIA a na komentár k tomuto ustanoveniu s tým, že bolo zmarené jeho právo
na konzultácie, bolo porušené ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku a § 63 zákona o EIA.
Boli porušené legitímne očakávania a zásada dobrej správy vecí verejných, neboli dodržané smernice
Európskej únie. Žalobca žiadal uviesť svoje vyjadrenie v rozhodnutí. Uviedol, že v rámci odvolacieho

konaniažiadaoboznámiťspodkladmipodľa§23ods.1Správnehoporiadkuamaťmožnosťvyjadriťsak
nim podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku ešte pred rozhodnutím o odvolaní. Požiadal aj o doručovanie
do elektronickej schránky podľa § 25a Správneho poriadku.

8. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2021/030484-002 zo dňa

29.09.2021 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie
orgánu verejnej správy 1. stupňa potvrdil.

9. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že podľa § 29 ods. 3 zákona o EIA sa rozhoduje o
tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, pričom primerane

sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 a príslušný orgán prihliada aj na
stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona o EIA. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní neuviedol konkrétne,
ktoré kritériá vo vzťahu k navrhovanej činnosti neboli dostatočne vyhodnotené, neuviedol v čom by malo
toto nedostatočné vyhodnotenie spočívať. Zo zákona o EIA nevyplýva správnemu orgánu povinnosť
uvádzať v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania všetky kritériá podľa prílohy č. 10 zákona

o EIA vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Správny orgán hodnotí navrhovanú činnosť
alebo jej zmenu podľa uvedených kritérií, avšak „primerane“ vzhľadom na konkrétnu navrhovanú činnosť
alebo jej zmenu. Môže dôjsť k situácii, kedy niektoré z kritérií nebude možné pre daný prípad aplikovať.
Jednotlivé kritériá sú stanovené demonštratívne a nie je vylúčená aj aplikácia v prílohe neuvedenýchkritérií, ktoré by však vzhľadom na konkrétnu navrhovanú činnosť alebo jej zmenu bolo nevyhnutné
hodnotiť tiež. Preto ak sa žalobca domnieval, že niektoré z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona o EIA neboli
dostatočne vyhodnotené, mal v odvolaní tieto konkrétne označiť a uviesť, z akého dôvodu považuje

posúdenie zmeny navrhovanej činnosti vo vzťahu k označeným kritériám za nedostatočné. Podľa
žalovanéhosaorgánverejnejsprávy1.stupňadostatočnezaoberalnavrhnutýmipodmienkamidotknutej
verejnosti a pri posudzovaní vychádzal aj zo stanovísk dotknutých orgánov. Ďalej ešte poukázal na to,
že v písomnom vyjadrení k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti podľa § 29 ods. 9 zákona o EIA zo
dňa 03.05.2021 žalobca uviedol, že z dôvodu zásady zdržanlivosti vlastné vyhodnotenie a pripomienky

k zámeru nezasiela. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca v konaní neuviedol žiadne
konkrétne pripomienky, ktoré by mal orgán verejnej správy 1. stupňa vyhodnotiť.

10. K ďalšej odvolacej námietke žalovaný uviedol, že sa v konaní neriešil zámer ale zmena navrhovanej
činnosti. Účelom vykonania zisťovacieho konania je na základe zámeru alebo oznámenia o zmene
navrhovanej činnosti, kritérií podľa prílohy č. 10 zákona o EIA a s prihliadnutím na doručené stanoviská

zhodnotiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena predpokladá tak zásadný vplyv na životné prostredie,
že je nevyhnutné jej ďalšie posudzovanie podľa zákona o EIA. Interpretácia ustanovení § 2, § 29 ods.
3 a § 29 ods. 13 zákona o EIA tak, ako ju uviedol žalobca v odvolaní, je neprimerane extenzívna. Z §
29 ods. 3 zákona o EIA vyplýva povinnosť pri rozhodovaní vychádzať primerane z kritérií podľa prílohy
č. 10 zákona o EIA a prihliadať aj na doručené stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona o EIA, ale nie

je možné tento výklad posunúť do roviny absolútnej prednosti dotknutou verejnosťou navrhovaných
podmienok. Niektoré podmienky, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk, boli zahrnuté vo výrokovej
časti napadnutého rozhodnutia a ďalšie, týkajúce sa povinností navrhovateľa, vyplývajú z ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov a budú riešené v rámci povoľovacieho procesu. Výstupom
zisťovacieho konania je rozhodnutie o tom, či sa zmena navrhovanej činnosti bude posudzovať podľa

zákona o EIA, pričom výsledky zisťovacieho konania nepoukázali na predpokladané prekročenie
medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v
dôsledku realizácie zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie. Pokiaľ išlo o námietku týkajúcu sa
variantného riešenia, žalovaný uviedol, že požiadavka variantného riešenia zmeny navrhovanej činnosti
v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29 zákona o EIA nie je v súlade s platnými ustanoveniami

právnych predpisov na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie. Z § 29 ods. 1 písm. b) zákona
o EIA vyplýva, že oznámenie o zmene navrhovanej činnosti je vypracované podľa prílohy č. 8a zákona
o EIA, v ktorej nie je uvedená požiadavka variantného riešenia a návrhu optimálneho variantu, vrátane
porovnania s nulovým variantom, ako je to v prípade zámeru podľa prílohy č. 9 zákona o EIA.

11. K námietke o aplikácii zákona o EIA v rozpore Aarhuským dohovorom a v rozpore s princípmi
dobrej správy vecí verejných v oblasti životného prostredia žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol
akým konkrétnym konaním respektíve nekonaním by sa mal orgán verejnej správy 1. stupňa takéhoto
porušenia dopustiť. Ďalej uviedol, že predpokladá, že žalobca poukazuje na nevyhovenie žiadosti o
zaslanie podkladov rozhodnutia do elektronickej schránky žalobcu. K tejto námietke žalovaný vysvetlil

účel a ciele Aarhuského dohovoru s tým, že tento je vystavaný na troch základných pilieroch,
ktorých implementácia bola zabezpečená do vnútroštátneho práva viacerými predpismi, a to jednak
zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, a napríklad aj zákonom o EIA. Žalovaný uviedol, že čl. 4
Aarhurského dohovoru nie je priamo aplikovateľný a že práva a povinnosti z neho vyplývajúce boli

implementovanédovnútroštátnychprávnychpredpisov.Odmietnutiezaslaniakópiespisovéhomateriálu
v rámci prebiehajúceho správneho konania nemožno považovať za rozporné s čl. 4 Aarhuského
dohovoru, nakoľko práva vyplývajúce z tohto článku je možné uplatniť v režime zákona o slobodnom
prístupe k informáciám.

12. K požiadavke o vykonanie konzultácií žalovaný uviedol, že zákon o EIA v § 63 umožňuje, aby
počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie boli vykonané konzultácie, avšak
nešpecifikuje ich spôsob a formu. Orgán verejnej správy 1. stupňa umožnil vykonať písomne konzultácie
najmä prostredníctvom § 29 ods. 9 zákona o EIA a § 33 ods. 2 Správneho poriadku t. j. možnosť
zaslať písomne odôvodnené stanovisko k predmetnému oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti, ako

aj vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Takýmto
postupom nebolo porušené ustanovenie § 63 zákona o EIA a účastníkom konania bolo umožnené
realizovať konzultácie vo vzťahu k posudzovanej veci vo forme tzv. písomných konzultácií. Žalobca
neuviedol žiadne relevantné tvrdenie alebo konkrétnu pripomienku, ktoré by odôvodňovali potrebunariadiť ústne pojednávanie a orgán verejnej správy 1. stupňa mal za to, že skutočný stav veci je
dostatočne zistený. Verejnosti bolo umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania
odôvodneného písomného stanoviská podľa § 29 ods. 9 zákona o EIA, a zároveň bol zámer navrhovanej

činnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o EIA zverejnený a verejnosti dostupný na
webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR, ako aj prostredníctvom zverejnenia dotknutou
obcou - Mestom Martin.

Správna žaloba - žalobné body

13. Žalobca sa podanou všeobecnou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti dvoch
rozhodnutí žalovaného, a to rozhodnutia č. OU-ZA-OVBP2-2021/040073-002 zo dňa 19.10.2021 a
rozhodnutia č. OU-ZA-OOP3-2021/030484-002 zo dňa 29.09.2021. Konanie bolo pôvodne vedené na
Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/227/2021. Krajský súd v Žiline ako vecne a miestne príslušný
správny súd uznesením sp. zn. 30S/227/2021 zo dňa 07.02.2022 vylúčil konanie o správnej žalobe

v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2021/030484-002 zo dňa
20.09.2021 na samostatné konanie a následne bola veci pridelená spisová značka 30S/37/2022.
Predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní je teda prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-ZA-OOP3-2021/030484-002 zo dňa 29.09.2021.

14. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V dôsledku tejto právnej úpravy
je vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/37/2022 vedená na Správnom
súde v Banskej Bystrici (na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Žiline) pod sp. zn.

ZA-30S/37/2022.

15. Žalobca v bode 1. správnej žaloby uviedol základné náležitosti správnej žaloby a popísal priebeh
administratívneho konania, pričom v tomto žalobnom bode, a ani v bode 2. Preambula - Východiská a v
bode 3. Všeobecná časť - základné východiská, nie sú uvedené žiadne konkrétne žalobné námietky,

ktorými by žalobca brojil proti nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

16. Žalobca namietal, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán

verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a v konaní došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

17. Žalobca uviedol, že mu ide a vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí,
príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať, pričom vychádzal
z čl. 4 Aarhuského dohovoru. Žalobca poukázal na ustanovenia zákona o EIA, konkrétne na § 20a, §
24 ods. 2 a § 29 ods. 13, ako aj na § 37 ods. 5 s tým, že podmienky vyplývajúce zo stanovísk verejnosti
neboli zapracované medzi záväzné environmentálne opatrenia vôbec alebo len nedostatočne. Nebolo

vysvetlené, prečo opatrenia, ktoré on navrhoval, neboli uložené v zmysle § 20a zákona o EIA. Medzi
podmienky rozhodnutia je potrebné uviesť také opatrenia, ktoré priamo zo zákonov nevyplývajú, ale
chráni sa nimi niektorý environmentálny záujem podľa osobitných predpisov a medzi také opatrenia
nepatria zákonné povinnosti a ani povinnosti, ktoré vyplývajú priamo z právnych predpisov.

18. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenia Správneho poriadku, konkrétne na § 3 ods. 4 a 5, § 4 ods. 2
a § 47 ods. 3, ako aj na § 19 zákona o životnom prostredí. Podľa žalobcu orgán verejnej správy 1. stupňa
má zákonnú povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv
na životné prostredie. Nemusí ísť len o uvedenie podmienok, ktoré vyplývajú zo stanovísk dotknutých
orgánov alebo dotknutej verejnosti, ale môže ísť aj o také podmienky, ku ktorým dospel samostatnou

a odôvodnenou úvahou orgán verejnej správy a na základe vlastnej odbornej činnosti. Pri formulovaní
podmienok sa však má vychádzať aj zo stanovísk doručených k zámeru a rozhodnutie má obsahovať
odôvodnenie uložených podmienok alebo odôvodnenie absencie navrhovaných podmienok.19. Žalobca ako ekologická organizácia háji a presadzuje verejné záujmy životného prostredia, pričom
za verejný záujem možno považovať samotnú účasť a presadzovanie právneho názoru, ktorý konkuruje
právnym názorom správnych orgánov, podnikateľov či súdu. Cieľom takéhoto konania je stav, kde je

vždy rozhodované v najlepšom záujme životného prostredia za súčasnej odbornej, právnej aj vecnej
diskusie s ekologickými združeniami.

20. Žalobca v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich
navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa

na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj
v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň svojimi návrhmi naznačuje konkrétne opatrenia,
o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov. Žalobca
nerozumie, prečo ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, sa nepremietlo do výroku rozhodnutia alebo
neinšpirovalo orgán verejnej správy 1. stupňa na uloženie iných podmienok do výroku rozhodnutia. Je
pravdou, že žalobca nemá právny nárok na implementáciu svojich jednotlivých konkrétnych pripomienok

alebo námietok, ale má nárok na určitú kvalitu rozhodnutia, kde sa príslušný správny orgán musí náležite
vysporiadaťsovšetkýmipripomienkamianámietkami,pričomkonštatovanie,ženámietkajenedôvodná,
nemožno považovať za riadne odôvodnenie rozhodnutia.

21. Nie je pravdu tvrdenie žalovaného, že žalobca neuvádza konkrétne pripomienky a návrhy a že jeho

podania sú všeobecné, naopak uvádza ich a je nimi známy. Preto ak orgán verejnej správy 1. stupňa
neakceptujenávrhyžalobcu,musíurčiťiné-vovýsledkuporovnateľnéaleboúčinnejšieenvironmentálne
opatrenia a svoj výber opatrení náležite odôvodniť. Orgán verejnej správy 1. stupňa sa k pripomienkam
verejnosti nijako nevyjadril a v odôvodnení je uvedené len vyjadrenie spracovateľa, a aj prípadná ochota
spracovateľa na prijatie opatrenia na zmiernenie dopadov nebola implementovaná.

22. Žalobca ďalej poukázal na účel zákona o EIA a na § 17 ods. 1 zákona o životnom prostredí s
tým, že sa snaží nielen o zákonnosť ale aj o správnosť rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi a
k súdnemu konaniu sa uchyľuje len ak vidí zrejmú nezákonnosť, neodstránenú aj druhostupňovým
správnym orgánom. Štátne orgány si nesmú prisvojovať právomoc rozhodovať svojvoľne a nezákonne.

23. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konanie, a
preto bolo nevyhnutné, aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze definoval svoj záujem na
ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov. Je povinnosťou
štátneho orgánu na úseku ochrany životného prostredia identifikovať a vyhodnotiť environmentálnu

kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších
povoľovacích konaniach, pričom je nevyhnutné individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov
konania.

24. Žalobca uviedol, že ako environmentálny spolok má v dôsledku § 170 ods. 3 SSP kompetenciu

kontroly naplnenia verejných záujmov ochrany životného prostredia, preto dospel k záveru, že postup
stavebného úradu (nesprávne uvedené, poznámka správneho súdu) v časti overujúcej splnenie
verejných záujmov ochrany vôd je nedostatočný a zrejme aj v rozpore so zákonom.

25. Žalobca poukázal na povinnosti povoľujúcich orgánov na úseku životného prostredia a namietal,

že vzhľadom na absenciu posudzovania variantného riešenia neboli zistené všetky informácie týkajúce
sa životného prostredia, čím bolo porušené právo žalobcu na úplné informácie o životnom prostredí v
zmysle Aarhuského dohovoru.

26. Žalobca namietal, že orgány verejnej správy postupovali v rozpore s princípom rovnosti účastníkov

konania, čo je badať z odôvodnenia rozhodnutia, keď sa uvádza: „Stanoviská dotknutých subjektov
navrhovanej činnosti, doručené v zákonnej lehote, nepreukázali skutočnosti, ktoré by znamenali
riziko vážneho poškodenia alebo ohrozenia životného prostredia či zdravia obyvateľstva, prípadne by
znemožňovali samotnú realizáciu predmetnej činnosti.“ Z toho je zrejmé, že orgán verejnej správy
1. stupňa nebral do úvahy pripomienky žalobcu ako zainteresovanej verejnosti a vychádzal len

z podaní dotknutých subjektov, čo je porušenie princípu rovnosti účastníkov konania. Z postupu
správnychorgánovjezrejmé,žesaúčelovoneuznávačinnosťenvironmentálnychspolkov,čospôsobuje
nezákonnosť rozhodnutí.27. Žalobca ďalej poukázal na úlohu a práva environmentálnych spolkov, uviedol judikatúru týkajúcu sa
požiadavky dostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu a uviedol ďalej, že povinnosťou
správneho orgánu je riadne a spoľahlivo posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre

rozhodnutie s tým, že princíp rovnosti účastníkov konania je jedným zo základných pilierov moderného
práva, porušenie ktorého je závažnou a nezhojiteľnou vadou konania správneho orgánu.

28. Žalobca na viacerých miestach správnej žaloby opakovane namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s
jehopripomienkamiakodotknutejverejnostiažemutakýmtopostupomboloodopretéprávonaefektívne

hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy SR. Žalobca
taktiež opakovane namietal, že rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nedostatočne odôvodnené a že
v nich absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah, ktorými boli vedené pri hodnotení dôkazov. Namietal, že
z odôvodnenia rozhodnutí nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, a to aj s odkazom na judikatúru
Najvyššieho súdu SR.

29. Ďalej žalobca namietal, že v konaní je zrejmý nezáujem orgánu verejnej správy 1. stupňa na
zabezpečenie dostatočnej ochrany životného prostredia a poukázal na obsah vyjadrenia ďalšieho
účastníka konania 1/ (navrhovateľa činnosti) k odvolaniu, keď tento uviedol: „Súhlasíme s odvolaním
ZDS, nakoľko aj z nášho pohľadu navrhovateľa nás dostáva do stavu právnej neistoty aké presné
konkrétne ekologické opatrenia je potrebné v projekte zrealizovať, a teda aj naprojektovať, a teda

v konečnom dôsledku posúdiť v územnom konaní aj stavebnom konaní. To pre nás vytvára riziko
znášania pripomienok a námietok nielen zo strany ZDS, ale aj iných osôb zo susedstva, a preto
je potrebné, aby rozhodnutie zo zisťovacieho konania tieto ekologické opatrenia presne určilo, aby
bolo každému (aj verejnosti, povoľovacím úradom) jasné, čo presne má projekt z ekologickej stránky
obsahovať.“ Sám navrhovateľ teda prejavil záujem o to, aby bol splnený cieľ a účel zákona o EIA,

aby boli určené konkrétne záväzné právne podmienky a odstránená neistota. Žalovaný pristúpil ale k
formalistickému odmietnutiu odvolania žalobcu bez toho, aby určil konkrétne podmienky na ochranu
životného prostredia. Navrhovateľ činnosti z vlastnej iniciatívy mal záujem o proporcionálne vyrovnanie
jeho hospodárskych záujmov so záujmami ochrany verejného záujmu životného prostredia, pričom
takýto prístup navrhovateľa je konaním smerujúcim k zmierlivému riešeniu.

30. Žalobca namietal postup, keď neboli podľa neho vykonané konzultácie podľa § 63 zákona o EIA s
tým, že konzultácie sú dôležitým prvkom procesu posudzovania vplyvov a upravujú ich aj smernice EIA
a SEA. Na základe týchto smerníc bol do zákona o EIA uvedený samostatný paragraf, ktorý upravuje
priebeh konzultácií medzi príslušným orgánom a orgánmi, ktoré sa zúčastňujú na konaní, dotknutými

obcami a dotknutou verejnosťou. Zmyslom konzultácie je podrobnejšie oboznámenie sa subjektov
zúčastnených na procesoch EIA s informáciami týkajúcimi sa posudzovaného predmetu činnosti a jeho
možných vplyvov na životné prostredie. Správny orgán konzultácie neuskutočnil, a to napriek tomu, že
ide o inštitút slúžiaci na správne vybavenie veci a na odstránenie jednotlivých aplikačných problémov
a výkladových nezrovnalostí. Podľa žalobcu bol porušený § 3 Správneho poriadku, a to konkrétne

súčinnosť s účastníkmi konania a vedenie konania k zmierlivému vybaveniu veci. Žalovaný nerešpektuje
základnú zásadu práva "lex specialis derogat legi generali" tým, že osobitné ustanovenia osobitného
zákona o EIA subsumuje pod inštitúty Správneho poriadku, pričom Správny poriadok sa má využívať
iba subsidiárne. Bola porušená aj zásada procesnej hospodárnosti „použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci“. Postup žalovaného má za následok nadmerné zaťažovanie

účastníkov konania, potrebu nápravy odvolaniami, a v konečnom dôsledku vzhľadom na neochotu
žalovaného zjednať nápravu v rozkladovom konaní spôsobuje aj nápad vecí na správnych súdoch.

31. Pokiaľ ide o požiadavku na vykonanie konzultácií, ide o osobitný právny termín podľa § 63
zákona o EIA a nie o ústne pojednávanie podľa § 21 Správneho poriadku. Žalovaný sa dopustil

nesprávnej interpretácie, na ktorej založil svoje rozhodnutie a tým potvrdzuje opodstatnenosť žaloby.
Žalobca poukázal na účel konzultácií, ktorým je vzájomne sa zoznámiť, spraviť vzťahy priateľskejšími
a vysvetľovať vzájomné postoje a stanoviská, nájsť zmierne riešenie konkrétnej veci, teda prispieť
k objasneniu prejednávanej veci a zabezpečiť aj participáciu verejnosti na rozhodovaní. Postup
žalovaného bol úmyselný, aby sa vyhol odborným diskusiám o predmete posudzovania a aby neumožnil

osobnéspoznanieúčastníkovkonaniaadotknutýchinštitúcií,ataksizachovalrozhodovaciudominanciu
o predmete posudzovania a zabránil efektívnej participácii verejnosti na rozhodovaní, respektíve ju
aplikačne zásadným spôsobom obmedzil. Z gramatického výkladu § 63 zákona o EIA vyplýva, že
konzultácia „je tu pre verejnosť“, pre naplnenie potrieb na informácie o životnom prostredí ako ajpre ďalšiu participáciu na ovplyvňovaní výsledku rozhodovania. Rozšírením gramatického výkladu o
teleologicky výklad sa dostávame k tomu, že konzultácia je v plnom dispozičnom práve verejnosti a má
na ňu právny nárok.

32. Žalobca ďalej poukázal na aplikačnú prednosť ustanovení Aarhuského dohovoru, keďže Slovenská
republika túto prednosť uznala a ďalej na jednotlivé ustanovenia Aarhuského dohovoru, konkrétne na
čl. 4 ods. 3 a 4, čl. 2 ods. 3 a čl. 5. Žalobca ďalej uviedol, že samotná legislatíva nie je problémom
ochrany životného prostredia, ale že väčšina problémov vychádza z aplikačnej praxe, kde síce formálne

má verejnosť široké oprávnenia pri ovplyvňovaní správneho orgánu, ale samotné správne orgány
nereflektujú na túto legislatívu a rozhodujú tak, ako keby legislatíva nebola prijatá. Žalovaný nezvolal
konzultáciu, ktorej predmetom by bolo aj objasnenie pripomienok žalobcu, a prípadne by žalovaný mohol
konfrontovať žalobcu s takouto domnienkou, výsledkom konzultácie by bolo objasnenie, napr. aj tejto
okolnosti. Nevykonanie konzultácií malo podľa žalobcu ten následok, že boli nesprávne vyhodnotené
jeho pripomienky.

33. Žalobca ďalej poukázal na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/52/EÚ zo dňa
16.04.2014, ktorou bola zmenená smernica č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných
a súkromných projektov na životné prostredie. Konkrétne vo vzťahu k potrebe vykonania konzultácií
považoval za najdôležitejšie body 23, 29 a 34 tejto smernice. Podľa žalobcu priamo z textu je zrejmé,

že verejnosť má nárok na vykonanie konzultácií v každej fáze povoľovacieho konania a povoľovací
orgán má povinnosť tieto konzultácie vykonať a informácie nadobudnuté v rámci konzultácií zapracovať
do svojich analýz. Podľa žalobcu v zmysle uvedenej smernice sa priamo predpokladá vykonávanie
konzultácií, ktoré podľa jeho názoru je potrebné pri environmentálnych spolkoch vykonávať stále aj s
prihliadnutím na čl. 4 Aarhuského dohovoru, kedy environmentálny spolok pri požadovaní informácií

nemusí prejavovať konkrétny záujem a inštitút konzultácií je jednou z foriem ako tieto informácie získava,
a teda správny orgán je povinný takéto konzultácie uskutočniť. Z formulácie bodov smernice sa podľa
žalobcu môže nesprávne javiť, že sa jedná len o odporúčanie, ktoré nemá záväzný charakter, ale toto nie
je pravdivý výklad uvedených článkov. Ďalej žalobca poukázal na termín „dobrý správny postup", ktorý je
v EÚ naviazaný na Európsky kódex dobrej správnej praxe, ktorý má podľa žalobcu súvis s právom podľa

čl. 41 Charty základných práv občanov EÚ. Žalobca opakovane zdôraznil povinnosť eurokonformného
výkladu s tým, že žalovaný v rozhodnutí sledoval cieľ neposkytnúť právnu ochranu legitímnym a
legálnym záujmom, hoci si žalobca robí len svoju prácu v zmysle práva a zákona priznaného európskym
a slovenským právnym poriadkom.

34. Podľa žalobcu rozhodnutie ignoruje verejnosť reprezentovanú žalobcom, ignoruje oprávnené záujmy
verejnosti, a to po vecnej aj procesnej stránke. Ide o umelé vytváranie prekážok verejnosti pri účasti na
povoľovacích konaniach, čo je šikanózny výkon práva zo strany správneho orgánu, kde orgán priamo
využíva verejnú moc, ktorá mu bola zverená a sťažuje prístup verejnosti (ktorej cieľom je ochrana
životného prostredia) k informáciám. Takýto postup je v rozpore s čl. 3 ods. 8 Aarhuského dohovoru

a ignorovanie oprávnených záujmov verejnosti je priamym porušením práv garantovaných slovenským
právnym poriadkom na čele s Aarhuským dohovorom.

35. Na základe uvedenej argumentácie žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako
aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na

ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

36. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca na viacerých miestach správnej žaloby

uvádza znenia všeobecne záväzných právnych predpisov a následne poukazuje na ich porušovanie
bez toho, aby uviedol akým konkrétnym konaním, respektíve nekonaním sa mal orgán verejnej správy
porušenia dopustiť. Obsah správnej žaloby je koncipovaný veľmi všeobecne s možnosťou jej aplikácie
aj na ďalšie konania, čo je možno pozorovať aj na obsahovo veľmi podobných žalobách doručený
žalovanému vo viacerých veciach.

37. Žalobca namieta, že orgán verejnej správy 1. stupňa sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne
vysporiadal s pripomienkami, pričom to iba konštatuje bez toho, aby tieto pripomienky bližšie rozviedol
vo vzťahu ku konkrétnej zmene navrhovanej činnosti. Žalobca s výnimkou uvedenia čísla napadnutéhorozhodnutia v žalobe vôbec nezohľadňuje konkrétny druh zmeny navrhovanej činnosti. Všetky citácie
rozsudkov sú vytrhnuté z kontextu a vzťahujú sa vždy na konkrétnu posudzovanú vec, pričom žalobca
opäť neuvádza, ako by mohli byť v nich prijaté závery aplikované aj na toto konanie. Žalobca použil

takmer identickú správnu žalobu aj voči rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy bez toho, aby upravil
jej obsah vo vzťahu ku konkrétnej zmene navrhovanej činnosti.

38. Rovnakým spôsobom žalobca zasielal stanoviská ku konaniam vedeným v zmysle zákona o EIA a
takéto konanie potom uberá na vážnosti ním zaslaných pripomienok, keďže zo stanovísk je zrejmé, že

žalobca sa nedostatočne oboznámil s navrhovanou činnosťou respektíve jej zmenou a jeho pripomienky
sú tak buď absurdné alebo často neadekvátne posudzovanej činnosti alebo jej zmene. Pokiaľ žalobca
na podklade takéhoto stanoviska uplatňuje konzultácie, tak ich vykonanie z hľadiska nedôvodných
pripomienok sa javí ako nezmyselné a v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania.

39. Z § 29 ods. 3 zákona o EIA vyplýva správnemu orgánu povinnosť primerane vychádzať z kritérií

podľa prílohy č. 10 zákona o EIA a prihliadať aj na doručené stanoviská podľa § 29 ods. 6 zákona o
EIA, ale v žiadnom prípade takýto výklad nemožno posunúť do roviny absolútnej prednosti dotknutou
verejnosťou navrhovaných pripomienok.

40. Orgán verejnej správy 1. stupňa preskúmal a zaoberal sa všetkými pripomienkami a návrhmi

dotknutých orgánov a prihliadal na kritériá stanovené zákonom o EIA. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na podanie žalobcu zo dňa 03.05.2021, kde žalobca uviedol, že : „Z dôvodu zásady
zdržanlivosti ZDS vlastné vyhodnotenie a pripomienky k zámeru nezasiela.“ Z toho je podľa žalovaného
zrejmé, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne pripomienky ani opatrenia, ktoré mal prvostupňový orgán
vyhodnotiť.

41. Vo výroku rozhodnutia sú uvedené opatrenia na zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na
životnéprostredieaniesútamuvedenéopatrenia,ktorébolivyhodnotenéakosplnené,neodôvodnenéa
nesúvisiace s predmetom navrhovanej činnosti, ako aj tie, ktoré sa týkali dodržiavania platných právnych
predpisov a noriem, ktoré sú pre navrhovateľa záväzné. Rovnako bola dôsledne dodržaná zásada

rovnosti účastníkov konania.

42. K požiadavke vykonania konzultácií žalovaný uviedol, že tieto môžu byť realizované písomnou alebo
ústnou formou a v tomto prípade bolo umožnené realizovať ich písomnou formou prostredníctvom § 29
ods. 9 zákona o EIA a § 33 ods. 2 Správneho poriadku t. j. možnosťou zaslať písomne odôvodnené

stanovisko k predmetnému oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti, ako aj vyjadrenie sa k podkladom
rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, a navrhnúť ich doplnenie. Orgán verejnej správy 1. stupňa
neporušil vo vzťahu ku konzultáciám žiadne ustanovenie právneho predpisu. Ústne konzultácie podľa
§ 63 zákona o EIA sú vykonávané ako ústne pojednávanie podľa § 21 Správneho poriadku a správne
konanie sa riadi predovšetkým zásadou písomnosti konania, pričom ústne pojednávanie je výnimkou z

tejto zásady. Zo zákona o EIA nevyplýva správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie a je
na zvážení správneho orgánu, či vzhľadom na povahu veci považuje za potrebné toto nariadiť. Orgán
verejnej správy 1. stupňa dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené v rámci správneho konania sú
postačujúce na rozhodnutie veci a nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za nevyhnutné a s
týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný. Žalobca neuviedol žiadne relevantné tvrdenie alebo konkrétnu

pripomienku, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadiť ústne pojednávanie. Bolo umožnené vykonať
písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 29 ods.
9 zákona o EIA a oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo zverejnené a verejnosti dostupné v
súlade príslušnými ustanoveniami zákona o EIA.

43. Neposkytnutie podkladov vo forme vyhotovenia ich „scanu“ a zaslania do elektronickej schránky
žalobcu nemôže znemožniť žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, na ich poskytnutie správny
orgán nebol povinný a nemohlo to mať za následok porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku. K
porušeniu práv žalobcu zo strany orgánu verejnej správy 1. stupňa by mohlo dôjsť len v prípade, keď
by orgán neumožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu.

44. Pokiaľ žalobca poukazoval na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, tak podľa
žalovaného sa vysporiadal s celým obsahom podaného odvolania a tak v druhostupňovom ako aj v
prvostupňovom rozhodnutí neabsentuje správna úvaha príslušného orgánu.Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 2/ k správnej žalobe.

45. Ďalší účastník konania 2/ uviedol, že útvar hlavného architekta Mesta Martin v rozsahu svojej
pôsobnosti zastupoval Mesto Martin v správnom konaní. Útvar hlavného architekta s poukazom na
jeho stanoviská a vyjadrenia, konkrétne list č. UHAM/646/2021-Gáb/103 zo dňa 05.05.2021 a list
č. ÚHAM/582/2020-Kraj zo dňa 18.08.2020, naďalej trvá na vydaných stanoviskách a vyjadreniach,
nakoľko navrhovaná činnosť je v súlade s platným územným plánom. Nakoľko Mesto Martin neviedlo

administratívne konanie, nevie sa vyjadriť k jeho priebehu a prípadným nedostatkom.

Vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného a k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 2/ (repliky)

46. V replikách žalobca zopakoval argumentáciu uvedenú v správnej žalobe. Nesúhlasil s vyjadrením
žalovaného, že rozhodnutia vydané v administratívnom konaní sú dostatočne odôvodnené a že sa

orgány verejnej správy dostatočne vysporiadali so skutkovým stavom, nakoľko podľa žalobcu sa
nevysporiadali s jednotlivými námietkami, ktoré sú aplikovateľné v danom prípade, a ďalej s námietkami,
ktoré aplikovateľné nie sú. Žalobca zopakoval, že nedostal dostatočnú odpoveď na otázku, prečo
ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, sa neprenieslo do výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy
1. stupňa. Zopakoval argumentáciu, že za nevhodný spôsob vybavenia veci považuje nezvolanie

konzultácií.Uviedol,žesprávneorgányajprvostupňovésprávnesúdypristupujúchybnekaplikáciipráva
a nepristupujú k žalobcovi ako k advokátovi verejného záujmu a tento prístup vychádza z nesprávnych
interpretačných východísk. Žalobca opakovane poukázal na ustanovenia Aarhuského dohovoru a na
potrebu eurokonformného výkladu.

47. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 2/ žalobca uviedol, že tento sa relevantným spôsobom
nevyjadrilkžalobe,žeopätovnepredložilsprávy,ktoréužžalobcovibolizrejméasktorýmisavysporiadal
v podanej žalobe. V ďalšom sa vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 2/ obsahovo
zhodovalo s vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

48. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (na žiadosť
žalobcu) na deň 13.09.2023. Žalobca podaním z 11.09.2023, doručeným taktiež 11.09.2023, oznámil,
že sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastní a žiadal, aby správny súd rozhodol na základe

argumentácie uvedenej v správnej žalobe. Zároveň požiadal správny súd o prečítanie tohto podania
na pojednávaní, pričom správny súd na pojednávaní oboznámil s obsahom tohto podania žalobcu zo
dňa 11.09.2023. V podaní žalobca uviedol argumentáciu o nepresvedčivosti rozhodnutia žalovaného
a o jeho nedostatočnom odôvodnení. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ sa pojednávania pred správnym
súdom nezúčastnili, neospravedlnili svoju neúčasť a nežiadali o odročenie pojednávania. Žalovaný sa

na pojednávaní pred správnym súdom vyjadril v zhode s obsahom jeho písomného prednesu a v rámci
záverečného slova žiadal správnu žalobu žalobcu zamietnuť. Správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane
postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§134 SSP) a dospel
k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd

nezistil v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy také nedostatky, kedy by nebol viazaný
rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§134 ods. 2 SSP).

49. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

50. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahovorgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

51. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,

b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

XX. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

53. Podľa čl. 44 ods. 1 a 2 Ústavy SR; (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.
(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

54. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR; Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.
44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

55. Podľa § 1 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Tento zákon upravuje

a) postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie (ďalej
len "posudzovanie vplyvov")
1. strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením,
2. navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných
predpisov,

b) pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov,
c) práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov.

56. Podľa § 2 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Účelom zákona je najmä
a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii

environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na
podporu trvalo udržateľného rozvoja,
b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a
navrhovanej činnosti na životné prostredie,
c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti

vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,
d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného
prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,
e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení
činnosti podľa osobitných predpisov.

57. Podľa § 3 písm. a), c), f), g), k), s) zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Na účely
tohto zákona
a) vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane
vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality,

hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi,
c) posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto
zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru,
určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení

vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa
o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti
alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečenáúčasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov
presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou,
f) navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej

zmena")jerealizáciastavieb,inýchzariadení,realizačnýzámeraleboinýzásahdoprírodnéhoprostredia
alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny,
g) navrhovateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať navrhovanú činnosť
alebo jej zmenu vyžadujúcu si povolenie,
k) príslušný orgán je orgán štátnej správy, ktorý plní povinnosti na úseku posudzovania vplyvov na

životné prostredie a má dostatočné odborné znalosti na preskúmanie správy o hodnotení činnosti alebo,
ak je to potrebné, k nim má prístup; je ním Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej
len "ministerstvo"), okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad, ak nie je v zákone uvedené inak,
s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia
podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má

záujem na takom konaní,

58. Podľa § 18 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Predmetom posudzovania vplyvov
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá
a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené

v písmene b),
b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja
a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac
ako dva roky, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní
vplyvov navrhovanej činnosti,

c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom
zisťovacieho konania,
d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo
prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A
ustanovená,

e) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d)
a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť
už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je
výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov,
f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú,

realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na
životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania,
g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá
podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny8a) pravdepodobne môže mať
samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území,

h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných
havárií, z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich
následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

59. Podľa § 20a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Rozhodnutie vydané v zisťovacom

konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje
a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo
b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými
stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a
dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy

č. 12 časti VII a
c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

60. Podľa § 24 ods. 1 až 4 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; (1)Príslušný orgán
informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o

a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,
konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu
vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní
alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,
c)tom,žeodpovoľujúcehoorgánuapríslušnéhoorgánumožnozískaťinformácieonavrhovanejčinnosti

alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,
d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa
§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,
f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o

konaní verejného prerokovania,
g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,
ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok
alebo otázok,
h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,
najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie

štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,
i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.
(2) Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne
postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup
podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo

dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo
jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo
jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
(3) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,

b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
(4) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej

zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo
proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o
vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého
odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29
ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním

odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

61. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 11, 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; (1) Ak
ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho
konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky

a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť alebo
b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom
zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.
(2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná

zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene
navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto
zákona.
(3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto
zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný

orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
(4) Na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3.
(6) Príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré je v súlade s odsekom 1 písm. b),
do troch pracovných dní po doručení
a) zašle povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci,

b) zverejní na svojom webovom sídle.
(11) Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.
(13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených
všeobecnýmpredpisomosprávnomkonaní,obsahujeurčenie,čisanavrhovanáčinnosťalebojejzmenamá posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť
alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj
podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

62. Podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; (1) Príslušný orgán pri posudzovaní
vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie
konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým
orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas

celého procesu posudzovania vplyvov.
(2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu
posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä
a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti,
b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie
vrátane zdravia,

c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami,
d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení,
e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.
(3)Príslušnýorgánuvedievýsledkykonzultáciívodôvodnenírozhodnutiazozisťovaciehokonaniapodľa
§ 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

63. Podľa § 65g ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Počas mimoriadnej
situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19
v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie prerokovania alebo konzultácie, alebo ich vykonanie
žiada účastník konania, rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán alebo dotknutá obec, sa tieto

úkony vykonajú písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe; príslušný orgán upovedomí
navrhovateľa, povoľujúci orgán, rezortný orgán, dotknutý orgán, dotknutú obec a ostatných účastníkov
konania o tom, v akej lehote je možné podávať pripomienky k dokumentácii alebo k určenému rozsahu
hodnotenia.

64. Podľa § 64 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Na konania podľa tohto zákona sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,

d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

65. Podľa § 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku; (2)Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v

úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka
a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

66. Podľa 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku; (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo
navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej
ohliadke.
(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred

vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.67. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že v dotknutej lokalite v k. ú. A., v meste B.
bola realizovaná výstavba 5-tich bytových domov. Keďže pri výstavbe v poradí šiesteho bytového domu
a objektu občianskej vybavenosti boli naplnené kritériá stanovené v kapitole č. 9 Prílohy č. 8 Zákona

o EIA (kritériá vymedzené podlahovou plochou stavieb a počtom stojísk), bola zmena tejto navrhovanej
činnosti posudzovaná v zisťovacom konaní.

XX. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva, že orgán verejnej správy 1. stupňa oznámil začatie
administratívneho konania všetkým známym účastníkom konania podľa § 18 Správneho poriadku,

a zároveň zverejnil oznámenie o zmene navrhovanej činnosti podľa § 29 ods. 6 zákona o EIA
a informáciu pre verejnosť podľa § 24 ods. 1 zákona o EIA. Taktiež zabezpečil stanoviská príslušných
orgánov.

69. Žalobca sa prihlásil o účasť v tomto administratívnom konaní v procesnej pozícii dotknutej verejnosti
podľa § 24 ods. 2 Zákona o EIA podaním zo dňa 03.05.2021. V priebehu prvostupňového konania

doručil ešte svoje podanie zo dňa 21.05.2021. Potom, ako orgán verejnej správy prvého stupňa
rozhodol rozhodnutím č. OU-MT-OSŽP-2021/006656-017/Ha zo dňa 01.06.2021 tak, že zmena
navrhovanejčinnostisanebudeposudzovaťpodľazákonaoEIAaurčilpodmienkynaeliminovaniealebo
zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti, žalobca vyjadril nesúhlas s týmto rozhodnutím podaním
odvolania. Žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2021/030484/002 zo

dňa 29.09.2021 rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
Žalovaný odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a postup a rozhodnutie orgánu verejnej
správy 1. stupňa ako zákonné a správne.

70. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom konaní bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí

orgánov verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu. Správna
žaloba žalobcu je všeobecnou správnou žalobou zainteresovanej verejnosti, ktorá je oprávnená podať
všeobecnú správnu žalobu proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy ak tvrdí, že bol
porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia (§ 178 ods. 3 SSP). Z ustanovenia § 134
SSP a contrario vyplýva, že aj pri tomto type správnej žaloby je správny súd viazaný rozsahom

a dôvodmi správnej žaloby. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu všeobecne a nekonkrétne
formulované žalobné body tvrdenej nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy
konkretizovať, ani za žalobcu takéto dôvody nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej
správy vyhľadávať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu pri tomto type správnej žaloby určuje žalobca
v podanej správnej žalobe (ktorou iniciuje konanie pred správnym súdom) a jej rozšírenie je možné len

do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby (§62 SSP). Preto na námietky prednesené po uplynutí
lehoty na podanie správnej žaloby a na jej rozšírenie (napr. v replike a v podaní, ktorým žalobca oznámil
neúčasť na pojednávaní), nie je možné prihliadať.

71. V rámci bodu 1. správnej žaloby označenej ako Základné náležitosti správnej žaloby a priebeh

konania, v rámci bodu 2. Preambula – Východiská a v rámci bodu 3. Všeobecná časť – základné
východiská nie sú uvedené konkrétne žalobné námietky, ktorými by žalobca brojil proti nezákonnosti
v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy.

72. K obsahu správnej žaloby sa žiada uviesť, že žalobca niektoré žalobné námietky bez zrejmého

dôvodu opakuje – opakovane uvádza rovnaký text, uvádza ustanovenia právnych predpisov a cituje
závery z rozhodnutí súdov, ale často bez uvedenia konkrétnej súvislosti s prejednávanou vecou.
Správnemu súdu sú z rozhodovacej činnosti známe správne žaloby podané žalobcom v iných veciach
a veľmi často ide o opakujúci sa text správnych žalôb, keď žalobca nerozlišuje predmet súdneho
prieskumu, o čom svedčí napríklad označenie žalovaného, resp. orgánu verejnej správy 1. stupňa

ako „stavebný úrad“. Zároveň ide zrejeme o prevzatie textu z iných podaní žalobcu, o čom svedčí
aj použitie termínu „odvolateľ“ alebo „sťažovateľ“ čo je nepriliehajúce textu správnej žaloby. Žalobca
v správnej žalobe naznačuje, že podľa neho zdanlivá šablónovitosť správnych žalôb je spôsobená
tým, že žaluje nielen konkrétne hmotné a procesné porušenia zákona, ale aj „ducha štátnej politiky“
v oblasti životného prostredia ako činiteľa, ktorý ovplyvňuje motivácie predstaviteľov štátnych orgánov,

a teda ovplyvňuje teleologický výklad a aplikáciu zákona z ich strany. K uvedenému sa žiada uviesť,
že predmetom súdneho prieskumu v konaní pred správnym súdom môže byť pri všeobecnej správnej
žalobe len konkrétny individuálny správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní – rozhodnutie alebo opatrenie (§ 177 SSP) a jednou zo zákonných náležitostí správnej žalobyje aj uvedenie dôvodov správnej žaloby, z ktorých musí vyplývať, z akých konkrétnych skutkových
a právnych dôvodov považuje žalobca napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné
(§182 ods. 1 písm. e) SSP). Obsah a rozsah súdneho prieskumu je preto daný námietkami vymedzenými

v správnej žalobe.

73. Z textu správnej žaloby je možné vyvodiť, že žalobca namieta, že orgán verejnej správy 1. stupňa
neuviedol vo výroku rozhodnutia žiadne z ním navrhovaných opatrení na zmiernenie alebo elimináciu
vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie.

74. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca v podaní zo dňa 03.05.2021
poukázal na účel a zmysel zákona o EIA, žiadal, aby rozhodnutie opísalo a zrozumiteľne vysvetlilo
priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, objasnilo a porovnalo jednotlivé varianty, určilo
environmentálne opatrenia a záväzne ich ukotvilo pre nasledujúce povoľovacie procesy. Uviedol, že
ho zaujíma najmä hľadisko ochrany a obnovy biodiverzity, budovanie zelenej infraštruktúry ako súčasti

zámeru a širšieho územia, z hľadiska ochrany vôd a realizácie Programu odpadového hospodárstva
SR. Ďalej žalobca uviedol, že žiada, aby ako záväzné podmienky v rozhodnutí podľa § 29 ods. 13
zákona o EIA zmierňujúce opatrenia obsahovali najmä prvky zelenej infraštruktúry a obnovy biodiverzity
podľa § 2 písm. zh) až zj) zákona č. 543/2002 Z.z., opatrenia ochrany vôd podľa § 5 až 11 vodného
zákona, opatrenia realizácie Programu odpadového hospodárstva a opatrenia realizácie obehového

hospodárstva, pričom odkázal na internetovú stránku, kde mal byť zverejnený jeho zoznam opatrení
a pripomienok. Ďalej žalobca žiadal vyhodnotiť pripomienky a odborné podklady doručené k zámeru
podľa § 20 zákona o EIA. Uviedol tiež, že z dôvodu zásady zdržanlivosti vlastné vyhodnotenie
a pripomienky k zámeru nezasiela. Uviedol aj, že za účelom zabezpečenia efektivity konania odporúča
úradu aj navrhovateľovi aktívne konzultovať projekt s verejnosťou a v nasledujúcich povoľovacích

konaniach kontaktovať verejnosť ešte pred podaním žiadosti napr. v zmysle § 36 ods. 5 resp. § 64 ods.
1 Stavebného zákona s tým, že za účelom rezervácie prípadnej konzultácie s ním uviedol odkaz na
internetovú stránku. Žalobca žiadal svoje vyjadrenie uviesť v rozhodnutí, žiadal aby bol oboznámený
s podkladmi rozhodnutia a mal možnosť vyjadriť sa k nim podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a žiadal
o doručovanie podľa § 25a Správneho poriadku s tým, že svoje e-mailové podanie doplní postupom

podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku.

75. Orgán verejnej správy 1. stupňa podaním č. OU-MT-OSZP-2021/006656-015 zo dňa 21.05.2021
oznámil účastníkom konania (aj žalobcovi), že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku má účastník
konania možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu

ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Zároveň bolo účastníkom konania oznámené, že
dokumentácia je prístupná k nahliadnutiu a oboznámiť sa s ňou môžu v lehote 5 dní od doručenia výzvy,
bolo uvedené kde a kedy je možné oboznámiť sa s dokumentáciou a že vyjadrenie je možné zaslať
taktiež v uvedenej lehote.

76. Žalobca následne doručil podanie zo dňa 21.05.2021 označené ako „Písomná konzultácia podľa
§ 63 a 65g zákona EIA“. Opäť poukázal na zmysel a účel zákona o EIA a zopakoval argumentáciu
z podania zo dňa 03.05.2021.

77. Orgán verejnej správy 1. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zreprodukoval obsah vyššie

uvedených podaní žalobcu a uviedol, že berie tieto pripomienky na vedomie a vyhodnocuje ich ako
stanoviská bez pripomienok, z ktorých nevyplynuli žiadne bližšie podmienky, ktoré by bolo nutné uviesť
vo výrokovej časti rozhodnutia pre ich rešpektovanie pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie
stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Uviedol aj,
že predstavujú upozornenie na potrebu dodržiavania všeobecne záväzných legislatívnych predpisov,

ktorých dodržiavaním je navrhovateľ viazaný.

78. Žalobca v odvolaní namietal, že nie je zrejmé, ako prvostupňový orgán vyhodnotil navrhovanú
činnosť v zmysle kritérií uvedených v prílohe č. 10 zákona o EIA, namietal nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaorgánuverejnejsprávy1.stupňa,aplikáciuzákonaoEIAvrozporesAarhuskýmdohovorom

a nevykonanie konzultácií podľa §63 zákona o EIA.

79. Z ustanovenia § 29 ods. 1 až 3 zákona o EIA vyplýva, že ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú
v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnostidoručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy
č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť, alebo oznámenie o zmene
navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania

zmenanavrhovanejčinnosti.Príslušnýorgánnazákladezámerualebooznámeniaozmenenavrhovanej
činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o
zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa
tohto zákona. Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa
tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom

príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

80. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že zmena navrhovanej činnosti je činnosťou, vo vzťahu ku
ktorej bolo povinnosťou navrhovateľa pred začatím povoľovacieho konania doručiť oznámenie o zmene
navrhovanej činnosti, ktorá bola následne predmetom posudzovania v zisťovacom konaní. V tomto
smere žalobca nevzniesol žiadne námietky.

81. Z citovaného ustanovenia § 29 ods. 3 zákona o EIA vyplýva, že pri rozhodovaní o tom, či sa
navrhovaná činnosť alebo jej zmena budú posudzovať podľa zákona o EIA, sa primerane použijú
kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 a prihliada sa aj na stanoviská podľa § 23 ods.
4 zákona o EIA. Žalobca v odvolaní namietal, že nie je zrejmé ako sa orgán verejnej správy 1. stupňa

vysporiadal s vyhodnotením kritérií podľa prílohy č. 10 k zákonu o EIA. Žalovaný sa s touto odvolacou
námietkou žalobcu vysporiadal v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí a voči tejto argumentácii
žalobca v správnej žalobe nevznáša žiadne žalobné námietky.

82. Podľa § 23 ods. 4 zákona o EIA rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá

obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa
nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže
doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na
webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa
považujezadoručené,ajkeďjedoručenévstanovenejlehoteprostredníctvomdotknutejobce. Zobsahu

odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa je zrejmé, ktoré stanoviská boli obstarané,
akýbolichobsah,akoichorgánverejnejsprávy1.stupňavyhodnotilaajktorépodmienkyvnichuvedené
zohľadnil a následne sa preniesli do výroku prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu podaní žalobcu,
ktoré doručil v priebehu prvostupňového konania ako dotknutá verejnosť, nie je zrejmé aké konkrétne
opatrenia navrhoval vo vzťahu k posudzovanej zmene navrhovanej činnosti. Nie je pravdivé tvrdenie

žalobcu, že v odvolaní jasne pomenoval svoje environmentálne záujmy a naznačil ako ich navrhuje
riešiť, pretože v odvolaní vytýkal vyhodnotenie podľa kritérií uvedených v prílohe č. 10 zákona o EIA,
nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, aplikáciu zákona o EIA v rozpore
s Aarhuským dohovorom a nevykonanie konzultácií.

83. Zo žalobcom vznesených žalobných námietok nie je možné vyvodiť aké konkrétne opatrenia
na zmiernenie a na elimináciu vplyvov posudzovanej zmeny navrhovanej činnosti navrhoval a ktoré
mali byť vzaté do úvahy orgánmi verejnej správy a prečo. Žalobca vo svojich podaniach všeobecne
formulovalpožiadavkynaprvkyzelenejinfraštruktúryaobnovybiodiverzity, naopatreniazabezpečujúce
ochranu vôd, opatrenia zabezpečujúce realizáciu Programu odpadového hospodárstva SR a opatrenia

na realizáciu obehového hospodárstva a odkázal na internetovú stránku, kde mal byť uvedený ním
vytvorený zoznam opatrení a pripomienok. Takto formulované pripomienky sú všeobecné a neurčité,
vôbec nezohľadňujú charakter posudzovanej zmeny navrhovanej činnosti, preto obstojí argumentácia,
že žalobca neuviedol žiadne bližšie podmienky, ktoré by bolo potrebné uviesť vo výroku rozhodnutia.
Navyše správne poukázali orgány verejnej správy na to, že žalobca sám vo svojich podaniach zo dňa

03.05.2021 a zo dňa 21.05.2021 uviedol, že z dôvodu zásady zdržanlivosti vlastné vyhodnotenie
zámeru a pripomienky k zámeru nezasiela. Žalobca žalobné námietky opäť formuluje všeobecne,
pričom sa žiada uviesť, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia sú uvedené podmienky týkajúce sa
zakomponovania výsadby drevín a ochrany vôd a žalobca konkrétne nerozporuje ani to, prečo sú tieto
uložené podmienky nedostačujúce. Žalobca naznačuje, že medzi podmienkami môžu byť uvedené aj

také podmienky, ktoré nenavrhnú dotknuté orgány a verejnosť a sú výsledkom odborného posúdenia
orgánu vykonávajúceho zisťovacie konanie, ale neuvádza argumentáciu, prečo tie podmienky, ktoré sú
uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, nie sú postačujúce. Uvádza všeobecnú a nekonkrétnuargumentáciubezprepojenianaposudzovanúzmenunavrhovanejčinnostiajejmožnévplyvynaživotné
prostredie.

84. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že v rámci odvolacieho konania sa ďalší
účastník konania 1/ ako navrhovateľ zmeny navrhovanej činnosti vyjadril k odvolaniu žalobcu v podaní
zo dňa 25.06.2021, v ktorom uviedol, že je potrebné vymedziť presne aké ekologické opatrenia je
potrebné naprojektovať a posúdiť následne v územnom a stavebnom konaní, aby bolo jasné, čo má
projekt z ekologickej stránky obsahovať. Navrhol odvolaniu žalobcu vyhovieť a zmeniť prvostupňové

rozhodnutie v časti podmienok rozhodnutia. Navrhol ďalej uviesť tieto podmienky :
- realizovať zelenú resp. vegetačnú strechu na vodorovných konštrukciách objektu občianskej
vybavenosti;
- realizovať sadové úpravy – vzrastlé dreviny popri parkovacích miestach (1 kus na 4 parkovacie miesta);
- po dohode s orgánom ochrany prírody (Mesto Martin) realizovať výsadbu 10 stromov v rámci
vnútroareálovej zelenej plochy/parku na základe Dokumentu starostlivosti o dreviny B. B., pričom táto

podmienka sa preukazuje až ku kolaudačnému konaniu;
- realizovať montáž environmentálne vhodného materiálu tepelnej izolácie s podielom recyklovaného
alebo opätovne použitého materiálu EPS – Sivý expandovaný polystyrén resp. EPS Greywall na
obvodových stenách objektu občianskej vybavenosti;
- realizovať montáž environmentálne vhodného materiálu neprejazdných chodníkov pre peších, ktoré

sú tvorené vodopriepustnou betónovou dlažbou uloženou v retenčnej vrstve;
- realizovať konštrukciu pre popínavé rastliny zloženú z vertikálnych prvkov (napr. stĺpikov) a systému
laniek medzi nimi, ktorá sa nachádza pri vonkajších parkovacích miestach;
- po dohode s orgánom ochrany prírody (mesto Martin) realizovať pri výsadbe stromov pri parkovacích
plochách štrkové zóny okolo kmeňov stromov na lepší transport/infiltráciu dažďových vôd ku koreňovej

sústave stromov.

85. Žalovaný k uvedenému vyjadreniu v rozhodnutí uviedol, že v konaní sa vyhodnocujú a odôvodňujú
len pripomienky, ktoré sú doručené v súlade so zákonom o EIA a v zákonom stanovenej lehote
a ktoré obsahujú zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný sa preto k týmto pripomienkam nevyjadril

a poukázal na to, že boli prednesené až vo fáze odvolacieho konania. Navrhovateľ (ďalší účastník
konania 1/) je podľa žalovaného povinný rešpektovať a dodržať podmienky taxatívne vymedzené
v rozhodnutí, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie. Podľa žalovaného je na
rozhodnutí navrhovateľa, či bude rešpektovať aj ďalšie podmienky, ktoré nie sú súčasťou výrokovej
časti rozhodnutia (napr. dohodnuté a odkonzultované so žalobcom). Medzi navrhovateľom a ostatnými

účastníkmi procesu posudzovania sa môžu konať konzultácie v každom štádiu posudzovania po
vzájomnej dohode a obsah konzultácií môže byť zameraný na ktorúkoľvek oblasť posudzovania, najmä
za účelom objasnenia a identifikovania vplyvov na životné prostredie a návrhu opatrení na ich elimináciu.

86. Žalobca v správnej žalobe poukázal na obsah uvedeného podania navrhovateľa (ďalšieho účastníka

konania 1/) s tým, že dosvedčuje nezáujem orgánu verejnej správy 1. stupňa na ochrane životného
prostredia. Žalovaný podľa žalobcu postupoval formalisticky a odmietol odvolanie žalobcu bez toho, aby
určil konkrétne podmienky na ochranu životného prostredia s tým, že zamestnanci žalovaného sú podľa
žalobcu voči nemu zaujatí.

87. Napriek tomu, že v prejednávanej veci sám navrhovateľ zmeny navrhovanej činnosti (ďalší
účastník konania 1/) požadoval (z obsahu vyplýva, že to požadoval z opatrnosti, aby sa predišlo
možným nejasnostiam v budúcnosti) určenie konkrétnejších opatrení na zmiernenie a elimináciu
vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, ani toto vyjadrenie nesvedčí o nezákonnosti
preskúmavaných rozhodnutí. Na základe žalobcom vznesených žalobných námietok (ktoré sú pre súdny

prieskum v tomto súdnom konaní pre správny súd určujúce) nedospel správny súd k záveru, že uložené
opatrenia na zmiernenie a elimináciu vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie sú
nedostačujúce (dôvody vyplývajúce z vyššie uvedenej argumentácie).

88. Podľa správneho súdu nebola porušená ani zásada rovnosti účastníkov konania. Orgány verejnej

správy prihliadli na podania žalobcu, bolo mu umožnené oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia
a vyjadriť sa k nim v rámci konania pred orgánom verejnej správy 1. stupňa (§ 33 ods. 2
Správneho poriadku). Žalovaný uviedol, že neboli zabezpečené iné podklady rozhodnutia ako v rámci
prvostupňového konania, preto sa žalobca v rámci odvolacieho konania nemal s akými novýmipodkladmi rozhodnutia (zaobstaranými v odvolacom konaní) oboznámiť a vyjadriť sa k nim. V tomto
smere žalobca v správnej žalobe ani nevznáša žiadne konkrétne žalobné námietky. Navyše vo vzťahu
k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania žalobca uvádza aj takú argumentáciu, ktorá v správnou

žalobou napadnutom rozhodnutí nie je uvedená.

89. Za nedôvodné správny súd vyhodnotil aj námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutí. Podľa § 29
ods. 13 zákona o EIA výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní okrem náležitostí
ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť

alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že
navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť
rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Podľa §
64 zákona o EIA sa na zisťovacie konanie použije Správny poriadok s výnimkami vymedzenými v tomto
ustanovení. Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov,

ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa
vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Toto ustanovenie sa podľa § 60a Správneho poriadku vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu.

90. Z obsahu rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa je zrejmý predmet zmeny navrhovanej

činnosti, postup v konaní po doručení oznámenia o zmene navrhovanej činnosti navrhovateľom (ďalším
účastníkom konania 1/), obsah podaní žalobcu a aj úvaha, ktorou sa orgán verejnej správy 1. stupňa
riadil a z čoho vychádzal pri hodnotení jednotlivých stanovísk dotknutých orgánov, rezortného orgánu
a dotknutej obce, ako aj pri vyhodnotení podaní žalobcu, ako sa vysporiadal s požiadavkou na
vykonanie konzultácií podľa § 63 zákona o EIA, ako identifikoval vplyvy zmeny navrhovanej činnosti

a uviedol aj ako budú tieto riešené. Žalovaný sa podrobne vysporiadal so všetkými odvolacími
námietkami žalobcu a uviedol preskúmateľnú argumentáciu, z ktorej je zrejmé prečo odvolacie námietky
neuznal za dôvodné. Žalobca dostal odpoveď aj na odvolaciu námietku o tom, že orgánom verejnej
správy 1. stupňa neboli objasnené výhody zámeru voči súčasnému stavu a že neboli vyhodnocované
variantné riešenia. Žalovaný uviedol podrobnú argumentáciu, v ktorej vysvetlil, čo je predmetom

zisťovacieho konania, z čoho sa vychádza pri rozhodovaní, že v tomto prípade neboli prekročené
medzné hodnoty alebo limity ustanovené osobitnými právnymi predpismi a že neboli porovnávané
variantné riešenia, pretože požiadavka variantného riešenia z ustanovenia § 29 zákona o EIA pre tento
prípad nevyplýva. Žalobca túto argumentáciu nenapáda konkrétnymi žalobnými námietkami.

91. Ani námietky týkajúce sa nevykonania konzultácií správny súd neuznal za dôvodné. Žalobca svoje
podanie zo dňa 21.05.2021 označil ako „Písomná konzultácia podľa § 63 a 65g zákona EIA“. V rámci
textu tohto podania aj podania zo dňa 03.05.2021 uviedol, že v prípade záujmu konzultovať s ním zámer
je možné si zarezervovať termín a uviedol aj odkaz na internetovú stránku, kde možno vykonať túto
rezerváciu.

92. Orgán verejnej správy 1. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca nepredniesol
nové skutočnosti resp. požiadavky, ktoré by bolo potrebné v zmysle § 63 zákona o EIA konzultovať,
preto tento inštitút nevyužil s tým, že sa zaoberal z vecného hľadiska všetkými pripomienkami a návrhmi
dotknutej verejnosti a dotknutých orgánov a povoľujúceho orgánu.

93. Žalobca v odvolaní namietal, že bolo zmarené jeho právo na konzultáciu, hoci na ňu má zo zákona
právo v ktoromkoľvek okamihu procesu EIA a tým orgán verejnej správy 1. stupňa postupoval v rozpore
s § 3 ods. 2 Správneho poriadku v súbehu s porušením § 63 zákona o EIA, a došlo k porušeniu princípu
legitímnych očakávaní ako aj zásady dobrej správy verejných vecí, došlo k nedodržaniu smerníc EÚ

upravujúcich proces EIA.

94.Žalovanýktejtoodvolacejnámietkeuviedol,žezákonumožňujevykonaniekonzultácií,aleneuvádza
spôsob a formu ich realizácie, pričom môžu byť realizované písomnou aj ústnou formou. Ďalej uviedol,
že bolo umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom § 29 ods. 9 zákona o EIA a § 33 ods.

2 Správneho poriadku, t.j. možnosť zaslať písomné odôvodnené stanovisko k predmetnému oznámeniu
o zmene navrhovanej činnosti ako aj vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a
navrhnúť ich doplnenie. Podľa žalovaného prvostupňový orgán svojim postupom neporušil ustanovenie
§ 63 zákona o EIA a bolo umožnené realizovať písomné konzultácie. Ústne konzultácie sú vykonávanéako ústne pojednávanie podľa § 21 Správneho priadku, pričom z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť
obligatórne nariadiť ústne pojednávanie. Správne konanie sa riadi predovšetkým zásadou písomnosti
konania a ústne pojednávanie je výnimkou z tejto zásady. Je povinnosťou nariadiť ústne pojednávanie

vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis. Žalovaný sa stotožnil so záverom orgánu verejnej správy
1. stupňa, že vzhľadom na úroveň spracovania zámeru a s prihliadnutím na doručené stanoviská
dotknutých subjektov sú zabezpečené písomnosti dostatočným podkladom pre rozhodnutie, a preto
nebolo nariadené ústne pojednávanie. Žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenie § 63 zákona o EIA dáva
orgánu verejnej správy právo zvážiť vykonanie konzultácií a že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne

tvrdenie alebo pripomienku, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia ústneho pojednávania.

95. Správny súd považuje uvedenú argumentáciu za dostatočné vysporiadanie sa s požiadavkou
žalobcu o vykonanie konzultácií a so súvisiacimi námietkami. Podľa správneho súdu na uskutočnenie
konzultácií podľa znenia § 63 zákona o EIA neexistuje zo strany účastníkov konania právny nárok.
V zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie

určuje správny orgán, to znamená, že v procesnoprávnych vzťahoch má správny orgán nadradené
postavenie vo vzťahu k účastníkom konania a je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy treba vykonať.
Takto bude správny orgán postupovať najmä vtedy, ak by išlo o preukazovanie skutočností zjavne
nepotrebných alebo nadbytočných. Orgán verejnej správy 1. stupňa, vzhľadom na úroveň spracovania
oznámenia a s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov dospel k záveru, že

písomnosti zabezpečené v rámci správneho konania sú postačujúce na rozhodnutie vo veci, preto
nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj
žalovaný. Podľa správneho súdu obstojí vo vzťahu ku konzultáciám odôvodnenie obsiahnuté v
preskúmavanom rozhodnutí a postup, keď orgán verejnej správy 1. stupňa, prípadne aj žalovaný,
nezvolali konzultácie formou osobného stretnutia, resp. keď žalovaný považoval za udržateľný postup

orgánu verejnej správy 1. stupňa, ktorý nezrealizoval konzultácie v takejto forme. Nie je sporné, že
konzultácie môžu mať písomnú aj ústnu formu, čo napokon potvrdzuje aj ust. § 65g ods. 1 zákona o
EIA. Z ust. § 63 ods. 1 Zákona o EIA vyplýva, že príslušný orgán zabezpečí vykonanie konzultácií, z
čoho ale nemožno vyvodiť záver o tom, že sa konzultácie vykonávajú v každej veci alebo že na ich
vykonanie má účastník alebo orgán zúčastnený na konaní právny nárok. Administratívne konanie sa

aj v zmysle základných zásad zakotvených v Správnom poriadku spravuje aj zásadou efektívnosti a
hospodárnosti konania (§3 ods. 4 Správneho poriadku), preto prináleží orgánu verejnej správy posúdiť
potrebu vykonávania konzultácií v konkrétnej veci. Ak orgán verejnej správy dospeje k záveru, že
konzultácie napriek žiadosti nie je potrebné vykonať, resp. že stačí zabezpečenie písomných vyjadrení
a stanovísk, čím nevyhovie návrhu účastníkov konania, je potrebné, aby uviedol argumentáciu, prečo

vykonanie konzultácie nepovažuje za potrebné. V prejednávanej veci žalobca správnosť postupu
orgánov verejnej správy, keď nezvolali konzultácie v podobe ústneho pojednávania, a správnosť s
tým súvisiacej argumentácie, nevyvrátil. Všetky stanoviská dotknutých orgánov a dotknutej obce boli
súhlasné, tieto nežiadali posudzovanie zámeru v rámci ďalších konaní zákona o EIA a ich pripomienky
a návrhy boli zohľadnené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalobca predniesol požiadavky,

ktoré boli vyhodnotené ako všeobecné a nekonkrétne. Správny súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by
postup orgánov verejnej správy a odôvodnenie rozhodnutí v časti týkajúcej sa požiadavky na vykonanie
konzultácií nemali obstáť. Obsah konzultácií je v § 63 ods. 2 zákona o EIA vymedzený demonštratívne
tak, že obsahom konzultácií môžu byť doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej
činnosti, informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné

prostredie vrátane zdravia, vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, doplnenie alebo upresnenie
navrhovaných opatrení a obsah a rozsah poprojektovej analýzy. Žalobca v administratívnom konaní
nepredniesol konkrétne dôvody, pre ktoré by mali byť vykonané konzultácie, a ani v správnej žalobe
neprednáša konkrétne žalobné námietky, ktorými by odôvodňoval potrebu vykonania konzultácií - s
vymedzením toho, aké skutočnosti si vyžadovali, aby boli medzi účastníkmi konania a zúčastnenými

orgánmi konfrontované a vyjasňované, prečo nepostačovalo zaujatie stanovísk a vyjadrení v takom
rozsahu, aké boli v písomnej podobe realizované v administratívnom konaní. Žalobca v správnej
žalobe nepredniesol konkrétne žalobné námietky, ktorými by preukázal, že by pre rozhodnutie neboli
postačujúce tie podklady, ktoré boli orgánmi verejnej správy obstarané (písomné vyjadrenia) a že sú
tu také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné ešte riešiť, vyjasňovať a konfrontovať formou konzultácií na

ústnom pojednávaní. Žalobca namieta nevykonanie konzultácií len vo všeobecnej rovine.

96. Vo vzťahu k požiadavke na vykonanie konzultácií správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/42/2022 zo dňa 29.06.2023, kde najvyšší správny súduviedol, že z obsahu § 63 zákona o EIA nevyplýva, že by sa konzultácie museli realizovať výslovne
ústnou formou. Navyše z § 64 zákona o EIA vyplýva, že vo vzťahu ku konzultácii nie je vylúčená
pôsobnosť Správneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho pojednávania. Toto ustanovenie

ponechávanaposúdenísprávnehoorgánu,abyústnepojednávanienariadil,aktopovahavecivyžaduje.
V nenariadení ústnej formy konzultácií najvyšší správny súd nevidel porušenia zákona o EIA ani
Správneho poriadku. Poukázal pritom aj na to, že čl. 6 ods. 7 Aarhuského dohovoru predpokladá, že
účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach môže byť realizovaná nielen výlučne
formou ústnou (ústne konzultácie), ale aj písomnou formou, kedy výslovne ustanovuje, že : „Spôsoby

účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní
alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré
považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti“. Najvyšší správny súd uznal za postačujúce,
že bola daná možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa k ním podľa § 33 ods. 2
Správneho poriadku, čo žalobca aj vo veci prejednávanej najvyšším správnym súdom a aj v tejto veci
využil, zaslal svoje vyjadrenie, orgány verejnej správy sa s jeho vyjadrením vysporiadali, a preto nedošlo

k ukráteniu na jeho právach.

97. Ani zo žalobcom citovaných ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/52/
EÚ zo dňa 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov
určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie podľa správneho súdu nevyplýva

právny nárok na vykonanie konzultácií. Zo žalobcom citovaných ustanovení vyplýva požiadavka
zabezpečenia uľahčeného prístupu k informáciám o životnom prostredí a naznačenie vhodného postupu
pri vyhodnocovaní vplyvov posudzovaných projektov na životné prostredie, v rámci čoho sú výsledky
konzultácií uvádzané ako jeden z podkladov posudzovania, ktoré sa majú analyzovať. Navyše je
potrebné uviesť, že smernica je predmetom transpozície do vnútroštátneho práva, teda nachádza svoj

odraz v konkrétnom vnútroštátnom predpise, ktorý je potrebné vykladať v súlade s cieľmi a zámermi
smernice. Žalobca takúto argumentáciu vo vzťahu k ustanoveniu § 63 Zákona o EIA neuvádza.

98. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

99. Podľa § 167 ods. 1 SSP; Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

100. Podľa § 169 SSP; Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.

101. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca nebol
vkonanípredsprávnymsúdomúspešný,pretomusprávnysúdnepriznalprávonanáhradutrovkonania.

102. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ voči neúspešnému žalobcovi správny súd nepriznal právo

na náhradu trov konania podľa § 169 SSP a contrario, pretože im nevznikli trovy konania v súvislosti
s plnením takých povinností, ktoré by im uložil správny súd. Správny súd nezistil, že by ďalším
účastníkom konania vznikli ďalšie trovy konania, ktorých náhradu by bolo možné priznať z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

103. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.