Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123208271
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123208271.1

Uznesenie

2
15C/80/2016
9
7C/69/2023

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Obec Jarovnice, so sídlom Jarovnice 223, 082 63 Jarovnice,
IČO: 00 327 212, právne zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o. so sídlom Hlavná
111/25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX
XX C., v spore o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

2
15C/80/2016

9
7C/69/2023

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t u p u j e Obci Jarovnice, so sídlom Jarovnice 223, 082
63 Jarovnice, IČO: 00 327 212.

III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia a žalovanému
náhradu týchto trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

2

15C/80/2016
8
7C/69/2023

1. Návrhom doručeným súdu dňa 31.08.2023 žiadal žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť

strpieť a umožniť právo prechodu a prejazdu cez celý pozemok zapísaný na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Sabinov, katastrálnym odborom, okres A., obec C., katastrálne územie C., a to:
- pozemok parc. registra KN-C č. 76/2, o výmere 64 m2, druh pozemku: záhrada, spôsob využívania
pozemku: pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa
pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny, pozemok je
umiestnený v zastavanom území obce, v prospech žalobcu a osôb, ktoré odvodzujú svoje právo užívať

dotknutý pozemok k chôdzi a jazde od žalobcu, v súvislosti s hospodárskym účelom, ku ktorému slúži
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, a to:- stavba so súpisným číslom XXX, druh stavby: Budova pre školstvo, na vzdelávanie a výskum, popis
stavby: základná škola, nachádzajúca sa na parcele registra KNC 140/1, o výmere: 15228 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je postavená

nebytová budova označená súpisným číslom, pozemok je umiestnený v zastavanom území obce,
zapísaná na Liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Sabinov, katastrálnym odborom,
okres A., obec C., kat. územie C.. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že
žalobca je výlučným vlastníkom stavby so súpisným číslom 192, druh stavby: budova pre školstvo
na vzdelávanie a výskum, popis stavby: základná škola, nachádzajúce sa na parcele registra KN C

140/1 o výmere 15.228 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku:
pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, pozemok je umiestnený
vzastavanomúzemíobcezapísanýnalistevlastníctvačísloXXX,vedenéhoOkresnýmúradomSabinov,
katastrálnym odborom, okres A., obec C., katastrálne územie C.. Žalovaný je výlučným vlastníkom
pozemku parcely KN C 76/2 o výmere 64 m2, druh pozemku: záhrada, spôsob využívania pozemku:
pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje

zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny. Pozemok je umiestnený
v zastavanom území obce zapísaného na LV číslo XXXX, katastrálne územie C.. Na celom dotknutom
pozemku sa dlhodobo nachádza časť prístupovej cesty vedúca k stavbe základnej školy Jarovnice, ktorá
je dlhodobo a to od roku 1967, užívaná verejnosťou práve pre najbezpečnejší prístup deti k základnej
škole. Žalobca a osoby, ktoré užívajú prístupovú cestu za účelom bezpečného prístupu k základnej

škole, v dobrej viere podľa dlhodobého usus longaevus a v zmysle schváleného územného plánu
Obce Jarovnice mali za to, že na dotknutej parcele bude vybudovaná príslušná infraštruktúra vrátane
miestnej komunikácie. Územný plán Obce Jarovnice dlhodobo dotknutý pozemok definuje ako miestnu
cestu. V súčasnom období predstavuje prístupová cesta k základnej škole komunikáciu, z ktorej účelom
spája zákon charakter účelovej cesty. Účelové cesty sú určené na verejné užívanie za predpokladu, že

majú prístavok verejných účelových ciest. V konkrétnom prípade spĺňa účelová cesta do všeobecného
užívania, ktorej žalovaný zasahuje, atribút verejnosti vzhľadom na zvyklosť, v dlhodobom práve jej
užívania verejnosťou, a to sústavne od roku 1967, jej umiestnenie v intraviláne obce a skutočnosť,
že nie je ohraničená uzáverom, respektíve sa nenachádza výhradne v areáli stavebného objektu
súkromnej osoby, skutočnosť, že doposiaľ nebola rozhodnutím žalobcu ako cestného orgánu vyhlásená

za neverejnú. S ohľadom na všetky okolnosti mal žalobca a osoby, ktoré užívajú prístupovú cestu za
účelom bezpečného prístupu k základnej škole, legitímne očakávania, že do času vybudovania riadnej
miestnej cesty budú pozemky, na ktorých má byť táto miestna cesta vybudovaná, slúžiť ako prístupová
cesta k základnej škole. Žalovaný však v priebehu roka 2023 v nedávnom období obmedzil možnosť
prejazdu popri prístupovej ceste tým, že na dotknutom pozemku osadil betónový plot obmedzujúci

prejazd a prechod vozidiel a osôb cez pozemok. Bezpečnosť detí je najvyššou prioritou a povinnosťou
spoločnosti a štátu, zabezpečenie bezpečného prístupu do školy predstavuje naliehavú a neodkladnú
záležitosť, pretože deti sú zraniteľnými osobami a majú obmedzenú schopnosť predvídať a reagovať
na riziká. Žalobca má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade
bude protiprávny stav naďalej pretrvávať. V súvislosti s naliehavou potrebou ochrany verejného záujmu

na naplnenie dennodenných potrieb detí, ktoré navštevujú základnú školu a vzhľadom na blížiaci sa
začiatok školského roka, považuje žalobca za nevyhnutné upraviť tieto pomery neodkladným opatrením.

2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca predložil výpis z Listu vlastníctva číslo XXX,
okres A., obec C., katastrálne územie C., z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom

parcely registra KN C číslo 140/1 o výmere 15.228 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
a stavby so súpisným číslom XXX na parcele 140/1. Rovnako súdu predložil kópiu katastrálnej mapy.
Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX, okres A., obec C., katastrálne územie C. vyplýva, že žalovaný
je výlučným vlastníkom parcely KN C číslo XX/X o výmere 64 m2, druh pozemku: záhrada. Žalobca
súdu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil zároveň územný plán Obce Jarovnice s

vymedzením dotknutých pozemkov ako miestnej komunikácie vrátane legendy k územnému plánu obce
Jarovnice. Súčasťou návrhu na neodkladné opatrenie je aj predložená fotodokumentácia zamedzenia
prístupu cez pozemok žalovaného, ktorý bol pôvodne určený na prechod a prejazd v prospech žalobcu,
vrátanegrafickéhovyznačeniaprístupovejcestyvovlastníctvežalovanéhonasatelitnejmape.Zpodnetu
na vykonanie ŠSD zo dňa 07.08.2023 vydaného Obcou Jarovnice vyplýva, že parcela C KN číslo 76/2 v

katastrálnom území Obce Jarovnice, oplotenie pozemku bolo vykonané bez ohlásenia stavebných prác,
v danom mieste sa nachádza miestna komunikácia, ktorá slúži pre obyvateľov Obce Jarovnice.3. V podaní zo dňa 12.09.2023 žalobca súdu predložil fotodokumentáciu, z obsahu ktorej vyplýva že
dňa 04.09.2023 došlo k zmene skutkových tvrdení, ktoré uviedli v návrhu zo dňa 31.08.2023, nakoľko
žalovaný osadil cez celý dotknutý pozemok kovovú bránu a tým úplne zamedzil prechod a prejazd

motorových vozidiel a osôb k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. V podaní zo dňa 21.09.2023 žalobca
uviedol, že v prípade vyjadrenia Obce Jarovnice zo dňa 07.08.2023 išlo o zjavnú chybu v písaní. Obec
mala vo svojom vyjadrení zo dňa 07.08.2023 na mysli účelovú cestu. Priložený územný plán Obce
Jarovnice nereflektuje súčasnú situáciu Obce Jarovnice, ale jej plán do budúcnosti. Predmetná cesta
môžebyťvbudúcnostipreklasifikovanánamiestnucestu,avšakvterajšomstaveidelenoúčelovúcestu,

ktorá je dlhodobo užívaná obyvateľmi Obce Jarovnice. Označenie miestna komunikácia vo vyjadrení
je iba chybou na strane obce a jedná sa tak o účelovú cestu. Zároveň žalobca predložil súdu čestné
prehlásenie dvoch osôb, a to D. E., ako aj D. F. G., z obsahu ktorých vyplýva, že na uvedenej parcele
C KN 76/2 je dlhodobo umiestnená verejná účelová cesta slúžiaca približne 50 rokov na prechod a
prejazd osôb, najmä k nehnuteľnostiam vo vlastníctve iných osôb. Verejná účelová cesta podľa prvej
vetydlhodoboslúžinaspojenietýchtonehnuteľnostísinýmipozemnýmikomunikáciamiObceJarovnice.

4. Podľa čl. 1 CSP, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a
rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

5. Podľa § 2 CSP, podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný
mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,

ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

7. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

8. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

9. Podľa § 10 ods. 1, 2 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky,
súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním
žaloby zostávajú zachované. Ak orgán, ktorému bol spor alebo vec postúpená, s postúpením nesúhlasí,

predložísporalebovecnarozhodnutieNajvyššiemusúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen"najvyššísúd").

10. Podľa § 161 ods. 1, 2 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 324 ods. 1 až 3 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je daná právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie
uvedeného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Právomoc na strane súdu predstavuje
procesnú podmienku na strane súdu a v zásade určuje rozsah vecí, ktoré sú civilné súdy oprávnené
prejednať a rozhodnúť. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiada, aby súd uložil

povinnosť žalovaného strpieť právo prechodu a prejazdu cez celý pozemok zapísaný na LV č. XXXX,
k.ú. C. v prospech žalobcu a osôb, ktoré odvodzujú právo užívať dotknutý pozemok k chôdzi a jazde
od žalobcu v súvislosti s hospodárskym účelom ku ktorému slúži nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu
a to stavba so súpisným číslom XXX, druh stavby Budova pre školstvo, na vzdelávanie a výskum, popis
stavby základná škola, nachádzajúca sa na parcele registra KN-C 140/1, vedenej na LV č. XXX, k.ú.

C.. V podaní, súdu doručenom dňa 21.09.2023 žalobca na výzvu súdu upresnil označenie prístupovej
cesty, keď uviedol, že z dôvodu, že predmetná cesta nie je vedená v technickej evidencií miestnych
komunikácií obce Jarovnice, nemôže byť definovaná ako miestna cesta. V terajšom stave ide o účelovú
komunikáciu, ktorá je dlhodobo užívaná obyvateľmi Obce Jarovnice.13. Svoj názor súd odvodzuje od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutiach najvyšších súdnych
autorít z ktorých napr. cituje:

14. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 195/2020 zo dňa 29.04.2021
vyplýva, že otázky užívania pozemných komunikácií nemôžu prejednávať a rozhodovať súdu
v občianskom súdnom konaní, ale príslušné správne orgány. Z právneho záveru tohto rozhodnutia
vyplýva:

,,Jednou z neodstrániteľných podmienok konania je právomoc, ktorá je odrazom zásady legitimity a
predstavuje oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho
kompetencie. Občiansky súdny poriadok (ako zákon účinný v čase začatia konania) vymedzoval
právomoc súdov v § 7. V odseku 1 tohto ustanovenia určoval, že v občianskom súdnom konaní súdy
prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných,

rodinných, obchodných, a hospodárskych vzťahov. Takto ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného
práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie strán. Veci, zaradené do tohto
súboru, prejednávali a rozhodovali zásadne súdy; len výnimočne, ak to ustanovoval zákon, prejednávali
ich a rozhodovali o nich iné orgány. Iné veci prejednávali a rozhodovali súdy v občianskom súdnom
konaní, len ak to ustanovoval zákon (§ 7 ods. 3 O.s.p.). Ak vec nespadala do právomoci súdov, alebo

ak malo predchádzať iné konanie, súd postúpil vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania
príslušnému orgánu (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Aj Civilný sporový poriadok v § 3 upravuje právomoc
všeobecných súdov obdobne v tom zmysle, že určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú civilné spory
a iné civilné právne veci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súdy
neprejednávajúanerozhodujúprávnevecivyplývajúcezverejnoprávnychvzťahov,svýnimkouprípadov,

ak zákon výslovne zveruje takéto právne veci do právomoci civilného súdu (§ 4 CSP). Absencia civilnej
právomoci má vždy za následok zastavenie konania a postúpenie veci na prejednanie a rozhodnutie
tomu orgánu, do ktorého právomoci daná vec patrí (§ 10 CSP). Dovolací súd vychádzajúc z § 470
ods. 1 CSP posudzoval otázku právomoci súdu v danom spore, i keď konanie bolo začaté pred
účinnosťou CSP, podľa predpisov platných v čase podania dovolania, t. j. podľa ustanovení CSP.

Pre vyriešenie otázky, či tá - ktorá vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení,
je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke
správne vyhodnotiť. Pre analýzu právneho vzťahu a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu
je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti strán, tvoriace obsah

tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je
vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý bolo možné podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov
vymenovaných v § 3 CSP. V danej veci sa žalobca žalobou domáha uložiť žalovanému povinnosť
zdržať sa prejazdu motorovými vozidlami, peši a akéhokoľvek vstupu na pozemok parc. č. XXXX/XX
zapísaný na LV č. XXXXX kat. územia Južné mesto ako pozemok, na ktorom je postavená stavba -

cestná, miestna a účelová komunikácia. Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva
a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov
štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií upravuje
zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon). Pozemné komunikácie
sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty,

c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie. (§ 1 ods. 2 cestného zákona). Účelové komunikácie
slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými
pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Pre
povolenie stavby účelovej komunikácie platí ustanovenie § 16 cestného zákona. Účelové komunikácie
sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú

neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom
jej vlastníka (§ 22 cestného zákona). Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo
veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej
správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných
značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu

štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c cestného zákona na úseku miestnych komunikácií
a účelových komunikácií. Ďalšie povinnosti obciam vyplývajú z vlastníctva miestnych komunikácií (§ 3d
ods. 3 cestného zákona); napr. udržiavanie miestnych komunikácií v stave zodpovedajúcom určenému
účelu, vedenie technickej evidencie, zabezpečovanie informačného systému zimnej spravodajskejslužby a zabezpečovanie stavebnotechnického vybavenia (§ 3d ods. 6, 8 a 10 cestného zákona).
V zmysle § 2 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) sú tieto orgány pri plnení svojich úloh aj oprávnené zakázať konanie

osôb a zastaviť činnosť organizácií, prípadne zakázať pokračovanie v nej, ak ohrozujú komunikáciu
alebo bezpečnosť premávky na nej. Na konanie podľa cestného zákona sa vzťahujú všeobecné
predpisyosprávnomkonaní(§23cestnéhozákona). Zcitovanýchustanovenícestnéhozákonavyplýva,
že otázky užívania účelových komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym
oprávnením. Žalobca sa žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva pričom žiada, aby súd

zakázalužívanieúčelovejkomunikáciežalovanej.Jehožalobatedasmerujekúpraveužívaniapozemnej
komunikácie, ktoré je svojou povahou verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom. O
právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám je oprávnený rozhodnúť príslušný
správny orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby.“

15. Otázky užívania pozemných komunikácií nemôžu prejedávať a rozhodovať súdy v občianskom

súdnom konaní, ale príslušné správne orgány
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. 1. 2021, sp. zn. 5Cdo/60/2018, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej
vety: najprávo.sk)
16. K rovnakému záveru dospel už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo/1385/2015
v Uznesení zo 6. marca 2017 (ktoré rozhodnutie prešlo testom ústavnosti por. Uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2017 sp. zn. III. ÚS 689/2017) a v druhovo totožnej veci toho
istého dovolateľa v uznesení z 27. januára 2021 sp.zn. 5Cdo/60/2018.

17. V ďalšom súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutí:

18. Otázky užívania pozemných komunikácií nemôžu prejedávať a rozhodovať súdy v občianskom
súdnom konaní, ale príslušné správne orgány.
( Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. 1. 2021, sp. zn. 5Cdo/60/2018).
19. V Usnesení sp. zn. 22 Cdo 4777/2007 Nejvyšší soud vysvětlil, že pokud vlastník pozemku uplatňuje
negatorní žalobu proti žalovanému, který přes jeho pozemek přechází nebo projíždí, a žalovaný se

brání tvrzením, že jde o účelovou komunikaci, posoudí soud otázku, zda o takovou komunikaci jde,
jako předběžnou, pokud o ní již nerozhodl správní orgán, z jehož rozhodnutí by bylo třeba vycházet.
Pokud se však žalobce bude domáhat, aby žalovanému byla uložena povinnost strpět užívání jeho
pozemku žalobcem a toto právo bude opírat o existenci účelové komunikace, nebo bude žádat o určení,
že jde (nebo nejde) o takovou komunikaci, je třeba řízení zastavit a věc postoupit příslušnému silničnímu

orgánu.
20. Z rozhodnutia NS ČR sp. Zn. 22Cdo 3146/2015 vyplýva: ,,Obecné užívání pozemních
komunikací není institutem soukromého práva, ale jde o veřejnoprávní oprávnění, které nelze omezit
na základě jednostranných úkonů subjektů veřejného práva. Toto užívání se neopírá o občanskoprávní
předpisy, ale o zákon o pozemních komunikacích. Z § 44 odst. 1 z. č. 13/1997 Sb.vyplývá, že v řízení

o věcech upravených zákonem o pozemních komunikacích, tedy i o obecném užívání komunikací,
se postupuje, nestanoví-li tento zákon jinak, podle obecných předpisů o správním řízení. Podle § 7
odst. 1 a 2 o. s. ř. v občanském soudním řízení projednávají a rozhodují soudy spory a jiné právní
věci, které vyplývají z občanskoprávních, pracovních, rodinných a z obchodních vztahů, pokud je podle
zákona neprojednávají a nerozhodují o nich jiné orgány. Jiné věci projednávají a rozhodují soudy v

občanském soudním řízení, jen stanoví-li to zákon. V občanském soudním řízení nelze projednávat a
rozhodovat věci, upravené zákonem o pozemních komunikacích, které podle § 44 odst. 1 tohoto zákona
mají být projednány v řízení, provedeném podle obecných předpisů o správním řízení; nelze tedy ani
vydat rozhodnutí o tom, že pozemek je účelovou komunikací (ostatně by nešlo ani o některý z případů,
uvedených v § 80 o. s. ř.). Pokud se však v soudním řízení o negatorní žalobě podle § 126 odst. 1 obč.

zák. (nově podle § 1042 o. z.) žalovaný brání námitkou, že pozemek, z jehož užívání má být vyloučen, je
účelovoukomunikací,posoudísoudotázku,zdaskutečnějdeoveřejněpřístupnouúčelovoukomunikaci,
jako předběžnou podle § 135 odst. 2 o. s. ř., aniž by bylo nutné k této otázce vydávat správní rozhodnutí.“

21.Podľa§10ods.1Zákonač. 135/1961Zb.opozemnýchkomunikáciách (ďalejlenCestnýzákon),

nikto nesmie svojou činnosťou ohrozovať diaľnicu, cestu alebo miestnu cestu a premávku na nich, ani
sťažovať ich údržbu. Na odvrátenie takého ohrozenia uloží príslušný cestný správny orgán po dohode
so zúčastnenými orgánmi nevyhnutné opatrenia; pritom môže byť tiež rozhodnuté po predchádzajúcom
upozornení toho, kto ohrozenie vyvolal, o tom, že potrebné opatrenia sa vykonajú na jeho náklad.22. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, miestnu štátnu správu vo
veciach miestnych ciest a účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce

na miestnych cestách a na účelových cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení
a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú
priestupky podľa § 22c na úseku miestnych ciest a účelových ciest.

23. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) Vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných

komunikáciách sú tieto orgány štátneho odborného dozoru sú pri plnení svojich úloh oprávnené a)
zakázať konanie osôb a zastaviť činnosť organizácií, prípadne zakázať pokračovanie v nej, ak ohrozujú
komunikáciu alebo bezpečnosť premávky na nej.

24. Podľa Uznesenia NS SR z 18.04.2012 sp. Zn. 6Cdo 102/2011 : ,, Pre analýzu právneho vzťahu
účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku,

ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú
povahu práva a povinnosti účastníkov, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu“.

25. Na konanie podľa cestného zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Súd
s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia a závery z nich vyplývajúce je toho názoru, že samotná

otázka užívania účelových komunikácií nie je inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym
oprávnením. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k riešeniu otázky a úprave
užívania pozemnej komunikácie, ktoré je svojou povahou verejnoprávne oprávnenie upravené
osobitným predpisom. O právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám je oprávnený
rozhodnúť príslušný správny orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby alebo návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
jeho doplnenia skutkových okolností a samotných príloh vyplýva, že žalobca požaduje od súdu
vyriešenie práve tejto otázky, ktorá je svojou povahou verejnoprávna a nespadá do právomoci súdu.
Keďže na rozhodovanie v tomto spore nie je daná právomoc súdu, súd konanie v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami zastavil. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec postúpená správnemu

orgánu vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

26.Otrováchtohtokonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP,žalobcabolneúspešný,súdnevyhovel
jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
Z tohto dôvodu súd vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení

a žalovanému ich náhradu nepriznáva.

Poučenie:

2
15C/80/2016
8

7C/69/2023

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.