Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2023

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9Csp/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917202621
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Zahorčák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:7917202621.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa,

a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany,proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, D. E., práv. zast.: JUDr. Michal Michalovčík, advokát so sídlom Makovická
768/20, Svidník, o zaplatenie 3.233,06 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia sumy vo výške 3.233,06 Eur s úrokmi

a s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že pôvodným žalovaným F. G. a F. G. poskytol úver na základe Zmluvy
o splátkovom úvere zo dňa 29.7.2003 č. 0551809455 vo výške 140.000,- Sk s ročnou úrokovou sadzbou
8,80%, ktorí sa zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1.800,- Sk. Daný úver bol
zabezpečený ručením žalovaného A. B.. Pôvodní dlžníci neplatili riadne a včas v dôsledku čoho sa
dostalidoomeškania.Žalobcanáslednevyzývalpôvodnýchžalovanýchakoajžalovanéhonazaplatenie
dlžnej sumy a to výzvami zo dňa 12.2.2014. Z dôvodu nezaplatenia ani po výzvach, podal žalobca dňa

15.7.2014 na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy od pôvodných žalovaných
a od žalovaného ručiteľa. Neskôr uzavrel žalobca so žalovanými Dohodu o splátkach, ktorej predmetom
bolo umožnenie žalovaným zaplatiť dlžnú sumu v splátkach, čím sa so žalovanými dohodol aj na
ukončení sporu a žalobu voči žalovaným vzal späť. Súčasťou danej dohody bolo aj uznanie dlhu zo
strany žalovaných v zmysle § 323 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov – Obchodný
zákonník (ďalej len „ObZ“), ktorým žalovaní uznali pohľadávku žalobcu do dôvodu a aj do výšky, pričom
dlh ku dňu vyhotovenia dohody (27.2.2012) mal predstavovať sumu vo výške 3.383,06 Eur (istina

2.287,23 Eur; zmluvný úrok 653,36 Eur; úrok z omeškania 442,47 Eur). Žalovaní v dohode súčasne
prehlásili, že sú si vedomí toho, že ich dlh sa ďalej úročí 8,80 ročným zmluvným úrokom a 8 % ročným
úrokom z omeškania z nesplatenej časti istiny. Taktiež si dohodli, že v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky vo výške 50,- Eur stratia žalovaní výhodu splátok. Žalovaní po podpísaní dohody zaplatili
3 splátky po 50,- Eur, ktoré boli v celom rozsahu započítané na istinu v dôsledku čoho sa znížila istina
z 2.287,23 Eur na 2.137,23 Eur. Po zohľadnení úhrad dlžná suma predstavovala ku dňu 27.2.2015
sumu 3.233,06 Eur (istina 2.137,23 Eur, zmluvný úrok 653,36 Eur, úrok z omeškania 442,47 Eur).

Z dôvodu neplatenia splátok žalobca vyzval žalovaných výzvami zo dňa 6.9.2016 na doplatenie dlžnej
sumy. Nakoľko žalovaní nezaplatili svoj dlh ani po zaslaných výzvach, žalobca podal predmetnú žalobu.
V závere citoval § 497 ObZ, § 558 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov – Občianskyzákonník (ďalej len „OZ“), § 517 ods. 2 OZ, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do
31.1.2013, § 10 c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom 1.2.2013, § 526 ods. 1, 2 OZ.
K žalobe priložil splnomocnenie pre právneho zástupcu; výpis z OR žalobcu; Dohodu o splátkach

a uznanie záväzku; výzvy na doplatenie neuhradených splátok; osvedčenie o registrácii pre daň
z pridanej hodnoty, prehľad úhrad.

2. Po doručovaní žaloby žalovaným bolo oznámené súdu, že na žalovaných F. G. a F. G. bol vyhlásený
konkurz (osobný bankrot).

3. Na uvedené reagoval žalobca tým, že trvá na podanej žalobe vo vzťahu k žalovanému v 3.rade –
žalovanému ručiteľovi, na ktorého nebol vyhlásený konkurz.

4. Z dôvodu vyhlásených konkurzov na pôvodne žalovaných v 1.rade a 2.rade (F. a F. G.), tunajší súd
uznesením21.12.2017,sp.zn.:9Csp/70/2017konanievočinímzastavilanepriznalnáhradutrovkonania

v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. a 2. rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.2.2018.

5. Následne sa k žalobe vyjadril žalovaný ručiteľ, ktorý vo svojom vyjadrení poprel nárok žalobcu.
Tvrdil, že nárok žalobcu je premlčaný, keďže konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 20.7.2013

a žalobca uplatniť pohľadávku voči žalovanému dňa 13.12.2017, čo je po uplynutí 3 ročnej premlčacej
doby v zmysle § 101 OZ. Taktiež uviedol, že dohoda o splátkach a uznaní záväzku je podľa neho
neplatná, lebo ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol žalovaný ako spotrebiteľ ovplyvniť.
Podľa jeho názoru možno mať vážnu obavu, že podpísanie danej dohody žalovaným neodzrkadľovalo
jeho skutočnú vôľu. Podľa jeho názoru predmetná podpísaná dohoda nemôže byť pre priemerného

spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá kvôli inštitútu uznania záväzku. Uzavretie dohody je podľa neho
v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov
– o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“), lebo žalobca mal využiť omyl a lesť v snahe dosiahnuť
uznanie záväzku, prípade úpravu ďalších nových záväzkov. Podpísaním predmetnej dohody si mal
žalovaný ako spotrebiteľ zhoršiť svoje zmluvné postavenie, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ. Dohoda je

podľa neho kvôli nezrozumiteľnosti, neurčitosti, rozpor s dobrými mravmi a kogentnými ustanoveniami
spotrebiteľského práva, neplatná. Poukázal tiež na rozhodnutia Krajských súdov v Banskej Bystrici,
sp.zn.: 12Co/82/2013; v Trenčíne, sp.zn.: 17Co/859/2015. V závere dodal, že predmetný poskytnutý
úver by mal byť podľa neho v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších
predpisov – o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) bezúročný a bez poplatkov kvôli absencii

uvedenia RPMN v Zmluve o spotrebiteľskom úvere.
K vyjadreniu priložil splnomocnenie pre právneho zástupcu.

6. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca a uviedol, že dané uznanie je potrebné považovať za
jednostranný právny úkon a preto nemôže ísť o spotrebiteľskú zmluvu a taktiež, že daným uznaním

sa žalovaný nevzdal žiadnych práv, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o splátkovom úvere, práve naopak
žalovaný získal výhodu splácať jeho dlh v splátkach. Okrem toho je potrebné dané uznanie posudzovať
podľajehoobsahuaniepodľajehooznačenia.Zuvedenéhomávyplývať,žesamotnéoznačeniedohody
ako právneho úkonu uzavretého v režime ObZ nemôže samo o sebe spôsobiť neplatnosť daného úkonu.
Žalobca považuje svoj nárok za uplatnený včas z dôvodu, že žalovaný písomne uznal dlh, čím sa

predĺžila premlčacia doba o 10 rokov a poukázal na to, že v čase podania prvej žaloby na súd v roku
2015 nebol jeho nárok ani z časti premlčaný.
Ďalej uviedol, že žalovaný si bol vedomý uznania svojho dlhu, pričom dohoda bola vyhotovená na
jeho žiadosť a obsah dohody bol výsledkom rokovania oboch strán. Uznanie dlhu je nielen uvedené
v názve dohody, ale aj v samotnom texte dohody. Tvrdenia žalovaného, že si nebol vedomý uznania

dlhu považuje za právne irelevantné, lebo zákon nevyžaduje, aby subjekt právneho úkonu právnemu
úkonu aj rozumel resp. táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Dodal, že žalovaný
má plnú spôsobilosť na právne úkony. Žalobca má za to, že preukázal uznanie dlhu žalovaným, pričom
žalovaný podľa neho nepreukázal opak. K tomu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove,
sp.zn.: 17Co/167/2016.

Pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, tak žalobca je toho názoru, že vzhľadom k tomu,
že predmetom úveru bolo poskytnutie finančnej čiastky na rekonštrukciu domu, nevzťahuje sa na
predmetný úver ZoSÚ.7. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení zopakoval svoje predošlé tvrdenia a argumenty a zdôraznil, že
odo dňa poskytnutia úveru až do 13.10.2015 (posledná úhrada dlhu) bola na poskytnutý úver zaplatená
suma5.694,97Eur,pričomzprehľadusplátok,ktorýpredložilpodľanehovyplýva,žežalovanývykonával

splátky od 20.8.2003 do 13.10.2015 avšak s omeškaním a v nižšej sume ako bolo dohodnuté. Ďalej
citoval § 192, § 151 ods. 1, § 186 ods. 2 CSP, ktorými opätovne poukázal na ním splnenú povinnosť
tvrdenia a unesenia dôkazného bremeno a na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného.
K vyjadreniu predložil amortizačnú tabuľku.

8. Žalovaný v ďalšom vyjadrení taktiež zopakoval svoje tvrdenia a argumenty a poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.3.2015, sp.zn.: 8Mcdo/1/2014. Podľa žalovaného bolo preukázané, že
na strane žalovaného absolútne absentovala vôľa uznať záväzok voči žalobcovi, rovnako tak si nemohol
byť preto vedomý ani následkov z toho plynúcich. V závere navrhol súdu vykonať výsluch pôvodných
žalovaných, voči ktorým bolo konanie zastavené a to F. G. a F. G..
K vyjadreniu priložil už skôr spomínaný rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.: 3Co/229/2017.

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na výpoveď žalovaného, ktorou bolo
preukázané, že podpis na dohode je jeho vlastnoručným podpisom. Tvrdenia žalovaného o tom, že si
nepamätá na podpisovanie dohody a nemal vôľu uznať záväzok pokladá za irelevantné. Podpísaniu
dohody predchádzalo rokovanie s dlžníkmi ako aj súdne konanie na tunajšom súde, čo vyplýva aj

z obsahu dohody. Poukázal na čl. IV bod 3 Dohody a tiež na to, že nárok, ktorý uplatnil v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.: 13Ro/293/2014 bol v celom rozsahu dôvodný, avšak žalobca
ho zobral v celom rozsahu späť a umožnil žalovaným dlžníkom splácať ich dlh v mesačných splátkach.
Ak by dlžníci neuzavreli danú dohodu, boli by zaviazaní na splnenie dlhu v celom rozsahu, pričom
súd by im podľa žalobcu nemusel umožniť zaplatiť dlžnú sumu v splátkach, nakoľko dohodnutá výška

splátky 50,- Eur mesačne s poukazom na celkovú výšku dlhu je v rozpore s rozhodovacou praxou
súdov, v zmysle ktorej by k splneniu malo dôjsť do 36 mesiacov od vykonateľnosti rozhodnutia. Konanie
žalovaného považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi a zneužitie postavenia spotrebiteľa,
nakoľkovčasepodaniaDohodysvýhodamijejuzavretiasúhlasil,badokoncajejuzavretiespoluinicioval,
avšak v momente porušenia záväzkov tvrdí, že nemal vôľu dohodu v časti uznania záväzku uzavrieť.

Žalobca taktiež poukázal na to, že žiaden zákon mu neukladá povinnosť zakomponovať do dohody
poučenie o tom, že v prípade uznania dlhu začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba.
Okrem toho uviedol aj to, že v prípade, že by sa súd stotožnil so žalovaným v tom, že dané uznanie je
neplatný právny úkon, taká neplatnosť nemá podľa neho vplyv na platnosť dohody o splátkach, ktorá
je potom samostatným 2 stranným právnym úkonom a poukázal na znenie § 41 OZ. Ďalej citoval časť

rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.8.2007, sp.zn.: 33 Odo 771/2005 a bod 19.1 VOP žalobcu.
Podľa žalobcu je nesporné, že vôľa žalovaného smerovala minimálne k uzatvoreniu dohody
o postupnom splácaní dlhu z úverovej zmluvy, v dôsledku čoho, v čase keď dlh nebol ani čiastočne
premlčaný, došlo k zmene obsahu záväzku v časti splatnosti pohľadávky, a žalovaný sa zaviazal splácať
svoj dlh v mesačných splátkach. V zmysle Dohody o splátkach si žalobca svoje právo na súde mohol

uplatniť až potom, čo žalovaný, resp. úveroví dlžníci, neuhradili aspoň jednu splátku úveru, pričom pred
týmto dátumom nemohlo dôjsť ani k začatiu plynutia premlčacej doby. V ďalšom poukázal na svoje
predchádzajúce tvrdenia.

10. Súd rozhodol rozsudkom zo dňa 30.6.2021, sp.zn.: 9Csp/70/2019 tak, že žalobe v plnom rozsahu

vyhovel a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.

11. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací
súdu uznesením zo dňa 28.2.2023, sp.zn.: 9CoCsp/78/2021 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil
a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Tunajšiemu súdu vytkol, že pri posudzovaní platnosti uznania dlhu pochybil, v dôsledku čoho na tomto
jeho právnom závere založené vyhovenie žalobe je minimálne predčasné, ale jeho skutkové i právne
závery o tom, že žalobou v tejto veci uplatnené právo premlčané nie je, zároveň sú aj nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel žalobe, pričom záver o
dôvodnosti žaloby založil na právnom závere o bezvadnom písomnom dlh uznávacom prejave dlžníkov

voči veriteľovi, pričom tento právny úkon ručiteľa podľa náležitých zákonných ustanovení (§558, §548
ods. 3 o. z.) evidentne neposúdil, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pre absolútny nedostatok dôvodov zároveň sú nepreskúmateľné závery rozhodnutia tunajšieho súdu, že
(i) dlh nie je premlčaný, nakoľko neuviedol, kedy a aká dlhá premlčacia doba začala plynúť a prečo prezačiatok jej plynutia sú právne relevantné ustanovenia §53 ods. 9 o. z. v spojení s §565 o. z. a že (ii) včas
podaná žaloba vo veci 13C/414/2015 bola zjavne dôvodná, nakoľko vzhľadom na to, že dané konanie
právoplatne skončilo jeho zastavením, niet pochýb, že dôvodnosť danej žaloby vecne posudzovaná ani

nebola; rozhodnutie súdu v tomto súdnom konaní ako na „najdôležitejšej skutočnosti pre posúdenie“ o.
i. „platnosti právneho úkonu“ založiť na tomto nijako neodôvodnenom konštatovaní bez ďalšieho preto
zjavne nemožno, uvedené posudzovať však má zmysel, len pokiaľ žalovaný v konaní sa pokúsil vyvrátiť
v §558, vety prvej o. z. ustanovenú vyvrátiteľnú právnu domnienku o trvaní dlhu v čase jeho uznania.
Úlohou súdu prvej inštancie v tomto ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie potrebné za účelom

posúdenia, či jednostranné vyhlásenie žalovaného ručiteľa obsiahnuté v listine ním podpísanej 6.3.2015
(i) (nie) je vyslovením jeho súhlasu s uznaním dlhu dlžníkmi (§548 ods. 3 o. z.) majúc pritom na zreteli,
že pre platné uznanie dlhu dlžníkom právne významným o. i. je sľub dlžníka dlh zaplatiť (§558 o. z.) a
či v prípade urobenia tohto vyhlásenia (ii) (nie) je daná zhoda vôle ručiteľa s jej prejavom (§39 o. z.).
V závislosti od výsledkov vykonaného dokazovania o otázke (ne)platného uznania dlhu a obrany
žalovaného v konaní (iic) (ne)bude potrebné posudzovať, či dlh v čase jeho uznania (ne)bol premlčaný

a či ten, kto ho uznal o tom (ne)vedel (§558, veta druhá o. z.), pričom (iii) premlčacia doba žalobou
uplatneného práva na peňažné plnenie buď je trojročná (§101 o. z.) alebo desaťročná (§110 o. z.).
Úlohou súdu prvej inštancie bude pritom riadne sa vysporiadať s uplatnenou námietkou premlčania,
t. j. skutkovo aj právne odôvodniť, kedy a prečo premlčacia doba začala plynúť vrátane toho, prečo
v danom prípade (nie) je potrebné postupovať podľa §53 ods. 3 v spojení s §565 o. z., o akú dlhú

premlčaciu dobu ide, aby bolo možné posúdiť a v prípadnom ďalšom odvolacom konaní odvolacím
súdom preskúmať, či k uplatneniu práva touto žalobou na súde (ne)došlo v premlčacej dobe, pretože
jedinetakzároveň(aj)žalovanémusadostanekvalifikovanejodpovede,prečojehonámietkapremlčania
(ne)obstojí.Pokiaľtietoskutkovéaprávnezáveryvodôvodnenírozsudkusúduprvejinštancieabsentujú,
nie je preskúmateľný jeho právny záver o tom, či uplatnené právo (nie) je premlčané.

12. Súd doručil rozhodnutie odvolacieho súdu stranám sporu a umožnil im vyjadriť sa a predložiť ďalšie
dôkazy či návrhy na doplnenie dokazovania. Strany sporu zopakovali svoje predošlé argumenty a nemali
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

13. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a výsluchmi žalovaného a svedkyni F.
G.. Výsluch svedka F. G. súd nevykonal lebo žalovaný na jeho výsluchu netrval a zabezpečenie svedka
s ohľadom na jeho zdravotný stav by nebolo možné. Na základe vykonaného dokazovania zistil tento
skutkový stav veci:

14. Medzi stranami je nesporné, že žalobca s pôvodnými dlžníkmi F. G. a F. G. uzavreli dňa
29.7.2003 zmluvu o splátkovom úvere, v zmysle ktorej žalobca poskytol dlžníkom úver na prerobenie
nehnuteľnosti vo výške 140.000,- Sk s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 8,80%. Poskytnutý úver
bol zabezpečený ručením žalovaného. Prvá splátka bola splatná dňa 20.8.2003. Dlžníci si neplnili
svoje povinnosti splácať úver riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostali do omeškania. Dlžníci si

nesplnili svoju povinnosť ani po výzve žalobcu zo dňa 12.2.2014. Z dôvodu neplatenia podal žalobca
proti dlžníkom a žalovanému ručiteľovi dňa 15.7.2014 žalobu na tunajší súd, ktorým sa domáhal
zaplatenia dlžnej čiastky z poskytnutého úveru. Predmetné konanie vedené na tunajšom súde pod
sp.zn.: 13C/414/2015 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby odôvodnené uzavretím mimosúdnej
dohody medzi žalobcom na jednej strane a dlžníkmi a žalovaným ručiteľom na strane druhej. Uznesenie

o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 17.11.2015. Žalobcovi bola v zmysle dohody priznaná
polovica uplatnených trov konania. Mimosúdna dohoda uzavretá dňa 6.3.2015 spočívala v dohode
o splátkovom kalendári a uznaní záväzku dlžníkov a žalovaného ručiteľa. Predmetná dohoda a uznanie
neobsahuje ustanovenie o začatí plynutí novej 10 ročnej premlčacej doby skrz uznania. Dlžníci ani
žalovaný ručiteľ neplnili žalobcovi tak ako to bolo dohodnuté v dôsledku čoho žalobca podal voči

dlžníkom a žalovanému ručiteľovi dňa 9.2.2017 novú žalobu, ktorá je predmetom tohto sporu. Po
doručení žaloby bolo konanie voči dlžníkom právoplatne zastavené z dôvodu vyhlásených konkurzov na
ichosoby.Žalobcasitakuplatňujeuhradeniedlžnejsumylenvočižalovanémuručiteľovi.Medzistranami
je nesporné aj to, že premlčacia doba má začať plynúť od konečnej splatnosti úveru, t.j. 20.7.2013.

15. Za sporné súd považuje žalovaným namietanú platnosť dohody o splátkach a uznanie záväzku,
premlčanie nároku žalobcu a tiež porušenie povinnosti žalobcu uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere
RPMN, čo má mať za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Spornou je aj otázka,že či v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah ako aj použitie jednotlivých právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa.

16. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.: 13C/414/2015 vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.: 13C/414/2015 domáhal od žalovaných (dlžníkov
a ručiteľa) zaplatenia sumy 2.939,01 Eur s príslušenstvom. Žaloba bola doručovaná súdu dňa 15.7.2014
a doručená súdu dňa 18.7.2014.

17. Uznesením zo dňa 26.10.2015, sp.zn.: 13C/414/2015 bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia
žaloby na základe uzavretej dohody o splátkach, žalovaní boli zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 205,97 Eur a žalobcovi bol vrátený krátený súdny poplatok vo
výške 169,30 Eur. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.11.2015 a vykonateľnosť dňa
21.11.2015.

18. Z Dohody o splátkach a uznanie záväzku v zmysle § 323 ObZ vyplýva, že predmetná dohoda bola
vyhotovená dňa 27.2.2015 žalobcom a podpísaná dlžníkmi a žalovaným dňa 6.3.2015. Predmetom
dohody bolo umožnenie dlžníkom a ručiteľovi splácať dlh v splátkach, opísanie rozhodujúcich
skutočnosti, ktoré viedli k uzavretiu tejto dohody ako aj opis predchádzajúceho súdneho konaniasp.zn.:
13C/414/2015 a ustanovenia o tom, že žalobca vezme žalobu späť a dlžníci a žalovaný ručiteľ zaplatia

žalobcovi polovicu trov konania, ktoré mu vznikli podaním pôvodnej žaloby. V dohode je vyšpecifikovaná
pohľadávka žalobcu voči žalovaným a taktiež sporné ustanovenie o uznaní záväzku, v zmysle ktorého
mali dlžníci a žalovaný ručiteľ uznať záväzok voči žalobcovi čo do dôvodu, tak aj do výšky. Dohoda
o splátkach a uznanie sú v jednom dokumente, ktorý koncipoval žalobca.

19. Podľa výziev zo dňa 6.9.2016 žalobca vyzýval dlžníkov a žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

20. Z prehľadu splátok vyplýva, že dlžníci zaplatili od 20.8.2003 do 13.10.2015 spolu sumu 5.694,97
Eur. Od uzavretia dohody o splátkach zaplatili 3 splátky po 50 Eur,- (150,- Eur), ide pri tom o posledné 3
splátky. Okrem toho z neho vyplýva, že dlžníci a ručiteľ neplnili svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas.

21. Z výpovede žalovaného je zrejme, že si pamätá len to ako podpisoval zmluvu o úvere v banke,
pričom na danú dohodu sa nepamätá aj keď podpis, ktorý je na zmluve je jeho vlastnoručným podpisom.
Nevedel uviesť, že kto mu predložil danú dohodu, kto ju vypracoval. Na úver neplatil nič, keď mu prišli
výzvy z banky, tak šiel hneď za dlžníkmi, ktorí mu povedali, že sa nemá báť, že oni to dajú dokopy, pričom

do banky nešiel. Žalovaného nik neupozornil na následky podpísania dohody o splátkach a uznania
záväzku.

22. Z amortizačnej tabuľky vyplýva, že dlžníci mali dohodnuté splátky vo výške 1.800,- Sk a že
prvé splátky mali byť vo väčšej miere započítavané na úroky a postupne sa mal pomer započítania

priamoúmerne meniť s tým, že posledné splátky mali byť vo väčšej miere započítavané na istinu.

23. Z výpovede svedkyne F. G. – pôvodnej žalovanej bolo zistené, že so žalovaným ručiteľom je suseda
a tiež, že žalovaný s jej manželom si vzájomne ručili pri úveroch. Podpis na dohode je jej podpisom
a pamätá si, že úver nakoniec splácala po 50,- Eur mesačne. Úver s manželom brali na rekonštrukciu

domu. Ďalej bolo zistené, že ona telefonický kontaktovala právneho zástupcu žalobcu z dôvodu žiadosti
o splátky a predmetnú dohodu podpisovala v banke so ženou - zamestnankyňou banky a bolo jej
vysvetlené, že predmetom dohody sú splátky úveru. Inštitút uznania dlhu nepozná, ani jeho následky.
Žalovaný bol podľa svedkyne s nimi pri podpisovaní dohody, vedel aký majú problém s manželom a viac
ho nezaujímalo, lebo vedel, že oni to budú splácať. Dohodu jej poslali, ona ju podpísala bez toho, aby

si ju študovala.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný.

25. Podľa § 261 ods. 6 písm. d)zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov - Obchodný

zákonník (ďalej len „ObZ“),touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy:zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy
o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku
(§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase(§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom
účte (§ 716).

26. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká

písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.

28. Podľa § 548 ods. 1 OZ, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ
písomne vyzval.

29. Podľa § 548 ods. 3 OZ, uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.

30. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

31. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

32. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva.

33. Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.

35. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

36. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu

a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

37. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

38. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

39. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.40. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy –
o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa

spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Zákon
sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných
nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

41. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
42. Prvou spornou otázkou, ktorú je potrebné v danom spore vyriešiť je, že či právny vzťah strán
sporu je spotrebiteľským vzťahom. Súd konštatuje, že medzi stranami sporu ide o spotrebiteľský právny
vzťah nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu jeho podnikateľskej
činnosti (dané je nesporné), pričom žalovaný ručiteľ je fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci jeho

obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, lebo samotný žalovaný podľa predložených listinných dôkazov
nemá žiadne podnikateľské oprávnenie a záväzok, ktorý ručením zabezpečoval sa týkal poskytnutia
finančných prostriedkov pôvodným dlžníkom – žalovaným na rekonštrukciu rodinného domu.

43. V nadväznosti na vyššie uvedené je však potrebné konštatovať, že aj keď ide o spotrebiteľský

právny vzťah, nejde o spotrebiteľský úver a to s poukazom na § 1 ods. 2 písm. a) ZoSÚ účinného
v čase uzavretia zmluvy, ktorý negatívne vymedzoval v akých prípadoch nejde o spotrebiteľský úver.
Vzhľadom k tomu, že daný úver bol poskytovaný dlžníkom na rekonštrukciu rodinného domu (čo vyplýva
jednak zo Zmluvy o úvere a potvrdila to aj svedkyňa F. G. v jej výpovedi) nejde o spotrebiteľský úver.
Z uvedeného dôvodu námietka žalovaného ohľadom dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

spočívajúca v absencii RPMN v zmluve o úvere je zjavne nedôvodná.

44. Povinnosťou žalobcu pre úspech v spore bolo preukázať súdu, že pôvodným dlžníkom poskytol úver,
ktorý sa zaviazali splácať a že dlžníci a následne ručiteľ si nesplnili svoju povinnosť splatiť mu poskytnutý
úver s úrokmi. Povinnosťou žalovaného bolo preukázať súdu, že nárok žalobcu je nedôvodný, že

žalobcovi nemá čo platiť alebo že dlh zanikol. Žalovaný zvolil procesnú obranu spočívajúcu v tom, že
sa snažil súdu preukázať, že dohoda o splátkach a v nej zakomponované uznanie dlhu, je absolútne
neplatným právnym úkonom v dôsledku čoho nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy o úvere je premlčaný,
lebo žalobca si ho skrz neplatný právny úkon uplatnil na súde neskoro, teda po uplynutí 3 ročnej
premlčacej doby. Premlčacia doba podľa neho mala začať plynúť od konečného termínu splatnosti

celého úveru, pričom vzhľadom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu premlčacia doba podľa neho
plynula, teda nespočívala po dobu prebiehajúceho súdneho konania sp.zn.: 13C/414/2015.

45. Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon neplatný. Sloboda a vážnosť sú

základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak
tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo
výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno tak konštatovať, že vôľa je slobodná. Treba
však zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Základný rámec
slobody vôle sa však nedá absolutizovať. Jeho zúžením na nedovolený nátlak zo strany protistojaceho

účastníka právneho úkonu (najčastejšie zmluvy), prípadne tretej osoby by mohlo dospieť k záveru o
neslobode vôle aj v prípade, keď by išlo napríklad len o konanie v tiesni, ale nie za nápadne nevýhodných
podmienok, prípadne konajúci by sa dovolával neslobody, hoci právny úkon, ktorý urobil, bol jeho
povinnosťou a pritom druhý účastník by tvrdil, že sa nemohol slobodne rozhodnúť, či právny úkon, ktorý
bol povinný urobiť, urobí, alebo ho neurobí. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo

psychickým donútením.
Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len
v prípade, keď:
- je protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať. Možno teda usúdiť, že nejde o
bezprávnu vyhrážku, ak veriteľ hrozí dlžníkovi, u ktorého zistil zvýhodnenie iného veriteľa, trestným

oznámením pre uvedený trestný čin alebo mu pohrozí exekúciou predajom domu a pod. Inak však
treba posudzovať hrozbou trestným stíhaním, v podstate oprávneným, ak by sa takouto hrozbou chcelo
dosiahnuť uzavretie napríklad darovacej zmluvy. V takom prípade by išlo o bezprávnu vyhrážku a
darovacia zmluva by bola neplatná;- vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí. Dôvodná obava vyžaduje intenzívne pôsobenie
okolností použitých ako bezprávne vyhrážanie sa. Pri posudzovaní dôvodnosti obavy preto nemožno
v celom rozsahu zohľadniť subjektívny postoj, povahu adresáta bezprávnej vyhrážky, ale treba

optimalizovať vzťah medzi okolnosťami vyvolávajúcimi dôvodnú obavu a subjektom, ktorý je pod ich
tlakom,
- je adresná, to znamená, že smeruje voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje. Predmetom vyhrážky
nemusí byť v každom prípade konajúci, stačí, ak sa týka blízkej osoby.
Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce

existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené
s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené
s recesiou a pod.
Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Tieto náležitosti prejavu sa musia skúmať so zreteľom
na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť
a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie

prostriedky.
Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát (adresáti) je objektívne schopný pochopiť
výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne aj pomocou prekladu (poručiteľ
urobí závet v maďarskom jazyku) alebo prevodu do spisovného (prirodzeného) jazyka. Na ujmu
zrozumiteľnosti teda nie je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave (napríklad

z toho dôvodu, že nemá potrebné vzdelanie). Stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný
a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený (objasniteľný) alebo vysvetlený
(vysvetliteľný) primerane povahe právneho úkonu (relatívna povaha zrozumiteľnosti). Iný prístup k
zrozumiteľnosti právneho úkonu by mohol vyvolať značnú právnu neistotu, ak by konajúci musel vždy
dbať na to, aby adresát v úplnosti pochopil všetky slová uvedené v prejave.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Typický neurčitým prejavom vôle je, ak sa v
zmluve uvádza, že sa uzaviera na neurčitú dobu a v tej istej zmluve sa jej trvanie dohodne do určitého
dátumu. Dôsledky zmluvy uzavretej na neurčitú dobu sú totiž úplne iné, než dôsledky zmluvy uzavretej

na určitú dobu. Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe neznamená aj určitosť právneho úkonu.
Možnosť predmetu plnenia je vyjadrením možnosti predmetu právneho úkonu. Možnosť plnenia sa
posudzuje zásadne objektívne a skúma sa k okamihu urobenia právneho úkonu (počiatočná nemožnosť
plnenia). Neskoršia nemožnosť plnenia má iné právne dôsledky než neplatnosť (zánik práv a povinností
v zmysle § 575).

46. Predpokladom pre platné uznanie dlhu v zmysle § 558 OZ je okrem všeobecných náležitosti
právneho úkonu aj splnenie osobitných náležitosti, ktorými sú písomná forma, sľúb zaplatiť dlh,
vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky (v prípade platného uznania dlhú dlžníkom platí vyvrátiteľná
právna domnienka, že dlh v čase uznania trval), ručiteľ s uznaním dlhú dlžníkom vyslovil súhlas.

Nepostačuje tak len samotné uznanie existencie dlhu, ale nevyhnutne je potrebný aj prísľub dlžníka,
že svoj existujúci dlho zaplatí, inak nepôjde o platné uznanie dlhu. V prípade, že absentuje prísľub
dlžníka daný konkrétny dlh zaplatiť, nepôjde tak o platné uznanie dlhu a nemôže vyvolať právne účinky
uznania dlhu. Uvedené vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe (napríklad rozhodnutia NS SR sp.zn.:
4Cdo/116/2009 alebo 4Mcdo 1/2007).

47. V danom spore je evidentné, že takýto prísľub zo strany dlžníkov nebol, čo spôsobuje neplatnosť
úkonu uznania dlhu a hľadí sa na neho akoby ani nebol.
Okrem toho podľa názoru súdu je dané uznanie dlhu neplatné aj z dôvodu, že je súčasťou dohody
(dvojstranného právneho úkonu), ktorú nesporne koncipoval žalobca a zakomponoval tam uznanie dlhu

(jednostranný právny úkon), ktoré mali v skutočnosti iniciovať dlžníci. Zo žiadneho vykonaného dôkazu
nevyplýva, že by vôľa žalovaného smerovala k uznaniu dlhu. Z výsluchu svedkyne G., žalovaného
a z vyjadrení samotného žalobcu vyplýva, že listina ako celok bola koncipovaná žalobcom a dlžníci spolu
so žalovaným ručiteľom ju podpísali bez toho, aby akokoľvek tvorili alebo menili jej obsah. Dlžníci mali
záujem uzavrieť s veriteľom len dohodu o splátkach. Inštitút uznania dlhu v rozhodnom čase podpisu

dlžníci a ani žalovaný ručiteľ nepoznali, čo znamená, že uznanie dlhu nemohli preto ani iniciovať.
Vzhľadom k tomu, že uznanie dlhu nenavrhli dlžníci, možno vyvodiť záver, že tento úkon nepredstavoval
slobodnú vôľu dlžníkov a žalovaného. Na podporu uvedeného možno poukázať na závery rozhodnutíKS v BB zo dňa 26.3.2015, sp.zn.: 12Co/82/2013, KS v TN zo dňa 20.6.2016, sp.zn.: 17Co/859/2015,
NS SR zo dňa 30.3.2015, sp.zn.: 8Mcdo/1/2014.

48. Nakoľko súd posúdil uznanie dlhú ako neplatný právny úkon, nedošlo tak k plynutiu novej 10 ročnej
premlčacej doby ako to predpokladá § 110 OZ. Pri vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného
je potrebné aplikovať § 101 OZ. Strany sporu sa zhodli na tom, že premlčacia doba mala plynúť od
konečnej splatnosti úveru, t.j. 20.7.2013. Trojročná premlčacia doba by tak uplynula dňa 20.7.2016.
Žaloba v tejto veci bola podaná dňa 9.2.2017, teda po uplynutí premlčacej doby, čo znamená, že nárok

žalobcu je premlčaný.
K tomu sú dodáva, že nebolo možné aplikovať § 112 OZ ohľadom spočívania premlčacej doby, lebo
zo strany žalobcu nebola splnená zákona podmienka či predpoklad v podobe riadneho pokračovania
v konaní. Žalobca totiž v pôvodnom konaní sp. zn.: 13C/414/2015 vzal žalobu späť, v dôsledku čoho
bolo konanie zastavené bez meritórneho rozhodnutia veci a teda aj bez konštatovania ne/dôvodnosti
pôvodnej žaloby. Išlo čisto o dispozičný úkon žalobcu a procesný postup, ktorý si zvolil žalobca. Nič na

tom nemení ani to, že dôvodom späťvzatia žaloby bola dohoda medzi stranami sporu, keďže aj táto
dohoda koncipovaná žalobcom bola nakoniec v tomto konaní právne vyhodnotená ako neplatná v časti
uznania dlhu, od ktorého žalobca odvíjal svoj nárok v tomto konaní proti žalovanému ručiteľovi.
Pre úplnosť vo vzťahu k premlčaniu súd dodáva, že z obsahu spisu, ani pripojeného spisu tunajšieho
súdu sp.zn.: 13C/414/2015 nevyplýva, aby žalobca predkladal dôkazy za účelom preukázania

predčasného či mimoriadneho zosplatnenia úveru (pozn.: boli predložené len výzvy na plnenie bez
oznámenia o predčasnom zosplatnení úveru), čo je zároveň predpokladom pre priznanie celej sumy tak
ako to požaduje žalobca v tomto konaní. Napriek tomu žalobca môže požadovať celú dlžnú sumu (súčet
dlžných splátok) ako ju požaduje v tomto konaní, avšak v prípade vznesenej námietky premlčania sa
musí premlčanie posudzovať samostatne od splatnosti jednotlivých dlžných splátok a nie od dátumu

viazaného na predčasné zosplatenenie úveru postupom podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Tým
chcel súd povedať, že aj v prípade, že by mal aplikovať premlčaciu dobu podľa § 103 OZ je logický dané,
že žalobcom požadovaný nárok je premlčaný, keďže jednotlivé splátky by boli premlčané skôr keďže
časovo predchádzajú dátumu 20.7.2013 – dátumu konečnej splatnosti úveru, na ktorý poukazujú obe
stranysporu.Zrovnakéhodôvodubybolnárokžalobcupremlčanýajkebydošlokriadnemuzosplatneniu

celého úveru.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

51.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona tak, že priznal
žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mal v konaní plný
úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.