Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5P/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323202716
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ondrej Hertel
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2323202716.3

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Š. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako
matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta,
dieťa rodičov - matka: X.. O. I., nar. XX.XX.XXXX, W. N. XXXX/XX P., Z., otec: X.. N. I., nar. XX.XX.XXXX,
H. Š. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Rodičom a maloletému dieťaťu sa ukladá výchovné opatrenie, ktoré spočíva v ich povinnosti

podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, a to v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd ukladá Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Galanta povinnosť písomne informovať súd každý druhý mesiac o priebehu výchovného opatrenia a
po skončení výchovného opatrenia zaslať súdu písomne záverečnú správu o výsledku výchovného

opatrenia.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 01.08.2023 domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil maloletému dieťaťu a jeho rodičom výchovné opatrenie

spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v zariadení Tenenet,
o.z., a to po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia. Tunajší súd postupom podľa § 6 ods. 1 CMP
v spojení s § 112 ods. 1 postúpil vec Mestskému súdu Bratislava II, nakoľko vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa naposledy rozhodoval Okresný súd Bratislava III. Mestský súd Bratislava II uznesením,
sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, preniesol svoju miestnu
príslušnosť na Okresný súdu Galanta. Okresnému súdu Galanta bol predmetný spis, po prenesení

miestnej príslušnosti Mestským súdom Bratislava II, doručený dňa 08.09.2023.

2. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila s poukazom na skutočnosť, že po
rozvode rodičov maloletého prebiehal styk otca s maloletým pomerne dlhšie obdobie bez väčších
problémov, matka v styku otcovi s maloletým nikdy nebránila, pretože aj po rozvode manželstva si je
vedomá dôležitosti role otca v živote maloletého. Od určitého obdobia (približne od roku 2022) sa však u

maloletého začali objavovať odmietavé postoje pokiaľ ide o čas trávený s otcom resp. v jeho domácnosti,
čo sa začalo prejavovať najmä potom, ako si otec našiel novú partnerku (približne v období pred letom
2022), ktorá má taktiež maloleté dieťa (dcéru) vo veku 4 rokov. Predovšetkým pokiaľ ide o víkendy, ktoré
mal maloletý tráviť s otcom, matka začal u maloletého pozorovať, že po takto strávených víkendoch bol
maloletý po návrate očividne rozrušený, vyčerpaný, smutný, bez nálady, sklamaný, a dokonca aj zjavne
nepripravený do školy. Takýto stav maloletého bol spôsobený najmä tým, že napriek tomu, že maloletý

chceltráviťvíkendysotcom,otecmaloletéhokaždýpárnyvíkendbrávalhneďpoškoledoŽarnovice(kde
žije jeho partnerka s dcérou), dokonca sa pravidelne stávalo, že pre maloletého neprišiel otec sám, aleaj s jeho partnerkou, čo maloletého ešte viac demotivovalo (najmä ak mu otec sľúbil, že príde pre neho
on sám a budú tráviť spolu čas len oni dvaja). Maloletého evidentne vyčerpávalo neustále cestovanie do
cudzej domácnosti, a taktiež prispôsobovanie sa najmä potrebám a záujmom partnerky otca (a najmä

jej dcéry). Odkedy totiž čas určený pre styk otca s maloletým trávi otec s maloletým aj s jeho partnerkou
a dcérou, prakticky čokoľvek musí byť prispôsobované dcére partnerky otca, o čom má matka vedomosť
z rozprávania samotného maloletého. Z toho čo sám maloletý matke viac krát rozprával, uvádza matka
ako príklad, že keď maloletý u otca prejavil záujem o určité aktivity či hry, otec ho zakaždým direktívnym
spôsobom doslova odbije, že sa musí prispôsobiť dcére jeho partnerky „lebo ona je ešte malá a on je

väčší“ preto sa jej treba prispôsobiť, a teda sa budú hrať len vtedy, keď to vyhovuje dcére partnerky.
Matka má za to, že takýto direktívny, necitlivý a nekompromisný prístup otca následne maloletého
pochopiteľne frustruje a hnevá, v dôsledku čoho je tiež nevrlý a sklamaný. Uvedený stav maloletého
matka evidovala stále častejšie (prakticky na pravidelnej báze) po návratoch od otca v „párnych
víkendoch“, kedy maloletý v domácnosti matky často plakal, bol unavený, nahnevaný a sklamaný, a
pochopiteľnéajnesústredenýanepripravenýdoškoly.Nepripravenosťdoškolyacelkovúnesústrednosť

maloletého spozorovali dokonca aj učitelia maloletého, na odporúčanie ktorých sa matka obrátila na
Súkromné centrum poradenstva a prevencie v P. Z. (ďalej aj ako I.), v ktorom maloletý absolvoval jednak
psychologické diagnostické vyšetrenie (viď Správa z psychologického diagnostického vyšetrenia zo dňa
XX.XX.XXXX) a jednak aj špeciálno- pedagogické vyšetrenie z dôvodu posúdenie školských zručností
a neprospievania maloletého (viď Správa z diagnostického špeciálno-pedagogického vyšetrenia zo

dňa XX.XX.XXXX). Na základe uvedených vyšetrení bolo maloletému diagnostikované okrem iného
poruchy učenia, komplexné oslabenie čitateľských zručností a tiež oslabenie pozornostných procesov
odrážajúcich sa v sluchovom vnímaní priestorovej orientácii, dynamickej praxi a grafomotorike. Zároveň
bol maloletému odporučený aj pedagogický osobný asistent, ktorého maloletému škola poskytla počnúc
začiatkom školského roka 2022/2023. Práve vďaka pomoci pedagogického osobného asistenta sa

následne maloletému aj zlepšil školský prospech, čo len potvrdzuje fakt, že maloletý si vyžaduje v
procese učenia a prípravy do školy zvýšenú pozornosť a pomoc pri učení, čo pochopiteľne zahŕňa aj
trpezlivý prístup oboch rodičov pri pomoci maloletému napríklad s domácimi úlohami. Otec absolútne
odmieta rešpektovať názor maloletého, ktorý mu sám od seba dáva vyslovene najavo, že k nemu nechce
ísť, pokiaľ budú stále tráviť čas s jeho partnerkou a jej dcérou. Otec totiž maloletého úplne odmieta

počúvať, odmieta akúkoľvek diskusiu, a direktívnym a necitlivým spôsobom mu jednoducho zakaždým
stroho oznámi, že s ním musí odísť. Otec sa dokonca uchyľuje aj k celkom zjavným praktikám citového
vydierania a zastrašovania maloletého, že ak maloletý k nemu nechce ísť „tak si to s ním vybaví, že
sa s ním o tom bude rozprávať, pretože on má naňho právny nárok a preto k nemu musí chodiť“,
prípadne že „nech nechodí, ale už ho nikdy neuvidí a nič od neho nedostane“ a pod. Otec pred maloletým

dokonca znevažuje aj samotnú matku v tom zmysle, že maloletého určite zmanipulovala matka (čo
rozhodne nie je pravda a matka sa voči takýmto vyjadreniam otca ostro ohradzuje). Takéto spôsoby
komunikácie otca v maloletom prirodzené vyvolávajú pocity stresu, hnevu, smútku, frustrácie, či dokonca
strachu z otca, keďže nevie ako má otcovi reagovať, v dôsledku čoho sa maloletý následne uzatvára
do seba, a trvá niekoľko dní, kým sa „dostane do svojich koľají“. Prakticky na pravidelnej báze sa tiež

stáva, že s blížiacim sa časom, kedy má maloletý odísť k otcovi, sa maloletý začne sťažovať na bolesti
brucha, je nepokojný, nervózny, nechce spávať sám v izbe, bojí sa, a dokonca sa u nehu často objavujú
bolesti hlavy a hnačky. O uvedenom svedčí napríklad aj priložený nález pediatričky maloletého, ktorú
maloletý musel navštíviť pre uvedené problémy v minulosti opakovane, naposledy dňa 28.07.2023.
Tento nález potvrdzuje, že príčiny bolesti brucha maloletého sú psychologického pôvodu. Otec ignoruje

a berie na ľahkú váhu aj prípravu maloletého do školy (aj napriek záverom odborníkov uvedených
vyššie v Správach), čo taktiež rozhodne nie je v záujme maloletého a jeho pozitívneho osobnostného
rozvoja. Namiesto toho, aby otec v súlade s odporúčaniami odborníkov venoval maloletému zvýšenú
pozornosť pomoci a príprave maloletého do školy, otec dokonca matke vyčíta (ignorujúc vyššie uvedené
diagnostikované závery o poruchách v učení maloletého), že uvedená diagnostika maloletého bola

zbytočná pretože tým len „so syna urobila debila“, argumentujúc tým, že maloletý je už dosť veľký na
to, aby vedel plynulo čítať, písať a rýchlo sa prispôsobovať novým aktuálnym situáciám. Zhrnúc všetky
vyššie uvedené skutočnosti má matka za to, že aktuálna úprava styku otca s maloletým stanovená
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, nie je v záujme
maloletého,keďžemaloletýzdôvodudlhodobéhopopísanéhokonaniaasprávaniaotcaodmietakotcovi

odísť v súdom stanovený čas. Túto vôľu maloletého je potrebné aktuálne rešpektovať, sledujúc pritom
elimináciu hroziacich negatívnych následkov na psychike maloletého. Popísané skutkové okolnosti tak
podľa názoru matky znamenajú takú podstatnú zmenu pomerov účastníkov konania, ktorá si bude
vyžadovať úpravu pôvodnej úpravy styku otca s maloletým, avšak pokiaľ by otec maloletého za pomociodborného psychologického poradenstva (za účasti oboch rodičov aj maloletého) dokázal korigovať jeho
vyššie popísané konanie, a teda by začal rešpektovať názor a potreby maloletého, matka sa dôvodne
domnieva, že by mohlo dôjsť aj k náprave aktuálne narušenej resp. oslabenej interakcie maloletého

vo vzťahu k otcovi. Výsledky resp. závery odborného psychologického poradenstva by zároveň mohli
byť relevantným podkladom pre konkrétnu zmenu pôvodného Rozsudku v časti úpravy styku otca s
maloletým (t. j. najmä v akom rozsahu by malo dôjsť k zúženiu rozsahu styku otca s maloletým, a či sa
má realizovať za prítomnosti matky), keďže vyššie popísané skutkové okolnosti a predložené dôkazy
podľa matky aktuálne vedú k potrebe korigovania (zúženia) rozsahu styku, a tiež aktuálne zakladajú

potrebu prítomnosti matky pri styku otca s maloletým (s cieľom eliminácie negatívnych následkov na
psychike maloletého popísaných vyššie) Z uvedených dôvodov je matka toho názoru, že ešte pred
samotnou zmenou pôvodného rozsudku (v časti úpravy styku otca s maloletým), a teda pred začatím
samotného konania vo veci samej, je v záujme maloletého mimoriadne žiaduce uloženie výchovného
opatrenia obom rodičom aj maloletému (v zariadení a v rozsahu uvedenom v petite tohto podania),
cieľom ktorého bude predovšetkým lepšie pochopenie a akceptovanie individuálnych a vývinových

potrieb maloletého, ako aj jeho školských povinností zo strany otca maloletého, a taktiež aj zlepšenie
vzájomnej komunikácie otca s maloletým, ako aj oboch rodičov navzájom. Matka má zároveň za to,
že na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dostatočne osvedčila bezodkladnú potrebu a
dôvodnosť uloženia výchovného opatrenia už prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia pred
začatím samotného konania vo veci samej.

3. Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s obsahom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Maloletý C. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu

Bratislava III, sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Maloleté dieťa bolo na základe tohto rozsudku
zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia majú právo maloletého zastupovať a
spravovať jeho majetok. Otec maloletého bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého C. sumou 300,-
Eur mesačne vopred k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci a zároveň bol upravený i styk otca s
maloletým dieťaťom.

5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby:
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, v znení neskorších predpisov, ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia maloletému dieťaťu a jeho
rodičom, a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

16. Podľa § 37 ods. 4 zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na

zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného
opatreniapodľaodseku2aleboodseku3súdmôžerodičomdieťaťa,osobám,ktorýmbolomaloletédieťa
zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté
dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa
osobne stará, uložiť:

a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom,
b) inú povinnosť.

17. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny

záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov
účastníkov, ktorá v sebe zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Pri rozhodovaní o takejto
bezodkladnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na
neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí
byť však osvedčený. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu

je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov
opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že
nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní a že bez
okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých je pre nariadenie neodkladného opatrenia potrebné osvedčiť aspoň skutočnosť, že je daná

potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, ktorá musí byť v záujme maloletého dieťaťa,
nakoľko vo veciach, týkajúcich sa maloletých detí je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Pod potrebou
bezodkladnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.19. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne
osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladné opatrenia, nakoľko si to vyžaduje záujem
na výchove a zdravom sociálnom, fyzickom a psychickom vývine maloletého dieťaťa. Matka súdu

osvedčila, že približne od roku 2022 sa u maloletého začali objavovať odmietavé postoje pokiaľ ide
o čas strávený s otcom. Maloletý sa po víkendoch strávených s otcom vracal negatívne naladený a
dokonca aj nepripravený do školy. Matka za hlavný dôvod zhoršeného vzťahu maloletého s otcom
označila otcovu novú partnerku a jej maloletú dcéru, ktorým potrebám sa maloletý počas realizácie
styku s otcom musel prispôsobovať. Úradným záznamom spísaným Úradom práce, sociálnych vecí a

rodiny Galanta zo dňa 21.07.2023 mal súd osvedčené, že maloletý C. odmieta súdom stanovený styk
so svojím otcom, otca nechce navštevovať, necíti sa tam dobre, nakoľko nemá rád otcovu priateľku.
Maloletý sa vyjadril, že sa otca bojí a keď mu povie, že chce byť len s ním, tak mu otec nič nepovie.
Odmietavý postoj maloletého k svojmu otcovi, resp. jeho strach z otca bol preukázaný i lekárskym
nálezom pediatričky maloletého zo dňa 28.07.2023, z ktorého vyplynulo, že maloletý má bolesti brucha
pri stresových situáciách, ktoré sa objavujú pri zmene prostredia. Zo správy Základnej školy v D. o

priebehu výchovno-vzdelávacieho procesu vyplynulo, že maloletý C. reaguje veľmi citlivo v obdobiach
pred víkendmi, kedy má ísť k otcovi. Tieto situácie sú pre neho záťažou, ktorú ťažko zvláda a majú
vplyv na jeho správanie, aj výkon na vyučovaní. Maloletý sa vyjadril, že stretnutie s otcom mu spôsobuje
stres. Zo správy SCPP z psychologického poradenského procesu zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že
maloletý vo vzťahu k otcovi prežíva hnev, frustráciu z otcovej nedostupnosti a nedostatočnej intimity v

osobnom kontakte, chýba mu zažívanie pocitu výnimočnosti a výhradnosti vo vzťahu s otcom. Súd mal
ďalej osvedčené, že maloletý má diagnostikovanú poruchu učenia, komplexné oslabenie čitateľských
zručností a tiež oslabenie pozornostných procesov odrážajúcich sa v sluchovom vnímaní priestorovej
orientácii, dynamickej praxi a grafomotorike.

20. Jedným z účelov výchovných opatrení upravených v § 37 je dosiahnuť nápravu narušených
vzťahov medzi rodičmi a ich deťmi, prípadne medzi rodičmi navzájom. Uloženie povinnosti podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu prichádza do úvahy, ak je to potrebné v
záujmemaloletéhodieťaťa.Záujmommaloletéhodieťaťanepochybneje,abymalovytvorenépodmienky
na pozitívny rozvoj jeho väzieb k obom rodičom aj v čase, keď už rodičia spolu nežijú. Z tohto

hľadiska osobná starostlivosť a styk s dieťaťom umožňuje rodičom podieľať sa na výchove maloletého
a maloletému poskytuje v podobnom rozsahu možnosť upevňovať vzťah s oboma rodičmi. Aby sa
však styk rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti s dieťaťom vôbec realizoval, vyžaduje sa
konštruktívny prístup rodičov k starostlivosti o maloletého a ochotu aj napriek prípadným názorovým
rozdielom akceptovať, že maloletý významnú časť svojho života trávi s druhým rodičom, ktorý na neho

neustále vplýva. Rodič nemôže pristupovať k tejto časti života maloletého tak, ako keby sa ho netýkala,
pretože neprestáva byť rodičom maloletého. Práve naopak, jeho rodičovské povinnosti zahŕňajú aj
požiadavku vnímať a zisťovať, ako maloletý trávi čas s druhým rodičom, aby tak mohol zodpovedne
vyhodnotiť potreby maloletého a reagovať adekvátne aj na jeho prežívanie, či posúdiť prípadnú zmenu
správania maloletého a vyvodiť prípadné dôsledky. Musí byť pripravený aj čeliť výzvam v podobe

potreby riešenia prípadných názorových nezhôd. Všetko to je ale výrazne sťažené, keď rodičia nie
sú schopní ani vzájomne komunikovať o maloletom a jeho potrebách. Prirodzene, nie každý rodič je
vybavený zručnosťou umožňujúcou viesť konštruktívny dialóg. Nápravu ale možno dosiahnuť zlepšením
komunikačných schopností rodičov pod dohľadom odborníka - psychológa. Pokiaľ rodičia nie sú schopní
tieto nedostatky odstrániť sami tým, že sa dobrovoľne podrobia odbornému poradenstvu, je namieste,

aby zakročil súd.

21. Nakoľko v prejednávanaj veci bolo zo strany matky osvedčené, že komunikácia rodičov je vážne
narušená a otec maloletého dieťaťa odmieta rešpektovať názor a postoj maloletého dieťaťa a ignoruje
a berie na ľahkú váhu jeho prípravu do školy, súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa

a na účely riadneho plnenia rodičovských povinností, ktoré nezanikajú len v dôsledku oddeleného
života rodičov, sa vyžaduje, aby boli rodičia schopní navzájom konštruktívne a zmysluplne komunikovať.
Zvládnutie komunikácie vo vypätých situáciách nemusí byť jednoduché a rodičia maloletého majú v
tejto oblasti zjavne ťažkosti, čo len opäť potvrdzuje potrebu zásahu súdu v súčinnosti s odborníkom.
Aby mohla komunikácia rodičov prebiehať na potrebnej úrovni, je nevyhnutné dosiahnuť aj subjektívne

zlepšenie komunikačných schopností rodičov. Za týchto okolností je podľa názoru súdu dôvodné
požadovať - a to od oboch rodičov - aby v záujme maloletého prijali odbornú pomoc. Cieľom nemá byť
len zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov týkajúcu sa výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa vzhľadom
na postoje matky, ale aj usmerniť rodičov v otázke ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývinmaloletého dieťaťa. Zároveň je potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné
a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť.

22. Keďže súd považoval uloženie povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu za prospešné
pre účastníkov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a uložil rodičom
a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému
poradenstvu v trvaní šesť mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta, Referát poradensko-psychologických služieb. Súd zároveň uložil Referátu

poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta povinnosť zaslať
súdu každé dva mesiace priebežnú správu o výchovnom opatrení a po jeho skončení záverečnú správu
o výsledku výchovného opatrenia. V tejto súvislosti súd uvádza, že nevyhovel návrhu matky a výchovné
opatrenie nenariadil v zariadení Tenenet, o.z., tak ako to navrhla matka, ale rešpektujúc rozhodovaciu
prax tunajšieho súdu, výchovné opatrenie nariadil na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta,
Referát poradensko-psychologických služieb, nakoľko ide o štátny orgán na to povolaný a navyše,

nakoľko maloleté dieťa má bydlisko v okrese Galanta, je aj bližšie k dieťaťu.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP a nárok na náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní.