Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/250/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710203074
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5710203074.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnom spore žalobcov: 1a/ T.. T.
W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/X, T., 1b/ O. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX, I., 1c/ L.
X., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, 1d/ H. T., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX (žalobcovia
1a/ až 1d/ ako právni nástupcovia pôvodnej žalobkyne 1/ P. W., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, naposledy
bytom P. X, T., zomr. XX. XX. XXXX), 2/ Y. Y., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, X., 3/ N..
N. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXXX/X, X., 4/ J. X., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, V.,
K. republika, 5/ N.. Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX/X, X., 6/ Y. Z., rod. O., nar. XX. XX. XXXX,

bytom Z. XXXXX/XX, T., 7/ T. T., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, T., 8/ Q. Y., rod. T., nar. XX.
XX. XXXX, bytom T. XX, T., 9/ N.. O. R., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.. K. XXXX/XX, T., 10/ Z.
V., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. D. O. X/XX, V. - P., K. republika, 11/ N. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H. C. X-XXX XX C., B., 12/ Z. L., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, T., žalobcovia 2/ až 12/
zastúpení právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom so sídlom V. XX, T., 13/
J. U., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, V. T., XX XXX L., K. republika, zastúpená procesnou
opatrovníčkou L.. J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX/X, L. X, K. republika, proti žalovaným: 2/ L.

L., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, 3/ Y. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX (žalovaný 3/
aj ako právny nástupca pôvodne žalovaného 1/ W. L., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom J. XXX,
zomr. XX. XX. XXXX), žalovaní 2/, 3/ zastúpení právnym zástupcom AK JUDr. Repáň a partneri, s. r.
o., so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, IČO: 50 711 776, o odvolaní žalobcov 1/ až 12/ proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 10C/59/2010-445 zo dňa 30. júna 2017, v spojení s opravným uznesením
č. k. 10C/59/2010-500 zo dňa 30. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaní 2/, 3/ majú voči žalobcom 1a/ až 12/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

Žalovaným 2/, 3/ voči žalobkyni 13/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.
10C/59/2010-445 zo dňa 30. 06. 2017, v spojení s opravným uznesením č. k. 10C/59/2010-500 zo dňa
30. 11. 2017, žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol s tým, že žalovaní 1/ až 3/ majú vo vzťahu k

žalobcom 1/ až 13/ povinným spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení konštatoval, že žalobcovia sa žalobou podanou na okresnom súde dňa 11. 03.
2010, zmenenou v priebehu konania, ako právni nástupcovia po nebohej O. T., rod. Y., nar. XX. XX.
XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom T., T. XX, domáhali voči žalovaným určenia, žespoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam - pozemkom v kat. úz. J., a to 1/2 k E-KN parcele č. 70,
zapísanej na LV č. XXX, 3/4 k E-KN parcele č. 202, zapísanej na LV č. XXX, 1/2 k E-KN parcelám č.
20 a 26, zapísaným na LV č. XXX, 17/58 k E-KN parcele č. 19, zapísanej na LV č. XXX, 1/2 k E-KN

parcele č. 118, zapísanej na LV č. XXX a 1/1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, a to C-KN
parcelám č. 413/15, 413/19 a E-KN parcelám č. 28, 29, 76, 79, 81/1, 84, 96/1, 116, 119, 123, 174/1,
197/1, 197/2, 201, patria do dedičstva po nebohej O. T.. Určenia uvedených spoluvlastníckych podielov
do dedičstva po ich právnej predchodkyni sa žalobcovia domáhali dôvodiac, že žalovaní 1/, 2/ uvedené
nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi O. T. a žalovanými 1/, 2/ dňa 02.

04. 1966, registrovanou Štátnym notárstvom v Martine 02. 09. 1966 pod č. R I 369/66. Rozhodnutím
bývalého štátneho notárstva v dedičskom konaní, ktoré viedlo Štátne notárstvo v Martine po poručiteľke
O. T., rod. Y. pod č. D 812/1990 a D 1004/1992 predmetné nehnuteľnosti zdedili dcéry O. T. (P. W.,
právna predchodkyňa žalobcov 1a/ až 1d/, H. Y., právna predchodkyňa žalobcov 2/ až 5/, O. O., právna
predchodkyňa žalobkyne 6/, N. V., právna predchodkyňa žalobcov 1/ až 5/, 10/, 11/, T. T., žalobkyňa 7/, V.
Y., žalobkyňa 8/, C. R., právna predchodkyňa žalobcov 9/ až 11/, Z. L., žalobkyňa 12/ a J. U., žalobkyňa

13/, poznámka odvolacieho súdu) a na základe tohto dedičského rozhodnutia boli nehnuteľnosti, ktoré
mali byť predmetom kúpnej zmluvy, zapísané v ich prospech v príslušných podieloch na LV č. XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX a XXX v k. ú. J..
3. Žalovaní 1/, 2/ sa v konaní vednom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 8C/189/1995 voči
žalobkyniam 1/ až 5/, 10/, 11/ a proti C. R. a O. V. domáhali určenia vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 02. 04. 1966. Rozsudkom Okresného
súdu Martin sp. zn. 8C/189/1995 zo dňa 22. 02. 2001, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 23Co/142/2002 zo dňa 12. 03. 2002, právoplatným 10. 09. 2002, boli za vlastníkov
sporných nehnuteľností určení žalovaní 1/, 2/. Na základe povolenej obnovy konania Okresný súd Martin
rozsudkom zo dňa 19. 03. 2009 návrh žalovaných 1/, 2/ na určenie vlastníctva v konaní vedenom pod sp.

zn.8C/189/1995zamietolzdôvoduneplatnostikúpnejzmluvyuzatvorenejmedzineb.O.T.ažalovanými
1/, 2/ pre absenciu rozhodnutia príslušného okresného národného výboru v zmysle ust. § 490 ods. 2
Občianskehozákonníka.Uvedenýrozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa27.05.2009.Ponadobudnutí
právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 8C/189/1995 zo dňa 22. 02. 2001, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 23Co/142/2002 zo dňa 12. 03. 2002, však žalovaní 1/, 2/

previedli nehnuteľnosti a spoluvlastnícke podiely na svojho syna - žalovaného 3/ darovacou zmluvou,
ktorej vklad bol povolený pod č. V 2786/03 - 15/04. Vzhľadom na to, že žalovaní 1/, 2/ neboli vlastníkmi
sporných nehnuteľností, nemohli svoje vlastnícke právo na žalovaného 3/ platne previesť. Nakoľko došlo
k prevodu nehnuteľností zo žalovaných 1/, 2/, nebolo možné na základe rozhodnutia Okresného súdu
Martin o zamietnutí žaloby žalovaných v konaní sp. zn. 8C/189/1995 zosúladiť právny stav vlastníckych

vzťahov k nehnuteľnostiam so stavom ich evidencie v katastri nehnuteľností.
4. Z uvedeného dôvodu sa žalobcovia pôvodne domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 02. 04. 1996 medzi O. T. a žalovanými 1/, 2/ a určenia, že spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností sú žalobcovia v príslušných spoluvlastníckych podieloch. Poslednou zmenou žaloby,
pripustenou na pojednávaní dňa 12. 10. 2016, sa žalobcovia domáhali určenia, že uvedené

nehnuteľnosti v nimi označených podieloch patria do dedičstva po O. T., rod. Y.
5. Žalovaní nárok uplatnený žalobou neuznali, dôvodiac, že sporné pozemky od nebohej O. T. v roku
1966 kúpili (žalovaní 1/, 2/), žalovaný 3/ navyše tvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaných 1/,
2/ vydržaním.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že právna predchodkyňa žalobcov

a žalovaní 1/, 2/ dňa 02. 04. 1966 uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli pozemky vo vložke č.
12, ale aj 3, 22, 7, 8, 9, 10, 11, 14, 24, 75, 13 a 6, mimo tých, ktoré boli menované v závere prvého článku
kúpnej zmluvy, a totiž parcely č. 147, 148 a 152. Podľa presvedčenia súdu vôľa právnej predchodkyne
žalobcovO.T.smerovalakodpredajunielendomutvoriacehopoľnohospodárskuusadlosť,postaveného
na parc. č. 38 v pozemno-knižnej vložke č. 12, ale aj k ďalším pozemkom, ktoré boli podľa zápisu v

evidencii nehnuteľností združené v JRD. Tomuto záveru podľa súdu prvej inštancie svedčí zabezpečenie
vypracovania identifikácie predávajúcou O. T., a to nielen pozemkov uvedených v pozemno-knižnej
vložke č. 12 ale aj ďalších, vyššie uvedených. O. T. zároveň preukázateľne prijala od manželov L. sumu
60.000,- Kčs, teda sumu vyššiu než je uvedená v kúpnej zmluve. Možno tak veriť tvrdeniu žalovaných, že
táto vyššia suma bola odrazom skutočnosti, že poskytujú odplatu aj za poľnohospodársku a lesnú pôdu,

ktorá bola združená v JRD. Súd však uvedenú zmluvu vyhodnotil ako neplatnú, vzhľadom na absenciu
súhlasu Okresného národného výboru, ktorý bol vyžadovaný ustanovením § 490 ods. 2 Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy.7. Vzhľadom na písomnú formu zmluvy, jej spísanie v prítomnosti funkcionárov Miestneho národného
výboru v Dražkovciach, následnú registráciu Štátnym notárstvom v Martine, ale aj vymenovanie
poľnohospodárskej pôdy v kúpnej zmluve, dospel však súd k presvedčeniu, že napriek absencii súhlasu

príslušného národného výboru v zmysle § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka, mali žalovaní 1/, 2/
dôvod domnievať sa, že je zmluva platná a že ňou skutočne nadobudli do vlastníctva aj pôdu združenú
v JRD. Od spôsobu a formy uzavretia zmluvy a jej obsahu súd dospel k záveru o dobromyseľnosti
žalovaných 1/, 2/, že im všetky pozemky uvedené v zmluve boli predané a od roku 1966 im patria.
Uvedenému nasvedčuje aj následné správanie sa žalovaných, ktorí vstúpili do JRD, začali nakladať

s časťou parcely č. 35/1, zapísanej v pozemno-knižnej vložke č. 12. Žalovaní 1/, 2/ dom a pozemok
parc. č. 38 začali užívať, rekonštruovať, rovnako užívali časť parcely č. 35/1. Pokiaľ ide o pozemky
združené v JRD, žalovaní 1/, 2/ po kúpe pozemkov začali plniť povinnosti, ktoré im z vlastníctva týchto
pozemkov vyplývali - vstúpili do družstva, k čomu by nemuselo dôjsť, ak by predmetom kúpy mal byť
len dom a záhrada na parcele č. 38, ktoré neboli združené v družstve. Žalovaní 1/, 2/ držbu a práva k
nadobudnutým pozemkom vykonávali realizáciou práv a povinností členov družstva, a to až do 01. 01.

1992 a aj po tomto dni. Podľa žalovaných, samotná O. T., ktorá zomrela v roku XXXX, ich vlastníctvo
k družstevným pozemkov nespochybnila a toto tvrdenie žalovaných vyvrátené nebolo. V konaní nebol
produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaní 1/, 2/ boli vo svojom úsudku o vlastníctve združenej
pôdyspochybnenípred01.01.1992.Dobromyseľnosťžalovaných1/,2/vzniklaminimálneodregistrácie
zmluvy Štátnym notárstvom v Martine v roku 1966 a trvala až do doby, kým im nebola doručená žaloba

vo veci sp. zn. 6C/12/1992. Podľa súdu prvej inštancie tak žalovaní 1/, 2/ k 01. 01. 1992 splnili podmienky
vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Ak potom časť týchto pozemkov v neskoršom období
darovacou zmluvou previedli žalovanému 3/, platnosť tejto zmluvy spochybňovať nemožno, keďže boli
vlastníkmi sporných nehnuteľností.
8. Súd zároveň dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť ani pre nedostatok naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý je podmienkou určovacej žaloby podľa § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Žalobcovia sa naposledy pripustenou zmenou žaloby
domáhali určenia, že nehnuteľnosti v požadovaných podieloch patria do dedičstva po nebohej O. T..
Žalobcovia však opomenuli fakt, že po nebohej O. T. dedičstvo bolo prejednané a súčasťou dedičského
rozhodnutia z roku 1990 je aj rozhodnutie o tom, že jej 9 potomkov, každý v 1/9-ine, nadobúda

spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom spornej kúpnej zmluvy. Žalobkyne -
priame dedičky O. T., tak mali na odstránenie pochybností o tom, kto je vlastníkom sporných pozemkov,
žiadať určenie vlastníctva, resp. spoluvlastníctva k týmto pozemkom, nie určenie, že patria do dedičstva
po nebohej O. T., nakoľko tieto pozemky už v dedičskom konaní prejednané boli a práve na základe
dedičských rozhodnutí potomkovia O. T. v roku 1991 začali uplatňovať svoje vlastnícke práva vo vzťahu

k JRD J.. Pokiaľ ide o ďalších žalobcov, ktorí sú právnymi nástupcami detí O. T., bolo namieste žiadať,
že sporné pozemky v rozsahu, v akom ich zdedili H. Y., O. O., C. R. (teda priami potomkovia O. T.),
patria do dedičstva po nich.
9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovaným 1/ až 3/, ktorí boli v konaní

plne úspešní, priznal voči žalobcom 1/ až 13/ právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ až 12/ z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) C.
s. p. odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Podľa odvolateľov neboli splnené procesné podmienky na strane žalobkyne 13/, ktorá udelila plnú

moc na konanie svojej sestre - žalobkyni 1/ podpísaním listiny datovanej dňa 29. 03. 2010, v ktorej
bol uvedený nesprávny dátum žalobkyne 13/. Poukázali tiež na podanie manžela žalobkyne 13/, z
ktorého vyplýva vážne ochorenie žalobkyne 13/, a to rozsiahle krvácanie do mozgu. Vzhľadom k tomu,
že aktuálnemu právnemu zástupcovi bola doručená plná moc od žalobkyne 13/ najprv v oskenovanej
podobe dňa 17. 03. 2016 a následne v listinnej podobe (až po podaní zmeny návrhu vo veci samej

zo dňa 11. 04. 2016), dopytoval sa dcéry žalobkyne 13/ aký je zdravotný stav jej matky a kto vlastne
udeľoval plnú moc. Následne bola právnemu zástupcovi doručená lekárska správa zo dňa 18. 07. 2017,
z ktorej vyplýva, že žalobkyňa 13/ utrpela v roku 2015 a 2016 ďalšie závažné poškodenie zdravia so
záverom, že ide o organický psychosyndróm a demenciu. Podľa lekárskej správy má žalobkyňa 13/
výraznú poruchu kognitívnych funkcií, nie je schopná zúčastniť sa pojednávaní a nerozumie významu

hovoreného slova v plnom rozsahu. Podľa vyjadrenia dcéry žalobkyne 13/ postupovali pri udelení plnej
moci v roku 2016 tak, že rukou matky podpísali zaslanú plnú moc. Takto je zrejmé, že žalobkyňa 13/
neudelilaprávnemuzástupcovivroku2016platneplnúmoc.Ideoskutočnosť,ktoránebolasúduznáma,
no na procesné podmienky sa mohol súd prvej inštancie dopytovať už po doručení podania manželažalobkyne 13/ nachádzajúceho sa na č. 1. 119. S poukazom na ust. § 366 písm. a) C. s. p. mal súd
podľa odvolateľov minimálne v druhom polroku 2011 zisťovať, či v prípade žalobkyne 13/ nie je na mieste
aplikácia ustanovenia § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a ustanoviť žalobkyni 13/ opatrovníka.

13. Odvolatelia namietali i postup súdu, ktorý nerozhodol o návrhu na pripustenie zmeny žaloby
predloženej na pojednávaní konanom dňa 17. 09. 2014. Súd prvej inštancie si nevyžiadal ani vyjadrenie
k tomu, či na tejto zmene, vzhľadom na novú zmenu žaloby zo dňa 11. 04. 2016, trvajú. Ak bol súd
prvej inštancie toho názoru, že zmene návrhu nie je možné vyhovieť, bol povinný vydať uznesenie o
nepripustení zmeny návrhu. Súd prvej inštancie však vyhovel zmene žaloby, ktorá bola predmetom

podania zo dňa 11. 04. 2016. Podľa odvolateľov je otázne, či nejde o nedostatok procesných podmienok
konania, s iným následkom ako zamietnutie žaloby, čo sa spája aj s existenciou naliehavého právneho
záujmu. Súd prvej inštancie po pripustení zmeny návrhu na pojednávaní dňa 12. 10. 2016 vymedzil
podstatu sporu, ku ktorej bolo následne vykonané dokazovanie na ďalších pojednávaniach. Zo zásady
iura novit curia vyplýva, že súd mal existenciu naliehavého právneho záujmu, resp. procesných
podmienok konania skúmať v každom čase, t. j. pred a aj po pripustení zmeny žaloby. Odôvodnenie

napadnutého rozsudku v odsekoch 80 až 83 je preto vo vzťahu k procesnému postupu súdu po 12. 10.
2016 a vo vzťahu k ním opakovane prezentovaným právnym názorom prekvapivým rozhodnutím.
14. Odvolatelia v ďalšom namietali závery súdu prvej inštancie o splnení podmienok vydržania na strane
žalovaných 1/, 2/. Súd prvej inštancie sa podľa nich, pokiaľ ide o záver o dobrej viere žalovaných,
nevysporiadal s podstatnými skutočnosťami, ktoré vyplývali z dokazovania, resp. sa nevysporiadal s

odlišným právnym názorom dovolacieho súdu, v ktorej súvislosti poukázali na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/283/2009, 4Cdo/361/2012, podľa ktorých nie je právny omyl
držiteľa ospravedlniteľný. Pokiaľ ide o súhlas národného výboru, § 490 Občianskeho zákonníka,
účinného v čase uzavretia zmluvy, nebol nejasný, je jednoznačný a nepripúšťa iný výklad ako ten, že
k prevodu je potrebný súhlas národného výboru a k takému súhlasu nedošlo. U žalovaných 1/, 2/ preto

nebola splnená podmienka dobromyseľnosti.
15. Nesúhlasili ani so záverom súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaných 1/, 2/ vstúpiť po odkúpení
pôdy združenej v JRD do tohto družstva s poukazom na ustanovenia zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných
roľníckych družstvách v znení účinnom v r. 1966. Ich právna predchodkyňa nebola v pracovnoprávnom
vzťahu k JRD J., a teda po prevode vlastníckeho práva k pozemkom by nemohla mať právne postavenie

družstevníka. Ona ho však až do smrti nestratila. Súd opomenul ust. § 27 ods. 2 zákona č. 49/1959 Zb.
v účinnom znení, ktorý predstavuje právny rámec možnosti, že žalovaný 1/ začal pracovať v JRD J., t. j.
výkon práce pre JRD sa neprekrýval s vlastníctvom pozemkov v užívaní JRD. V tejto súvislosti poukázali
na vyjadrenie Poľnohospodárskeho družstva J. zo dňa 04. 11. 2015, že žalovanému 1/ bol vypočítaný
majetkový podiel v transformácii družstva len titulom odrobených rokov do roku 1990.

16. Súd podľa odvolateľov pri posudzovaní dobromyseľnosti vychádzal iba z tvrdení žalovaných,
neskúmal objektívne faktory - vyjadrenia družstva, uzavretie nájomných zmlúv v r. 1991 so žalobcami,
resp. ich právnymi predchodcami, vyplatený nájom v r. 1991. Žalovaný 1/ pozemky neobrábal, neuzavrel
nájomnú zmluvu s družstvom. Súd prvej inštancie problematiku nakladania s vecou ako s vlastnou
naznačuje, ale necháva ju bez logického vysvetlenia a záveru, osobitne po roku 1990.

17. Nesúhlasili ani so záverom súdu, že dobromyseľnosť žalovaných 1/, 2/ nebola pred 01. 01. 1992
narušená,keďnepreukázalidoručenielistuzodňa02.12.1991dopoznávacejsféryžalovanýchpred01.
01. 1992. List bol preukázateľne odoslaný na poštovú prepravu dňa 02. 12. 1991 a doručujúcemu orgánu
vznikla povinnosť ho doručiť. Predmetná zásielka sa nevrátila zo žiadnych dôvodov predpokladaných
poštovým poriadkom (adresát neznámy, neprevzatá v odbernej lehote a pod.), z čoho vyplýva, že

zásielka bola adresátom doručená. O doručení svedčí podľa nich výpoveď žalovaných 1/, 2/, že právna
zástupkyňa žalobcov chcela, aby kúpna zmluva vôbec nebola platná, pričom jediná komunikácia, ktorá
bola priamo medzi žalovanými 1/, 2/ a právnou zástupkyňou žalobcov, bol list zo dňa 02. 12. 1991.
Ďalšia komunikácia už prebiehala len prostredníctvom súdu konajúceho v konaní vedenom pod sp. zn.
6C/12/1992.

18. Žalovaní 1/ až 3/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.
19. Podľa žalovaných konštrukciu odvolateľov o nesplnení procesných podmienok nie je možné
akceptovať. Plná moc žalobkyni 1/ bola žalobkyňou 13/ udelená 29. 03. 2010, kedy žalobkyňa 13/ mala

70 rokov a žiadna zo žalobkýň v priebehu konania nekonštatovala žiadne zdravotné problémy, ktoré by
mali za následok nedostatok spôsobilosti udeliť plnú moc. Z listu manžela žalobkyne 13/ nebolo možné
ustáliť záver, že krvácanie do mozgu, ktoré utrpela žalobkyňa 13/, malo za následok jej neschopnosť
procesne vystupovať pred súdom. Podľa žalovaných je právne nepreskúmateľné, či lekárska správa zodňa 18. 07. 2017 poskytuje jednoznačný záver o procesnej nespôsobilosti žalobkyne 13/. Nesúhlasili s
tvrdením, že už v r. 2010 bol súd povinný ustanoviť opatrovníka žalobkyni 13/ a zabezpečiť tak splnenie
procesných podmienok. Pokiaľ ide o nesprávny rok žalobkyne 13/ uvedený v splnomocnení, ide o

pisársku chybu.
20. Podľa žalovaných, ak by v uvedenom aj išlo o procesné pochybenie, na strane žalobcov sa nejedná
o nerozlučné procesné spoločenstvo a je možné vec žalobkyne 13/ vylúčiť na samostatné konanie.
21. K námietke odvolateľov vo vzťahu k nerozhodnutiu súdu prvej inštancie o zmene žaloby žalovaní
poukázali na to, že právna zástupkyňa žalobcov si na pojednávaní dňa 17. 09. 2014 vymienila

vyprecizovanie žalobného petitu a dôvodov zmeny žaloby. Súd následne rozhodol o zmene žaloby, ktorá
bola predmetom podania zo dňa 11. 04. 2016. V kontexte celého konania nemožno hovoriť o pochybení
súdu a o vade konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.
22. K dobromyseľnosti uviedli, že žalovaní 1/, 2/ boli po odkúpení pôdy nútení vstúpiť do družstva
a pracovať v ňom. Prevod pozemku na inú osobu nebol automaticky spojený so stratou členstva
v družstve, preto O. T. mohla byť až do konca svojho života členkou v JRD. Uviedli, že vzhľadom

na písomnú formu zmluvy, spísanú v prítomnosti funkcionárov MNV a následnú registráciu Štátnym
notárstvom, ale aj vymenovanie poľnohospodárskej pôdy v kúpnej zmluve, mali dôvod domnievať sa,
že zmluva je platná a skutočne nadobudli to, čo je v nej uvedené, t. j. aj pôdu združenú v JRD a na ich
strane boli splnené podmienky vydržania.

23. Žalobcovia 1/ až 12/ v replike (vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných) zopakovali svoje tvrdenie, že
už z podania manžela žalobkyne 13/ na č. l. 119 vyplývajú skutočnosti, že žalobkyňa 13/ mala mať
ustanoveného procesného opatrovníka. Poukázali na to, že aj súd prvej inštancie napokon uznesením
zo dňa 11. 06. 2018 žalobkyni 13/ ustanovil procesného opatrovníka, a to z dôvodu, že zistený zdravotný
stav žalobkyne 13/ jej bráni samostatne konať pred súdom. Taký zdravotný stav žalobkyne pretrvával

už aj počas prebiehajúceho súdneho konania so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.
24.Nesúhlasilisnázoromžalovaných,ževprípadežalobcovnejdeonerozlučnéprocesnéspoločenstvo.
V konaní o určenie, že spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam patria do dedičstva existuje medzi
dedičmi dokonca nútené spoločenstvo a absencia ktoréhokoľvek z dedičov v takomto súdnom konaní
by spôsobila nedostatok vecnej legitimácie s následkom, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. Vec

žalobkyne 13/ preto nemožno vylúčiť na samostatné konanie.
25. V ostatnom zotrvali na podanom odvolaní, majúc zato, že žalovaní nevyvrátili ich odvolaciu
argumentáciu upínajúcu sa k ďalším odvolacím dôvodom.

26. Ďalšie písomné vyjadrenia neboli stranami konania v odvolacom konaní produkované.

27. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.) a po doplnení dokazovania na nariadenom pojednávaní pred
odvolacím súdom v zmysle § 384 ods. 1 C. s. p. listinami, a to ospravedlnením neúčasti žalobkyne

13/ na pojednávaní pred okresným súdom dňa 07. 07. 2011, splnomocnením udeleným žalobkyňou
13/ právnemu zástupcovi Y. P. W., lekárskou správou ohľadne žalobkyne 13/ zo dňa 18. 07. 2017 a
oznámením V. W. zo dňa 21. 07. 2017, adresovaným právnemu zástupcovi žalobcov 2/ až 12/, rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

28. Predmetom konania je žaloba o určenie, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe, v znení zmeny
pripustenej súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 12. 10. 2016, patria do dedičstva po právnej
predchodkyni žalobcov O. T., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX, naposledy
bytom T. XX, T.. Súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol z dvoch dôvodov, a to z dôvodu
nadobudnutia (spolu)vlastníckeho práva žalovanými 1/, 2/ vydržaním k 01. 01. 1992 a jednak pre

nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení.

29. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko predmetom konania je určovacia žaloba, súd prvej inštancie
v zmysle § 137 písm. c) C. s. p. správne skúmal, či majú žalobcovia na požadovanom určení
naliehavý právny záujem, a to s prihliadnutím na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel

navrhovanéhorozhodnutia.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožnilsozáveromsúduprvejinštancieo
nedostatku naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení, že sporné nehnuteľnosti
v žalobcami konkretizovanom spoluvlastníckom podiele patria do dedičstva po O. T.. Súd prvej inštancie
správne poukázal na to, že sporné nehnuteľnosti už boli predmetom dedičského konania po O. T. ana základe dedičského rozhodnutia bolo v prospech dedičov poručiteľky zapísané (spolu)vlastnícke
právo k uvedeným nehnuteľnostiam na príslušných listoch vlastníctva (predtým ako bolo na základe
rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 8C/189/1995 zo dňa 22. 02. 2001, v spojení s rozsudkom

KrajskéhosúduvŽilinesp.zn.23Co/142/2002zodňa12.03.2002,zapísanévlastníckeprávoksporným
nehnuteľnostiam v prospech žalovaných 1/, 2/ a následne na základe darovacej zmluvy v prospech
žalovaného 3/). Pokiaľ ide o žalobu dedičov, ktorou sa domáhajú určenia, že určitá vec patrí do dedičstva
po ich právnom predchodcovi, ich naliehavý právny záujem na takomto určení je daný v prípade, ak
vec ešte nebola ako dedičstvo prejednaná a stále môže (a má byť) ako dedičstvo po poručiteľovi

prejednaná. Keďže však nehnuteľnosti, ktorých určenia do dedičstva po O. T. sa žalobcovia podanou
žalobou domáhajú, predmetom dedičského konania po O. T. už boli, nemajú žalobcovia na takomto
určení naliehavý právny záujem.

30. Pokiaľ odvolatelia v odvolaní namietali, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo skúmať existenciu
naliehavého právneho záujmu pred a aj po pripustení zmeny žaloby, odvolací súd konštatuje, že práve

zistenie nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý je súd povinný skúmať
ex offo v každom štádiu konania, bolo jedným z dôvodov zamietnutia žaloby. I keď v prípade, ak súd
zamieta žalobu na určenie či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je, pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky,
uvedené nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolatelia pritom správnosť

záveru súdu ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu v odvolaní ani nenamietali.

31. Odvolatelia v odvolaní namietali nenaplnenie procesných podmienok konania, ktoré odvolacie
námietky odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

32. Odvolatelia v odvolaní namietali nedostatok procesných podmienok na strane žalobkyne 13/, a
to pokiaľ ide o jej procesnú spôsobilosť, s poukazom na ospravedlnenie neúčasti žalobkyne 13/ na
pojednávaní dňa 07. 07. 2011 jej manželom, lekársku správu predloženú spolu s odvolaním a vyjadrenie
dcéry žalobkyne 13/ V. W., spochybňujúc zároveň platnosť právneho zastúpenia žalobkyne 13/ v
priebehu prvoinštančného konania Y. P. W..

33. Odvolací súd súhlasí, že jednou z procesných podmienok na strane subjektov/účastníkov konania
je i procesná spôsobilosť, t. j. spôsobilosť fyzickej osoby samostatne alebo prostredníctvom svojho
zvoleného zástupcu konať pred súdom, pričom ide o odstrániteľnú vadu konania. Túto spôsobilosť majú
účastníci/strany v zásade v tom rozsahu, v akom majú spôsobilosť na právne úkony podľa hmotného

práva (§ 67 C. s. p.). O vadu konania ide v prípade, keď procesne nespôsobilá osoba nebola v konaní
zastúpená a súd konal priamo s ňou.

34. V danom prípade bola žalobkyňa 13/ v konaní zastúpená najskôr žalobkyňou 1/ P. W. na základe
splnomocnenia zo dňa 29. 03. 2010, následne Y. P. W. na základe splnomocnenia zo dňa 03. 03.

2016, pričom v konaní neboli produkované dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že by žalobkyňa 13/ v
čase začatia konania a v čase udelenia splnomocnenia na zastupovanie v konaní bola pozbavená či
obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, a teda nebola procesne spôsobilá. Pokiaľ žalobcovia v
odvolaní spochybňovali platnosť udelenia splnomocnenia žalobkyňou 13/ právnemu zástupcovi, Y.. W.,
z listín predložených odvolateľmi s odvolaním /ktoré sa týkajú procesných podmienok, a teda napriek

tomu, že ide o nové dôkazy, tieto sú v zmysle § 366 písm. a) C. s. p. v odvolacom konaní prípustné/,
ani z ospravedlnenia neúčasti žalobkyne 13/ na pojednávaní dňa 07. 07. 2011, nevyplýva nedostatok
spôsobilosti žalobkyne 13/ na právny úkon spočívajúci v splnomocnení zástupcu na zastupovanie
v súdnom konaní. Z ospravedlnenia neúčasti žalobkyne 13/ na pojednávaní dňa 07. 07. 2011 jej
manželom, doručeného súdu prvej inštancie dňa 16. 06. 2011, vyplýva, že žalobkyňa v novembri

2003 utrpela krvácanie do mozgu, z tohto však nevyplýva, že by uvedené malo vplyv na spôsobilosť
žalobkyne 13/ na právne úkony a procesnú spôsobilosť. Pokiaľ sa v uvedenom podaní odkazuje na
vyjadrenie obvodnej lekárky žalobkyne 13/ T.. V. Z., z obsahu spisu nevyplýva, že by takéto vyjadrenie
bolo súdu prvej inštancie v priebehu konania doručené. Samotná nemožnosť dostaviť sa na súdne
pojednávanie v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu pritom neodôvodňuje vznik pochybností o

procesnej spôsobilosti, ktorá priamo súvisí so spôsobilosťou na právne úkony.

35. Neschopnosť žalobkyne 13/ posúdiť význam právneho úkonu spočívajúceho v splnomocnení
právneho zástupcu na jej zastupovanie a nedostatok vôle žalobkyne 13/ udeliť splnomocnenie nazastupovanie v konaní právnemu zástupcovi Y.. P. W. v marci 2016 nevyplýva ani z lekárskej správy
T.. H. S., praktickej lekárky, zo dňa 18. 07. 2017, t. j. vydanej až po rozhodnutí súdu prvej inštancie.
Z uvedenej správy vyplýva, že žalobkyňa 13/ utrpela v roku 2003 krvácanie od mozgu, čo vyplýva

aj z ospravedlnenia neúčasti žalobkyne 13/ na pojednávaní dňa 07. 07. 2011 a krvácanie do pravej
mozočkovej hemisféry v júni 2015. Následne je v uvedenej správe záznam o subarachnoidálnom
krvácaní v roku 2016, bez bližšieho časového určenia. I keď sa v správe následne konštatujú ďalšie
ochorenia, a to organický psychosyndróm a demencia, ako aj skutočnosť, že v dôsledku týchto diagnóz
došlo k výraznej poruche kognitívnych funkcií a pacientka nie je schopná zúčastňovať sa súdneho

konania - plne nerozumie významu hovoreného slova, uvedené sa vzťahuje ku dňu podania správy, t.
j. k 18. 07. 2017. Z lekárskej správy nevyplýva, ako sa jednotlivé diagnózy vyvíjali a aký mali vplyv na
spôsobilosť žalobkyne 13/ posúdiť význam a účel písomného právneho úkonu spočívajúceho v udelení
splnomocnenia na zastupovanie v konaní v marci 2016, ako ani záver, že žalobkyňa 13/ nemala vôľu
takýto úkon udeliť. Z vyjadrenia dcéry žalobkyne 13/ zároveň nevyplýva tvrdenie žalobcov, že žalobkyňa
splnomocnenie pre Y.. W. nepodpísala. Z oznámenia dcéry žalobkyne 13/, V. W., adresovaného Y..

W. vyplýva, že táto jej pri podpisovaní pridržiavala ruku, aby sa mohla podpísať, z čoho je zrejmé,
že splnomocnenie podpísala žalobkyňa 13/, i keď s pomocou svojej dcéry. Odvolací súd konštatuje,
že v zmysle judikatúry sa za podpis napísaný vlastnou rukou u fyzickej osoby považuje aj podpis
inou rukou, než s ktorou sa táto spravidla podpisuje a dokonca aj prípady pomoci pri písaní, a to
podržaním ruky, ak druhá osoba pisateľa len podporuje a podpis spočíva na jeho vôli (R 202/1949).

V konaní zároveň nebolo preukázané, že žalobkyňa 13/ nevedela čo podpisuje, ako to uviedla jej
dcéra vo vyjadrení. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nezistil nedostatok procesných podmienok
spočívajúci v nedostatku procesnej spôsobilosti žalobkyne 13/ v priebehu konania na súde prvej
inštancie, keď žalobkyňu 13/ zastupoval právny zástupca, ktorého si zvolila, pričom nebolo preukázané,
že v čase udelenia splnomocnenia na zastupovanie nebola žalobkyňa 13/ na uvedený právny úkon

spôsobilá. Na uvedenom nič nemení ani následný postup súdu prvej inštancie, ktorý po oznámení
právneho zástupcu, že žalobkyňu 13/ nezastupuje, tejto ustanovil procesného opatrovníka, keďže
právne zastúpenie žalobkyne 13/ už netrvalo a v čase rozhodovania vychádzal z lekárskej správy zo dňa
18. 07. 2017, z ktorej vyplýva, že ku dňu podania tejto správy (nie ku dňu udelenia splnomocnenia pre
právneho zástupcu) došlo k výraznej poruche kognitívnych funkcií žalobkyne 13/, a táto nerozumie plne

významu hovoreného slova. Odvolací súd dodáva, že po doručení napadnutého rozsudku ustanovenej
opatrovníčke žalobkyne 13/ táto odvolanie nepodala a nenamietala porušenie práv žalobkyne 13/ v
konaní.

36. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalobcov vytýkajúcu súdu prvej inštancie

porušenie práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom, pokiaľ nerozhodol o zmene
žaloby predloženej na pojednávaní dňa 17. 09. 2014. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie
uvedený návrh nepovažoval za dostatočne určitý, na čo právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že sa
pokúsi tento návrh vyprecizovať, na potrebu spresnenia žalobného petitu súd právneho zástupcu
žalobcov upozornil aj na pojednávaní dňa 24. 09. 2015. Dňa 12. 04. 2016 bola súdu doručená zmena

návrhu vo veci samej, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia nehnuteľností do dedičstva po O. T.. Súd
túto zmenu žaloby následne pripustil na pojednávaní dňa 12. 10. 2016. Pokiaľ odvolatelia namietali, že
súd prvej inštancie napriek novej zmene žaloby o tejto predchádzajúcej zmene nerozhodol a ani sa ich
nedopytoval, či na uvedenej zmene netrvajú, odvolací súd uvádza, že zo znenia samotnej zmeny žaloby
zo dňa 11. 04. 2016, doručenej súdu dňa 12. 04. 2016, je zrejmé, že žalobcovia predchádzajúci návrh,

vrátane zmeny predloženej na pojednávaní dňa 17. 09. 2014, nepovažujú za správne formulovaný, z
ktorého dôvodu žiadali pripustiť zmenu žaloby v znení uvedenom v tomto poslednom návrhu. Pokiaľ
žalobcovia nepovažovali zmenu žaloby, o ktorej súd nerozhodol, za správnu a predložili nový návrh
na zmenu žaloby, pokiaľ súd prvej inštancie o tomto novom návrhu rozhodol bez toho, aby rozhodol o
predchádzajúcom návrhu, ktorý samotní žalobcovia nepovažovali za správny, nemožno podľa názoru

odvolacieho súdu tento postup súdu prvej inštancie považovať za postup, ktorý by žalobcom znemožnil
uskutočňovať im patriace práva v takej miere, ktorá by mala za následok porušenie ich práva na
spravodlivý proces.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery odvolací súd, vyhodnotiac odvolacie námietky

odvolateľov týkajúce sa procesných podmienok a práva na spravodlivý proces ako nedôvodné,
stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcov
na požadovanom určení, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutýodvolaním a pri rozhodovaní o ktorých súd aplikoval správne ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Keďže nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení má sám osebe za následok
zamietnutie určovacej žaloby, a to bez toho, aby sa súd zaoberal vecou samou, nepovažoval odvolací

súd za potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami žalobcov smerujúcimi k záverom súdu prvej
inštancie o nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaných 1/, 2/ vydržaním. Z uvedeného dôvodu súd
prvej inštancie zamietol i návrh žalobcov na doplnenie dokazovania potvrdením Poľnohospodárskeho
družstva J. zo dňa 11. 09. 2023, obsahujúceho výpočet majetkových podielov členov družstva k 30. 06.
1992, predloženým v priebehu odvolacieho konania, keď navyše ide o neprípustný dôkaz, keďže nejde

o žiaden z prípadov uvedených v ust. § 366 C. s. p.

38. Odvolací súd v závere uvádza, že nakoľko v priebehu odvolacieho konania došlo k úmrtiu žalobkyne
1/ P. W. a žalovaného 1/ W. L., odvolací súd uznesením zo dňa 28. 02. 2022 rozhodol o pokračovaní v
konaní s dedičmi žalobkyne 1/, a to žalobcami 1a/ až 1d/ a uznesením zo dňa 16. 03. 2023 o pokračovaní
v konaní so žalovaným 3/ aj ako právnym nástupcom žalovaného 1/.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p.

40. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 2/, 3/, a to v celom rozsahu, preto im odvolací

súd priznal voči žalobcom 1a/ až 12/, ktorí podali odvolanie, nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

41. Voči žalobkyni 13/ súd žalovaným 2/, 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď žalobkyňa

13/ odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie nepodala, i keď táto, vzhľadom na to, že s ostatnými
žalobcami tvorí nútené spoločenstvo (keďže predmetom konania je určenie nehnuteľností do dedičstva
po právnej predchodkyni žalobcov), bola účastníčkou odvolacieho konania.

42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)