Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200172
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5023200172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: R. F.,
nar. XX.XX.XXXX a T. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov: T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXXX/XXX, XXX XX U. Q. a R. N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.-R. XX, zastúpenej JUDr. S. A.,
advokátkou so sídlom v U. Q., S. XX/XX, o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi, na odvolanie
otca proti rozsudku G. súdu v Považskej Bystrici č.k. 10P/9/2022-78 zo dňa 15. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Považskej Bystrici upravil styk otca s maloletými deťmi v
bežnom roku, počas letných prázdnin, počas vianočných sviatkov a veľkonočných sviatkov tak, ako to
podrobne rozpísal vo výrokovej časti svojho rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, keď prihliadol v prvom rade na záujem
maloletých detí. Maloletý R. a maloletý T. už navštevujú základnú školu, majú povinnosti súvisiace
s prípravou do školy a za tejto situácie je podľa názoru súdu prvej inštancie nežiadúce, aby boli

nútení meniť svoj obvyklý režim, na ktorý sú v súčasnej dobe zvyknutí. Za takejto situácie potom súd
prvej inštancie upravil styk otca počas víkendov, a to v dvoch nasledujúcich víkendoch v označených
kalendárnych týždňoch s tým, že u maloletého R. styk započne už v piatok a u maloletého T. v sobotu
toho-ktorého víkendu. Tu vychádzal i zo samotného vyjadrenia detí, kedy maloletý R. vyjadril svoje
želanie s tým, že u otca chce prespávať dve noci a maloletý T. vyjadril záujem prespávať u otca len
jednu noc počas víkendu. Maloletý T. podľa názoru súdu zjavne ešte nedospel natoľko, aby bolo preňho
komfortné stráviť u otca nepretržite dve noci bez prítomnosti matky a z tohto dôvodu mu súd neupravil

ani styk počas letných prázdnin. Taktiež súd prvej inštancie nevyhovel návrhu otca na úpravu styku
počas veľkonočného pondelku vzhľadom na to, že maloletí chlapci už chodia do školy, pre budovanie
ich sociálnych väzieb so spolužiakmi je podľa názoru súdu potrebné, aby títo mali možnosť počas
veľkonočného pondelka stráviť tento sviatok so svojimi spolužiakmi, poprípade „oblievať“ spolužiačky.
Je teda v ich záujme, aby sa v tento deň ich stretnutie s otcom začalo až o 11.00 hod..
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu
z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletých detí. Žiadal,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie dôvodiac
tým, že súd prvej inštancie i keď vo veci vykonal dokazovanie, na ktoré poukazuje vo svojomrozhodnutí, dôkazy zákonným spôsobom nevyhodnotil a dostatočne na nich neprihliadol. Nevyporiadal
sa s časovými možnosťami matky poskytovať starostlivosť maloletým deťom počas vykonávania
podnikateľskej činnosti ani s bránením matky stretávaniu sa s deťmi, t.j. nerešpektovanie úpravy

styku otca podľa rozhodnutia súdu, pričom, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, súd môže na návrh niektorého z rodičov
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Taktiež neprihliadol na podstatnú skutočnosť, ktorá vzišla z
vykonaného dokazovania, a to, že vyjadrenie maloletého R. bolo úplne totožné s vyjadrením matky zo
dňa 18.02.2022, z čoho je zrejmé, že bolo jasne naučené. Doslovné vyjadrenie maloletého vo veku 9

rokov, ktoré je rovnaké ako výrok súdnych rozhodnutí odôvodňuje záver o ovplyvňovaní matkou.

3. Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Prvostupňový súd podľa jej názoru vykonal vo veci
rozsiahle dokazovanie a po jeho vyhodnotení i správne rozhodol. V priebehu konania poukazovala na
prejavy vôle detí vo vzťahu k styku a tráveniu času u otca, keď od poslednej úpravy nastala podstatná

zmena v tom, že maloletý T. taktiež začal navštevovať základnú školu. Súd v rámci výsluchu rodičov a
tvrdení, ktoré sa vzájomne vylučujú a si odporujú, pristúpil k výsluchu maloletých detí a vykonal úkon,
ktorý je najobjektívnejším v rámci dokazovania. Deti za prítomnosti kolíznej opatrovníčky sami vyjadrili
vôľu, keď počas pracovného týždňa odmietali tráviť čas u otca, tobôž nie s prespávaním. Sama si je
vedomá, že ich otec je rovnocenným rodičom, avšak už aj vzhľadom na vek detí a skutočnosť, že sú

žiakmi základnej školy, nesnaží sa presadzovať v rozpore s ich vôľou svoje predstavy a názory, i keď
pripúšťa, že deti musia mať k rodičovi rešpekt a rodič ich musí vychovávať. Zásadou jej postoja vo
výchove detí je však, že rodič musí počúvať deti, nesmie presadzovať na ich úkor svoje záujmy, čo
vo vzťahu otec a deti sa podľa jej názoru stáva. Napriek skutočnosti, že súd rozhodol vo veci a matka
otcovi uviedla, že tento rozsudok bude rešpektovať, otec napr. v januári 13.01.2023 o 15.00 hod. si pre

maloletého R. neprišiel, aby mohol byť u neho dve noci, ale prišiel pre obe deti až 14.01.2023, teda
deti u neho prespali jednu noc a taktiež takto postupoval aj v ďalších prípadoch. Už z tohto konania je
zrejmé, že otec nemieni rešpektovať rozsudok súdu prvej inštancie a nekriticky za situáciu viní matku
detí, opatrovníčku, ale voči sebe žiadnym spôsobom nie je ochotný prehodnotiť svoje postoje.

4. Kolízny opatrovník poukazujúc na svoje vyjadrenia v priebehu prvostupňového konania taktiež žiadal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, majúc za to, že je v súlade so
záujmom maloletých detí.

5. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky opätovne poukazoval na ovplyvňovanie detí matkou

s tým, že tieto skutočnosti by vedel preukázať, ak by súd riadne vyhodnotil všetky dôkazy, poprípade
nariadil vykonanie dokazovania odborne spôsobilou osobou - znalcom. Samotný výsluch detí nemôže
odrážať skutočnú situáciu najmä s prihliadnutím na to, že súd nie je odbornou osobou na posúdenie detí,
ich záujmu, možnosti ovplyvňovania zo strany rodičov a pod. K pochybeniu zo strany prvostupňového
súdu došlo i v tom, keď poukázal na to, že úprava styku má platiť v nasledujúcich rokoch, pričom mal

vedomosť o tom, že na jeho strane každoročne dochádza k zmenám pracovného kalendára, následkom
čoho bude rozsah stretávania v ďalšom období ešte viac zúžený, a to aj napriek narastajúcemu veku
detí. Takýto záver je naviac i v rozpore so záujmami maloletých detí, keď samotná matka potvrdila dobrý
vzťah medzi otcom a maloletými deťmi. Práve z jeho strany pri realizácii styku došlo k rešpektovaniu
záujmu maloletého R., ktorý sa sám vyjadril, že počká na maloletého T. a chceli by ísť k otcovi spoločne.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom v ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako
vecne správny potvrdil.

7. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zveriť
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenie § 24, § 25 a § 26

sa použijú primerane.

8. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia prvostupňový súd postupoval správne, keď na
základe návrhu otca po tom, čo zistil, že rodičia sa nevedia dohodnúť na úprave styku otca s maloletýmideťmi, rozhodoval o úprave styku. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a s
prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci upravil styk otca s maloletými deťmi tak, aby sa mohol
dostatočne podieľať na výchove maloletých detí.

9. Styk otca s maloletými deťmi v bežnom kalendárnom roku počas dvoch po sebe nasledujúcich
víkendov tak, ako to upravil súd prvej inštancie, je v súčasnej dobe primeraný, a to i s prihliadnutím
na školské povinnosti maloletých, keď v priebehu pracovného týždňa si musia v prvom rade plniť
školské povinností, čo si vyžaduje stabilitu výchovného prostredia súvisiacu s nerušenou prípravou do

školy tak, ako to napokon konštatuje i súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností
pri rozhodovaní vychádzal i to, akými úvahami sa riadil, pričom prihliadol i na samotné vyjadrenie
maloletých detí, ktoré sú vo veku, keď už môžu vyjadriť svoj názor. Práve v situácii, keď dieťa navštevuje
základnú školu, si príprava s tým súvisiaca vyžaduje mimoriadnu starostlivosť v prostredí, na ktoré je
dieťa zvyknuté, lebo ovplyvňuje jeho ďalší vývoj do budúcna v súvislosti s prípravou na ďalšie povolanie,

a preto i odvolací súd dospel k presvedčeniu, že za takéhoto stavu v súčasnej dobe nie je vhodné
upravovať styk v priebehu pracovného týždňa.

10. Pokiaľ súd prvej inštancie rozdielne upravil styk otca s maloletými deťmi počas víkendov, i v tomto
smere postupoval správne, keď prihliadol na rozdielny fyzický vek detí a z toho vyplývajúce i citové väzby

najmä u maloletého T., ktorý aj podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka v súčasnosti vníma adekvátne
veku matku ako najväčší zdroj pozitívnych emócií a nie je pripravený stráviť dve noci u otca, a preto
odvolací súd tak, ako je vyššie uvedené, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
v tejto časti potvrdil.

11. Následne súd prvej inštancie prihliadajúc na všetky vyššie uvedené skutočnosti (postoj samotných
maloletých detí, vyjadrenie kolízneho opatrovníka) primerane upravil styk otca počas letných prázdnin,
vianočných a veľkonočných sviatkov, s ktorými dôvodmi sa taktiež odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil, a preto jeho rozhodnutie ako vecne správne aj v tejto časti potvrdil.

12. Pokiaľ otec v odvolacom konaní poukazoval na neodbornosť, resp. nekompetentnosť súdu posúdiť
psychický stav detí, tu je potrebné zdôrazniť, že zákonná úprava v prvom rade umožňuje rodičom
dohodnúť sa na výkone rodičovských práv. Ak k takejto dohode nedôjde, je to práve súd, ktorý
prihliadajúc na záujmy maloletých detí vo veci je oprávnený a zároveň povinný rozhodnúť, ktoré
rozhodnutie potom sú rodičia povinní rešpektovať. Znalecké dokazovanie je iba jedným z dôkazov,

ktoré súd hodnotí v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi a prichádza do úvahy spravidla ako
krajné riešenie, keďže taktiež môže nepriaznivo ovplyvniť vývoj dieťaťa v súvislosti s možnou stresovou
situáciou a pod.. V prejednávanej veci boli maloleté deti vypočuté v prítomnosti kolízneho opatrovníka,
kde vyjadrili svoj postoj primerane svojmu veku, ktoré skutočnosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil
a aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nebolo potrebné vo veci nariaďovať znalecké

dokazovanie. Ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka, maloletý R. vníma konflikty medzi rodičmi,
ktoré ho negatívne zasahujú, a preto by práve rodičia mali prejaviť voči sebe určitú mieru tolerancie
a snažiť sa dohodnúť na výkone rodičovských práv, lebo maloleté deti nemôžu byť prostriedkom na
riešenie ich osobných konfliktov.

13. Pokiaľ otec poukazoval na svoj pracovný kalendár a z tohto dôvodu prakticky i žiadal zmenu úpravy
styku, tu je potrebné zdôrazniť, že súd v prvom rade prihliada na záujmy maloletého dieťaťa. Rodič,
ktorému dieťa nie je zverené do výchovy a domáha sa úpravy styku s maloletým dieťaťom, je povinný
prispôsobiť si svoje pracovné povinnosti tak, aby mohol rešpektovať prípadné súdne rozhodnutie. Súd
nemôže reagovať na všetky skutočností, ktoré vyvstanú v budúcnosti a ani od maloletých detí nemožno

vyžadovať, aby sa neustále prispôsobovali zmeneným skutočnostiam na strane rodičov, lebo takáto
situácia nemôže priaznivo vplývať na ich vývoj (stabilitu prostredia, v ktorom vyrastajú a pravidelný
režim). Je zrejmé, že v súčasnej dobe s prihliadnutím na situáciu, ktorá je na trhu práce, často dochádza
k zmene pracovného zaradenia, resp. miesta výkonu práce a práve tu zákonná úprava dáva možnosť
rodičom sa na výkone rodičovských práv dohodnúť. Aj rodič, ktorému dieťa je zverené do osobnej

starostlivosti, by preto mal rešpektovať situáciu na strane druhého rodiča, lebo je vždy v záujme
maloletého dieťaťa, aby si povinný rodič mohol plniť i vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva priamo
zo zákona.14. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust.
§ 396 ods. 1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).