Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. september 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122423885
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6122423885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: Union
poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, právne zastúpený: Advokátska
kancelária Galadík s.r.o., so sídlom Jána Bottu 834/2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 691 419, proti
žalovanej: Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, o zaplatenie 84,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Csp/47/2022-137 zo dňa 10. januára
2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. potvrdzuje.

Vo výroku IV. z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 84,90 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.5.2021 do
zaplatenia. Žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a vzájomný
návrh žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie úžery vylúčil na samostatné konanie.
Mal za preukázané, že medzi žalobcom v právnom postavení poisťovateľa a žalovanou v právnom
postavení poistníka bola dňa 23.8.2019 uzatvorená poistná zmluva pre UniRisk - rizikové životné

poistenie s dojednaným začiatkom poistenia 24.8.2019, koniec poistenia 23.8.2035 na poistnú dobu
16 rokov, ktorou sa žalovaná zaviazala uhrádzať poistné vo výške 28 eur mesačne. Z výpisu z
účtu na zmluve č. 00134305 mal preukázané, že žalovaná uhrádzala mesačné poistné 28 eur do
31.12.2020. Listom zo dňa 1.6.2021 žalobca oznámil žalovanej, že jej poistenie zaniklo v zmysle
poistných podmienok dňa 24.5.2021 pre neplatenie poistného a zároveň vyzval žalovanú na úhradu
dlžnej sumy 84,90 eur, čo predstavuje sumu poistného za obdobie od 23.2.2021 do 23.5.2021 t. j. 3 x
28 eur + alikvótna čiastka za jeden deň 0,90 eur. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil v zmysle

ust. § 788 ods. 1, § 801 ods. 2 a § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Je nesporné, že
právny vzťah medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľkou, je vzťah spotrebiteľský.
Povinnosťou účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu je dodržiavať všetky povinnosti, ktoré im z neho
vyplývajú. Z výpisu z účtu bolo preukázané, že žalovaná si plnila povinnosti v zmysle poistnej zmluvy, a
to riadne platiť poistné, do 31.12.2020 a žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich skutkových
tvrdení, že žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť platiť poistné v zmysle uzatvorenej poistnej

zmluvy. Žalobca nepreukázal existenciu kvalifikovanej výzvy v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho
zákonníka,pričomzatakútokvalifikovanúvýzvunemožnopovažovaťanismssprávuúdajneadresovanú
žalovanej, ktorou mal žalobca žalovanej oznámiť, že „na poistnú zmluvu č. 001334305 bola zasielanávýzva na úhradu dlžného poistenia“, nakoľko neobsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude
zaplatené a rovnako neobsahuje výšku dlžného poistenia. Preto uzavrel, že v súdenom prípade poistný
vzťah medzi stranami sporu trvá naďalej. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v

Trnave,sp.zn.25Co/239/2017zodňa12.12.2018.Žalobcasadomáhalzaplateniapoistnéhozaobdobie
od 23.2.2021 do 23.5.2021, ktoré zo strany žalovanej preukázateľne uhradené nebolo. Zároveň priznal
žalobcovi uplatnené úroky z omeškania z priznanej sumy od 25.5.2021 do zaplatenia, ktorých výška
zodpovedá občiansko-právnym predpisom § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z. z.

K námietkam žalovanej poukázal na ust. § 53 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého je neprijateľná zmluvná
podmienka ustanovenie, ktoré obsahuje značnú nerovnováhu práv v povinností zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny a tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Pred uzavretím predmetnej poistnej
zmluvy sa medzi sprostredkovateľom poistenia a žalovanou ako neprofesionálnym klientom uskutočnilo

rokovanie. V zázname z rokovania žalovaná vyhlásila, že jej boli poskytnuté jednoznačné a presné
informácie vyčerpávajúcim a zrozumiteľným spôsobom, na základe ktorých je ochotná zodpovedne
prijať rozhodnutie týkajúce sa odporúčania poistenia. Klient bol informovaný o podmienkach poistenia
a podstatných náležitostiach odporúčanej poistnej zmluvy prostredníctvom návrhu poistnej zmluvy,
dokumentov dôležitých v zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy, poistných podmienok

a ústnym podaním a vyhlásením, že má pre účely odporúčaného poistenia disponibilné finančné
prostriedky na úhradu poistného vo výške 28 eur mesačne. Na základe toho bola dňa 23.8.2019
uzatvorená sporná poistná zmluva a žalovaná si z nej plynúce povinnosti plnila riadne do konca roka
2020. Nezistil, že by poistná zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky týkajúce sa hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny v neprospech spotrebiteľa, zmluva je vyjadrená určito, jasne a

zrozumiteľne a jej znenie nevyvoláva žiadne pochybnosti o jej obsahu.
Námietka premlčania vznesená žalovanou bola nedôvodná, nakoľko žalobca sa domáhal zaplatenia
poistného za obdobie od 23.2.2021 do 23.5.2021 a žaloba bola podaná 20.9.2022, teda vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe.
Pokiaľ sa žalovaná domáhala voči žalobcovi vydania bezdôvodného obohatenia a úžery nejasným

podaním, dospel k záveru, že ide o veci, ktoré sa na spojenie nehodia, a preto vzájomnú žalobu vylúčil
na samostatné konanie s poukazom na § 147 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a
poukázal na § 147 ods. 2 CSP, v ktorom je definovaná vzájomná žaloba.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

2. V zákonom stanovenej lehote proti výrokom I., II. a III. podala odvolanie žalovaná, pričom namietala,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podstatnou náležitosťou rozporného
konania žalobcu považuje doručovanie listín a informácií, ktoré mala podľa žalobcu prijať a podľa nich
vedieť a zistiť informácie o omeškaných splátkach poistného. Z dôvodu právnej opatrnosti opakovane

upozorňuje na neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle čl. 15, že jej boli oznámené všetky všeobecné
poistné podmienky a osobitné dojednania k ním. Má za to, že sms správy, ale ani obyčajne zasielané
listové zásielky neslúžia na dôkazné upozorňovanie žalovanej strany. Právnici úžerníckeho veriteľa by
si mali uvedomiť relevantnosť svojich vyjadrení k dôkazom o doručení listín súvisiacich s oznámením
o zániku poistenia. Poukázala v tejto súvislosti na § 45 ods. 1 OZ a zároveň na komentár k tomuto

ustanoveniu vo Veľký komentár k Občianskemu zákonníku nakladateľstva CH. Beck, prvý oddiel, druhé
vydanie z roku 2019. Má zato, že citované vyjadrenia súdnych autorít jasne popierajú vymyslené teórie
arogantných právnikov úžerníckeho veriteľa, ale aj niektorých protispotrebiteľsky zaujatých sudcov a
súdov o doručení listových zásielok. Má zato, že sa jedná o spotrebiteľský spor a spotrebiteľská zmluva
je plná neprijateľných zmluvných podmienok a následné dlžné plnenia za poistné, pričom poisťovateľ/

žalobca zatajuje pred poistníkom aj výšku reálnych vzájomných finančných plnení. V tejto právnej veci
sa preukázateľne prejavuje právnické barbarstvo poisťovateľa a žalobcu voči poistníkovi/spotrebiteľovi.
Právne postavenie žalovaného je ohrozené hrubo nemorálnym postupom žalobcu, nakoľko zneužívajúci
zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a poisťovateľom obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a
konanie poisťovateľa a následne aj žalobcu má nekalé obchodné praktiky (viď uznesenie Ústavného

súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/2017-15). Zdôraznila, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie
o trovách konania a v konaní sa ako spotrebiteľ doteraz snažila brániť pred nezákonným konaním
neodborne konajúceho žalobcu. Má za to, že žalobcovi nevznikli vôbec žiadne ani odôvodnené, ale
ani účelne vynaložené výdavky v tomto konaní a pritom cituje ust. § 251 CSP. Trvá na tom, že súdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupomjejznemožnil,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodoval, aj keď na to neboli
splnené procesné podmienky a súd bol nesprávne obsadený. Konanie zaťažil inými vadami, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (jedná sa o konanie vedené na Okresnom súde Prešov
podsp.zn.11C/129/2014),kde,okreminého,niejezrejmé,akovsúladesozásadourovnostiúčastníkov,
resp. zásadami vyplývajúcimi z práva na spravodlivé súdne konanie ustálil skutkový stav, keď podstatné
skutkové tvrdenia neboli v úplnosti ani len tvrdené, kľúčové prostriedky osvedčenia, napr. vo forme
listín, neboli vôbec navrhnuté a neboli vôbec predložené, a zároveň konal o nespôsobilom návrhu, i keď

ten mal byť odmietnutý. Na základe (ne)vykonaných dôkazov (resp. prostriedkov osvedčenia) dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, zároveň zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené
(s ohľadom na procesný postup súdu, napr. popretie skutkovo-právnych tvrdení na uvedený stav a
neúplnosť a nepresnosť návrhu a bolo povinnosťou súdu vytvoriť žalovanému priestor, v rámci ktorého
môže procesne konať a ktorým postupom dôjde k realizácii zaručených základných práv žalovaného,

zaručených Ústavou SR a dohovorom, t. j. právnymi normami z hľadiska právnej sily ústavnoprávneho
charakteru, ktoré majú v ich prípade tvrdeného konfliktu s obsahom normy obsiahnutej v zákone
s ohľadom na hierarchiu právnych predpisov prednosť). Vec nesprávne právne posúdil a postupom
súdu došlo k zásahu do základných práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami,
predovšetkým došlo k zásahu do základného práva v zmysle článku 46 ods. 1 ústavy a v zmysle článku

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na všetky skutočnosti,
ktoré tu sú, je tiež uvedené rozhodnutie nielen v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore s konceptom
Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu. Ďalej poukázala na § 220 ods. 2 a 3 CSP,
článok 17 základných princípov CSP, článok 152 ods. 4 Ústavy SR a rovnako poukázala na rozhodnutie
Ústavného súdu ČR č. k. III. ÚS 47/2005, na judikát pod R 2/2016. Má za to, že súd prvej inštancie v

tejto právnej veci preukázateľne postupoval v rozpore so zákonom a tak došlo k zvýhodneniu jednej zo
strán sporu, a to aj napriek tomu, že sa preukázateľne jedná o spotrebiteľský spor, akých sú tisíce, kde
sa vždy posudzujú otázky o neprijateľných zmluvných podmienkach dodávateľov/veriteľov, ale v tejto
právnej veci tieto minoritné skutočnosti prvostupňový súd neposudzoval, pričom „požiadavka, aby sa
na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaných rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, je

neodmysliteľnou súčasťou princípu právnej istoty“, napríklad I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99.
Spornú pohľadávku žalobcu neuznáva v celom rozsahu, čo dôvodu aj výšky a doteraz uplatňované
nároky žalobcu sú bez právneho titulu. Navrhuje napadnutý rozsudok v zmysle § 388 CSP a § 389 ods.
1 CSP zrušiť v celom rozsahu s osobitným dôrazom aj na rozhodnutie o trovách konania a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň v zmysle zásady zodpovednosti

za výsledok súdneho sporu namieta platiť akéhokoľvek náhrady trov konania nemorálnemu žalobcovi a
obracia sa na odvolací súd v súlade so znením CSP na použitie § 257 CSP so žiadosťou o zabezpečenie
nepripustenia jej povinnosti platiť akékoľvek súdne trovy úžerníckej protistrane.

3. Žalobca sa vyjadril, že tvrdenia žalovanej v odvolaní považuje za účelové, nakoľko voči vydanému

platobnému rozkazu podala odpor, čím využila svoje právo podať opravný prostriedok, a teda vyjadriť sa
k podanej žalobe. Nakoľko súd vo vydanom rozsudku s názormi a s tvrdeniami žalovanej sa nestotožnil,
považuje jeho rozhodnutie za vecne správne a naďalej trvá na opodstatnenosti nároku žalobcu. Dôvody,
o ktoré opiera svoje odvolanie žalovaná, sú identické s dôvodmi uvedenými v podanom odpore, ku
ktorým sa vyjadril prostredníctvom podania zo dňa 18.11.2022. Odvolacie dôvody žalovanej, ktoré

neobsahujú žiadne ďalšie právne relevantné odôvodnenie a možno z nich vyvodiť jedine celkom zjavne
účelovú snahu žalovanej vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov voči žalobcovi, považuje za neodôvodnené
a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zároveň mu priznal nárok
na náhradu trov konania.

4. Žalovaná v replike uviedla, že vyjadrenie právnikov žalobcu považuje za výslovne školské, keď
nevedeli sa vyjadriť k jej cieleným a kvalifikovaným argumentom, a tak radšej písali o ničom, len aby
niečo napísali a následne, aby si to bezcenné, čo napísali, aj vyúčtovali vo forme trov konania. Príkladom
súčinnosti právnikov žalobcu a súdu je aj konanie súdnej úradníčky Mgr. R. B. B., vyššej súdnej
úradníčky, ktorá namietala odvolanie žalovanej na základe rozsudku prvostupňového súdu z 10.1.2023,

ale aj na základe preukázateľných, nepoctivým a klamlivých aktivít žalobu. Opätovne poukázala na
dôvody uvádzané v odvolaní. Žalobca úmyselne koná a formuluje do svojich vadných zmlúv so
spotrebiteľom neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore s platnými právnymi normami a následne
nekalými obchodnými praktikami ich cielene a úmyselne presadil aj u nej. Je nesporné, že obsahspotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a preukázateľne neboli dojednané individuálne.
Opäť i v tejto replike žiadala žalovaná zrušiť rozsudok č. k. 25Csp/43/2022, hoci v úvodnej časti svojho
vyjadrenia označuje konanie pod sp. zn. 4Csp/47/2022.

5. Žalovaný v duplike, ktorá už bola doručená Krajskému súdu v Žiline, uviedol, že naďalej trvá na
podanej žalobe a vydané rozhodnutie považuje za vecne správne. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti
má za to, že argumenty žalovanej sú tendenčné a právne irelevantné.

6. S poukazom na to, že žalobca v duplike neuvádzal žiadne nové skutočnosti a iba zotrval na tom, že
považuje rozsudok za vecne správny, odvolací súd uvedené nedoručoval už žalovanej.

7. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie

v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

8. Žalovaná v úvode odvolania označila, že podáva odvolanie voči rozhodnutiu sp. zn. 4Csp/47/2022 a v
záverečnomodvolacomnávrhuzmätočnenavrhujezrušiťrozsudokokresnéhosúduč.k.25Csp/43/2022

a aj napriek výzve súdu prvej inštancie uznesením č. k. 4Csp/47/2022-151 zo dňa 27. februára 2023
na odstránenie vád odvolania, ktoré je neurčité tak, aby presne vymedzila, ktorý rozsudok okresného
súdu a v akom rozsahu napáda, podaním doručeným okresnému súdu dňa 15.3.2023 opätovne doručila
odvolanie označené ako doplnené odvolanie adresované k rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 4Csp/47/2022 a opätovne zmätočne v odvolacom návrhu žiada zrušiť rozsudok okresného súdu

č. k. 25Csp/43/2022. Teda týmto podaním neodstránila nejasnosť podaného odvolania, avšak odvolací
súd vychádzal z obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 CSP), v ktorom v úvode označuje, že napáda rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4Csp/47/2022, a konkrétne proti rozsudku o zaplatenie
84,90 eur s príslušenstvom a proti priznanému nároku na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu
100 %, pričom výslovne uvádza, že rozhodnutie rozsudku označené bodom IV. nerozporuje. Napriek

zmätočnémuoznačeniuvnávrhuakomáodvolacísúdrozhodnúť(zrušiťrozsudokč.k.25Csp/43/2022)z
obsahu odvolania je možné prijať záver, že odvolanie smeruje proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 4Csp/47/2022 voči výrokom I. - III., keď jednoznačne v odvolaní udáva, že rozhodnutie vo
výroku IV. nerozporuje.

9. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená dňa
23.8.2019 poistná zmluva pre UniRisk so začiatkom poistenia 24.8.2019 a koniec poistenia 23.8.2035,
pričom žalovaná sa zaviazala uhrádzať poistné vo výške 28 eur mesačne, ktoré poistné si pravidelne
plnila až do 31.12.2020. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval poistné za obdobie od 23.2.2021 do
23.5.2021.

10. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

11. Podľa § 801 ods. 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo
zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo
poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie
zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Poisťovateľ je povinný
doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného. Ak nebola výzva podľa

predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo
dňa jeho splatnosti.

12. Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Ak poistenie
zaniklo z dôvodu podľa § 801 ods. 1 alebo § 801 ods. 2, výška poistného, na ktoré má poistiteľ nárok,

sa určí z poistného za predchádzajúce obdobie.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnouaplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

nie je postihnuté vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci.

14. Súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, keď zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi dlžné poistné
do zániku poistnej zmluvy, na ktoré má nárok v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Nesprávne však právne posúdil, keď konštatoval, že v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka

nedošlo k zániku poistnej zmluvy, nakoľko žalobca nemal žalovanej zaslať kvalifikovanú výzvu, čo
nemožno považovať ani sms správu údajne adresovanú žalovanej, ktorou mal žalobca žalovanej
oznámiť, že na „poistnú zmluvu č. 001334305 bola zasielaná výzva na úhradu dlžného poistného“,
nakoľko táto neobsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené a rovnako neobsahuje
výšku dlžného poistného.

15. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 30.09.2018 poistenie zanikne aj tak,
že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia
výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pre doručenie tejto výzvy. Výzva
poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola
zaplatená len časť poistného.

16. Zákonom č. 213/2018 Z.z. na konci vyššie citovaného ustanovenia boli pripojené vety: „Poisťovateľ
je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného. Ak nebola
výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch
mesiacov odo dňa jeho splatnosti“.

17. V preskúmavanej veci sa odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie stotožňuje s jeho záverom, že žalobca nepreukázal, že zaslal žalovanej výzvu v zmysle ust. §
801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá musí obsahovať upozornenie, že ak dlžné poistenie nebude
zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy, poistenie zaniká. Uvedeným záverom bolo

prihliadnuté aj na námietku žalovanej, že predmetná výzva jej skutočne nebola doručená.

18. Avšak zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že poistná zmluva bola uzatvorená dňa 23.8.2019,
kedy v tom čase už bola účinná vyššie uvedená novela zákonom č. 213/2018 Z. z. (t. j. od 1.10.2018),
v zmysle ktorej, ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné

nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Z uvedených dôvodov preto súd prvej
inštancie nesprávne prijal právny záver a vec právne posúdil, že nedošlo k zániku poistenia pre
nedoručenie výzvy v zmysle prvej vety tohto ustanovenia. Rovnako je neadekvátne poukazovanie na
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/239/2017 zo dňa 12.12.2018, nakoľko z odôvodnenia
tohto rozhodnutia vyplýva, že krajský súd vychádzal z ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda v znení pred účinnosťou novely zákona č. 213/2018 Z. z..

19. Odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, prijal záver,
že k zániku poistenia došlo dňa 24.05.2021 v zmysle ust. § 801 ods. 2 posledná veta Občianskeho
zákonníka, keď platenie poistného v zmysle bodu 5. zmluvy bolo dohodnuté v mesačných poistných

obdobiach vo výške 28 eur s tým, že bude splatné prvým dňom poistenia a začiatok poistenia bol v
bode 3. dohodnutý na deň 24.08.2019. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaná poslednýkrát uhradila
poistné dňa 30.12.2020, ktoré bolo zarátané na poistenie splatné dňa 24.1.2021. Následne poistné
už neuhrádzala, a preto s poistným splatným dňa 24.02.2021 bola v omeškaní troch mesiacov dňa
24.05.2021. Žalobcovi v zmysle § 803 ods. 1 OZ vznikol nárok na poistné do zániku poistného.

20. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v bodoch
23. až 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku pokiaľ žalovaná vo veci namietala neprijateľné
zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a v plnom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne
odkazuje. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Predmetom tohto konania je zaplateniedlžného poistenia v zmysle vyššie citovanej poistnej zmluvy, pričom poistné bolo v zmluve vyjadrené
určito, jasne a aj zrozumiteľne. Navyše námietky žalovanej k neprijateľným zmluvným podmienkam sú
len všeobecné, bez bližšej konkretizácie.

21. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,rozhodoval,ajkeďnatonebolisplnenéprocesnépodmienkyasúdbolnesprávneobsadený.Pod
porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci

predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo
zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na
verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené

so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Z práva
na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (porovnaj rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II.

ÚS 251/03).

22. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil nesprávny procesný postup súdu prvej
inštancie, žalovaná mala možnosť vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom, vyjadreniam protistrany,
na pojednávanie bola riadne predvolaná, na ktoré sa však svojvoľne nedostavila, keď ospravedlnila

svoju neúčasť a súhlasila, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jej neprítomnosti. K námietke nesprávneho
obsadenia súdu, žalovaná neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, počas konania pred súdom prvej
inštancie uvedené žiadnym spôsobom nenamietala a z potvrdenia na č. l. 90 vyplýva, že zákonná
sudkyňa bola určená náhodným výberom v zmysle rozvrhu práce.

23. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch
jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať
najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý
proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Aj najvyšší

súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného
súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany
jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za
porušenietohtoprávatrebapovažovaťajnedostatokriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniasúdneho
rozhodnutia. V reakcii na odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd uvádza, že za procesnú vadu

konania nemožno považovať to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa jej predstáv,
ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Odvolateľka
preto neopodstatnene namieta, že jej súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením rozhodnutia
znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

24. Žalovaná napokon v odvolaní namietala účelné trovy konania žalobcu a vo vzťahu k trovám navrhla
aplikovať ust. § 257 CSP a nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Citované ustanovenie
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (zásada úspechu vyplývajúca z § 255 CSP), obzvlášť v situácii, keď sa

jedná o sporové konanie. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto
nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade
trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu. Vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad.
Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade

k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu a je nutné vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia
na majetkové pomery z náhrady trov oprávnenej strany sporu. Významnými z hľadiska aplikácie § 257
CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v priebehu konania apod. Nepriznanie náhrady trov konania musí zároveň zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho
prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná
tvrdosť voči niektorej strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom.

25. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo zásady úspechu
strán sporu, odvolací súd sa s týmto rozhodnutím v plnom rozsahu stotožnil. Čo sa týka skutočností
uvádzaných žalovanou v podanom odvolaní, odvolací súd ich posúdením dospel k záveru, že tieto
nemožnoposudzovaťakoskutočnostiodôvodňujúcezásahdorozhodnutiaotrováchkonanianazáklade

úspechu strán sporu vo veci samej za použitia § 257 CSP. V tomto štádiu bolo rozhodované o rozsahu
a nároku na náhradu trov konania. O ich výške a účelnosti bude rozhodované následne v zmysle § 262
ods. 2 CSP. Napokon žalovaná v odvolaní ani neuvádzala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na
jej strane, pre ktoré by malo byť aplikované ustanovenie § 257 CSP a úspešnému žalobcovi nepriznať
nárok na náhradu trov konania.

26.Vychádzajúczvyššieuvedenéhoodvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypodľa
§ 387 ods. 1 CSP s odlišným právnym záverom o zániku poistnej zmluvy medzi stranami sporu.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ustanovenie § 255 ods.
1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich úhradu voči žalovanej v plnej výške. Ustanovenie §

257 CSP neaplikoval z rovnakých dôvodov ako je to uvedené v bodoch 24. a 25. tohto odôvodnenia.

28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)