Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123212410
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:6123212410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35

831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanému: A. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B., C. D. XXXX/X, o zaplatenie
9.755,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa 12.1.2023 sa domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 9.755,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.755,14 Eur od 4.8.2020

do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy, ktorú uzavreli dňa 27.9.2016 žalovaný
s VÚB, a.s. (ďalej aj „banka“), poskytla banka žalovanému úver vo výške 15.000 Eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných mesačných splátok. Žalovaný porušil svoje povinnosti
podľa zmluvy, pretože napriek výzve pôvodného veriteľa v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
neplnil v stanovených termínoch splátky. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a bol upozornený na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie predčasnej
splatnosti, pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 15.7.2020 a vyzval žalovaného

k úhrade dlžnej sumy. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou
na zaplatenie bolo žalovanému doručené dňa 27.7.2020 v súlade s ustanoveniami Všeobecných
obchodných podmienok „Doručovanie a vyhlásenie klienta“. Keďže žalovaný v poskytnutej 7dňovej
lehote od doručenia oznámenia dlžnú sumu nezaplatil, voči právnemu predchodcovi žalobcu sa tak od
4.8.2020 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy s príslušenstvom. Pôvodný veriteľ pohľadávku
zo zmluvy o úvere voči žalovanému postúpil žalobcovi na základe rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 14.2.2020 a na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 8.6.2022. Žalobca

uplatnil len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej istiny úveru vo výške 9.755,1399 Eur
s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi nezaplatil napriek predžalobnej upomienke. Žalobca si
uplatnil zmluvné úroky, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a
plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.

2. Na výzvu súdu žalobca v písomnom podaní zo dňa 7.9.2023 uviedol, že spolu s výzvou právneho
predchodcu zo dňa 28.05.2020 ako „Tretia upomienka“ bol súdu predložený aj podací hárok, z ktorého

je zrejmé, že táto výzva bola odoslaná žalovanému na adresu ním uvedenú a to pod číslom zásielky
RE912146356SK dňa 28.05.2020, čo vyplýva priamo z podacieho hárku na boku na jeho ľavej strane,
kde je tento dátum uvedený. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR na posudzovanie
účinkovdoručeniapoštovýchzásielok.Prenadobudnutieúčinkovdoručeniaúkonuniejepodstatné,čisaadresát s obsahom doručovanej zásielky úkonu oboznámil až neskôr, v čase plynutia odbernej lehoty na
vyzdvihnutie uloženej zásielky, resp. tieto účinky nastávajú aj v prípade ak nevyužil možnosť oboznámiť
sa s obsahom uloženej zásielky ( uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo 73/2016 uverejnené v časopise zo

Súdnej praxe pod č. 45/2018, uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 129/2010 uverejnené v systéme ASPI
pod č. 27/2011.). Poukázal aj na priložený doklad - výpis z informačného portálu Slovenskej pošty, z
ktorého je zrejmé, že predmetná výzva bola žalovanému doručovaná. Ku skúmaniu bonity žalovaného
uviedol, že predložil dokumenty právneho predchodcu žalobcu, z ktorých vyplýva, že pred uzavretím
zmluvy žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu poskytol informácie o svojom zamestnaní, výške

príjmu, o svojich záväzkoch a ďalšie podrobné informácie. Právnym predchodcom žalobcu bol zaslaný
dopyt na informačný systém SRBI (Spoločný register bankových informácií), prevádzkovaný pre všetky
banky spoločnosťou CRIF, keď boli zisťované prípadné nesplácanie /omeškania so splácaním úverov
poskytnutých od iných bankových domov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že schopnosť žalovaného
splácať úver bola právnym predchodcom žalobcu posúdená riadne, so zohľadnením všetkých kritérií,
ktorémajúnadanúschopnosťvplyv.SpoukazomnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky

zo dňa 24.9.2020 sp.zn. 3Cdo/35/2020 si žalobca uplatnil nárok na zmluvný úrok z nesplatenej istiny do
dátumu konečnej splatnosti úveru. Výška celkových nákladov spotrebiteľa predstavuje sumu 5.538,72
Eur, z čoho suma 300 Eur je poplatok za poskytnutie úveru a suma 5.238,72 Eur predstavuje riadny úrok.
Z platby žalovaného bola na riadny úrok započítaná suma 3.472,26 Eur. Výška uplatňovaného riadneho
úroku v konaní teda predstavuje 1.766,46 Eur. Žalovaný doposiaľ uhradil právnemu predchodcovi

žalobcu sumu 9.060,40 Eur, čo je zrejmé aj z predloženého výpisu z úverového účtu. Poukázal na
predložený samostatný prehľad platieb žalovaného, z ktorého je zrejmý aj rozpad platieb na jednotlivé
položky dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi do dnešného dňa
neuhradil, žalobca trvá na žalobe v spojení s predloženými dôkazmi v plnom rozsahu.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Žaloba mu bola doručená podľa 116 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uplynutím 15. dňa od zverejnenia žaloby na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, ktorý postup súd zvolil z dôvodu, že napriek vykonanému
šetreniu sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, kam by mu mohol súd doručiť písomnosť.

4. Strany boli na pojednávanie riadne a včas predvolané. Žalovaný bol predvolaný podľa § 106 ods.
1 písm. a/ CSP z adresy jeho bydliska evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky, a podľa
§ 111 ods. 3 CSP sa predvolanie považuje za doručené dňom jeho vrátenia súdu, keďže žalovaný ho
neprevzal v odbernej lehote. Vec bola prejednaná podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného ako
aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalobcu, ktorý s tým súhlasil. Strany o odročenie

pojednávania nežiadali.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, žiadosti žalovaného o flexi pôžičku zo dňa 23.9.2016,
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.9.2016, listín z č.l. 11 až
17 spisu, e potvrdenky z 13.12.2022, rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2020, príloh

k zmluve o postúpení pohľadávok, všeobecných obchodných podmienok VÚB a.s. na poskytovanie
spotrebiteľskéhoúverufyzickýmosobám–občanomzč.l.36,prehľaduplatiebzč.l.39, tretiaupomienka
- pokus o zmier zo dňa 28.5.2020,poštového podacieho hárku z č.l. 41, výzvy VÚB, a.s. zo dňa 16.7.2020
na predčasné splatenie zostatku úveru s doručenkou z č.l. 50, cenníka VÚB a.s. z č.l. 51 až 57,
upomienky s fotokópiou poštovej obálky , prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok z č.l. 44, oznámenia

VÚB, a.s. o postúpení pohľadávky zo dňa 13.6.2022, listinu z č.l. 46, správ o pobyte žalovaného, podania
žalobcu zo dňa 7.9.2023, príloh toho podania, zvyšného obsahu spisu.

6. Na žiadosť žalovaného zo dňa 23.9.2016 uzavrel dňa 27.9.2016 žalovaný ako dlžník s VÚB, a.s.
ako veriteľom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva

o úvere“, resp. „úverová zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške
15.000 Eur v súlade s VOP, pričom dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky zaplatí
v 96 mesačných splátkach vo výške 210,82 Eur, počnúc dňom 17.10.2016, vrátane úrokov, pričom
úrokovásadzbaboladohodnutávovýške7,9%ročne(zľavnenázosadzby9,9%ročne),termínkonečnej
splatnosti bol uvedený 17.9.2024. RPMN bola uvedená vo výške 8,73%, celkové náklady dlžníka vo

výške 5538,72 Eur, celková čiastka , ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 20.538,72 Eur.7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej
zmluvy Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

13. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
prespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníúčinnomkudňuuzavretiapredmetnej

zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,

ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;
1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15
alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné

úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

15. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17)

18. Podľa § 7 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

19. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä

to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na

údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

20. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

21. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje

pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.“)
Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani

pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad)
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo lenčasti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

23. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 27.9.2016 bola medzi VÚB, a.s. ako veriteľom

a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d/ zákona č.
129/2010 Z.z.a, z ktorej vyplýval záväzok banky poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver v dohodnutej
výške a záväzok žalovaného čerpaný úver vrátiť banke spolu s úrokom v dohodnutej úrokovej sadzbe
a poplatkami. Ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný
obsah zmluvy a obchodných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť.
Súdujezrozhodovacejčinnostiznáme,žebankavzorovýtextzmluvy,obchodnýchpodmienokpoužívala

vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Žalovanému poskytol finančné
prostriedky veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo
vyplýva aj z jeho označenia v zmluve. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže žalovanému bol úver poskytnutý na jeho osobnú potrebu, a banka

úver poskytla ako podnikateľ, keďže predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov na
základe bankového povolenia. Súčasťou zmluvy boli VOP. Žalobca žalobou uplatnil proti žalovanému
nárok na peňažné plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný nepopieral, že
s veriteľom VÚB, a.s. uzatvoril uvedenú zmluvu o úvere a že na základe nej čerpal peňažné prostriedky
a vrátil ich v rozsahu ako uvádzal žalobca.

24. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd musel zaoberať tým, či žalobca
je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na
základe predmetnej zmluvy o úvere. Aktívna vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní znamená
oprávnenie účastníka vyplývajúce mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,

komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní
rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného
práva, splnenia ktorej povinnosti sa žalobca domáha. Imanentnou súčasťou rozhodovania súdu je
posudzovanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Súd vecnú legitimáciu sporových strán
skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok

Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

25. Žalobca tvrdil, že pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými z úverovej zmluvy zo dňa
27.9.2016 nadobudol od veriteľa VÚB, a.s. na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
14.2.2020, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.6.2022. Prejav vôle VÚB, a.s. postúpiť pohľadávku

z úverovej zmluvy zo dňa 27.9.2016 na žalobcu vyplýva z predloženej prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok, ako aj z oznámenia VÚB, a.s. zo dňa 13.6.2022 o postúpení pohľadávky adresovaného
žalovanému.

26. Súd preskúmal, či bol dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Toto

zákonné ustanovenie definuje podmienky, za akých možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej
banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou (žalobca). Prvá veta uvedeného zákonného ustanovenia
definuje dve takéto podmienky, z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne
nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90
dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho

pohľadávke banky. Ak tieto podmienky kumulatívne splnené nebudú, zmluva o postúpení pohľadávky je
neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka ( obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo
26/2017 zo dňa 28.3.2018). Súd zistil, že v danom prípade nebola naplnená podmienka písomnej výzvy
banky dlžníkovi na zaplatenie dlhu pred postúpením pohľadávky tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 92
ods. 8 zákona o bankách. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 7.9.2023 poukázal na výzvu banky zo

dňa 28.5.2020 označenú ako tretia upomienka – pokus o zmier spolu s podacím hárkom a potvrdením
Slovenskej pošty, a.s. o jej doručovaní žalovanému. Žalobca predložil aj výzvu na predčasné splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom vyhotovenú VÚB, a.s. zo dňa 16.7.2020 adresovanú žalovanému spolu
s fotokópiou poštovej obálky. Súd však nepovažoval ani jednu z týchto výziev za výzvu v zmysle § 92ods. 8 zákona o bankách. Výzva v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách musí byť kvalifikovaná.
Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu
tohto zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie,

ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90
dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku
na iný, hoc aj nebankový subjekt bez súhlasu dlžníka. Účelom takejto výzvy je ochrana klienta pred
postúpením bankovej pohľadávky na iný subjekt. Cieľom je, aby bol spotrebiteľ vo výzve upozornený
nielen na omeškanie s úhradou pohľadávky, ale aj na jeho následok v podobe postúpenia bankovej

pohľadávku na inú osobu a vytvoriť tak spotrebiteľovi priestor na možnosť zvrátiť postúpenie pohľadávky
tým, že omeškanú pohľadávku banke v dodatočne stanovenej lehote uhradí. Z obsahu výzvy banky
zo dňa 28.5.2020 označenej ako „tretia upomienka – pokus o zmier“ je zrejmé, že jej účelom malo
byť upozorniť žalovaného na to, že ak v stanovenej lehote neuhradí dlžné úverové splátky , banka
bude oprávnená požadovať od žalovaného vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom
pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve. Z obsahu výzvy banky zo dňa 16.7.2020

je zrejmé, že jej účelom malo byť oznámenie žalovanému, že banka vyhlásila predčasnú splatnosť
úveru vrátane príslušenstva, ktorý dlh vyčíslila na sumu 10.170,24 Eur, a upozorniť žalovaného, že
ak v dodatočne stanovenej lehote dobrovoľne neuhradí zosplatnený dlh, banka pristúpi k vymáhaniu
pohľadávky. Ani v jednej z uvedených výziev nie je uvedené, že ak žalovaný neuhradí pohľadávku
v lehote 90 dní, tak banka postúpi pohľadávku zo zmluvy o úvere na iného veriteľa. Vo výzvach teda

nie sú uvedené podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Písomnosti vyhotovované veriteľom a doručované dlžníkovi podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
(teda v súvislosti s vyhlasovaním mimoriadnej splatnosti úveru) a písomnosti vyhotovované veriteľom
a doručované dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (teda v súvislosti s osobitnými podmienkami
postupovania pohľadávok) sa navzájom nenahrádzajú, ani nekonzumujú, keď účel každej z nich a aj

z toho plynúci obsah každej z nich je odlišný. Preto súd výzvy banky zo dňa 28.5.2020 a 16.7.2020
nepovažuje za kvalifikované, ich obsah nezodpovedá účelu a zmyslu § 92 ods. 8 zákona o bankách
a ani z nich nevyplýva úmysel banky vyhotovovať výzvy v súvislosti s postúpením pohľadávok, ku
ktorému banka pristúpila až dňa 8.6.2022, t.j. viac ako po 23 mesiacoch po zaslaní výziev. K rovnakému
právnemu záveru dospeli v obdobných právnych veciach aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn.

11CoCsp/21/2020 zo dňa 29.07.2020 a Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 6CoCsp 16/2022
zo dňa 17.5.2022. Krajský súd v Trenčíne v citovanom rozsudku dospel k záveru, že zákon o bankách
nevyžaduje, aby banka presne citovala ustanovenie § 92 ods. 8 v písomnej výzve, avšak účelom
takejto výzvy je ochrana klienta pred postúpením bankovej pohľadávky, preto je nevyhnutné, aby bol
dlžník na možnosť postúpenia v takejto výzve upozornený. Táto skutočnosť predstavuje podľa názoru

odvolacieho súdu aspoň minimálnu požiadavku na splnenie účelu uvedeného ustanovenia Zákona o
bankách. Za výzvu podľa tohto ustanovenia nie je možné požadovať akúkoľvek výzvu, ktorú veriteľ
zasiela dlžníkovi. Podľa krajského súdu spotrebiteľ musí byť vo výzve upozornený nielen na omeškanie,
aleajnajehonásledok,navôľubankypostúpiťpohľadávkuanamožnosťzvrátiťpostúpenie.Krovnakým
záverom dospel Krajský súd v Trenčíne aj v rozsudku sp. zn. 27CoCsp 2/2023 zo dňa 18.7.2023. Súd

bral potom zreteľ na právne závery Krajského súdu v Trenčíne v rozsudkoch sp. zn. 6CoCsp 16/2022
zo dňa 17.5.2022, 27CoCsp 2/2023 zo dňa 18.7.2023, Krajského súdu v Žiline v rozsudku sp. zn.
11CoCsp/21/2020 zo dňa 29.07.2020, s ktorými sa stotožňuje. Písomné oznámenie postupcu (banky) o
postúpení pohľadávky zo dňa 13.6.2022 adresované žalovanému tiež nie je výzvou podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách, keďže táto písomnosť je realizovaná až po tom, čo došlo k postúpeniu pohľadávky

a tiež nie je podľa obsahu výzvou na úhradu. Absencia riadnej výzvy na úhradu dlžníkovi pred
postúpením pohľadávky preto spôsobuje nenaplnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky
podľa kogentného ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Hoci žalovaný nespochybňoval skutkové
tvrdenia žalobcu, súd poukazuje na to, že súd skúmal otázku vyhotovenia, odoslania, doručenia
relevantnej písomnej výzvy banky žalovanému pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8

Zákona o bankách a tým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z úradnej povinnosti (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009), a preto je irelevantné, že žalovaný nenamietal skutkové tvrdenia
žalobcu a ani nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd výzvou zo dňa 11.7.2023 vyzval
žalobcu na predloženie písomnej výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorá obsahuje
upozornenie, že inak veriteľ bude môcť postúpiť pohľadávku inej osobe a dokladu o odoslaní tejto výzvy

na úhradu omeškaného dlhu alebo o jej doručení žalovanému, s upozornením, že listiny sú potrebné na
preukázanieaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu.Súdvuvedenejvýzvedalžalobcovinavedomie,žetieto
listiny sú potrebné pre vyhodnotenie danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Z uvedeného
vyplýva, že žalobcovi muselo byť zrejmé, že súd z obsahu spisu považoval za nepreukázané splneniezákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky a z tohto dôvodu dal možnosť žalobcovi, aby
preukázal, že banka pred postúpením pohľadávky na žalobcu splnila zákonné podmienky, a do úvahy
prichádzala i možnosť ustálenia nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorá vedie k zmietnutiu

žaloby.

27. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti je zmluva o postúpení pohľadávky vo vzťahu
kžalovanémuneplatnápodľa§39Občianskehozákonníkaprerozporsozákonom,konkrétneprerozpor
s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

nenadobudol pohľadávku voči žalovanému na zaplatenie nesplateného zostatku spotrebiteľského úveru
z predmetnej zmluvy o úvere. Žalobcovi z tohto dôvodu chýba aktívna vecná legitimácia v konaní.

28. Ustanovenie § 17 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z.z. účinné ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávok stanovuje osobitné podmienky, ktoré musia byť splnené pre spôsobilosť pohľadávky
k jej postúpeniu na tretiu osobu. Podľa tohto ustanovenia veriteľ môže pohľadávku zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere previesť na tretiu osobu so všetkými právami s ňou spojenými len vtedy,
ak a) ide o postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu,18b) a b) postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. Obe podmienky musia byť splnené kumulatívne.

29. Zákon č. 129/2010 Z.z. ukladal pôvodnému veriteľovi (VÚB, a.s.) ako dodávateľovi aj povinnosti
v súvislosti s posudzovaním schopnosti žalovaného - spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Cieľom
právnej úpravy je zaistiť, aby spotrebiteľský úver bol poskytnutý len takému spotrebiteľovi, ktorý

vzhľadom na jeho príjmy a výdavky má reálny predpoklad, že bude schopný úver v dohodnutých
splátkach po dohodnutú dobu veriteľovi splácať. Zámerom zákonodarcu bolo predísť nežiadúcim
situáciám, ku ktorým na finančnom trhu pri poskytovaní úverov spotrebiteľom dochádzalo v minulosti,
keď úvery boli zo strany dodávateľov poskytnuté spotrebiteľom bez akéhokoľvek preskúmania
schopnosti spotrebiteľa splácať úver alebo nedostatočného preskúmania bonity spotrebiteľa, pričom

spotrebitelia následne neboli schopní úver splácať podľa dohodnutých podmienok, a dochádzalo
kzosplatneniuúverovauplatňovaniunárokovvočispotrebiteľomnasúdoch.Vspojitostisposudzovaním
bonity spotrebiteľa zákon na dodávateľa kladie zvýšené nároky. Povinnosťou dodávateľa je posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Postup dodávateľa
stanovuje zákon. Aktívny má byť dodávateľ, ktorý je podľa zákona povinný vyžiadať od spotrebiteľa

potrebné údaje o jeho pomeroch a potom s odbornou starostlivosťou (tak ako ju definuje zákon) posúdiť
bonitu spotrebiteľa.

30. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/2018 zo dňa 5.3.2020, zo záverov
ktorého vyplýva, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, sa majú

vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu
porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím
zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti
vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného
článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej

právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinností veriteľa posúdiť pred uzavretím
zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou
spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny, v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod
podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne.

31. Vzhľadom na citované rozhodnutie Súdneho dvora EÚ a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo/205/2009 bol súd povinný aj bez návrhu žalovanej strany posúdiť, či veriteľ (banka)
pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere preskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to aj vtedy, keď žalovaný nepopieral skutkové tvrdenia
žalobcu ohľadom toho, že veriteľ preskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver. Pri porušení tejto povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. totiž
nie je veriteľ v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. oprávnený požadovať jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru, a teda podmienkou platnosti právneho úkonu, ktorým veriteľ vyhlásili
mimoriadnu (predčasnú) splatnosť úveru je dodržanie povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.V opačnom prípade zmluva o postúpení pohľadávky zo spotrebiteľského úveru nie je platným právnym
úkonom, keďže banka je podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. oprávnená postúpiť na inú osobu
pohľadávku len z takého úveru, ktorý v čase postúpenia už bol splatným, či už z dôvodu uplynutia

zmluvne dohodnutého termínu konečnej splatnosti alebo z dôvodu platného predčasného zosplatnenia
úveru. Súd bol z úradnej povinnosti povinný preskúmať, či veriteľ dodržal povinnosti podľa § 7 zákona
č. 129/2010 Z.z., keďže posúdenie tejto otázky je súčasťou súdom realizovaného vyhodnotenia danosti
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.

32. V zmysle § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z. je veriteľ povinný hodnoverne preukázať vynaloženie
odbornej starostlivosti pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Preto žalobca,
ktorý tvrdil, že nadobudol pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a že vstúpil do právneho
postavenia veriteľa, bol povinný preukázať, že VÚB, a.s. ako pôvodný veriteľ postupoval s odbornou
starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver. Na základe výzvy súdu, aby
žalobca uviedol a preukázal ako pôvodný veriteľ zisťoval a posudzoval schopnosť žalovaného splácať

spotrebiteľský úver pred uzatvorením predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z. doručil žalobca súdu podanie zo dňa 7.9.2023. V ňom žalobca všeobecne uviedol, že
žalovaný banke pred uzavretím zmluvy poskytol údaje o svojom zamestnaní, výške príjmu, záväzkoch
a banka overovala bonitu žalovaného prostredníctvom spoločného registra bankových informácií.
Žalobca predložil súdu výpis, z ktorého vyplýva, že dňa 23.9.2016, t.j. pred uzavretím úverovej

zmluvy nahliadla banka do spoločného úverového registra a čerpala z neho konkrétne zistenia
o úverovom zaťažení žiadateľa o úver. Neuniesol však bremeno tvrdenia, pretože nevysvetlil akými
úvahami sa banka riadila pri posudzovaní získaných informácií o príjmoch, peňažných záväzkoch
spotrebiteľa.Žalobcavôbecneuviedol,vakejvýškežalovanýpreduzavretímúverovejzmluvydeklaroval
svoj čistý mesačný príjem a akým spôsobom banka overovala jeho tvrdenia o príjme. Vynaložením

odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa rozumie nielen overenie
úverového zaťaženia spotrebiteľa z bankového registra (ust. § 7 ods. 6 obsahuje demonštratívny
výpočet, čo sa má považovať za vynaloženie odbornej starostlivosti), ale vyžaduje sa aktivita veriteľa
aj pri preskúmaní tvrdeného príjmu spotrebiteľa. Posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
s odbornou starostlivosťou zahŕňa nielen vyžiadanie informácií o príjme spotrebiteľa, ale aj ich overenie

prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. V danom
prípade žalobca nepreukázal, že banka pred uzavretím úverovej zmluvy overovala príjem žalovaného
z externých, interných relevantných zdrojov nezávislých od spotrebiteľa, že cestou Sociálnej poisťovne
overila, či skutočne žalovaný dosahoval ním tvrdený mesačný príjem. Súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že iní veritelia (banky) v iných súdnych konaniach boli schopní predložiť výpis, z ktorého

vyplývala odpoveď Sociálnej poisťovne na žiadosť banky o overenie výšky príjmu spotrebiteľa a dátum
tejto odpovede. Overenie tvrdeného príjmu spotrebiteľa má zásadný význam pre posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať úver. Jedine po overení príjmu mohol veriteľ dostatočne posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať úver v dohodnutých mesačných splátkach. Napokon aj neskorší vývoj právnej
úpravy (zákon č. 299/2016 Z.z. účinný od 1.1.2017) premietnutý do ustanovení § 7 ods. 27, 28 zákona

č. 129/2010 Z.z. priniesol výslovné zakotvenie povinností veriteľa (banky) overiť informácie o príjme
spotrebiteľa preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov,
cestou Sociálnej poisťovne. V danom prípade zo žiadosti o úver zo dňa 23.9.2016 vyplýva, že žalovaný
v nej neuviedol svojho zamestnávateľa, a ani iný zdroj svojho príjmu tvrdeného vo výške 1000 Eur.
Napriek tomu bez preukázateľného overenia príjmu žalovaného mu banka úver poskytla, hoci z lustrácie

v spoločnom bankovom registri vyplývala žalovanému povinnosť splácať tri iné úverové kontrakty
(splátkový úver v sume 7.000 eur s mesačnou splátkou 116 Eur, nesplátkový úver s úverovým rámcom
2.000 Eur, kreditnú kartu s úverovým rámcom 2.000 Eur), čo hodnotí súd ako hrubé porušenie povinnosti
banky pri overovaní bonity spotrebiteľa. V danom prípade úver nemal byť žalovanému poskytnutý,
nakoľko výška jeho príjmu nebola hodnoverne overená. Žalobca predložil súdu spolu s vyjadrením zo

dňa 7.9.2023 viacstranovú listinu vytlačenú dňa 5.9.2023 zachytávajúcu proces lustrovania príjmov,
peňažných záväzkov žalovaného, no ide o neprehľadný dokument, ku ktorému nedal žalobca žiadne
bližšie vysvetlenie a z ktorého nie je zrejmé, kedy boli lustrované tieto údaje o pomeroch žalovaného,
pričom žalobca mal preukázať, že banka pomery žalovaného lustrovala najneskôr ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy, a zároveň na strane 9 tohto dokumentu sa nachádza záporná odpoveď na otázku,

či žalovaný dosahoval vymeriavací základ, resp. dôchodok v sume aspoň 1000 Eur, teda v sume ako
bol jeho príjem tvrdený, no z tohto dokumentu nevyplýva overenie skutočného čistého mesačného
príjmu žalovaného cestou Sociálnej poisťovne. Banka teda nemala pri posudzovaní bonity žalovaného
preukázané, že žiadateľ o úver má čistý príjem aspoň v takej výške, aby z neho dokázal uhradiťmesačné základné životné potreby v sume životného minima na plnoletú fyzickú osobu, vo výške platnej
k uzavretiu úverovej zmluvy, t.j. 198,09 Eur podľa zákona č. 601/2003 Z.z., mesačné splátky existujúcich
úverov a iných peňažných záväzkov v sume 116 Eur ako aj splátku dojednaného úveru v sume 210,82

Eur.

33. Po vyhodnotení uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že pôvodný
veriteľ, ktorý uzavrel so žalovaným predmetnú úverovú zmluvu, dodržal povinnosti podľa § 7 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z., teda nebolo preukázané, že pôvodný veriteľ posúdil schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver overením jeho príjmu zákonom vyžadovaným spôsobom. Preto súd musel
konštatovať, že zo strany pôvodného veriteľa pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver nedošlo k vynaloženiu zákonom vyžadovanej odbornej starostlivosti. Jedná sa o hrubé porušenie
tejto povinnosti. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo

registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Aj podľa judikatúry
súdov (rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/107/2018 zo dňa 18.12.2018, sp. zn.
7Co/126/2016 zo dňa 26.1.2017, sp. zn. 12Co/107/2019 zo dňa 13.2.2020 ) sa má ustanovenia § 11 ods.
2zákonač.129/2010Z.z.vykladaťtak,žebonitadlžníkamusíbyťskúmanácezzisťovaniejehopríjmova
výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy, pričom nevykonanie jedného z týchto postupov

znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti dodávateľa. Uvedené hrubé porušenie povinnosti
pôvodného veriteľa má dva následky, a síce, že podľa § 11 ods. 2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z.z.
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a podľa § 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010
Z.z. pôvodný veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 16.7.2020 je preto absolútne neplatné. Pohľadávka

z úveru sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Konečná
splatnosť úveru mala podľa zmluvy o úvere nastať až dňa 17.9.2024. Preto podľa § 17 ods. 1 písm.
b/ zákona č. 129/2010 Z.z. nebol veriteľ (VÚB, a.s.) oprávnený postúpiť nezosplatnenú pohľadávku zo
spotrebiteľskej zmluvy na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky ku dňu 8.6.2022. Žalobca
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nenadobudol pohľadávku voči žalovanému na zaplatenie

nesplateného zostatku úveru z predmetnej zmluvy o úvere. Žalobcovi aj z tohto dôvodu chýba aktívna
vecná legitimácia v konaní.

34. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto vzhľadom na zásadu úspechu vzniklo úspešnému
žalovanému podľa § 255 ods. 1, 2 CSP právo na náhradu trov konania. Výrokom II. súd úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu vznik trov konania žalovanému
nevyplývaatakýtovýrokjevsúladesprocesnouekonómiouvzmyslečl.17CSP(uznesenieNajvyššieho

súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.2.2018, zverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.