Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. september 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322010265
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8322010265.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov
JUDr. Lucie Bašistovej a JUDr. Mariána Sninského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07.09.2023,
v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, b/ Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn.
4T/41/2022 zo dňa 09.11.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku a podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku z r u š
u j e rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/41/2022 zo dňa 09.11.2022 v celom rozsahu
a trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. XX, okr. D., stíhaného pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na §
138 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a § 139 ods.1 písm. c/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 09. februára 2022 v čase okolo 22.50 hod. v rodinnom dome XX v obci C., E. D., sa v miestnosti
jedálne nachádzajúcej sa na prvom poschodí rodinného domu vyhrážal bratovi A., že ho zabije, že
mu vyrve mozog z hlavy, kde popritom strhol sponad dverí izby garnižu, s ktorou sa ho pokúsil fyzicky
napadnúť, v čom mu zabránil pes poškodeného, pričom toto konanie vzbudilo u A. B. dôvodnú obavu
o jeho život a zdravie, že tieto vyhrážky voči nemu aj uskutoční,

p o s t u p u j e Okresnému úradu Humenné, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorý by ju mohol
prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného
A. B. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Humenné, Pv 107/22/7702-26 zo dňa 02.05.2022 pre skutok
právnekvalifikovanýakoprečinnebezpečnévyhrážaniepodľa§360ods.1,ods.2písm.a/,b/Tr.zákona

s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zákona, § 139 ods.1 písm. c/ Tr. zákona, ktorý mal
obžalovaný spáchať tak, že

- dňa 09. februára 2022 v čase okolo 22.50 hod. v rodinnom dome XX v obci C., okres D., sa v miestnosti
jedálne nachádzajúcej sa na prvom poschodí rodinného domu vyhrážal bratovi A., že ho zabije, že
mu vyrve mozog z hlavy, kde popritom strhol sponad dverí izby garnižu, s ktorou sa ho pokúsil fyzicky

napadnúť, v čom mu zabránil pes poškodeného, pričom toto konanie vzbudilo u A. B. dôvodnú obavu
o jeho život a zdravie, že tieto vyhrážky voči nemu aj uskutoční,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, podala prokurátorka okresnej prokuratúry priamo do

zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré dodatočne písomne odôvodnila. V písomných
dôvodoch uviedla, že okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil nesprávne a jednostranne v prospechobžalovaného. Okresný súd konštatuje, že obžaloba bola postavená len na výpovedi svedka
poškodeného z prípravného konania a ďalších dvoch svedkov F. A. a A. C. z prípravného konania,
vierohodnosť ktorých označil za ľahko spochybniteľnú. Vo vzťahu k poškodenému konštatuje jeho

nevierohodnosť s poukazom na to, že na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení využil svoje
právo a vo veci odmietol vypovedať. Následne postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku boli prečítané
jeho svedecké výpovede z prípravného konania, ktoré okresný súd hodnotil ako nie spontánne, ale
ako odpovede na sugestívne a kapciózne otázky vyšetrovateľa, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
nevypovedá v obave o svoj život a zdravie. Dokonca okresný súd vyslovil záver, že poškodený pozmenil

a prispôsobil svoju výpoveď želanému výsledku s vyslovením motívu dosiahnuť trestné stíhanie
obžalovaného ako svojho brata, z dôvodu nevraživých vzťahov. Súčasne konštatoval, že ani z výpovedí
svedkov a ďalších vykonaných dôkazov nevyplynulo, aby sa obžalovaný poškodenému vyhrážal takým
spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu. Vo vzťahu k svedeckým výpovediam príslušníkov PZ F. A.
a A. C. okresný súd vzhliadol rozpory v časti vyhrážok s tým, že každý z nich interpretoval vyhrážky
obžalovaného iným spôsobom, použitím iných konkrétnych slov a za situácie, keď niet inej osoby,

ktorá by takéto vyhrážky potvrdila. Ich výpovede sa, podľa prvostupňového súdu, nezhodujú ani vo
výrokoch obžalovaného „o čiernej sanitke“, ktoré počul len jeden z príslušníkov policajnej hliadky, a to
svedok F. A., pričom samotný poškodený „čiernu sanitku“ ani raz nespomenul, čo okresný súd uzavrel,
že je otázne, či vôbec a v akej súvislosti boli tieto slová obžalovaným vyslovené. Naproti uvedeným
nevierohodným výpovediam okresný súd konštatuje, že obžalovaný od počiatku skutok v celom rozsahu

popiera,pričomjehovýpovedesújednoznačnéakonzistentné.Ďalejokresnýsúdpoukázalnazdravotné
problémy obžalovaného, ktoré sa, okrem iného, týkajú aj jeho schopnosti zrozumiteľne a nahlas
rozprávať, či kričať, čo okresný súd vnímal aj v rámci hlavných pojednávaní, na základe čoho je, podľa
súdu, minimálne otázne, ako by dokázal kričať na poškodeného alebo pred policajtmi privolanými dňa
09.02.2022. Okresný súd vyhodnotil opis priebehu skutku poškodeným ako nelogický v zmysle, že po

takto vypätej situácii, ako ju poškodený opísal, napriek tomu tento zostáva v dome spolu s obžalovaným,
ktorý sa mu má údajne opakovane vyhrážať zabitím. Logickým krokom by, podľa okresného súdu,
bolo opustenie spoločnej domácnosti v danej chvíli po skutku. Neobstojí ani tvrdenie, že ochrániť ho
mal pes, keďže z výpovede obžalovaného, ktorú potvrdil aj svedok brat B. B., vyplýva, že pes má vo
vzťahu k bratom poškodeného dobrý vzťah a poslúcha ich. Dokazovaním nebolo, podľa okresného

súdu, preukázané, kto poškodil zariadenie domu. Na základe uvedených pochybností o spáchaní
skutku aplikoval okresný súd zásadu in dubio pro reo, v pochybnostiach v prospech obžalovaného.
S takýmto vyhodnotením dôkaznej situácie sa prokurátorka nestotožnila, napadnutý rozsudok považuje
za nezákonný. Vykonaným dokazovaním, podľa názoru prokurátorky, bolo jednoznačne výpoveďou
poškodeného preukázané, že sa mu obžalovaný vyhrážal, že ho zabije, vybije mu mozog z hlavy a do

rána tu nebude spať. Tieto jeho tvrdenia sú nepriamo potvrdzované svedkom A. C., ktorý poškodeného
vyťažoval na mieste a ktorému uviedol, že sa mu obžalovaný vyhrážal, že ho zabije, vtrhol k nemu
do izby držiac garnižu v ruke s uvedením, že mu vyrve mozog z hlavy. Prokurátorka sa nestotožnila
s dôvodmi okresného súdu ani v tom, že vo výpovediach zasahujúcich policajtov sú rozpory, pretože
títo sa v dome rozdelili tak, že F. A. išiel vyťažovať podozrivého A. B. a A. C. vyťažoval poškodeného

A. B.. Následne vyhrážky obžalovaného prezentované pred svedkom F. A. v duchu, že sa brat nedožije
rána a že mu zavolá čiernu sanitku, iba umocňujú pôvodné vyhrážky, ktoré poškodenému adresoval.
Túto vyhrážku nepriamo potvrdil aj druhý policajt svedok A. C.. K výpovedi poškodeného prokurátorka
uviedla, že je prirodzené, že vyťažovaná osoba nemusí opísať prežité udalosti doslovne tak, ako sa stali,
resp. výrazovo totožne, ak je pod vplyvom alkoholu a v silnom rozrušení. Prokurátorka ďalej uviedla,

že zastáva názor, že okresný súd nekriticky prevzal procesnú obranu obžalovaného aj v tom zmysle,
že práve poškodený je tým, ktorý vyvoláva konflikty, na ktoré dopláca obžalovaný trestnými stíhaniami
alebo postihnutím za priestupky. Právoplatné rozhodnutia svedčiace o agresivite obžalovaného, či už
v rovine priestupkovej alebo trestnoprávnej iba umocňujú fakt z obavy uskutočnenia jeho vyhrážok,
ktorú poškodený pociťoval a prezentoval aj pred svedkom F. A.. V tejto súvislosti dala prokurátorka

do pozornosti súdu, že dôvodom konfliktu mala byť skutočnosť, že A. púšťa do domu, na ktorom má
spoluvlastnícky podiel 1/3 svojho psa, ktorý, podľa výpovede obvineného zo dňa 10.3.2022, mal štekať
v jedálni, kde spí jeho brat A.. Uvedené zrejme nebolo po vôli obžalovaného, ktorý podľa svojej výpovede
išiel bratovi povedať, aby dal svojho psa na dvor. Uvedené nenasvedčuje vyvolávaniu konfliktu zo strany
poškodeného A. B., ale aktívnejšiemu konaniu zo strany obžalovaného. Potvrdenie skutkových okolností

uvádzané poškodeným je zrejmé aj z umiestnenia garniže na podlahe miestnosti jedálne (foto č. 7
z obhliadky miesta činu), kde spí poškodený A., ako aj skutočnosť, že o garnižu bol pripevnený kvet,
ktorého kvetináč sa nachádza pred prahom dverí vedúcich do miestnosti jedálne (foto č. 5 z ohliadky
miesta činu) a svedčí o útoku a pohybe obžalovaného s garnižou smerom do miestnosti jedálnetak, ako o tom vypovedal poškodený A. B.. Okresným súdom vyslovené pochybnosti o spôsobilosti
obžalovaného z dôvodu zdravotných problémov s hlasivkami nemožno, podľa prokurátorky, postaviť
iba na domnienkach a osobnom vnímaní obžalovaného na hlavnom pojednávaní, aj keď boli potvrdené

a súčasne nezohľadniť skutočnosť, že obžalovaný spáchal skutok pod vplyvom alkoholu, ktorý zvyčajne
má vplyv na spôsob a intenzitu vyjadrovania a rovnako ani svedeckú výpoveď F. A., ktorý uviedol, že
obžalovaný pobehoval po izbe, kričal, rozhadzoval rukami a bol agresívny. Vie, že má problém s hlasom,
ale vtedy toto všetko hovoril nahlas a kričal. Tieto skutočnosti nechal okresný súd absolútne bez
povšimnutia. Ako nepodložený hodnotila prokurátorka záver okresného súdu o nepreukázaní dôvodnej

obavy s konštatovaním, že poškodený nevypovedá v obave o svoj život spontánne a sám, ale odpovedá
na otázky vyšetrovateľa, ktoré sú sugestívne a kapciózne. K uvedenému uviedla, že nemožno od
vypočúvaných osôb požadovať, aby za aktuálneho rozpoloženia vypovedali úplne v detailoch súvisle
a poukazovali na všetky skutočnosti dôležité pre naplnenie objektívnej stránky vyžadovanej skutkovej
podstaty. Je prirodzené, že na doplnenie výpovede sa kladú otázky a ich cieľom je objasniť skutočnosti
dôležité pre trestné konanie. Dôvodnosť obavy z uskutočnenia vyslovených vyhrážok vyplýva nielen zo

samotnej výpovede poškodeného, ale aj z charakteru vyslovenej vyhrážky, okolností predchádzajúcich
jej vysloveniu a zo správania páchateľa celkovo, vrátane jeho následného správania v ten deň, keď
sám potvrdil svoj úmysel a vyhrážky prezentoval aj následne pred zasahujúcimi policajtmi. Obavy
z uskutočnenia vyhrážok sú, podľa prokurátorky, nepriamo potvrdzované aj svedeckou výpoveďou A. C.
ako zasahujúceho policajta, ktorý vypovedal, že poškodený v čase, keď s ním komunikoval, bol veľmi

rozrušený, bolo potrebné ho usmerňovať a krotiť, aby sa upokojil. Táto svedecká výpoveď, ktorá je
v zhode s výpoveďou poškodeného, bola zrealizovaná až následne, po predchádzajúcom rozhodnutí
sudcu pre prípravné konanie, ktorý vzal obvineného do väzby a logicky konštatoval zákonnosť trestného
stíhania ako materiálnu podmienku pre jej rozhodovanie. Vyhrážka smrťou, ťažkou ujmou na zdraví
alebo inou ťažkou ujmou pochopiteľne nemusí zahŕňať všetky zákonné znaky týchto pojmov, stačí,

ak je z vyhrážky jasné, že sa vyhráža práve takými následkami alebo skutkami, z ktorých by mohli
také následky vyplynúť. Vyhrážka predstavuje vyjadrenie, že spôsobí poškodenému nejakú ujmu a je
irelevantné,čimábyťjejobsahnaplnenýihneďpojejvyslovení.Tentotrestnýčinjespáchanýsozbraňou
nielen vtedy, ak sa použije zbraň k priamemu fyzickému násiliu voči osobe, ale aj vtedy, ak použije zbraň
na zastrašovanie hrozbou, že použije zbraň na fyzický útok voči napadnutému. V zmysle uvedeného

neobstojí, podľa názoru prokurátorky, ani argumentácia okresného súdu, že správanie poškodeného
vyznieva nelogicky, keď neopustil spoločnú domácnosť. V dome bol prítomný aj jeho pes, ktorého
mal na ochranu, okrem toho ďalší z bratov, B., a je zrejmé, že okamžite kontaktoval hliadku polície,
ktorá bola vyslaná na miesto, pričom v tom čase bol v silnom rozrušení. Rovnako v tejto súvislosti
nemožno opomenúť ani obžalobu prokurátora Pv 536/21/7702-21 zo dňa 24.01.2022, trestný rozkaz

OkresnéhosúduHumennésp.zn.2T/40/2020zodňa25.05.2020arozsudokOkresnéhosúduHumenné
sp. zn. 2T/136/2016 zo dňa 17.05.2017, v zmysle ktorých nepochybne plynie dlhotrvajúce agresívne
správanie obžalovaného voči poškodenému bratovi A., ktorý v každom z vyššie uvedených konaní
vystupoval ako poškodený. Jednalo sa o skutky násilnej povahy s následkami v podobe ujmy na zdraví
poškodeného, ktoré predchádzali jeho konaniu. Vzhľadom k uvedenému pri posudzovaní dôvodnosti

obavy poškodeného bolo potrebné, podľa názoru prokurátorky, prihliadať aj na tieto predchádzajúce
konania, nakoľko poškodený s ohľadom na predchádzajúce skutky obžalovaného mohol dôvodne
očakávať aktívne konanie obžalovaného voči sebe. Agresivita obžalovaného voči členom rodiny je,
podľa názoru prokurátorky, evidentná aj z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného, podľa
ktorého sa protiprávnych konaní dopúšťal aj vo vzťahu k svojej matke za jej života. Skutkovú vetu

je vždy možné primerane upraviť pri zachovaní totožnosti skutku v zmysle vykonaného dokazovania,
keďže miera a kvalita dôkaznej situácie sa v priebehu trestného konania vyvíja. V kontexte vykonaného
dokazovania sa prvostupňový súd nezaoberal ani myšlienkou, či konanie obžalovaného nenapĺňa znak
priestupku a k tomu sa nijako nevyjadril. Skutočnosti, na ktoré okresný súd poukázal v odôvodnení
v zmysle dobrej povesti obžalovaného a následného plnenia súdom uložených povinností v rámci

nahradenia väzby, sú skôr okolnosťami na posúdenie zrušenia uložených obmedzení a povinností.
Na záver prokurátorka uviedla, že zastáva názor, že vo veci vykonané dôkazy boli okresným súdom
nedostatočne vyhodnotené a neodôvodňujú oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285
písm. a/ Tr. poriadku, keďže sa okresný súd nepresvedčivo vysporiadal s vykonanými dôkazmi. Preto
navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil.

Na základe takto podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách
ustanovenia§ 317ods.1Tr.poriadku,podľaktorého,akodvolacísúdnezamietneodvolaniepodľa§316
ods. 1, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutýchvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalopričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k nasledovným záverom.

Súd prvého stupňa postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby
zo skutku, ako je vyššie uvedený v postate z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní okresný súd konštatuje,
že obžaloba prokurátora bola postavená len na výpovedi svedka poškodeného A. B. z prípravného

konania a výpovediach svedkov F. A. a A. C., členov zasahujúcej policajnej hliadky, ktorí na miesto prišli
po tom, čo malo dôjsť ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným a ich dôveryhodnosť je, podľa
názoru okresného súdu, ľahko spochybniteľná. Krajský súd sa však s týmto záverom okresného súdu
nestotožnil, pretože okresný súd hodnotil dôkazy v rozpore s tým, ako tieto boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Obžalovaný A. B. v prípravnom konaní uviedol, že sa s bratom poškodeným A. B. pohádali, lebo
brat púšťal do domu psa, keď on vyšiel zo svojej izby, poškodený povedal psovi, aby trhal, pes ho
však neposlúchol, obžalovaný išiel na wc von a potom išiel do svojej izby a ľahol si, von už nevyšiel,
potom prišli policajti, poškodený strhol aj garnižu vo svojej izbe a prevrátil kvet, bratovi sa zabitím
on nevyhrážal. Všetko si poškodený vymyslel, aby dostal obžalovaného do basy a brata B. vyženie

z domu a bude v ňom bývať sám. Na hlavnom pojednávaní však už obžalovaný uviedol, že keď otvoril
dvere zo svojej izby na chodbu, poslal naňho brat A. psa, pes zvalil kvetináč, potom poškodený chytil
garnižu a zlomil ju a zavolal policajtov. Nato obžalovaný povedal, že ho vyhodí z domu aj so psom,
pes naňho (na obžalovaného) vybehol, obžalovaný na psa zakričal a pes ušiel. Potom obžalovaný išiel
spať a prišli policajti. On sa bratovi nevyhrážal. Tieto rozpory ponechal okresný súd, ako aj prokurátor

prítomný na pojednávaní, bez odstraňovania a v napadnutom rozsudku okresný súd neuviedol, či tieto
rozpory svedčia pre vierohodnosť obžalovaného. Navyše, sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa
02.06.2022 priznal, že povedal, nech ho čierna sanitka zoberie, okresný súd však uviedol v rozsudku,
že je sporné, či tieto slová vôbec zazneli.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka poškodeného A. B. z prípravného
konania, pretože tento na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo vo veci nevypovedať.
V prípravnom konaní dňa 10.02.2022 uviedol, že s bratom mali nezhody, preto k ním v priebehu dňa
prišli policajti, po ich odchode odišiel z domu, okolo 22.00 hod. prišiel domov, do domu si vzal aj psa,
načo jeho brat obžalovaný A. B. vbehol do jedálne, strhol garnižu a stiahol kvet a kričal, poď tu, brat išiel

do kúpeľne, kde zvalil vázu, brat B. na obžalovaného kričal, čo robí. Na otázku policajta, či sa mu brat
vyhrážal, uviedol, že sa mu brat vyhrážal, že ho zabije a vybije mu mozog a do rána tam spať nebude,
vyhrážky sú na dennom poriadku, a preto sa brata bojí a spí so psom. Takúto otázku nepovažuje krajský
súd za kapcióznu či sugestívnu. Nie je však krajskému súdu zrejmé, na základe čoho dospel okresný
súd k záveru, že svedok poškodený A. B. svoju výpoveď pozmeňuje a prispôsobuje želanému následku

- dosiahnuť trestné stíhanie brata, keď z celého trestného spisu plynie, že poškodený A. B. vypovedal
v celej veci len raz, a to 10.02.2022, následne 11.03.2022 a na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2022
už v oboch prípadoch využil svoje právo a odmietol vypovedať, pretože obžalovaný je jeho brat, teda
nie je zrejmé, v porovnaní s čím mal svoju výpoveď pozmeňovať.

Krajský súd konštatuje, že ušlo pozornosti okresného súdu, že vo veci bol vypočutý aj svedok B. B., brat
obžalovaného a poškodeného, ktorý je vlastníkom 2/3 domu a ktorý bol pri minimálne záverečnej časti
konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným prítomný, ktorý uviedol, že problémy medzi obžalovaným
a poškodeným trvajú dlho, obaja pijú alkohol a hádky začína väčšinou poškodený A. B., ktorý nadáva
obžalovanému bratovi A. B. do žobrákov, uviedol ďalej, že poškodený je provokatér a obžalovaný sa dá

ľahko vyprovokovať, a potom volá obžalovaný políciu, obaja sa nenávidia, obžalovaný má problémy aj
s inými ľuďmi v obci. Tento svedok uviedol, že keď sa zobudil na krik medzi bratmi, prišiel k nim, kvet
bol prevrátený, garniža bola na zemi, obidvaja po sebe kričali, a nevedel konkrétne povedať, či boli aj
vyhrážky. Teda tento svedok v prípravnom konaní nepotvrdil verziu obžalovaného, že by snáď po tom,
čo mal poškodený pustiť psa v dome a keď obžalovaný mal ísť na wc, mal poškodený povedať psovi,

aby trhal, že by snáď obžalovaný na túto provokáciu zo strany poškodeného reagoval tak, že by išiel
na wc a potom do svojej izby, a nijak inak na poškodeného nereagoval, a potom žeby snáď obžalovaný
spal až do príchodu policajnej hliadky vo svojej izbe, keď samotný brat poškodeného B. B. potvrdil, že
medzi bratmi došlo k hádke a že pritom obžalovaný bol nie vo svojej izbe, ale pri izbe poškodeného.Nie je pritom zrejmé, akými logickými úvahami sa okresný súd riadil, prečo dospel k záveru, že snáď
obžalovaný, pokiaľ svedok B. B. tvrdí, že sa dal ľahko vyprovokovať poškodeným, práve v tomto prípade

bytomutakneboloanedalsavyprovokovať,keďsvedokB.B.nepotvrdilverziuobžalovaného,žebybrat
obžalovaný A. B. spal vo svojej izbe, naopak výpoveď obžalovaného vyvrátil, keď uviedol, že obžalovaný
bol v blízkosti poškodeného a hádali sa.

V poradí v druhej výpovedi v prípravnom konaní dňa 11.03.2022 po vznesení obvinenia obvinenému A.

B., svedok B. B. uviedol aj to, že keď prišiel zo svojej izby po tom, čo počul hádku bratov, brat A., teda
poškodený, utekal do svojej izby. Poškodený brat A. obžalovanému bratovi A. nadával do žobrákov a že
smrdí za truhlou, A. nezvládol toto nadávanie, a preto strhol garnižu. Potom už na miesto prišli policajti.
Taktiež uviedol, že nepočul vyhrážky, toto uviedol aj 10.02.2022, teda, že svedok nevie povedať, či boli
nejaké vyhrážky, na hlavnom pojednávaní však svedok uviedol, že na sto percent tam neboli vyhrážky.
OkresnýsúdnielenženechaltentorozpormedzivýpoveďamisvedkaB.B.bezpovšimnutiaanahlavnom

pojednávaní tento podstatný rozpor neodstraňoval, ale aj v rozpore s ustanoveniami § 2 ods. 12 Tr.
poriadku a § 168 ods. 1 Tr. poriadku tento dôkaz nehodnotil jednotlivo, ale ani vo vzájomnom kontexte
s inými vo veci vykonanými dôkazmi. Pritom svedok B. B. v prípravnom konaní jednoznačne uviedol,
že garnižu v zlosti po vyprovokovaní bratom A. - poškodeným, strhol práve obžalovaný A. B.. Okresný
súd potom vôbec neodôvodnil, prečo podľa jeho názoru, sa skutok nestal napríklad aj v časti týkajúcej

sa strhnutia garniže, keď svedok B. B. vypovedal, že to bol obžalovaný, kto garnižu strhol a prečo uveril
práve obžalovanému. Ide pritom o podstatný dôkaz, keďže okrem poškodeného a obžalovaného pri
skutku, ktorý je uvedený v obžalobe, iná osoba prítomná nebola, policajti prišli na miesto až po skutku.

Pri hodnotení výpovede svedka, ktorý o rozhodných skutočnostiach vypovedá odlišne, je súd povinný

prebrať všetky výpovede svedka a vysvetliť, prečo svoje rozhodnutie opiera iba o niektorú z rozdielnych
výpovedí. (R38/1970)

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súdy teda hodnotia vykonané dôkazy na základe voľnej
úvahy, táto úvaha však nesmie byť svojvôľou a nesmie vybočiť z medzí a hľadísk naznačených vyššie
citovaným ustanovením. Závery súdov musia vychádzať zo starostlivého uváženia všetkých okolností
prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a takéto hodnotenie nesmie byť ani v rozpore s princípmi formálnej

logiky. V posudzovanom prípade však tomu tak, podľa názoru krajského súdu, nebolo.

Pokiaľ ide o výpovede svedkov policajtov, ktorí boli privolaní na miesto poškodeným, a to svedkov F.
A. a A. C., okresný súd konštatoval, že títo sú nevierohodní, lebo v podstate nepoužili rovnaké slová,
ktoré mal obžalovaný vysloviť ako vyhrážky. Okresný súd však opomenul podstatnú skutočnosť a síce,

že títo svedkovia vyťažovali, podľa ich výpovede, každého z účastníkov vyšetrovaného konfliktu v inej
miestnosti, keďže, ako to vypovedal aj svedok B. B., obžalovaný mal po konflikte s bratom poškodeným
A. B. ujsť do svojej izby.

Svedok F. A. uviedol, že keď prišli pred dom obžalovaného a poškodeného, čakal ich oznamovateľ,

poškodený A. B., ktorý im povedal, čo sa podľa neho stalo a následne zostal veliteľ hliadky A. C.
vyťažovať oznamovateľa (poškodeného A. B.) a svedok F. A. išiel vyťažovať obžalovaného A. B., ktorý
sanachádzalvosvojejizbe,ničzrozumiteľnémunepovedal,pretožebolpodvplyvomalkoholuapovedal
svedkovi (vo svojej izbe, kde nebol poškodený ani druhý policajt, pretože tento bol s poškodeným A. B.
na inom mieste), že keď policajti odídu, tak A. B. zabije, že nedožije do rána a odvezie ho čierna sanitka.

Následne to svedok išiel povedať veliteľovi C., C. s A. sa vrátili do izby obžalovaného, kde sa veliteľ
hliadky C. mal opýtať, čo sa stalo a prečo chcel obžalovaný napadnúť svojho brata, kde mal obžalovaný
povedať, že A. sa nedožije ďalšieho rána, že pôjde za svojou nebohou matkou, obžalovaný neustále
vulgárne nadával, bol pod vplyvom alkoholu nabudený, na základe čoho hliadka nadobudla podozrenie,
že v prípade, ak by hliadka z domu odišla, mohol by obžalovaný svojmu bratovi poškodenému ublížiť,

a preto došlo k jeho zadržaniu. Svedok F. A. na hlavnom pojednávaní na okresnom súde dvakrát na
otázku súdu jednoznačne vysvetlil, že veta o čiernej sanitke z úst obžalovaného na mieste zaznela,
bol agresívny, povedal, že poškodený A. sa nedožije rána a že mu zavolá čiernu sanitku. Navyše, veta
očiernejsanitkeniejeanivskutkovejveteuvedená,niejezrejmé,prečookresnýsúdvenovalhodnoteniutejto vety podstatný význam. Sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2022 (čl. 297 spisu)
uviedol, že on povedal, nech ho čierna sanitka zoberie. Nie je potom zrejmé, z čoho vychádzal okresný
súdprisvojomzávere,žejespornéčitietoslovávôbeczazneli,keďokrem,podľanázorukrajskéhosúdu,

nestranného a nezaujatého svedka policajta F. A. toto potvrdil aj sám obžalovaný A. B.. Obžalovaný
však tieto slová vysvetľoval tak, že dva týždne predtým mal poškodený kdesi spadnúť a myslel to tak,
že ho vtedy mohla vziať čierna sanitka, načo svedok F. A. opakovane okresnému súdu uviedol, že si
nepamätá, aby túto udalosť v súvislosti s čiernou sanitkou spred dvoch týždňov obžalovaný uvádzal,
opakovane jednoznačne svedok A. uviedol, že obžalovaný povedal, že sa poškodený nedožije rána

a že mu zavolá čiernu sanitku. Potom nie je zrejmé, prečo okresný súd neuveril výpovedi nestranného
svedka a uveril vysvetleniam obžalovaného o slovách a kontexte čiernej sanitky.

Svedok A. C. potvrdil, že on po príchode vyťažoval poškodeného A. B. a svedka B. B., nato k nemu
prišiel kolega F. A. a povedal, že obžalovaný mu povedal, že keď odídu, zabije A. B. a že ráno po neho
príde čierna sanitka. Teda svedok pri svojej prvej výpovedi použil totožné slová ako svedok F. A.. Keď

obaja prišli do izby obžalovaného, tento bol veľmi rozrušený, rozprával po rusínsky, ale určite porozumel,
že povedal, že nedožije do rána. Svedok A. C. v prípravnom konaní ďalej uviedol, že obžalovaný aj
poškodený javili známky požitia alkoholu, poškodenému fúkať nedávali, v letnej kuchyni robili ďalšie
úkony s obžalovaným A. B., ktorý neustále nadával na oboch bratov a predovšetkým na poškodeného
A., že je zošikaný a nedožije do rána. Na hlavnom pojednávaní tento svedok uviedol, že poškodený

A. B. bol veľmi rozrušený, kričal, komunikoval zvýšeným hlasom, A. B. bol oveľa pokojnejší, netváril sa
prekvapene, takže nejaký konflikt tam musel byť, nadával hrubo na A. B.. Na otázky súdu, prokurátorky,
ako aj obhajkyne títo svedkovia odpovedali opakovane zhodne v tom smere, že obžalovaný opakovane
uvádzal, že keď odídu, poškodený nedožije do rána.

Krajský súd poukazuje na procesné pochybenia okresného súdu, keď tento umožnil prokurátorke klásť
svedkovi A. C. otázky v zmysle, čo vám povedal o incidente poškodený, ide pritom o nesprávny postup.
Taktiež nie je možné vychádzať z toho, čo obžalovaný alebo svedok uviedli o skutku znalcovi alebo
probačnému a mediačnému úradníkovi.

Podľa § 119 ods. 3 Tr. poriadku, totiž za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné
vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci
a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických

prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

Z uvedeného plynie, že zákonným dôkazom nie je vyťažovanie osôb, teda nie je možné sa svedka
policajta pýtať na to, čo policajtovi o skutkových okolnostiach povedal obžalovaný, či svedkovia, lebo by
išlooobchádzaniezákonnéhodôkazu,atovýsluchusvedkačiobžalovaného.Napriektomuokresnýsúd

na hlavnom pojednávaní pripustil, aby prokurátorka kládla svedkovi policajtovi otázku, čo mu o skutku
povedal obžalovaný (uvedené je predmetom dlhoročnej súdnej praxe, napríklad R49/1968, R53/1992
a mnohé ďalšie).

Svedkyňa G. H., teta obžalovaného a poškodeného, uviedla, že v inkriminovaný deň pred skutkom bol

u nej obžalovaný, poškodený stále chodil popri obžalovanom a stále ho provokoval, ťukal po mobile,
že už idú po teba, podľa svedkyne je dôvodom nevraživosti skutočnosť, že obžalovaný poberá vyšší
dôchodok ako poškodený , nikdy nepočula, že by sa obžalovaný vyhrážal poškodenému, naopak bol
to práve poškodený A. B., ktorý sa vyhrážal obžalovanému, že vezme roxor a tresne obžalovaného po
chrbte.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria plynie, že
obžalovaný trpí syndrómom závislosti na alkohole na III. vývojovom stupni podľa Jellineka a emočne
nestabilnou poruchou osobnosti - impulzívny typ. Aj v tejto súvislosti okresný súd neuviedol, ako hodnotil
tieto závery znalca vo vzťahu k osobe obžalovaného, že by tento snáď na slová brata, aby ho pes trhal,

mal pokojne odísť na toaletu a ísť pokojne spať do svojej izby.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu plynie, že na zemi v kúpeľni boli črepy z vázy a pri dverách do
jedálne bol prevrátený kvetináč s kvetom a rozsypaná hlina a drevená garniža.Z charakteristiky obce Kolbasov plynie, že obžalovaný A. B. žije po prepustení z väzby v rodinnom dome
postavenom po druhej svetovej vojne bez elektriny a vody spolu s bratom B. B. a poškodenému A. B.

sa vyhýba, je nekonfliktný iba občas mrzutý kvôli chorobe, v obci je obľúbený, nebol riešený komisiou
na ochranu verejného poriadku.

Na základe vykonaného dokazovania bolo, aj podľa názoru krajského súdu, nepochybne preukázané,
že obžalovaný A. B. býval v jednom dome s bratom A. B., poškodeným, ako aj s bratom B. B., pričom

vlastníkmi domu v podiele 2/3 je B. B. a v podiele 1/3 poškodený A. B., obžalovaný A. B. nie je
spoluvlastníkom domu, bol však v dome prihlásený k trvalému pobytu. Taktiež mal krajský súd za
preukázané,ževzťahymedzibratmiA.aA.bolidlhodobokonfliktné.Spornýmbolo,ktovprejednávanom
prípade vyvolal konflikt, či došlo k vyhrážkam a či tieto vzbudili v poškodenom obavy, že ich obžalovaný
uskutoční. Na základe vyššie uvedených dôkazov potom krajský súd jednoznačne dospel k záveru, že
svedok poškodený, ako aj nestranní a nezaujatí svedkovia, u ktorých nebol zistený žiadny motív klamať,

či skresľovať svoju výpoveď, a to zasahujúci policajti F. A. a A. C., usvedčili obžalovaného z toho, že
poškodenému sa vyhrážal, samotný obžalovaný uviedol, že povedal slová o čiernej sanitke a svedok
B. B. potvrdil, že to bol práve obžalovaný, kto strhol garnižu a že bol vyprovokovaný poškodeným.
K výpovedi obžalovaného, ktorý najskôr absolútne vylúčil konflikt, neskôr priznal konflikt kvôli psovi,
ako aj v časti, že o čiernej sanitke síce povedal, ale v odlišnom kontexte, než vyhrážanie. Krajský súd

uvádza, že nepochybuje, že prítomný policajt vedel rozlíšiť, či ide o vyhrážanie a nadávanie, alebo len
o akési rozprávanie obžalovaného o udalosti spred dvoch týždňov. Krajský súd neuveril zmeneným
výpovediam obžalovaného a považuje ich za vykonané v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti.
Napokon aj zo znaleckého posudku plynie, že obžalovaný je impulzívny typ, emočne nestabilný,
v minulosti bol odsúdený pre násilné trestné činy vo vzťahu k poškodenému A. B., ako aj vo vzťahu

k nebohej matke. V dôsledku toho, že poškodený, ako brat obžalovaného, odmietol vo veci vypovedať
pred okresným súdom, ale už aj dňa 11.03.2022 pred vyšetrovateľom, ako aj v súvislosti s tým, že
po prepustení obžalovaného A. B. z väzby na slobodu odišli bývať tak obžalovaný, ako aj svedok B.
B. od poškodeného do iného domu, lebo poškodený stále vyvoláva hádky, nebolo možné objektívne
posúdiť, či vyhrážky obžalovaného boli mienené vážne, či nešlo v tomto konkrétnom posudzovanom

prípade len o nadávky. Vzhľadom na zistené skutočnosti možno konštatovať, že zo strany obžalovaného
došlo k vyhrážkam, avšak už nie je možné jednoznačne dospieť k záveru, že tieto vyhrážky by,
vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu, boli spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o život, zdravie
alebo obavu o spôsobenie inej závažnej ujmy poškodenému. Z celého kontextu uvedenej komunikácie
a situácie nebolo možné jednoznačne rozhodnúť, že obom stranám bolo zrejmé, že obžalovaný ním

vyslovený prejav myslel tak, že by ho chcel realizovať, ani tak, že by chcel v adresátoch tohto prejavu
vyvolať skutočnú obavu z možnosti realizácie tejto vyhrážky. Vzhľadom na uvedené závery odvolací
súd konštatuje, že obžalovaný skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, nespáchal prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona. Zároveň však, vzhľadom na vzájomný konflikt
medzi bratmi, nadávky, vyhrážky, strhnutú garnižu, je možné v tomto správaní obžalovaného vzhliadnuť

protiprávne konanie, avšak len takej intenzity, ktorej závažnosť je vzhľadom na spôsob vykonania činu,
jeho následky a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, nepatrná. Uvedené teda nebráni tomu, aby bola
vec prejednaná ako priestupok vzhľadom na menšiu závažnosť protiprávneho konania obžalovaného.
Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nevyhnutné zrušiť
postupom podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku a postúpiť príslušnému správnemu orgánu na

prejednanie ako priestupok postupom podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.