Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. september 2023

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723201174
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Konáriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:6723201174.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobcu: C.. C. M., L..

XX.XX.XXXX, J. L. Q. XXX/XX, XXX XX X. - L., proti žalovanej: S. B., L.. XX.XX.XXXX, J. Ľ.. V. XXXX/
XX, XXX XX X. - C., o ochranu mena a povesti s návrhom na priznanie nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 22.03.2023 domáhal voči žalovanej písomného
ospravedlnenia v znení uvedenom v žalobe a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 Eur. Žalobu

odôvodnil tým, že vzhľadom na opakujúce sa invektívy zo strany žalovanej, vyjadrenia o osobe
žalobcu pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní a inými orgánmi považuje žalobca za
jediné pragmatické riešenie, ako zjednať nápravu a očistiť povesť žalobcu, domôcť sa ospravedlnenia
a zároveň náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prostredníctvom žaloby. Na pojednávaní vo veci
vedenejOkresnýmsúdomZvolenpodspisovouznačkou(sp.zn.)15P/33/2022dňa12.01.2023zostrany
žalovanej na otázku súdu zaznelo: „Ja som odmietla vydať otcovi môj občiansky preukaz k tomuto
účelu, pretože už z minulosti mám zlé skúsenosti s tým, že mal nejakú haváriu, boli na mňa hlásené

poistky v Kooperative a potom ma vyzýval, aby som to tam išla urovnať a vyplatiť.“ Vyjadrenie žalovanej
vykresľuje žalobcu ako nezodpovednú osobu, ktorá v minulosti mala zneužiť jej občiansky preukaz a
privodiť jej nepríjemnosti s povinnosťou niečo platiť. Skutočnosť je taká, že žalovaná žalobcovi nikdy
neposkytla občiansky preukaz. Žalobca žalovanú nikdy za nejakým nelegálnym účelom nežiadal jej
občiansky preukaz, nemá vedomosť o tom, že by žalovaná mala niečo platiť na podklade zneužitia
občianskeho preukazu, a teda ide o výmysel, ktorým sa žalobca cíti byť poškodený aj do budúcna, keďže
toto vyjadrenie si môže ktokoľvek, kto nahliadne do spisu, prečítať, čím si môže o žalobcovi vytvoriť

nepravdivý negatívny obraz. Skutočný dôvod odmietania poskytnúť údaje o osobe, ako aj dôvod, prečo
sa k osobe žalobcu žalovaná vyjadruje, pramení s veľkou pravdepodobnosťou z jej poruchy osobnosti,
možno duševného ochorenia. Vzhľadom na skutočnosť, že takto konotovaných vyjadrení sú desiatky
opísané aj v iných spisoch, žalobca žiadal, aby konajúci súd po vykonanom dokazovaní uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť na účet žalobcu nemajetkovú ujmu 1000 Eur a ospravedlniť sa žalobcovi písomne na
adresujehotrvaléhopobytuvznení:„Ospravedlňujemsažalobcovi zasvojevýrokynapojednávanípred
Okresným súdom Zvolen vo veci úpravy výživného na nášho syna. Vyjadrenie o neochote poskytnúť

fotokópiu občianskeho preukazu, potrebnú pre vybavenie rodinných prídavkov v zahraničí je prejavom
mojej nevôle. Zároveň priznávam, že nie je pravdou, že ma niekedy vyzýval zaplatiť niečo a ani som nič
neplatila v súvislosti s jeho osobou poisťovni Kooperativa.“2. Súd doručil žalobu, poučenie strany sporu spolu s uznesením, v ktorom súd žalovanú vyzval, aby sa
v stanovenej lehote k žalobe vyjadrila, žalovanej dňa 11.05.2023. Žalovaná sa vo veci nevyjadrila.

3. Súd ručil termín pojednávania na deň 07.09.2023. Predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi
doručené dňa 08.07.2023 a žalovanej dňa 06.07.2023.

4. Žalovaná dňa 18.08.2023 súdu doručila vyjadrenie vo veci, v ktorom uviedla, že si nie je vedomá
urážania, osočovania, ohovárania žalobcu.

5. Dňa 06.09.2023 žalovaná mailovým podaním ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z
pracovných dôvodov, nežiadala pojednávanie odročiť.

6. Žalobca mailovým podaním dňa 07.09.2023 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z
dôvodov, ktoré uvedie v písomnom ospravedlnení, ktoré súdu zašle, zároveň požiadal súd o odročenie

pojednávania na termín po 01.01.2024.

7. Žalobca v mailovej žiadosti o odročenie pojednávania neoznámil dôvod, pre ktorý žiada pojednávanie
odročiť. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od strany sporu nemožno spravodlivo

žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Strana sporu, ktorá žiada o odročenie termínu
pojednávania má povinnosť dôvod, pre ktorý žiada pojednávanie odročiť, súdu oznámiť. V žiadosti o
odročenietermínupojednávaniajepotrebnénielentvrdiť,žeexistujúdôvodynaodročeniepojednávania,
ale je potrebné zároveň aj preukázať ich dôvodnosť. Pretože žalobca neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý
žiada pojednávanie odročiť, súd jeho žiadosť vyhodnotil ako bezdôvodnú a vo veci konal a rozhodol v

neprítomnosti žalobcu a žalovanej.

8. Na pojednávaní vo veci súd na návrh žalobcu vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom
zápisnice z pojednávania sp. zn. 15P/33/2022 zo dňa 12.01.2023. Z obsahu zápisnice súd zistil, že na
pojednávaní boli prítomní: zákonná sudkyňa, žalovaná ako matka maloletého dieťaťa a žalobca ako otec

maloletéhodieťaťa.Pojednávaniasanezúčastnilkolíznyopatrovník,ktorýzobraltermínpojednávaniana
vedomie a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. V priebehu pojednávania sa žalovaná vyjadrila
nasledovne: Na otázku zo strany súdu matke maloletého, táto k veci uvádza:„ V prvom rade ani ja nie
som majetná a som na tom rovnako ako pán M.. Nemám žiaden majetok, nemám auto, nemám bývanie,
rovnako ako pán M.. K tej situácii ohľadom rodinných prídavkov z Rakúska poukazujem na to, že ja

som kontaktovala pani Hrčkovú na úrade s tým, že súhlasím a budem súhlasiť aj s tým, že ak sa podarí
vybaviť tento rodinný prídavok na maloletého nemusí otec doplácať tú sumu tak ako požadujem od
návrhu. Je pravda, že otec poslal doklady a žiadal odo mňa občiansky preukaz. Už v minulosti podľa
pani Hrčkovej dostal takéto doklady, nepotreboval k tomu vôbec žiadne údaje týkajúce sa mňa a vybavil
si rodičovský príspevok, alebo rodinný prídavok, ktorý mu bol vyplácaný bez môjho vedomia. Ja som

odmietla vydať otcovi môj občiansky preukaz k tomuto účelu, pretože už z minulosti mám zlé skúsenosti
s tým, že mal nejakú haváriu, boli na mňa hlásené poistky v Kooperative a potom ma vyzýval, aby som
to tam išla urovnať a vyplatiť. Ja nie som ochotná vydať mu žiaden môj osobný doklad. Moje výdavky
v súčasnosti sú stále vyššie a vyššie. Dneska mám ísť so Samom kupovať nohavice. Koncom mesiaca
ide na lyžiarsky čo budú ďalšie výdavky. V podstate bývame v podnájme, máme 30 kg psa. Samko

má riadne svoju izbu zariadenú. Všetky doklady a výdavky som deklarovala. Ja som si brala úver, aby
malo dieťa počítač, televízor a aby mal všetko čo potrebuje. Aj teraz pred súdom som ochotná dať na
nahliadnutie výpis z môjho internetbankingu koľko úverov alebo teda koľko na úvere splácam.“ Žalovaná
na pojednávaní ďalej uviedla : „Tieto som doložila.“ „Pridržiavam sa doterajších prednesov a podaní.“
Z obsahu zápisnice súd ďalej zistil, že konajúca sudkyňa umožnila žalobcovi vyjadriť sa ku každému

prednesu žalovanej.

9. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy.

10. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.11. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

12. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

13. Podľa § 97 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku, strany a ich zástupcovia
majú právo nahliadať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie alebo požiadať súd o
vyhotovenie kópií za úhradu vecných nákladov.

14. Podľa § 97 ods. 2 Civilného sporového poriadku, inej osobe ako osobe uvedenej v odseku 1 môže
súd povoliť nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú na to vážne dôvody a práva

strany tým nemôžu byť dotknuté.

15. Právo na ochranu osobnosti je absolútnym právom fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti ostatným
fyzickým osobám, právnickým osobám, ako aj proti štátu. Jeho obsahom je zákaz zásahu, ktorý by bol
spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú príkladmo uvedené v § 11 Občianskeho

zákonníka. Zásah do práv musí byť spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených záujmov
fyzickej osoby. Ochranu zákon zabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé
zložky osobnosti fyzickej osoby, napr. fyzická integrita, občianska česť, meno, podoba človeka, prejavy
osobnej povahy a podobne. V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len
jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením, resp. porušením jeho osobnosti ako celku. Výraznú

stránku osobnosti človeka predstavuje právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Česť
fyzickej osoby patrí k významným právnym hodnotám, lebo má dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby
k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov a tým značne ovplyvňuje
aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti. Zákon chráni fyzickú osobu najmä proti rozširovaniu
nepravdivých tvrdení, napr. nepravdivé tvrdenia, tvrdenia znižujúce mravný profil fyzickej osoby, jej

vlastnosti, zmýšľanie a správanie, a to bez rozdielu, akými prostriedkami k nemu dôjde. Meno fyzickej
osobyjedôležitýmindividualizačnýmznakom,podktorýmjefyzickáosobaznámamedzispoluobčanmia
uplatňuje sa v spoločnosti. Ochrana mena je preto neoddeliteľnou súčasťou práva na ochranu osobnosti
fyzickej osoby.

16. Občiansky zákonníka uvádza prostriedky, ktorými sa fyzická osoba môže domáhať ochrany svojej
osobnosti. Ide o výpočet exemplárny, tzn. že prichádzajú do úvahy aj iné spôsoby ochrany, pokiaľ
spĺňajú zákonom požadovaný účel. Fyzická osoba môže uplatniť niektoré z nárokov uvedených v §
13 Občianskeho zákonníka, ak je tu subjekt, ktorý za neoprávnený zásah do osobnosti zodpovedá.
Základnou podmienkou pre vznik občianskoprávnych sankcií uvedených v § 13 Občianskeho zákonníka

je, aby došlo k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby. Stačí, ak ide o zásah, ktorý je objektívne
spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva nielen v porušení, ale aj v ohrození osobnosti fyzickej osoby.
Bez ohľadu na to, či ide o porušenie alebo ohrozenie osobnosti fyzickej osoby, v oboch prípadoch
musí vždy ísť o nemajetkovú ujmu, t. j. ujmu, ktorá sa nepremieta bezprostredne do majetkovej
sféry postihnutej osoby. Ďalšou podmienkou použitia právnych prostriedkov podľa § 13 Občianskeho

zákonníka je neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je
konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť
jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Ustanovenia
zákona však neurčujú intenzitu zásahu. Možno vyvodiť, že ochrana sa poskytuje len proti takým
neoprávneným zásahom, ktoré spôsobia nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej

postavenia v spoločnosti, napr. zníženie vážnosti fyzickej osoby v očiach spoluobčanov. Pokiaľ sa
má proti neoprávnenému zásahu poskytnúť občianskoprávna ochrana, je potrebné, aby išlo o taký
zásah, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti. Zákon poskytuje občianskoprávnu
ochranu len proti takým zásahom, ktoré sa dotýkajú mravnej integrity fyzickej osoby tým, že znižujú
jej vážnosť u spoluobčanov a ohrozujú tak jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou

vzniku občianskoprávnej sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka je ďalej príčinná súvislosť medzi
neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu
spočívajúcu v ohrození alebo aj porušení osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.17. V podanej žalobca tvrdil, že žalovaná na pojednávaní dňa 12.01.2023 v konaní vedenom Okresným
súdom Zvolen pod sp. zn. 15P/33/2022 porušila jeho práva tým, že uviedla: „Ja som odmietla vydať
otcovi môj občiansky preukaz k tomuto účelu, pretože už z minulosti mám zlé skúsenosti s tým, že mal

nejakú haváriu, boli na mňa hlásené poistky v Kooperative a potom ma vyzýval, aby som to tam išla
urovnať a vyplatiť.“ Podľa názoru žalobcu ho tvrdenia žalovanej vykresľujú ako nezodpovednú osobu,
ktorá v minulosti mala zneužiť občiansky preukaz žalovanej a privodiť jej nepríjemnosti s povinnosťou
niečo platiť. Žalobca sa cíti byť poškodený takýmto výrokom aj do budúcna, keďže toto vyjadrenie si
môže ktokoľvek, kto nahliadne do spisu, prečítať, čím si o žalobcovi môže vytvoriť nepravdivý negatívny

obraz.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na pojednávaní vo veci dňa 12.01.2023 vedenej
Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 15P/33/2022 nebola prítomná verejnosť. Pojednávanie viedla
zákonná sudkyňa za účasti žalobcu ako otca maloletého dieťaťa a žalovanej ako matky maloletého
dieťaťa. Kolízny opatrovník sa pojednávania nezúčastnil. Žalovaná vo svojich prednesoch uviedla

skutkové tvrdenia, ku ktorým sa žalovaný mohol vyjadril. Žalovaná vo svojich vyjadreniach nepoužila
žiadne vulgarizmy, urážlivé komentáre či vyjadrenia, prípadne osočovania žalobcu. Jej ústne prednesy
svojimobsahomniesúspôsobilévyvolaťohrozeniealeboporušenieprávnaochranuosobnosti žalobcu.
Rovnako obava žalobcu, že ktokoľvek môže nahliadnuť do súdneho spisu a prečítať si obsah zápisnice
nie je dôvodná. Právo nahliadať do súdneho spisu majú iba strany sporu a ich zástupcovia ( §97

CSP ). Inej osobe môže súd povoliť nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú na
to vážne dôvody a práva strany tým nemôžu byť dotknuté. Vážnym dôvodom na nahliadnutie tretej
osoby do súdneho spisu je určitý právny záujem na informáciách, ktoré súdny spis obsahuje. Žalobca
v konaní netvrdil a z vykonaného dokazovania ani nebolo preukázané, že by akákoľvek iná osoba
okrem účastníkov konania nahliadala do súdneho spisu, resp. žiadala súd o povolenie nahliadnuť do

spisu. Rovnako z vykonaného dokazovania nie je preukázaná pravdivosť, ale ani nepravdivosť tvrdení
žalovanej uvádzaných na pojednávaní vo veci sp. zn. 15P/33/2022. Každopádne možno konštatovať,
že žalovaná žalobcu na pojednávaní neoznačila „ nezodpovednou osobou“, ani výslovne neuviedla, že
by zneužil jej občiansky preukaz. Uvedené nevyplýva ani z vyjadrenia žalovanej: „Ja som odmietla
vydať otcovi môj občiansky preukaz k tomuto účelu, pretože už z minulosti mám zlé skúsenosti s

tým, že mal nejakú haváriu, boli na mňa hlásené poistky v Kooperative a potom ma vyzýval, aby som
to tam išla urovnať a vyplatiť“. Zo skutkových tvrdení žalobcu v spojení s vykonaným dokazovaním
nemožno konštatovať, že žalovaná svojimi vyjadreniami na pojednávaní konanom dňa 12.01.2023 v
konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 15P/33/2022 porušila práva na ochranu osobnosti
žalobcu, pretože jej prejavy, konanie a správanie nebolo objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti

žalobcu. Obsah prednesov žalovanej nevybočuje z noriem spoločensky prijateľného správania, nebola
preukázaná ani nepravdivosť jej tvrdení. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady pomeru úspechu v konaní. Žalobcovi
ako neúspešnej strane sporu uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %. O

konkrétnej výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).