Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7Csp/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219200296
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2219200296.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu: R

Collectors, s.r.o., IČO: 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: I.
G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. K. D., o zaplatenie 2.856,37 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.01.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 2.856,37 Eur, úrokov vo výške 1.824,99 Eur, zmluvných úrokov vo výške 15,90 % ročne zo sumy
2.856,37 Eur od 23.01.2019 do zaplatenia, zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo

sumy 2.856,37 Eur od 23.01.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 06.08.2018
medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka postupcu
vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX postúpená na žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy boli o.i. Obchodné podmienky postupcu pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné
podmienky postupcu a sadzobník poplatkov postupcu. Žalovaný svojím podpisom na Zmluve potvrdil,

že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe Zmluvy postupca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky v sume 3.000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť postupcovi istinu
a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa Zmluvných dokumentov. Žalovaný úver
neplnil riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru, postupca v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka vyhlásil dňa 22.02.2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania
sú uvedené v Aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú

čiastkovú úhradu úveru žalovaný vykonal dňa 18.07.2016. Od toho dňa však žalovaný žiadnu ďalšiu
úhradu úveru nevykonal.

3. Žalobca k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: Všeobecné obchodné podmienky Poštovej
banky, a.s., Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, Zmluva o postúpení pohľadávok č. I/2018
zo dňa 06.08.2018 a jej príloha č. 1, Výzva na úradu dlhu zo dňa 22.02.2016, Zmluva o úvere dobrá
pôžička zo dňa 04.03.2015, Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 25.01.2016, podací hárok,

Aktuálny stav úveru ku dňu 28.09.2018, aktuálny stav pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
ku dňu 22.01.2019, Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby.4. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanému, ktorý sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalovanú
pohľadávku nijako nerozporoval a ani nepoprel.

5. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 7Csp/9/2019-138 zo dňa 24.11.2020, ktorým žalobu
zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Voči predmetnému rozsudku žalobca podal
odvolanie.KrajskýsúdvTrnaveuznesenímč.k.11CoCsp/33/2021-188zodňa26.04.2022návrhžalobcu
na prerušenie konania zamietol (výrok I.) a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

6. Po otvorení pojednávania konaného dňa 23.08.2023 súd zistil, že na pojednávanie sa strany napriek
vykázanému doručeniu predvolania osobne nedostavili, svoju neprítomnosť však vopred písomne
ospravedlnil žalobca vzhľadom na právny stav z dôvodu hospodárnosti konania. Žalovaný svoju
neprítomnosť vopred žiadnym spôsobom neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd
teda pojednával v neprítomnosti strán sporu.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami (uvedené v bode 3.), (v
poradí prvým) rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7Csp/9/2019-138 zo dňa 24.11.2020, odvolaním žalobcu,
uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoCsp/33/2021-188 zo dňa 26.04.2022 a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

8. Dňa 04.03.2015 právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a.s. a žalovaný uzatvorili Zmluvu o
úvere dobrá pôžička, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške
3.000,- Eur s ročnou úrokovou sadzbou 15,90 % a RPMN Banky 17,11 %. Žalovaný poskytnutý úver
mal vrátiť v mesačných splátkach po 69,30 Eur (mesačná anuitná splátka: úroky a istina 66,- Eur +

náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver 3,30 Eur). Dátum konečnej splatnosti úveru bol
dojednaný dňom 25.03.2021. Žalovaný svoju zmluvnú povinnosť porušil, pričom z mesačnej splátky
splatnej dňa 25.11.2015 zaplatil namiesto 66,- Eur sumu 56,98 Eur. Výzvou zo dňa 25.01.2016 právny
predchodca žalobcu upozornil žalovaného, že pohľadávka banky je ku dňu 25.01.2016 je viac ako 3
mesiace po lehote splatnosti, pričom ak nedôjde k úhrade záväzku, banka bude oprávnená vyhlásiť

úver predčasne splatným. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 22.02.2016 právny predchodca
žalobcu vyzval žalovaného, aby obratom zaplatil dlžnú sumu vo výške 3.005,26 Eur. Právny predchodca
žalobcu a žalobca dňa 06.08.2018 uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mala byť
postúpená pohľadávka voči žalovanému na žalobcu.

9 . Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej

veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úverupodľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo
úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Spotrebiteľskýmúveromsúajmladomanželskýúverpodľaosobitnéhopredpisu,niektoréstavebnéúvery

a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa
poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku
3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že dňa 04.03.2015 došlo medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách a zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že predmetný vzťah je spotrebiteľskou
zmluvou, pretože právny predchodca žalobcu zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti a

vystupoval v nej ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Žalobca odvodzuje svoje právo od zmluvy,
ktorú žalovaný uzatvoril s jeho právnym predchodcom. Túto pohľadávku voči žalovaného mal získať
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, teda žalobca nebol pôvodným veriteľom pohľadávky, ale
veriteľom sa mal stať až na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.

11.Vprvomradesúdpovažovalzapotrebnévysporiadaťsasotázkou,čizostranyprávnehopredchodcu
žalobcu došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie
Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoCsp/33/2021-188 zo dňa 26.04.2021, v ktorom sa konštatuje, že „z
obsahu žaloby vyplýva (čo uvádza sám žalobca), že k zosplatneniu predmetných dlhov došlo v zmysle
§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. .... Podľa názoru odvolacieho súdu ale v danom

prípade naplnené zákonné predpoklady umožňujúce veriteľovi zosplatniť úver tak, ako to urobil, teda ku
dňu 22.02.2016, neboli. K takémuto zosplatneniu mohlo v zmysle citovaných ustanovení dôjsť najskôr
po uplynutí troch (celých) mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pričom splátky boli splatné k
25. dňu v mesiaci, teda mohlo sa tak stať pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.10.2015, čo však
v tomto prípade nebolo možné, pretože podľa aktuálneho stavu úverového účtu, ktorý predložil súdu

žalobca, dlžník splátku splatnú 25.10.2015 riadne uhradil (ďalšiu splátku splatnú dňa 25.11.2015 uhradil
už len čiastočne a odvtedy neuhradil žiadnu splátku). Z uvedeného vyplýva, že keďže žalovaný nebol v
omeškaní so zaplatením splátky splatnej 25.10.2015, nemohol potom veriteľ ku dňu 22.02.2016 pristúpiť
k predčasnému zosplatneniu úveru a ak tak urobil, treba tento úkon vyhodnotiť ako neplatný, pretože
neboli splnené zákonom stanovené podmienky na platné zosplatnenie, na ktorú skutočnosť musí súd

prihliadnuť ex offo. Ak má súd teda vychádzať zo žalobcom predloženého „aktuálneho stavu úveru“, k
platnému zosplatneniu úveru nemohlo dôjsť ...“.

12. Napriek tomu, že žalobcovi bol známy vyššie citovaný právny názor odvolacieho súdu vyslovený
v tomto konaní, po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie ostal nečinný. Žalobca nedoplnil

skutkové tvrdenia k otázke platnosti zosplatnenia úveru jeho právnym predchodcom, nepredložil súdu
žiadne dôkazy v tomto smere a nedostavil sa ani na pojednávanie vo veci. Súd teda pri posudzovaní
platnosti postupu právneho predchodcu pri zosplatnení spotrebiteľského úveru vychádzal iba z listín,
ktoré tvorili prílohu žaloby, a z ktorých jednoznačne vyplýva, že k zosplateniu nemohlo dôjsť ku dňu
22.02.2016, keďže žalovaný splátku splatnú dňa 25.10.2015 riadne a včas uhradil. Súd poukazuje na

právny názor vyslovený vo vyššie citovanom uznesení odvolacieho súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožňuje. Na základe týchto úvah súd dospel k záveru, že úkon právneho predchodcu žalobcu, ktorým
zosplatnil úver je absolútne neplatný pre jeho rozpor so zákonom.

13. Keďže súd ustálil, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, v druhom rade skúmal, či mohlo

dôjsť platnému postúpeniu neplatne zosplatnenej pohľadávky na žalobcu. Termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru v zmysle spotrebiteľskej zmluvy bol stanovený dňom 25.03.2021, pričom Zmluva
o postúpení pohľadávky bola uzatvorená dňa 06.08.2018. Z uvedeného vyplýva, že na žalobcu mohla
byť postúpená iba splatná pohľadávka jeho právneho predchodcu, nie však celá neplatne zosplatnenápohľadávka. Ak napriek tomu právny predchodca postúpil celú pohľadávku na žalobcu, postupoval v
rozpore so zákonom, pričom takéto postúpenie pohľadávky treba považovať za neplatný právny úkon.

14. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovuje predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky
inému subjektu, a to aj nebankovému subjektu bez súhlasu klienta, pričom musí ísť o postúpenie
písomnou zmluvou, postúpená môže iba tá časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu a
ktorájesplatnáapodmienkoupostúpeniajeajomeškaniedlžníkanepretržitedlhšieako90kalendárnych
dní so splnením čo len časti peňažného záväzku voči banke, a to napriek písomnej výzve banky.

Dané predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky. Súdna prax je vzácne jednotná v závere, že v prípade
nesplnenia týchtoosobitnýchzákonomstanovenýchpredpokladovprepostúpeniebankovejpohľadávky
na nebankový subjekt ide o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v
zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakázané (vylúčené). Ide teda o neplatný právny úkon v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore so zákonom

o bankách v prípade nesplnenia stanovených podmienok (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018 sp.
zn. 7Cdo/26/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018) . Z
citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka ako účastník zmluvy o úvere má obmedzené
možnosti postúpenia svojej pohľadávky voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere a to v tom, že môže

postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Postúpením nesplatnej
pohľadávky inému subjektu ako je banka by totiž došlo k neprípustnému vstupu iného subjektu do
aktívneho právneho vzťahu, ktorého účastníkom v zmysle zákonnej úpravy zákona o bankách môže
byť iba banka. Z uvedeného zároveň vyplýva, že mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru nemôže
úspešne uplatniť iný subjekt ako banka (na základe zmluvy o postúpení pohľadávky), keďže tomu

bráni uvedená prekážka v možnosti postúpiť nesplatnú pohľadávku. Rozborom ustanovenia § 92
ods. 8 zákona o bankách treba dospieť k záveru, že jednoznačne definuje podmienky, za akých
(ne)možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou.
Prvá veta citovaného ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy
o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1

Občianskeho zákonníka), z ktorých prvou je písomná výzva banky, uvažujúcej o postúpení riadne
nesplácanej úverovej pohľadávky, klientovi, aby pohľadávku splnil, a druhou je nepretržite viac než 90
dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku, zodpovedajúceho
pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok
postúpenia) banka nebude môcť uplatniť právo postúpiť pohľadávku, a to vtedy, ak klient ešte pred

postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva, splní; okrem
nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet
všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku trval viac než jeden
rok. Tretia veta citovaného ustanovenia vymedzuje povinnosť odovzdania postupníkom postupcovi
dokumentácie o záväzkovom vzťahu, na základe ktorého vznikla postúpená pohľadávka a úpravu

týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia (porovnaj rozsudok Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 6CoCsp/45/2021 zo dňa 16.11.2021). Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia
podmienok uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so
zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo (porovnaj rozsudok Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 3CoCsp/40/2022 zo dňa 01.03.2023).

15. Keďže súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, žalobca
nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, teda sa nemôže domáhať zaplatenia peňažnej pohľadávky
od žalovaného. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva

žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu
alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho
konania (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd vecnú legitimáciu
skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, týmto
nositeľom nie je.16. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že pre nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu je žaloba nedôvodná v celom rozsahu a preto ju súd zamietol.

17. Pre úplnosť súd poznamenáva, že posudzoval aj otázku premlčania u tej ktorej neuhradenej splátky,
pričom dospel k záveru, že splátky splatné dňa 25.11.2015, 25.12.2015 a 25.01.2016 boli v čase podania
žaloby (dňa 28.01.2019) už premlčané.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

19. Súd o nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa úspešnosti žalobcu
v konaní. V rámci trov konania rozhodoval súd i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, ods. 3
CSP). Keďže ide o jednotné prvoinštančné konanie, ktoré netvorí pri zrušení rozsudku odvolacím súdom
samostatné celky, súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol podľa konečného

úspechu strán v konaní. Žalobca bol v konaní neúspešný (úspešný bol v nepatrnej časti v odvolacom
konaní), úspešní žalovaný má preto nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi,
nakoľko mu však žiadne trovy počas konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.