Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/175/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201473
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201473.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M,

členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca) a A. B. C., v právnej veci žalobcu:
Distrib Capital, s.r.o., Betliarska 22, 851 07 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 705 691,
zastúpený ADAUS, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO:36 731 544, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101519505/2018 zo dňa 07.08.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie
obdobie október, november a december 2014. Kontrola bola začatá dňom uvedeným v oznámení o
daňovej kontrole č. 21233466/2015/9104401/Slug zo dňa 12.1l.2015, t. j. dňa 18.12.2015. Na základe
zistení správcu dane pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia október až december 2014 vyhotovil

správca dane protokol z daňovej kontroly č. 104385383/2016 zo dňa 30.11.2016. Správca dane
rozhodnutím číslo 100634281/2018/9104401/Slug zo dňa 28.03.2018 podľa ustanovenia § 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 68 225,51 EUR
za zdaňovacie obdobie november 2014.

2. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím

číslo 101519505/2018 zo dňa 07.08.2018 tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane číslo
100634281/2018/9104401/Slug zo dňa 28.03.2018 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty v
sume 68 225,51 EUR za zdaňovacie obdobie november 2014 žalobcovi. Rozhodnutie žalovaného bolo
doručené žalobcovi dňa 13.08.2018.

II.

Žaloba

3. Žalobou zo dňa 11.10.2018 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.10.2018, sa
žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101519505/2018 zo dňa07.08.2018 a rozhodnutia správcu dane 100634281/2018/9104401/Slug zo dňa 28.03.2018 a priznania
náhrady trov konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom a žalobca
ním bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, nakoľko žalovaný neúplne

zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Napadnuté rozhodnutie
a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a v konaní došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia.

4. Žalobca má za to, že závery daňovej kontroly sú v rozpore so skutočnosťou, ako aj v rozpore so
zákonom, keďže kontrolou neboli zistené porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov, ktoré by mali vplyv na výšku priznanej a odvedenej dane v
zdaňovacom období november 2014. Žalobca riadne v predmetnej daňovej kontrole preukázal, že došlo
k skutočnej realizácii zdaniteľných obchodov tak ako boli deklarované, preto akékoľvek názory správcu

dane a/alebo žalovaného, že sa jednalo o neuskutočnenie zdaniteľného plnenia, resp. nepreukázanie
uskutočnenia zdaniteľného plnenia nie sú podložené, sú len vo forme domnienok (aj to nepravdivých),
čo však v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu daňovému subjektu.

5. Predmetné rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so: zákonom č. 563/2009 Z.z., o správe

daní (daňový poriadok), najmä v rozpore s ustanoveniami § 44, § 3, § 59, § 25, § 27, § 37, § 21, §
11, § 24, § 63, § 65, § 66, § 165 a nasl.; zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, najmä
v rozpore s ustanovením § 49, § 19, § 8, § 9, § 51, a nasl.; zákonom č. 513/1991 Zb. – Obchodný
zákonník; zákonom č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe ; zákonom č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej
správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva; zákonom č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v

oblastí daní a poplatkov; a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Správca dane pri vydávaní
rozhodnutia hrubo porušil zákon o správe daní, a to tým, že pri výkone daňovej kontroly nepostupoval
v súlade so zákonom o správe daní a to najmä: riadil sa iba subjektívnymi úvahami, ktoré nezaložil
na dôkazoch; neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci; presunul rozsah
dôkazného bremena tretieho a štvrtého subdodávateľa v obchodných transakciách na žalobcu, pričom

ale súčasne žalobca bol zamestnancami správcu dane účelovo zbavený možností v uplatnení svojich
procesnýchpráv;neodborným,neprehľadnýmatakajmanipulovateľnýmspôsobomvyhotovovalúradné
dokumenty;prekročilzákonomstanovenúlehotunavydanierozhodnutia;vdaňovejkontrolebolnečinný;
vykonal kontrolu u iných platiteľov dane, ktorých výsledky premietol do Protokolu o výsledku zistenia z
daňovej kontroly a následne do rozhodnutia.

6. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu namietol okrem iného aj skutočnosť, že pri podaní
žiadosti na predĺženie lehoty na rozhodnutie neboli splnené podmienky, ktoré zákon predpokladá v §
65 ods. 2 daňového poriadku. V predmetnom prípade nešlo podľa názoru žalobcu ani o mimoriadne
zložitý prípad a nedošlo ani k žiadnym známym závažným okolnostiam, preto bolo podľa názoru žalobcu

potrebné považovať predĺženie lehoty za nezákonné. Správca dane v predmetnom prípade dokonca
ani nerozhodol v odvolacím orgánom predĺženej lehote, nakoľko mal v zmysle rozhodnutia doručeného
správcovi dane dňa 14.12.2017 rozhodnúť najneskôr do 11.03.2018. Na základe uvedeného bolo
preto potrebné rozhodnutie správcu dane ako arbitrárne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. K tejto námietke sa žalovaný nevyjadril, ani sa ňou žiadnym spôsobom nezaoberal. Už

skutočnosť, že správca dane rozhodol po uplynutí stanovenej lehoty ako aj následne to, že na túto
námietku žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom v napadnutom rozhodnutí nereagoval, preukazuje, že
došlo nepochybne k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a jeho práva na riadne odôvodnenie
rozhodnutia správneho orgánu, čím sa stáva napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, diskriminačné
a nedôvodné.

7. Správca dane v rozhodnutí spochybňuje správnosť, pravdivosť a úplnosť dokladov predložených
daňovým subjektom, pričom správca dane skonštatoval, že dodávky tovarov, tak ako deklaruje
žalobca, zrealizované neboli. Správca dane v podstate namietal, že žalobca si v zdaňovacom období
uplatnil odpočítanie dane, pričom veľkú časť odpočítania dane tvorili faktúry vystavené spoločnosťou

INTERPUB SK, s.r.o., IČO: 36 641 383. Dodávateľmi spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o. v kontrolovanom
zdaňovacom období boli spoločnosti STANEX Trade, s.r.o., IČO: 46 652 124 a PreShov H+R,
s.r.o., IČO: 36 783 285. Nakoľko v prípade týchto dodávateľov došlo k zlúčeniu spoločností, ktoré
so správcom dane nespolupracujú, správca dane vyjadril pochybnosti o správnosti, pravdivosti aleboúplnosti dokladov predložených žalobcom, a teda neuznal faktúry vystavené spoločnosťou INTERPUB
SK, s.r.o. Správca dane v napadnutom rozhodnutí iracionálne tvrdí, že žalobca nepredložil dôkazy
preukazujúce,žetovarskutočneprijal,napr.skladovúevidenciu,resp.skladovúkartu,príjemkyavýdajky

tovaru. Uvedené tvrdenie je nepravdivé, keďže žalobca doložil správcovi dane všetku evidenciu, ktorá
preukázala dodávky tovarov deklarovaného sortimentu. To v podstate potvrdili aj zamestnanci správcu
dane, ktorí ale skonštatovali, že ich nebudú považovať za relevantné dôkazy, ak nebudú predložené a
spracované v osobitnej spárovanej forme.

8. Hlavným argumentom správcu dane a žalovaného je skutočnosť vzájomnej prepojenosti žalobcu,
jeho dodávateľa INTERPUB SK, s.r.o. a odberateľa W4, s.r.o. prostredníctvom konateľa spoločností.
Žalobcavkonaníviackrátrelevantnevyjadril,ževzájomnéprepojeniedodávateľovINTERPUBSK,s.r.o.,
Distrib Capital, s.r.o, a W4, s.r.o. správcovi dane už niekoľkokrát riadne objasnil, pričom správca dane
v protokoloch o kontrolách v uvedených obdobiach riadne uznal, že spoločnosti fungujú samostatne,
majú samostatné predmety činnosti a vykonávajú riadnu samostatnú podnikateľskú činnosť. Žalobca

preto akýkoľvek odkaz na personálne prepojenie zo strany zamestnancov správcu dane považuje za
účelové s jediným cieľom, aby odkaz na prepojenie automaticky vyvolávalo pravdepodobnosť vytvorenia
umelej situácie s cieľom získať daňovú výhodu. Ako už daňový subjekt uviedol, nikdy nepopieral, že
tovar, ktorý mu bol dodaný, bol ďalej predaný napríklad aj spoločnosti W4, s.r.o., ktorá v kontrolovanom
období zabezpečovala dodávky uvedených tovarov do prevádzok v rámci krajín V4 (spoločnosť mala

v danom čase viac ako 60 odberateľov) a svojim ďalším zahraničným odberateľom. V kontrolovanom
zdaňovacom období mal žalobca okolo 15 zamestnancov a vlastnil viacero skladových priestorov
(okrem iného v Trnave, Sládkovičove, Hrnčiarovciach nad Parnou), zároveň mal okolo 100 rôznych
odberateľov, najmä kaviarne, bary, bistrá, reštaurácie, ale aj veľkoobchody, veľkosklady, biopotraviny,
veľkoobchod Metro a pod.. Žalobca niekoľko krát požiadal zamestnancov správcu dane, aby navštívili

prevádzky, resp. skladové a výrobné priestory spoločnosti, vrátane odberných miest, a to za účelom
preukázania, že deklarovaný tovar sa skutočne nachádza v skladových priestoroch, resp. že reálne
dochádza k jeho predaju odberateľom spoločnosti. Zamestnanci správcu dane vzhľadom na evidentnú
zaujatosť vo vzťahu k žalobcovi účelovo a nezákonne odmietli zabezpečenie takéhoto dôkazu. Správca
dane bezdôvodne odmietol vykonať miestne zisťovanie na prevádzkach odberateľov a v skladových

priestoroch daňového subjektu, kde nezmyselne argumentuje, že s časovým odstupom by sa tam
uvedený tovar aj tak nenachádzal. K tejto veci je potrebné uviesť, že správca dane má riadnu vedomosť
o tom, že žalobca spochybnený tovar nakupuje pravidelne (tzn. že nie iba v kontrolovanom období –
október, november, december 2014). Na základe uvedeného by správca dane preveril reálnosť ďalších
nákupov tých istých spochybnených položiek od dodávateľov žalobcu. Obdobne aj žalovaný sa v

napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k námietkam žalobcu iba vágne, jednou vetou vyjadril, že správca
nebol povinný preveriť existenciu tovarov v jeho skladových priestoroch z dôvodu, že v čase, kedy sa
vykonávaladaňovákontrola,bolbynakúpenýtovarpravdepodobnepredaný.Užzuvedenéhovyjadrenia
je zrejmé, že aj žalovaný ako odvolací orgán nepriamo potvrdil predaj sortimentu odberateľom žalobcu.

9. Žalobca viackrát správcu dane v rámci daňovej kontroly požiadal o výsluch osôb, ktoré by potvrdili
reálnosť obchodov (príjem tovaru na sklad, manipuláciu s tovarom, vyskladnenie a predaj tovaru –
jeho použitie). V konaní žalobca aj konkretizoval okruh osôb, ktoré by vedeli potvrdiť nákup, distribúciu
a predaj deklarovaného sortimentu. Žalobca uviedol, že tovar za spoločnosť objednával p. D. E.,
prepravovaný bol priamo do skladu. Miestami prepravu uskutočňoval žalobca prostredníctvom vlastných

vozidiel a inokedy, napríklad, ak bola doprava zahrnutá v cene tovaru, prepravoval tovar dodávateľ.
Potvrdiť existenciu tovaru, uskutočnenie obchodov, prepravu a úhradu môžu nasledovné osoby: F. G.,
D. E., A. A., G. H., I. E.. Zoznam osôb a kontakt na tieto osoby bol správcovi dane poskytnutý, napriek
tomu ich správca dane odmietol vypočuť alebo aspoň si vyžiadať ich písomné vyjadrenie.

10. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ako aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí sa
v odôvodneniach rozhodnutí len všeobecne, nesystematicky, miestami až chaoticky, vyjadrujú k
zdaniteľným plneniam spoločnosti žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie, pričom v celom
odôvodnení vyjadrujú len svoj vlastný subjektívny názor. V rozhodnutiach len skonštatovali, že podľa
ich názoru žalobca nepreukázal pôvod tovaru a uskutočnenie jeho dodávok medzi žalobcom a

spoločnosťou INTERPUB SK, s.r.o., resp. jej dodávateľmi. V konaní neuviedli žiadny priamy dôkaz, ktorý
by potvrdzoval uvedené závery, práve naopak, v rozhodnutí iba stroho uviedli, že daňová povinnosť z
deklarovaných dodávok potravinárskeho tovaru nevznikla, pretože dodanie tovaru tak, ako to deklaroval
kontrolovaný daňový subjekt predloženými faktúrami sa reálne neuskutočnilo. Zamestnanci správcudane sa vôbec nezaoberali faktami, ktorými dôvodil daňový subjekt, a to, že prípadné personálne
prepojenie žalobcu a spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o. nemá žiadny vplyv na uskutočnenie obchodu
a dodanie tovarov, nakoľko sú to dva absolútne samostatné právne subjekty, spoločnosti fungujú

samostatne, majú samostatné predmety činnosti a vykonávajú riadnu samostatnú podnikateľskú
činnosť, a teda odkaz na personálne prepojenie zo strany zamestnancov správcu dane je tendenčné.

11. Žalobca predložil správcovi dane všetky relevantné doklady ako dôkaz, že spoločnosť INTERPUB
SK, s.r.o. deklarovaný tovar nakúpila, prijala na sklad, riadne zaúčtovala a zaplatila svojim dodávateľom.

Zamestnanci správcu dane sa však opakovane bezdôvodne týmito dokladmi preukazujúcimi riadne
dodanie tovarov na sklad žalobcu nevysporiadali a ani bližšie neuviedli z akého dôvodu tieto dôkazy
neakceptovali. V závere prvostupňového rozhodnutia sa správca dane v podstate vyjadril, že žalobca
nepredložil dôkazy preukazujúce, že tovar skutočne prijal, napr. skladovú evidenciu, resp. skladovú
kartu, príjemky a výdajky tovaru. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani len čiastočne neuviedol, prečo
sa touto dokumentáciou nezaoberal, prečo ju nepovažoval za dostatočnú, resp. prečo na základe

dokumentácie nebolo preukázané dodanie deklarovaných tovarov. Samotný správca dane ako aj
žalovaný teda oprel dôvod neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty v konečnom dôsledku iba o
skutočnosť, že subdodávatelia dodávateľa tovarov nespolupracujú so správcom dane.

III.
Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.12.2018 navrhol žalobu zamietnuť. Žalobca
len veľmi všeobecne argumentuje, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom, že bol ukrátený

na svojich právach, že neúplne zistil skutkový stav. Žalobca konkrétne neuviedol, v čom je rozhodnutie
žalovaného nezákonné, námietky podrobnejšie nerozvinul. Žalovaný sa s tvrdením žalobcu o porušení
ustanovení daňového poriadku nestotožnil. Zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly
nebola prekročená. Daňová kontrola bola začatá 18.12.2015 ukončená dňa 15.12.2016, čiže netrvala
ani 365 dní. Správca dane nebol pri daňovej kontrole nečinný, čo je preukázané úkonmi, ktoré v rámci

daňovej kontroly vykonal.

13. K námietke žalobcu, že nešlo o mimoriadne zložitý prípad uviedol, že žalobca predložil k
odvolaniu nové dôkazy, ktoré neboli počas daňovej kontroly správcovi dane predložené. Žalovaný
preto v rozhodnutí č. 102229095/2017 zo dňa 23.10.2017, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane č.

101461153/2017/9104401/Slug zo dňa 29.06.2017 o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie
november 2014, zaviazal správcu dane preveriť oprávnenosť nároku žalobcu na odpočet dane z faktúr,
čo vyžaduje určitý časový priestor. Žalovaný poukazuje na to, že rozhodnutie č. 102229095/2017 zo dňa
23.10.2017 bolo správcovi dane doručené dňa 08.11.2017. V zmysle § 65 ods. 2 daňového poriadku
mal správca dane na vydanie rozhodnutie 60 dní, t. j. do 07.01.2018. Žalovaný na základe žiadosti

správcu dane predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia o 90 dní, z čoho vyplýva, že správca dane mal
rozhodnúť do 07.04.2018. Správca dane vydal rozhodnutie číslo 100634281/2018/9104401/Slug dňa
28.03.2018, čiže ešte pred uplynutím predĺženej lehoty. Ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní
č. 100312575/2018/9104401/Slug zo dňa 07.02.2018, v opatreniach boli uvedené doklady, ktoré mal
splnomocnený zástupca žalobcu v lehote do 21.02.2018 predložiť. Okrem toho je v zápisnici uvedené,

že splnomocnený zástupca sa k predmetnej veci vyjadrí dodatočne, zároveň bol určený ďalší termín
ústnehopojednávaniana21.02.2018,naktoromsasplnomocnenýzástupcažalobcuzúčastnil.Žalovaný
preto námietku žalobcu týkajúcu sa uvedenej zápisnice považuje za zavádzajúcu.

14. Správca dane preveroval dodanie tovaru od spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o. zistil, že dodávateľmi

spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o. boli v zdaňovacom období spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. (od
17.12.2014 s názvom FMB Group s.r.o.) a PreShov H+R, s.r.o. V súvislosti s výkonom daňovej
kontroly u žalobcu zaslal správca dane bývalej konateľke spoločnosti PreShov H+R, s.r.o., pani E.
J. predvolanie na výsluch svedka č. 103955015/2016/9104401/Slug zo dňa 21.09.2016, a v tej istej
veci zaslal zaslal správca dane bývalému konateľovi spoločnosti STANEX Trade, s.r.o., pánovi H.

A. predvolanie na výsluch svedka číslo 103954522/2016/9104401/Slug zo dňa 21.09.2016. Obidve
upovedomenia o vypočutí svedka prevzal žalobca dňa 26.09.2016, ale ani jeden zo svedkov a ani
žalobca sa na ústne pojednávanie nedostavili. Správca dane si overoval miesto trvalého pobytu v registri
obyvateľstva. Zásielky sa vrátili s poznámkou „adresát neznámy“.15. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu č. 104153436/2016/9104401/2016/Slug zo dňa 21.10.2016, v
ktorej ho požiadal, aby vysvetlil rozdiely medzi údajmi, ktoré uviedol v časti A1 kontrolných výkazov za

zdaňovacie obdobia október – december 2014, a údajmi uvedenými v daňových priznaniach za uvedené
zdaňovacie obdobia, aby predložil doklady úhradách dodávateľských faktúr prijatých v uvedených
zdaňovacích obdobiach a predložil doklady a dôkazy k dodávateľským faktúram prijatým od spoločnosti
INTERPUB SK, s.r.o. Žalobca na výzvu správcu dane nereagoval a požadované doklady a dôkazy
správcovi dane do ukončenia daňovej kontroly nepredložil, dôkazy a zistenia správcu dane nespochybnil

a pochybnosti správcu dane neodstránil. Žalobca napriek výzvam správcu dane kompletné požadované
doklady nepredložil. Skladovú kartu predložil žalobca až v odvolacom konaní. Správca dane zistil,
že podľa evidencie výdavkových pokladničných dokladov mali byť platby spoločnosti INTERPUB SK,
s.r.o. uhrádzané v hotovosti. Kontrolou výpisov z účtu žalobcu neboli zistené úhrady v prospech
spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o. Čísla faktúr uvedených na pokladničných dokladoch sa nezhodovali s
číslami faktúr vystavených spoločnosťou INTERPUB SK, s.r.o.Žalobca v rámci vyrubovacieho konania

nepredložil kompletnú evidenciu zásob (skladová karta, príjemky, výdajky), len časť dokladov, príjemiek,
ktoré pochádzali účtovníctva spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o., ktorá medzitým zanikla zlúčením.
Z účtovníctva poskytol žalobca jediný doklad, a to zoznam pohybov za obdobie 01.10.2014 až
31.12.2014. K tvrdeniu žalobcu, že zamestnanci správcu dane skonštatovali, že predložené dôkazy
nebudú považovať za relevantné, ak nebudú predložené a spracované v osobitnej spárovanej forme,

uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde.Skladová evidencia, výdajky a príjemky tovaru neboli
žalobcom v rámci daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania správcovi dane predložené, preto
nemohol niečo také konštatovať.

16. K námietkam žalobcu týkajúcim sa prepojenia spoločností INTERPUB SK, s.r.o. a W4, s.r.o. sa

vyjadril tak, že uvedené spoločnosti, ktoré si mali vzájomne dodávať tovary, vrátane žalobcu ako
daňového subjektu, mali v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach toho istého konateľa, K. I. L., čo
žalobca ani nepoprel. Uvedené spoločnosti si vzájomne vystavovali faktúry o dodaní tovarov, ktoré však
postrádali materiálnu realitu. Spoločnosti, ktoré mali tovary dodávať spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o.,
nevykonávali v tom čase žiadnu ekonomickú činnosť, čo zistil správca dane interným preverovaním

týchto spoločností. Vypočutie svedkov žalobcu v rámci daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania
nebolo iniciované. V odvolaní žalobca tvrdil, že predkladá požiadavku na výsluch osôb ako dôkaz
kprílohách,alevpríloháchkodvolaniusa takátopožiadavkanenachádzala.Vžalobežalobcaneuvádzal
konkrétne, kedy požiadal správcu dane o vypočutie svedkov. Žalovaný dal do pozornosti rozsudky
Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 5Sžf 16/2012, 8Sžf/34/2015, 5Sžf 60/2014, ktorými boli zamietnuté

odvolania proti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorými boli zamietnuté žaloby spoločnosti W4,
s.r.o.

IV.

Relevantné právne predpisy

17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v
zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak

tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).

20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovvznenívzťahujúcomsanapredmetnúdaňovúkontrolu

(ďalej len „daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

22. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

23. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

24. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

25. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
(Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov.)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

26. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

27. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

28. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

29. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

30. Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:
a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcomdane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho
prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,
h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa

na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

31. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých

dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

32.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť

údajov riadne preukázal.

33. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou

zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s
protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam

uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt

neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa
odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/),

alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).

35. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov v znení vzťahujúcom sa prejednávanú vec (d'alej len „zákon o DPH”) dodaním tovaru je
prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely

tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

36. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deňskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

37. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

38. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z

tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b)ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c)ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d)zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V.
Posúdenie veci správnym súdom

40. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s

platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred správnym
súdom je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/175/2018.

41. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol s nariadením pojednávania, ktoré sa
konalo dňa 31.08.2023.

42. Predmetom preskúmavania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené

prvostupňové rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 68 225,51 EUR na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014.

43. Správca dane neuznal žalobcovi odpočet dane z faktúr č. 14110001-14100064 od spoločnosti
INTERPUB SK, s.r.o. z dôvodu, že prijaté zdaniteľné plnenia deklarované uvedenými faktúrami neboli

reálne uskutočnené tak, ako to žalobca deklaroval, čím porušil ustanovenie § 49 ods. l, § 49 ods. 2
písm. a) a § 51 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Žalobca s takýmto záverom, ktorý bol potvrdený žalovaným
v napadnutom rozhodnutí, nesúhlasil.

44. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že číslo faktúr uvedených na pokladničných

dokladoch sa nezhoduje s číslami faktúr vystavených spoločnosťou INTERPUB SK, s.r.o. Rovnako nie
je možné spárovať doklad o úhrade faktúry s konkrétnou faktúrou podľa výšky úhrad. Kontrolou výpisov
z účte žalobcu správca dane nezistil úhrady v prospech spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o. V evidencii
sa nachádzajú prevažne faktúry od spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o., u ktorých je fakturovaná suma
vyššia ako 5000 EUR, pričom z predložených dokladov vyplýva, že spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o.

boli uhrádzané sumy výhradne do výšky 5000 EUR.45. Kontrolou pokladničných dokladov od spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. a PreShov H+R s.r.o.
správca dane zistil, že sa nezhodujú údaje uvedené na faktúrach, ktoré má správca dane k dispozícii
s údajmi uvedenými na pokladničných blokoch.

46. Z obsahu Protokolu z daňovej kontroly číslo 104385383/2016 zo dňa 30.11.2016 vyplýva,
že spoločnosť INTERPUB SK, s.r.o. zanikla dňom 24.04.2015 zlúčením s právnym nástupcom –
spoločnosťou SLOVRESPO, s.r.o., IČO. 31388686, ktorá zanikla dňom 14.05.2015 zlúčením s právnym
nástupcom – spoločnosťou K-2-R-A, s.r.o., IČO: 46586822, ktorá zanikla dňom 18.06.2015 na základe

dobrovoľného výmazu – ex offo. Ďalej bolo zistené, že žalobca bol personálne a ekonomicky prepojený
so spoločnosťou INTERPUB SK, s.r.o., v ktorých bol konateľom aj spoločníkom s 50% tným podielom
na základnom imaní K. I. L.. Tovar obstaraný od INTERPUB SK, s.r.o. bol ďalej žalobcom fakturovaný
odberateľovi W4, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a zároveň konateľom bol K. I. L., konateľ žalobcu.

47. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že správca dane vyjadril

pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom alebo o
pravdivosti údajov v nich uvedených v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktoré boli žalobcovi
oznámené výzvu č. 104153436/2016/9104401/2016/Slug zo dňa 21.10.2016 doručenou žalobcovi dňa
26.10.2016, ku ktorej sa žalobca v stanovenej lehote nevyjadril.

48. Správny súd sa postupne vysporiadal so vznesenými žalobnými bodmi. Pokiaľ žalobca vo svojej
správnej žalobe namieta porušenie práva na spravodlivý proces tým, že správca dane predĺžil lehotu na
rozhodnutie, hoci to nebolo potrebné, a dokonca nerozhodol v tejto predĺženej lehote, súd túto námietku
považoval za nedôvodnú z hľadiska možnosti zrušiť súdom rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.
1 písm. g) SSP.

49. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane požiadal žalovaného
o predĺženie lehoty žiadosťou č. 102470991/2017/9104401/Slug zo dňa 28.11.2017 s odôvodnením, že
odvolací orgán uviedol vo svojom rozhodnutí konkrétne úkony, ktoré má správca dane v ďalšom konaní
vykonať. Z uvedeného vyplýva povinnosť správcu dane došetriť skutkový stav po stránke vecnej aj

skutkovo právnej. Preto správca dane požiadal o predĺženie lehoty na rozhodnutie o 90 dní. Táto žiadosť
bola doručená žalovanému dňa 01.12.2017, ktorý o nej kladne rozhodol dňa 11.12.2017 rozhodnutím
č. 102547287/2017-1700302/1051 doručeným správcovi dane dňa 14.12.2017. Je potrebné dodať,
že rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo doručené správcovi dane 08.11.2017. Správca dane oznámil
žalobcovi predĺženie lehoty na rozhodnutie listom č. 102607867/2017/9104401/Slug zo dňa 18.12.2017

doručenému žalobcovi dňa 22.12.2017.

50. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý
predchádzaljehovydaniu.Vrámcisprávnehosúdnictvasúdtedaskúmaajprocesnépochybenia orgánu
verejnej správy namietané v žalobe, z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu

konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ orgán verejnej správy
vydá rozhodnutie vo veci samej, pričom sa v priebehu konanie dopustí procesného pochybenia, môže
to byť dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia, avšak iba za predpokladu, že došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré zároveň mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia. Takéto podstatné porušenie ustanovení konania pred správcom

dane správny súd nevzhliadol.

51. Treba pripomenúť, že právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením tak hmotnoprávnych,
ako aj formálnych požiadaviek. Na jednej strane sa daňový úrad nemôže obmedziť len na preskúmanie
samotnej faktúry. Musí tiež zohľadniť dodatočné informácie, ktoré poskytla zdaniteľná osoba. Na druhej

strane je úlohou zdaniteľnej osoby, ktorá sa domáha odpočítania DPH, preukázať, že spĺňa požiadavky
stanovené na jeho priznanie. Daňové orgány môžu teda od samotnej zdaniteľnej osoby vyžadovať
dôkazy, ktoré považujú za potrebné na posúdenie toho, či možno alebo nemožno priznať požadované
odpočítanie dane (rozsudok Súdneho dvora z 9.decembra 2021, Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20,
M.:M.:N.:XXXX:XXX, bod 33, rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod

38).

52. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tejsúvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných
povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú
úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne

určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

53. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže
odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli
dodanékonkrétnymplatiteľomDPH.Úlohousprávcudanepriposudzovaníopodstatnenostiuplatnených
nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj
zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou

zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom
tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar
alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je
základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry
nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj

preukazovaniezaplateniatýchtosúmpokladničnýmidokladmi,niesúsamiosebepreukázanímsplnenia
predpokladov pre odpočítanie dane v zmysle zákona č o DPH.

54. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a od ktorej ho už dôkazné
bremeno nezaťažuje, býva často náročné a pomerne nejednoznačné. Dôkazné bremeno sa v daňovom

konanípresúvamedzidaňovýmsubjektomasprávcomdane,pričomvurčitejfázekonaniahovždymôže
niesť iba jeden z nich. Dôkazné bremeno najprv zaťažuje daňový subjekt a až potom správcu dane.
Táto špecifická koncepcia dokazovania priamo nadväzuje na podstatu daňového konania, v ktorom je
skutkovým základom tvrdenie daňového subjektu o jeho daňovej povinnosti (nález Ústavného súdu SR
I.ÚS 259/2022 z 12.10.2022, bod 13).

55. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní
tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa
tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení
toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v

zmysle Obchodného zákonníka (prípadne iných predpisov súkromného práva) k tovaru žalobcom ako
kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale
pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo
disponovať s tovarom ako vlastník.

56. Správny súd konštatuje, že všetky dôkazy a zistenia správcu dane viedli k dôvodnej pochybnosti
o dodaní tovarov a k záveru, že v tomto prípade išlo o reťazec spoločností, ktoré si medzi sebou
vystavovali faktúry bez reálneho plnenia, t.j. bez reálnych dodávok tovarov, ktoré boli fakturované, s
cieľom uplatňovať si odpočty dane z pridanej hodnoty.

57. Skutočnosťou zásadne spochybňujúcou reálnosť obchodov deklarovaných žalobcom v predmetnej
veci bolo personálne prepojenie spoločností INTERPUB SK, s.r.o. a W4, s.r.o., teda spoločností, z
ktorých jedna bola dodávateľom a druhá odberateľom žalobcu. V rozpore s logikou medzi personálne
prepojené osoby bol pri predmetnom reťazci obchodov implementovaný žalobca ako medzičlánok,
ktorého prítomnosť v deklarovanej obchodnej transakcii nebola nijako odôvodnená, žiadúca ani

potrebná.

58. V súvislosti s dôkazným bremenom v daňovom konaní správny súd pripomína, že pri správe daní sa
uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov explicitne uvedená aj v § 3 ods. 3 daňového poriadku.
Správca dane hodnotí nielen tie dôkazy, ktoré mu boli predložené daňovými subjektmi, ale v záujme

správneho určenia dane by mal získať a následne hodnotiť všetky dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv
na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne zistenie dane, pričom pri dokazovaní
nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Jeho povinnosťou pri dokazovaní je zabezpečiť,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Zásada objektívnejpravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v
daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane

vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré
už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

59. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie neznamená absolútnu povinnosť správcu
dane „dokazovať“ dovtedy, dokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom.

60. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa už v minulosti viackrát vyjadril
aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018: „Daňový subjekt má
v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie

(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v

takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa 03. 08. 2022).

61. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu zistil, že žalobca nesplnil
povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť
alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, čo koniec koncov ani žalobca v žalobe nerozporoval.
V takom prípade došlo k presunutiu dôkazného bremena na žalobcu. Dôkazná povinnosť tak v daňovom

konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli
dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH dostatočným a vierohodným
spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi).

62. K žalobnej námietke o nevykonaní miestneho zisťovania na prevádzke žalobcu správny súd

podotýka, že správca dane nespochybnil existenciu prevádzky, avšak tovar, ktorý bol predmetom
preverovania za zdaňovacie obdobia október-december 2014 by sa reálne už nemal nachádzať na
prevádzke žalobcu v čase výkonu daňovej kontroly. K tomuto správny súd dodáva, že pokiaľ žalobca
mal v úmysle preukázať správcovi dane, že mimo kontrolovaného zdaňovacieho obdobie bežne u neho
dochádza k pohybu tovaru, uvedené je irelevantné, pretože predmetom daňovej kontroly bolo konkrétne

zdaňovacie obdobie a dodávky tovaru v iných obdobiach nemajú žiaden súvis a relevanciu vo vzťahu
k predmetnej daňovej kontrole.

63. Správny súd konštatuje, že žalobné body, ktorými žalobca spochybňuje dostatočné zistenie
skutkového stavu orgánmi verejnej správy, nedostatky v dokazovaní, nesprávne právne posúdenie, ako

aj nezrozumiteľnosť napadnutých rozhodnutí sú len vo všeobecnej rovine. Žalobca žiadnym spôsobom
neuviedol, v čom konkrétne spočíva nezrozumiteľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, akého
svedka a kedy žalobca navrhol vypočuť a nebolo mu vyhovené.

64. Podľa názoru správneho súdu správca dane vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie a skutkové
zistenia správcu dane preukazovali správnosť prijatých záverov a právneho posúdenia veci.65. Správny súd nad rámec vyššie uvedeného poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 1S/146/2018 zo dňa 28.10.2021 v ktorom žalobca namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného
týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia december 2014 vydaného na základe výsledkov daňovej kontroly

za zdaňovacie obdobie október až december 2014, ktorým súd žalobu zamietol. Voči rozsudku
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/146/2018 zo dňa 28.10.2021 nebola podaná kasačná sťažnosť.
Správny súd pri podobnosti žalobných námietok nevzhliadol žiaden rozumný dôvod na odklonenie sa
od právneho posúdenia vykonaného Krajským súdom v Bratislave v skutkovo a právne obdobnej veci
pri totožnosti účastníkov konania.

66. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že nemožno prisvedčiť žiadnej
zo vznesených žalobných námietok, preto správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190
SSP.

67. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na

náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu,
aby mu nahradil trovy konania.

68. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.