Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 67Ek/290/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123228301
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. PhDr. Miriam Dianová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123228301.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci: oprávneného: O. I., R.: X.X.XXXX, T. D. H. T. XXX, XXX
XX H. T. zastúpená zákonným zástupcom matkou Mgr. O. I., R.: XX.X.XXXX, T. D. H. T. XXX, XXX XX
H. T. proti povinnému: W. I., R.: X.X.XXXX, T. D. H. XXXX/XX, XXX XX t. č. ÚVV a ÚVTOS, Chorvátska
5, 812 29 Bratislava, právne zast.: JUDr. Ing. Ronaldom Kočiščákom, advokát, so sídlom Farská 12,
949 01 Nitra, o vymoženie zameškaného výživného vo výške 250,00 Eur, bežného výživného a trov

exekúcie, exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Martin Dobrodenka, so sídlom exekútorského
úradu Blahova, 909 01 Skalica, IČO: 42 293 847, ktorý ju vedie pod sp. zn. 396 EX 79/23 o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený zastúpeným zákonným zástupcom - matkou sa návrhom na vykonanie exekúcie

doručeným súdu prostredníctvom súdneho exekútora dňa 09.02.2023 domáhal od povinného
vymoženia zameškaného výživného v celkovej výške 500,00 Eur, bežného výživného vo výške 250,00
Eur a trov exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Trnava
vedeného č.k. 27P/80/2015 - 99 zo dňa 30.11.2015. (ďalej len „ exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martin Dobrodenka,

so sídlom exekútorského úradu Blahova, 90901 Skalica, IČO: 42 293 847, ktorý ju vedie pod sp. zn. 396
EX 79/23 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Súdny exekútor v zmysle ustanovenia § 61 a násl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“); vydal upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 14.02.2023,

ktoré povinný prevzal proti podpisu dňa 16.02.2023

4. Na základe doručeného upovedomenia o začatí exekúcie povinný podal návrh na zastavenie
exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku doručený na exekútorský úrad dňa 01.03.2023,
v ktorom žiada zastaviť exekúciu z dôvodu, že je v rozpore so skutočným stavom, nakoľko povinný si
povinnosť zaplatiť výživné splnil za mesiac Január 2023 /splatnosť k 15.12.2023/. pričom za mesiac

Február 2023 /splatné k 15.01.2023/ už z objektívnych dôvodov nemohol vykonať úhradu výživného
nakoľko musel dňa 14.01.2023 nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody. Aj z uvedeného dôvodu je
preto návrh na vykonanie exekúcie nesprávny a následne exekúcia vykonávaná tiež v nesprávnom
rozsahu. Je tiež nepochybné, že povinný nemal možnosť dobrovoľne si splniť povinnosť uloženú
rozsudkom nakoľko nemal prístup k vlastným finančným prostriedkom a ani nemal možnosť zabezpečiť
zaplatenie výživného iným spôsobom. Svoju povinnosť však pred podaním návrhu na vykonanie

exekúcie plnil riadne a včas, a aj preto je možné konštatovať, že podanie návrhu na vykonanie exekúcie
bolo nielen nesprávne ale aj predčasné a nedôvodné je vykonávať exekúciu aj na bežné výživné tak akosa uvádza v upovedomení o začatí exekúcie. Na záver žiada zastaviť exekúciu a oprávneného zaviazať
na trovy súdneho exekútora.

5. Súdny exekútor v zmysle § 61k ods. 5 vyzval oprávneného (ďalej len „oprávnený“), aby sa
v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril k predmetnému návrhu, ktorý podal povinný. Zákonný
zástupca mal. uviedol cit „Dôvodom podania návrhu na exekúciu nebol môj záujem spôsobiť povinnému
akúkoľvek ujmu, hlavný dôvod bol zabezpečiť chýbajúci príjem z výživného na zabezpečenie potrieb a
zabezpečenie kompenzácie zdravia maloletej. Náhradné výživné mi bolo po prvý krát zo strany Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny poukázané na bankový účet v mesiaci február 2023 (dňa 15. 02. 2023 v
sume 250,- €) a po druhý krát v mesiaci marec 2023 (dňa 14. 03. 2023 v sume 250,- €). V mesiaci január
2023somnedostalažiadnevýživné,aniodpovinného,anináhradnébolomojoupovinnosťouzabezpečiť
potreby maloletej iným spôsobom, najmä v týchto ťažkých časoch, kedy je pre mňa, ako samoživiteľku
veľmi náročné zabezpečiť potreby maloletej O. I., mimochodom osobe s ťažkým zdravotným postihnutím
s mierou funkčnej poruchy 60 %.“

6. Kvyššieuvedenémupodaniusasúdnyexekútorvyjadriltak,žesastotožňujesnázoromoprávneného
a návrh na zastavenie by zamietol. Z predloženého materiálu a z obsahu podania vyplýva, že povinný
podal návrh na zastavenie exekúcie v 15 - dňovej zákonnej lehote.

7. Podľa § 61k ods. Exekučného poriadku ); súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku; povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku; návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj z vyjadrenia oprávneného dospel k
záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť. Povinný v danom prípade
navrhuje zastavenie exekúcie z dôvodu pobytu vo výkone odňatia trestu slobody a z toho dôvodu
prestal plniť vyživovaciu povinnosť. Súd uvádza, že súdny exekútor poverený vykonaní exekúcie ako
štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí,

v rámci exekučného konania šetrí majetkové a zárobkové pomery povinného, zákonom aprobovaným
spôsobom zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného a nehnuteľného majetku a v závislosti od
jeho zistení volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. K zastaveniu exekúcie totiž môže dôjsť výlučne
len po splnení zákonom určených podmienok (upravené v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku).
Pod uvedené regulatívy však nepriaznivé majetkové, osobné či finančné pomery na strane povinného

rozhodne nepatria. Napriek tomu však nie je vylúčené, aby sa povinný cestou podaného návrhu domáhal
zníženia vyživovacej povinnosti, pričom v prípade úspechu sa táto skutočnosť môže premietnuť aj do
prebiehajúceho exekučného konania.12. S poukazom na ust. § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalejlen „ZoR“): „Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.“

13. S poukazom na ust. § 36 ods. 1 prvej a druhej vety ZoR: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu
nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa
nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.“

14. S poukazom na ust. § 62 ods. 1 ZoR: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“

15. S poukazom na ust. § 62 ods. 2,3 ZoR: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima a nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“

16. S poukazom na ust. § 62 ods. 5 ZoR: „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“

17. S poukazom na ust. § 65 ods. 1 ZoR: „Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.“

18. S poukazom na ust. § 76 ods. 1 ZoR: „Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.“

19. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času,

kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou
rodičovských práv a povinností. Všeobecná úprava rodičovských práv a povinností pre prípad, že rodičia
spolu nežijú, je obsiahnutá v § 36 ods. 1 ZoR. V zmysle tejto úpravy ak sa rodičia nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Dohoda je možná v rámci súdneho
konania. Ustanovenie pokrýva všetky prípady, keď rodičia spolu nežijú, a to či už počas manželstva,

alebo mimo neho. Spravidla určí súd vyživovaciu povinnosť tomu rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené
do osobnej starostlivosti. Súd rozhodne o vyživovacej povinnosti iba vtedy, pokiaľ ju rodičia neplnia
dobrovoľne alebo sa nedohodnú na jej plnení. Tým však súd vyživovaciu povinnosť nezakladá, pretože
tá vzniká zo zákona, ale ju iba deklaruje.

20. Účelom a zmyslom výživného je prispievanie druhého rodiča, ktorý dieťa nemá v osobnej
starostlivosti, na život a odôvodnené potreby dieťaťa v pravidelných opakujúcich sa dávkach.
Ustanovenie § 76 ods. 1 ZoR predstavuje tradičné riešenie, ktoré zohľadňuje jednak obvyklú periodicitu
príjmov ľudí, ako aj pravidelnosť vo výdavkoch a súčasne súvisí so spotrebným charakterom výživného.
Možno ho vidieť v potrebe priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov. Vyplýva z

podstaty výživného ako inštitútu, ktorý má zabezpečovať odôvodnené životné potreby (bývanie, strava,
ošatenie), ktoré sa spravidla v rôznej periodicite opakujú. Z tohto dôvodu sa výživné platí v pravidelne
opakujúcich sa dávkach. Jednorazová úhrada výživného, resp. jeho predplatenie sa nezhoduje s
uvedený charakterom výživného. To však neznamená, že výnimočne vznikajúce potreby nemožno
považovať za súčasť výživného. Určitú formu ochrany oprávneného predstavuje aj kogentná úprava

splatnosti výživného mesiac vopred. Tým je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k
dispozícii prostriedky na ich úhradu. Povinný sa dostal do omeškania už v mesiaci december nakoľko
platil výživné po splatnosti a to dňa 28.12.2022.

21. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak

ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

22. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.23.Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

24. Základným procesným predpokladom pre vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie.
Exekučnýsúdpretovprvomradeskúma,čirozhodnutie,ktorémábyťexekučnýmtitulomjevykonateľné,
t.j. či ide o rozhodnutie, príp. iný titul, vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu
upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z pohľadu obsahových náležitostí

rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností,
jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať), čo v danom prípade splnené bolo. V
rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne
závery) rozhodnutia všeobecného súdu.

25. Súd opätovne zdôrazňuje, že exekučným titulom v danej veci je právoplatný a vykonateľný rozsudok

Okresného súdu Trnava, ktorý je záväzný pre účastníkov aj pre všetky orgány. Súd mal za preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie mal oprávnený voči povinnému peňažný nárok na zameškané výživné t.z., že
exekúciasazačaladôvodneaoprávnenýsadomáhalentoho,čomupriznávaprávoplatnýavykonateľný
exekučný titul. Súd ešte poznamenáva, že exekúcia, ktorej predmetom je vymáhanie výživného, sa
od exekúcií, ktorých predmetom je vymáhanie iných pohľadávok odlišuje. Predmetom exekúcie pre

vymáhanie výživného môže byť splatné zameškané výživné, ale aj výživné, ktoré sa stane splatným
až v budúcnosti (predmet exekúcie určuje oprávnený, ktorý môže navrhnúť vykonanie exekúcie len
pre zameškané výživné, alebo aj pre bežné výživné). Zastaviť exekúciu, ktorej predmetom je aj bežné
výživné, je (bez návrhu oprávneného) možné aj vtedy, ak síce pohľadávka, či nárok výživného, ktorý
podlieha exekúcii jestvuje, ale povinný zameškané výživné uhradil a exekúcia sa vykonáva už iba pre

vymáhanie bežného výživného za súčasne splnenej podmienky, že sú predpoklady, že povinný si bude
výživné plniť ďalej dobrovoľne. Dobrovoľným plnením sa pritom myslí, plnenie v súlade s exekučným
titulom, t. j. v určenej výške a lehote splatnosti.

26. S poukazom na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, predovšetkým na

rozhodnutie sp. zn. 15Co/604/2014 zo dňa 11.03.2015, platí, a je nesporné že: Podľa § 76 ods.
1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu. Z citovaného ustanovenia zákona o rodine vyplýva, že určenie výživného sa
viaže na opakujúce sa mesačné plnenia. Výživné sa poskytuje vopred. Jeho zmyslom je zabezpečiť
oprávnenému prostriedky na živobytie v danom mesiaci, preto nie je žiadúce, aby oprávnený úveroval

povinného, ktorý by mu až v nasledujúcom mesiaci jeho platbu kompenzoval. Deň splatnosti výživného
preto v danom mesiaci by mal byť stanovený čo najskôr, aby oprávnený stihol svoje potreby v predstihu
uspokojiť. Pokiaľ je súdom uložená povinnosť prispievať na výživu vždy k 15. dňu v mesiaci vopred,
znamená to, že výživné na daný mesiac je potrebné uhradiť vopred vždy do 15. dňa kalendárneho
mesiaca, to znamená, že napríklad výživné za mesiac september je odporca povinný zaplatiť vopred, t.

j. najneskôr do 15. septembra, za mesiac október vopred najneskôr do 15. októbra. Povinný poslednú
platbu realizoval dňa 28.12.2022 t. z., že za január/2023 výživné do 15 - dňa v mesiaci neuhradil
a teda návrh na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného bol podaný dôvodne. Súd dodáva, že
povinný v tejto veci nezaplatil zameškané výživne a súd mohol vychádzať iba z vyjadrenia oprávneného
nakoľkopovinnýsúdunepredložilžiadnydôkaz,ževýživnéplatil„riadneavčas“atýmneuniesoldôkazné

bremeno a nepreukázal opak tvrdenia oprávneného. Preto, ak by uhradil zameškané výživné, trovy
oprávneného a súdneho exekútora, a súčasne podá žiadosť o odklad exekúcie, pričom vyhlási, že bežné
výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora platiť dobrovoľne, súdny exekútor podľa § 61h ods. 1
písm.e)Exekučnéhoporiadkuvydáupovedomenieoodkladeexekúcie.Dobrovoľnýmplnenímsapritom
myslí, plnenie v súlade s exekučným titulom, t. j. v určenej výške a lehote splatnosti. Následne teda, ak

počas 3 po sebe nasledujúcich mesiacov splní riadne a včas bežné výživné prostredníctvom súdneho
exekútora, súdny exekútor vydá podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku upovedomenie o
zastavení exekúcie. súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného
dospel k záveru že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko podľa
platnej právnej úpravy insolventnosť (nemajetnosť) nie je skutočnosťou, ktorá by spôsobovala zánik

nároku, prípadne by vymáhateľnosti exekvovaného nároku bránila. Povinný neopiera o tvrdenia, ktoré
by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by
popierali existenciu záväzku povinného voči oprávneným. Ku skutočnostiam, ktoré povinný uviedol vo
svojom návrhu na zastavenie exekúcie súd uvádza, že samotný výkon trestu, ktorý bol povinnémuuložený v trestnom konaní, nie je relevantným dôvodom na zastavenie exekúcie. Pobyt povinného v
ústave na výkon trestu odňatia slobody ho nezbavuje povinnosti uloženej právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v zmysle predloženého návrhu
na zastavenie exekúcie nie je naplnený žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1
Exekučného poriadku a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol.

28. Súd je toho názoru, že exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané
dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký
nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý
nebol z ich strany v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol, v rámci
konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 a

2 Exekučného poriadku) o ďalších trovách exekúcie, súd o trovách konania vzniknutých účastníkom
konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.