Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. august 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 61C/61/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123205879
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mária Košťálová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2123205879.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov: 1/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, K. Y., 2/ X. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, Z., obaja právne zastúpení: LEXANTE s.r.o., so sídlom Slávičie
údolie 106, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 362 624, proti žalovanému: HERMI s.r.o.,
so sídlom Závalie 1329/3B, Hlohovec, IČO: 50 139 410, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 27.07.2023 domáhal nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia,ktorýmbysúdzriadilzáložnéprávokmotorovémuvozidluCitroënKaktus,EČVKidentifikačné

číslo vozidla (VIN) B (ďalej len „vozidlo“) vo vlastníctve žalovaného, v prospech žalobcov, a to za
účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov, a ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť odovzdať
vozidlo do úschovy záložným veriteľom do doby riadneho splnenia pohľadávky. Žalobcovia svoj návrh
odôvodnili tým, že dňa 17.02.2022 došlo medzi žalobcami a žalovaným vo vzťahu objednávateľa
a zhotoviteľa diela k uzatvoreniu zmluvy o dielo s názvom diela: „RODINNÝ DOM S GARÁŽOU -
NOVOSTAVBA - do štádia holodom“. Predmetom plnenia zmluvy o dielo bolo zhotovenie diela v

rozsahu „holodom“. Dňa 15.02.2023 bol žalovaný žalobcami vyzvaný na dokončenie diela a vyhotovenie
súpisu vynaložených finančných prostriedkov na predmetné dielo, spolu s určením, na aký účel boli
použité poskytnuté finančné prostriedky, nakoľko v tom čase stav diela nezodpovedal plnému využitiu
finančných prostriedkov zo strany zhotoviteľa a nedošlo ani k dodržaniu termínu odovzdania diela dňa
30.11.2022. Nakoľko žalovaný na výzvu nereagoval, dielo nedokončil a neodovzdal objednávateľom,
žalobcovia jednostranne odstúpili od zmluvy, a toto odstúpenie doručili žalovanému. Žalobcom vznikol

nárok na vrátenie sumy zhotoviteľom, ktorá je rozdielom poskytnutej zálohy a sumou, ktorá už pripadá
na vykonané práce na diele zhotoviteľom. Do dnešného dňa k uspokojeniu nároku žalobcov zo strany
žalovaného neprišlo. Podľa informácii žalobcov sa má v súčasnosti konateľ spoločnosti p. Q. Z.
nachádzať vo výkone väzby, keď mu uznesením vyšetrovateľa KR PZ v Nitre zo dňa 12.07.2023 bolo
vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu. Žalobcovia podávajú návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodov, že na základe uvedeného opisu skutkového

stavu existuje dôvodná obava, že k uspokojeniu nároku žalobcov nepríde a existuje dôvodná obava,
že exekúcia bude ohrozená. Ako dôkazy žalobcovia pripojili odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa
12.04.2023, výzvu na dokončenie a odovzdanie diela zo dňa 15.02.2023, zmluvu o dielo zo dňa
17.02.2022, fotografiu vozidla a VIN čísla vozidla. Zároveň ako dôkaz označili novinový článok dostupný
na internetovej stránke www1.pluska.sk s názvom: Muž, ktorý v Nitre DOBODAL svoju priateľku bude
väzobne stíhaný“.2. Zo zmluvy o dielo zo dňa 17.02.2022 vyplýva, že žalovaný ako zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť pre
žalobcov ako objednávateľov dielo - novostavbu rodinného domu s garážou do štádia holodom, ktorého
špecifikáciajeuvedenávpríloheč.1zmluvy,atovdohodnutommiesteplnenia:Y.,parcelareg.„C“,parc.

č. XXX/XX, s dohodnutým začiatkom prác do 7 dní od úhrady 1. platby podľa čl. VI. zmluvy, dokončenie
diela do 30.11.2022. Cena diela bola dohodnutá vo výške 88.000,- eur bez DPH, v ktorej cene sú
obsiahnuté všetky materiály i práce nevyhnutné na riadne zhotovenie diela, pričom 1. časť ceny diela vo
výške 7.470,- eur bola uhradená pred podpisom zmluvy, 2. časť ceny diela vo výške 60.980,- eur bude
uhradená do 5 dní od podpisu zmluvy, 3. časť ceny diela vo výške 12.000,- eur bude uhradená do 14 dní

od dokončenia diela do štádia: strecha, okná, priečky, všetky inštalácie, vnútorné omietky a sadrokartóny
a vystavení faktúry zo strany zhotoviteľa, 4. časť ceny diela vo výške 7.550,- eur do 14 dní po ukončení
výstavby a odovzdaní diela. Zmluvné strany si v čl. IV. bod 5. zmluvy dohodli, že v prípade, ak sa
zhotoviteľ dostane do omeškania s dokončením a odovzdaním diela z iných dôvodov, ako sú uvedené
v bode 4. tohto článku zmluvy (nevhodné klimatické podmienky, protipandemické opatrenia, dôvody na
strane objednávateľa), má objednávateľ právo od zmluvy odstúpiť, pričom zhotoviteľ je povinný vrátiť

objednávateľovi sumu, ktorá je rozdielom medzi poskytnutou zálohou zo strany objednávateľa a sumou,
ktorá pripadá na už vykonané práce zo strany zhotoviteľa.

3. Z výzvy na dokončenie a odovzdanie diela zo dňa 15.02.2023 vyplýva, že žalobcovia vyzvali
žalovaného na dokončenie diela a vyhotovenie súpisu vynaložených finančných prostriedkov, spolu s

určením, v akom množstve a na aký účel boli využité, v lehote 7 dní. Žalobcovia vo výzve uviedli, že
vzhľadom na súčasný stav diela je jasné, že nedošlo k plnému využitiu finančných prostriedkov, keďže
samotné dielo ešte nie je dokončené.

4. Z odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 12.04.2023 vyplýva, že žalobcovia ako objednávatelia

odstupujú od zmluvy o dielo z dôvodu omeškania zhotoviteľa s dokončením a odovzdaním diela, keď
žalovaný ako zhotoviteľ nesplnil svoju povinnosť dokončiť dielo do 30.11.2022, dielo nedokončil ani na
výzvu žalobcov.

5. Z novinového článku vyplýva, že Q. - muž, ktorý dobodal svoju priateľku, bude stíhaný väzobne. Z

galérie k článku vyplýva, že malo ísť o rodinu I..

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania
a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 CSP (1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie. (3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku

rozhodnutej veci..

Podľa § 343 CSP (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

Podľa § 151d ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (3) Záložné právo možno zriadiť

na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu,
ktorépatriazáložcovi.(4)Záložnéprávomožnozriadiťajnavec,právo,inúmajetkovúhodnotu,bytalebo
nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.

7. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím

opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka.
Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka
veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.

8. Žalobcovia sa zabezpečovacím opatrením domáhajú ochrany zabezpečenia peňažnej pohľadávky
žalobcov ako potenciálnych oprávnených v exekučnom konaní. Zmyslom tohto opatrenia je ochrana
peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude
zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si

bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva.
Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd
pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ
neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle CSP predpokladom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho

opatrenia v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP sú: a) návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, b) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude
zabezpečovaťˇ konkrétnu peňažnú pohľadávku, c), spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu
byť veci, práva a iné majetkové hodnoty vo vlastníctve dlžníka, alebo ktoré dlžník nadobudne v
budúcnosti, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

9. Žalobcovia podali riadny návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (ad a) ), súd však z
dôkazov predložených a navrhnutých žalobcami nemá osvedčenú existenciu konkrétnej pohľadávky
žalobcov voči žalovanému (ad b) ), ktorú žalobcovia žiadajú zabezpečiť záložným právom. Žalobcovia v
návrhu neuviedli, ani z predložených dôkazov nevyplýva, akú výšku pohľadávky majú voči žalovanému,

pričom neuviedli ani žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné výšku pohľadávky určiť.
Žalobcovia neuviedli, akú časť kúpnej ceny žalovanému zaplatili (zo zmluvy vyplýva, že bola zaplatená
prváčasťkúpnejceny,zožalobyaninavrhovanýchdôkazovnevyplýva,či,vakejvýškeakedyžalobcovia
zaplatili ďalšie časti kúpnej ceny), aká časť diela bola resp. nebola vykonaná, t.j. či nevykonaná časť
diela spočíva v podstatnej časti diela alebo ide o drobné nedorobky. Súd pritom môže zabezpečovacie

opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu,
ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom
nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie
opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy
zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a

právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má
vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do
majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje
zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.
Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality. Nakoľko však žalobcovia

nijako nešpecifikovali výšku svojej pohľadávky, nie je možné posúdiť, či je navrhované zabezpečovacie
opatrenie primerané pohľadávke žalobcov.10. Žalobcovia rovnako v návrhu riadne neosvedčili, že žalovaný vlastní alebo bude vlastniť spôsobilý
predmet záložného práva (ad c) ). Žalobcovia síce predložili súdu fotografie motorového vozidla,
avšak z týchto fotografii nijako nevyplýva, že by vlastníkom vozidla bol práve žalovaný. Žalobcovia

nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie, ktoré by bolo spôsobilé osvedčiť, kto je aktuálnym vlastníkom
motorového vozidla. Súd pritom nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie na hnuteľnú vec, pokiaľ
nemá osvedčené, že táto je, resp. bude vo vlastníctve žalovaného.

11. Žalobcovia rovnako nijako neosvedčili obavu z budúceho zmarenia exekúcie (ad d) ). Žalobcovia

síce v návrhu uvádzajú, že konateľ žalovaného je vo väzbe, avšak ani túto skutočnosť nijako neosvedčili,
keď z novinového článku vyplýva iba to, že vo väzbe je osoba s totožným krstným menom, ako má
konateľ žalovaného, podľa galérie k článku malo ísť o rodinu I., t.j. iné priezvisko, ako má konateľ
žalovaného. Navyše aj v prípade, ak by bolo osvedčené, že konateľ žalovaného je vo väzbe, táto
skutočnosť sama o sebe neodôvodňuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobcovia v návrhu
neuvádzali, ani nijakým spôsobom neosvedčili, že by žalovaný nemal dostatok majetku alebo že by sa

žalovaný zbavoval majetku. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia však musí v návrhu hodnoverne
osvedčiť existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená, pričom nebezpečenstvo zmarenia
výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.

12. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom

prípade nebolo osvedčené splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
a preto súd návrh na jeho nariadenie zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol z dôvodu hospodárnosti konania tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, hoci bol v konaní úspešný, keďže z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne

trovy vzniknúť nemohli, keď s ním súd v konaní vôbec nekonal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.