Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 27T/149/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319011608
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2319011608.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného H.

J., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa
11.09.2023 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. J., X. XX.XX.XXXX Y. L., V. L. R. E., S. J., J. L. M., N.. J. Č.. XXX, Česká republika,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

ako otec maloletej dcéry H. S., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky Z. S. v Š., S. XXXX/XX, hoci
zo Zákona o rodine je povinný vyživovať svoje dieťa a rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn.
13P/89/2013 zo dňa 30.09.2013 právoplatný dňa 11.03.2014 bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry
H. S. sumou 200,- €, mesačne vždy do 15 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletého dieťaťa, si túto vyživovaciu povinnosť v mieste trvalého bydliska vo R. E., v meste M. v
Českej republike a všade tam, kde sa zdržiaval riadne neplnil, hoci vedel o svojej vyživovacej povinnosti,
v posudzovanom období pracoval a mal príjem v rozmedzí od cca 470,- € do cca 980,- €, čím za obdobie

od mesiaca apríl 2013 až do 11.09.2023 dlhuje na výživnom sumu 7.762,24 €,

t e d a :

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil
zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 2Pv/288/16/2202, podanej na tunajší
súd dňa 27.12.2019 súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovaného H. J., X..
XX.XX.XXXX Y. L. (ďalej len „obžalovaný“).

Obžalovanému bola obžaloba riadne doručená dňa 24.04.2020, bol na hlavné pojednávanie riadne
a včas predvolaný, predvolanie na hlavné pojednávanie mu bolo riadne doručené, mal možnosť

vyjadriť sa o skutku, ktorý bol predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní, boli
dodržané ustanovenia o skrátenom vyšetrovaní, obžalovaný bol upozornený na možnosť preštudovať
spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania a bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho
neprítomnosti upozornený. Obžalovaný bol zároveň upozornený aj na následky nedostavenia sa na súd
bez dostatočného ospravedlnenia.

V súlade s ustanovením § 252 odsek 2 Trestného poriadku súd vykonal hlavné pojednávanie v
neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa na hlavné pojednávanie nedostavil, pričom v písomnom podaní
doručeným súdu dňa 04.09.2023 síce poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, avšak neavizoval
vopredsvojuneprítomnosť,aninežiadalhlavnépojednávanieodročiť.Vzhľadomnaobsahpredmetného

podania súd nevyhodnotil podanie obžalovaného ako riadne ospravedlnenie odôvodňujúce odročenie
hlavného pojednávania a hlavné pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti, nakoľko boli na takýto
postup splnené všetky zákonné podmienky. Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil,
pričom o jeho termíne mal preukázateľne vedomosť, keďže predvolanie na hlavné pojednávanie mu
bolo doručené a na toto aj reagoval písomným podaním, v ktorom poukazoval na svoj nepriaznivý

zdravotný stav. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že ospravedlnenie obžalovaného z
účasti na hlavnom pojednávaní nepovažuje za dostatočné, teda súladné s Trestným poriadkom, išlo
preto o neospravedlnenú neúčasť, ktorá nebránila vykonaniu hlavného pojednávania v neprítomnosti
obžalovaného. Hoci bol obžalovaný v predvolaní poučený, že v prípade ospravedlnenej neúčasti
na úkone súdu zo zdravotných dôvodov je povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že

mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia
života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, takéto a ani iné vyjadrenie ošetrujúceho lekára nepredložil. Súd
vzhľadom na splnenie zákonom ustanovených podmienok vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti
obžalovaného, nakoľko mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania

dosiahnuť aj bez jeho prítomnosti.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného
konania, výsluchom svedkyne Z. a prečítaním listinným dôkazov.

Z prečítanej výpovede obžalovaného z prípravného konania zo dňa 08.08.2019 v postavení obvineného
súd zistil, že je otcom H. J. (V. S.), X.. XX.XX.XXXX, ktorej matkou je Z. S.. Z dôvodu, že na Slovensku
nemal prácu, odišiel v roku 2012 do Českej republiky, s dcérou aj s jej matkou udržiaval kontakt, potom
sa dostal do finančných problémov. Vyživovacej povinnosti si je vedomý, mal však finančné problémy,
a preto si ju riadne neplnil. Od mája roku 2018 začal platiť pravidelne každý mesiac sumu 100,- eur, za

mesiac február roku 2019 uhradil 200,- eur a od marca roku 2019 hradí každý mesiac sumu 300,- eur s
tým, že 200,- eur je bežné výživné a 100,- eur spláca dlžné výživné a to k rukám matky dieťaťa. V rokoch
2012 - 2014 pracoval ako operátor výroby s príjmom 8.000-9.000,- Kč, neskôr v období rokov 2014-2016
začal pracovať pod agentúrou XAVAX ako operátor výroby v spoločnosti JTEKT v Pardubiciach, kde
dosahoval príjem približne 12.000 Kč. Od roku 2017 pracuje pre spoločnosť B&M Transport s príjmom

25.000,- Kč. Do mája roku 2018 nemal na matku dieťaťa žiaden kontakt, s dcérou sa od odchodu zo
Slovenska nestretáva a skutok veľmi ľutuje, snaží sa ho aktívne riešiť.

Svedkyňa Z. S., X.: XX.XX.XXXX, V. L. S. XX, XXXXX, Š., uviedla, že obžalovaný, je podľa rozhodnutia

Okresného súdu Galanta zo dňa 30.09.2013, pod sp.zn.: 13P/89/2013, povinný platiť výživné vo výške200,- eur mesačne, výživné začal uhrádzať až od roku 2018, pričom od júna 2018 do februára 2019
uhrádzal 100,- eur mesačne, následne od marca 2019 až doteraz hradí 300,- eur mesačne, teda
200,- eur ako riadne výživné a 100,- eur ako zameškané výživné. S obžalovaným nie je v kontakte

od 9 mesiacov veku maloletej , iným spôsobom sa na zabezpečovaní potrieb maloletej obžalovaný
nepodieľal,nekupovaljejžiadnedarčeky.Finančneakoajsvýchovoumaloletejjejpomáhaliajpomáhajú
rodičia, keďže na obžalovaného sa spoľahnúť nemohla. O náhradné výživné požiadala, toto jej aj bolo
vyplácané, potom však obžalovaný začal platiť a následne musela dve platby úradu vrátiť.

Súd vykonal prečítaním nasledovné listinné dôkazy: odpis z evidencie priestupkov ČR z č.l. 34, odpis
z evidencie registra trestov FO ČR z č.l. 35, oznámenie z č.l. 36- 40, rozsudok OS Galanta sp.zn.
13P/89/2013 zo dňa 30.09.2013 z č.l. 86, rodný list dieťaťa z č.l. 89, rodný list dieťaťa z č.l. 90, prehľadná
tabuľka o platení výživného z č.l. 91-97, potvrdenia o úhradách z č.l. 98-116, potvrdenie SP z č.l. 117,
potvrdenieSPzč.l.118,osobnéúdajeFO-zamestnanec-odvádzateľzč.l.119,správaÚPSVaRPezinok
z č.l. 120 s potvrdením z č.l. 121, potvrdenie ÚPSVaR z č.l. 122, výpis zo živnostenského registra z č.l.

123-124, potvrdenie zamestnávateľa z č.l. 125, správa o povesti z MÚ R. z č.l. 126, lustrácia v SP zo dňa
04.09.2023, aktuálny výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 04.09.2023,
aktuálny odpis registra trestov zo dňa 04.09.2023, vyúčtovanie exekučného konania zo dňa 05.09.2023,
výpis platieb predložených svedkyňou S. na dnešnom HP od 2018 do 2023, potvrdenia o úhradách z č.l.
195-248, potvrdenia o úhradách z č.l. 270-327, vyúčtovanie exekučného konania z č.l. 346, potvrdenia o

úhradách z č.l. 353-360, výpis úhrad z č.l. 363-364, vyúčtovanie exekučného konania z č.l. 364, odpoveď
na výzvu ohľadom platenia výživného od obžalovaného zo dňa 30.08.2023 s prílohami.

Z odpisu evidencie priestupkov a evidencie registra trestov ČR vyplýva, že obžalovaný nebol
priestupkovo ani trestne stíhaný.

ZrozsudkuOkresnéhosúduGalantazodňa30.09.2013,vyplývažeobžalovanýbolzaviazanýprispievať
na výživu maloletej vo výške 200 eur mesačne a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom
25.04.2013

Z prehľadných tabuliek o platení výživného vyplýva, akú sumu výživného mal obžalovaný platiť, akú
sumu zaplatil a akú sumu dlhuje, za ten ktorý konkrétny mesiac daného roka.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo vyplýva, že obžalovaný nebol evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie.

Z výpisu živnostenského registra vyplýva že obžalovaný podniká/podnikal v troch sférach a to:
sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, faktoring a forfaiting a činnosť podnikateľských,
organizačných a ekonomických poradcov.

Z miesta trvalého bydliska bol hodnotený neutrálne.

Z aktuálneho Odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti šesť krát súdne trestaný,
prevažne za majetkovú trestnú činnosť, pričom v piatich prípadoch sa na neho hľadí, akoby odsúdený
nebol. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok zo dňa 09.10.2015, sp.

zn. 38T/73/2015, právoplatný dňa 06.01.2016, ktorým mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu.
Trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok zo dňa 12.10.2012, sp. zn. 2T/246/2012, právoplatný dňa
04.12.2012 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 300 hodín.

Z aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný
nemá evidovaný žiaden priestupok.

Z vyúčtovania exekučného konania vyplýva vymáhaná a vymožená pohľadávka voči povinnému-
obžalovanému.

Z jednotlivých správ o úhradách vyplýva, že obžalovaný aj počas konania platil dlžnú sumu výživného.Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Z vykonaného dokazovania, najmä z jednotlivých listinných dôkazov ale aj z výsluchu svedkyne Z. S.
vyplynulo,žeobžalovanýspolutitulomvýživnéhozarok2018uhradilsumu800,61eur,zarok2019sumu
3.227,38 eur, za rok 2020 sumu 3.602,84 eur, za rok 2021 sumu 3.606,70 eur, za rok 2022 sumu 3.600,-
eur a za rok 2023 sumu 2.400,- eur. Z takto vykonaného dokazovania, zohľadniac sumu výživného,
ktorú je obžalovaný povinný hradiť ako aj jednotlivé úhrady obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný za

obdobie od mesiaca apríl 2013 až do 11.09.2023 dlhuje na výživnom spolu sumu 7.762,24 €.

Súdmalztaktovykonanéhodokazovaniajednoznačnezapreukázané,žeskutoksastalažeobžalovaný
konaním popísaným v skutkovej vete spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1,
odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, nakoľko
naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu tak po stránke objektívnej, ako

aj po stránke subjektívnej.
Vyššie uvedený záver umožnili súdu spoľahlivo prijať výsledky vykonaného dokazovania. Záver o vine
obžalovaného jednoznačne vyplýva z výpovede svedkyne Z. S., ako aj z listinných dôkazov prečítanými
na hlavnom pojednávaní a v neposlednom rade aj z výpovede samotného obžalovaného, ktorý sa k
spáchaniu skutku priznal a úprimne ho oľutoval. Ľútosť a prisľúbenie nápravy prejavoval obžalovaný aj

vo svojich jednotlivých písomných vyjadreniach adresovaných súdu počas trestného konania ale najmä
aj jednotlivými úhradami, ktoré v priebehu konania vykonal.
Z uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane právnej kvalifikácie, pretože v konaní bolo nepochybne
preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, tento svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky

skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona., pričom tohto trestného činu sa
dopúšťal po dlhší čas, a to od mesiaca apríl roku 2013 až do dňa vyhlásenia rozsudku dňa 11.09.2023,
z ktorého dôvodu súd pristúpil k úprave skutkovej vety obžaloby vo vzťahu k obdobie neplnenia
vyživovacej povinnosti obžalovaným ako aj k výške zameškaného výživného. Trestný čin zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona je pokračovacím trestným činom, ktorý je dokonaný
v momente, kedy sú po prvýkrát naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného
činu, pričom pokiaľ si páchateľ neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej osobe alebo sa
plneniu vyhýba aj v období presahujúcom dva mesiace, udržiava tento protiprávny stav, inak povedané,
v každom časovom momente pokračuje v páchaní tejto trestnej činnosti až do jej dokončenia, teda do

vyhlásenia rozsudku.

Z hľadiska zavinenia súd konanie obžalovaného vyhodnotil podľa § 16 písm. a) Trestného zákona ako
vedomú nedbanlivosť, keď obžalovaný vedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,

berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok spáchal a skutočnosť, že niet pochybností o jeho
v plnom rozsahu zachovaných rozpoznávacích a ovládacích schopnostiach v čase skutku.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, teda
že sa priznal k spáchaniu trestného činu a jeho spáchanie úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na vyrovnaný

pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej
sadzby, ktorá je pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona 1 - 5 rokov.

Súd pri určovaní výmery trestu zohľadnil najmä postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ku
ktorej sa priznal a oľutoval ju ako aj skutočnosť, že počas konania výživné začal uhrádzať, pričom

jednotlivými úhradami prejavoval snahu splatiť zameškané výživné a uložil mu trest odňatia slobody
pri spodnej hranici trestnej sadzby, a to vo výmere 18 mesiacov, teda nie na samotnej spodnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby to z dôvodu, že už v minulosti takýto trestný čin spáchal. Je
pravda, že vo vzťahu k tomuto odsúdeniu sa na obžalovaného hľadí, akoby odsúdený nebol, avšak vtomto smere je tiež potrebné uviesť, že fikciou neodsúdenia zaniká iba skutočnosť, že bol páchateľ za
trestný čin odsúdený, nie však aj samotná skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal. Vzhľadom na
trestnoprávnu minulosť obžalovaného súd nepristúpil k uloženiu alternatívneho trestu, pretože mal za

to, že tento by nesplnil vzhľadom na osobu obžalovaného svoj účel. Výkon trestu odňatia slobody však
podmienečne odložil, pretože vzhľadom na osobu obžalovaného, s prihliadnutím na jeho doterajší život
a na okolnosti prípadu mal dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa
výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na skutočnosť,
že aj počas trestného konania obžalovaný platil zameškané výživné, pričom účelom trestu pri trestnom

čine zanedbania povinnej výživy je v prvom rade to, aby páchateľ zameškané výživné zaplatil.

Obžalovanému súd preto určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov a zároveň mu uložil povinnosť, aby v
skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné.

Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív),

nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v
Trnave.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto

práva výslovne vzdal.