Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/119/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010796
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2121010796.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného A. B., o návrhu na
premenu trestu povinnej práce, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa
16.03.2023 sp. zn. 29Nt/137/2021, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.8.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 64 ods. 1 Trestného poriadku sa žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o navrátenie

lehoty na podanie opravného prostriedku, zamieta.

II. Podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
ako podaná oneskorene, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením zo dňa 16.3.2023 sp. zn. 29Nt/137/2021

rozhodol podľa § 55 ods. 4 Trestného zákona, že odsúdený A. B. (ďalej len „odsúdený“) zavinene
nevykonal práce v určenom rozsahu uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok, sp. zn.
0T/6/2021 zo dňa 10.3.2021, právoplatným dňa 19.3.2021, a preto zvyšok trestu povinnej práce vo
výme 132 hodín premenil na 66 (šesťdesiatšesť) dní trestu odňatia slobody. Podľ § 48 ods. 2 písm.
b) Trestného zákona odsúdeného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že odsúdený mal povinnosť vykonať trest povinnej
práce do jedného roka od jeho nariadenia, pričom výkon povinnej práce mu bol nariadeným
dňa 25.8.2021. Odsúdený je od 15.11.2021 až doposiaľ (pozn. dňa 16.3.2023 - deň vydania
napadnutého uznesenia) vo výkone trestu odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Malacky
sp. zn. 0T/96/2021. Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiava právny
poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu, rodine

i spoločnosti, nezneužíva svoje práva voči spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie v bydlisku
ani v zamestnaní, nedopúšťa sa priestupkov, iných deliktov a trestných činnov. Odsúdený bol trestným
rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 14.10.2021 sp. zn. 0T/96/2021 uznaný vinným zo spáchania
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v súbehu
s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
ktorého skutku sa dopustil dňa 10.10.2021 (t.j. v čase jednoročnej doby pre výkon trestu povinnej práce),

keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného
súdu Pezinok zo dňa 10.3.2021 sp. zn. 0T/6/2021 mu bol uložený doživotný trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkého druhu, o ktorom vedel. Odsúdený teda počas výkonu trestu povinnej práce
neviedol riadny život, keďže sa v rozhodnej dobe dopustil úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bol
právoplatne odsúdený, čo súd vzhliadol ako dôvod na premenu nevykonaného zvyšku trestu povinnej
práce, a preto mu premenil zvyšok nevykonaného trestu povinnej práce vo výmere 132 hodín na trest

odňatia slobody vo výmere 66 dní, s tým, že ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Ihneď po vyhlásení rozhodnutia sa prokurátor vzdal práva na podanie sťažnosti. Odsúdený si ponechal
lehotu na podanie sťažnosti.
Odsúdený písomným podaním zo dňa 20.4.2023, daným na poštovú prepravu dňa 26.4.2023, podal

sťažnosť proti napadnutému uzneseniu, v ktorom uviedol nasledovné:
Sťažnosť podáva proti napadnutému uzneseniu z dôvodu, že výrok napadnutého uznesenia obsahuje
viac nevykonaných hodín povinnej práce než reálne ostávalo vykonať. Počet hodín vykonanej povinnej
práce bolo minimálne 100 hodín. O tejto skutočnosti vedel aj jeho zamestnávateľ C. D., ktorý ho na výkon
povinnej práce uvoľňoval z pracoviska a ktorého žiada predvolať na súd za účelom preukázania tejto

skutočnosti,konkrétnevktorédnihonavýkontrestupovinnejpráceuvoľnilatotozosúladiťsoznámením
obce E.. Dňa 1.10.2021 počas výkonu trestu povinnej práce natieral lavičku na autobusovej zástavke
F.. Počas tohto výkonu sa pri ňom zastavil G. H., ktorý si od neho vypýtal cigaretu. Tohto svedka tiež
žiada predvolať.
Na základe vyššie uvedeného žiada, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a uložil okresnému
súdu povinnosť vo veci znova konať a rozhodnúť.

Spolu so sťažnosťou bola okresnému súdu doručená aj žiadosť o navrátenie lehoty, v ktorej uviedol
nasledovné:
Žiada o navrátenie lehoty na podanie sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa
16.3.2023, sp. zn. 29Nt/137/2021. Lehotu na podanie sťažnosti zmeškal z dôvodov, že očakával
uznesenie zo súdu skôr, aby mohol sťažnosť aj riadne odôvodniť. Ďalším dôvodom bolo aj to, že

vo výkone trestu odňatia slobody nedisponuje finančnými prostriedkami (nie je pracovne zaradený, z
„vonku“ mu finančné prostriedky nechodia) a v mesiaci marec 2023 mal vyčerpanú možnosť odoslať
dva listy na náklady ústavu už začiatkom marca 2023.
Na základe vyššie uvedeného žiada o vyhovenie jeho žiadosti.
Podľa § 64 ods. 1 Trestného poriadku ak obvinený, jeho obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba

zmešká z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí jej orgán, ktorému patrí
rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty. O navrátenie lehoty môže oprávnená osoba
požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný, je potrebné
ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote
ôsmich dní od doručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,

b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
Podľa § 193 ods. 2 Trestného poriadku ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená
osoba podala oneskorene len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolo dané pri

oznámení uznesenia.
Krajský súd v Trnave (ďalej aj len ako „krajský súd“, alebo „sťažnostný súd“) ako sťažnostný súd na
základe podanej sťažnosti prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie sťažnosti
podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie zistil, keďže sťažnosť
bola odsúdeným podaná oneskorene, čo vyplynulo zo zabezpečeného spisového materiálu.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
Z predloženého spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že okresný súd vykonal verejné zasadnutie
dňa 16.3.2023 za účelom rozhodovania o premene zvyšku trestu povinnej práce za prítomnosti
prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava a odsúdeného, ktorým bolo umožnené realizovať svoje práva

tak, ako to vyžadujú ustanovenia Trestného poriadku. Na tomto verejnom zasadnutí samosudca
okresného súdu vyhlásil napadnuté uznesenie, ktoré bolo aj stručne odôvodnené a riadne bolo dané aj
poučenie o možnosti podania opravného prostriedku či možnosť vyjadriť sa k opravnému prostriedku.
Na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť, odsúdený si ponechal lehotu na
podanie sťažnosti. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí vyplynulo, že odsúdený bol riadne poučený

o možnosti podať sťažnosť proti napadnutému uznesenie v lehote 3 pracovných dní odo dňa jeho
oznámenia (momentom oznámenia v danom prípade bolo vyhlásenie uznesenia) na Okresnom súde
Trnava, pričom sťažnosť má odkladný účinok. Z uvedeného je zrejmé, že odsúdenému plynula zákonom
ustanovená 3-dňová lehota na podanie sťažnosti odo dňa nasledujúceho po vyhlásení napadnutéhouznesenia. Lehota na podanie sťažnosti teda plynula od 17.3.2023 do 21.3.2023. Avšak odsúdený
podal sťažnosť až dňa 26.4.2023 (na poštovú prepravu príslušnému poštovému podniku, resp. v ústave
na výkon trestu odňatia slobody), t.j. oneskorene, pričom bol riadne a správne poučený o možnosti

a podmienkach podania sťažnosti.
V prípade oneskoreného podania sťažnosti sa krajský súd podľa zákona a k nemu sa vzťahujúcej
ustálenej súdnej praxe nemôže vecou zaoberať z meritórneho (vecného) hľadiska a splniť si prieskumnú
povinnosť podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, t. j. posudzovať zákonnosť a odôvodnenosť
sťažnosťou napadnutých výrokov uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Na základe uvedeného musel krajský súd bez vecného posúdenia obsahu resp. dôvodov podanej
sťažnosti rozhodnúť o jej zamietnutí podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.
Odsúdený síce požiadal o navrátenie lehoty na podanie sťažnosti, ale takej žiadosti nebolo možné
vyhovieť. Z citovaného ustanovenia § 64 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že povolenie navrátenia
lehoty na podanie opravného prostriedku je podmienené v prvom rade tým, že odsúdený zmeškal túto
lehotu z dôležitých dôvodov. Za „dôležitý dôvod“ na navrátenie lehoty možno považovať napríklad smrť

v rodine odsúdeného (obhajcu), vážne ochorenie, ale napríklad aj nesprávne poučenie o opravnom
prostriedku. Dôvod potreby riadneho odôvodnenia sťažnosti či nedostatok finančných prostriedkov na
poštové zaslanie podania, však nemožno považovať za dôležitý dôvod.
Odsúdený v žiadosti o navrátenie lehoty na podanie sťažnosti neuviedol žiaden dôvod jej zmeškania,
ktorý by bolo možné považovať za dôležitý v zmysle § 64 ods. 1 Trestného poriadku. Za taký totiž

nemožno považovať skutočnosť, že odsúdený „očakával od súdu uznesenie skôr“, aby mohol sťažnosť
odôvodniť alebo že vo výkone trestu odňatia slobody nedisponuje finančnými prostriedkami na podanie
opravného prostriedku prostredníctvom poštovej prepravy, a zároveň že si v mesiaci marec vyčerpal
možnosť odoslať dva listy na náklady príslušného ústavu. Ak by tak aj bolo, prekážka, ktorá mu bránila
vo včasnom podaní opravného prostriedku, by odpadla uplynutím mesiaca marec. Podľa § 64 ods. 1

Trestného poriadku, o navrátenie lehoty môže oprávnená osoba požiadať do troch dní od odpadnutia
prekážky. Odsúdený zaslal svoju sťažnosť so žiadosťou o navrátenie lehoty až dňa 26.4.2023, a teda
nie do troch dní od uplynutia mesiaca marec.
Odsúdený mal možnosť podať sťažnosť (ako opravný prostriedok) včas, a to u riaditeľa ústavu a to
v zmysle ustanovenia § 63 ods. 6 Trestného poriadku, podľa ktorého lehota je zachovaná aj vtedy, ak

podanie bolo v lehote urobené u riaditeľa ústavu, v ktorom je ten, kto urobí podanie, vo väzbe alebo vo
výkone trestu odňatia slobody. A to bez ohľadu na to, či má alebo nemá dostatočné finančné prostriedky.
Na základe uvedeného teda musela byť zamietnutá žiadosť odsúdeného o navrátenie lehoty na podanie
sťažnosti.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd následne zamietol sťažnosť odsúdeného,

nakoľko táto bola podaná oneskorene, bez jeho meritórneho prejednania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.