Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. august 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/111/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515213433
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7515213433.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudkýňJUDr.

Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne A. B. nar. XX.X.XXXX, bytom v C. D.XXX,
zast. JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovaným: 1. E.
F., nar. XX.X.XXXX, 2. A. G., nar. XX.X.XXXX, obe bytom v C. D. XXX, 3. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom
v A. D.XX, 4. A. J., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., F. XX, všetky zast. Mgr. Petrom Kocákom, advokátom
so sídlom Advokátskej kancelárie Moldava nad Bodvou, Rožňavská 8, 5. A. C., nar. X.XX.XXXX, bytom
C. XXX, 6. A. K., nar. X.XX.XXXX, bytom L. XX a 7. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. C. F. M. XXXX, N.
XXX, B., zast. žalovanou v 5. rade, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobkyne

proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie č.k. 14C/832/2015-301 zo dňa 6.4.2022 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice – okolie ako súd prvej inštancie, rozsudkom č.k. 14C/832/2015-301 zo dňa
6.4.2022 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že parc. č. 405/2 – záhrada
o výmere 108 m2 zapísaná na Okresnom úrade Košice – okolie Katastrálny odbor v registri parciel „C“
na LV č. XXX katastrálne územie C. patrí do dedičstva po nebohom O. B., zomrelom dňa X.X.XXXX.

Druhým výrokom rozhodol, že žalované v 1. – 4. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% a tretím výrokom žalovaným v 5. – 7. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2.Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že uvedená parcela je súčasťou parcely č. 405/1, zapísanej
na LV č. XX katastrálne územie C., ktorej vlastníkom je žalovaný v 7. rade a s touto parcelou tvorí
jeden celok. Od susednej parcely č. 405/1 je oddelená plotom, ktorý je postavený na takom mieste,
ako spornú parcelu užívali už svokrovci žalobkyne a s nimi aj jej manžel O. B., ktorý zomrel v roku

2007. Po jeho smrti parcelu užívajú jej dcéry, a to žalované v 5. a 6. rade. Poukázala na to, že medzi
právnymi predchodcami žalovaných v 1. - 4. rade a právnymi predchodcami žalobkyne neboli žiadne
spory, pretože hranica postavená medzi parcelami č. 405/2 a č. 405/1 bola rešpektovaná až do roku
1970, kedy právni predchodcovia žalovaných v 1. – 4. rade v konaní vedenom na Okresnom súde
Košice – vidiek pod sp. zn. 6C/938/70 sa domáhali určenia hranice medzi pôvodnými parcelami č. 134,
č. 135, č. 136 a č. 137 v katastrálnom území C.. Ide práve o parcely registra „C“, toho času pod č.
405/1 a č. 404/1. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 12Co/467/75 zo dňa 8.9.1977 bola žaloba

právnych predchodcov žalovaných zamietnutá a podľa názoru žalobkyne vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti nadobudli kúpou a vydržaním už rodičia jej nebohého manžela P. B. a Q. B., a to podľa
Stredného občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. na základe nerušenej dobrovoľnej a dlhodobej držby,
ktorá začala plynúť najneskôr 1.1.1951 a skončila najneskôr 1.1.1961, ale aj v zmysle neskôr platnéhoObčianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. platného od 1.1.1992. Naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti odôvodnila žalobkyňa tým, že jej právne postavanie je
neisté a skutočný stav je v rozpore so stavom právnym.

3.Žalované v 1. až 4. rade žiadali žalobu zamietnuť, nesúhlasili s tvrdením žalobkyne v žalobe a
uviedli, že ich právny predchodca nikdy neuznal vlastnícke právo právneho predchodcu žalobkyne
k predmetnej parcele, lebo tieto spory trvali už v roku 1970. Ich právny predchodca stále tvrdil, že parcela
mu vlastnícky patrí, má tam vysadené ovocné stromy a O. B. nemohol nadobudnúť vlastnícke právo

vydržania z dôvodu, že nie je splnená podmienka oprávnenej držby, keďže O. B. sa uchopil držby až po
roku 1970 a musel si byť vedomý toho, že na Okresnom súde Košice – okolie prebieha spor o určenie
priebehu hranice medzi susednými pozemkami, a že k predmetnej parcele je vlastníctvo sporné, t.j. že
právni predchodcovia žalovaných v 1. – 4. rade ho spochybňujú. Žalovaní v 5. – 7. rade s podanou
žalobou žalobkyne súhlasili.

4.Žalobkyňa tvrdila v konaní, že predmetnú parcelu získal jej manžel O. B. dedením po svojich rodičoch.
Po jej manželovi O. B. zdedil predmetnú parcelu syn E. B., žalovaný v 7. rade, a túto parcelu stále užíval
iba svokor žalobkyne, pričom išlo o lúku, ktorú kosili, a právni predchodcovia žalovaných v 1. – 4. rade
tento pozemok nikdy neužívali. Zopakovala, že predmetný pozemok je oplotený a hranica pozemku bola
stále rovnaká a na tom istom mieste.

5.Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 14C/832/2015-134 zo dňa
16.5.2018 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 14C/832/2015-151 zo dňa 23.7.2018 a zo dňa
19.9.2018, pričom žaloba bola zamietnutá a žalovaným v 1. – 4. rade bol priznaný nárok na náhradu
trov konania, žalovaným v 5. - 7. rade náhrada trov konania priznaná nebola. V dôsledku odvolania

žalobkyne bola vec prejednaná odvolacím súdom, pričom Krajský súd Košice uznesením sp. zn.
2Co/316/2018-158 zo dňa 27.6.2019 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6.V konaní súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, riadil sa aj názorom odvolacieho súdu
prezentovaným v odôvodnení zrušujúceho uznesenia a dokazovanie vo veci doplnil, opätovne vo veci

rozhodol.

7.Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa ust. § 115, § 116, § 143 a § 145 zák. č. 141/1950 Zb.
(Občiansky zákonník z roku 1950) účinného od 1.1.1951 do 31.3.1964. Poukázal, že vydržaním bolo
možné nadobudnúť vlastnícke právo k hnuteľným i nehnuteľným veciam s výnimkou nescudziteľných

vecí v socialistickom vlastníctve. Vo všeobecnej a teoretickej rovine vysvetľoval v odôvodnení pojmy
držiteľ, dobromyseľnosť, vydržanie tak, ako to mal na mysli uvedený Občiansky zákonník. Poukázal na
rozsudokNSSRsp.zn.5Cdo/260/2008zodňa10.12.2008stým,žepriposudzovaníoprávnenostidržby
treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,
ak si určitú vec prisvojuje, avšak subjektívny pocit držiteľa nemôže byť samo o sebe podkladom pre

vydržanie, ak tento nie je vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby. Inštitút
držby upravený v § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka z roku 1950, v § 132a Občianskeho zákonníka č.
140/1964 Zb. v znení novely zákona č. 131/1982 Zb. aj v § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení
novely vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb., ako aj Občianskeho zákonníka v súčasnom platnom znení
vychádza z rovnakých princípov.

8.Podľa súdu prvej inštancie po posúdení celého sporu, držba právneho predchodcu žalobkyne O. B.
nebola dobromyseľná, pretože bola rušená, resp. spochybnená právnymi predchodcami žalovaných v 1.
– 4. rade, o čom svedčí súdny spor vedený na Okresnom súde Košice – vidiek pod sp. zn. 6C/938/70
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12Co/467/75. V predmetnom spore sa riešilo

preloženie plotu, pričom Krajský súd v Košiciach žalobu právnych predchodcov žalovaných v 1. – 4.
rade zamietol z dôvodov, že medzi nehnuteľnosťami účastníkov plot stojí na správnej hranici. Naďalej
však zostalo medzi stranami sporné, kto je vlastníkom predmetného sporného pozemku. Skutočnosť, že
medzi právnymi predchodcami existovali, a aj v súčasnosti existujú, spory o vlastníctvo k predmetnému
pozemku svedčí aj stanovisko Obecného úradu v Paňovciach. Právny predchodca žalobkyne nemohol

nadobudnúť vlastníctvo k pozemku vydržaním, nakoľko nebol v držbe dobromyseľný. Najneskôr totiž
z konania vedeného Okresným súdom Košice – vidiek pod sp.zn. 6C/938/70 sa dozvedel, že vlastnícke
právo k predmetnému pozemku je sporné, a teda nemohol byť jeho oprávneným držiteľom. Žalobkyňa
ani nepreukázala titul, na základe ktorého by bol právny predchodca žalobkyne vstúpil do oprávnenejdržby, iba tvrdila, že predmetnú nehnuteľnosť vydržali už rodičia O. B., a to nebohý P. B., ktorý zomrel
v roku 1982 a Q. B., ktorá zomrela v roku 1972, a to podľa Stredného Občianskeho zákonníka z roku
1950. Pokiaľ právni predchodcovia O. B. splnili podmienky vydržania podľa vtedy účinnej právnej úpravy,

vzniklo im z tejto vyplývajúce právo a za takejto situácie nemožno, už po dovŕšení týchto podmienok,
považovať ďalšieho užívateľa za právneho nástupcu, keďže titulom vydržania mohlo vzniknúť iba jedno
konkrétne právo, a teda nemohlo už takto uvedené právo vzniknúť opakovane. Poukázal v súvislosti
s týmto názorom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/417/2014 zo dňa 30.9.2015.

9.Identifikáciu parciel súd prvej inštancie mal preukázanú, pričom zistil z kópie katastrálnej mapy
KatastrálneúzemieC.zroku1972,žeparcelač.405/2,ktorájepredmetomtohtokonania,bolasúčasťou
pôvodnej parcely č. 135, teraz parciel č. 404, 397/1, 397/2, 397/3, 397/4 a 397/5 a nie pôvodnej parcely
č. 136, ktorá má v súčasnosti č. 405/1. Preukázané to mal aj z rozhodnutia Okresného úradu Košice
– okolie, Katastrálny odbor, vrátane Odboru opravných prostriedkov, pričom z rozhodnutia vyplýva, že
parcelač.135/1bolageometrickýmplánomrozdelenánaparcelyENč.135/1,135/3,135/4,135/5,136/6

a 137/7. Pri obnove operátu boli parcely EN zamerané a prečíslované. Parcela č. 136 bola prečíslovaná
na parcelu č. 405/1, parcela č. 137 bola prečíslovaná na parcelu č. 406, parcela č. 134 na parcelu č.
404 a parcela č. 135/7 na parcelu č. 405/2. Súd mal teda v dostatočnej miere preukázané, že parcela č.
405/2 tvorila súčasť predchádzajúceho označenia parcely č. 135/7, ktorá patrila právnym predchodcom
žalovaných v 1. – 4. rade.

10.Vzhľadom na zistený skutkový stav súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v predmetnom
konaní neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia. Naopak, dospel k záveru, že žalobkyňa
v predmetnej veci na určenie vlastníckeho práva k pozemku titulom vydržania do dedičstva po jej
nebohom manželovi nemá naliehavý právny záujem. Konštatoval, že zamietol žalobný návrh žalobkyne,

pretože jej manžel O. B. nesplnil jednu zo zákonných podmienok nadobudnutia vlastníctva k veci
vydržaním, a to dobromyseľnosť držby. Keďže v konaní takáto dobromyseľnosť preukázaná nebola, bol
to dôvod na zamietnutie rozsudku.

11.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že žalobkyňa nebola

v konaní úspešná, a preto priznal nárok na náhradu trov konania úspešným žalovaným v 1. – 4. rade.
Žalovaným v 5. – 7. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, lebo im žiadne preukázateľné trovy
nevznikli.

12.Proti I. a II. výroku rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie podľa ustanovení §

365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Tvrdila, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nesprávne
dospel k záveru, že medzi stranami sporu, resp. medzi ich právnymi predchodcami zostalo sporné, kto je
vlastníkom parcely č. 405/2 najneskôr od roku 1970. Tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
a súd sa ani náležite nevysporiadal s vykonanými dôkazmi, predovšetkým s konaním vedenom na
Okresnom súde Košice – vidiek sp.zn. 6C/938/70, a to hlavne s dôvodmi rozsudku Krajského súdu

v Košiciach sp.zn. 12Co/467/75 zo dňa 8.9.1977. Tiež žiadnym spôsobom neodôvodnil, ako dospel
k záveru, že u žalobkyne absentuje existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Právne posúdenie veci rozsudkom súdu prvej inštancie je v priamom rozpore so závermi vykonaného
dokazovania a listinnými dôkazmi. Vyslovila počudovanie, že záhadne v archíve súdu sa nenachádza
celý spis OS Košice–vidiek 6C/938/70 a z dostupných dokladov, rozsudkov nevyplýva záver, že by

nebohý manžel žalobkyne O. B. nebol v držbe parcely č. 405/2 Katastrálne územie C. dobromyseľný.
Podľa nej bolo jednoznačne preukázané, že R. B., otec O. B. a svokor žalobkyne nadobudol vlastnícke
právo na základe kúpnopredajnej zmluvy č.d. 516/33 kúpou od S. B. v rozsahu podielov tam uvedených,
pričom súčasťou nehnuteľností bola aj súčasná parcela č. 405/2. V rozsahu kúpy boli nehnuteľnosti
v prírode ohradené plotom a o priebehu hranice sa zhodol svokor žalobkyne R. B. s právnymi

predchodcami žalovaných v 1. – 4. rade O. F. a A. F.. Opätovne poukázala na to, že žaloba O. F. a A. F.
z roku 1970 bola v konečnom dôsledku súdmi zamietnutá s tým, že plot medzi nehnuteľnosťami stojí na
správnej hranici, a to sa stalo podkladom pre dobromyseľné užívanie právnych predchodcov žalobkyne.
Poukázala na svedecké výpovede, prípadne prehlásenia osôb, z ktorých vyplýva, že hranica medzi
nehnuteľnosťami žalobkyne a žalovaných začína od obecnej cesty až po koniec pozemku a zahŕňa aj

parcelu č. 405/2 o výmere 108 m2, ktorá bola vždy súčasťou parcely č. 405/1. O túto parcelu sa rodina
žalobkyne vždy starala a platila za ňu aj daň. Tvrdenia žalovaných v 1. – 4. rade, že na parcele č. 405/2
posadil vŕby ich starý otec a že tam bola záhrada a nebol tam žiadny plot, žalované nemôžu vedieť. Do
C. sa totiž presťahovali až v roku 1966, pričom E. F. mala 6 rokov, A. G. 5 rokov a žalované 3. a 4. sanarodili až v rokoch 1968 a 1970. Ako deti nemohli o užívacom a právnom stave spornej parcely nič
vedieť. Podľa žalobkyne z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že parcela č. 405/2 Katastrálne
územie C. patrí do dedičstva po nebohom O. B., pretože tento žil so svojimi rodičmi R. B. a Q. B., M.

O. celý život a uvedenú parcelu užíval ako svoju vlastnú nie až po smrti svojho otca, ale aj počas jeho
života. Existencia naliehavého právneho záujmu je jednoznačne daná z dôvodu, že bez tohto určenia je
právne postavenie žalobkyne neisté a skutočný užívací stav je v rozpore so stavom právnym. Bez tohto
určenia nie je možné skutočný stav zosúladiť s týmto stavom právnym, a preto navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a jej žalobe v celom rozsahu vyhovel a uplatnila si náhradu trov celého

konania.

13.Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

14.Krajský súd v Košiciach ako odvolací prejednal odvolanie žalobkyne proti rozsudku ako podané včas
a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP. Preskúmal rozsudok,

aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok
bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. augusta 2023, pričom verejné vyhlásenie
bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.
15.Odvolateľka použila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/, CSP. Podstata odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého
stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a

pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný
tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale

nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
16.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej
nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo a tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový
stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo, že by použité zákonné

ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy
hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých
založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru
odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá
riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

17.Odvolacie námietky žalobkyne boli už v prevažnej väčšine predmetom dokazovania pred súdom
prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti
uvedenévodvolaníneumožňujúodvolaciemusúduprijaťinézáveryaniesúspôsobiléspochybniťvecnú
správnosť napadnutého rozsudku, preto ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.
1 CSP.

18.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, lebo žalobkyňa ani v odvolaní

nevzniesla také námietky, ktoré by spochybňovali jeho vecnú správnosť. Na doplnenie a zdôraznenie
vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza:
19.Odvolací súd do pozornosti, že subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre
vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby
práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva však nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval

platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho
práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj
putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci. Medzi základné okolnosti,
ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol. Tu odvolací súdpoukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 549/2015,
I. ÚS 151/2016, I. ÚS 460/2017), dotýkajúce sa dobromyseľného nadobúdania vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, a odkazuje tak na ustálenú rozhodovaciu prax ústavného súdu vo vzťahu k ochrane

dobromyseľného nadobúdateľa. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa,
ktorému sa mohlo pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu,
obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska.
20.Aj odvolací súd na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a ním zisteného
skutkového stavu neuveril tvrdeniam žalobkyne, že jej právny predchodca bol dobromyseľný, pretože už

v roku 1970 je datovaný súdny spor ohľadne týchto nehnuteľností, pričom je známe, že súdne konania
obvykle začnú až po určitom čase nezhôd a že nezhody boli aj medzi právnymi predchodcami sporových
strán vyplynulo z dokazovania. Teda objektívne a pri náležitej opatrnosti nemohol právny predchodca
žalobkyne O. B. nadobudnúť presvedčenie, že parc. č. 405/2 je súčasťou parc. 405/1 a nič na tom
nemení ani rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 12Co/467/75 zo dňa 8.9.1977. Faktom je, že
celý spis Okresného súdu Košice–vidiek sp. zn. 6C/938/70 nie je k dispozícii a z odôvodnenia rozsudku

odvolacieho súdu nemožno vyvodiť vlastnícke právo právnych predchodcov žalobkyne k predmetnej
nehnuteľnosti, keďže predmetom konania bolo preloženie oplotenia, nie určenie vlastníckeho práva.
V odôvodnení tohto rozsudku je uvedené, že k zamietnutiu žaloby o preloženie plota došlo v dôsledku
nepreukázania, že tento plot bol posunutý.
21.Skutočnosť, že parc. č. 405/2 nie je ani nebola súčasťou parc. č. 405/1 bola jednoznačne

preukázaná (rozhodnutia Okresného úradu Košice – okolie, Katastrálny odbor, vrátane Odboru
opravnýchprostriedkov),tvrdeniažalobkynesaukázaliakonepravdivé.Parcelač.136bolaprečíslovaná
na parcelu č. 405/1, parcela č. 137 bola prečíslovaná na parcelu č. 406, parcela č. 134 na parcelu č.
404 a parcela č. 135/7 na parcelu č. 405/2 a tá patrila právnym predchodcom žalovaných v 1. – 4. rade.

22.Je správny aj záver súdu o tom, že pokiaľ právni predchodcovia O. B. splnili podmienky vydržania
podľa vtedy účinnej právnej úpravy, vzniklo im z tejto vyplývajúce právo a za takejto situácie nemožno,
už po dovŕšení týchto podmienok, považovať ďalšieho užívateľa za právneho nástupcu, keďže titulom
vydržania mohlo vzniknúť iba jedno konkrétne právo, a teda nemohlo už takto uvedené právo vzniknúť
opakovane. Navyše, ak žalobkyňa tvrdila, že predmetnú parcelu užívali jej svokrovci spolu s ich synom

a jej manželom O. B. a už aj za účinnosti tzv. Stredného Občianskeho zákonníka splnili podmienky pre
vydržanie, nie je jasné v akých podieloch to bolo, t.j. v akom podiele vydržal toto vlastnícke právo práve
jej manžel.

23.Ak namieta žalobkyňa, že nesprávne bol posúdený aj jej naliehavý právny záujem, ani táto námietka

neobstojí. Vlastníkom parc, č. 405/1 (ktorej je podľa tvrdenia žalobkyne súčasťou parc. č. 405/2) je totiž
žalovaný v 7. rade, ktorý vlastnícke právo nadobudol dedením a na strane žalobcov nefiguruje.

24.Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane súvisiaceho výroku o trovách
konania ako vecne správny potvrdil.

25.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola so svojím odvolaním úspešná a úspešným žalovaným
preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

26.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).