Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200268
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hrehová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8323200268.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom XXX XX C. D. E. XXX, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Pargáčom, advokátom,
Študentská 1442/5, 069 01 Snina, proti žalovaným 1./ F. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX G. XX, X./
H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 2950,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie 490,- Eur zastavuje.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2470,- Eur
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v príslušnom

kalendárnom mesiaci, prvýkrát počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne tento
rozsudokprávoplatnosť,podhrozboustratyvýhodysplátokstým,žeomeškaniesplnenímjednejsplátky
má za následok splatnosť celého dlhu.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 66%, o výške
ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 24.1.2023, domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 2960,- Eur. Podanú žalobu žalobca odôvodnil

tým, že je výlučným vlastníkom bytu č.XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na K. L.,
M. N., vo vchode č.XX, súpisné číslo XXXX, evidovaného v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym
odborom Okresného úradu N. na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie N., pričom predmetný
byt prenechal do užívania žalovaným na základe Zmluvy o prenájme bytu zo dňa 31.12.2021. Žalobca
poukázal na to, že predmetná zmluva bola uzavretá na dobu 12 mesiacov t.j. do konca roka 2022, pričom
medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá výška nájmu v sume 400,- Eur mesačne. Žalovaní nájomné
platili v rôznej výške a nepravidelne. Dňa 2.9.2022 žalobca vypovedal nájomnú zmluvu žalovaným,

pričom títo sa z bytu žalobcu vysťahovali dňa 15.11.2022 bez jeho riadneho odovzdania žalobcovi.
Žalovaným vznikla za obdobie od 1.1.2022 do 15.11.2022 povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 4200,-
Eur, pričom žalovaní uhradili žalobcovi celkovo sumu iba vo výške 2000,- Eur, a teda dlh na nájomnom
predstavoval sumu 2200,- Eur. Žalobca si uplatnil aj nárok na depozit vo výške 350,- Eur. Taktiež si
titulom nároku na náhradu škody uplatnil aj sumu 410,- Eur, keďže žalovaní podľa jeho tvrdení zanechali
uvedený byt v značne poškodenom stave, v dôsledku čoho bol žalobca nútený dať si závady na byte
opraviť na vlastné náklady. Opravy v byte vykonala spoločnosť C. O., ktorá žalobcovi za tieto služby

vystavila faktúru vo výške 760,- Eur, pričom od tejto sumy žalobca odpočítal nárok vo výške 350,- Eur,
ktorý žiadal priznať titulom depozitu. Prílohou žaloby bol aj výpis z LV č. XXXX, zmluva o prenájme bytu,
výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 2.9.2022, podacie lístky zo Slovenskej pošty ako aj vrátená zásielka
adresovaná žalobcom žalovanému v 2.rade a faktúra č. XXXX/XX/XX zo dňa 8.12.2022.2. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 5C/8/2023-50 zo dňa 15.2.2023, ktorým zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2960,- Eur. Voči predmetnému platobnému

rozkazu podali žalovaní v zákonnom stanovenej lehote odpor, v ktorom namietali výšku sumy, na
zaplatenie ktorej boli zaviazaní. Uviedli, že keď sa žalovaná v 1.rade nasťahovala do bytu žalobcu, tak
zistila, že dlažba v kúpeľni bola poškodená, na tejto dlaždici si porezala pst, preto ju žalovaný v 2.rade
vybral. Taktiež namietali, že lišty k plávajúcej podlahe neboli pripevnené už v čase, keď sa žalovaná
v 1.rade nasťahovala do bytu. Čo sa týka omietky a maľovania tak uznali, že túto škodu spôsobila

žalovaná. Žalovaní taktiež uviedli, že v byte boli aj iné nedostatky, o ktorých žalobcu informovali a ktoré
aj samotní žalovaní svojpomocne odstránili a to vymenili a opravili odtok v kuchyni pod umývadlom,
vymenili vnútorný systém vo WC, nakoľko pôvodný prepúšťal vodu a taktiež vymenili sprchovací set
v sprchovacom kúte. Žalovaní žiadali o fotodokumentáciu bytu a prác, ktoré vykonala firma C., O.
a taktiež žiadali o rozpis metrov štvorcových na všetko, čo bolo v tomto byte vykonané.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 9.3.2023 uviedol, že žalovaní odpor odôvodnili iba tým, že
nesúhlasia s rozsahom a výškou prác, ktoré na prenajatom byte vykonala spol. C., O., pričom nárok
žalobcu na zaplatenie dlžného nájomného nespochybnili. Čo sa týka tvrdenia žalovaných, že na svoje
náklady odstraňovali závady v byte, žalobca poukázal na čl. IV bod 7 nájomnej zmluvy, v zmysle
ktorého sa nájomca zaviazal vykonávať drobné opravy až do výšky 200,- Eur na vlastné náklady bez

nároku na ich náhradu od prenajímateľa. Žalobca taktiež uviedol, že vzhľadom na jeho pobyt v cudzine,
nemôže súdu doručiť fotodokumentáciu z predmetného bytu, dokazujúcu v akom stave bol byt pred
uzavretím nájomnej zmluvy a v akom stave bol byt po vysťahovaní sa žalovaných. Uviedol však, že
na nariadené pojednávanie tieto fotografie predloží. K predmetnej replike žalobca priložil dodací list
k faktúre s podrobnejším súpisom vykonaných prác realizovaných spoločnosťou C., O..

4. Žalovaná v 1.rade v duplike zo dňa 20.4.2023 uviedla, že naďalej nesúhlasí s úhradou sumy vo výške
2950,- Eur, nakoľko jej nebola doručená fotodokumentácia o opravách vykonaných v byte. Žalovaná
poukázala na to, že jej partner našiel na stránke realitnej kancelárie REMAX, ktorá sprostredkúva
prenájomfotkybytu,pričomztýchtojezrejmé,ževbytebolavymenenápodlahavpošte4ksanievpočte

12ks. Taktiež poukázala na to, že výmena lišty v počte 1ks v hodnote 50,- Eur je nadhodnotená. Taktiež
poukázala na to, že podľa dodacieho listu mala byť menená aj plávajúca podlaha v počte 10 ks, pričom
sa jedná o staršiu podlahu, ktorá už určite nie je v tomto sériovom čísle na predaj. Žalovaná v 1.rade
taktiež poukázal na to, že v dodacom liste je uvedená výmena dlažby o rozmere 20 x 20 cm v počte 12ks,
pričom uvedené nie je ani 1m2, pričom vysekanie tejto dlažby nebolo potrebné, nakoľko ju odstránil

žalovaný v 2.rade. Tiež poukázala na to, že vysekanie poškodenej dlažby, zrovnanie povrchu, čistenie
podlahy na chodbe ani nebolo uvedené v prvej faktúre. Taktiež uviedla, že čo sa týka stierkovania, tak
jadrová omietka sa nebrúsi, nakoľko to nie je sadrová omietka, teda sa uhládza penovým hladítkom.

5. Žalobca podaním zo dňa 4.5.2023 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 410,- Eur z dôvodu

námietok žalovaných, ktoré nebolo možné vyvrátiť ani potvrdiť, poukazujúc na neprítomnosť konateľa
spoločnosti C., O. na Slovensku. K späťvzatiu žaloby v časti malo dôjsť z dôvodu zjednodušenia
dokazovania a urýchlenia konania.

6. Na pojednávaní dňa 27.6.2023 žalobca zotrval na svojej žalobe s výnimkou sumy 410,- Eur, vo vzťahu

ku ktorej zobral žalobu späť. Žalovaná v 1.rade na predmetnom pojednávaní uviedla, že sumu 2200,-
Eur titulom nájomného nerozporuje a táto je správna. Vo vzťahu k vykonaným opravám však namietala
výmenu dlažby, nakoľko tá mala byť rozbitá už v čase, kedy sa do bytu nasťahovala, keďže na tejto
si mala rozrezať prst na nohe. Taktiež namietala aj to, že lišty v byte pripevnené neboli. Vo vzťahu
k majetkovým pomerom žalovaných táto uviedla, že je na rodičovskej dovolenke s príjmom 412,- Eur

a jej manžel je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom má len príležitostné „fušky“.
Čo sa týka výdavkov tak uviedla, že platia za nájom sumu 470,- Eur a taktiež ich výdavky predstavujú aj
výdavky na zabezpečenie základných životných potrieb ako aj náklady spojené s maloletým dieťaťom,
ktoré sú minimálne vo výške 150,- Eur. Predmetné pojednávanie bolo odročené vzhľadom na návrh
žalobcu,ktorýžiadal,abyžalovanípreukázaliichmajetkovépomery,tedaabypredložilinájomnúzmluvu,

na základe ktorej si aktuálne prenajímajú byt a zároveň, aby predložili doklady o ich aktuálnych príjmoch.7. Žalovaná v 1.rade doložila do spisu podaním zo dňa 11.7.2023 potvrdenie o poberaní rodičovského
príspevku, zmluvu o krátkodobom nájme bytu, dodatok k zmluve o krátkodobom nájme bytu zo dňa
27.2.2023. Predmetné listinné doklady boli zaslané žalobcovi.

8. Žalobca v podaní zo dňa 13.7.203 zobral žalobu späť aj v časti sporných 80,- Eur titulom vykonaných
opráv v byte. Súd vyzval žalovaných, či súhlasia so späťvzatím žaloby a zároveň ich poučil, že ak
neuvedú dôvody, pre ktoré nesúhlasia so zastavením konania, súd zastaví konanie o zaplatenie 490,-
Eur. Žalovaní sa v súdom stanovenej lehote k doručenému podaniu žalobcu ako aj k výzve súdu

nevyjadrili, preto mal súd za to, že nemajú námietky voči zastaveniu konania.

9. Súd vo veci vykonal pojednávania dňa 27.6.2023 a dňa 12.9.2023, na ktorých vykonal dokazovanie
prečítaním faktúry č. XXXX/XX/XX, dodacieho listu zo dňa 5.12.2022 a zároveň sa oboznámil s listinnými
dokladmi a to výpisom z LV č. XXXX, zmluvou o prenájme bytu zo dňa 31.12.2021, výpoveďou nájomnej
zmluvy z 2.9.2022, podacími lístkami, faktúrou č. XXXX/XX/XX zo dňa 8.12.2022, potvrdením o poberaní

rodičovského príspevku žalovanou v 1.rade zo dňa 10.7.2023, zmluvou o krátkodobom nájme bytu
v spojení s dodatkom k tejto zmluve zo dňa 27.2.2023, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca je vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X.poschodí bytového domu na ul. K. v N., vo
vchode č. XX, súp. č. bytového domu XXXX, evidovaného na LV č. XXXX, kat. územie N.. Žalobca ako

vlastník predmetného bytu uzatvoril so žalovanými zmluvu o prenájme bytu dňa 31.12.2021, na základe
ktorej prenechal žalobca predmetný byt žalovaným do užívania za účelom bývania. Zmluvné strany sa
dohodli, že nájom sa uzatváraná na dobu určitú a to na 12 mesiacov od podpisu zmluvy, s možnosťou
jej predĺženia po vzájomnom súhlase oboch strán (do 21 dní do ukončenia zmluvy) formou písomného
dodatku. V čl. IV bod 1 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomca je povinný počínať si

počas celej doby nájmu tak, aby nedochádzalo ku škodám na predmete nájmu a v prípade zavineného
porušenia tejto povinnosti zodpovedá nájomca za vzniknutú škodu v plnom rozsahu. Nájomcovia sa
v zmysle bodu 2 predmetného článku zaviazali, že bez písomného súhlasu prenajímateľa nevykonajú
v byte žiadne stavebné zmeny ani úpravy. Podľa bodu 3 predmetného článku bolo medzi stranami sporu
dohodnuté, že v prípade skončenia doby nájmu sú nájomcovia povinní vrátiť byt v stave, v akom bol

prevzatý, podľa protokolu spísaného pri preberaní bytu. V bode 7 predmetného článku si zmluvné strany
medzi sebou navzájom dojednali to, že nájomcovia sa zaviazali vykonávať na svoje náklady drobné
opravy v byte a na jeho zariadení, súvisiace s ich užívaní a s bežnou údržbou. Drobnými opravami sa
pre účely tejto zmluvy považovali opravy, ktorých náklady v jednotlivom prípade neprevyšovali sumu
200,- Eur, pričom v zmysle predmetného ustanovenia nájomcovia nemali voči prenajímateľovi nárok na

náhradutaktovynaloženýchnákladov.Včl.VIIpredmetnejzmluvybolodohodnuténájomnéatovovýške
400,-Eurmesačne,vktorejvýškebolihradenéajnákladyspojenésužívanímbytu.Splatnosťnájomného
bola dohodnutá k 15.dňu v mesiaci. Pričom nájomné malo byť uhrádzané k rukám prenajímateľa alebo
na číslo účtu, uvedené v zmluve. V čl. VII bod 4 sa zmluvné strany dohodli, že nájomcovia uhradia
prenajímateľovi depozit vo výške 350,-Eur. Dňa 2.9.2022 žalobca ako prenajímateľ zaslal žalovaným

ako nájomcov výpoveď nájomnej zmluvy z dôvodu neplatenia nájmu na čas, existencie nedoplatkov na
P. a VSE, z dôvodu zvieraťa v byte a sťažovania sa susedov na hluk a iné veci. Žalovaným ako nájomcov
začala plynúť 60 dňová lehota od prevzatia výpovede, po uplynutí ktorej mal nájom bytu zaniknúť.
Podľa predložených podacích lístkov Slovenskej pošty v uvedený deň bola predmetná výpoveď daná
na poštovú prepravu pre oboch nájomcov. Dňa 15.11.2022 sa žalovaní vysťahovali z predmetného bytu

bez jeho riadneho odovzdania žalobcovi. Po skončení nájmu žalobca zistil v byte poškodenia, ktoré si
nechal odstrániť spoločnosťou C., O.. Táto spoločnosť vykonané práce vyúčtovala vo faktúre č.XXXX/
XX/XX zo dňa 8.12.2022 na sumu 760,- Eur. pričom z tejto faktúry vyplývalo, že ňou boli fakturované
opravy poškodených časti bytu žalobcu a to výmena časti podlahy v sume 110,-Eur, výmena plávajúcej
podlahy v hodnote 200,- Eur, oprava poškodenej dlažby v sume 130,- Eur, výmena líšt v hodnote 50,-

Eur, stierkovanie v hodnote 90,-Eur a maľovanie v sume 180,- Eur. Žalobca k predmetnej faktúre doložil
aj dodací list XXXX/XX/XX zo dňa 5.12.2022, ktorý obsahoval súpis vykonaných prác k faktúre č. XXXX/
XX/XX zo dňa 8.12.2022 na sumu 760,- Eur, pričom z predmetného listu je zrejmé, že v byte bola
vymenená časť dlažby a zároveň boli opravené dlaždice, pričom uvedené práce obsahovali vysekanie
poškodenej dlažby, zrovnanie povrchu a osadenie novej dlažby v kúpeľni a čistenie podlahy na chodbe

celkovo uvedené práce trvali 12 hodín, pričom cena za hodinu bola stanovená vo výške 20,- Eur, teda
celkováhodnotauvedenýchprácbolavyčíslenávsume240,-Eur.Taktiežzpredmetnéhododacieholistu
vyplýva, že v predmetnom byte spoločnosťou C., O. došlo k výmene plávajúcej podlahy, pričom uvedené
práce trvali 10 hodín pri hodnote 20,- Eur za 1 hodinu, teda celkovo uvedené práce boli ohodnotenéna sumu 200,- Eur. Taktiež bola vykonaná aj výmena líšt a to samolepiacou rohovou lištou o dĺžke
10m v počte 1ks v celkovej hodnote 50,- Eur. Čo sa týka vyúčtovaného stierkovania v hodnote 90,-
Eur, uvedené pozostávalo zo zahladzovania stien, brúsenia stien a čistenia stien od nečistôt. Následne

v predmetnom dodacom liste bolo ešte vyúčtované maľovanie 50 m2 v hodnote 180,- Eur.

11. Žalovaní vo svojej obrane a to v jednotlivých ich podaniach ako aj vo vyjadrení žalovanej v 1.rade
na pojednávaní dňa 27.6.2023 spochybňovali vykonanie prác spoločnosťou C., O. tak, ako tieto
boli vyúčtované vo faktúre č. XXXX/XX/XX. Namietali najmä rozsah vykonaných prác, keďže podľa

žalovaných predmetná spoločnosť napr. nevykonala vysekanie dlažby, nakoľko uvedené mal vykonať
žalovaný v 2.rade v čase, kedy sa žalovaní nasťahovali do bytu a to z dôvodu, že táto bola poškodená
a žalovaná v 1.rade si na nej porezala prst. Taktiež namietali aj to, že lišty v byte neboli pripevnené už
v čase, kedy sa žalovaní nasťahovali. Žalovaní však výslovne uznali, že žalobcovi nezaplatili nájomné
vo výške 2200,- Eur a taktiež uviedli aj to, že potreba opravy stien (stierkovanie) a maľovanie bola
zapríčinená ich konaním. Vo vzťahu k týmto opravám stien ani nespochybňovali rozsah vykonaných

práce, preto súd uvedené vyhodnotil ako nesporné a podľa § 151 ods. 1 CSP v spojení §186 ods. 2
CSP ohľadom týchto tvrdení nevykonával dokazovanie. Čo sa týka žalovanými spochybnených prác,
vo vzťahu k týmto žalobca vzal žalobu späť a to o zaplatenie 490,- Eur, preto súd v tejto časti konanie
zastavil a taktiež nevykonával dokazovanie ani ohľadom týchto prác.

12. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako OZ), nájomnou zmluvou
prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo
z nej bral aj úžitky.

13. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva

nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

14. Podľa § 686 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania,

výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala
by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

15. Podľa § 687 ods. 1 OZ, prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na

riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.

16. Podľa § 689 OZ, nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne
požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

17. Podľa § 693 OZ, nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám
alebo tí, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení
nájomcu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu.

18. Podľa § 696 ods. 2 OZ, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa

platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

19. Podľa § 710 ods. 1 OZ, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom
alebo písomnou výpoveďou.

20. Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto
času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

21. Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej
lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po

mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu
výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.5a)22. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

23. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

24. Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

25. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

26. Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

27. Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak

dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

28. V predmetnej právnej veci ako bolo vyššie uvedené vznikol nájomný vzťah medzi stranami sporu
na základe zmluvy o prenájme bytu 31.12021, na základe ktorej prenechal žalobca ako prenajímateľ
žalovaným ako nájomcom do dočasného užívania byt č. XX na X. podlaží vo vchode č. XX na ul. K. v N..

Predmetný nájom bytu bol dohodnutý na dobu určitú a to na 12 mesiacov, pričom výška nájomného bola
dohodnutá v sume 400,- Eur mesačne. Nájom bytu bol medzi stranami skončený na základe písomnej
výpovede, ktorú žalobca doručil žalovaným s tým, že výpovedná doba uplynula v zmysle zmluvných
ustanovení ako aj predmetnej lehoty stanovenej vo výpovedi, po uplynutí 60 dní od doručenia písomnej
výpovede nájomcom. Medzi stranami sporu nebola sporná platnosť výpovede nájmu bytu ani nebolo

sporné to, že žalovaní opustili byt žalobcu ku dňu 15.11.2022, kedy došlo k skončeniu nájmu, pričom
ktomutodňužalovanídlhovaližalobcovititulomnájomnéhosumu2200,-Euratozaobdobieod1.1.2022
do 15.11.2022. Keďže uvedené skutočnosti strany sporu nespochybňovali, súd mal túto skutočnosť za
nespornú, preto žalobu v časti o zaplatenie 2200,- Eur titulom nájomného vyhodnotil podľa § 685 a nasl.
OZ ako dôvodnú.

29. Taktiež ako dôvodnú vyhodnotil žalobu aj v časti o zaplatenie 270,-Eur titulom náhrady škody podľa
§ 420 ods. 1 OZ, keďže medzi stranami, vzhľadom na vyjadrenie žalovaných v podaní zo dňa 2.3.2023,
nebolo sporné to, že potreba maľovania a opravy stien bola zapríčinená konaním žalovaných. Taktiež
ani výška ceny prác, súvisiacich s opravou stien nebola zo strany žalovaných zákonným spôsobom

spochybnená, nakoľko žalobca predložil faktúru ako aj dodací list od dodávateľa prác, spoločnosti C.,
O., ktorá mala uvedené práce v byte žalobcu vykonávať, pričom z týchto dokladov je zrejmé, že hodnota
prác titulom stierkovania bola vyčíslená v sume 90,- Eur a hodnota prác, spočívajúcich v maľovaní
bytu bola vyčíslená v sume 180,- Eur za 50 m2. Súd poukazuje na to, že žalovaní v procesnej obrane
podľa § 151 ods. 2 CSP účinným spôsobom nespochybňovali hodnotu vyfakturovaných prác. Keďže

žalovaníporušenímpovinnostiriadneužívaťbytžalobcupodľa§689OZspôsobiliškodužalobcovi,ktorú
neodstránili postupom podľa § 693 OZ, vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody aj v časti o zaplatenie
270,- Eur, preto súd žalobe aj v uvedenej časti vyhovel.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, súd zaviazal žalovaných na zaplatenie 2470,- Eur (2200,- Eur

+ 270,- Eur) a to spoločne a nerozdielne podľa § 438 ods. 1 OZ a §511 ods. 1 OZ.

31. Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 490,- Eur, v uvedenej časti
zobral žalobca žalobu späť a to najskôr v časti o zaplatenie 410,- Eur podaním zo dňa 4.5.2023
a následne podaním zo dňa 13.7.2023 aj v časti o zaplatenie 80,- Eur. Súd vyzval žalovaných postupom

podľa § 145 a 146 CSP, či súhlasia so späťvzatím žaloby a v prípade, ak so zastavením konania
nesúhlasia, aby uviedli dôvody, pre ktoré so zastavením nesúhlasia, títo napriek riadnemu doručeniu
písomnej výzvy súdu zostali nečinní a neuviedli súdu žiadne dôvody ich nesúhlasu so zastavením
konania, preto súd vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, tomuto návrhu vyhovel a konanie o zaplatenie
490,- Eur zastavil.

32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.33. Vo vzťahu k možnosti žalovaných uhrádzať súdom priznanú pohľadávku žalobcovi v splátkach,
súd vychádzal zo žalovanými tvrdených skutočností ohľadom ich majetkových pomerov, pričom mal za
preukázané, že žalovaná v 1.rade je poberateľkou rodičovského príspevku, teda štátnej sociálnej dávky.

Žalovaný v 2.rade je podľa tvrdení žalovaných nezamestnaný, je evidovaný na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny a jeho príjem spočíva iba v občasných brigádach. Žalobca po oznámení uvedených
skutočnosti nežiadal, aby súd uvedené skutočnosti zisťoval lustráciou žalovaného v registri Sociálnej
poisťovne, preto súd tieto skutočnosti taktiež vyhodnotil ako nesporné a vychádzal z nich. Taktiež mal
súd za preukázané, že žalovaní žijú prenajatom byte, za ktorý od 1.3.2023 uhrádzajú mesačné nájomné

vo výške 470,- Eur. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil, že prihliadajúc na majetkové
pomery žalovaných ako aj na záujem žalobcu na tom, aby dlh žalovaných bol uhradený v primeranej
lehote, v danom prípade je odôvodnené, aby súd umožnil žalovaným uhradiť predmetný dlh v splátkach
po 100,- Eur, v dôsledku čoho by žalobcovi mal byť uhradený dlh do 2 rokov a jedného mesiaca odo
dňa vykonateľnosti predmetného rozsudku, čo je podľa názoru súdu primeranou lehotou. Súd uvedené
splátky žalovaným umožnil uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody

splátok, a teda v prípade, ak sa žalovaní omeškajú s úhradou čo len jednej splátky, uvedené bude mať
za následok splatnosť celého dlhu naraz.

34. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

38. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

39. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou

úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

40. Čo sa týka rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1,
ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca zavinil zastavenie konania v rozsahu 17% (konanie
o zaplatenie 490,- Eur, keďže v uvedenej časti bolo konanie zastavené z dôvodu dispozičného úkonu
žalobcu, ktorý nebol zavinený konaním žalovaných), avšak jeho úspech v konaní predstavoval 83%,

teda úspešnejšiemu žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v rozsahu
66% (83%-17%) voči neúspešnejším žalovaným. Súd sa zaoberal aj možnosťou aplikácie ustanovenia
§ 257 CSP, avšak v uvedenom prípade je nevyhnutné uviesť, že ustanovenie § 257 CSP umožňuje
súdu, aby tento nezaviazal neúspešnú stranu nahradiť trovy konania úspešnej strane. Uvedené je
možné využiť len vo výnimočných prípadoch, keď to odôvodňujú okolností prípadu, ktoré sú hodné

osobitného zreteľa. Podľa súdnej praxe pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba
prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, a tiež na okolnosti, ktoré
viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Jedným z rozhodujúcich hľadísk je
aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo
dobrým mravom. V predmetnom prípade žalobca po vyjadrení žalovaných sa domáhal len nároku na

náhradu žalovanými neuhradeného nájomného a nimi nespochybneného nároku na náhradu škodu za
žalovanými poškodené steny, v dôsledku uvedeného má súd za to, že aplikácia ustanovenia § 257 CSP
by bola v danom prípade neprimerane prísna voči žalobcovi, ktorý poskytol žalovaným byt na dočasné
užívanie, pričom títo mu neuhradili ani platby titulom nájomného, v ktorom zároveň boli započítanév zmysle čl. VII bod 1 zmluvy o prenájme bytu zo dňa 31.12.2021 aj platby spojené s užívaním bytu,
ktoré žalobca musel platiť za žalovaných bez ohľadu na to, že títo mu nájomné neuhradili. Taktiež
v danej veci súd prihliadol aj na správanie sa strán sporu, kedy žalobca upustil od uplatňovania ďalších

v žalobe uplatnených nárokov, ktoré žalovaní spochybňovali bez toho, aby trval na vykonaní rozsiahleho
dokazovania. Poukazujúc na uvedené, súd dospel k záveru, že v predmetnom prípade je dôvodné
o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť podľa § 255 ods. 2 CSP, a teda priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 66%. O výške týchto trov rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods.2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.