Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoE/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203870
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8814203870.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v exekučnej veci oprávneného: P., F. so sídlom
P. XX, XXX XX V. - F. U., C.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 865 141, proti povinnej: U. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XXX/XX, XXX XX X. O. Z. - I., prechodne bytom Z. P., XXX XX Z., o vymoženie 1.331,79 eur

s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k.
10Er/411/2014-11 zo 17. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie exekučný súd skutkovo a právne odôvodnil tým, že oprávnený ako veriteľ a
povinná ako dlžníčka 15. februára 2011 uzatvorili zmluvu o úvere, na zabezpečenie ktorého v rovnaký
deň dlžníčka vystavila neúplnú zmenku, ktorá bola 22. augusta 2011 doplnená. Dlžníčka nesplácala
splátky úveru riadne a včas, v dôsledku čoho veriteľ podal žalobu na rozhodcovský súd a na základe
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR XXXXX/XX z 30. augusta 2012 a

návrhu oprávneného z 23. februára 2014 začalo exekučné konanie. Dojednanie rozhodcovskej doložky
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) neplatná. Dojednanie rozhodcovskej doložky
a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi
bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež
smernice 93/13/EHS.

3. Na základe uvedeného exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 205
ods. 2 písm. c) a písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), teda, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci a že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že exekučný súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“)avnadväznostinaňhozákonč.244/2002Z.z.orozhodcovskom
konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) a na správne zistený skutkový stav veci nesprávne
aplikoval právny predpis. Podľa jeho názoru exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu po

materiálnej stránke nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa
opiera súd v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovskýrozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Tvrdil, že aplikovaním
ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní súd ukrátil účastníkov o ich práva, a to hlavne
o právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu došlo k nahradeniu konania

o žalobe o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na nedostatočne zistený skutkový
stav prvoinštančným súdom, keď súd konštatoval, že nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/
rozhodcovská doložka. Oprávnený uzatvára samostatné rozhodcovské zmluvy formou samostatného
právneho úkonu a v niektorých prípadoch sú rozhodcovské doložky obsiahnuté v rámci všeobecných

obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd to však nezisťoval a zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Navyše zdôraznil, že podľa § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) sa za neprijateľnú podmienku
považuje ustanovenie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Cieľom tejto úpravy bolo umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Zákonný sudca podanému odvolaniu v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 OSP nevyhovel.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného

poriadku (účinného do 31. marca 2017) v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného
od 1. apríla 2017), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a §
380 CSP a vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), pričom so zreteľom
na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami, podľa ktorých je odvolací súd viazaný

rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne
odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po prieskume napadnutého rozhodnutia
podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza.

10. S účinnosťou od 1. januára 2015 je rozhodcovské konanie upravené v dvoch právnych predpisoch,

a to v zákone o rozhodcovskom konaní a v zákone č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní“), ktorý zakotvil novú koncepciu právnej úpravy rozhodcovského konania v právnom poriadku
Slovenskej republiky, pričom aplikácia týchto predpisov závisí od strán sporu.

11. V dôsledku prijatia novej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania došlo aj k
zmenám Exekučného poriadku. V zmysle prechodných ustanovení Exekučného poriadku (§ 243d ods.
1, 2) na podklade rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach vydaných do 31. decembra
2014 bolo možné začať exekučné konanie len do troch mesiacov od účinnosti zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, pričom uplynutie tejto lehoty spôsobilo nemožnosť udelenia poverenia na

vykonanieexekúciesúdnemuexekútorovianáslednýzánikmateriálnejstránkyprávoplatnosti.Vprípade
splnenia zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku vznikla
povinnosť súdu preskúmavať rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach podľa právnej úpravy
účinnej do 31. decembra 2014. Po tomto dátume sa všetky rozhodcovské konania, v ktorých je prítomnýspotrebiteľský prvok spravujú zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V nadväznosti na
novoprijatú právnu úpravu došlo k rozdeleniu tzv. všeobecného režimu prieskumu exekučných titulov
v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a tzv. osobitného režimu prieskumu

rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach v súlade s ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného
poriadku.

12. Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že súlad rozhodcovskej doložky s ustanoveniami zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je len jedným z predpokladov jej zákonnosti, nie nevyhnutne

jej zárukou. Samotná rozhodcovská doložka, ale aj okolnosti jej uzavretia musia však rešpektovať aj
právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil zmluvný vzťah
založený na základe zmluvy o úvere uzatvorenej 15. februára 2011 ako vzťah spotrebiteľský.

14. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej doložky. V uznesení sp. zn. 3Cdo
146/2011 súd judikoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už

pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 z 1. novembra 2011.

15. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2010 ani od právneho názoru,
ktorý by mal byť oprávnenému známy z uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 6CoE/207/2012, sp.
zn. 6CoE/156/2012, sp. zn. 6CoE/158/2012, sp. zn. 6CoE/150/2012, sp. zn. 6CoE/128/2012, sp. zn.

20CoE/230/2012, sp. zn. 20CoE/221/2012, sp. zn. 20CoE/232/2012, sp. zn. 20CoE/237/2012 (porov.
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 610/2012). Rozhodcovský rozsudok
bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná,
a teda nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 6CoE/66/2012, sp. zn. 6CoE/256/2012).

16. Vo vzťahu k otázke rozsahu preskúmavacej právomoci exekučného súdu odvolací súd uvádza, že
exekučný súd je podľa § 44 ods. 2, ods. 3 Exekučného poriadku okrem iného oprávnený a zároveň
povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného

rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Ak je oprávneným predložený rozhodcovský
rozsudok vo veci, je exekučný súd oprávnený skúmať, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie
vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej doložky. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský

súd. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t. j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp.
rozhodcovskej doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, čo má
za následok materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípmi dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva exekučnému súdu
oprávnenie na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak

postupom v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011).17. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že v zmluvnom vzťahu medzi oprávneným a povinnou bola
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné, pričom exekučný súd túto skutočnosť neskúmal a nezistil tak dôsledne skutkový stav,

odvolací súd uvádza, že z exekučného spisu, ako aj z odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva,
že exekučný súd sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal platnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá je
súčasťou súdneho spisu a jej existenciu nepopieral. Táto námietka oprávneného preto nie je dôvodná.

18. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam konštatovanie, že rozhodcovská doložka

dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok bola v dôsledku jej neprijateľnosti neplatná,
a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platná rozhodcovská doložka je
základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a
rozhodovať vo veci. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácieomožnostivoľbymedziviacerýmiriešeniamiainformácieotom,čokonkrétnavoľbaznamená

(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si
v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Podstatným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku, je nepochybne forma rozhodcovskej doložky, t. j. jej zahrnutie do vopred
pripravených všeobecných obchodných podmienok predložených povinnej v pozícii spotrebiteľky bez
možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa, bez

možnosti rozhodcovskú doložku neuzatvoriť.

19. Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak je hlavný zmluvný vzťah (zmluva o úvere)
a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť súdnu
kontrolu rozhodcovskej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne

preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil
rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Podstatou individuálne nevyjednanej
zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom, poskytovateľom úveru, naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinný v pozícii spotrebiteľa nemala možnosť si rozhodcovskú
zmluvu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. To je prípad

typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať
dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.

20. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej predbežne formulovanej podmienky. Zmluvné

dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom
rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na
súdnu ochranu.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom exekučného súdu, ktorý skúmal predloženú rozhodcovskú
doložku vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok aj v takom prípade, keď
rozhodcovská doložka pripúšťa možnosť voľby, pred ktorým orgánom je zmluvná strana oprávnená
domáhať sa svojho práva. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej doložke ide
aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,

ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide
o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože
takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom
nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ

výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd
nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú
zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by tak jeho individuálne vyjednávanie
nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania istých zmluvných podmienok. Ak si
spotrebiteľ má individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, je to z

dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných
prípadoch rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľke, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekalú obchodnú praktikupodľa ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

22. Ak rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné
jej záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskehozákonníkaniejeomožnostivýberumedzištátnymasúkromnýmsúdom,alepredovšetkým
o dôsledkoch, ktoré zakladá, t. j. či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinná ako
spotrebiteľka nemá na výber, ak bude žalovaná na rozhodcovskom súde.

23. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občiansky zákonník) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo
zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej
neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a

vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní)

akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

24. Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z
podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť

vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú
rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo

skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

25. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v
záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú

neprijateľnosť miesta konania (rozsudky Súdneho dvora C-240/98 až C-244/98 Oceano Grupo Editorial,
C-40/08 Asturcom).

27. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania,
ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Naopak, nanútenie rozhodcovskej zmluvy zo strany
veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s pávom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v
súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade
so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

28. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004). Odvolací súd sozreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami.

29. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie oprávneného za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa

exekučné konanie končí.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).