Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/120/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200263
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200263.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jeannette Hajdinovej

a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Ivany Hauerlandovej PhD., v právnej veci žalobcu: X-NET
spol. s r. o., so sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31 399 835, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou MCL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 860 107,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101938433/2022 zo dňa 08.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
101938433/2022 zo dňa 08.07.2022 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102553316/2021 zo

dňa 13.12.2021 z r u š u j e a v e c v r a c i a orgánu verejnej správny prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 102553316/2021 zo dňa
13.12.2021 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo Daňový poriadok)

vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7.910,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
december 2018.

2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 až december 2019. O výsledku tejto
daňovejkontrolyvyhotovilprotokolzdaňovejkontrolyč.101500129/2021zodňa16.08.2021,obsahujúci
výzvu na vyjadrenia sa k zisteniam v ňom uvedeným a bol dňa 31.08.2021 doručený žalobcovi. Žalobca

sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly vyjadril podaním doručeným Daňovému úradu
Trnava dňa 14.10.2021. Daňový úrad Trnava prerokoval so žalobcom jeho vyjadrenie na ústnom
pojednávaní dňa 30.11.2021, pričom mu oznámil, že vydá rozhodnutie a to na základe výsledkov
zistených vykonanou daňovou kontrolou a vo vyrubovacom konaní.

3. Správca dane skúmal, či služby podľa predložených faktúr dodal deklarovaný dodávateľ - spoločnosť
Megsys, s. r. o., so sídlom Pekárska 11, Trnava 917 01, IČO: 50 336 274 (ďalej len Megsys),

a či tento dodávateľ bol schopný predmetnú dodávku realizovať. Preukázanie materiálneho plnenia
k deklarovaným dodávkam a ich pridruženie k osobe dodávateľa je prakticky možné iba v prípade, ak
samotný dodávateľ vie formálne a vecne potvrdiť, že dodávku skutočne vykonal. Nie je možné uznať
odpočítanie dane u platiteľa iba na základe toho, že má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v tuzemsku.Samotná faktúra je síce dokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, avšak iba vtedy, ak je to
faktúra osvedčujúca zdaniteľný obchod. Správca dane dospel k záveru, že ani opakovanou výpoveďou
svedka nebolo potvrdené, že služby uvedené na predmetnej faktúre boli dodané spoločnosťou

Megsys, nakoľko táto nebola schopná dodať uvedené služby z materiálnej, personálnej, a ani zo
subdodávateľskej stránky. Z predložených ročných hlásení podaných spoločnosťou Megsys, ako
daňovým subjektom zistil, že v roku 2018 mala 3 zamestnancov a vykázala mzdové náklady vo výške
9895,96 eur. Finančné ohodnotenie neodzrkadľuje, že by zamestnanci spoločnosti Megsys vykonali
uvedené služby. Žalobca a ani spoločnosť Megsys hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi

nepreukázali,žedodanieslužieboddodávateľabolorealizovanétak,akotodeklarujefaktúrač.1812003
a že pri jej dodávke vznikla daňová povinnosť a právo na odpočítanie dane, čím žalobca nepreukázal
splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň. Daňový úrad Trnava preto žalobcovi
právo na odpočítanie dane vo výške 7.910,- eur za zdaňovacie obdobie december 2018 nepriznal.

4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca dňa 31.01.2022 odvolanie.

5. Žalovaný, Finančné riaditeľstvo SR, ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím
č. 101938433/2022 zo dňa 08.07.2022 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č.
102553316/2021 zo dňa 13.12.2021.

6. Druhostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v procese správy daní, ako
aj v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, čo znamená, že daňový subjekt je
povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení vierohodnými dôkaznými prostriedkami. Podmienky,
za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane sú hmotnoprávnej povahy, súčasne svojím
charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť a preukázať. Faktúry sú z hľadiska nároku na

odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť
a ich vierohodnosť a komplexnosť preukazuje daňový subjekt. Žalovaný konštatoval, že správca dane
počas daňovej kontroly zistil, že vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bola dodávateľom
žalobcu spoločnosť Megsys a na všetkých dvadsiatich piatich faktúrach vystavených spoločnosťou
Megsys pre žalobcu ako daňový subjekt, na ktorých je ako dátum zdaniteľného plnenia uvedený

posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci, boli predmetom fakturácie služby podľa objednávky:
konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie,
spracovanie dokumentácie. Správca dane preveroval právo žalobcu na odpočítanie dane z uvedených
dodávateľských faktúr, pričom celková suma odpočítania dane za všetky kontrolované obdobia bola
spolu v sume 176 030,00 eur.

7. Žalovaný sa po preskúmaní rozhodnutia správcu dane a po vyhodnotení výsledkov dokazovania,
po jeho doplnení správcom dane vypočutím svedkov A. B. C. a D. E. a vykonaním preverenia
dodávok služieb u odberateľov žalobcu (Tatrabanka, a.s., Mesto Svätý Jur, KOOPERATIVA poisťovňa
a.s., Rackscale, s.r.o, SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., Slovak Telekom, a.s., SWAN a.s.) stotožnil

so záverom, že žalobca ako daňový subjekt hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal,
že dodanie sporných služieb bolo realizované tak, ako to deklaruje faktúra, vystavená spoločnosťou
Megsys.

II. Žaloba

8. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 101938433/2022 zo dňa 08.07.2022 v zákonnej lehote
správnu žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia

spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 102553316/2021 zo dňa 13.12.2021 a vrátenia veci orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

9. Žalobca namieta, že dňom dodania služby mu vznikla daňová povinnosť, čo deklaroval v podanom
daňovom priznaní. To zároveň znamená, že mu vzniklo aj právo na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty zo služieb vyplývajúcich z faktúr vystavených osobou konajúcou v pozícii zdaniteľnej osoby,
t. j. spoločnosťou Megsys. Za poskytnutie služieb preukázateľne zaplatil a dodané služby použil na
zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol daň z pridanej hodnoty na výstupe. Z predmetných obchodov
žalobca dosahoval zisk, takže obchodný vzťah s dodávateľom bol pre neho aj vzhľadom na zmluvnévzťahysozákazníkmiekonomickyopodstatnený.Žalobcapoukázalnamateriálneaformálnepodmienky
vzniku práva na odpočítanie dane a namietal rozpor v právnom posúdení veci správcom dane
a žalovaným, keďže spochybnili splnenie podmienok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa -

spoločnostiMegsys,alenainompodklade,pričomsvojeúvahyrozvíjaliopačnýmsmerom.Správcadane
vprvostupňovomrozhodnutí argumentoval,žepríslušnéslužbynebolidodanéažalovanývnapadnutom
rozhodnutí spochybnil konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúre.

10. Žalobca ďalej namieta nesprávnu interpretáciu § 24 a § 46 ods. 5 Daňového poriadku v súvislosti

s rozložením a prenosom dôkazného bremena. V rámci svojej argumentácie poukázal na stanovisko
prezentované v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa
03.09.2019. Dôkazy, ktoré by jednoznačne vyvracali dôkazy predložené žalobcom v konaní správca
dane nepredložil a ani nezabezpečil. Správca dane a žalovaný iba formulovali pochybnosti vo vzťahu
k skutočnej povahe a reálnemu poskytnutiu služieb, avšak počas konania nepreukázali opak, t. j. že
spoločnosť Megsys, predmetné služby žalobcovi neposkytla. Správca dane a žalovaný tak odmietli

priznať žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr len na základe pochybností a nie
na základe relevantných zistení alebo nespochybniteľných dôkazov. Pokiaľ tvrdia, že sporné služby
neboli dodané spoločnosťou Megsys, ako dodávateľom, boli povinní uviesť, subjekt ktorý podľa nich
tieto služby poskytol. Takýto záver však v napadnutých rozhodnutiach absentuje.

11. Žalobca namieta, že správca dane a žalovaný na neho nezákonným spôsobom preniesli dôkazné
bremeno a porušili princíp neutrality DPH.

12. Žalobca ďalej namieta nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu. Skutkový stav, ktorý
vzali správca dane a žalovaný za základ pre svoje rozhodnutie je v rozpore s administratívnym spisom

a nemá v ňom oporu. Žalovaný nesprávne vyhodnotil personálne kapacity spoločnosti Megsys ako
dodávateľa poskytnúť spochybňované služby žalobcovi. Ohľadom nesprávneho vyhodnotenia zisteného
skutkového stavu sa žalobca vyjadril k odpovediam jednotlivých odberateľov, a to najmä vo vzťahu
k preukázaniu prijatia služieb od spoločnosti Megsys. Žalobca namietal, že ani jeden z odberateľov
nevylúčil, že by mu boli zo strany žalobcu služby reálne poskytnuté, naopak, každý z nich potvrdil, že

mu žalobca dlhodobo a riadne poskytoval služby.

13. Žalobca taktiež namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov. Zmätočnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že správca dane vykonal
daňovú kontrolu za všetkých 25 zdaňovacích období, pričom ale počas týchto zdaňovacích období

sa skutkový stav relevantný pre správne vyrubenie dane vo významnej miere menil, čo však správca
dane ani žalovaný nerozlišovali. Išlo pritom o zmeny v zásadných skutočnostiach, o ktoré opierali svoje
posúdenie a závery. Žalobca sa vyjadril k otázke personálnych kapacít spoločnosti Megsys k evidencii
poskytnutých služieb (človekohodín), k povahe a špecifikácii poskytnutých služieb, k výsluchom svedkov
B. C. a D. E. v zmysle oznámenia o doplnení konania a k odberateľom žalobcu.

14. Žalobca ďalej namieta, že správca dane pochybil počas daňovej kontroly, keď žalobcovi neoznámil
pochybnosti k zisteným skutočnostiam, ani ho nevyzval na ich odstránenie, aby ich mohol relevantným
spôsobom tak, ako to ukladá § 46 ods. 5 Daňového poriadku, odstrániť. Správca dane nikdy presne

nešpecifikoval, aké dôkazy by považoval za dostatočné na odstránenie pochybností, ktoré mal. Všetky
výzvy boli všeobecné, a bez zamyslenia sa nad detailom prípadu.

15. Podľa žalobcu nebola dodržaná lehota na rozhodnutie o jeho odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu podľa § 65 ods. 3 Daňového poriadku a postup správcu dane pri doručovaní podľa

Daňovéhoporiadku,keďmudoručiloznámenieodoplneníkonaniabeztoho,abyhovyzvalnavyjadrenie
sa k zisteným skutočnostiam.

III. Vyjadrenie žalovaného

16. K žalobe sa žalovaný písomne vyjadril dňa 13.12.2022 a zotrval na argumentoch uvedených
v napadnutom rozhodnutí.17. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť dňom dodania služby
odberateľom neznamená, že mu vzniklo aj právo na odpočítanie dane na základe sporných faktúr
vystavených spoločnosťou Megsys. Dokazovaním počas daňovej kontroly i doplneným dokazovaním

počas daňového konania bola hodnovernosť predmetnej faktúry a s ňou súvisiacich predložených
dokladov spochybnená. Pri rozhodovaní vo veci priznania práva na odpočet dane treba rozlišovať
preukázanie splnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok, a že spochybnením skutočnej identity
dodávateľa bolo spochybnené aj preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu dane.

18. Žalovaný považuje námietky žalobcu za právne bezvýznamné, bez vplyvu na vecnú stránku žalobou
napadnutých rozhodnutí a na výšku rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty, ktorý bol vyrubený na
základe vykonanej daňovej kontroly. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie ako ani prvostupňové
rozhodnutie netrpia takými vadami, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutých
rozhodnutí a pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

IV. Replika

19. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, s tým, že žalovaný relevantným

spôsobom nekomentuje argumentáciu predloženú žalobcom, resp. že sa nevyjadruje k aplikovateľným
rozhodnutiam súdnych autorít, ktoré predostrel žalobca v správnej žalobe. Žalovaný nespochybňuje
zásadné argumenty predložené žalobcom v žalobe a neodstránil pochybnosti vo vzťahu
k nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia.

20. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V. Pojednávanie

21. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis

Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/120/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.
TT-20S/120/2022.

22. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č.
151/2022Z.z.vspojenís§10a§13zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskorších

predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 26.07.2023 rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu aj povereného zástupcu žalovaného.

VI. Relevantná právna úprava

23. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o DPH) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako
vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a

nehnuteľné veci ako je elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince,
ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,
ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným
Európskou centrálnu bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja
bankoviek a mincí.

24. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému
vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatiazáväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia
alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

25. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

26. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí
protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie
tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý

dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

27. Podľa §49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

28. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z

tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinnýplatiťdaňpodľa§69ods.2až4,7a9až12,c)nímuplatnenáprinadobudnutítovaruvtuzemsku
z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

29. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní

dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ
uvedený ako príjemca alebo dovozca.

30. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o DPH na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo
oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo
zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry.

32. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona
pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

33. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať

množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

34. Podľa § 3 ods. 1 DP pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.

35. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom
a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví
tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní,
vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k

správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

36. Podľa § 3 ods. 3 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

37. Podľa § 3 ods. 6 DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy
skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.
Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré
nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnostialebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo
ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

38. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
daneaskutočnosti,ktoréjepovinnýuvádzaťvdaňovompriznaníaleboinýchpodaniach,ktoréjepovinný
podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a
záznamov, ktoré je povinný viesť.

39. Podľa § 24 ods. 2 DP dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na
účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

40. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

41. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

42. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) DP daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej
len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v

priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi
dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

43. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu
dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia

alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

44. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu
dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

45. Podľa § 74 ods. 2 posledná veta DP v rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky
daňového konania dopĺňať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb
uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

46. Podľa § 74 ods. 4 DP odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení

alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie
konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie
konaniearozhodnutie,správcadanealeboorgán,ktoréhorozhodnutiebolozrušené,jeviazanýprávnym
názorom odvolacieho orgánu.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

47. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného

orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia
(§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

48. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej
súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných
povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnúúpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a

vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

49. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je

posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

50. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

51. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada
zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v daňovom konaní v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

52. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní,
ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je
zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí
až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o
odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva,

že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú
súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada
zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

53. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených

záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.
Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu
nadradený, avšak nie tak, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva.
Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon,
alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona (čl. 2 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky).

54.Podmienkyuvedenév§49ods.1,2a§51zákonaoDPHsúhmotnoprávnejpovahyanaichsplnenie
sa viaže nárok na odpočítanie dane. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie
uplatňuje,preukázal,žesplnilpodmienky,ktoréprenároknaodpočítaniezákonstanovil.Pokiaľsiplatiteľ

uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že
zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený.

55. Základnou podmienka je, aby išlo o tovar (službu), ktorý bol dodaný platiteľom dane uvedeným
na faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane

správne vychádzal nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým
dokladom nechýba materiálny podklad.

56. Reálne dodanie služby, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je tiež podmienkou uplatnenia
odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom a má

preukázať, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými
dokladmi), ale aj po stránke obsahovej. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový
subjekt skutočne kúpil službu, pri ktorej mu vznikla daňová povinnosť.57. Žalovaný a tiež správca dane vo svojich rozhodnutiach dospeli k záveru, že v konaní bolo
preukázané, že obchody deklarované žalobcom ako titul na zdaniteľné plnenia, z ktorých mu vznikol
nárok na odpočítanie DPH, neprebehli deklarovaným spôsobom a žalobca neuniesol dôkazné bremeno,

keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov práve
od dodávateľa vystavujúceho faktúry - spoločnosti Megsys, ktorých pravdivosť bola správcom dane
spochybnená.

58. V danej súvislosti súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ (napríklad rozsudok vo veci

C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C-285/11 zo 06.12.2012 - Bonik, rozsudok
vo veci C-18/13 z 13.02.2014 - Maks Pen,), z ktorej vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH,
ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb,
ktoréprijali,predstavujezákladnúzásaduspoločnéhosystémuDPHzavedenéhoprávnouúpravouÚnie.
Ako Súdny dvor EÚ opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl.
smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené.

Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené
na vstupe (pozri rozsudok Bonik bod 26 a citovanú judikatúru). Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá
osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala
uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných
plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (pozri

rozsudok Bonik bod 29 a citovanú judikatúru). Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie
dane nemôže byť v zásade zamietnuté.

59. Na druhej strane sa však osoby podliehajúce súdnej právomoci nemôžu podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom

zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto
právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, ak daňový podvod
spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,
že svojou kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná
osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, a to

bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia
služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Právo na odpočítanie dane tak
možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností
preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na
odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto

služiebzúčastnínatransakciipredstavujúcejdaňovýpodvodtýkajúcisaDPHzostranydodávateľaalebo
iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní
alebo týchto služieb.

60. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú

predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne
dôkazy, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú splnené. Vnútroštátnym
súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych
skutočností., aby bolo vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi možné určiť,
či daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo

súčasťou podvodu, ktorého sa dopustili jeho dodávatelia.

61. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá
je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie
uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto,

že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady
na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali
niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak až za súčasného splnenia dvoch
podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom
na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,

že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha
vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.62.Vpredmetnejprávnejvecižalobcazaposkytnutéslužby zaplatilcenuajsDPH,atonazákladefaktúr
vystavených spoločnosťou Megsys. Daňové orgány tvrdili, že nebolo preukázané, že takto fakturované
služby boli žalobcovi poskytnuté tým dodávateľom, ktorý je uvedený na predmetnej faktúre, že tomuto

dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, a preto ani žalobcovi
následne nevzniklo právo na odpočet DPH.

63. Správny súd zdôrazňuje, že samotné tvrdenie žalovaného a správcu dane, že v prejednávanej veci
nebolo plnenie poskytnuté žalobcovi skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúre alebo jeho

subdodávateľmibeználežitevykonanéhodokazovaniaazisteniaskutkovéhostavu,eštenepostačujena
vylúčenie práva na odpočet, na ktoré má žalobca nárok (rozsudok Súdneho dvora EÚ, vo veci C-18/13,
body 31, 32).

64. Správny súd dospel k záveru, že v predmetnej preskúmavanej veci mali daňové orgány pri
vyrubovacom konaní na výber z dvoch alternatív právneho posúdenia, ktoré záviseli od skutočného

stavu veci zisteného pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní.

65. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody neprebehli vôbec, že plnenia deklarované
v dôkazoch produkovaných žalobcom sa u neho nenachádzali, resp. preukazne nezanechali žiadnu
stopu svojej existencie, čiže mu ich označený dodávateľ nikdy nedodal , potom by bolo namieste

konštatovať,žežalobcabolsúčasťouskupinyvzájomneprepojenýchplatiteľovdane,pričomtítovykonali
viac súvisiacich plnení, ktoré ako celok vytvorili umelú situáciu, ktorej jediným cieľom bolo vytvoriť
podmienky potrebné na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe. Vtedy by na takéto plnenia daňové orgány
neprihliadali a žalobcovi by bolo možné odoprieť vrátenie príslušnej DPH na vstupe.

66. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak žalobca bol pritom
súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. jedna z osôb poskytujúcich
zdaniteľné plnenia (alebo viaceré osoby) z reťazca, ktorá vystavila faktúru, sa dopustila nezákonnosti,
v takom prípade mohli daňové orgány zamietnuť žalobcovi právo odpočítať hodnotu splatnej alebo
zaplatenej DPH, avšak len za predpokladu, že objektívne preukázali, že žalobca vedel alebo mal vedieť,

že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby
vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

67. Žalovaný a správca dane na základe vykonaného dokazovania dospeli k presvedčeniu, že služby
neboli poskytnuté spoločnosťou Megsys (faktúry boli vystavované fiktívne). Zároveň však tvrdili, že

žalobca svojim odberateľom služby dodával. Za takejto situácie mali daňové orgány možnosť doplniť
dokazovanie o zistenia týkajúce sa skutočného poskytovania služieb uvedených na faktúrach, pričom
za podklad mali slúžiť všetky dostupné informácie o službách, ich poskytovaní, rozsahu a konečných
prijímateľoch poskytnutých služieb - odberateľoch žalobcu.

68. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej
súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných
povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú
úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne

určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

69. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií

alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie
skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo
strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Daňový subjekt vyčerpá vlastné
dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúrua prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého
dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a
jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú

samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou
podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5
ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu
na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského
reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol

vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom
platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho
dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond
House).

70.Subjekty,ktoréprijmúvšetkyopatrenia,ktoréjemožnédôvodneodnichpožadovaťnazabezpečenie,

aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo
iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že
stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04,
C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Nie je v rozpore s právom
Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa

uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa
27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa
21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností
preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel
vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží

vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v
spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61).

71. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je
zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, keď znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou

požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. V záujme
predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov,
je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by
mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti
ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej

pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania
väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych
konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (napríklad uznesenie
Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 104/2012-89 zo dňa 1.3.2012, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sžf/25/2011 zo dňa 27.10.2011, sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.9.2011 a sp. zn. 2Sžf/42/2012 zo dňa

18.4.2013).

72. Žalovaný si vytvoril predčasný záver o tom, že reálnosť dodania zdaniteľného plnenia bola
spochybnená zo zistenia, že služby spoločnosťou Megsys nemohli byť poskytnuté, nakoľko táto

nedisponovala dostatočným počtom zamestnancov na ich vykonanie, a nemohla ich tak vykonať ani
subdodávateľsky, že odberatelia žalobcu ak by mali vedomosť o vykonaní služieb spoločnosťou Megsys,
sami by uviedli jej názov aj napriek tomu, že B. C., konateľ spoločnosti Megsys, pri výpovedi uviedol,
že uvedená spoločnosť služby dodala a vystavila pre žalobcu faktúry o poskytnutí služby.

73. Daňové orgány v konaní nedisponovali dostatočným počtom dôkazov, na základe ktorých by boli
v tomto štádiu konania oprávnené tvrdiť, že žalobca bol aktívnym účastníkom daňového podvodu,
alebo že by páchateľom podvodu pomáhal, pričom na základe žiadnych právne relevantných dôkazov
nebol preukázaný vzťah žalobcu k zámeru získať nenáležitú daňovú výhodu, na základe čoho by
daňovým orgánom prináležalo odmietnuť žalobcovi priznanie práva na odpočet DPH. Za daných

okolností nemožno opomínať ani na právnu zásadu in dubio pro reo, kedy existujú pochybnosti o otázke
skutkového posúdenia vzťahu (subjektívnej stránke) žalobcu k zákonnosti (resp. nezákonnosti) konania
jednotlivých účastníkov. Uvedené pochybnosti, pokiaľ je to možné, môžu byť odstránené v daňovom
konaní.74. ŽalobcovibolomožnéodoprieťvráteniepríslušnejDPHnavstupe,kebyboloobjektívnepreukázané,
že zdaniteľné obchody neprebehli vôbec, že služby deklarované v dôkazoch produkovaných žalobcom

mu neboli nikdy poskytnuté, čo by znamenalo, že žalobca bol súčasťou skupiny vzájomne prepojených
platiteľov dane, pričom títo vykonali viac súvisiacich plnení, ktoré ako celok vytvorili umelú situáciu,
ktorej jediným cieľom bolo vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe. Uvedené
správca dane ani žalovaný nekonštatovali.

75. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ako objednávateľ uzavrel so spoločnosťou
Megsys ako poskytovateľom zmluvu o poskytovaní služby zo dňa 15.05.2017, ktorou sa poskytovateľ
zaviazal poskytovať žalobcovi a jeho zmluvným odberateľom, partnerom a klientom technickú podporu
zariadení a s tým spojené komplexné odborné služby (inštaláciu, konfiguráciu, diagnostiku) a žalobca
sa zaviazal zaplatiť za riadne a včas poskytnuté služby poskytovateľovi dohodnutú cenu. Cenu služieb
zmluvné strany dojednali ako mesačný paušál za pohotovosť stanovený vo výške 2500 eur a cenu práce

za človekohodinu (aj každú začatú) vo výške 50 eur.

76. Z preberacieho protokolu za mesiac december 2018 vyplýva, že spoločnosť Megsys pre žalobcu ako
odberateľa vykonala služby v nasledujúcom počte hodín – konfigurácia – 116, inštalácia - 30, diagnostika
– 104, kontrola komunikácie – 150, hotline -1 , spracovanie dokumentácia -224, servisný zásah – 48,

analýza a meranie – 69.

77. Z výpisu servisných zásahov (označený aj ako príloha 1B) za mesiac december 2018 vyplýva,
že konečným príjemcom služieb, ktoré mal žalobca zabezpečovať prostredníctvom spoločnosti Megsys
bolo v danom mesiaci 13 odberateľov žalobcu –

Kooperativa a.s, Tatrabanka, a.s., Slovak Telekom, a.s., Technopol International, a.s., Da vinci Software,
Česká pošta, Mesto Svätý Jur, Prvá Penzíjna s.r.o, Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o, R
Collectors s.r.o, SophisT, GIENGER spol. s r.o., Sodexo s.r.o.

78. Žalobca vo vyjadrení k oznámeniu výsledkov daňovej kontroly navrhol vypočuť svedkov D. E., A. B.

C. a F. G. a súčasne preveriť len niektorých svojich odberateľov – SWAN, a.s., Slovak Telekom a.s.,
KOOPERATIVA poisťovňa a.s., SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Mestský úrad Svätý Jur, Tatra
Banka, a.s. a Rackscale, spol. s.r.o.

79. Správca dane výzvou zo dňa 27.04.2022 u siedmich odberateľov žalobcu (SWAN, a.s., Slovak

Telekom a.s., KOOPERATIVA poisťovňa a.s., SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Mestský úrad
Svätý Jur, Tatra Banka, a.s. a Rackscale, spol. s.r.o.) preveril odberateľsko – dodávateľské vzťahy
so žalobcom v zdaňovacích obdobiach 2017, 2018, 2019 pričom skúmal aj konkretizáciu služieb
dodávanýchžalobcom,zabezpečeniejednotlivýchprihlasovanížalobcom,spôsobobjednávaniaslužieb,
konečných odberateľov služieb, oprávnenie na postúpenie prihlasovacích práv žalobcom, časový

priestor na vykonanie objednávok žalobcom, zadávanie jednotlivých objednávok žalobcovi, ako aj formu
oznamovania vykonania požadovaných služieb ako aj dodanie, formu, účel dodaných služieb.

80. Z odpovede spoločnosti Rackscale, s.r.o., zo dňa 03.05.2022 vyplýva, že predmetná spoločnosť
od žalobcu v rokoch 2018 až 2019 žiadne služby neodoberala. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva,

že žalobca ako poskytovateľ a spoločnosť Rackscale, s.r.o., ako objednávateľ mali uzavretú zmluvu
o poskytovaní odborných konzultačných služieb zo dňa 01.06.2014, na základe ktorej sa žalobca
zaviazal pre objednávateľa a jeho zmluvným odberateľom, partnerom a klientom technickú podporu
zariadení poskytovať s tým spojené komplexné odborné konzultačné služby (inštaláciu, konfiguráciu,
diagnostiku) a žalobca sa zaviazal zaplatiť za riadne a včas poskytnuté služby poskytovateľovi

dohodnutú cenu. Cenu služieb zmluvné strany dojednali v paušálnej výške 1.000,- Eur mesačne.

81. Zo zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 02.01.2004 medzi spoločnosťou GTS Slovakia s.r.o. ako
záujemcom a žalobcom ako sprostredkovateľom vyplýva, záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť,
na základe ktorej zabezpečí pre záujemcu na základe podmienok stanovených touto zmluvou uzavretie

„zmlúv o poskytovaní telekomunikačných služieb“ medzi záujemcom a tretími osobami a záujemca sa za
podmienok stanovených zmluvou zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi províziu. Zmluva sa nachádza
v administratívnom spise, avšak v rozhodnutí absentuje vyhodnotenie, či má alebo nemá vplyv na
kontrolované zdaňovacie obdobie.82. Správcovi dane Daňový poriadok stanovuje povinnosť preukazovať skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane, a to nezávisle na

dôkaznejiniciatíveúčastníkovkonania(§24DP,rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS401/2009
alebo sp. zn. III. ÚS 93/2016).

83. Žalovaný a správca dane sa pri svojom postupe uvedenou zákonnou úpravou neriadili dôsledne
a k záveru, že služby uvedené na predmetnej faktúre neboli dodané spoločnosťou Megsys dospeli bez

riadneho preverenia všetkých odberateľov žalobcu, ktorí mali predmetné služby v zdaňovacom období
december 2018 odoberať.

84. Správny súd opakuje, že správca dane vedie dokazovanie tak, aby boli čo najúplnejšie zistené
skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci dane z pridanej hodnoty, pričom nie je viazaný
návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 DP). Je preto nevyhnutné, aby bolo vykonané dokazovanie

preverením všetkých odberateľov žalobcu – konečných príjemcov služieb, ktorým mala spoločnosť
Megsys poskytovať v predmetnom zdaňovacom období služby - Kooperativa a.s, Tatrabanka, a.s.,
Slovak Telekom, a.s., Technopol International, a.s., Da vinci Software, Česká pošta, Mesto Svätý
Jur, Prvá Penzíjna, Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o, R Collectors s.r.o, SophisT, GIENGER
spol. s r.o., Sodexo s.r.o. O to viac mal správca dane vykonať úplné dokazovanie, ak žalobca len

selektívne určil, ktoré subjekty boli konečnými odberateľmi služieb (Tatrabanka, a.s., Mesto Svätý Jur,
KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Rackscale, s.r.o, SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., Slovak Telekom,
a.s., SWAN a.s.).

85. Bez preverenia všetkých konečných príjemcov služieb je konštatovanie správcu dane i žalovaného

o vzniku dôvodných pochybností o splnení materiálnej podmienky odpočtu predčasné a nie je možné ho
považovať za konštatovanie založené na dostatočne zistenom skutkovom stave pre riadne posúdenie
veci.

86. Správny súd poznamenáva, že práve absencia dôsledného postupu správcu dane pri vedení

dokazovania podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku preverením všetkých konečných príjemcov služieb
a to i pri absencii návrhu zo strany účastníka konania, resp. len selektívneho výberu odberateľov
navrhnutých žalobcom obmedzuje východiská záverov správcu dane a následne i žalovaného len na
časť služieb ktoré mali byť spoločnosťou Megsys v danom zdaňovacom období poskytnuté.

87. Výsledok preverenia všetkých konečných odberateľov služieb, tak ako za zdaňovacie obdobie
december 2018 vyplývajú z výpisu servisných zásahov, vrátane prípadných výsluchov svedkov je
potrebné následne konfrontovať s listinnými dôkazmi a výpoveďami už vypočutých svedkov.

88. Ako už bolo uvedené vyššie, z výkazu poskytnutých služieb za december 2018, však vyplýva, že

služby od žalobcu prostredníctvom spoločnosti Megsys mali byť dodávané 13 odberateľom žalobcu –
konečným príjemcom služieb. Táto skutočnosť bola správcovi dane a žalovanému známa už v priebehu
daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania. Desať z 13 konečných príjemcov služieb však žalovaný
ani správca dane napriek tomu vôbec nepreveril. Správca dane obmedzením rozsahu dokazovania
vzmyslenávrhužalobcunebolviazaný,anepostupovalvsúladesúpravou§24ods.2DP,tedanenaplnil

požiadavku kladenú na jeho postup z hľadiska dokazovania.

89. Správny súd na základe zistených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry Súdneho
dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú predčasné, sú vydané na základe nedostatočne

zisteného skutkového stavu veci, čo je dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. e/, ods. 3 písm.
a/ SSP a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4
SSP. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo

opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP).90. Orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní preverí dodanie služieb u všetkých konečných
príjemcov služieb žalobcu resp. spoločnosti Megsys, či sú so žalobcom v zmluvnom vzťahu, na základe
ktorého mohli a mali byť služby poskytované, a následne preverí aj existenciu kontraktačných opatrení

žalobcu vo vzťahu k spoločnosti Megsys. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu
ustáli, či žalobca ako daňový subjekt preukázal alebo nepreukázal, že dodanie sporných služieb bolo
realizované tak, ako to deklaruje faktúra, vystavená spoločnosťou Megsys. Správca dane sa bude
zaoberaťajzmluvouosprostredkovaníuzavretoužalobcomsospoločnosťouGTS,a.s.,čivpredmetnom
zdaňovacom období vznikol žalobcovi nárok na odmenu z tejto zmluvy, či je možné ju zahrnúť do daného

zdaňovacieho obdobia a odpočítať si DPH v danom zdaňovacom období z takto poskytnutej služby.
Svoje rozhodnutie odôvodní v intenciách § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Okrem vyhodnotenia všetkých
vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pokiaľ by orgán verejnej správy prvého
stupňa dospel znova k presvedčeniu, že deklarovaný dodávateľ služby nedodal, je potrebné vykonať
dokazovanie za účelom prešetrenia, skutočného pôvodu poskytnutých služieb.

91. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP)

92. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.

a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).