Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010350
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2317010350.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ublíženie
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h)
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20.1.2023
č.k. 9T/83/2017-365, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.9.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku v spojení s § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd
napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu a trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
hlásený trvalý pobyt D. E. XXX/X, F., G.. A. C., Slovenská republika, vedenú na Okresnom súde Galanta
pod sp. zn. 9T/83/2017 na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta z 24.05.2017,
č. 3Pv 419/16/2202, pre skutok právne kvalifikovaný prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom

základe, že
dňa 12.07.2016 v čase okolo 09.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. škoda Felícia, EČV: H. v
Sládkovičove po ulici Z. Kodálya smerom k trojramennej križovatke s miestnou komunikáciou označenou
ako hlavná cesta, vedúcej k ulici Fučíkovej, pričom nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu svojho
vozidla, nerešpektoval dopravnú značku ,,Daj prednosť v jazde“, svojim vozidlom vošiel do križovatky,

kde ľavou prednou časťou svojho vozidla narazil do pravej časti zadného kolesa bicykla, po hlavnej ceste
smerom k ulici Fučíkovej jazdiacej cyklistky I. J., ktorá následkom nárazu spadla z bicykla na vozovku
a utrpela zranenia vo forme zlomeniny hornej časti ľavej lakťovej kosti v oblasti hákovitého výbežku,
krvácajúcichodrenínvoblastiľavéholakťaaodrenínvoblastiľavéhozápästia,ktorésipodľaznaleckého
posudku vyžiadali liečenie spojené s PN v trvaní po dobu celkom 72 dní, čím porušil ustanovenie § 4
ods. 1 písm. c) a § 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (z.

č. 8/2009 Z. z. v príslušnom znení),
postupuje Okresnému dopravnému inšpektorátu Galanta Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Galante, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal byť prejednaný ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len ako „okresný súd“ alebo aj „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa
20.01.2023, č. k. 9T/83/2017 - 365 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len
„obžalovaný“) za vinného zo spáchania nedbanlivostného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.

1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na skutkovom
základe, že
dňa 12.07.2016 v čase okolo 09.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. škoda Felícia, EČV: H. v
Sládkovičove po ulici Z. Kodálya smerom k trojramennej križovatke s miestnou komunikáciou označenou
ako hlavná cesta, vedúcej k ulici Fučíkovej, pričom nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu svojho
vozidla, nerešpektoval dopravnú značku ,,Daj prednosť v jazde“, svojim vozidlom vošiel do križovatky,

kde ľavou prednou časťou svojho vozidla narazil do pravej časti zadného kolesa bicykla, po hlavnej ceste
smerom k ulici Fučíkovej jazdiacej cyklistky I. J., ktorá následkom nárazu spadla z bicykla na vozovkua utrpela zranenia vo forme zlomeniny hornej časti ľavej lakťovej kosti v oblasti hákovitého výbežku,
krvácajúcichodrenínvoblastiľavéholakťaaodrenínvoblastiľavéhozápästia,ktorésipodľaznaleckého
posudku vyžiadali liečenie spojené s PN v trvaní po dobu celkom 72 dní, čím porušil ustanovenie § 4

ods. 1 písm. c) a § 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (z.
č. 8/2009 Z. z. v príslušnom znení).
2. Na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku si prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta ponechal
lehotu na podanie odvolania, pričom odvolanie v zákonom stanovenej lehote nepodal, a teda táto lehota
márne uplynula. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie, čo do výroku o vine a treste.

3. Obžalovaný zahlásené odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu osobitným písomným
podaním zo dňa 6.2.2023, v ktorom uviedol (skrátene) nasledovné:
3.1. Po rekapitulácii výroku a odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že by vozidlo zn. Škoda Felícia narazilo do bicykla. Na hlavnom pojednávaní
dňa 16.9.2022 vypovedal tak, že celé je to vykonštruované, až po 5 dňoch to začala polícia vyšetrovať.
I. J. sa nedotkol, ona zabalansovala a spadla. Žiadne zranenie nemala, čo potvrdil výpoveďou aj jej

bratranec. Dali policajtom falošný doklad na opravu bicykla, chodili za ním (tým myslí druha poškodenej)
s tým, aby zaplatil, inak podajú na neho trestné oznámenie. Bolo to tak, že ona išla po strede cesty,
obzrela sa, zabalansovala a spadla. Ešte jej opravil vyosené koleso na bicykli. Tou križovatkou chodí
denne, nesúhlasí s tým, že by nebol disciplinovaný vodič. Poškodenú si všimol, keď stál na tej križovatke
v tvare T, ona išla po hlavnej ceste, on stále na vedľajšej. Rozbiehal sa a vtedy ona zabalansovala

a spadla. Na dedinách je to bežne tak, je to málo frekventovaná cesta, tá vedľajšia cesta je spojnica
medzi ulicami. Pri jeho rozjazde do križovatky bola poškodená už za križovatkou, cca 4 – 5 mestrov od
neho, následne bez jeho pričinenia spadla, kedy on zastavil cca 4 – 5 metrov od nej. Nič nespravil, mohol
kľudne aj odísť, nakoľko nedošlo k žiadnej nehode, ani k poškodeniu zdravia či majetku. Opakuje, bol
to moment, priblížil sa k nej, možno to bolo pol metra. Opätovne poznamenáva, že poškodená strana

sa domáhala škody na bicykli cez falošný doklad, bicykel nebol tak poškodený ako sa uvádzalo.
3.2. Z výpovede znalca z odboru dopravy, na otázku obhajcu vyplýva, že pri vypracovaní znaleckého
posudku neuvažoval o možnosti, že by nedošlo ku kontaktu bicykla a auta. Pritom táto otázka mu bola
daná v bode č. 5 uznesenia o pribratí znalca, ktorá znela „Vyjadrite sa k priebehu dopravnej nehody
v kontexte výpovedí jednotlivých jej účastníkov, najmä na hlavnom pojednávaní dňa 15.5.2019 (č. l. 230

– 231). Na hlavnom pojednávaní dňa 15.5.2019 vypovedal „Aj teraz som išiel krokom, pričom poškodenú
som videl v strede križovatky a potom už bola približne 4 metre za križovatkou, keď spadla z bicykla bez
toho, aby mala kolíziu s mojím vozidlom. Na vozdile nevznikli žiadne škrabance, čo potvrdila aj polícia...“
3.3. Súd mal znalcovi uložiť doplnenie znaleckého posudku o zodpovedanie otázky č. 5 uznesenia
o pribratí znalca, a to, aby sa vyjadril k priebehu dopravnej nehody aj z pohľadu účastníka dopravnej

nehody – jeho ako obžalovaného.
3.4. Z doposiaľ vykonaného dokazovania prichádzajú do úvahy dve verzie skutku, pritom do úvahy
prichádza priaznivejšia verzia pre neho a tou je verzia, že sa bicykla, na ktorom jazdila I. J. nedotkol.
Preto nebolo preukázané, že by medzi konaním a následkom bola daná príčinná súvislosť. Z toho
dôvodu nejde ani o trestný čin, ale o nešťastnú udalosť, kedy cyklistka pred vozidlom zabalansovala

a spadla z bicykla, bez jeho zavinenia. Celý skutok sa začal vyšetrovať až 18.7.2016, teda 6 dní po tom,
čo sa stal, kedy bola vykonaná obhliadka miesta činu, vozidla a bicykla. Na mieste činu nemohli policajti
zistiť nič, najmä konečnú polohu vozidla a bicykla, rovnako na vozidle, na ktorom neboli žiadne stopy
z dopravnej nehody a tiež na bicykli, ktorý bol po oprave. Pre potreby dokazovania bol do spisu doložený
doklad o oprave bicykla, ktorý nezodpovedal skutočnosti, pretože bicykel opravil on sám.

3.5. Závery znaleckého posudku sú iba teoretické, znalec sa nevyjadril v kontexte jeho výpovede
z hlavného pojednávania zo dňa 15.5.2019, hoci to mal za úlohu v bode 5 znaleckého posudku.
3.6. Taktiež vo svojej záverečnej reči uviedol, že celé to bolo zinscenované pánom F., partnerom
poškodenej, ktorý ho vydieral, aj jeho manželku, že keď nezaplatí 3000,- Eur, príde o vodičák. Uviedol,
že sa cíti byť bezúhonný, má nejaké dopravné priestupky, to je bežné, jazdí po celej Európe, má

odjazdených vyše milión km bez nehody. Taktiež sa znalec nevenoval bicyklu, je na ňom starý plášť, ak
by bol skutočne opravený, tak by tam mal byť nový plášť.
3.7. Nakoľko nebolo vykonané doplnenie znaleckého dokazovania, navrhuje Krajskému súdu v Trnave,
aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a na doplnenie znaleckého posudku i vyjadrenie
sa k dopravnej nehode, v kontexte jeho výpovede. Alternatívne navrhuje oslobodiť ho spod obžaloby

podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi,
ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2.
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste, proti ktorým
je tento opravný prostriedok prípustný.
5. Po preskúmaní napadnutých výrokov, v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených,

dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné, avšak z iných dôvodov ako uvádza obžalovaný.
6.Odvolacísúdsastotožňujesnázoromprvostupňovéhosúdu,ževykonanýmdokazovanímnahlavnom
pojednávaní bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná
obžaloba. Podstatu žalovaného skutku je možné vymedziť nasledovnými skutkovými zisteniami, ktoré
boli prvostupňovým súdom uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku:

obžalovaný dňa 12.07.2016 v čase okolo 09.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. škoda Felícia,
EČV: H. v Sládkovičove po ulici Z. Kodálya smerom k trojramennej križovatke s miestnou komunikáciou
označenou ako hlavná cesta, vedúcej k ulici Fučíkovej, svojim vozidlom vošiel do križovatky, kde po
hlavnej ceste smerom k ulici Fučíkovej jazdila cyklistka I. J., ktorá spadla z bicykla na vozovku a utrpela
zranenia vo forme zlomeniny hornej časti ľavej lakťovej kosti v oblasti hákovitého výbežku, krvácajúcich

odrenín v oblasti ľavého lakťa a odrenín v oblasti ľavého zápästia, ktoré si podľa znaleckého posudku
vyžiadali liečenie spojené s PN v trvaní po dobu celkom 72 dní, pričom tieto skutkové zistenia neboli
spochybňované žiadnou z procesných strán.
7. Spochybňované bolo, či obžalovaný venoval dostatočnú pozornosť riadeniu svojho vozidla, či
rešpektoval dopravnú značku ,,Daj prednosť v jazde“, či po tom, čo svojim vozidlom vošiel do križovatky,

ľavou prednou časťou svojho vozidla narazil do pravej časti zadného kolesa bicykla, po hlavnej ceste
smerom k ulici Fučíkovej jazdiacej cyklistky I. J., a teda či táto následkom nárazu spadla z bicykla na
vozovku. Obžalovaný tvrdil, že sa vozidlom poškodenej nedotkol, ale ona zabalansovala a spadla, teda
bez jeho pričinenia, nemala vtedy žiadne zranenia, rovnako odovzdala falošný doklad na opravu bicykla.
Na dedinách je bežné, že cyklisti chodia stredom cesty a autá ich obiehajú sprava.

8. Obžalovaný namietal v odvolaní aj to, že znalecký posudok neuvažoval o možnosti, že by nedošlo ku
kontaktu bicykla a auta, preto mal súd uložiť doplnenie znaleckého posudku. Vzhľadom na dve možné
verzie skutku, keď na mieste činu policajti už nič nemohli zistiť, pre absenciu stôp z dopravnej nehody,priaznivejšia verzia pre obžalovaného je tá, že išlo o nešťastnú udalosť. Išlo o zinscenovanú akciu, bol
vydieraný partnerom poškodenej, že ak nezaplatí 3.000 eur, príde o vodičák.
9. Odvolací súd vyhodnotil vyššie uvedené námietky obžalovaného ako nedôvodné. V plnom rozsahu

sa stotožňuje s tým, akým spôsobom prvostupňový súd vykonal dokazovanie v tejto trestnej veci a
ako vyhodnotil vykonané dôkazy. Prvostupňový súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal
v celej šírke v súlade s ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom
vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou
zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne

vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými
právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.
10. Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje. Čo sa týka „skutkových“

námietok obžalovaného, prvostupňový súd sa správne vysporiadal so všetkými okolnosťami rozhodnými
pre záver o tom, že prišlo ku skutku tak, ako je popísaný v skutkovej vete napadnutého rozsudku, a že
tento spáchal obžalovaný.
11. K námietkam obhajoby k „zinscenovaniu“ udalosti, k verzii prezentovanej poškodenou sa vyjadril už
prvostupňový súd, keď na strane 7 predposledný odsek uviedol, z akých dôkazov mal za preukázanú

existenciu zranení poškodenej, a aj to, že sa znalec vysporiadal aj s verziou obžalovaného o tom, že
k nehode prišlo iným spôsobom, než uvádzala poškodená.
12. Prvostupňový súd následne skúmal, či predmetný skutok, vzhľadom na ďalšie skutkové okolnosti
tohto prípadu, napĺňa znaky konkrétneho trestného činu.
Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá

sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) na chránenej osobe.

Podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek
poškodenie zdravia iného.
Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 123 ods. 3 Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je
a) zmrzačenie,
b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
c) ochromenie údu,

d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e) poškodenie dôležitého orgánu,
f) zohyzdenie,
g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
h) mučivé útrapy, alebo

i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

13. Prokurátor v podanej obžalobe a prvostupňový súd v napadnutom rozsudku identifikovali poruchu
zdravia poškodenej jednotlivými zraneniami, ktoré na základe lekárskych správ a vypracovaného
znaleckého posudku znaleckou spoločnosťou EXPERT GROUP, k.s. boli preukázané v nasledovnom
rozsahu: zranenia vo forme zlomeniny hornej časti ľavej lakťovej kosti v oblasti hákovitého výbežku,
krvácajúcich odrenín v oblasti ľavého lakťa a odrenín v oblasti ľavého zápästia. S poukazom na

predmetný znalecký posudok bolo napokon preukázané, že poškodená bola ošetrená dňa 13.7.2016,
liečenietrvalocelkom72dníaobvyklýspôsobživotaupoškodenejbolvýznamnenarušený,obmedzenia
trvali cca 10 týždňov.14. V dôsledku vyššie uvedených skutkových zistení prvostupňového súdu, premietnutých v skutkovej
vete napadnutého rozsudku, možno konštatovať, že prokurátor uniesol dôkazné bremeno a preukázal,
že skutok sa stal tak, ako bol uvedený v podanej obžalobe.

15. Prvostupňový súd však pochybil, keď dospel k záveru, že skutkové zistenia o lekárskom ošetrení
a liečení v celkovej dĺžke 72 dní u poškodenej možno právne posúdiť ako ťažkú ujmu na zdraví podľa
§ 123 ods. 3 Trestného zákona a kvalifikovať ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157, ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
16. Ustanovenie § 123 ods. 3 Trestného zákona vyžaduje na naplnenie právneho pojmu ťažká ujma na

zdraví kumulatívne preukázanie nasledovných skutkových zistení:
a) poškodenie zdravia iného (v tomto prípade vzniknuté zranenia poškodenej),
b) objektívne vyžiadanie si liečenia, prípadne pracovná neschopnosť, v trvaní najmenej 42 kalendárnych
dní,
c) počas ktorých (najmenej 42 dní) závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného (t. j.
uvedenie konkrétnych obmedzení v obvyklom spôsobe života poškodenej, ktoré možno považovať za

závažné).
17. Prvostupňový súd mal preukázané skutkové zistenia uvedené pod písmenami a) a b), avšak s
poukazom na formuláciu skutkovej vety napadnutého rozsudku nemal za preukázané žiadne konkrétne
sťaženie obvyklého spôsobu života poškodenej.
18.Zvyššieuvedenýchdôvodovnezodpovedáskutkovávetaprávnejveteaprávnejkvalifikáciiuvedenej

v napadnutom rozsudku, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, na
ktorý je odvolací súd povinný prihliadnuť ex offo.
19. Odvolací súd je však, na rozdiel od dovolacieho súdu, oprávnený skutkový stav zistený
prvostupňovým súdom meniť. Ustanovenie § 322 ods. 3 Trestného priadku umožňuje odvolaciemu súdu
rozhodnúť rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý

bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím
súdom. Toto oprávnenie je však limitované tým, že v neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného. Jedná sa o zásadu zákazu zmeny k horšiemu.
20. Zásada zákazu zmeny k horšiemu (prohibitio reformationis in peius) je v odvolacom konaní upravená

v ustanovení § 322 ods. 3 a § 327 ods. 2 Trestného poriadku. Táto zásada je súčasťou kontinentálnej
právnej tradície a vychádza už z rímskeho práva. V ústavnoprávnej rovine je súčasťou komplexu
práv obvineného na spravodlivý proces. Jedná sa o princíp garantujúci slobodu práva podať opravný
prostriedok v trestnom konaní. Tá je zaručená tým, že ak obvinený bude žiadať o revíziu prvostupňového
rozhodnutia,budemaťistotu,žesajehopostavenienemôžeoprotiprvostupňovémurozhodnutiuzhoršiť.

Výklad obsahu tejto zásady však v právnej praxi nie je interpretovaný v rovnakom rozsahu, a to s
poukazom na rôznorodosť pochybení, ktoré pri jednotlivých výrokoch napadnutého rozhodnutia môžu
nastať.
21. Je nepochybné, že zásada zákazu reformatio in peius sa týka všetkých výrokov (o vine, o treste,
o ochrannom opatrení a o náhrade škody). Osobitnú pozornosť je potrebné venovať najmä výroku o

vine, ktorý má tri zložky, a to skutkovú vetu (skutkovú časť), právnu vetu a právnu kvalifikáciu (právnu
časť). Práve riešenie rozporu týchto zložiek výroku o vine v napadnutých rozhodnutiach môže spôsobiť
v právnej praxi rozdiely v ich riešení a tým aj v stanovení obsahu zásady zákazu reformatio in peius.
22. Ustanovenie § 169 ods. 1 Trestného poriadku ustanovuje postup súdu pri rozhodovaní o vine, treste,
náhrade škody a ochrannom opatrení, kedy je súd ako prvý povinný ustáliť, či sa stal skutok, pre ktorý

je obvinený stíhaný (tzv. skutkovú vetu) a následne z nej odvodiť formuláciu právnej vety a právnej
kvalifikácie, ktoré kvalifikujú zistený (dokázaný) skutok ako konkrétny trestný čin.
23. Na základe vyššie uvedených úvah možno konštatovať, že zásada zákazu reformatio in peius sa
netýka všetkých skutkových okolností (napr. dňa a miesta spáchania skutku, použitia konkrétneho pojmu
namiesto všeobecného pojmu, ktorý bol v napadnutom rozhodnutí použitý a pod., kde sa jedná o tzv.

totožnosť skutku), ale primárne sa týka tých skutkových okolností, ktoré zakladajú právnu kvalifikáciu
skutku ako trestného činu, príp. jeho kvalifikovanú skutkovú podstatu. Ak nastane situácia, kedy sú
skutková veta, právna veta a právna kvalifikácia vo vzájomnej zhode, zásada zákazu reformatio in peius
bráni odvolaciemu súdu sprísniť akúkoľvek zo zložiek výroku o vine v neprospech obvineného.
24. Ak nastane rozpor medzi skutkovou vetou, právnou vetou a právnou kvalifikáciou ako obligatórnych

zložiek výroku o vine, je vyriešenie tohto rozporu pri rešpektovaní zásady zákazu reformatio in peius
právne náročnejšie. Bez potreby osobitného odôvodnenia s poukazom na ustanovenie § 169 ods. 1
Trestného poriadku možno konštatovať, že z formulácie skutkovej vety (skutku) musí vychádzať právna
veta a napokon aj právna kvalifikácia skutku ako trestného činu. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie §371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, podľa ktorého je dovolacím dôvodom, ak je rozhodnutie založené
na neprávnom právnom posúdení zisteného skutku.
25. Otázkou, ktorou sa odvolací súd musel v tomto konaní vysporiadať, je, či možno na základe právnej

kvalifikácie skutku (príp. aj právnej vety) uvedenej v napadnutom rozhodnutí zmeniť (v tomto prípade
doplniť) skutkovú vetu tak, aby skutok zodpovedal použitej právnej kvalifikácii. Uvedená zmena by
sa pritom nedotkla druhu ani výmery uloženého trestu, keďže trest sa ukladá práve podľa právnej
kvalifikácie skutku.
26. Rešpektujúc právny názor vyslovený napr. Ústavného súdu ČR (viď. Nález ÚS ČR I. ÚS 670/05

zo dňa 24.04.2006) je potrebné zásadu zákazu reformatio in peius vykladať extenzívne. Pri tomto
type výkladu môžeme konštatovať, že ak prokurátor, ako strana konania, nepodal odvolanie do výroku
o vine, má za to, že skutok bol zistený a formulovaný komplexne a správne, pričom iné relevantné
skutkové okolnosti ním ako nositeľom dôkazného bremena v súdnom konaní preukázané neboli a
právna veta a právna kvalifikácia zodpovedajú zistenému skutku. V prípade ak by sa chyba (vada)
vo výroku o vine vyskytla, musel by na jej nápravu podať opravný prostriedok (či už v prospech

alebo neprospech obvineného). Právne posúdenie, či vzniknutá vada je v prospech alebo neprospech
obvineného stanovuje rozsah subjektov, ktoré ju môžu napadnúť. Kým v prípade vady vo výroku o
vine, ktorá je v prospech obvineného majú právo domáhať sa revízie prvostupňového rozhodnutia
tak prokurátor ako aj obvinený (príp. iné osoby oprávnené podať odvolanie v prospech obvineného),
domáhať sa revízie výroku o vine v neprospech obvineného má právo výlučne prokurátor. Ak nevyužitím

práva na podanie odvolania príjme prokurátor závery súdu vyjadrené v skutkovej vete, právnej vete
a právnej kvalifikácii skutku, bolo by v rozpore s filozofiou odvolacieho konania iniciovaného výlučne
obvineným, aby prišlo k zmene výroku o vine v neprospech obvineného (napr. stanovením vyššej škody,
závažnejšieho následku, dlhšieho obdobia páchania skutku a pod.) a napokon aj v rozpore so zásadou
zákazu reformatio in peius, z ktorej možno vyvodiť, že obvinený je oprávnený podať odvolanie len vo

svoj prospech.
27. Keďže výrok o vine má tri zložky, ktoré musia byť v súlade, je potrebné domáhať sa opravy
ktorejkoľvek z týchto zložiek v neprospech obvineného podaním odvolania zo strany prokurátora,
ktorý ako nositeľ dôkazného bremena nesie zodpovednosť sa výsledok trestného konania. Nie je
akceptovateľné (aj s poukazom na profesijný status prokurátora), aby akceptoval nevyužitím práva

na podanie odvolania stav ich nesúladu s tým, že minimálne jedna z týchto zložiek (v tomto prípade
právnavetaaprávnakvalifikácia)zodpovedajúpodľajehonázoruvykonanémudokazovaniunahlavnom
pojednávaní. Ak prijmeme tento záver, je odpoveďou na otázku nastolenú v ods. 25 tohto uznesenia
právny názor, podľa ktorého nie je možné skutkovú vetu meniť (dopĺňať) tak, aby zodpovedala právnej
kvalifikácii napadnutého rozhodnutia, nakoľko prokurátor nepodaním odvolania so skutkovou vetou

napadnutého rozhodnutia súhlasil.
28. Ak teda vznikne rozpor medzi skutkovou vetou, právnou vetou a právnou kvalifikáciou skutku s takým
obsahom,žeskutokuvedenývskutkovejvetezodpovedámiernejšejprávnejkvalifikáciiakojeuvedenév
napadnutom rozhodnutí a odvolanie bolo podané len v prospech obvineného, je potrebné zosúladiť tieto
tri zložky o vine spôsobom, že príde k zmierneniu napadnutého rozhodnutia tak, že právna veta a právna

kvalifikácia skutku budú zodpovedať skutku vyjadrenému v skutkovej vete napadnutého rozsudku. V
tomto prípade obvinený dosiahne pre existenciu vady revíziu napadnutého rozhodnutia, ktorá bude
nepochybne v jeho prospech. Rovnaký postup je potrebné uplatniť aj na prípady, kedy skutok uvedený
v skutkovej vete nebude možné kvalifikovať ako trestný čin, čoho dôsledkom je napr. oslobodenie spod
obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, čím bude opätovne dosiahnutý súlad výroku o vine

v podoba posúdenia zisteného skutku ako trestného činu.
29. Z dôvodu snahy o väčšiu komplexnosť úvah odvolacieho súdu o obsahu zásady zákazu reformatio
in peius je potrebné vysporiadať sa aj s právnou otázkou, či možno skutkové zistenia premietnuté v
skutkovej vete doplniť, resp. opraviť na základe odôvodnenia napadnutého rozsudku.
30. Odôvodnenie rozsudku musí reagovať na jednotlivé výroky v ňom uvedené a tieto podrobnejšie

vysvetliť(viď§168ods.1Trestnéhoporiadku).Akbybolapripustenámožnosťpovyhlásenírozhodnutia,
v lehote na jeho vypracovanie, doplniť už vyhlásený výrok o zásadné skutkové okolnosti, bol by tento
postup v rozpore so zásadou spravodlivého procesu a zásady právnej istoty (právne záväzný je výrok
rozhodnutia).
31. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 26.08.2014, sp. zn. 2Tdo/38/2014 (R 22/2015), v ktorom NS SR konštatuje, že podoba skutku vo
výroku rozsudku sa nemôže považovať za doplnenú obsahom odôvodnenia rozsudku a dovolací súd
musí pri svojom kvalifikačnom prieskume vychádzať výlučne zo skutkovej vety odsudzujúceho výroku
napadnutého rozsudku.32. Aplikujúc úvahy uvedené v ods. 20-31 tohto uznesenia na tento prípad, dospel odvolací súd k
záveru,žeakbysámdoplnildokazovaniezaúčelomskutkovýchzistenítýkajúcichsasťaženiaobvyklého
spôsobu života poškodenej a jeho intenzity a tieto zistenia premietol do skutkovej vety, zmenil by

skutkovú vetu napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaného, ktorý iba sám podal proti výroku
o vine odvolanie a to tak, že by skutok, ktorý neobsahuje všetky skutočnosti, tvoriace objektívnu stránku
trestného činu, zmenil na taký, ktorý všetky tieto znaky obsahuje a je teda trestným činom.
33. Keďže odvolací súd nemôže akceptovať nesúlad skutkovej časti výroku o vine a právnej časti výroku
o vine a zároveň je povinný rešpektovať zásadu zákazu reformatio in peius, musel posúdiť, či skutková

veta napadnutého rozsudku zodpovedá inému trestnému činu, pričom dospel k negatívnemu záveru.
34. S poukazom na vyššie uvedené závery bolo nadbytočné zaoberať sa podrobnejšie odvolacími
námietkami obžalovaného, ktoré sa týkali jeho zavinenia vo vzťahu k zraneniam poškodenej.
35. Obžalovanému sa však, okrem zavinenia zranení poškodených, kládlo za vinu aj porušenie § 4 ods.
1 písm. c) a § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a preto odvolací súd dospel k záveru,
že žalovaný skutok by mal byť prejednaný ako priestupok. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a nepostupoval podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.