Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113205836
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2113205836.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny

Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, C. XX, D., zast.
splnomocnenkyňou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36
865 281, proti žalovanému: Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Radničné námestie 8, Banská
Štiavnica, IČO: 36 022 047, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o 39 597 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 21. marca 2022 č. k. 27C/41/2013-895 a o odvolaní žalovaného
voči výrokom I. a III. rozsudku Okresného súdu Trnava z 21. marca 2022 č. k. 27C/41/2013-895, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e a odvolanie žalobcu proti rozsudku
súdu prvej inštancie čo do výroku I. o d m i e t a.

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 17 889,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75% zo sumy 17 889,65 eur
od 18.4.2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. vo zvyšku žalobu
zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

76,54% z priznanej istiny 17 889,65 eur.

2. Odvolaním napadnutý rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou
ust. § 127 ods. 1, § 415, § 417 ods. 1, § 420a ods. 1 a 2 ako aj § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník ( ďalej len ,, O.z.“ ); § 17 ods.2, § 48 ods. 3 písm. g/ a § 48 ods. 6 zákona č.
364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov ( vodný zákon, ďalej len ,,V.z.“ ).

3. Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že predmetom konania na súde prvej inštancie bola náhrada
škody spôsobenej zatečením suterénu v dome žalobcu, po úprave toku Trnávky žalovaným s tým, že
pozemok žalobcu susedí s korytom Trnávky. V prvom rade sa zaoberal otázkou či žalovaný zodpovedá
za škodu v zmysle ustanovenia § 420a ods. 1 O.z., ktoré vyjadruje zásadu, že každý zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Zo zriaďovacej listiny žalovaného mal súd prvej
inštancie súd preukázané, že v jeho predmete činností je zabezpečovanie činností súvisiacich so

správou vodných tokov a správou povodí a tiež uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Nie je sporné,
že v roku 2009 žalovaný realizoval stavbu a to úpravu koryta Trnávky v dĺžke 230 m pričom stavbu
realizoval v rámci svojej prevádzkovej činnosti v súlade s predmetom činností uvedenom v zriaďovacej
listine ( viď Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 7/2005 ). Žalovaný zodpovedá za vzniknuté škody vzmysle ustanovenia § 420a O.z. Prvoinštančný súd mal preukázané, že škoda bola vyvolaná osobitou
povahou prevádzky t.j. prevádzkovou činnosťou žalovaného. Zatečenie v nižšej časti suterénu v piatich
miestnostiach spočívalo v tom, že na dlážke stála voda a boli zvlhnuté steny do výšky 1 m, čo potvrdili

svedkovia a to okrem otca žalobcu, ktorý žil v tom čase v nehnuteľnosti aj E. C., ktorý vypracoval
po obhliadke suterénu 12.4.2011 technický návrh na sanáciu, a p. C., ktorý realizoval sanáciu objektu
podľa predloženého návrhu. Svedok p. C. uviedol, že pri prvej obhliadke videl stáť vodu na dlážkach do
výšky 2 cm, a svedok E. C. uviedol, že videl stáť vodu do výšky 1-2 mm. Vzhľadom na odstup času od
obhliadky do výpovede na súde cca 4 roky súd nepovažuje tento rozpor v ich svedeckých výpovediach

za podstatný, nakoľko obaja zhodne uvádzali, že steny boli mokré do výšky 1 metra. Zavlhnutie stien
suterénu bolo odstránené vykonanou sanáciou v máji až júni 2011, kedy bola vyplatená suma spolu
36 488 eur. Zo zákazkového listu zo dňa 8.6.2011 mal preukázané, že podľa predloženého návrhu
vypracovaného spoločnosťou Bauchemie s.r.o. bola vykonaná sanácia suterénu za 36 488 eur a to
injektáž stien 16 363 eur, sanácia stien 7 762,50 eur, sanácia podláh 11 654,50 eur
a šachta + 5m2 sanačná stena 708,70 eur. Zaplatenie žalobca preukázal príjmovými pokladničnými

dokladmi, zálohy 10.000 eur dňa 3.5.2011 a 10 000 eur dňa 6.5.2011 a vyúčtovanie 16 488 eur dňa
16.6.2011. Žalobca predložil faktúru vystavenú svedkom p. C. zo dňa 15.4.2012 na sumu 43 400 eur
za odinjektovanie pivnice a sanačný systém MC Bauchemia, ktorú mu dodal až po svojej svedeckej
výpovedi na výzvu súdu. Žalobca nevedel vysvetliť z akého dôvodu svedok vystavil faktúru až dňa
15.4.2012 a na sumu vyššiu než bola zaplatená. V návrhu na sanáciu, a i vo všetkých dokladoch

vystavených p. C., sa uvádza nesprávne priezvisko žalobcu B., adresa súhlasí, preto súd považuje
daný nedostatok len za preklep, nakoľko svedkovia potvrdili vykonanie prác na dome žalobcu. Súd prvej
inštancie považoval za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 35 779,30 eur pričom nemal
preukázanú škodu za opravu šachty + 5m2 sanačná stena vo výške 708,7 eur podľa zákazkového listu,
nakoľko tieto práce - ich výmera nie je špecifikovaná v návrhu sanácie a týka sa opravy anglických

dvorcov okien v pivniciach podľa vyjadrenia žalobcu. Sú nad úrovňou zatečenia spodnou vodou, t. j.
vyššie než 1 m od dlážky v nižšej časti suterénu. Žalobca tiež neuniesol dôkazné bremeno v časti
uplatnenej škody vo výške 2 323 eur za dlažby, ktoré boli realizované inou firmou a 786 eur za práce
rodičov na čistení suterénu, nakoľko nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie vzniku a výšky uplatnenej
škody, ktorú žalovaný poprel. Žaloba tak bola dôvodná vo výške 35 779,30 eur ( 39 597 eur - 708,70

eur – 2 323 eur – 786 eur ), ktorej výšku žalobca preukázal. V konaní bolo preukázané, že škoda bola
spôsobená nielen nesprávnou úpravou toku Trnávky, ale i vysoko nadnormatívnymi zrážkami, ktoré sú
neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke žalovaného. Ak by nebola realizovaná úprava
toku Trnávky, nedošlo by k zvýšeniu HPV v takom rozsahu, aby vznikla žalobcovi škoda, pretože v roku
2000 a 2006 pred úpravou toku bola HPV vyššia ako v roku 2010 a k zatečeniu neprišlo. Samotná

úprava toku tiež nespôsobila zatečenie, len v súbehu s nadnormatívnymi zrážkami v roku 2010. Preto
súd s použitím § 420a ods. 3 O.z. priznal žalobcovi nárok na náhradu škody v rozsahu 50 %, nakoľko
z vykonaného dokazovania sa nedal určiť iný pomer zavinenia škody ako 50:50. Z dôvodne uplatnenej
a preukázanej škody 35 779,30 eur súd zaviazal žalovaného na zaplatenie škody vo výške 50 %, t. j.
17 889,65 eur. Žalovaný a aj intervenient na strane žalovaného namietali aktívnu legitimáciu žalobcu z

dôvodu, že škodu, ktorá vznikla na dome žalobcu zatečením bola ,, odstraňovaná“ otcom žalobcu, ktorý
ju aj zaplatil, čo nebolo sporné avšak súd prvej inštancie dospel k záveru, že bez ohľadu na to, kto zaplatil
odstránenie škody má poškodený ( vlastník domu ) nárok voči škodcovi na náhradu skutočnej škody,
ktorámuzatečenímdonehnuteľnostivznikla.Vsúvislostisnámietkoupremlčaniavznesenoužalovaným
súd prvej inštancie uviedol, že škoda sa prejavila v októbri 2010, objektívna premlčacia lehota uplynula

v októbri 2013 a žaloba bola podaná na súde v rámci plynutia premlčacej objektívnej lehoty t.j. včas.
Pokiaľ išlo o uplatnené príslušenstvo, úrok z omeškania z priznanej istiny, súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania až po doručení žaloby dňa 16.4.2013, pričom prvýkrát
mohol plniť nasledujúci deň a až od 18.4.2013 sa dostal do omeškania so zaplatením istiny, preto priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,75% ročne z istiny od 18.4.2013 do zaplatenia. V tomto prípade

nejde o plnenie zo záväzkového vzťahu vzniknutého do 31.1.2013, preto priznal úrok z omeškania len
vo výške 5,75% a vo zvyšku uplatneného príslušenstva nárok zamietol, nakoľko bol uplatnený v rozpore
s vyššie citovanými ustanoveniami.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 225 C.s.p. podľa pomeru úspechu, keď

žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 70 922 eur ku dňu rozhodnutia ( istina 39 597
eur a úroky z omeškania 8,75 % od 8.3.2013 do 21.3.2022, t.j. 31 325 eur ). Žalovaný bol úspešný
v zamietnutej nedôvodne uplatnenej časti istiny, ktorej výška nezávisela od úvahy súdu, t.j. v časti
nepreukázanej škody 3 817,70 eur ( 2 323 eur, 708,70 eur, 786 eur ) a v časti nedôvodne uplatnenýchúrokov z omeškania v rozpore so zákonnými ustanoveniami 12 822,35 eur ( 8,75 % za obdobie od
8.3.2013 do 17.4.2013 zo sumy 39 597 eur = 255,75 eur, 8,75 % z istiny 3.817,7 eur od 18.4.2013
do 21.3.2022 = 2.982,65 eur a 3 % zo sumy 35 779,3 eur od 18.4.2013 do 21.3.2022 = 9 583,95 eur )

spolu vo výške 23,46 %. Úspech žalobcu bol 76,54 % ( 100 % - 23,46 % ). Pretože výška priznanej
istiny závisela od úvahy súdu a znaleckého posudku, súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok podľa
čistého úspechu žalobcu, ale len podľa jeho úspechu v konaní, t.j vo výške 76,54 % z priznanej istiny
17 889,65 eur.

5.Protivyššieuvedenémurozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcaodvolanie,atovočivšetkýmjeho
výrokom t. j., ktorým bolo rozhodnuté tak, že bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu 17 889,65
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % zo sumy 17 889,65 eur od 18.4.2013 do zaplatenia
( výrok I. ), ktorým vo zvyšku jeho žalobu zamietol ( výrok II. ), ako aj voči výroku o nároku na náhradu
trov konania v rozsahu 76,54 % z priznanej istiny 17 889,65 eur ( výrok III. ). Dôvody odvolania žalobca
oprel o ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., nakoľko súd nesprávnym procesným postupom

mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a zároveň jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 62/2020 zo dňa 29.4.2020, avšak ten nesprávne

interpretoval, a zároveň neskúmal vzťah príčiny a následku medzi nadmernými zrážkami a škodou,
ktorá žalobcovi vznikla, preto je potrebné uvedené považovať za arbitrárnosť a nesprávnu aplikáciu
príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov. Neexistuje príčinná súvislosť medzi nadmernými
zrážkami ako okolnosťou vis maior a škodou spôsobenou žalobcovi. Súd prvej inštancie sa odklonil od
vykonaných dôkazov a od záverov, ktoré z nich vyplývajú, v dôsledku čoho je tak rozhodnutie súdu prvej

inštancie arbitrárne, v rozpore so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaných dôkazov a v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe akých
úvah dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade boli extrémne zrážky príčinou vzniku
škody. O to viac bola povinnosť súdu uviesť a odôvodniť svoje úvahy, ak predmetný záver nenachádza
svojeopodstatnenievovykonanomdokazovaní.Ztohtodôvodujepretorozhodnutiesúduprvejinštancie

arbitrárne. Odvolateľ poukázal aj na chybné ustálenie výšky úrokov z omeškania zo strany súdu prvej
inštancie, keď v odôvodnení rozsudku uviedol cit.: „ Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo a to úrok z
omeškania z priznanej istiny súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania až po doručení
žaloby dňa 16.4.2013, pričom prvýkrát mohol plniť nasledujúci deň a až od 18.4.2013 sa dostal do
omeškania so zaplatením istiny. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,75% ročne z

istiny od 18.4.2013 do zaplatenia. V tomto prípade nejde o plnenie zo záväzkového vzťahu vzniknutého
do 31.1.2013, preto priznal úrok z omeškania len vo výške 5,75% a vo zvyšku uplatneného príslušenstva
nárok zamietol, nakoľko bol uplatnený v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami.“ Z uvedeného
vyplýva nesprávna aplikácia príslušných všeobecne záväzných právnych noriem. Podľa ustanovenia §
3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia O.z. v znení platnom a účinnom k 31.1.2013 „Výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“ Uvedené ustanovenie bolo od 1.2.2013 zmenené novelou č.
20/2013Z.z.,atotak,že:„Výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnychbodovvyššiaakozákladná
úrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.“

Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády: „Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.“ Je pravdou, že žalobu žalobca podával až 16.4.2013, avšak vznik škody bol pred
31.1.2013, t. j. právny vzťah medzi stranami sporu vznikol pred účinnosťou vyššie spomenutej novely,
v dôsledku čoho je nevyhnutné aplikovať v zmysle prechodných a záverečných ustanovení nariadenia

vlády predošlú právnu úprav platnú do 31.1.2013. Z tohto dôvodu tak výška úrokov z omeškania je 8,75
% a nie 5,75%. Uplatnený nárok na úhradu sanačnej steny vo výške 708,70 eur je taktiež dôvodný,
preukázaný a vyplýva z predložených dôkazov, nie je jasné, z akých dôvodov súd prvej inštancie
predmetný žalovaný nárok zamietol a tento mu nepriznal. Odvolateľ navrhol, aby v zmysle § 388 C.s.p.
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 36 488 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z istiny od 18.4.2013 do zaplatenia
a žalobcovi prizná nárok voči žalovanému na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.“6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku I. a III. podal odvolanie aj žalovaný, ktorý namietal
aktívnu legitimáciu žalobcu. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že došlo k poškodeniu
majetku žalobcu, tzn. aký konkrétny majetok a v akom rozsahu bol poškodený, a teda nie je možné zo

strany súdu prvej inštancie jednoznačne posúdiť opodstatnenosť a primeranosť nákladov na opravu.
Je nutné zdôrazniť, že žalobca uvádzal, že si uplatňuje nárok na náhradu škody práve titulom náhrady
nákladov na opravu, resp. náklady na uvedenie veci do predošlého stavu. Z právneho hľadiska bol
žalobca v čase vzniku škody plne spôsobilý jednak na práva a povinnosti, ako aj na právne úkony.
Rodičia neboli jeho zákonnými zástupcami, a teda neboli oprávnení spravovať jeho majetok a na

odstránenie následkov škody použili svoj vlastný majetok, pričom tento majetok nie je majetkom žalobcu.
V prípade vynaloženia nákladov na opravu zo strany rodičov, tak nedošlo k zníženiu majetku samotného
žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k úhrade nákladov na opravu zo strany žalobcu.
Napriektomu,žežalobcabolpovinnýpredložiťdôkazyovznikuškody,žiadnydôkazvkonanínepredložil
napr. fotodokumentáciu pôvodného stavu predmetnej časti domu pred poškodením, fotodokumentáciu
rozsahu poškodenia, ako ani fotodokumentáciu po oprave. Z podania MC - Bauchemie spol. s r.o.

doručenému súdu dňa 8.11.2021 vyplýva, že ich odberateľ p. C. realizoval v Trnave viacero obdobných
zákaziekazfaktúrvystavenýchnaodberateľap.C.,podľakonateľaspoločnosti,niejemožnépreukázať,
čo „...konkrétne išlo na predmetnú zákazku..." nakoľko nikdy nedisponovali informáciou, na akú akciu
išielmateriál.Zuvedenéhovyplýva,ženebolovkonanípreukázané,ženávrhvypracovanýspoločnosťou
MC Bauchemia, z ktorého vychádzal súd, dokazuje skutočný rozsah vzniknutej škody. Faktúry sú bez

akéhokoľvek významu pre predmet konania, nakoľko ide o faktúry medzi tretími stranami. Doklad na
základe, ktorého súd uznal nárok žalobcu, je len návrhom firmy na sanáciu a nedokazuje skutočné
poškodenie. Podľa vyjadrenia žalobcu „celú sanáciu zabezpečoval môj otec po dohode cez firmu pána
C.." Žalobca síce v priebehu konania vyčíslil uplatnenú výšku škody, ale nepredložil relevantné dôkazy
o konkrétnej výške škody, ktorá mu mala vzniknúť. Príjmové pokladničné doklady ( na č. l. 76 spisu )

sú spolu na sumu 26. 488 eur a na zákazkovom liste ( č. 1. 75 spisu ) je uvedená záloha 20 000
eur. Faktúra, ktorú predložil žalobca, bola vystavená až dňa 15.4.2012 na sumu 43 400 eur. Vyčíslenie
škody v napadnutom rozsudku je nepreskúmateľné. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie
sumy vo výške z titulu existencie záväzku voči rodičom, vrátane sumy 36 488 eur, ktorú mal uhradiť
otec žalobcu. Žalobca žiadnu škodu neodstraňoval a ani nevynaložil žiadne náklady na odstránenie

škody. Nebolo preukázané, že žalobca záväzok voči rodičom uhradil. Zníženie hodnoty majetku a
náklady na odvrátenie škody, resp. náklady na opravu veci alebo uvedenie veci do predošlého stavu
sú rôzne druhy nárokov náhrady škody a v tomto konaní si žalobca žiadnu škodu titulom zníženia
hodnoty majetku neuplatňoval. V konaní nebolo možné ani zo strany súdu zistiť, či opravou nebola
nehnuteľnosť žalobcu zhodnotená a či žalovanému nevznikol nárok na primerané zníženie nákladov

na opravu veci. Zo zákazkového listu zo dňa 8.6.2011 súčasne vyplývajú pochybnosti o rozsahu a
príčine vzniku škody. Predmetný list obsahuje aj sanáciu šachty, ktorú súd prvej inštancie neuznal.
Pre chýbajúcu fotodokumentáciu však nie je možné overiť, či aj časť súdom uznaných prác súvisí s
odstraňovaním vzniknutej škody. Jediným dôkazom vzniku škody podľa znaleckého posudku č. 62/2020
mali byť hodnoty podzemnej vody namerané v r. 2010, ktoré napriek extrémnych zrážkam boli nižšie

ako v r. 2006. Uvedené hodnoty pre znalca boli vyžiadané v r. 2020, napriek tomu, že v spise sa tieto
údaje z r. 2015 nachádzali a hladina podzemnej vody podľa týchto údajov v r. 2010 bola vyššia ako v
r. 2006. Súd akceptoval vyjadrenie SHMÚ bez zdôvodnenia týchto rozporov. Znalec vychádzal z jednej
z analýz bez odôvodnenia neakceptovania druhej analýzy s protichodným tvrdením a bez zdôvodnenia
svojho postupu. Znalec sa analýzou uvedenou v bode 27. napadnutého rozsudku nezaoberal. V bode

27. napadnutého rozsudku sa uvádza, že zvýšenie HPV bolo spôsobené hydrologickou situáciou na
Slovensku, o čom svedčia problémy v Modranke, kde žiadna úprava toku nebola realizovaná. Dokazuje
to, že hlavnou príčinou vzniku škody boli extrémne a dlhotrvajúce zrážky ako aj skutočnosť, že žalobca
nemal vybudovanú tlakovú izoláciu. Z výpovede znalca vyplýva, že nebola meraná nadmorská výška
terénu v mieste domu, a preto sa nevedel vyjadriť v akej výške je dno toku Trnávky oproti terénu.

Predmetom znaleckého posudku nebolo určovanie nadmorskej výšky vo vzťahu k osadeniu stavby
suterénu a technickej správy hydrovrtu ( č. 1. 64 spisu ), pretože to nemerali. Predmetom posudku
neboloaniskúmanieodtokuvodyzterénu.Súdprvejinštanciedôkazynavrhnutéžalovanýmvovyjadrení
žalovaného zo dňa 18.11.2021 na preukázanie výšky škody žalobcom nevykonal. Navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu žalobcu a žalovaného sa vyjadril intervenient, ktorý vo vzťahu k odvolaniu žalobcu
uviedol, že odvolanie je neurčité, neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 363 C.s.p., nakoľko z neho
nevyplýva, konkrétne voči ktorému výroku rozsudku smeruje. Žalobca poukazuje iba na odôvodneniepredmetného rozsudku s poukazom konkrétne na bod 51 rozsudku. Poukázal na § 358 C.s.p., v zmysle
ktorého odvolanie nie je prípustné len proti odôvodneniu rozhodnutia. Odvolaním sa môže napadnúť
len výroková časť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom z podaného odvolania žalobcu vyplýva,

že žalobca podal odvolanie voči odôvodneniu rozsudku, čo však nie je v zmysle zákona prípustné. Z
podaného odvolania žalobcu jasne nevyplýva voči ktorému výroku rozsudku podáva žalobca predmetné
odvolanie. Z opatrnosti sa vyjadril aj ku skutočnostiam uvedených žalobcom v podanom odvolaní. Súd
prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o príčinách vzniku škody žalobcu iba z jediného dôkazu,
a to znaleckého posudku č. 62/2020, s čím výslovne nesúhlasí. Podľa znaleckého posudku mali byť

hodnoty podzemnej vody namerané v roku 2010 napriek extrémnych zrážkam nižšie ako v roku 2006.
Ako správne poznamenal žalovaný v podanom odvolaní, uvedené hodnoty pre znalca boli vyžiadané
v roku 2020, a to aj napriek tomu, že v súdnom spise sa tieto údaje z roku 2015 už nachádzali a
hladina podzemnej vody podľa týchto údajov v roku 2010 bola vyššia ako v roku 2006. Súd akceptoval
vyjadrenie SHMÚ bez zdôvodnenia týchto rozporov. Je nanajvýš pochybné a sporné, z akého dôvodu
boli Obvodnému úradu životného prostredia poskytnuté nesprávne údaje, pričom SHMU toto len

stručne skonštatoval bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia. Znalec vychádzal len z jednej z analýz
bez odôvodnenia neakceptovania druhej analýzy s protichodným tvrdením a bez odôvodnenia svojho
postupu. V bode 27. rozsudku sa uvádza, že zvýšenie HVP bolo spôsobené hydrologickou situáciou na
Slovensku, o čom svedčia problémy v Modranke, kde žiadna úprava toku nebola realizovaná. Uvedené
dokazuje to, že hlavnou príčinou vzniku škody boli extrémne a dlhotrvajúce zrážky ako aj skutočnosť, že

žalobca nemal vybudovanú tlakovú izoláciu. Úprava vodného toku Trnávka, a teda činnosť žalovaného
nebola príčinou vzniku škody žalobcu. Práve nadmerné a dlhotrvajúce zrážky v danom období a
skutočnosť, že žalobca nemal vybudovanú tlakovú izoláciu boli hlavnou príčinou vzniku škody žalobcu.
Nesúhlasil, aby pri rozhodovaní o príčinách vzniku škody sa vychádzalo iba z jediného dôkazu, a to
znaleckého posudku. Žalobca nepredložil dôkazy ( žiadnu fotodokumentáciu pred poškodením domu,

fotodokumentáciu rozsahu poškodenia a ani fotodokumentáciu po oprave domu ), preto nebolo možné
posúdiťopodstatnenosťaprimeranosťnákladov,ktorébolivynaloženénaopravu.Vdôsledkuchýbajúcej
fotodokumentácie nie je zrejmé, či sanácia a výmena podláh v piatich miestnostiach bola v príčinnej
súvislosti so zatečením. Navyše súd prvej inštancie ani dôkazy navrhnuté žalovaným na preukázanie
výšky škody žalobcom nevykonal. K odvolaniu žalovaného uviedol, že s ním v plnom rozsahu súhlasí

a vo všetkých bodoch sa s ním stotožňuje. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobca
nebol ani aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko ako vyplynulo z vykonaných dôkazov,
na odstránenie následkov škody použili svoj vlastný majetok ( ktorý sa v dôsledku toho znížil ) rodičia
žalobcu,aniesamotnýžalobca,pričomtentomajetokniejemajetkomžalobcuažalobcatýmtomajetkom
rodičovaninemôžedisponovať.Jetedazrejmé,žeprivynaloženínákladovnaopravudošlokzmenšeniu

majetku rodičov žalobcu, nie však k zníženiu majetku samotného žalobcu. V tomto smere žalobca taktiež
svoj nárok nijakým spôsobom nepreukázal, či túto sumu rodičom aj v skutočnosti vyplatil, nakoľko pokiaľ
ide o prácu jeho rodičov, nie je to škoda, ktorá by žalobcovi reálne vznikla. Škoda je definovaná ako ujma
v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. V tomto smere rozhodne žalobcovi
žiadna škoda v jeho majetkovej sfére nevznikla.

8. K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom splnomocnenkyne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že
v znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 62/2020 zo dňa
29.4.2020, a to v jeho záverečnej časti na strane 25 je expressis verbis uvedené, že škoda bola
spôsobená nesprávnou úpravou vodného toku Trnávky. Žalovaný sa však snaží svojou argumentáciou

navodiť, že to boli práve nadmerné zrážky, ktoré spôsobili škodu, to však priamo odporuje vykonanému
dokazovaniu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že hladina podzemnej vody bola v období pred vznikom
škody aj vyššia, než to bolo v čase vzniku škody. V mesiacoch apríl až júl 2006 bola hladina podzemnej
vodyvúzemíokoliavrtuSHMÚnaúrovniešteoniečovyššejakovroku2010akzaplaveniusuterénnych
priestorov nedošlo, pričom v tom čase tok Trnávky ešte nebol upravený. Logicky potom práve úprava

toku Trnávky ako jediný faktor mala priamy vplyv na vznik škody. Nadmerné zrážky preto nemohli
mať vplyv na vznik škody ako vis maior. Znalecký posudok priamo konštatuje, že hladina zrážok nie
je nevyhnutne priamo prepojená s hladinou podzemnej vody. Ako konštatuje znalec, zrážky boli len
pomocný údaj, pričom podstatné sú práve údaje hladiny podzemnej vody, ktoré boli aj pred vznikom
škody v iných rokoch vyššie, pričom k zatopeniu suterénu nedošlo. Z pohľadu príčinnej súvislosti, kedy je

nevyhnutné skúmať skutočnosť rozhodujúcu pre vznik škody, tak potom zrážky a v podstate ani hladina
podzemnej vody nemohli mať vplyv na spôsobenie škody. Za skutočnosť, ktorá bola v priamej príčinnej
súvislosti so vzniknutou škodou, možno preto považovať len úpravu vodného toku Trnávky, nakoľko iné
príčinyvznikuškodybolivdokazovanívylúčené.Žalovanýopätovnenamietapreukázanievznikuavýškyškody v súdnom konaní. Uvedené tvrdenia žalovaného sú však veľmi vágne, nešpecifické a všeobecné.
Uplatnený nárok bol v celom rozsahu správne uplatnený a nespochybniteľne vyplýva z vykonaného
dokazovania a do konania predložených dôkazov.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný, ktorý poukázal na definíciu škody ako aj judikatúru,
ktorá škodu vymedzuje. Judikatúra sa odvoláva na predošlý stav majetku poškodeného, ktorý žalobca
v konaní nepreukázal. Odvoláva sa na definíciu, ktorá škodu vysvetľuje, ako rozdiel v hodnote
majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku, pričom výška

škody je daná rozdielom v hodnote majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo uvedením
veci do pôvodného stavu. Hodnota majetku poškodeného nebola v konaní, a to ani výpoveďami
svedkov, na ktorých sa odvoláva vo vyjadrení žalobca, preukázaná. Z hľadiska predošlého stavu
majetku poškodeného ako aj hodnoty majetku poškodeného pred spôsobením škody je napadnutý
rozsudok nepreskúmateľný, tzn. že nie možné jednoznačne preukázať, či došlo k uvedeniu veci
do predošlého stavu alebo k zhodnoteniu majetku poškodeného ( napr. ak malo dôjsť k výmene

drevenej podlahy za dlažbu). K vyjadreniu žalobcu, že finančné prostriedky, ktoré vynaložil na úpravu
nehnuteľnosti predstavujú nevyhnutné finančné prostriedky na odstránenie škody uviedol, že v konaní
bolo preukázané, že žalobca finančné prostriedky na opravu nehnuteľností nevynaložil. Z napadnutého
rozsudku nie je možné preskúmať, či žalobcom uplatnená výška škody predstavuje nevyhnutné finančné
prostriedky na odstránenie škody, a to aj s poukazom na tvrdenia žalobcu v odvolaní. Vzhľadom k

tomu, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy a ani v napadnutom rozsudku sa k tomu
nevyjadril, a žalobca nepredložil projektovú dokumentáciu k výstavbe nehnuteľnosti v nadväznosti na
Technickú správu hydrovrtu HV -1 z júla 1998, sú vyjadrenia žalobcu v bode 9. o použití najmodernejšej
technológie zavádzajúce. Vyjadrenie žalobcu, že návrh systému sanácie od spoločnosti MC Bauchemia,
následné zaplatenie a vystavenie faktúry predstavujú nespochybniteľný doklad, žalovaný nepovažuje za

preukázané. Ani z napadnutého rozsudku nevyplýva rozsah poškodenia majetku, hodnota poškodeného
majetku, rozmery a počet poškodených priestorov ( m2 poškodenej plochy ), a nie je možné jednoznačne
určiť vznik a rozsah škody, resp. výšku nevyhnutne vynaložených finančných prostriedkov na sanáciu,
len na základe tohto návrhu najmä, ak časť nákladov súd prvej inštancie neakceptoval. Pochybnosti
vyvoláva aj časové obdobie, po uplynutí ktorého mala byť vystavená faktúra.

10.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34C.s.p.),vecpreskúmalvrozsahuurčenomustanoveniami§379,
§ 380 a § 381 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a odvolaniami
sporových strán napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správny, pretože neboli splnené podmienky na jeho zmenu

( § 388 C.s.p. ), ani na jeho zrušenie ( § 389 C.s.p. ) s tým, že odvolanie žalobcu čo do výroku I. rozsudku
súdu prvej inštancie bolo podané neoprávnenou osobou, preto ho s použitím ust. § 386 písm. b) C.s.p.
odmietol.

11. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185 C.s.p. ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 C. s. p. ) a na ich základe dospel k
správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne
odôvodnil ( § 220 ods. 1, 2 C.s.p. ).

12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. V prejednávanej veci sa prvoinštančný súd správne zaoberal okolnosťou, či išlo o škodu spôsobenú
žalobcovi prevádzkovou činnosťou žalovaného a správne uzavrel, že išlo o škodu podľa ust. § 420a O.z.,

nakoľko táto bola žalobcovi spôsobená žalovaným, ktorý realizoval stavbu, a to úpravu koryta Trnávky v
dĺžke 230 m pričom stavbu realizoval v rámci svojej prevádzkovej činnosti v súlade s predmetom činnosti
uvedenom v zriaďovacej listine ( viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 7/2005 ), ktorá
zodpovednosť je objektívna bez ohľadu na zavinenie.

14. Z hľadiska odvolacej námietky žalovaného podstatná právna otázka, spočívala v tom „ či svedčí
aktívna vecná legitimácia žalobcovi v spore o náhradu škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou
žalovaného a či za danej situácie je možné aj v takomto prípade ustáliť existenciu príčinnej súvislosti
medzi,,škodnouudalosťou“,ktorábolapríčinouškodyavznikomškody,keďdodejavstúpilotecžalobcu,ktorý nebol vlastníkom nehnuteľnosti ,, rodinného domu “, k poškodeniu ktorého došlo aj v dôsledku
prevádzkovej činnosti žalovaného“.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna
sporová strana civilného procesu ( žalobca ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide ( aktívna vecná legitimácia ) a sporová strana na opačnej procesnej strane ( žalovaný ) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti ( pasívna vecná legitimácia ). O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide
v prípade, ak žalobca tvrdiaci, že je nositeľom hmotného práva, v konaní nepreukáže, že je takýmto

nositeľom.

17. V prejednávanom spore odvolací súd ( rovnako ako súd prvej inštancie ) pri svojom rozhodnutí
vychádzal z toho, že škoda, vznikla na rodinnom dome žalobcu pričom následky tejto ( vzniknuté
zatečením ) odstraňoval otec žalobcu, ktorý aj platil náklady s tým spojené čo nebolo sporné. Je

nepochybné, že škoda vznikla na veci,, nehnuteľnosti – rodinnom dome“ vlastníkom, ktorej v tom čase
bol žalobca, preto niet absolútnej pochybnosti o jeho oprávnení ,, domáhať sa “ náhrady škody vzniknutej
mu na jeho veci voči tomu v súvislosti s prevádzkovou činnosťou ktorého ( žalovaného ) mu ( zatečením )
vznikla škoda a to bez ohľadu na to, kto zaplatil náklady na jej odstránenie. V tomto sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v bode 46. ( § 387 ods.2

C.s.p. ).

18. Vo vzťahu k namietanej odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nepreukázania výšky škody
majúcej vzniknúť v súvislosti so žalobným nárokom sa odvolací súd aj tu v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, preto obmedzil odôvodnenie potvrdzujúceho

rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie ( viď bod. 48, 49
a 50. rozsudku súdu prvej inštancie ) v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p., keďže v odvolacích námietkach
nebol nič, na čo by už súd prvej inštancie nedal odpoveď.

19. Aj námietka žalovaného spočívajúca v tom, že pri vyhotovení znaleckého posudku sa vychádzalo

z chybných hodnôt o meraní zrážok bola dostatočne odôvodnená už súdom prvej inštancie v bode 47.
jeho rozsudku, preto aj tu je treba konštatovať správnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vo
vzťahu k odvolacej námietke žalovaného ( § 387 ods. 2 C.s.p. ).

20. Čo sa týkalo odvolacej námietky žalobcu, že tu nebol dôvod priznať žalobcovi nárok na náhradu

škody len v rozsahu 50 %, pretože súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 62/2020 zo dňa 29.4.2020, avšak ten nesprávne
interpretoval, a zároveň neskúmal vzťah príčiny a následku medzi nadmernými zrážkami a škodou,
ktorá mu vznikla je potrebné uviesť, že sám nepredložil žiaden dôkaz a ani nenavrhol vykonať žiaden
dôkaz, ktorý by odborné závery znaleckého posudku ( pozn: bol vyhotovený práve preto, že na

posúdenie veci boli potrebné odborné znalosti ) spočívajúce v tom, že ,, škoda bola spôsobená nie
len nesprávnou úpravou toku Trnávky, ale aj vysoko nadnormálnymi zrážkami, ktoré nemali pôvod
v prevádzke žalovaného “ spochybnili resp. vyvrátili, preto v uvedenom smere to ostalo len v rovine
tvrdenia, bez právnej relevancie na dôkazný prostriedok ( znalecký posudok ).

21. Aj vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa toho, že žalobu síce podával až 16.4.2013, avšak
vznik škody bol pred 31.1.2013, t. j. právny vzťah medzi stranami sporu vznikol pred účinnosťou novely
( zák. č. 20/2013 Z. z. ) v dôsledku čoho je nevyhnutné aplikovať v zmysle prechodných a záverečných
ustanovení nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. predošlú právnu úpravu platnú do 31.1.2013, a preto je
výška úrokov z omeškania 8,75 % a nie 5,75% treba uviesť, že aj tu treba dať za pravdu súdu prvej

inštancie, pretože v danom prípade pohľadávka žalobcu titulom náhrady škody bola splatná dňom
17.4.2013 ( § 563 na základe § 492 o.z. ), keďže až dňa 16.4.2013 mu bola preukázateľne doručená
žaloba, ktorej súčasťou bola výzva na jej zaplatenie, preto sadzba výšky úroku z omeškania je taká, aká
bola v čase omeškania so splnením peňažného záväzku, a nie v čase vzniku škody.22. Záverom treba dodať, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo

na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

23. Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

24. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že
právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech.
Kedy je rozhodnutie vydané v neprospech strany, je už ponechané na výklad súdu. Rozhodujúcim
meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech žalobcu, bude porovnanie petitu žaloby s
výrokom rozsudku súdu prvej inštancie. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane

spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne
presvedčenie strany, že jej bola ujma spôsobená.

25. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, tu citované ustanovenie § 359
C.s.p. za to, že na strane žalobcu výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie nevznikla a ani nemohla

vzniknúť žiadna, teda ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná. Takýto záver vyplýva z
toho, že výrokom I. súd prvej inštancie žalobe vyhovel, teda v tejto časti požiadavky uplatnenej žalobou
bol žalobca úspešný, resp. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. bol vydaný v jeho prospech. Takéto
odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, teda žalobca bol osobou, ktorá v dôsledku vyhovenia
žalobe zaznamenal v konaní čiastočný procesný úspech, takýmto vyhovujúcim rozhodnutím neutrpel

žiadnu ujmu na právach a nebola mu uložená žiadna povinnosť, preto odvolací súd odvolanie žalobcu
proti vyhovujúcemu výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 386 písm. b) C.s.p.
odmietol.

26. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolaniam sporových strán vyplýva, že každá strana

mala v odvolacom konaní úspech len čiastočný, čo bolo dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 255 ods.
2 C.s.p. a nepriznanie práva na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci

(§ 160 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).