Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. september 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9CdoR/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218204395
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sluk
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:4218204395.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa maloletého S. P., narodeného XX D.
XXXX, E. X, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno,
proti otcovi 1/ D. P., narodenému XX. E. XXXX, T., U. XXXX/X, a matke 2/ L. Z., narodenej X. Z. XXXX,
T., U. XXXX/X, obaja zastúpení JUDr. Tiborom Šulákom, advokátom, so sídlom v Hurbanove, Nám. Dr.
M. Thége Konkolyho 3, v konaní o zapretie otcovstva, vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp.

zn. 6Pc/25/2018, o dovolaní otca a matky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 9. augusta 2022 sp.
zn. 5CoP/15/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdKomárno(ďalejlen„súdprvejinštancie")(vporadíprvým)rozsudkomz20.augusta2019,
č. k. 6Pc/25/2018-57 zamietol návrh na zapretie otcovstva a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na podanie návrhu na zapretie
otcovstva je aktívne vecne legitimované iba dieťa. Ak je dieťa maloleté, musí byť zastúpené kolíznym
opatrovníkom, ktorého ustanovil súd a ktorému rozhodnutím, ktorým ho ustanovil, zároveň vymedzil
rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený. V

predchádzajúcom štádiu konania o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva súd uznesením č. k.
9P/69/2017-5 z 25. mája 2017 rozhodol, že ustanovuje Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Komárno
(ďalej len „ÚPSVaR") za kolízneho opatrovníka maloletému na podanie návrhu o prípustnosť zapretia
otcovstva. Súd na návrh ÚPSVaR uznesením č. k. 12Pc/24/2018-16 z 21. augusta 2018 vyslovil
prípustnosť zapretia otcovstva voči maloletému. Súd zastáva názor, že právoplatnosťou skončenia
konania o vyslovení prípustnosti zapretia otcovstva ako prvého štádia konania o zapretie otcovstva

funkcia ustanoveného opatrovníka zanikla s poukazom na § 31 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona
o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine"), v danom prípade teda 24. augusta
2018 právoplatnosťou uznesenia o vyslovení prípustnosti zapretia otcovstva. Na základe uvedeného
preto súd skonštatoval, že pred podaním návrhu na zapretie otcovstva mal ÚPSVaR požiadať súd o
svoje ustanovenie za opatrovníka na podanie návrhu na zapretie otcovstva.
1.1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie navrhovateľa - kolízneho opatrovníka

(v poradí prvým rozhodnutím) uznesením z 30. apríla 2020 sp. zn. 5CoP/48/2019 zrušil (v poradí
prvý) rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací
súd skonštatoval, že ak súd ustanovil kolízneho opatrovníka podľa § 96 ods. 1 zákona o rodine pre
konanie o prípustnosti zapretia otcovstva, nie je potrebné žiadne ďalšie konanie o ustanovenie kolízneho
opatrovníka maloletému dieťaťu na samotné konanie o zapretie otcovstva.
1.2. Okresný súd Komárno (v poradí druhým) rozsudkom z 8. februára 2022, č. k. 6Pc/25/2018-250

určil, že D. P., nie je prirodzeným otcom maloletého dieťaťa z matky L. Z.; priznal súdnemu znalcovi
trovy znaleckého dokazovania za znalecký posudok č. 24/2021, vo výške 490,10 eura; upravil učtáreňOkresného súdu Komárno, aby po právoplatnosti tohto rozsudku vyplatila súdnemu znalcovi z
preddavku znalečného zloženého mužom, ktorého otcovstvo (otcovi) má byť zapreté; upravil učtáreň
Okresného súdu Komárno, aby po právoplatnosti tohto rozsudku nespotrebovaný preddavok v sume

9,90 eura zložených mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté na účet Okresného súdu Komárno
vedený vrátila mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté na jeho číslo účtu a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V danom prípade mal súd poukazom na vykonané
dokazovanie a závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom RNDr. O. A., PhD. jednoznačne
za preukázané, že muž, ktorého otcovstvo malo byť v konaní zapreté, nie je prirodzeným otcom

maloletého dieťaťa, keďže bol znalcom jednoznačne vylúčený ako biologický otec maloletého. Na
základe uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

2. Krajský súd v Nitre na odvolanie otca a matky (v poradí druhým rozhodnutím) rozsudkom z 9. augusta
2022 sp. zn. 5CoP/15/2022 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

2.1.Odvolacísúdopätovnekonštatoval,ževtejtoveciideokonanieozapretieotcovstva,nielenvužšom
zmysle slova, ale aj v širšom zmysle slova. Ide o „druhú" fázu konania, v ktorom navrhovateľ sleduje
zapretie otcovstva. „Prvou" fázou bolo konanie a vyslovenie prípustnosti podania návrhu na zapretie
otcovstva, ktoré bolo realizované v konaní sp. zn. 12Pc/24/2018. Uvedenému predchádzalo konanie, v
ktorom bol Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Komárno (ďalej len „ÚPSVaR") ustanovený za kolízneho

opatrovníka maloletému S. uznesením č. k. 9P/69/2017-5 zo dňa 25. mája 2017.
2.2. Vzhľadom na odvolacie dôvody matky a otca, odvolací súd poukázal na otázku legitimácie v tomto
konaní rovnako ako vo svojom skoršom rozhodnutí. Napriek skutočnosti, že iniciácia konania podľa §
107 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CMP") podlieha návrhu, nemožno prehliadnuť, že konanie o zapretie otcovstva (z podmnožiny určenia

rodičovstva) je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku a z pohľadu záujmu dieťaťa ide o konanie,
ktoré popri záujme účastníkov sleduje aj parciálny záujem štátu na ochrane rodinných spoločenských
vzťahov.Možnosúhlasiťstým,žeoprávneniezastupovaťmaloletýchÚPSVaRvychádzazustanovenia§
73ods.2písm.d)bod3zákonač.305/2005Z.z.osociálnoprávnejochranedetíaosociálnejkurateleao
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej

ochrane detí a o sociálnej kuratele") s tým, že k uvedenému kompetenčnému zákonnému vymedzeniu
pristupuje rozhodnutie súdu, ktoré v tom ktorom prípade konkretizáciu právomoci úradu vymedzilo pre
konkrétnu osobu (v tomto prípade k maloletému S.), ktorú v súdnom konaní zastupuje.
2.3. Podľa názoru odvolacieho súdu, záujem maloletého dieťaťa na konanie vo veciach zapretia
otcovstva (určenie rodičovstva) je treba vidieť aj vo výsledku konania a je treba prihliadať na rozdiel

medzi návrhovou iniciatívou dotknutých subjektov a mimosporovým charakterom konania. Ustanovenie
§ 96 ods. 2 zákona o rodine neobsahuje obdobnú úpravu potreby ustanoviť kolízneho opatrovníka
maloletémudieťaťu,tak ako je tomu vustanovení§96ods.1ZoR,tedav„prvejfáze"konaniaourčenie
rodičovstva - o prípustnosti zapretia otcovstva. ÚPSVaR bol ustanovený za kolízneho opatrovníka pre
konanie o prípustnosti konania o zapretie otcovstva a tento úrad je zároveň aj oprávnenou osobou

podať návrh za maloleté dieťa v konaní o návrhu na zapretie otcovstva.
2.4. Prvoradým predpokladom konania o zapretie otcovstva bolo vyslovenie prípustnosti zapretia
otcovstva maloletým S., ktorý predpoklad bol splnený vydaným uznesením z 21. augusta 2018, č. k.
12Pc/24/2018-16 o určení prípustnosti zapretia otcovstva. Odvolací súd zastáva názor, že v prípade
konania o zapretie otcovstva treba vychádzať z toho, že kolízneho opatrovníka, ktorý bol ustanovený

za účelom konania o prípustnosti zapretia otcovstva je treba pri výslovnej absencii zmocňovacieho
zákonného ustanovenia (podľa § 96 ods. 2 zákona o rodine) považovať za kolízneho opatrovníka
oprávneného podať návrh aj na zapretie otcovstva pre ďalšiu fázu v konaní o zapretie otcovstva.
Prvoinštančný súd, po podaní návrhu, ustanovil ÚPSVaR za kolízneho opatrovníka (hmotnoprávneho)
svojím uznesením č.k. 6Pc/25/2018-6 z 26. novembra 2018. Z obsahu odôvodnenia uznesenia

Okresného súdu Komárno zo dňa 25. mája 2017, č.k. 9P/69/2017-5 (bod 7 uznesenia), tento súd
odkazuje na postup, podľa ktorého v prípade, že súd rozhodne o prípustnosti zapretia otcovstva, je
kolízny opatrovník oprávnený podať návrh na zapretie otcovstva a súčasne je oprávnený maloleté dieťa
v tomto konaní zastupovať. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na postup, ktorý bol nakoniec
aj kolíznym opatrovníkom realizovaný tým, že po tom, čo bolo rozhodnuté o prípustnosti zapretia

otcovstva, kolízny opatrovník návrh na zapretie otcovstva podal.
2.5. Pre konanie o prípustnosti zapretia otcovstva a o zapretie otcovstva je potrebné vychádzať z
toho, že ak bol ÚPSVaR ustanovený za kolízneho opatrovníka na podanie návrhu o prípustnosť
zapretia otcovstva a po kladnom rozhodnutí súdu o vyslovení prípustnosti podal návrh na zapretieotcovstva ÚPSVaR, potom za maloletého podal návrh oprávnený subjekt. Súd prvej inštancie následne
po podaní návrhu vykonával úkony predvolania na pojednávanie, poučenie účastníkov, realizoval
samotné pojednávania (odročoval pojednávania) s tým, že kolíznym opatrovníkom bol v tomto konaní

ustanovený kolízny opatrovník - ÚPSVaR, preto nebolo možné považovať navrhovateľa (maloleté dieťa)
s absenciou jeho zastúpenia pri podaní návrhu a v ďalšom konaní. Iný postup, brániaci prejednaniu
veci, by bol v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa.

3.Protitomutorozsudkuodvolaciehosúdupodalimatkaaotecdovolanie,ktorého prípustnosťvyvodzujú

z ustanovenia § 420 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP"), pretože strana (účastník) nemala spôsobilosť konať pred súdom v plnom
rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. Návrh na zapretie otcovstva
podal ÚPSVaR a až následne bol ustanovený za opatrovníka maloletému. V čase podania návrhu v
tejto veci nebol oprávnený za maloletého podať takýto návrh, keď nebol maloletému ustanovený za
opatrovníka pred podaním návrhu na zapretie otcovstva. Ustanovenie § 73 ods. 2 písm. d) zákona

o sociálnoprávnej ohrane detí a sociálnej kuratele určuje len pôsobnosť Úradu práce a sociálnych
vecí a rodiny a nesplnomocňuje ÚPSVaR na zastupovanie konkrétnej osoby. Dovolatelia navrhli zrušiť
rozsudok odvolacieho súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

4. Kolízny opatrovník sa pridržal svojich vyjadrení v danom konaní a žiadal dovolanie ako nedôvodné

zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal v
stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník zastúpený v súlade so zákonom advokátom (§ 429
ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia

pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba ako neprípustné odmietnuť.

6. Dovolanie je v danom prípade podané v konaní o zapretie otcovstva, ktoré sú upravené od 1. júla
2016 v CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa
na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže §

76 CMP neobsahuje odlišnú právnu úpravu dovolania podaného vo veci zapretia otcovstva, prípustnosť
dovolania dovolateľov bola posudzovaná podľa ustanovení CSP.

7. Z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným
spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade

je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných
prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv
a slobôd.

8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných

prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu
z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.
8.1. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,

ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými
podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže
byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;
namieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.
8.2. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu

spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom
sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho
konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.

8.3. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný
prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací
súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený
preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnenýprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu)
v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním sa
preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie,

ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie
skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd,
ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum
skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri
procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť

vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv.
opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či
konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,
ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), avšak len pri dovolacom
dôvode (vade zmätočnosti) v zmysle § 420 písm. f) CSP, nie pri dovolacom dôvode v zmysle § 421
ods. 1 CSP.

8.4. V dôsledku viazanosti dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dovolací súd neprejednáva (ex officio)
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod; ide o posilnenie
dispozičného princípu v dovolacom konaní (deetatizáciu dovolania), pri plnom rešpektovaní autonómie
a zodpovednosti dovolateľa, pri rozhodovaní o tom, či podá dovolanie, aký dovolací dôvod uplatní a
akým spôsobom ho vymedzí. S tým súvisí aj procesná pasivita dovolacieho súdu, ktorý pri prípadných

vadách dovolania tieto pri riadnom zastúpení dovolateľa nenapráva.
8.5. Dovolací súd konštatuje aj to, že dovolacie konanie má od účinnosti Civilného sporového poriadku
povahu typického „advokátskeho procesu", a to nielen vzhľadom na znenie sporového poriadku.
Spracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát, dovolateľ, ktorý má
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale aj zamestnanec dovolateľa, ktorý je právnická osoba

nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v porovnaní s predchádzajúcou právnou
úpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je
teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až
§ 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.
Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania,

nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v
dovolacom konaní.

9. Dovolatelia vyvodzovali prípustnosť dovolania z § 420 písm. c) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,

ak strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník.

10. Citované ustanovenie dopadá na procesnú situáciu, v ktorej musia byť kumulatívne splnené obidve
podmienky z neho vyplývajúce, a to, že procesnou stranou bol ten, a) kto nemal spôsobilosť samostatne

konať pred súdom v plnom rozsahu a b) za koho nekonal (hoci mal) zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník. Každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne
úkony (§ 67 CSP). Toto ustanovenie upravuje oprávnenie určitého subjektu samostatne pred súdom
konať ako strana sporu, t. j. realizovať v civilnom konaní jednotlivé procesné úkony.

11. Procesná spôsobilosť (mať procesné práva a povinnosti) fyzickej osoby je totožná so spôsobilosťou
vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti v zmysle § 8 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého plná spôsobilosť na právne úkony vzniká plnoletosťou. Nedostatok procesnej spôsobilosti
účastníka konania je odstrániteľný a to ustanovením zástupcu, či osobitného zástupcu takto procesne
nespôsobilému účastníkovi [§ 26 (zákonný zástupca) §27 (opatrovník), § 30 (kolízny opatrovník)

Občianskeho zákonníka].
11.1. Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich
rozumovej a vôľovej vyspelosti a zodpovedajú ich veku, v ostatných veciach za nich konajú ich zákonní
zástupcovia,kolíznyopatrovník,opatrovník,poručník,čináhradnýrodič.Kolíznyopatrovníkaopatrovník
konajú na čas do naplnenia účelu ich zastupovania.

12. Z obsahu spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 9P/69/2017 možno zistiť, že Okresný súd Komárno
uznesením z 25. mája 2017 č. k. 9P/69/2017-5 ustanovil maloletému S. P., nar. XX. D. XXXX kolízneho
opatrovníkaÚPSVaRKomárnona„podanienávrhuoprípustnosťzapretiaotcovstva."Kolíznyopatrovníknávrh o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva v mene maloletého podal na Okresný súd Komárno
4. mája 2018 pod sp. zn.: 12Pc/24/2018. S odvolaním sa na uznesenie Okresného súdu Komárno z
25. mája 2017 č. k. 9P/69/2017-5 kolízny opatrovník podal na Okresný súd Komárno 25. septembra

2018 pod sp. zn.: 6Pc/25/2018 návrh na zapretie otcovstva. Uznesením Okresného súdu Komárno z 26.
novembra 2018 č. k. 6Pcú25/2018-6 bol maloletému ustanovený kolízny opatrovník ÚPSVaR Komárno
na zastupovanie menovaného dieťaťa vo veci zapretia otcovstva (sp. zn.: 6Pc/25/2018).
12.1. Návrh na zapretie otcovstva podal kolízny opatrovník v mene maloletého a podľa názoru
dovolateľov bez toho, aby na takýto procesný úkon v mene maloletého bol súdom vopred výslovne

ustanovený. Dovolateľmi namietaný nedostatok však nemožno kvalifikovať ako vadu zmätočnosti v
zmysle § 421 písm. c) CSP (nedostatok spôsobilosti samostatne pred súdom konať). V konaní o zapretie
otcovstva súd ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka na jeho zastupovanie v tomto konaní, preto
tu nemožno konštatovať nedostatok v zmysle § 420 písm. c) CSP (t.j., že strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník), lebo za maloletého pred súdom preukázateľne konal riadne ustanovený procesný (kolízny)

opatrovník. Namietaný nedostatok spojený s podaným návrhom na zapretie otcovstva maloletým
dieťaťom by mohol predstavovať procesný nedostatok podmienky tohto súdneho konania, lebo také
konanie možno začať len na návrh (§ 107 CMP). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že procesné
podmienky i napriek tomu, že ich procesné predpisy výslovne nevypočítavajú, možno považovať
za predpoklady, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd (až do právoplatného
skončenia veci) ich skúma ex officio. Medzi základné procesné podmienky patrí aj kvalifikovaný návrh
na začatie konania (kvalifikovaná žaloba); označovaný ako vecná procesná podmienka ovládaná
dispozičným princípom. Jej nedostatok sa premieta do nemožnosti súdu konať a rozhodovať, ide o
neodstrániteľnú vadu konania majúcu za následok zastavenie konania. Nesprávne vyhodnotenie

splnenia nedostatku tejto procesnej podmienky, prerokovanie veci a vydanie rozhodnutia vo veci samej
by mohol predstavovať nesprávny procesný postup súdu, ktorý sa dotýka práva na súdnu ochranu
i práva na spravodlivý proces spadajúci do rámca vád zmätočnosti konania (dovolacieho dôvodu) v
zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolatelia však tento dovolací dôvod (§ 420 písm. f) CSP) v dovolaní
neuplatnili ani nevymedzili a dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, tak ako ich uplatnili a vymedzili

dovolatelia v dovolaní, nie je oprávnený ex officio nad tento uplatnený rámec viesť dovolací prieskum.
Dovolacísúdpoukazujena svoju konštantnújudikatúruvzmyslektorejvdôsledkuviazanostidovolacími
dôvodmi (§ 440 CSP) dovolací súd neprejednáva (ex officio) dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ
vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod; ide o posilnenie dispozičného princípu v dovolacom
konaní (deetatizáciu dovolania), pri plnom rešpektovaní autonómie a zodpovednosti dovolateľa, pri

rozhodovaní o tom, či podá dovolanie, aký dovolací dôvod uplatní a akým spôsobom ho vymedzí. S tým
súvisí aj procesná pasivita dovolacieho súdu, ktorý pri prípadných vadách dovolania tieto pri riadnom
zastúpení dovolateľa nenapráva. Dovolací súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom
práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" (práva patria len bdelým - pozorným, ostražitým,
opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje

procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

13. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie dovolateľov, v ktorom namietali vadu zmätočnosti v
zmysle § 420 písm. c) CSP, odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako procesne neprípustné.

14. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.

15. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.