Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/76/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5923010158
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5923010158.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 14. septembra 2023 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudkýň JUDr. Moniky Liptákovej a JUDr. Eriky Bebčákovej prejednal
odvolanie obžalovaného A. A. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. RK-1T/25/2023
z 19.6.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. A. z a m i e t a ako nedôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. A. uznaný za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako
je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. m)

Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2
písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci – samonabíjacej
plynovej pištole s tým, že podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu. Odvolanie podal proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, ako aj konaniu, ktoré mu
predchádzalo. Uviedol, že nebolo dokazovaním preukázané, že sa dopustil prečinu nebezpečného
vyhrážania. Poukázal, že samotná poškodená – vlakvedúca uviedla, že ho pozná cca 2 roky a na jeho
spôsob komunikácie si zvykla. Preto z jeho predchádzajúceho verbálneho kontaktu, súc neslušného
a negatívneho, nemohla pociťovať dôvodnú obavu o život a zdravie. Uviedol, že sa zdržiavala v jeho

bezprostrednej blízkosti a pomáhala mu hľadať cestovný lístok. Z jej správania až do momentu kedy
došlo k samotnému fyzickému incidentu nevyplývala u nej dôvodná obava z jeho konania. Poukázal,
či bolo legitímne, aby poškodený B. hrubo silovým spôsobom bez predchádzajúcej výzvy zasiahol voči
nemu. Má za to, že takéto konanie poškodeného B. bolo nad mieru potrebnú k pomerom a situácii.
Z obrazového záznamu nie je jednoznačné kto dal prvý ruku do vnútorného vrecka jeho bundy. On
nemal žiaden záujem niekomu sa vyhrážať strelnou zbraňou. Je možné, že niečo povedal, ale nebolo to

v takom rozsahu, že by tým niekomu ublížil, niekoho napadol a preto sa cíti byť nevinný. Keďže nikomu
sa nevyhrážal a za svoje nevhodné správanie sa ospravedlnil, to neznamená, že by sa ku skutku priznal.
Naopak, bol to on, kto bol neprimeraným spôsobom napadnutý iným cestujúcim, a to bez zjavnej príčiny.
Jeho správanie bolo ovplyvnené aj duševnou poruchou – asociálnou poruchou osobnosti, čo vyplýva
aj zo znaleckého posudku. Sám znalec uviedol, že z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode
nie je nebezpečný. Tvrdenie súdu, že najmä v zimnom období zneužíva systém a pri zľavnenom alebo

bezplatnom cestovaní sa chodí zahrievať do vlaku, sú ničím nepotvrdené vyjadrenia vlakvedúcej, a toto
ani nejakým spôsobom nesúvisí s prejednávanou vecou. Jeho správanie vo forme vulgárnych nadávokmohlo byť posúdené ako priestupok a nie ako trestný čin. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie alebo aby vo veci rozhodol sám.

Obžalovaný v rámci odvolania na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol doplniť dokazovanie, a to
o opätovné prehratie obrazového záznamu z vlaku, z ktorého má vyplývať, že obžalovaný sa nikomu
nevyhrážal.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor, ktorý uviedol, že obhajobné tvrdenia obžalovaného

sa javia vo svetle vykonaných dôkazov ako nedôveryhodné, vedené snahou zbaviť sa trestnej
zodpovednosti. Nestotožnil sa s názorom obhajoby, nakoľko prvostupňový súd podľa prokurátora
postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle zákona. Súd neporušil žiadne práva obžalovaného
ak si neosvojil ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov. Keďže rozsudok považuje za
správny a zákonný, navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. správnosť a
zákonnosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
pričom mal na zreteli povinnosť prihliadať aj na chyby, ktoré odvolaním vytýkané neboli, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, oprávnenou osobou a že toto nie je dôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku
postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je
náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu, pričom
okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie a taktiež vykonané dôkazy

vyhodnotil v súlade so zákonom. Dospel tak k správnym a úplným skutkovým zisteniam. V odôvodnení
rozsudku okresný súd dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú

jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek
pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku, aj krajský súd je toho
názoru, že v danom prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.

Vinu obžalovaného považuje aj krajský súd za nepochybne preukázanú. Obžalovaný je jednoznačne
usvedčovaný výpoveďami svedkov A. B. a C. B., ktorí zhodne popísali za akých okolností sa obžalovaný
dopustil vyhrážok, ako aj k spôsobu akým sa snažil použiť plynovú pištoľ. Obhajobu obžalovaného
v tomto smere považuje krajský súd za nevieryhodnú a vyvrátenú práve týmito dvoma svedeckými

výpoveďami.ZvýpovedesvedkaA.B.vyplýva,ževočiobžalovanémuzasiaholažvtedy,keďobžalovaný
povýzvachvlakvedúcej,abyvystúpilzvlaku,totoodmietol,načohoonchytilzaruku,pričomobžalovaný
reagoval slovami, že ho zastrelí a rukou si siahol do vrecka bundy so slovami mám ťa zastreliť, pričom on
mu v bunde zbadal pištoľ, ktorú sa mu snažil vytrhnúť, pričom došlo k výstrelu. Svedok B. jednoznačne
uviedol, že sa bál nielen o svoj život, ale aj o život vlakvedúcej, ktorej obžalovaný vulgárne nadával

a podľa svedka táto bola v šoku. Svedkyňa potvrdila vyhrážky obžalovaného voči svedkovi B., a to
zastrelením. Keď sa obžalovaný začal vyhrážať zastrelením a videla, že si dáva ruku pod bundu akoby
chcel vytasiť zbraň, vtedy zakričala, on ju naozaj má a utiekla sa schovať na záchod, odkiaľ volala políciu
a taktiež rušňovodičovi so žiadosťou o pomoc.

Z vyjadrení svedkov B. a B. nepochybne vyplýva, že obžalovaný svojimi vyhrážkami zastrelením
s pištoľou vyvolal u nich dôvodnú obavu o ich život a zdravie, keď svedok B. sa snažil vytrhnúť
obžalovanému pištoľ z ruky a svedkyňa B. utiekla od obžalovaného na záchod, odkiaľ privolala pomoc.
Neobstojí preto tvrdenie obžalovaného, že sa nikomu nevyhrážal. Práve vyhrážky obžalovaného zabitím
podnietili svedka B., aby obžalovanému vytrhol pištoľ z ruky a svedkyňu B., aby utiekla zo strachu na

záchod, odkiaľ privolala pomoc. Objektívne aj podľa názoru krajského súdu vyhrážky obžalovaného za
situácie, keď disponoval pištoľou boli nepochybne spôsobilé vyvolať u obidvoch poškodených obavu
o svoj život a zdravie.Pokiaľ obžalovaný namieta, že zákrok svedka B. bol neadekvátny a pochybuje o legitimite tohto zákroku,
krajský súd poznamenáva, že svedok B. zakročil voči poškodenému v dôsledku jeho neustáleho
urážania a vulgárnych nadávok voči vlakvedúcej a potom čo ho vyzvala, aby opustil vlak, čo obžalovaný

odmietol a keď ho svedok B. chytil za ruku, obžalovaný sa snažil vytiahnuť z vrecka bundy pištoľ so
slovami ja ťa zastrelím. Je nepochybné, že svedok B. sa snažil zabrániť obžalovanému v použití zbrane
po tom, čo sa mu obžalovaný vyhrážal zastrelením. Reakciu svedka Balka preto považuje krajský súd za
opodstatnenú a adekvátnu správaniu obžalovaného, keď zákrokom voči obžalovanému chránil nielen
svoje zdravie a život, ale aj zdravie a život vlakvedúcej.

Ani samotné ospravedlnenie obžalovaného vlakvedúcej a prejavená ľútosť nemajú vplyv na jeho
trestnoprávnu zodpovednosť. Ako už krajský súd vyššie konštatoval obžalovaný svojim konaním
nepochybne naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania, a to spáchaného so
zbraňou.

Z výpovede svedka A. B. taktiež vyplýva, že o incidente sa vyjadril aj rušňovodič, ktorý uviedol, že
obžalovaný sa už v minulosti vyhrážal aj iným cestujúcim zastrelením, resp. dopichaním, pričom po
skutku boli u obžalovaného nájdené aj dva nože.

Odvolaciu námietku obžalovaného, že jeho konanie by mohlo byť posúdené ako priestupok preto

považuje krajský súd za neopodstatnenú, nakoľko táto nemá žiadnu oporu v zabezpečených dôkazoch.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní konštatoval, že jeho správanie bolo ovplyvnené duševnou poruchou,
krajský súd poznamenáva, že zo spisu nevyplývajú v tomto smere žiadne skutočnosti, ktoré by
spochybňovali trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného z hľadiska jeho príčetnosti. Preto aj túto

námietku považuje krajský súd za nedôvodnú.

Pokiaľ ide o trest uložený obžalovanému aj tento zodpovedá stavu veci a zákonu. Okresný súd
v súlade so zákonom správne aplikoval príslušné ustanovenia Trestného zákona, keď rozhodol o druhu
a výmere trestu. Krajský súd preto považuje uložený trest za spravodlivý a objektívny obraz potrieb

individuálnej a generálnej prevencie, ako aj represívnej stránky trestu. Takýto trest aj podľa názoru
krajského súdu v plnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchaného prečinu, ako aj možnosť nápravy
a prevýchovy obžalovaného. Obžalovaný bol doposiaľ 9-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú
činnosť a opakovane bol aj vo výkone trestu odňatia slobody. Je zrejmé, že ani predchádzajúce
odsúdenia, a to aj k nepodmienečným trestom odňatia slobody nemali na neho dostatočne výchovný

vplyv v tom smere, aby viedol v budúcnosti riadny život. Trest uložený obžalovanému okresným súdom
preto aj krajský súd považuje za trest nevyhnutný k náprave a prevýchove obžalovaného.

Keďže obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, prvostupňový súd ho podľa § 48 ods. 2

písm. b) Tr. zák. správne zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zákonu zodpovedá aj výrok o prepadnutí veci – samonabíjacej plynovej pištole, nakoľko ide o vec, ktorá
bola nepochybne použitá na spáchanie trestného činu.

Záverom krajský súd poznamenáva, že odmietol doplniť dokazovanie na návrh obžalovaného, a to

prehratím obrazového záznamu z vlaku, nakoľko tento dôkaz už bol prvostupňovým súdom vykonaný
a keďže ide o bezzvukový záznam, nie je možné jeho prehratím zistiť, či sa obžalovaný vyhrážal
poškodeným, keď obžalovaný tieto vyhrážky popiera. Opätovné prehratie obrazového záznamu by bolo
podľa názoru krajského súdu preto bezvýznamné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje výroky napadnutého rozsudku
za zákonné a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preto rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného A. A. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.