Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. august 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/107/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620205939
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7620205939.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr.
Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D.
E. XXX/XX, F. G. H., zastúpeného JUDr. Ladislavom Scholczom, advokátom, Košice, Krmanova 16,
proti žalovanej v 1. rade I. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/XXX, E., prechodne bytom K. XX,
XXXX L. M., N., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Daniel Urban, s.r.o., Bratislava, Uhrova 18,

IČO: 47 254 173 a žalovanej v 2. rade O. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX/XX, F. G.
H., zastúpenej JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom, Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 5,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej v 2.
rade proti rozsudku 16C/64/2020-382 z 18.4.2023 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch III. a VI. o trovách konania vo vzťahu žalobcu a
žalovanej v 2. rade a o trovách štátu.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. F. G. H., zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným

úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, nariadil ich predaj s tým, že výťažok z predaja bude
rozdelený medzi strany sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov na týchto nehnuteľnostiach,
teda každému z nich po 1/3. V poradím III. výrokom žalovanú v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu a ďalšími výrokmi nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej v 1. rade a ani žalovanej v 1. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanej v 2. rade. Napokon VI. výrokom zaviazal žalovanú v 2. rade zaplatiť Slovenskej republike

náhradu trov konania pozostávajúcich z trov štátu v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Poukázal na to, že reálne rozdelenie vyporiadavaných nehnuteľností nebolo možné, keď navyše ani
jedna zo sporových strán neprejavila ochotu investovať do rozdelenia nehnuteľností akékoľvek finančné
prostriedky. Citoval § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a charakterizoval možnosti a spôsoby

vyporiadania podielového spoluvlastníctva a poukázal na to, že žalovaná v 2. rade síce prejavovala vôľu,
aby nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, ale vôbec nepreukázala svoju schopnosť
vyplatiť ostatných spoluvlastníkov a to dokonca ani vo vzťahu ku hodnote, ktorú pôvodne stanovoval
znalecký posudok č. XXX/XXXX znalca Ing. Vlastimila Kovalčíka. Uviedol, že žalovaná v 2. rade pri
tzv. vyporiadaní v širšom slova zmysle žiadala zohľadňovať sumu 30.000,00 Kčs, ktorá predstavovala
čiastku na úhradu kúpnej ceny, za ktorú sa nadobudol vyporiadavaný rodinný dom a parcely a ktorá sa

splácala už v čase existujúceho BSM medzi ňou a jej neb. manželom, ako aj bližšie nešpecifikované
investície od roku 1988 vynaložené na zveľaďovanie predmetných nehnuteľností, avšak neuniesladôkazné bremeno na preukázanie týchto ňou uvádzaných a navyše bližšie peňažne nešpecifikovaných
tvrdení a preto na ne nebolo možné prihliadať. Vzhľadom na existujúcu dôkaznú situáciu o vyporiadaní
zrušeného spoluvlastníctva strán sporu rozhodol tretím spôsobom a síce ich predajom s následným

rozdelením výťažku z predaja medzi strany sporu podľa ich spoluvlastníckych podielov. Citoval § 251,
§ 255 ods. 1, 2 a § 262 CSP a o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade rozhodol
podľa pomeru zodpovedajúceho úspechu strán sporu, kedy žalovanej v 2. rade úspešnému žalobcovi
prikázal zaplatiť náhradu trov konania. Nepochyboval, že na jeho rozhodnutie mal zásadný vplyv
pomer úspechu konkrétnej sporovej strany proti protistrane, keďže žalobca od počiatku požadoval

zrušenie podielového spoluvlastníctva a prenechanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej
v 2. rade alebo alternatívne navrhol ich predaj. Žalovaná v 2. rade s prikázaním nehnuteľností do jej
výlučného vlastníctva súhlasila, ale nesúhlasila s výškou tzv. vysporiadacích podielov pre ostatných
spoluvlastníkov a ešte pred začatím sporu odopierala vyplatiť v rovnakej výške podiel žalovanej v 1.
rade a v rámci predbežného prejednania žaloby navrhovala od všeobecnej hodnoty nehnuteľností
odpočítavať bližšie nešpecifikované investície do nich. Základom sporu tak bola otázka výšky hodnôt tzv.

vysporiadavacíchpodielovasporboljednoznačnevyriešenývprospechžalobcuvychádzajúczozáveru,
že finančné plnenie žalobcovi prináleží vo výške vychádzajúcej zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností
určenej znaleckým posudkom č. X/XXXX. Citoval tiež § 259 CSP a čl. 4 ods. 1 Základných princípov
CSP a uviedol, že v spore vznikli trovy štátu, ktoré neboli vykryté preddavkami od sporových strán a tieto
spočívali v úhrade časti odmeny znalkyne Ing. Emílie Hudzíkovej za vypracovanie znaleckého posudku

vo výške 31,11 eur. Aj na úhradu týchto trov zaviazal žalovanú v 2. rade ako neúspešnú stranu sporu.

3. Rozsudok v jeho III. a VI. výroku napadla včas podaným odvolaním žalovaná v 2. rade považujúc
ho v týchto častiach za nezákonný, nesprávny a neprihliadajúci na všetky okolnosti konania. Mala
za to, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je klasické sporové

konanie a ide o špecifickú situáciu, kde strany sporu majú postavenie žalobcu, ako aj postavenie
žalovaného a nie je možné určiť víťaznú a porazenú stranu. Bola si vedomá toho, že súd môže
priznať sporovej strane nárok na náhradu trov konania v zmysle zásady úspechu vo veci, avšak
na druhej strane má možnosť použiť ustanovenie, kedy by žiadna zo strán tento nárok nemala.
Zdôraznila, že počas konania sa nesprávala obštrukčne a práve naopak mala záujem zrušiť a vyporiadať

podielové spoluvlastníctvo spôsobom navrhnutým žalobcom a to formou prikázania nehnuteľností do
jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť ostatným spoluvlastníkom primeranú náhradu, keď sa
však nestotožňovala s navrhovanou výškou náhrady, kvôli čomu si dala vypracovať znalecký posudok
č. XXX/XXXX, stanovujúci všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 95.300,00 eur. Keďže je staršou
osobou, pochopiteľne nemala financie na výplatu primeranej náhrady a tak od počiatku bolo zrejmé, že

náhradu za ňu by ostatným spoluvlastníkom vyplatil jej syn P. H.. Mimosúdne rokovania strán dokonca
vyústili do situácie, kedy bola ochotná vyplatiť obom spoluvlastníkom primeranú náhradu po 45.000,00
eur, avšak žalobca túto navýšil na sumu 46.660,00 eur. Práve v dôsledku vyššie uvedeného sa rozhodla
objektivizovať všeobecnú cenu vyporiadavaných nehnuteľností a tak došlo k vypracovaniu posudku č.
XXX/XXXX, ktorému nemala dôvod neveriť a bola ochotná vyplatiť ostatným spoluvlastníkom náhradu

po 31.766,00 eur. Jej prvotná snaha o poníženie primeranej náhrady nemala na konanie a vzniknuté
trovy žiaden vplyv a práve žalovaná v 1. rade namietala závery jej znaleckého posudku, kvôli čomu
súd nariadil nové znalecké dokazovanie. Na veci nič nemenila ani jej prvotná snaha o poníženie
primeranej náhrady, keďže strany sporu odmietli rešpektovať aj sumu primeranej náhrady v zmysle
ňou zadaného znaleckého posudku. Novovypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX určil všeobecnú

hodnotu nehnuteľností na sumu 168.000,00 eur, čo ju spolu so synom prekvapilo a takýto obnos jej
syn už nedokázal zabezpečiť. Hneď ako sa o tom so synom dozvedeli, informovali o tom konajúci
súd a nepresnosť prvotného znaleckého posudku jej nemožno pričítať na ťarchu. Nestotožnila sa ani
s výrokom VI. napadnutého rozsudku, keďže trovy štátu majú hradiť všetky strany sporu spoločne.
Nerozumela, prečo by sa mala samostatne podieľať na trovách štátu súvisiacich s nákladmi znaleckého

dokazovania, ktoré sama nenavrhla a z ktorého mali osoh i žalobca a žalovaná v 1. rade. Navrhla preto
stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznať a zaviazať žalovanú v 1. rade, žalobcu i ju
k povinnosti zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutých

výrokoch potvrdiť ako vecne správny. Podľa jeho názoru prvoinštančný súd postupoval správne, keď vo
vzťahu ku nároku na náhradu trov konania medzi ním a žalovanou v 2. rade aplikoval zásadu úspechu
v spore podľa ust. § 255 CSP. Plný úspech v spore sa podľa neho zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti
a výroku, ktorým sa rozhodlo v merite, pričom v prípade alternatívnych petitov je žalobca úspešný, aksúd vyhovie jednej z uplatnených alternatív. Keďže od počiatku alternatívne navrhoval predaj predmetnej
nehnuteľnosti a súd takto o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj rozhodol, stal sa
úspešnou stranou v spore. Poukázal na svoj záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo

pôvodne cestou mimosúdnej dohody, pričom rovnaký záujem mala aj žalovaná v 1. rade a k dohode
nedošlo iba v dôsledku konania žalovanej v 2. rade, ktorá na výzvu smerujúcu k mimosúdnej dohode
nereagovala a v dôsledku jej odmietavého až pasívneho postoja musela byť podaná žaloba na súd.
O nekorektnom správaní sa žalovanej v 2. rade svedčí aj vznášanie jej nárokov z kúpnej zmluvy, ako
aj investícií za trvania BSM, ktoré preukázané neboli. Zároveň je žalovaná v 2. rade tou osobou, ktorá

nehnuteľnosť výlučne užíva bez toho, aby jemu či druhej žalovanej užívanie akokoľvek nahrádzala.
Vo vzťahu k trovám štátu uviedol, že vypracovanie znaleckého posudku č. 2/2023 bolo nutné, keďže
súkromný znalecký posudok, ktorý nechala vypracovať žalovaná v 2. rade obsahoval chyby a povinnosť
náhrady trov štátu bola uložená žalovanej v 2. rade ako neúspešnej strane sporu. Ak by neexistoval
negatívny postoj žalovanej v 2. rade, bolo možné predísť aj trovám štátu.

5. Žalovaná v 2. rade v stanovisku z 2.8.2023 trvala na podanom odvolaní, nakoľko jej správanie počas
vedenia súdneho konania nebolo obštrukčné a nenavyšovalo trovy sporu. Upozornila, že mala záujem
sa dohodnúť a v určitom momente i mala záujem pristúpiť na žalobný návrh žalobcu, kedy bola ochotná
vyplatiť primeranú náhradu vo výške 45.000,00 eur pre oboch spoluvlastníkov.

6. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa § 387 ods. 1 CSP prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania,
t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami
žalovanejv2.radeuvedenýmivodvolaní)a§379CSPspoluskonaním,ktorémupredchádzaloadospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok v napadnutých výrokoch III. a VI. potvrdil podľa

§ 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
v preskúmavanej časti týkajúcej sa trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade, ako aj trov
štátu a na tieto dôvody poukazuje (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade súd prvej inštancie aplikoval pri rozhodovaní o trovách
konania princíp, v zmysle ktorého úspešnej strane sporu patrí nárok na náhradu trov konania voči
strane neúspešnej, čo i podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá výsledkom a predovšetkým priebehu
konania pred prvoinštančným súdom.

9. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo (pri zachovaní
zásad uvedených v § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka) predajom označených nehnuteľností s tým,
že výťažok predaja bude rozdelený medzi strany sporu (po 1/3). Rozhodol tak presne spôsobom,
ktorý bol žalobcom od počiatku (alternatívne v žalobe) navrhovaný. Postoj žalovanej v 2. rade

k zrušeniu podielového spoluvlastníctva, ale najmä spôsobu jeho vyporiadania sa v priebehu konania
opakovane menil. Na ťažkosti pri dosiahnutí dohody so žalovanou v 2. rade (aj ohľadom nakladania
s nehnuteľnosťami) poukázala vo svojom vyjadrení z 2.12.2020 (č.l. 38 súdneho spisu) i žalovaná
v 1. rade. V dedičskom konaní sp. zn. 9D 9/2020, 3Dnot 16/2020 Okresného súdu Spišská Nová
Ves po poručiteľovi A. B. hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. F. G. H. bola

stanovená na 115.000,00 eur. Podľa zápisnice o predbežnom prejednaní sporu zo dňa 17.8.2021
(č.l. 96 až 98 súdneho spisu) žalovaná v 2. rade sprvu súhlasila s vyplatením čiastky ustupujúcim
spoluvlastníkom vo výške 45.000,00 eur každému, po navýšení požiadavky na sumu 46.660,00 eur
však s touto už nesúhlasila. Na podnet žalovanej v 2. rade pod č. XXX/XXXX znalcom Ing. Vlastimilom
Kovalčíkom bol vyhotovený znalecký posudok, ktorý všeobecnú hodnotu nehnuteľností stanovil na

95.300,00eur,načožalovanáv2.radeformoučestnéhoprehláseniazodňa14.2.2022(č.l.210súdneho
spisu) deklarovala, že má k dispozícii finančné prostriedky na vyplatenie podielového vlastníctva podľa
znaleckého posudku. Keďže žalovaná v 1. rade so znaleckým posudkom č. XXX/XXXX a jeho závermi
nesúhlasila a žalovaná v 2. rade za tretinový podiel každému spoluvlastníkovi po zohľadnení jej nárokov
a investícií v sume 15.476,89 eur ponúkla sumu 26.607,70 eur, bolo uznesením z 21.4.2022 rozhodnuté

o vyhotovení znaleckého posudku znalkyňou Ing. Emíliou Hudzíkovou. Podľa znaleckého posudku č.
X/XXXX všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená na sumu 168.000,00 eur, na čo žalovaná
v 2. rade 23.3.2023 reagovala oznámením (č.l. 356 súdneho spisu), že nie je v jej možnostiach vyplatiť
ostatným stranám vyporiadavací podiel vychádzajúci zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Hudzíkovej.10. Hoci pri rozhodovaní o trovách strán sporu nemôže byť žalovanej v 2. rade na ťarchu, že nebolo v jej
finančných možnostiach vyplatiť ostatným stranám sporu vyporiadací podiel podľa znaleckého posudku

č. 2/2023, nemožno nechať bez povšimnutia jej postoj sledujúci záujem ponechať si celú nehnuteľnosť,
ktorý sa ukázal ako nerealizovateľný, čím došlo k predlžovaniu súdneho sporu, ďalšiemu dokazovaniu
a tým aj k nárastu výšky trov sporových strán. Žalovaná v 2. rade neuspela ani so svojou snahou
dosiahnuť tzv. vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, nepreukážuc relevantné
nároky a investície. Keďže zásada úspechu (§ 255 CSP) sa vzťahuje i na konanie, kde súd rozhoduje

o spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva, keď strana v spore neúspešná mohla súdnemu konaniu
predísť, ak by sa dohodla na vyporiadaní, nepochybil prvoinštančný súd, ak žalovanú v 2. rade zaviazal
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Správne súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách štátu (ktoré neboli vykryté preddavkami od
sporových strán), aplikujúc čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP a podporne § 259 CSP zaviažuc na ich

náhradu žalovanú v 2. rade. Za účelom zloženia preddavku na trovy znaleckého dokazovania žalobca
a žalovaná v 1. rade už zložili po 250,00 eur (viď záznamy o zložení na č.l. 239 až 241 súdneho spisu)
a trovy štátu tak vo zvyšku predstavujú sumu 31,11 eur.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP

a úspešnému žalobcovi proti žalovanej v 2. rade bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).