Uznesenie – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 30C/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823219444
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3823219444.1

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v spore žalobcu: DESTINY INVESTMENT s.r.o., IČO: 51 153 360, so sídlom
Zvolen, Rákoš 10192/40, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

(1.) Návrhom doručeným súdu dňa 28.08.2023 sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, okres Partizánske,
obec F., katastrálne územie F., ako parcely registra „C“, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 129 m2, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 265 m2, parc. č. XXX – orná

pôda o výmere 415 m2, parc. č. XXX – orná pôda o výmere 782 m2, rodinný dom – súpisné číslo XX,
postavený na parc. č. XXX (ďalej len „nehnuteľnosti“) vo vlastníctve žalovanej za účelom zabezpečenia
jeho pohľadávky voči žalovanej vo výške 30.000 € s príslušenstvom

(2.) Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že so žalovanou prostredníctvom
jej zástupkyne uzatvoril zmluvu o exkluzívnom sprostredkovaní obchodu, predmetom ktorej bolo

sprostredkovania predaja nehnuteľnosti - F. nachádzajúca sa v obci Horná Lehota za stanovenú
predajnú cenu vo výške 600.000 €. Dňa 22.03.2023 vystavil žalobca žalovanej faktúru, pretože porušila
povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, keď odmietla predať nehnuteľnosť podľa článku 7 zmluvy. Uvedené
vyplýva z výpovede jej zástupkyne príslušníkovi Policajného zboru v Brezne zo dňa 31.07.2023.
Žalovaná mala mať odmietavý postoj k predaju Koliby. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do
31.12.2023. Počas trvania zmluvy žalovaná previedla F. na svojho brata. Z uvedeného vyplýva, že

žalovaná sa zbavuje majetku. Za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky preto žalobca podáva návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

(3.) Súd z exkluzívnej zmluvy o sprostredkovaní obchodu zistil, že žalobca so žalovanou uzatvoril
zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností - F. za predajnú cenu vo výške 600.000 €. Odmena za
sprostredkovanie bola dohodnutá vo výške 5% zo zrealizovanej predajnej ceny. Zmluva bola uzatvorená

dňa 06.02.2023, pričom za žalovanú ju uzatvorila jej zástupkyňa. Podľa článku 7 zmluvy vzniká
sprostredkovateľovi (žalobcovi) nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 30.000 € v prípade, že
sa záujemca rozhodne predmet zmluvy v dobe trvania zmluvy nepredať.
(4.) Súd zo splnomocnenia zo dňa 06.02.2023 zistil, že žalovaná splnomocnila B. G. na zastupovanie
vo veci predaja Koliby.

(5.) Súd z predloženej faktúry zistil, že bola vydaná, avšak táto je nečitateľná.(6.) Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového konania (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

(7.) Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

(8.) Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

(9.)Podľa§324ods.1ažods.3CSP,predzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončenísúdmôže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

(10.) Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

(11.) Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

(12.) Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

(13.) Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k
odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

(14.) Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle ustanovenia § 326 CSP
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Potreba vydania zabezpečovacieho

opatrenia musí byť teda naliehavá a zároveň súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o samotnom
nároku žalobcu.
(15.) Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením,
ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť
súdneho rozhodnutia. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z
ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť
opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej
osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti oprávnenej osoby úspešne sa domôcť núteného

splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k
uplatneniu takejto možnosti (za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný
odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy závisí od okolností konkrétnej
veci.

(16.) Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, t.j.
aby sa osvedčili aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy,
nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych(nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Pri nariaďovaní
zabezpečovacieho opatrenia po rozhodnutí súdu vo veci samej (a to tak v prvej ako i v druhej inštancii)
nie je potrebné v návrhu osvedčovať danosť nároku navrhovateľa, keď tento už je fakticky preukázaný

a judikovaný.

(17.) Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu
a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad
nevyhnutnúmieru,tedavrozsahu,vakomnemožnouloženéobmedzenieodpovinnejosobyspravodlivo

požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením
zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný
žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti
zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť
uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke,
na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak

nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality.

(18.) Predpokladom úspešnosti návrhu je tak splnenie najmä nasledujúcich základných hmotnoprávnych
podmienok: 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce danosť práva a obavu z ohrozenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti), 2/ právne účinky opatrenia neobmedzia povinnú osobu

neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

(19.) Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného
práva, súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca dostatočne nepreukázal vznik a trvanie nároku, ktorého

zabezpečenia sa domáha. Z predloženej zmluvy o sprostredkovaní obchodu uzatvorenej dňa
06.02.2023, konkrétne z článku 7 zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ (žalobca) má nárok na zmluvnú
pokutu v prípade, ak záujemca (žalovaná) uzatvorí počas platnosti a účinnosti tejto zmluvy zmluvu
s obdobným obsahom alebo sa rozhodne nepredať v dobe trvania tejto zmluvy nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom sprostredkovania predaja. Ani jednu z vyššie uvedených skutočností však žalobca

nepreukázal. Žalobca v návrhu síce tvrdí, že zástupkyňa žalovanej mala príslušníkovi Policajného
zboru v Brezne dňa 31.07.2023 uviesť, že žalovaná má odmietavý postoj k predaju nehnuteľnosti,
túto skutočnosť však nijakým spôsobom nepreukázal (napríklad doložením výpovede zástupkyne,
prípadne doložením odmietnutia ponuky na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo strany žalovanej). Súd tak
nemá vznik nároku žalobcu preukázaný, žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že

žalovaná predmetné nehnuteľnosti odmietla predať potom, čo jej žalobca sprostredkoval kúpnu zmluvu,
respektíve predaj Koliby. Zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť vlastníka je vážnym zásahom
do vlastníckeho práva vlastníka. Aby bol tento zásah odôvodnený, musia byť splnené podmienky
na nariadenie tohto zásahu. Jednou z podmienok je dostatočné osvedčenie vzniku a trvania nároku
(peňažnej pohľadávky). Súd teda nemôže mať pochybnosti o nároku žalobcu. Nepôjde o riadne

preukázanie nároku, pokiaľ tento vyplýva iba z tvrdení žalobcu a predloženej faktúry, pokiaľ tvrdené
skutočnosti, ktoré majú podstatný význam pre vznik nároku žalobca nijakým spôsobom nepreukázal.
Keďže súd nemá nárok žalobcu dostatočne preukázaný, nie sú splnené podmienky na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Preto súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

(20.)Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(21.) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(22.) O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej nepriznal nárok
na náhradu trov konania proti žalobcovi a to napriek tomu, že bola v konaní úplne úspešná vzhľadom
na zamietnutie návrhu v celom rozsahu a to z dôvodu, že doteraz jej návrh doručený nebol, na konaní
sa nijakým spôsobom nezúčastnila a preto jej preukázateľne žiadne trovy konania vzniknúť nemohli.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske, písomne v dvoch vyhotoveniach. (§ 357 písm. d), písm. m) CSP). Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.