Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220205925
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1220205925.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu

JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: Klimamontáž Slovakia
s.r.o., so sídlom Šterusy 176, 922 03 Vrbové, IČO: 46 913 297 (pri podaní žaloby pôvodne označený
žalobca: U. T., R.. XX.XX.XXXX, D. W. XX, XXX XX D., adresa pre doručovanie Q. XX/XX, XXX XX
N.), proti žalovanému: N. J., R.. XX.XX.XXXX, D. A. XX, XXX XX D., o zaplatenie 65.071,20 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
29C/89/2020-152 zo dňa 14.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd vyhovuje návrhu pôvodne označeného žalobcu U. T., R..

XX.XX.XXXX, D. W. XX, XXX XX D., aby na jeho miesto vstúpila spoločnosť Klimamontáž Slovakia
s.r.o., so sídlom Šterusy 176, 922 03 Vrbové, IČO: 46 913 297.

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

65.071,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 65.071,20 € od 27.11.2019
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistení, že žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2020 sa žalobca
proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 65.071,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,5 %
ročne od 16.07.2022 do zaplatenia na skutkovom základe, že žalobca podal dňa 16.07.2002 na Krajský

úrad vyšetrovania trestné oznámenie vo veci podvodu spáchaného J. N. O. O. a žalovaným. Okresný
súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
27.11.2019, uznal žalovaného vinným z trestného činu podvodu a v zmysle odseku 32/ citovaného
rozsudku konštatoval, že žalovaný spôsobil škodu žalobcovi vo výške 65.071,20 €, ktorú v trestnom
konaní žalovaný uznal čo do výšky aj dôvodu a v zmysle § 288 ods. 1 Trestného zákona, žalobcu ako
poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

3. V konaní pred súdom prvej inštancie, bol vydaný dňa 29.10.2020 platobný rozkaz proti ktorému
žalovaný včas podal odpor, preto súd prvej inštancie uznesením sp.zn. 29C/89/2020-84 zo dňa
16.11.2020 zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu. Žalovaný podaný odpor odôvodnil tým, že
uznesením Okresného súdu Bratislava I pod sp.zn. 6Odk/127/2017-23 zo dňa 21.12.2017 bol vyhlásenýkonkurz na jeho majetok. Jedná sa o obchodnú vec z obdobia od 12.10.2001 do 25.03.2002, pričom
uvedené trestné konanie žalovaný uviedol v žiadosti o oddĺženie a súd ho následne zbavil všetkých
dlhov z obdobia pred vyhlásením konkurzu, preto nárok žalobcu považuje za neopodstatnený. Žalovaný

tiež vzniesol námietku premlčania, nakoľko sa jedná o vec staršiu ako 18 rokov (od 12.10.2001 do
25.03.2002) a počas celého obdobia žalobca nepožadoval od žalovaného ani od obchodnej spoločnosti
NHC - Noble house consulting International, s.r.o. zaplatenie uvedenej čiastky. Uplatnený úrok z
omeškaniažalovanýpovažujezaneprimeranevysoký.Namietalajpasívnulegitimáciu,nakoľkosajedná
o obchodnú vec medzi spoločnosťami NHC - Noble house consulting international, s.r.o. a Rekreačná

agentúra delta Bratislava. Spoločnosť NHC- Noble house consulting international, s.r.o. ktorej bol
konateľom a 50% spoločníkom, a bola uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 34CbR/82/2014
zo dňa 08.12.2015 zrušená bez likvidácie. Žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, nebol účastníkom
právneho vzťahu.

4.Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na skutočnosť, že konkurz na majetok žalovaného bol zrušený

dňa 20.04.2018 (oznámené v Obchodnom vestníku 77/2018). Po ukončení konkurzu bol žalovaný
uznaný za vinného a žalobca bol odkázaný s nárokom náhrady škody na civilný proces. V tejto súvislosti
poukázal na ustanovenie § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze, na základe ktorého nedošlo k
zániku žalovanej pohľadávky. K námietke premlčania žalobca uviedol, že počas trestného konania si
riadne uplatnil nárok na náhradu škody, čím došlo k zastaveniu plynutia premlčacej doby. Nesúhlasil s

námietkami týkajúcimi sa výšky úroku z omeškania ani nedostatku pasívnej legitimácie.

5.Súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019
schválil dohodu o vine a treste tak, že obžalovaného (v tomto konaní žalovaný), uznal v odseku 32/ za
vinného, že od 12.10.2001 do 25.03.2002 v Bratislave predovšetkým v hoteli Danube, obvinený N. J.

a obvinený J. N. O. O. po predchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle neoprávnene získať finančné
prostriedky vystupujúc ako zástupcovia spoločnosti NHC - Noble House Consulting International, s.r.o.,
vylákali od poškodeného (v tomto konaní žalobca), najprv dňa 12.10.2001 v hoteli Danube sumu 7.600
USD na vypracovanie auditu spoločnosti rekreačná agentúra Bratislava, na základe mandátnej zmluvy
uzatvorenej dňa 02.11.2001 sumu 13.500 USD, dňa 16.11.2001 sumu 436.329 Sk, dňa 15.02.2002

sumu 650.000 Sk a dňa 25.03.2002 sumu 8.000 USD, hoci mali vedomosť, že poskytnutie úveru nebudú
vybavovať, čím tak poškodenému spôsobili škodu v prepočte vo výške 82.331,35 € z ktorej následne Q.
Z. poškodenému vrátila sumu 520.000 Sk, avšak zvyšné finančné prostriedky poškodenému obvinení
nevrátili, čím obvinený N. J. spáchal pod A/ pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods.
5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. spolupáchateľstvom; pod B/ pokračovací obzvlášť závažný zločin

podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a to v bodoch 40, 41,
44 až 46 spolupáchateľstvom. Poškodených bolo celkom 44 subjektov, žalobca je uvedený v poradí 27.,
ktorého súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť aj vykonateľnosť dňa 27.11.2019.
Ďalej súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp.zn. 6OdK/127/2017-23 zo dňa

21.12.2017 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (v tomto konaní žalovaný) a výrokom V. predmetného
uznesenia dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým
kalendárom, a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
Z výpisu z obchodného registra spoločnosti NHC - NOBLE HOUSE CONSULTING, INTERNATIONAL
s.r.o., zo dňa 20.07.2020, súd prvej inštancie zistil, že žalovaný bol v období od 06.08.1998 do

28.01.2016 jedným zo spoločníkov predmetnej obchodnej spoločnosti a zároveň jej konateľom.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 34CbR/82/2014 zo dňa 08.12.2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.01.2016, bola predmetná spoločnosť zrušená bez likvidácie a následne dňa
29.01.2019 aj vymazaná z obchodného registra.

6. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil podľa § 288 ods. 1, § 46
ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, § 250 ods. 1, § 3 ods. 3 zákona č. 140/1964 Zb. Trestný
zákon, § 420 ods. 1, § 106 ods. 1, ods. 2, § 112, § 517 ods. 1, ods. 2, § 563 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a

o zmene a doplnení niektorých zákonov a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná keď rozhodol
tak, ako je uvedené v odseku 1. tohto rozhodnutia.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o námietku pasívnej vecnej legitimácie odôvodnil
tým, že v žalobe označený žalovaný je pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní, keďže jeholegitimácia vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa
27.11.2019, ktorým je súd viazaný. Z predmetného rozsudku jednoznačne vyplýva, že obžalovaným v
trestnom konaní bol N. J. ako fyzická osoba, ktorý bol odsúdený a s rovnakým dátumom narodenia je

N. J. označený aj v predmetnej žalobe. Spornú otázku samotnej pohľadávky, keď žalovaný namietal
premlčanie práva na náhradu škody a tiež zánik pohľadávky rozhodnutím o jeho oddlžení, súd prvej
inštancie odôvodnil rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019,
ktorým súd schválil dohodu o vine a treste a žalovaného uznal za vinného, odsúdil ho, a poškodených,
medzi nimi aj žalobcu (v poradí 27.), odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

7. Otázku uplatnenej náhrady škody súd prvej inštancie odôvodnil predpokladmi vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti, ktorými sú protiprávny úkon, ujma, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie. S poukazom na právoplatne skončené trestné konanie
a v ňom ustálené skutočnosti, boli naplnené všetky zákonné predpoklady na vznik zodpovednosti.
Protiprávny úkon predstavuje konanie žalovaného opísané v bode 32/ rozsudku Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019 a preto v tomto súdnom konaní si uplatnil žalobca
náhradu škody vo výške 65.071,20 €, čo nebolo sporným medzi stranami. V trestnom konaní bola
preukázaná aj príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody na strane poškodeného,
v tomto konaní žalobcu. Zavinenie predstavuje psychický vzťah zodpovedného subjektu k vlastnému
úkonu, ktorý je v rozpore s právom, je to vzťah k protiprávnemu úkonu a k ujme ako výsledku

protiprávneho úkonu. V danom prípade, pri trestnom čine podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona
č. 140/1964 Zb., ide o úmyselný trestný čin, priamy úmysel, teda žalovaný chcel spôsobom uvedeným
zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom.

8. Uplatnenú námietku premlčania žalovaným súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú s tým,

že sporové strany vychádzajú z predpokladu, čo nebolo sporným, že žalobca podal vo veci trestné
oznámenie dňa 16.07.2002, v ktorom si uplatnil nárok na náhradu škody. Z hľadiska citovaných
relevantných ustanovení Trestného poriadku, si žalobca ako poškodený uplatnil nárok na náhradu škody
včas, najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Tomu zodpovedá aj výrok
rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019, ktorým súd poškodených

(žalobca uvedený v poradí 27.), odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Vychádzajúc
z ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka a skutočnosti, že v danom prípade ide o škodu
spôsobenú úmyselným konaním žalovaného, nárok na náhradu škody bol uplatnený včas aj z hľadiska
občianskoprávneho. Podaniu obžaloby na súd totiž predchádzalo vyšetrovanie, v rámci ktorého, si
žalobca bezpochyby svoj nárok na náhradu škody uplatnil. Ak teda k vzniku škody na strane žalobcu,

došlo konaním žalovaného v období od 12.10.2001 do 25.03.2002 je nepochybné, že nárok žalobcu bol
uplatnený v desaťročnej premlčacej dobe.
K dĺžke trestného konania, do vydania rozsudku dňa 27.11.2019, súd prvej inštancie poukázal na
ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka a tak žalobca bezpochyby v premlčacej dobe si uplatnil právo
na náhradu škody v priebehu vyšetrovania u orgánov činných v trestnom konaní, v začatom trestnom

konaní sa riadne pokračovalo, a preto premlčacia doba od tohto uplatnenia neplynula, až do 27.11.2019,
kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť a poškodený bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na
civilný proces. Premlčacia doba začala opäť plynúť a plynula do podania žaloby dňa 28.10.2020.

9. Neodôvodnenosť námietky žalovaného, že nárok žalobcu zanikol rozhodnutím o oddlžení žalovaného

uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6OdK/127/2017-23 zo dňa 21.12.2017, súd prvej
inštancie odôvodnil ustanovením § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze, z ktorého je zrejmé, že
oddlžením nie sú dotknuté pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním. K
úmyselnému konaniu v danej veci bez pochyby došlo, keďže podvod podľa § 250 Trestného zákona
č. 140/1960 Zb. je úmyselným trestným činom. Preto oddlženie žalovaného nemalo žiaden vplyv na

pohľadávku žalobcu voči žalovanému vyplývajúcu z jeho nároku na náhradu škody, ktorá je predmetom
tohto konania.

10. Súd prvej inštancie na základe zákonných ustanovení a zistených skutočností uvedených v
rozhodnutí, vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa istiny pohľadávky a v časti uplatneného príslušenstva

vyhovel len v rozsahu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy od 27.11.2019 do
zaplatenia, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Vo vzťahu k úroku z omeškania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že omeškanie
dlžníka nastáva vtedy, ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní a neexistujú žiadne relevantné okolnosti,ktoré by bránili jeho splneniu. Nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu
vzniká bez ohľadu na to, čo omeškanie spôsobilo, pričom úroky z omeškania možno priznať iba od
toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu

škodyniejeustanovenýčassplnenia,trebapodľaustanovenia§563Občianskehozákonníkavychádzať
z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Z
obsahu spisu nevyplýva, a ani žalobca netvrdil, kedy žalovaného vyzval na náhradu škody. Keďže obsah
trestného oznámenia zo dňa 16.07.2002 nie je obsahom spisu, a nie je ani zrejmé, kedy sa žalovaný
oboznámil s obsahom trestného oznámenia, súd vychádzal zo skutočnosti, že rozsudok Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť aj vykonateľnosť
dňa 27.11.2019, od tohto dátumu niet pochybností o žiadosti žalobcu, na uhradenie spôsobenej škody
žalovaným. V danom období bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,0%, žalobca
má preto právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 65.071,20 € od
27.11.2019.

11. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, a hoci
žalobcabolvkonanívcelomrozsahuúspešný,súdmunároknanáhradutrovkonanianepriznal,nakoľko
si nárok neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli.

12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalovaný včas odvolanie, ktoré odôvodnil, tým, že

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. V zmysle obsahu podaného odvolania žalovaný namieta, že vo veci rozhodol nepríslušný súd, keď
v identickej veci, rovnako vychádzajúcej z trestného konania vedeným Okresným súdom Bratislava I
pod sp. zn. 4T 42/2013, vedená voči osobe žalovaného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

49C 13/2021, v ktorej na strane žalobcu bola spoločnosť LexCreditor k.s. Bratislava, proti žalovanému
N. J., Okresný súd Bratislava II sám namietol svoju miestnu nepríslušnosť a požiadal nadriadený
Krajský súd v Bratislave o rozhodnutie o miestnej príslušnosti, o ktorej rozhodol uznesením Krajský
súd v Bratislave pod sp. zn. 11NcC/12/2021-173 zo dňa 16.09.2021 tak, že vec postúpil Okresnému
súdu Bratislava I. Keďže žalovaný predmetné rozhodnutie doposiaľ neprevzal, nevie čo bolo dôvodom

miestnej nepríslušnosti. V prípade, ak by to bolo bydlisko, resp. sídlo žalobcu, čo vo veci pod sp.zn. 49C
13/2021 bol Okresný súd Bratislava I, vo veci pod sp.zn. 29C 89/2020 by mal byt' príslušný Okresný
súd Bratislava V. V prípade, ak by zakladalo miestnu príslušnosť miesto spáchania skutku resp. sídlo
súdu, ktorý rozhodoval v trestnej veci, v oboch prípadoch by bol príslušný Okresný súd Bratislava I.
Žalovaný miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava II namietal na začiatku pojednávania. Preto

súd nemal vo veci konať, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

14. Žalovaný namieta nedostatok pasívnej legitimácie, keďže zmluvný vzťah, na základe ktorého si
žalobca uplatňuje svoj nárok, vznikol medzi NHC - NOBLE HOUSE CONSULTING, INTERNATIONAL,
s. r. o. a Rekreačnou agentúrou DELTA, Bratislava. Spoločnosť NHC - NOBLE HOUSE CONSULTING,

INTERNATIONAL, s. r. o. bola vymazaná ex offo z Obchodného registra rozhodnutím OS Bratislava
I pod sp.zn. 34CbR 82/2014 zo dňa 08.12.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2016.
Žaloba smeruje voči žalovanému ako fyzickej osobe, teda voči inému subjektu, pričom žalovaný nebol
účastníkom právneho vzťahu.

15. Žalovaný namieta posúdenie plynutia premlčacej doby súdom. Námietku premlčania žalovaný
uplatnil už v podanom odpore s tým, že náhradu škody si žalobca riadne neuplatnil, čím došlo
k premlčaniu jeho nároku. Pôvodný vzťah vznikol medzi spoločnosťami NHC - NOBLE HOUSE
CONSULTING,INTERNATIONAL,s.r.o.aRekreačnouagentúrouDELTA,Bratislava,takajbolopodané
trestné oznámenie. Žalovaný v odvolaní uviedol, že uplatnenie nároku na náhradu škody nie je možné

stotožniť s výpoveďou v trestnom konaní, kde poškodený síce popíše priebeh skutku, ale náhradu
škody si neuplatní v zmysle ustanovení Trestného poriadku. Žalovaný citoval ustanovenie § 46 ods. 3
Trestného poriadku, v zmysle ktorého má zato, že poškodený si v trestnom konaní nárok na náhradu
škody neuplatnil včas, a z tohto dôvodu trestný súd o náhrade škody nerozhodoval ani v adhéznomkonaní, ale odkázal žalobcu so svojimi nárokmi na súd v civilnom konaní. Samotná skutočnosť, že
trestný súd rozhodoval o náhrade škody - odkázaním na civilný proces neznamená, že žalobca včas
uplatnil svoj nárok na náhradu škody. Túto skutočnosť žalovaný namietal od začatia konania, pričom

žalobca nikdy nedoložil relevantný dôkaz o uplatnení svojho práva na náhradu škody, aby bolo možné
tento úkon overiť obsahovo aj časovo. Skutok sa stal v čase od 12.10.2001 do 25.03.2002. Žalobca
síce podal trestné oznámenie, ale škodu si riadne neuplatnil, resp. výzvu na uplatnenie náhrady škody
nepreukázal. Rozhodnutie súdu o nepremlčaní nároku je tak postavené na dedukcii, predpokladoch a
nie na dôkazoch. Aj keby si žalobca vôbec neuplatnil nárok na náhradu škody v prípravnom konaní

a uplatnil by si ho až v priebehu hlavného pojednávania, teda neskoro, súd by o jeho návrhu musel
rozhodnúť presne tak, ako rozhodol v predmetnom konaní. To, že súd odkázal žalobcu na civilný
proces, nehovorí nič o tom, či bol nárok riadne uplatnený, či bol včas uplatnený a preto táto skutočnosť
nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. Súd otázku uplatnenia nároku na náhradu škody vôbec
neskúmal.Žalovanýsaexplicitnenestotožňujesodôvodnenímsúduktorýtvrdí„...Zhľadiskacitovaných
relevantných ustanovení Trestného poriadku si žalobca, poškodený uplatnil nárok na náhradu škody

včas, najneskoršie do skončenia vyšetrovania, alebo skráteného vyšetrovania... ...Navyše, zo spisovej
značky, ktorá bola obžalobe v predmetnej veci pridelená je zrejmé, že obžaloba bola podaná v roku
2013. ...“ Súd cituje len zákonné podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, pričom
tieto sa absolútne nezhodujú s uplatnením nároku žalobcu v trestnom konaní. Ak by sa súd touto otázkou
zaoberal, musel by dôjsť k záveru, že nároky žalobcu boli premlčané. Dokonca, aj keby si ich žalobca

uplatnil riadne v zmysle Trestného poriadku, ale až pri skončení vyšetrovania, boli by premlčané obe
lehoty, subjektívna a aj 10 ročná objektívna lehota.

16. V závere podaného odvolania žalovaný žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že odvolací súd žalobu zamieta, alebo aby v zmysle § 389 ods. 1

CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol podľa § 391 CSP. Žalovaný zároveň žiadal súd o
oslobodenie od súdnych poplatkov, s odôvodnením, že je nemajetný, v hmotnej núdzi, je poberateľom
opatrovateľského príspevku vo výške 329,50 € mesačne a iné príjmy nemá.

17. Žalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu s tým, že súd po procesnej stránke postupoval správne,

argumentácia žalovaného, porovnávajúc iný žalovaný skutok voči nemu, je vo vzťahu k tomuto konaniu
právne irelevantná. To, že súd priznal úroky z omeškania od 27.11.2019 bolo len vecou žalobcu, ktorý
nemal záujem o priznanie úrokov z omeškania odo dňa uplatnenia nároku na náhradu škody práve
z dôvodu, že žalovaný je nemajetný. Nemajetnosť však žalovaného nezbavuje zodpovednosti uhradiť
spôsobenú škodu a v podstate bez úroku. V prípade zrušenia rozsudku, žalobca preukáže kedy sa

žalovaný dozvedel o tom, že si žalobca voči žalovanému uplatnil náhradu škody a následne si uplatní v
plnom rozsahu aj nárok na úroky z omeškania odo dňa kedy sa žalovaný (júl 2002) dozvedel o uplatnení
nároku na náhradu škody, čím sa značne navýši celková výška škody.

18. Súd prvej inštancie uznesením pod sp.zn. 29C 89/2020-228 zo dňa 25.04.2022 priznal žalovanému

oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2022.

19. V štádiu konania pred odvolacím súdom, pôvodne označený žalobca U. T., R.. XX.XX.XXXX, D.
W. XX, XXX XX D., adresa pre doručovanie Q. XX/XX, XXX XX N., doručil Krajskému súdu Bratislava
dňa 11.07.2023, návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu podľa § 80 CSP s odôvodnením, že dňa

30.06.2023 uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávky so spoločnosťou Klimamontáž Slovakia s.r.o., so
sídlom Šterusy 176, 922 03 Vrbové, IČO: 46 913 297, s ktorou súvisí prevod práv žalobcu o ktorých
v odvolacom konaní rozhoduje Krajský súd v Bratislave pod sp.zn 6Co/61/2022, a žiadal aby odvolací
súd návrhu na zmenu na strane žalobcu vyhovel. K návrhu žalobca pripojil originál Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.06.2023, v ktorej na strane postupcu je označený žalobca U. T., R.. XX.XX.XXXX,

D. W. XX, XXX XX D. a na strane postupníka je označená spoločnosť Klimamontáž Slovakia s.r.o., so
sídlom Šterusy 176, 922 03 Vrbové, IČO: 46 913 297. Originál predmetnej zmluvy je podpísaný oboma
zúčastnenými subjektmi. V článku IV - Práva a povinnosti zmluvných strán, sa okrem iného v bode 1.
zúčastnené subjekty dohodli, že postupca sa zaväzuje, že v deň nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy,
Krajskému súdu Bratislava podá návrh na zámenu účastníka na strane žalobcu a na stranu žalobcu

nastúpi postupník. Odvolací súd v zmysle obsahu tohto článku zmluvy vyvodil, že postupník, ktorý
predmetnú zmluvu podpísal, takýmto spôsobom vyslovil súhlas, že do predmetného konania vstupuje
na miesto žalobcu.20. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené

alebo na koho prešli.

21. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

22. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

23. S poukazom na procesný návrh uvedený v odseku 19. tohto rozhodnutia, v spojení s citovanými
ustanoveniamiCSPvodsekoch21.až22.,odvolacísúdnávrhupôvodneoznačenéhožalobcunazmenu
účastníkanastranežalobcuvyhovel,keďžebolisplnené zákonnépodmienky§80CSP.Prenasledujúce

konanie to znamená, že účinky hmotnoprávne aj procesnoprávne, medzi pôvodnými stranami zostávajú
aj po nástupe právneho nástupcu do konania zachované a právny nástupca je viazaný všetkými úkonmi,
ktoré v konaní urobil jeho procesný predchodca.
Keďže proti takémuto procesnému rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (CSP v § 357 v spojení s §
355 ods. 2 vymedzuje „len“ pozitívne pripustenie odvolania proti uzneseniu a § 378 ods. 1), odvolací

súd predmetné procesné rozhodnutie prijal pred rozhodnutím vo veci samej a z dôvodu hospodárnosti
konania, včlenil priamo do rozhodnutia pod I. výrokovej časti predmetného rozhodnutia.

24. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal
odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie nemožno priznať úspech a, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.08.2023; termín verejného
vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil v súlade s § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP.

25. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil
správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok aj v logických súvislostiach presvedčivo odôvodnil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho
správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).

26. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy ktoré aplikoval na prejednávanú

vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. S poukazom na uvedené v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30.11.2009, sa odvolací súd zaoberal len tými
odvolacími námietkami a argumentmi žalovaného, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné.

27. Námietku žalovaného, že vo veci rozhodol nepríslušný súd, uvedenú v odseku 13. tohto rozhodnutia,

vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri
prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku
konania. Z uvedeného vyplýva, že súd miestnu príslušnosť (okrem výlučnej miestnej príslušnosti)
neskúma sám z úradnej povinnosti; inak povedané, ak by žalobca podal žalobu na súd, ktorý nie

je miestne príslušný, súd nemá možnosť postúpiť spor príslušnému súdu. Miestnu príslušnosť môže
skúmať súd až po tom, ako žalovaný vznesie pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, námietku
miestnej nepríslušnosti, a ak je táto námietka dôvodná, postupuje podľa § 43 CSP. Ak by súd bol toho
názoru, že námietka miestnej nepríslušnosti je nedôvodná alebo nebola uplatnená včas (pri prvom
procesnom úkone, ktorý žalovanému patrí), neprihliadne na námietku, spor prejedná a rozhodne.

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu spisu súdu prvej inštancie
nevyplýva, že by žalovaný pri prvom procesnom úkone ktorý mu patrí (procesný úkon, ktorý mohol
žalovaný v sporovom konaní vo vzťahu k súdu urobiť) spravidla ide o vyjadrenie k žalobe (§ 167
ods. 2 CSP) alebo odpor proti platobnému rozkazu (§ 267 ods. 1 CSP), vzniesol námietku miestnejnepríslušnosti. Prvým procesným úkonom žalovaného bol podaný odpor proti platobnému rozkazu
sp.zn. 29C/89/2020-36 zo dňa 29.10.2020, doručený Okresnému súdu Bratislava II dňa 09.11.2020
(č.l. 39 súdneho spisu), v ktorom v zmysle jeho obsahu nie je žiadna zmienka o námietke miestnej

nepríslušnosti.Zuvedenéhodôvodu,súdprvejinštancienemalžiadnyzákonnýdôvodriešiťsvojuúdajnú
miestnunepríslušnosťauplynutímlehotynapodanieodporu,jenedostatokmiestnejpríslušnostizhojený
a právo žalovaného namietať miestnu nepríslušnosť konajúceho súdu, zaniká.
V tejto súvislosti odvolací súd už len podporne poukazuje aj na vyjadrenie žalovaného zo dňa
03.02.2021, doručené Okresnému súdu Bratislava II dňa 04.02.2021 (č.l. 115 súdneho spisu) k

stanovisku žalobcu k podanému odporu, pričom ani v tomto vyjadrení žalovaný nevzniesol námietku
miestnej nepríslušnosti a neurobil tak ani pred otvorením pojednávania vo veci samej dňa 14.01.2022 a
anivsvojomvyjadreníkžalobe.Vzhľadomnavyššieuvedené,tvrdeniežalovanéhovpodanomodvolaní,
že miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava II namietal na začiatku pojednávania, je účelové
a nemá oporu v súdnom spise.

28. Námietku nedostatku pasívnej legitimácie, uvedenú v odseku 14. tohto rozhodnutia, vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodnú a v celom rozsahu odkazuje na odsek 20. rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Odvolací súd už len poukazuje na skutočnosť, že hmotnoprávnym základom pre podanie predmetnej
žaloby bol rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019 z ktorého
vyplýva, že obžalovaným v trestnom konaní bol N. J. ako fyzická osoba (žalovaný v tomto konaní), ktorý

bol uznaný vinným
A/vbodochč.1až39vznesenéhoobvinenia,zpokračovaciehotrestnéhočinupodvodupodľa§250ods.
1, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), z
toho v bodoch č. 2 až 8, 10 až 39 spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona a v bodoch
č. 5, 21, 39 v štádiu pokusu podľa § 8 Trestného zákona

B/ v bodoch č. 40 až 57 vzneseného obvinenia, z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu
podľa § 221 ods. 1. ods. 4 písm. a) Trestného zákona, z toho č. 40, 41, 44 a 46 spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona, v bodoch č. 53 a 57 čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného
zákona a v bodoch č. 48 a 56 v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona, za čo bol odsúdený podľa
§ 221 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. 1), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného zákona,

§ 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný a
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 1 (jeden) mesiac.
Zároveň podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku boli poškodení s nárokom na náhradu škody odkázaní
na civilný proces. Žalobca bol označený v predmetnom rozhodnutí ako poškodený v poradí 27..
Na tomto mieste odvolací súd tak, ako konštatoval aj súd prvej inštancie, poukazuje na ustanovenie

§ 193 CSP, v zmysle ktorého je súd viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom
kto trestný čin spáchal. Avšak pokiaľ ide o iné výroky, tými súd v občianskom súdnom konaní podľa
§ 193 CSP viazaný nie je a vykonáva (zásadne na návrh strán sporu) vlastné dokazovanie, ktoré je
oprávnený (okrem rámca zákonom vymedzenej viazanosti) hodnotiť nezávisle od výsledkov trestného
konania, pričom dôkazné bremeno o tom, že škodu nezavinil, má žalovaný (§ 420 ods. 3 Občianskeho

zákonníka).
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd opäť zdôrazňuje skutočnosť, že hmotnoprávnym základom
predmetnej žaloby je rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019 a nie
zmluvný vzťah medzi NHC - NOBLE HOUSE CONSULTING, INTERNATIONAL, s. r. o. a Rekreačnou
agentúrou DELTA, Bratislava, ako sa mylne domnieva žalovaný.

29. Námietku posúdenia plynutia premlčacej doby súdom, uvedenú v odseku 15. tohto rozhodnutia,
vyhodnotilodvolacísúdakonedôvodnúavcelomrozsahuodkazujenarozhodnutiesúduprvejinštancie.
Námietku premlčania žalovaný uplatnil už v podanom odpore s tým, že náhradu škody si žalobca riadne
neuplatnil v trestnom oznámení, čím došlo k premlčaniu jeho nároku. V tejto súvislosti odvolací súd

opäť poukazuje, že predmetná žaloba bola podaná titulom náhrady škody, ktorá vyplynula z rozsudku
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť
aj vykonateľnosť dňa 27.11.2019, v zmysle ktorého súd schválil dohodu o vine a treste vo vzťahu k
žalovanému v tomto súdnom konaní tak, ako je uvedené v odseku 2. tohto rozhodnutia a žalobcu ako
poškodeného v poradí 27. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný súd. Ako už odvolací súd

v predchádzajúcom odseku 28. tohto rozhodnutia konštatoval, súd je viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto trestný čin spáchal (inak povedané, že škoda
vznikla a kto za ňu zodpovedá). Z uvedeného potom nepochybne vyplýva, že rozhodnutím Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť aj vykonateľnosťdňa 27.11.2019 sa žalobca dozvedel, že škoda vznikla trestnou činnosťou a kto za ňu zodpovedá t.j., že
za ňu zodpovedá žalovaný ako fyzická osoba a nie právnická osoba spoločnosť NHC - NOBLE HOUSE
CONSULTING, INTERNATIONAL s.r.o. (začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby od 28.11.2019).

Pokiaľ ide o výšku škody, súd v občianskom súdnom konaní síce nie je viazaný výškou škody
zistenou v trestnom konaní, avšak nebolo by správne, aby súd nevzal do úvahy závery v tomto smere
zistené v trestnom konaní v ktorom bola výška škody nepochybne zistená a aj ustálená, zvlášť ako
je to v predmetnej veci, keď žalobcom uplatnená výška škody nebola žalovaným žiadnym spôsobom
rozporovaná. Medzi stranami je však sporná otázka premlčania uplatnenej náhrady škody. Aj keď

súd prvej inštancie správne vyvodil záver, že uplatnená náhrada škody nie je premlčaná, avšak na
nesprávnom vyhodnotení skutkových zistení.

30. S poukazom na konštantnú judikatúru odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ak si
poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a takto
začaté konanie riadne pokračovalo, premlčacia doba v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení

trestného konania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol
vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje (R 31/1974, rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Cz 27/83 zo dňa 22.12.1983, R 29/1985).
Súd prvej inštancie začiatok počítania objektívnej premlčacej doby ustálil na jeden deň 16.07.2002, kedy
žalobca podal trestné oznámenie v ktorom si uplatnil náhradu škody, pričom nevzal do úvahy závery

rozhodnutia právoplatne skončenej trestnej veci Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo
dňa 27.11.2019 v tom zmysle, že v skutkoch pod A/ a B/ išlo pokračovací trestný čin. Za tejto situácie,
potom nároky na náhradu škôd vznikajúcich a narastajúcich pokračujúcim porušovaním tej istej právnej
povinnosti, nemožno z hľadiska premlčania považovať za nedeliteľný nárok na náhradu škody, ktorý by
vznikol najskôr po skončení porušovania právnej povinnosti alebo po zavŕšení celkovej škody, ale za

samostatné nároky, na uplatnenie ktorých začína plynúť premlčacia doba jednotlivo.
Na základe uvedeného potom odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z právoplatne
skončenej trestnej veci Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019, tak ako je
uvedené v odseku 5. tohto rozhodnutia a to, že pokračujúcemu porušovaniu tej istej právnej povinnosti
žalovaným, ako fyzickej osoby, došlo dňa 12.10.2001, dňa 02.11.2001, dňa 16.11.2001, dňa 15.02.2002,

dňa 25.03.2002. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého, právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky, ak ide o
škodu spôsobenú z nedbanlivosti alebo o škodu, za ktorú sa zodpovedá objektívne, a za desať rokov,
ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Keďže v danej veci ide o škodu spôsobenú úmyselne, právo
na náhradu škody sa premlčí za desať rokov, ktorej objektívna premlčacia doba začína plynúť od

udalosti, z ktorej škoda vznikla, v danej veci od jednotlivých škodových udalostí zo dňa 12.10.2001,
z 02.11.2001, zo 16.11.2001, z 15.02.2002 a z 25.03.2002, obsahovo definovaných v rozhodnutí
právoplatne skončenej trestnej veci. Keďže trestné oznámenie podal žalobca dňa 16.07.2002, vo vzťahu
k jednotlivým skutkovým udalostiam aj premlčacia doba plynie jednotlivo od 12.10.2001 do 16.07.2002
(9 mesiacov 4 dni), od 02.11.2001 do 16.07.2002 (8 mesiacov 14 dní), od 16.11.2001 do 16.07.2002 (8

mesiacov), od 15.02.2002 do 16.07.2002 (5 mesiacov 1 deň), od 25.03.2002 do16.07.2002 (3 mesiace
22 dní). Podaním trestného oznámenia dňa 16.07.2002 premlčacia doba v priebehu tohto konania
neplynie, t.j. od 16.07.2002 do právoplatne skončenia trestnej veci vedenej Okresným súdom Bratislava
I sp. zn. 4T/42/2013, t.j. do dňa 27.11.2019 a znova začala plynúť od nasledujúceho dňa 28.11.2019
a zastavila sa podaním predmetnej súdnej žaloby dňa 28.10.2020, t.j. 11 mesiacov, pre všetky skutky

rovnako. Z uvedeného potom vyplýva, že subjektívna dvojročná premlčacia doba v zmysle § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 28.11.2019 (žalobca vedel, že škoda vznikla trestnou
činnosťou a kto za ňu zodpovedá) a táto uplynula dňa 28.11.2021. A keďže žaloba bola podaná na súd
dňa 28.10.2020, bola podaná včas. I vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe v zmysle § 106 ods. 2
Občianskeho zákonníka možno konštatovať, že desaťročná premlčacia doba plynula v prípade skutku

zo dňa 12.10.2001 - 20 mesiacov a 4 dni (9 mesiacov 4 dni + 11 mesiacov); vo vzťahu k skutku zo
dňa 02.11.2001 - 19 mesiacov a 14 dní (8 mesiacov 14 dní + 11 mesiacov); vo vzťahu k skutku zo
dňa 16.11.2001 - 19 mesiacov (8 mesiacov + 11 mesiacov), vo vzťahu k skutku zo dňa 15.02.2002 -
16 mesiacov a 1 deň (5 mesiacov 1 deň + 11 mesiacov ), vo vzťahu k skutku zo dňa 25.03.2002 - 14
mesiacov a 22 dní (3 mesiace 22 dní + 11 mesiacov). Na základe uvedeného, odvolací súd uzatvára,

že desaťročná premlčacia doba, ktorá sa počíta u každého skutku jednotlivo, neuplynula a žaloba bola
podaná včas.31. Vo vzťahu k námietke, že nárok žalobcu zanikol rozhodnutím o oddlžení žalovaného uznesením
Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6OdK/127/2017-23 zo dňa 21.12.2017, odvolací súd odkazuje
na odsek 26. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje. Odvolací

súd už len dopĺňa, pravdou je, že vyhlásenie konkurzu na majetok povinného môže mať vplyv len
na pohľadávky, ktoré vznikli pred rozhodujúcim dňom t.j. pred vyhlásením konkurzu, čo je prípad
žalovaného, avšak zároveň treba uviesť, že priamo zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze“), taxatívne vymedzuje v
ustanovení § 166c ods. 1 pohľadávky, ktoré sú nedotknuté pri vyhlásení konkurzu na majetok povinného.

Medzi nedotknuté pohľadávky v zmysle ustanovenia § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze je
nepochybne zaradená pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním vrátane
príslušenstva takejto pohľadávky, čím je v preskúmavanej veci právoplatný rozsudok Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019, v ktorom bol definovaný úmysel spáchať trestný čin
žalovaným pod A/ v bodoch 1 až 39 pokračovací trestný čin podvodu, pod B/ pokračovací obzvlášť
závažný zločin podvodu. Vzhľadom na uvedené, potom nemožno žalovanému poskytnúť ochranu

titulom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I sp.zn.
6OdK/127/2017-23zodňa21.12.2017,atoanizasituácie,hocirozhodnutieOkresnéhosúduBratislavaI
sp.zn.4T/42/2013zodňa27.11.2019nadobudloprávoplatnosťdňa27.11.2019(povyhláseníkonkurzu),
keďže k vzniku pohľadávky legitímne došlo už podaním trestného oznámenia žalobcu dňa 16.07.2002,
t.j. pred vyhlásením konkurzu dňa 21.12.2017.

32. K časti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobcovi úrok z omeškania, odvolací súd
konštatuje, že žalovaný túto časť výroku súdneho rozhodnutia v dôvodoch podaného odvolania žiadnym
spôsobom nenamietal (úrok z omeškania žalovaný namietal výlučne v podanom odpore a vo vyjadrení k
žalobe) a keďže odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP), s touto časťou výroku

rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko na súdny
prieskum tejto časti rozhodnutia nemal zákonný titul.

33. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

34. Pokiaľ ide o podanie žalovaného zo dňa 19.07.2023, doručené prvostupňovému súdu elektronicky
dňa 19.07.2023, v zmysle ktorého s poukazom na priložený rozsudok Mestského súdu Bratislava
IV sp.zn. B1-22C/54/2021 zo dňa 23.06.2023, vo veci žalobcu: LexCreditor k.s., IČO: 47 245 913,
Laurinská 3/A, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Silicon Reality, s.r.o. v likvidácii, IČO:

31 697 780, Palárikova 31, Bratislava, zastúpený SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o.,
IČO: 47 254 432, Laurinská 3, Bratislava, proti žalovanému: N. J., A. XX, D., o zaplatenie 109.989,32
€, ktorým súd žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, mal žalovaný
za to, že ak by rozhodoval miestne príslušný súd, ktorý by posúdil vznesenú námietku premlčania,
žalobu by zamietol. Odvolací súd predmetné podanie vyhodnotil ako irelevantné pre toto odvolanie

konanie, nakoľko posudzoval skutkové a právne okolnosti prvostupňového rozhodnutia a to s dôrazom,
ako správne ustálil prvostupňový súd, že titulom pre podanie žaloby bol rozsudok Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2019,
ktorým bol žalovaný ako fyzická osoba uznaný vinným z trestného činu podvodu a v zmysle odseku
32/ citovaného rozsudku spôsobil škodu žalobcovi tak, ako je uvedené v odseku 2. tohto rozhodnutia.

Až právoplatným rozhodnutím predmetnej trestnej veci bolo ustálené, že konaním žalovaného došlo k
vznikuškody.Vpredmetnejveci nemožnovychádzaťzlistinyaleboinéhorelevantnéhoprávnehoúkonu,
na základe ktorého by bolo možné ustáliť legitímne počítanie subjektívnej a objektívnej premlčacej doby.
Až právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019 (ktorý
na základe svedeckých výpovedí) vyhodnotil a ustálil, že došlo k neoprávnenému získaniu finančných

prostriedkov žalovaným od žalobcu, preto až predmetný právoplatný rozsudok je skutkovou okolnosťou
pre počítanie subjektívnej a objektívnej premlčacej doby pre uplatnenie náhrady škody.

35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP s tým, že hoci bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu

nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a v zmysle obsahu
spisu mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli.36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, §
393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo výrokoch II. a III. je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods.2 CS).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP).