Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010058
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6723010058.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
sudcovJUDr.MáriaŠulejaaMgr.IvanyDatlovej,naverejnomzasadnutídňa16.augusta2023,vtrestnej
veci obžalovanej N. A. pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2 Tr. zák., o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 26. mája 2023, sp. zn. 3T/13/2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná N. A. uznaná za vinnú zo zločinu
obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistený deň mesiaca február 2021, pod prísľubom peňažného plnenia na dosiahnutie
súhlasu,zneužijúctakbezbrannosť,akoajzléfinančnépomeryvrodinemaloletejI.B.,nar.XX.XX.XXXX,

odovzdalamaloletúI.B.sjejsúhlasomnaúčelydetskejprostitúcieatotak,žeobvinenáspolusmaloletou
na ulici M. v F. nastúpili do osobného motorového vozidla zn. E. E šedej metalízy, Z.:DT-XXXAR,
ktoré viedol W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., časť D. XXX, vopred dohodnutý prostredníctvom
obvinenej N. A., pričom sa spoločne uvedeným motorovým vozidlom presunuli na odstavnú plochu cesty
X/XX medzi obcami F. a K., kde po zastavení vozidla obvinená N. A. povedala maloletej I.B., aby W. T.
orálne uspokojila, ktorý si v tom čase už presadal na zadné sedadlo za maloletou I.B., s čím maloletá

súhlasila a vykonaním orálneho sexu ho uspokojila, za čo W. T. obvinenej N. A. po akte vyplatil ako
odmenu čiastku vo výške 50 €, ktorú si obvinená odložila, po čom W. T. obvinenú spolu s maloletou
poškodenou zaviezol späť do F., kde obvinená vyplatila maloletej I.B. vopred dohodnutú čiastku v presne
nezistenej výške, čím takýmto konaním obvinená získala celkový neoprávnený majetkový prospech
minimálne vo výške rozdielu medzi odmenou, ktorú odovzdal W. T. obvinenej vo výške 50, € a sumou,
ktorú obvinená vyplatila maloletej I.B.

Za to bola odsúdená podľa § 179 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39
ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. jej bol výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Tr. zák. jej bol uložený zákaz kontaktovania mal. J. A., nar. XX.XX.XXXX vo
D. v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo
inými obdobnými prostriedkami počas plynutia skúšobnej doby.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste podal prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie v

neprospech obžalovanej, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 30. mája
2023. Úvodom popísal výrokovú časť napadnutého rozsudku. Pokračoval, že obžalovaná na hlavnompojednávaní dňa 26.05.2023 urobila vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku,
ktoré bolo zo strany súdu v plnom rozsahu prijaté po splnení zákonných podmienok. Prihliadnuc na
ustanovenia § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona s osobitým zreteľom na generálnu prevenciu pri ukladaní

druhu a výmery trestu a prihliadnuc na charakter prejednávaného skutku (sexuálny delikt spáchaný
na maloletej osobe), má za to, že nebolo na mieste u obžalovanej aplikovať ustanovenia § 39 ods.
1, ods. 3 písm. e/ Tr. zákona, t.j. mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby. Trestom, ktorý súd uložil v prejednávanej veci obžalovanej N. A., podľa názoru obžaloby
neboli dostatočne rešpektované základné zásady ukladania trestov vo vzťahu ku generálnej prevencii

a vo vzťahu k prihliadnutiu na spôsob spáchania činu a jeho následok. Jedná sa o sexuálny delikt
spáchaný na osobe maloletej, pričom poškodená maloletá v čase skutku mala len 13 rokov a konanie
obžalovanej na osobe tak nízkeho veku vo všeobecnosti môže zanechať stopy na jej ďalšom správaní,
ako vyplýva aj zo záverov znaleckého skúmania psychodiagnostického vyšetrenia maloletej poškodenej
v znaleckom posudku č. 21/2022, keď znalkyň nezistila u poškodenej známky traumy alebo psychickej
ujmy v súvislosti s výkonom prostitúcie, avšak vo všeobecnosti je v takýchto prípadoch zjavná fyzická aj

morálna ujma. Predčasná sexuálna aktivita súvisiaca s predbiehaním psychosexuálnej zložky vývinu vo
vzťahu k racionálnej, emočnej, sociálnej a morálnej zložke vývinu, ohrozuje harmonický vývin osobnosti
a o. i. blokuje prípravu maloletej na jej budúce povolanie a komplikuje vývin jej zdravých partnerských
a rodičovských kompetencií.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nepovažuje aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu u
obžalovanej N. A. za primeranú a navrhuje uložiť trest na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby podľa § 179 ods. 2 Tr. zákona, teda trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov nepodmienečne so
zaradením do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia.

Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti zákonnej zástupkyne poškodenej, sa
prokurátor krajskej prokuratúry pridržal skutočností uvedených v písomne podanom odvolaní a žiadal
uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.

Naproti tomu, obhajca obžalovanej navrhol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a správny. Poukázal na to, že obžalovaná
sa ku skutku priznala, na pojednávnaí sa rozplakala, prejavila ľútosť a v jej prospech vyznievajú aj
poľahčujúce okolnosti. Je matkou 2 maloletých detí vo veku 3 roky a 6 mesiacov, pričom v súčasnosti je
v 4. týždni tehotenstva. Uložený trest považuje za adekvátny s tým, že obžalovaná si plne uvedomuje,
že počas plynutia skúšobnej doby musí viesť riadny život.

Obžalovaná sa pridržala toho, čo uviedol jej obhajca. Zdôraznila, že doma má dve malé deti a tretie je
na ceste, pričom ich výchovu by jej partner, ktorý je starší vo veku 57 rokov a má zdravotné problémy,
nezvládol. Nechce, aby jej deti išli do ústavu, chce sa o ne riadne starať. Veľmi ľutuje, že sa dopustila
predmetného skutku.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal
v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste,
proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru,
že odvolanie okresného prokurátora nebolo podané dôvodne.

Úvodom krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovanej, ktorým bola uznaná za vinnú zo zločinu

obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený,
už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaná vyhlásila na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1
písm. b) Tr. por., že je zo skutku vinná, následne okresný súd jej vyhlásenie uznesením prijal a vyhlásil
odsudzujúci rozsudok.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr.
por. krajský súd zistil, že trest uložený obžalovanej napadnutým rozsudkom je zákonný a primeraný.
Preskúmajúc napadnutý rozsudok v tejto časti, krajský súd konštatuje, že okresný súd pri ukladaní trestu
prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, na ktoré bol povinný podľa Trestného zákona prihliadnuť.Za predmetný skutok ustanovuje v § 179 ods. 2 Trestný zákon trestnú sadzbu od 4 rokov do 10 rokov.
Okresný súd správne u obžalovanej vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), n) Tr.
zákona, že sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala a že napomáhala

pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
Tr. zákona. S poukazom na prevahu dvoch poľahčujúcich okolností v pomere k žiadnej priťažujúcej
okolnosti sa horná hranica trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona znižuje o tretinu, v
dôsledku čoho bolo možné uložiť obžalovanej trest odňatia slobody na 4 roky až 8 rokov.

Krajský súd má za to, že okresný súd správne pri určovaní výmery trestu odňatia slobody pristúpil k
aplikácii mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona.
Možnosť jeho aplikácie videl správne okresný súd v pomeroch obžalovanej, ktorá je matkou dvoch
maloletých detí vo veku 3 rokov a 6 mesiacov a ktorá súčasne očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa,
keď je v 4. týždni tehotenstva, teda ide o blízke osoby, ktoré sú na starostlivosť, opateru a výživu zo
strany obžalovanej odkázané. Pri obžalovanej ide navyše o osobu mladú vo veku 24 rokov, ktorá zatiaľ

nemala žiaden záznam v registri trestov. Možno preto urobiť záver, že sa jednalo u nej o prvý, vzhľadom
na vek nerozvážny a ojedinelý exces. Preto trest uložený čo aj na samej spodnej hranici 4 rokov by
bol pre obžalovanú neprimerane prísny a súčasne na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj
trest kratšej výmery, pod jeho dolnou hranicou. Krajský súd potom podmienečný trest, uložený okresným
súdom s probačným dohľadom a súčasným zákazom akýmkoľvek spôsobom kontaktovať poškodenú,

považuje za zákonný a primeraný. Má za to, že takto uložený trest splní nielen účel individuálnej, ale
i generálnej prevencie a na prevýchovu obžalovanej, vzhľadom aj na jej kritický postoj k spáchanému
trestnému činu, je dostatočný.
Krajský súd záverom konštatuje, že pri určovaní výmery trestu je potrebné prihliadnuť i na to, že
obžalovaná vyhlásila na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je zo skutku vinná.

Prijaté vyhlásenie o vine je samostatným dôvodom na aplikáciu ust. o mimoriadnom znížení trestu podľa
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Takýto procesný postup zo strany obžalovanej možno
považovať za významnú skutočnosť vyznievajúcu v jej prospech a v každom prípade je na ňu potrebné
prihliadnuť pri ukladaní druhu a výmery trestu. Ako vyplýva zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS
SR č. 44/2017, samotné vyhlásenie viny obžalovanej na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm.

b) Tr. por. a jeho následné prijatie súdom samo o sebe síce nie je možné považovať za poľahčujúcu
okolnosť podľa ust. § 36 písm. n) Tr. zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr.
zák., avšak takýto postoj je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky
uznania viny, dokonca bez toho, aby vopred vedela, aký druh trestu a v akej výmere jej bude následne
súdom uložený, a preto možno aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.

vzťahujúce sa na konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, t.j. môže jej byť uložený trest odňatia
slobody znížený o 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, že odvolanie okresného prokurátora v súlade s ust.
§ 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol, a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.