Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200094
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200094.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu:

A. A. B., nar. dňa 20.04.1966, štátna príslušnosť Ruská federatívna republika, číslo cestovného dokladu
XX XXXXXXX, bytom C. XXX/XX, D., naposledy Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov,
zastúpeného: JUDr. Ján Polák, advokát, so sídlom Miletičova 64, Bratislava, proti žalovanému:
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-HCP-BA2-2022/043933-011 zo dňa 06.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. p.: PPZ-HCP-
BA2-2022/043933-011zodňa06.12.2022,akoajrozhodnutieOddeleniacudzineckejpolíciePolicajného

zboru Nitra, č. p.: PPZ-HCP-BA11-16-013/2022-AV zo dňa 18.05.2022 o administratívnom vyhostení
žalobcu A. A. B., číslo cestovného dokladu XX XXXXXXX, z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Správna žaloba

1. Žalobou zo dňa 18.01.2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.01.2023, sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-HCP-BA2-2022/043933-011 zo
dňa 06.12.2022 ( ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu podané
proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. p.: PPZ-HCP-BA11-16-013/2022-AV zo dňa 18.05.2022 vo

veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011
Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o pobyte cudzincov“) a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobným návrhom sa žalobca
domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako i rozhodnutia orgánu verejnej správy
prvého stupňa), vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a priznania práva
na úplnú náhradu vzniknutých trov konania voči žalovanému.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že na územie SR prišiel v roku 1991 za účelom štúdia na VŠP v Nitre,

ktoré riadne ukončil a získal titulu inžinier. Zdržiaval sa tu v súlade s udeleným a viackrát predĺženým
prechodným pobytom za účelom štúdia. Zoznámil sa s občiankou SR E. B. (ďalej ako „manželka“), s
ktorou 11. novembra 2000 uzavrel manželstvo. Spolu s manželkou nadobudli výstavbou nehnuteľnosť
– RD v Nitre na adrese C. XX, D., v ktorej býval a zdržiaval sa až do dňa 18.05.2022 (deň zaistenia) ato na základe udeleného trvalého pobytu. Manželka mala z predchádzajúceho vzťahu dve deti – syna
E. B. a dcéru F. C., G. B., s ktorými má žalobca vybudovaný hlboký citový vzťah a deti ho vnímajú
ako vlastného otca. Dcéra F. žije so žalobcom a jeho manželkou v ich spoločnej domácnosti spolu so

svojimi maloletými deťmi (4 a 2 roky), ktoré žalobcu považujú za svojho starého otca a oslovujú ho dedo.
Finančné prostriedky si žalobca zaobstarával legálnou činnosťou, je spoločníkom v troch obchodných
spoločnostiach typu s.r.o. a jednej typu SE. Spoločnosti sa zaoberajú väčšinou dovozom stavebných
materiálov (drevo, vybavenie domácností a pod.). Jeho koníčkom je rybolov a revírom, kde trávi čas je
štrkovisko Komjatice. Lieči si srdce a obličky a na Slovensku má svojich lekárov. Nebol nikdy uznaný

vinným zo žiadneho trestného činu a nemá ani informáciu o tom, že by bol z takéhoto konania niekedy
orgánmi činnými v trestnom konaní podozrievaný. Žalobca tvrdil, že na Slovensku sa legálne zdržiaval
nepretržite od roku 1991, má tu vybudované pevné rodinné, pracovné, priateľské a spoločenské väzby,
ovláda plynule slovenský jazyk a žije usporiadaným rodinným a spoločenským životom, rešpektujúc
právne normy SR a EÚ. Žalobca popieral, že by sa dopúšťal akéhokoľvek konania, ktoré by zakladalo
dôvod na jeho administratívne vyhostenie.

3. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 18.5.2022 v ranných hodinách ho predviedla hliadka PZ na oddelenie
cudzineckej polície Nitra a v totožný deň Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Nitre
(ďalej aj „správny orgán“), Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA11-16-013/2022-AV zo dňa 18.05.2022 (ďalej
aj „rozhodnutie I. stupňa“) v zmysle § 82 ods. 2 písm. a/ zákona 404/2011 Z. z. (ďalej aj „zákon

o pobyte cudzincov“) administratívne vyhostil žalobcu z územia SR na územie RFR v zmysle § 77
ods. 1 tretej vety zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán súčasne vydal i rozhodnutie, ktorým
účastníka konania podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zaistil a umiestnil do zariadenia
v Medveďove a neskôr ešte 2x rozhodol o predĺžení zaistenia. Vo veci zaistenia konštatoval KS v
BA tromi rozsudkami nezákonnosť postupu správneho orgánu. Dňa 22.07.2022 zamietol NSS SR

kasačnú sťažnosť správneho orgánu voči rozsudku KS BA, ktorým tento o. i. nariadil prepustiť žalobcu
zo zaistenia. Dňa 21.07.2022 ale správny orgán realizoval výkon vyhostenia a deportoval žalobcu
z územia SR na neznáme miesto bez toho, aby o tom informoval príbuzných a právneho zástupcu
žalobcu. Neskôr manželka žalobcu zistila, že žalobcu vyviezli do Poľska, odtiaľ do Kaliningradu a v
súčasnosti by sa mal nachádzať v Moskve. Žalobca podal ešte dňa 26.5.2022 voči rozhodnutiu I.

stupňa odvolanie. Žalovaný ostal (s výnimkou jedného procesného úkonu) nečinný. Žalobca sa preto
prostredníctvom PZ domáhal na prokuratúre zjednania nápravy a odstránenia nečinnosti. Žalovaný
napokon po viac ako polročnej nečinnosti odvolanie zamietol dňa 06.12.2022 rozhodnutím č. p.: PPZ-
HCP-BA2-2022/043933-011, ktoré doručil PZ žalobcu dňa 20.12.2022 (ďalej aj „rozhodnutie II. stupňa“).
Žalobca vo svojom odvolaní vytkol rozhodnutiu I. stupňa nezákonnosť. Správny orgán vyhostil žalobcu

z dôvodu, že predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok (§ 82 ods. 2
písm. a/ zák. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov) avšak jediným podkladom pre takýto skutkový záver
bola utajovaná písomnosť (pôvodca je Odbor riadenia kriminálnych analýz Prezídia PZ) so stupňom
utajenia „Vyhradené“, evidovaná pod č.: PPZ-RKA-2022/143-004-V zo dňa 05.05.2022, uložená na
ÚradehraničnejacudzineckejpolíciePrezídiaPZ(ďalejaj„utajovanápísomnosť“).Keďžesprávnyorgán

utajenú písomnosť žalobcovi a ani jeho PZ, napriek ich žiadosti, nesprístupnil a jej obsah neoznámil,
nemal žalobca nijakú možnosť účinnej obrany a reálneho uplatnenia esenciálneho procesného práva
účastníka správneho konania (predovšetkým možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho
podkladu i k spôsobu jeho zistenia, navrhol jeho doplnenie a prispel tak k spoľahlivo zistenému stavu
veci). Odopretie tohto práva účastníkovi konania má za následok porušenie práva na poskytnutie inej

právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a jedná sa o jeden z pilierov zákonnosti administratívneho
konania, ktorý vyvažuje postavenie účastníka konania oproti mocenskému postaveniu správneho
orgánu, ktorý z titulu verejnej moci danej mu zákonom vedie a ovláda konanie. Podľa ustálenej judikatúry
je už samotné odňatie práva na oboznámenie sa s podkladom rozhodnutia dôvodom na zrušenie
rozhodnutia a vrátenie na ďalšie konanie, aj keď by rozhodnutie vo veci bolo inak vecne správne. Vecnej

správnosti a iným vadám rozhodnutia a konania sa ale žalobca nemohol bližšie venovať práve z dôvodu
porušenia základných procesných práv. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 12. decembra 2018.

4. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na to, že správny orgán predložil žalovanému odvolanie až po tom,

čo sa bol PZ žalobcu osobne informovať u žalovaného na lehotu, v ktorej bude žalovaný o odvolaní
rozhodovať. Odovzdanie odvolania žalovanému tak trvalo správnemu orgánu viac ako jeden mesiac. Až
dňa 19.09.2022 následne umožnil žalovaný, aby sa PZ žalobcu oboznámil s utajovanou písomnosťou.
PZ žalobcu po nahliadnutí zistil, že obsah dokumentu je z veľkej časti prekrytý čiernou farbou a textje nečitateľný. To znamená, že PZ žalobcu sa nemal možnosť oboznámiť s celým dokumentom a to
napriek tomu, že podpísal vyhlásenie o mlčanlivosti. Časť textu, ktorú bolo možné čítať, ale ničím
neodôvodňovala záver o vážnej hrozbe pre bezpečnosť štátu alebo pre verejný poriadok konaním

žalobcu. Z prístupných skutkových okolností dokumentu vyplývalo len to, žalobca mal pôsobiť v nejakej
obchodnej spoločnosti s nejakou inou osobou a táto iná osoba je údajne podozrivá z pôsobenia v inom
subjekte, ktorý je zapojený do činnosti, podstata ktorej spočíva v akomsi medzistupni pri obchodovaní
s tovarom, ktorý slúži alebo môže slúžiť na výrobu nebezpečných komodít. Okrem toho mal žalobca
v nejakej obchodnej spoločnosti kde pôsobil, vyberať v hotovosti v nejakých intervaloch finančné

prostriedky v nejakých sumách. Dňa 11.10.2022 vyzval žalovaný PZ žalobcu na vyjadrenie sa v zmysle
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku. PZ žalobcu sa vyjadril a upozornil na to, že sprístupnená časť
informácie neobsahuje žiadne konkrétne údaje, skutočnosti, mená, udalosti a ani k tomu sa viažuce
časové údaje, ktoré by preukazovali angažovanosť žalobcu na akejkoľvek nelegálnej činnosti a nie
je ani podložená žiadnym dôkazom, ktorý by umožnil overiť jej pravdivosť - je to operatívna ničím
nepreukázaná informácia, ako aj na to, že po zaistení žalobcu a jeho umiestnení do zariadenia, bol

deportovaný mimo územie SR ešte skôr, ako mal jeho PZ možnosť oboznámiť sa s fragmentom
utajovanej informácie a na tom základe absolvovať poradu s klientom.

5. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, ktorý síce citoval vyjadrenie žalobcu ale s
jeho argumentáciou a námietkami sa nijako nevysporiadal, je zjavná, rovnako ako je zjavná aj

nepreskúmateľnosť dôvodov, ktoré viedli správny orgán k tak závažnému opatreniu, ako je vyhostenie
žalobcu a zákaz vstupu na 10 rokov. Aj žalovaný pracne memoroval vo svojom rozhodnutí obsah
odvolania žalobcu, ale s jeho argumentáciou a námietkami sa taktiež nevysporiadal. Ani z rozhodnutia
I. stupňa a ani z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ktorý zo štyroch výrokov rozhodnutia I. stupňa je
výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, a aké iné z právne prijateľných rozhodnutí, prichádzalo

v medziach zákona ešte do úvahy a prečo k takémuto inému právne prijateľnému rozhodnutiu správny
orgán nepristúpil. Žalobcovi nemohlo byť z rozsiahleho, ale čo do dôvodov bezobsažného rozhodnutia
I. stupňa, zrejmé, kde správny orgán aplikoval správnu úvahu a ani to, na základe akých konkrétnych
vecných dôvodov sa zakladá obava, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu
alebo verejný poriadok. V dôsledku tohto pochybenia správny orgán nielenže zaťažil svoje rozhodnutie

vadou spočívajúcou v tom, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ale
zároveň žalobcovi odňal možnosť relevantne sa brániť skutočnostiam obsiahnutým v utajenej informácii.
Odňatie práva žalobcu na oboznámenie sa s podkladom rozhodnutia I. stupňa ako vadu spočívajúcu
v podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, potvrdil napokon aj sám
žalovaný, ktorý sa formálne o nápravu tejto vady pokúsil tým, že umožnil právnemu zástupcovi

žalobcu nahliadnutie do spisu v odvolacom konaní, avšak až v čase, kedy bol už žalobca mimo
dosah spisu a mimo dosah právneho zástupcu. V takejto situácii je záver žalovaného o zákonnosti a
dostatočnom odôvodnení rozhodnutia I. stupňa vecne nesprávny a rozhodnutie žalovaného je taktiež
nepreskúmateľné a v rozpore s § 46 a 47 ods. 3 správneho poriadku. Nie je zrejmé, ktorá z hypotéz
právnej normy bola naplnená a teda či sa jedná o vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo sa jedná

o vážnu hrozbu pre verejný poriadok. Aj tu preto trpí rozhodnutie I. stupňa vadou nepreskúmateľnosti
a súčasne nesprávnym právnym posúdením veci. Z takejto úvahy žalovaného vyplýva, že žalovaný
nesprávne zamieňa procesné postavenia právneho zástupcu žalobcu a žalobcu samotného. Obsah
utajovanej informácie predstavuje v prejednávanej veci skutkový základ rozhodnutia a takto zistenému
skutkovému základu môže vecne oponovať alebo ho korigovať výlučne žalobca ako účastník konania

a nie jeho právny zástupca, ktorý má možnosť v skutkových otázkach len tlmočiť poznatky a postoje
žalovaného, nie ich nahrádzať vlastnými. O túto možnosť žalobcu ale pripravil ako prvý správny orgán
tým, že ho najskôr nezákonne zaistil a v rozpore so zákonom neumožnil oboznámiť sa s utajovanou
informáciou (nezákonnosť bola judikovaná 4 rozsudkami) a následne aj žalovaný tým, že vo veci v
zákonnej lehote nerozhodol, ostal nečinný a informáciu sprístupnil až v čase, kedy sa už žalobca

nenachádzal na území SR, kontakt s jeho advokátom bol prerušený a možnosť vecnej argumentácie
a obrany sa zmarila. Aj KS v BA ako správny súd už v rozsudku 8Sa/64/2022 (zaistenie žalobcu)
poznamenáva, že ak vo vyšetrovacej činnosti Odboru riadenia kriminálnych analýz Prezídia Policajného
zboru došlo k zisteniu informácie, ktorá by mohla indikovať nebezpečnosť žalobcu pre Slovenskú
republiku, mala mu byť už aj vzhľadom na stupeň utajenia „Vyhradené“, sprístupnená, mal s ňou

byť konfrontovaný a mal mať možnosť sa k nej vyjadriť, ozrejmiť ju, prípadne ju vyvrátiť. Východisko
žalovaného, že žalobca sa mohol relevantne brániť preto, lebo jeho advokátovi sprístupnil žalovaný
fragment utajovanej informácie v čase, kedy už nebol žalobca s advokátom v kontakte, je celkom zjavnenesprávne, znamená podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a vedie
k vade spočívajúcej v nedostatočne zistenom skutkovom stave pre riadne posúdenie veci.

6. Žalobca ďalej uviedol, že rozporuje podozrenie, že v jeho osobe sa jedná o prípad odôvodňujúci
obavu o bezpečnosť štátu. Ani správny orgán ani žalovaný nijako nevyhodnotili situáciu, v ktorej
sa žalobca nachádzal a síce, že žije na území SR legálne viac ako 30 rokov, disponuje vlastnou
nehnuteľnosťou, finančnými prostriedkami, rodinným zázemím, spoločenskými a pracovnými väzbami.
Žalobca mal za to, že obidve napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia

veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzali orgány za základ napadnutého
rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá tam oporu a došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej, čím sú naplnené dôvody pre zrušenie oboch rozhodnutí - správneho orgánu
aj žalovaného tak, ako to má na mysli § 191 ods. 1 písm. c) až g/ SSP.

II.
Vyjadrenie žalovaného

7. Dňa 27.01.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorej žalovaný popísal
priebeh administratívneho konania, obsah rozhodnutia I. stupňa, odvolania žalobcu voči nemu a tiež
citoval napadnuté rozhodnutie II. stupňa. Ďalej uviedol, že zo skutočností, ktoré uviedol správny orgán
v rozhodnutí je zrejmé, že dôvody, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia o administratívnom vyhostení
žalobcu a uložení zákazu vstupu žalobcu naďalej pretrvávajú. Právo k sprístupneniu utajovanej

písomnosti osobe žalobcu a jeho splnomocnenému zástupcovi nebolo odopreté. O tom, v ktorej časti
a veľkosti textu sa môže splnomocnený zástupca žalobcu oboznámiť, rozhodol pôvodca utajovanej
písomnosti. Právo žalobcu na rodinný život bolo v tomto prípade obmedzené v záujme legitímneho cieľa,
ktorým je ohrozenie bezpečnosti štátu, a uprednostnenie tohto práva pri aplikácii testu proporcionality
je dôležitejšie, ako právo na ochranu rodiny, súkromia a práv žalobcu. To, že žalobca ohrozuje

bezpečnosť štátu, má správny orgán a žalovaný za preukázané získanou informáciou utajovaného
charakteru so stupňom utajenia „vyhradené“ vedenou pod č. p. PPZ-RKA-2022/143-004-V zo dňa
05.05.2022. Správny orgán a žalovaný riadne zvažovali vyváženosť záujmu verejnosti a ochrany práv
väčšiny obyvateľov SR v protiklade s ochranou práv na rodinný život žalobcu. Rozhodnutie správneho
orgánu v danom prípade predstavuje zásah do práva na rodinný život žalobcu, avšak týchto práv

ho nezbavuje a žalobca má možnosť využívať tieto práva inou formou. Zásah do rodinného života
žalobcu je v tomto prípade legitímny a v súlade so zákonom, nakoľko žalobca ohrozuje bezpečnosť
štátu. Nie je v kompetencii správneho orgánu ani žalovaného zasahovať do činnosti Odboru riadenia
kriminálnych analýz Prezídia policajného zboru k spôsobu získania spravodajských informácií, taktiež
správny orgán ani žalovaný nemajú dôvod spochybňovať relevantnosť a pravdivosť týchto informácií

získaných k žalobcovi. Ak by bola utajovaná skutočnosť zverejnená, došlo by zo strany správneho
orgánu a žalovaného k porušeniu predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností. Žalovaný trval
na tom, že žalobca bol administratívne vyhostený účelne, vecne, právne, dôvodne a nie svojvoľne
a arbitrárne v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané
v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj v súlade so zák. č. 71/1967 Zb. Žalovaný preto navrhol

správnu žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

III.

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

8. Podľa Úradného záznamu zo dňa 13.05.2022 sa dňa 13.05.2022 riaditeľ Oddelenia cudzineckej
polície PZ Nitra oboznámil s utajovanou písomnosťou stupňa utajenia „vyhradené“, ktorej pôvodcom je
Odbor riadenia kriminálnych analýz Prezídia PZ, evidovanou pod č. PPZ-RKA-2022/143-004-V zo dňa

05.05.2022 k žalobcovi, uloženou na Úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ. Z uvedenej
písomnosti vyplýva, že v prípade žalobcu odporúča postup podľa ust. § 82 ods. 2 písm. a) zák. č.
404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, nakoľko predstavuje bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku.Na základe tejto informácie bol dňa 18.05.2022 žalobca predvedený podľa § 79 ods. 1 zák. č. 404/2011
Z. z.
9. Dňa 18.05.2022 bola so žalobcom spísaná Zápisnica o podaní vyjadrenia, kde žalobcovi bolo

oznámené začatie konanie vo veci administratívneho vyhostenia, ako aj konanie vo veci zaistenia.
Žalobca uviedol, že si nie je vedomý žiadnej okolnosti, ktorá by mohla viesť k záveru, že on alebo
ktokoľvek z jeho blízkych by mohol predstavovať bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku. Vylúčil,
že by mohol takéto riziko predstavovať a poukázal na to, že sa na Slovensku zdržiava 30 rokov legálne
bez porušovania právnych noriem SR, pričom si na Slovensku vybudoval rodinné väzby, pracovné

vzťahy a okruh priateľov. Uviedol, že on ani jeho právny zástupca nemali možnosť oboznámiť sa so
skutočnosťami, ktoré videli k začatiu tohto konania a žiadal o sprístupnenie utajovanej časti spisu.
10. Rozhodnutím zo dňa 18.05.2022, č. p. PPZ-HCP-BA11-16-013/2022-AV Oddelenie cudzineckej
polície PZ Nitra rozhodlo podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov o administratívnom
vyhostení žalobcu z územia SR na územie Ruskej federatívnej republiky podľa § 77 ods. 1 tretej
vety zákona o pobyte cudzincov. Zároveň podľa § 82 ods. 3 písm. a) zákona o pobyte cudzincov

uložilo žalobcovi zákaz vstupu na územie SR a všetkých členských štátov na dobu 10 rokov. Podľa
§ 83 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov v rozhodnutí nebola určená lehota na vycestovanie
a podľa § 55 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. bol vylúčený odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu.
V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že účastník konania, resp. jeho právny zástupca môže
požiadať pôvodcu utajovanej písomnosti o oboznámenie sa s jej obsahom. Dňa 18.05.2022 správny

orgán začal konanie vo veci administratívneho vyhostenia účastníka konania podľa § 82 ods. 2 písm.
a) zákona o pobyte cudzincov. Účastník konania bol správnym orgánom podľa § 3 ods. 2 správneho
poriadku vyzvaný, aby sa k predmetnej veci vyjadril v zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa
§ 22 ods. 1 správneho poriadku. V predmetnej zápisnici účastník konania, okrem iného uviedol, že
si nie je vedomý žiadnej okolnosti, ktorá by mohla viest' k záveru, že by mohol predstavovať riziko

pre Slovensko. Na Slovensku sa zdržiava tridsať rokov legálne, bez porušovania právnych noriem
Slovenskej republiky. Má vybudované rodinné väzby, pracovné vzťahy a okruh priateľov a spôsob života
sa nijako nevymyká spôsobu života bežnej Slovenskej rodiny. Na Slovensku uzatvoril manželstvo s
občiankou Slovenskej republiky dňa 11.11.2000, s ktorom žije do dnes a tiež s deťmi E. B. a F. C.
G. B.. Počas trvania manželstva nadobudol rodinný dom na ulici Šúdolská 47, Nitra. Následne bol

účastník konania v zápisnici o vyjadrení účastníka konania vyzvaný podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte
cudzincov pred vydaním rozhodnutia aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia
a navrhnúť ich doplnenie, pričom uviedol, že vzhľadom k tomu, že ani on, ani jeho právny zástupca
sa zatiaľ nemali možnosť oboznámiť so skutočnosťami, ktoré viedli k začatiu tohto konania, nevie čo
by mohol v tejto chvíli uviesť a vyhradzuje si právo po oboznámení sa s týmito skutočnosťami sa

vyjadriť, prípadne predložiť dôkazy, a to či už v rámci konania na prvom stupni alebo v rámci použitia
opravných prostriedkov, pričom toto svoje právo opiera o § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Na
základe uvedených skutočností mal správny orgán dostatočne preukázané, že účastník konania svojím
konaním naplnil skutkovú podstatu ustanovenia podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov
tým, že predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, čoho dôkazom je

úradný záznam o oboznámení sa s utajovanou písomnosťou, ktorý je evidovaný pod č. PPZ-HCP-
BA11-16/2022-AV zo dňa 13.05.2022.
11. Ďalej bolo v odôvodnení rozhodnutia uvedené, že správny orgán sa počas konania o
administratívnom vyhostení dostatočne zaoberal súkromným a rodinným životom účastníka konania a
prihliadal na čl. 8 Dohovoru a má za to, že svojím rozhodnutím neporušuje ustanovenia čl. 8 Dohovoru,

nakoľko do práva chráneného uvedeným článkom možno podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru zasahovať, ak
je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti,
verejnej bezpečnosti. Podľa vyjadrenia účastníka konania, má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt na neobmedzený čas. Celkovo sa legálne na Slovensku zdržiava od 01.09.1991. Na Slovensku
uzatvoril manželstvo s občiankou Slovenskej republiky dňa 11.11.2000, s ktorom spolu žije do dnes,

rovnako ako aj deťmi E. B. a F. C. G. B.. Počas trvania manželstva nadobudol rodinný dom na
ulici Šúdolská 47, Nitra. Správny orgán preskúmal existenciu prekážok administratívneho vyhostenia
podľa § 81 ods. l, 2 a ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, a to podľa každého odseku zvlášť a
konštatoval, že nezistil prekážky administratívneho vyhostenia, čo bolo potvrdené taktiež vyjadrením
účastníka konania v zápisnici o podaní vyjadrenia. Účastník konania v predmetnej zápisnici neuviedol

žiadny dôvod brániaci jeho administratívnemu vyhosteniu na územie domovského štátu. Z uvedených
skutočností vyplýva, že neexistujú prekážky administratívneho vyhostenia účastníka konania na územie
domovského štátu. Správny orgán taktiež preskúmal existenciu prekážok administratívneho vyhostenia
podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to článku 3 a 8 pričom konštatoval, ženezistil dôvody brániace vyhosteniu účastníka konania. Správny orgán vychádzal z vyjadrení účastníka
konania uvedených v zápisnici o vyjadrení účastníka konania, v ktorej účastník konania uviedol, že
jeho vyhostením bude dotknutý jeho rodinný a ani súkromný život. Správny orgán koná vo veci

administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov účastníka konania,
ktorý predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť krajiny a z uvedeného dôvodu nie je možné rešpektovať
súkromný život účastníka konania nakoľko je to v záujme spoločnosti a v súlade so zákonom a
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej a verejnej bezpečnosti. V danom prípade
ide o záujem spoločnosti, ktorý treba v danom prípade nadradiť záujmu jednotlivca. Z uvedeného je

zrejmé, že neboli zistené a preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rešpektovať súkromný
a rodinný život účastníka konania v zmysle článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 18.05.2022. Žalobca podal dňa
26.05.2022 proti rozhodnutiu odvolanie.
12. Rozhodnutím zo dňa 18.05.2022, č. p. PPZ-HCP-BA11-16-017/2022-AV, Oddelenie cudzineckej
polície PZ Nitra za účelom výkonu administratívneho vyhostenia zaistilo žalobcu najviac do 18.06.2022.

Rozsudkom zo dňa 08.06.2022, č. k. 8Sa/42/2022-25 Krajský súd v Bratislave toto rozhodnutie zrušil
a nariadil bezodkladne žalobcu prepustiť zo zaistenia. V odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol,
že ak vo vyšetrovacej činnosti Odboru riadenia kriminálnych analýz Prezídia Policajného zboru došlo k
zisteniu informácie, ktorá by mohla indikovať nebezpečnosť žalobcu pre Slovenskú republiku, mala mu
byť už aj vzhľadom na stupeň utajenia „Vyhradené", sprístupnená, mal s ňou byť konfrontovaný a mal

mať možnosť sa k nej vyjadriť, ozrejmiť ju, prípadne ju vyvrátiť. Najvyšší správny súd SR rozsudkom zo
dňa 22.07.2022, sp. zn. 1Sak/12/2022 zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného. V odôvodnení rozsudku
okrem iného uviedol, že mal zo súdneho a administratívneho spisu preukázanú čitateľnú a prehľadnú
cudzineckú históriu žalobcu, ktorý sa na území SR dlhoročne zdržuje legálne, zo spisu nevyplýva, že
by mal žalobca akékoľvek problémy so zákonom a záväzkami voči SR (daňové, colné povinnosti atď.),

či s plnením povinnosti na úseku pobytu cudzinca. Na území SR je riadne pracovne, podnikateľsky aj
spoločensky integrovaný, preto kasačnému súdu nie je zrejmé, ako by mal na území SR ohrozovať
bezpečnosť, ak sa tu doteraz dlhodobo a bezproblémovo zdržiaval po dobu 30 rokov. Túto úvahu je
sťažovateľ povinný v odôvodnení rozhodnutia o zaistení riadne odôvodniť. Kasačný súd tiež ozrejmil
rozhodovaciu činnosť európskych súdov v prípade, ak jediným podkladom pre rozhodnutie je utajovaná

informácia, s obsahom ktorej žalobca nebol oboznámený. Aj keď právo na prístup k podkladom v spise
nie je právom absolútnym a v správnom ako aj súdnom konaní môžu existovať protichodné záujmy,
ktoré je potrebné vyvažovať (ochrana národnej bezpečnosti) k právam cudzinca, obmedzenia možnosti
procesnej ochrany cudzinca však nesmú zasiahnuť do samotnej podstaty práv chránených v článku 1
Protokolu č. 7 k Dohovoru. Ak teda dôjde k obmedzeniam, cudzincovi musí byť daná účinná možnosť

predložiťdôvodyprotisprávnemurozhodnutiu,resp.musíbyťchránenýpredsvojvôľou.Ibaobmedzenia,
ktoré budú riadne odôvodnené a dostatočne kompenzované, môžu obstáť (E. a E. proti Rumunsku,
§§ 130 - 133; porov. tiež nadväzujúcu judikatúru, napr. rozsudok ESĽP z 09.03.2021, Hassine proti
Rumunsku, sťažnosť č. 36328/13). Hoci podľa okolností môže byť cudzincovi odoprené právo na prístup
k utajeným materiálom, neznamená to, že mu správny orgán neoznámi vôbec nič. Správne orgány

musia informovať cudzincov aspoň o podstate vznesených obvinení („substance of the accusations“,
„la substance des reproches“, pozri E. a E. proti Rumunsku, § 151, porov. § 153 tamtiež). Rovnako
judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok veľkej komory SDEÚ zo 4. 6. 2013, ZZ, C-300/11)
vyžaduje,abycudzinecboloboznámenýaspoňspodstatoudôvodov(angl.„theessenceofthegrounds“,
franc. „la substance des motifs“), na základe ktorých štát voči cudzincovi vykonal nejaké opatrenia, ako

je napr. ukončenie pobytového titulu alebo odopretie vstupu.
13. Rozhodnutím zo dňa 17.06.2022, č. p. PPZ-HCP-BA11-16-033/2022-AV, Oddelenie cudzineckej
polície PZ Nitra predĺžilo lehotu zaistenia žalobcu na nevyhnutne potrebný čas najviac do 16.07.2022.
Rozsudkom zo dňa 21.07.2022, č. k. 8Sa/59/2022-36 Krajský súd v Bratislave rozhodol, že toto
rozhodnutie je nezákonné.

14. Rozhodnutím zo dňa 15.07.2022, č. p. PPZ-HCP-BA11-16-050/2022-AV, Oddelenie cudzineckej
polície PZ Nitra predĺžilo lehotu zaistenia žalobcu na nevyhnutne potrebný čas najviac do 16.08.2022.
Rozsudkom zo dňa 03.08.2022, č. k. 8Sa/64/2022-26 Krajský súd v Bratislave toto rozhodnutie zrušil
a v časti o nariadenie bezodkladného prepustenia žalobcu konanie zastavil.
15. Podľa Hlásenia o vykonaní eskorty a vyhostenia zo dňa 21.7.2022 bola vykonaná eskorta žalobcu.

Vyhostenie žalobcu sa uskutočnilo dňa 21.07.2022 odletom z Bratislavy v čase o 08.00 hod. a s príletom
na letisko F. H. I. v čase 09.30 hod., následne presunom policajnej eskorty v sprievode Pohraničnej
stráže Poľskej republiky na poľsko –ruský hraničný priechod Bezledy, kde bol odovzdaný príslušným
policajným autoritám Ruskej federácie v čase o 12.00 hod.16. Dňa 19.09.2022 bola právnemu zástupcovi žalobcu daná možnosť oboznámiť sa s časťou utajovanej
písomnosti týkajúcej sa administratívneho vyhostenia žalobcu. Listom zo dňa 20.09.2022 bol právny
zástupca žalobcu vyzvaný, aby sa vyjadril k podkladom pred vydaním rozhodnutia. Právny zástupca

žalobcu oznámil, že veľká časť obsahu dokumentu bola upravená tak, že bola prekrytá čiernou farbou,
preto sa nemal možnosť oboznámiť s utajovanou informáciou v plnom znení. Sprístupnená časť
informácie neobsahovala žiadne konkrétne údaje, skutočnosti, mená, udalosti ani k tomu sa viažuce
časové údaje, ktoré by preukazovali angažovanie žalobcu na akejkoľvek nelegálnej činnosti. Táto
neurčitá informácia naviac nebola podložená žiadnym dôkazom, ktorý by umožnil potvrdiť jej pravdivosť.

Žalobca bol deportovaný mimo územia SR skôr, ako mal jeho právny zástupca možnosť oboznámiť
sa s fragmentom utajovanej informácie a na tom základe absolvovať poradu s klientom. Ku klientovi
nemá žiaden prístup. Správny orgán tak svojim postupom zabránil účastníkovi konania a jeho právnemu
zástupcovi uplatnenie základných procesných práv a vylúčil akúkoľvek možnosť jeho kvalifikovanej
a efektívnej obrany. Navrhol vykonať dôkaz výsluchom žalobcu.
17. Žalovaný rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA2-2022/043933-011 zo dňa 06.12.2022 zamietol odvolanie

žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 18.05.2022, č. PPZ-HCP-BA11-16-013/2022-AV a napadnuté
rozhodnutie potvrdil vo všetkých jeho zložkách výroku. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zhrnul
priebeh administratívneho konania, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, obsah odvolania žalobcu,
ako aj vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu k podkladom rozhodnutia. Uviedol, že správny orgán v
napadnutom rozhodnutí uvedením jednotlivých podkladov, správnou úvahou a aplikovanými zákonnými

ustanoveniami k podkladom rozhodnutia, dostatočným spôsobom odôvodnil vydané napadnuté
rozhodnutie,čímtotospĺňaobligatórnenáležitostivzmysleustanovenia§47zákonaosprávnomkonaní.
Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol všetky podklady, z ktorých vychádzal,
ako aj zákonom povolenou správnou úvahou nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
Podkladom napadnutého rozhodnutia je zistenie file_0.jpg

file_1.wmf

správneho orgánu, že v prípade účastníka konania je dôvodné podozrenie, že ohrozí file_2.jpg

file_3.wmf

bezpečnosť štátu a správny orgán má tak za preukázané získanou informáciou utajovaného file_4.jpg

file_5.wmf

charakteru so stupňom utajenia „Vyhradené", ktorej pôvodcom je Odbor riadenia kriminálnych analýz
Prezídia Policajného zboru. Vzhľadom na skutočnosť, že získaná informácia je utajovaného charakteru,
požívajúca ochranu poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných skutočností, nie je možné uvedenú
informáciu zverejniť. Odvolací orgán zároveň uviedol, že advokát účastníka konania bol s predmetnou

písomnosťou riadne oboznámený na základe súhlasu Odboru riadenia kriminálnych analýz Prezídia
Policajného zboru a tak sa mohol voči jej obsahu relevantne brániť. Písomnosť obsahovala informácie,
na základe ktorých bolo zistené, že účastník konania predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu.
Vzhľadom na skutočnosť, že získaná file_6.jpg

file_7.wmf

informácia je utajovaného charakteru požívajúca ochranu poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných
skutočností, nie je možné uvedenú informáciu zverejniť. Nie je v kompetencii správneho orgánu ani
odvolacieho orgánu zasahovať do činnosti Odboru riadenia kriminálnych analýz Prezídia Policajného

zboru, spôsobu získania spravodajských informácií, taktiež správny ani odvolací orgán nemá dôvod
spochybňovať relevantnosť a pravdivosť týchto informácií získaných k účastníkovi konania a v prípade,
ak účastník konania predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, je plne kompetentným orgánom na
vydanietakéhostanoviska,nazákladektoréhomásprávnyajodvolacíorgánbezpochýbzapreukázané,
že je dôvod na postup podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán

koná v zmysle zákonných ustanovení zákona o pobyte cudzincov, ako aj zákona o správnom konaní a
nemôže podľa ľubovôle takéto vyjadrenie file_8.jpg

file_9.wmfignorovať. Odvolací orgán uvádza, že správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia file_10.jpg

file_11.wmf

uviedol podklady, z ktorých vychádzal, ako aj zákonom povolenou správnou úvahou file_12.jpg

file_13.wmf

nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. file_14.jpg

file_15.wmf

Splnomocnený zástupca v odvolaní navrhol vykonať nový dôkaz a to výsluch účastníka konania.
Uvedené odvolací orgán považoval za irelevantné, nakoľko účastník konania sa nenachádza na území
Slovenskej republiky z dôvodu jeho administratívneho vyhostenia na územie Ruskej federácie a taktiež
odvolací orgán poukázal na skutočnosť, že účastníkovi konania bol uložený zákaz vstupu na územie

Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 10 rokov. Účastníkovi konania bola
daná možnosť vyjadriť sa dňa 18.05.2022 pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu. Splnomocnený
zástupca bol s utajovanou písomnosťou oboznámený v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. file_16.jpg

file_17.wmf

Odvolací orgán uviedol, že posudzoval administratívne vyhostenie účastníka konania aj v súlade s čl.

8 Dohovoru. Štát zasiahol do tohto práva účastníka konania v súlade so zákonom o pobyte cudzincov,
podľa § 82 ods. 2 písm. a). Zásah do práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života účastníka
konania je odôvodnený a je v súlade s čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Dôsledky administratívneho vyhostenia
účastníka konania, na základe písomnosti Odboru riadenia kriminálnych analýz Prezídia Policajného
zboruniesúneprimeranékdôvoduadministratívnehovyhostenia,nakoľkobezpečnosťštátupredstavuje

vyšší záujem ako súkromný a rodinný život účastníka konania. V danom prípade ide o bezpečnostný
záujem Slovenskej republiky. Nevyhnutnosť zásahu do výkonu práva účastníka konania garantovaného
článkom 8 ods. 1 Dohovoru je možné zdôvodniť potrebou ochrany file_18.jpg

file_19.wmf

bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, ako ąj predchádzaniu zločinnosti, a to pred ohrozením zo strany
účastníkakonania.Odôvodnenieohrozeniabezpečnostištátuanevyhnutnostizásahudoprávúčastníka
konania je determinované aj na základe informácií, ktoré sú obsiahnuté v utajovanej písomnosti, s ktorou
sa správny orgán, ako aj odvolací orgán oboznámil. Článok 8 dohovoru negarantuje právo na rodinný

život v konkrétnej krajine, ale len právo na skutočný rodinný život ako taký. Vzhľadom na uvedené
odvolací orgán zastával názor, že bol splnený všeobecný záujem - bezpečnostný. Na druhostupňové
konanie v súvislosti s ustanovením § 59 zákona o správnom konaní sa vzťahujú ustanovenia tretej
časti správneho poriadku, a to § 18 až 52 citovaného zákona. Táto skutočnosť je odôvodnená najmä
tým, že konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok. Vzhľadom na skutočnosť vyplývajúcu

z ustanovenia § 59 zákona o správnom konaní, že v odvolacom konaní sa uplatňuje tzv. apelačný
princíp, môže účastník konania uvádzať nové skutočnosti a dôkazy už priamo v odvolaní. Môže tak
urobiť aj neskôr, a to buď na orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, alebo až v štádiu konania
na odvolacom orgáne. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že účastník konania môže v priebehu
celého odvolacieho konania uvádzať nové skutočnosti a dôkazy. Odvolací orgán na ich základe môže

konanie buď doplniť, alebo zistené nedostatky odstrániť. Na základe predložených dokladov a zo
zistených skutočností je potrebné v danom prípade uplatniť ustanovenie § 82 ods. 2 písm. a) zákona o
pobyte cudzincov, nakoľko bola naplnená skutková podstata odôvodňujúca administratívne vyhostenie
účastníkakonaniazúzemiaSlovenskejrepublikypodľavyššieuvádzanéhoustanovenia.Splnomocnenýzástupca v podanom odvolaní neuviedol podstatné skutočnosti, ktoré by mali akýkoľvek vplyv na zmenu
rozhodnutia správneho orgánu.file_20.jpg

file_21.wmf

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia tiež poukázal na rozsudok KS BA sp. zn. 2S/200/2021 zo dňa
20.04.2022.

IV.
Konanie na správnom súde

18. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z.
bol s účinnosťou od 1.6.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z

Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák.
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), preskúmal vec, v rámci súdneho prieskumu
sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z
toho pohľadu, či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými žalobcom počas

konania a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia
správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné,
a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie správneho orgánu
nie je v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a preto rozhodnutie
žalovaného podľa ustanovenia § 241 SSP zrušil. Vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 26.07.2023, na

ktoré sa žalovaný nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil. Preto súd vec
prejednal v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 114 SSP.

19. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. d) SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych
žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.

20. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy

vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým
nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).

21. Podľa § 27 ods. 3 SSP správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia

orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy;
tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).

22. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide
o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).

23. Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.24. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

25. Podľa § 206 ods. 3, 4, 6 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo
včasevydaniajehorozhodnutia.Akniejevtejtohlaveustanovenéinak,použijúsanakonanieosprávnej
žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej

správnej žalobe.

26. Podľa § 231 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo
opatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 241 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší

napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a
deň zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu, číslo jeho cestovného pasu
alebo iného dokladu totožnosti.

28. Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

29. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 5 zák. č. 71/1967 Z. z. (ďalej aj „Správny poriadok“ alebo „SP“) správne orgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu

a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia

správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.
30. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.
31. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

32. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
33. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
34. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
35.Podľa§2ods.1písm.l)zákonač.404/2011Z.z.opobytecudzincovaozmeneadoplneníniektorých

zákonov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“), na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením bezpečnosti
štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo
nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými
sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.
36. Podľa § 2 ods. 1 písm. m) zákona o pobyte cudzincov na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením

verejného poriadku porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa základných
ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb alebo opakované porušovanie
záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy, životného prostredia,
verejného poriadku alebo občianskeho spolunažívania.37. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného
útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky
a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie

do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny
dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené
právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení
sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o
administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a

na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží
zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí
o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.
38. Podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže administratívne vyhostiť
štátneho príslušníka tretej krajiny, ak predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný
poriadok.

39. Podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov pred vydaním rozhodnutia o administratívnom
vyhostení alebo rozhodnutia o zaistení policajný útvar umožní cudzincovi a zvolenému zástupcovi, ak
je prítomný, aby sa vyjadril k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie;
na tento účel policajný útvar upovedomí zvoleného zástupcu o tejto možnosti.
40. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností

stupňom utajenia Vyhradené sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by neoprávnená manipulácia
s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby,
ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky.
41. V správnej žalobe žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa o administratívnom

vyhostení žalobcu, ktoré rovnako žalobca navrhol zrušiť. Rozhodnutím zo dňa 18.05.2022, č. PPZ-
HCP-BA11-16-013/2022-AV Oddelenie cudzineckej polície PZ Nitra rozhodlo podľa § 82 ods. 2 písm.
a) zákona o pobyte cudzincov o administratívnom vyhostení žalobcu z územia SR na územie Ruskej
federatívnej republiky. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že orgán verejnej správy, ktorý
rozhodoval v 1. stupni mal dostatočne preukázané, že účastník konania svojím konaním naplnil skutkovú

podstatu ustanovenia podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov tým, že predstavuje vážnu
hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, čoho dôkazom je úradný záznam o oboznámení sa
s utajovanou písomnosťou, ktorý je evidovaný pod č. PPZ-HCP-BA11-16/2022-AV zo dňa 13.05.2022.
Podľa predmetného Úradného záznamu zo dňa 13.05.2022, nachádzajúceho sa v administratívnom
spise, sa dňa 13.05.2022 riaditeľ Oddelenia cudzineckej polície PZ Nitra oboznámil s utajovanou

písomnosťou stupňa utajenia „vyhradené“, ktorej pôvodcom je Odbor riadenia kriminálnych analýz
Prezídia PZ, evidovanou pod č. PPZ-RKA-2022/143-004-V zo dňa 05.05.2022 k žalobcovi, uloženou
na Úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ. Z uvedenej písomnosti vyplýva, že v prípade
žalobcu odporúča postup podľa ust. § 82 ods. 2 písm. a) zák. č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov,
nakoľko predstavuje bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku. Podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona

o pobyte cudzincov policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak
predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Ust. § 82 ods. 2 na rozdiel od
ust. § 82 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov dáva teda policajnému útvaru možnosť, a nie povinnosť,
administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak sú dané tam uvedené dôvody. Teda aj
v prípade, ak cudzinec predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, policajný

útvar v zásade nemusí pristúpiť k jeho administratívnemu vyhosteniu. Je teda zrejmé, že tu je vytvorený
priestor pre správnu úvahu orgánu verejnej správy. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, ktoré
orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava
iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd teda
nie je oprávnený posudzovať, či orgán verejnej správy aplikoval svoju diskrečnú právomoc vhodným

spôsobom, ale predmet prieskumu sa bude vzťahovať na to, či preskúmavané rozhodnutie nevybočilo
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Použitie správnej úvahy však nemôže byť nikdy arbitrárne,
a preto musí byť náležite odôvodnené a súčasne byť v súlade so zásadami logického myslenia. Po
oboznámení sa s odôvodnením rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Nitra zo dňa 18.05.2022
súd musí konštatovať, že orgán verejnej správy správnu úvahu, prečo v danom konkrétnom prípade

aplikoval ust. § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov neodôvodnil ničím iným, ako existenciou
utajovanej písomnosti, z ktorej má vyplývať, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko pre Slovenskú
republiku. To by mohol byť (formulácia „predstavuje bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku“
úplne nezodpovedá ust. § 82 ods. 2 písm. a) zák. č. 404/2011 Z. z. „predstavuje vážnu hrozbu prebezpečnosť štátu alebo verejný poriadok“ – toto mal tiež orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí
vysvetliť) zákonný dôvod, pre ktorý policajný útvar môže, ale nemusí, rozhodnúť o administratívnom
vyhostení cudzinca a práve úvaha orgánu verejnej správy, prečo teda pristúpil v danom konkrétnom

prípade k administratívnemu vyhosteniu, v rozhodnutí absentuje. Absencia odôvodenia orgánu verejnej
správy, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, potom znemožňuje súdu preskúmať,
či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej správnej úvahy, nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom.
42. Jediným podkladom pre rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu bola existencia

utajovanej písomnosti so stupňom utajenia „vyhradené“, z ktorej má vyplývať, že žalobca predstavuje
bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 215/2004 Z. z. o ochrane
utajovaných skutočností stupňom utajenia Vyhradené sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by
neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej
osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. Nie je teda
zrejmé, ako sa dá z takejto informácie vyvodiť, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť

štátu.Súdsijevedomý,žeorgányverejnejsprávysúpovinné prinakladanísutajovanýmiskutočnosťami
postupovať podľa zák. č. 215/2004 Z. z., čo do istej miery limituje ich možnosť odôvodniť rozhodnutie,
pokiaľ jeho podkladom je utajovaná skutočnosť, v žiadnom prípade to však ale nemôže byť dôvodom na
rezignáciu na riadne odôvodnenie správnej úvahy tak, aby odôvodnenia rozhodnutia spĺňalo náležitosti
podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Orgán verejnej správy sa v odôvodnení rozhodnutia nevyporiadal

ani s otázkou, ktorý z definičných znakov ohrozenia bezpečnosti štátu (§ 2 ods. 1 písm. l) zákona č.
404/2011 Z. z.) žalobca svojím konaním naplňuje, teda, či svojím konaním vážne ohrozuje demokratický
poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo porušuje základné
práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie, a to aj
v nadväznosti na vyššie citovanú definíciu utajovanej skutočnosti so stupňom utajenia „vyhradené“.

43. Tento nedostatok rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorý rozhodoval v 1. stupni neodstránil
ani žalovaný v odvolacom konaní, ktorý v rozhodnutí o odvolaní skonštatoval, že správny orgán
napadnuté rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil a toto odôvodenie spĺňa náležitosti podľa §
47 ods. 3 Správneho poriadku. K dôvodom administratívneho vyhostenia uviedol žalovaný iba to, že
nie je v kompetencii správneho orgánu ani odvolacieho orgánu zasahovať do činnosti Odboru riadenia

kriminálnych analýz Prezídia Policajného zboru, spôsobu získania spravodajských informácií, taktiež
správny ani odvolací orgán nemá dôvod spochybňovať relevantnosť a pravdivosť týchto informácií
získaných k účastníkovi konania a v prípade, ak účastník konania predstavuje vážnu hrozbu pre
bezpečnosť štátu, je plne kompetentným orgánom na vydanie takého stanoviska, na základe ktorého má
aj odvolací orgán bez pochýb za preukázané, že je dôvod na postup podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm.

a) zákona o pobyte cudzincov. Opäť ani odôvodnenie rozhodnutia žalovaného o odvolaní neobsahuje
žiadnu úvahu, prečo bolo nevyhnutné žalobcu administratívne vyhostiť, keď zákon upravuje iba
možnosť takéhoto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho
správneho súdu SR zo dňa 22.07.2022, sp. zn. 1Sak/12/2022, v ktorom uviedol, že mal zo súdneho
a administratívneho spisu preukázanú čitateľnú a prehľadnú cudzineckú históriu žalobcu, ktorý sa na

území SR dlhoročne zdržuje legálne, zo spisu nevyplýva, že by mal žalobca akékoľvek problémy so
zákonom a záväzkami voči SR (daňové, colné povinnosti atď.), či s plnením povinnosti na úseku
pobytu cudzinca. Na území SR je riadne pracovne, podnikateľsky aj spoločensky integrovaný, preto
kasačnému súdu nie je zrejmé, ako by mal na území SR ohrozovať bezpečnosť, ak sa tu doteraz
dlhodobo a bezproblémovo zdržiaval po dobu 30 rokov. Túto úvahu je sťažovateľ povinný v odôvodnení

rozhodnutia o zaistení riadne odôvodniť. Je síce pravdou, že toto rozhodnutie bolo vydané v konaní
o zaistení žalobcu, avšak súd je toho názoru, že o to skôr sa mal orgán verejnej správy rozhodujúci
o administratívnom vyhostení žalobcu z dôvodu, že predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, vo
svojom rozhodnutí s týmito otázkami vyporiadať v rámci odôvodnenia správnej úvahy. Toto rozhodnutie
NSS SR pritom bolo súčasťou administratívneho spisu v čase, keď žalovaný rozhodoval o odvolaní.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky, je potrebné skonštatovať, že tak rozhodnutie žalovaného
o odvolaní, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a najmä nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).
45. Ďalším nedostatkom napadnutých rozhodnutí je skutočnosť, že žalobcovi nebola daná možnosť,
pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia a

vyjadriť sa k nemu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Bolo tým porušené
jeho právo podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Je síce pravdou, že žalovaný
sa snažil tento nedostatok v odvolacom konaní napraviť, keď umožnil právnemu zástupcovi oboznámiť
sa aspoň s časťou utajovanej písomnosti a následne sa k nej aj vyjadriť. Avšak súd mal za to,že vzhľadom na to, že v tom čase už bolo zrealizované vyhostenie žalobcu, pričom podľa tvrdenia
právneho zástupcu žalobcu (ktoré žalovaný nespochybnil), tento nevedel, kde sa žalobca nachádza
a nevedel sa s ním spojiť, išlo zo strany žalovaného iba o snahu formálne si splniť povinnosť v zmysle

Správneho poriadku resp. § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, avšak bez reálnej možnosti žalobcu
vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a zabezpečiť si tak účinnú (efektívnu) ochranu jeho individuálnych
záujmov za najlepších možných podmienok. Zákonom daná možnosť advokáta na základe súhlasu
vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámiť sa s utajovanou
skutočnosťou v rozsahu určenom týmto vedúcim, podľa súdu nepredstavuje bez ďalšieho dostatočnú

procesnú záruku efektívneho uplatňovania a ochrany základných procesných práv dotknutých osôb.
Tu súd opäť poukazuje na to, čo bolo v uvedené v rozsudku NSS SR zo dňa 22.07.2022, sp. zn.
1Sak/12/2022: „Aj keď právo na prístup k podkladom v spise nie je právom absolútnym a v správnom
ako aj súdnom konaní môžu existovať protichodné záujmy, ktoré je potrebné vyvažovať (ochrana
národnej bezpečnosti) k právam cudzinca, obmedzenia možnosti procesnej ochrany cudzinca však
nesmú zasiahnuť do samotnej podstaty práv chránených v článku 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru. Ak teda

dôjde k obmedzeniam, cudzincovi musí byť daná účinná možnosť predložiť dôvody proti správnemu
rozhodnutiu, resp. musí byť chránený pred svojvôľou. Iba obmedzenia, ktoré budú riadne odôvodnené a
dostatočne kompenzované, môžu obstáť (E. a E. proti Rumunsku, §§ 130 - 133; porov. tiež nadväzujúcu
judikatúru, napr. rozsudok ESĽP z 09.03.2021, Hassine proti Rumunsku, sťažnosť č. 36328/13). Hoci
podľa okolností môže byť cudzincovi odoprené právo na prístup k utajeným materiálom, neznamená

to, že mu správny orgán neoznámi vôbec nič. Správne orgány musia informovať cudzincov aspoň o
podstate vznesených obvinení („substance of the accusations“, „la substance des reproches“, pozri E.
a E. proti Rumunsku, § 151, porov. § 153 tamtiež). Rovnako judikatúra Súdneho dvora Európskej únie
(rozsudok veľkej komory SDEÚ zo 4. 6. 2013, ZZ, C-300/11) vyžaduje, aby cudzinec bol oboznámený
aspoň s podstatou dôvodov (angl. „the essence of the grounds“, franc. „la substance des motifs“), na

základe ktorých štát voči cudzincovi vykonal nejaké opatrenia, ako je napr. ukončenie pobytového titulu
alebo odopretie vstupu“.
46. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že obe napadnuté rozhodnutia trpia vadou
spočívajúcou v tom, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1

písm. g) SSP).
47. Vzhľadom k uvedenému, s poukazom na dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté
rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia § 241 SSP zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d)
a g) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň súd v súlade s § 191 ods. 3 písm. a)
SSP zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, nakoľko trpí

rovnakými vadami. Aj keď súd zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, vec vrátil
žalovanému (ktorý môže následne postúpiť vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa), nakoľko orgán
verejnej správy nižšieho stupňa nebol účastníkom správneho súdneho konania.
48. Pokiaľ žalobca navrhol v konaní vypočuť ako svedkov dcéru a manželku žalobcu, súd tento
dôkaz nevykonal, jednak z dôvodu, že žalobca neuviedol, na preukázanie akej skutočnosti by mal byť

tento dôkaz vykonaný, jednak z dôvodu, že vykonanie tohto dôkazu nebolo potrebné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia. Žalobcu súd nevypočul, nakoľko tento sa na pojednávanie nariadené na
prejednanie veci nedostavil zo zdravotných dôvodov.
49. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy postupovať dôsledne podľa § 120 ods.
7 zákona o pobyte cudzincov a poskytnúť žalobcovi reálnu možnosť, aby sa vyjadril k podkladu

rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie. V prípade, že aj po vyjadrení
žalobcu, dospeje orgán verejnej správy k záveru, že je daný dôvod na vyhostenie žalobcu, opätovne
rozhodne a nové rozhodnutie vo veci v súlade s požiadavkami kladenými ustanovením § 47 ods. 3
Správneho poriadku náležite odôvodní vo vyššie naznačenom smere (viď ods. 41. až 43. odôvodnenia
rozsudku).

50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi,
ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší
súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho

súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu

súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).