Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 20. august 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 49C/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123234306
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tore Janíčková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5123234306.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: Y. W., B.. XX.XX.XXXX, X. J. XXX/XX, XXX XX X. proti
odporkyni: H. W., B.. XX.XX.XXXX, X. J. XXX/XX, XXX XX X., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Odporkyni sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 21.08.2023 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v
ktorom žiadal, aby súd nariadil odporkyni psychiatrické vyšetrenie, a aby zakázal odporkyni vstupovať
do domu, v ktorom býva navrhovateľ.

2. Navrhovateľ skutkovo odôvodnil podaný návrh tým, že žije v dome s odporkyňou H. W., B..
XX.XX.XXXX, X. J. XXX/XX, XXX XX X.Č.. Odporkyňa má dlhodobo vykazovať voči navrhovateľovi
verbálnu agresivitu, mala i pritvrdiť a prejavy voči navrhovateľovi jej už nemali stačiť, tak mala
navrhovateľa nepretržite sledovať, mala ho považovať za svoj majetok a nie za vlastného potomka.
Odporkyňa má byť duševne chorá osoba, ktorá sa má prejavovať tým spôsobom, že denne kontroluje
svoju chladničku na prízemí domu, či navrhovateľ nesiahol na jej potraviny, hoci si má byť vedomá,

že navrhovateľ dlhodobo, roky odmieta jej potraviny a akékoľvek ďalšie vnútené veci. Ak v minulosti
navrhovateľ mal siahnuť na jej potraviny z dôvodu, že sa mal nachádzať vo finančnej núdzi, odporkyňa
túto situáciu mala hneď zneužiť, mala stupňovať verbálnu agresivitu a to niekoľkokrát denne, okrem
toho mala nechávať v špajzy tri krajce chleba aj to celozrnné, o ktorých mala vedieť, že navrhovateľ
jedáva len biele pečivo, a ak na tieto krajce navrhovateľ siahol, malo sa prejaviť jej duševné ochorenie
tým, že na druhý deň v špajzy nenechala žiadne pečivo, a špeciálne tak mala urobiť vtedy, keď sa

navrhovateľ mal vrátiť zo Žiliny na bicykli. Odporkyňa si mala v hlave vypočítať, že navrhovateľ bude
unavený a hladný, teda podľa jej mienky mal byť ľahko manipulovateľný. Ďalej mala odporkyňa nechávať
v špajzy iba cukrovinky a keď mala kontrolou zistiť, že navrhovateľ mal siahnuť na tieto cukrovinky, ktoré
si navyše mal kúpiť za vlastné peniaze, aj tieto neskôr mala poskrývať v špajzy na rôznych miestach,
napríklad po hrncoch, na horné police, medzi hygienické potreby, ďalej do zamknutej pivnice a kľúč
skrývať. Tieto prejavy odporkyne majú trvať i teraz a na navrhovateľa negatívne vplývajú. Odporkyňa

má denne útočiť na navrhovateľovo slobodné rozhodovanie, má zasahovať do toho, aké potraviny
si navrhovateľ ma kúpiť a aké potraviny si má pripraviť. Chladnička odporkyne má byť v mastnom,
nehygienickom, neudržiavanom stav, potraviny v jej mrazničke majú byť zamrazené mesiace po záruke,
v minulosti mala byť hospitalizovaná v nemocnici pre ulceróznu kolitídu. Po tom ako odporkyňu mala
odviezť sanitka, mali byť tieto potraviny vyhodené do koša. Odporkyňa sa má ďalej prejavovať ako
duševne chorá osoba aj tým spôsobom, že nemá existovať ráno, keby by netrieskala dverami, hlavne

vtedy keď mala vedieť že navrhovateľ ešte spí a má ju počuť ako stojí dole na prízemí pri schodoch a
chorobne má monitorovať každý jeden zvuk, činnosť, telefonát, keď sa má navrhovateľ nachádzať naprvom poschodí v izbe(ách) domu. V čase jeho neprítomnosti má presúvať nábytok meniť prostredie,
vytváraťhlukamáhľadaťzámienky,abymohlanaprvéposchodiechodiť.Vskriniachnaprvomposchodí
má nechávať kopu navrhovateľom odmietnutého oblečenia, o ktoré navrhovateľ nemá mať záujem a aj

po rokoch má povzdychávať, keď navrhovateľ prejde okolo nej v ošatení ktoré si mal kúpiť za vlastné
peniaze. Odporkyňa má večne ziapať a vôbec nemá dbať na to či sa nachádza v dome alebo na
dvore. Navrhovateľ ďalej uvádza, že neprejde jeden deň, ktorý by bolo možné prežiť v tichu, odporkyňu
má byť počuť cez všetky steny, z prízemia na poschodie, z dvora do domu, aj na dvore má trieskať
dverami garáže. Auto, ktoré navrhovateľ má nechávať odstavené vo dvore má mať vždy nejaké nové

poškodenia laku. Odporkyňa má vedieť, že navrhovateľ vedie súdny spor so Slovenskou poštou, preto
ráno má otvárať dvierka schránky a trieskať s nimi o bránu, aby mu tým dala najavo, že má v schránke
zanechané biele, modré, žlté lístky a že tieto sú zmätočne vypisované, dokonca pohŕdavým spôsobom.
Odporkyňa má vyhľadávať navrhovateľovi prítomnosť alebo keď si je istá že ju navrhovateľ počuje,
má rozprávať nenávistným hlasom, intrigovať, odvolávať sa na autority, políciu, súdy, ospravedlňovať
svoje násilné konanie. Má byť zrejmé, že navrhovateľa odporkyňa očierňuje, mal postrehnúť správanie

susedov. Odporkyňa mala vedieť, že navrhovateľ mal na ňu opakovane volať políciu z dôvodu, že sa
mala správať protiprávne. Odporkyňa má taktiež vedieť, navrhovateľ nemal uspieť pri riešení oznámení
na polícii a má vedieť, že volanie na políciu ku ktorému ho má núť svojím protiprávnym konaním má
byť pre navrhovateľa stresujúce. Odporkyňa má pri navrhovateľovi spomínať políciu, aby mu tým dala
najavo, že jej protiprávne konanie nebude potrestané. Duševná porucha sa naposledy u odporkyne mala

prejaviť v dňoch 17.08.2023, 18.08.2023. Navrhovateľ sa mal dňa 17.08.2023 vo večerných hodinách
vrátiť zo Žiliny a mal zistiť, že odporkyňa mu mala po rokoch odobrať stôl, na ktorom jedáva a pije
kávu, ale tento stôl mala rozbiť na časti, a na provokáciu mu ho mala nechať na chodbe na očiach
spolu s dvoma železnými svorkami, ktorými navrhovateľ mal spevniť pravú nepriliehavú stranu stola.
Navrhovateľmaldňa18.08.2023o20:43zmontovaťzdrevenýchsúčastízakúpenýchzavlastnépeniaze

svoj stôl a mal presne vedieť, že odporkyňa sa opäť bude agresívne prejavovať, čo sa i malo udiať. Malo
prejsť pár minút od okamihu, od kedy mala počuť, že navrhovateľ na prípravu a montáž svojho stola mal
použiť vlastnú ručnú pílu a akumulátorovú vŕtačku, odporkyňa mala vybehnúť hore na prvé poschodie
a mala sa vrhnúť do izby a zastrašovať navrhovateľa, že bude privolaná polícia hoci ešte nenastala
ani 22 hodina. Keď odporkyňa mala vidieť, že so zastrašovaním a manipuláciou nemá uspieť z dôvodu

že navrhovateľ si má zostaviť vlastný stôl a na ňu nemal reagovať, mala trieskať dverami a zbehnúť
dole. Odporkyňa mala čakať dokým presne na minútu nastala 22 hodina, vtedy mala zase vybehnúť
hore a vyhrážať sa navrhovateľovi hoci sama má dobre vedieť, že ona sama sa správa protiprávne, že
má ziapať, útočiť, nemá byť možné jej nikdy vyhovieť a má byť extrémne panovačná. Odporkyňa má
byť chorobne posadnutá kontrolou. Navrhovateľ má mlčať a nič na tom meniť. Súžitie s odporkyňou

má byť neznesiteľné, čím ďalej má byť agresívnejšia. Navrhovateľ s ňou mal už roky prerušiť kontakt,
nemájupotrebovaťkživotu.Odporkyňamáneustálevyvolávaťkonflikty,sústavnemápotrebovaťspätnú
väzbu na jej choré správanie, ktorú potom má proti navrhovateľovi zneužívať, má štvať synovca proti
navrhovateľovi, ktorému má prikazovať, aby napodobňoval policajné sirény, aby mu tým dala najavo
že neuspel u polície. Nemá mať ani štipku materinského citu, syn má byť pre ňu len "chorý chudák

ktorému treba pomáhať", znevažovanie má považovať za normu a za úplne normálne. Navrhovateľ mal
byť svedkom, ako odporkyňa môže zneužívať alkohol. Odporkyňa má byť veľmi nevyspytateľná osoba a
preto môže byť nebezpečná. Na navrhovateľovi sa má prejavovať ústavne vyvolávaný chronický stres,
atmosféra násilia, zastrašovania, nátlaku.

3. Navrhovateľ v podanom návrhu označil ako dôkaz zvukový záznam, ktorý však nepripojil ako prílohu
k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

7. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladáprávoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

8. Podľa § 156 CSP, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

10. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

11. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

12. Medzi negatívne procesné podmienky patrí prekážka právoplatne rozhodnutej veci, a teda prekážka
res iudicata vymedzená v ustanovení § 230 CSP. Neodstrániteľný je taký nedostatok procesnej
podmienky, k odstráneniu ktorého súd nemôže prispieť a vždy musí konanie zastaviť. Súd je
povinný z úradnej moci skúmať procesné podmienky, pričom táto povinnosť vzniká okamihom začatia
konania a trvá až do jeho právoplatného skončenia. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci patrí

k neodstrániteľným procesným podmienkam, ktorej existencia v každom štádiu konania vedie bez
ďalšieho k jeho zastaveniu.

13. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci nastáva vtedy, ak sa má v ďalšom konaní prerokúvať
totožná vec, o ktorej už v inom konaní bolo právoplatne rozhodnuté. O totožnú vec ide vtedy, pokiaľ

ide v novom konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa
týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Rovnaký (totožný) predmet konania je daný aj
vtedy, ak ten istý nárok alebo stav bol doteraz posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne
O rovnaký (totožný) predmet konania ide tiež vtedy, ak bol rovnaký skutok v novom konaní právne
kvalifikovaný inak než v konaní pôvodnom a vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol

uplatnený. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bol
súdomskutkovýstav,ktorýbolpredmetompôvodnéhokonania,posúdenýpoprávnejstránke.Orovnaký
(totožný) predmet konania ide tiež vtedy, ak bol rovnaký skutok v novom konaní právne kvalifikovaný
inak než v konaní pôvodnom. O tie isté strany ide v prípade, ak v konaní vystupujú nositelia práv
z rovnakého právneho vzťahu hoci aj v opačnom procesnom postavení. Konanie sa týka tých istých

osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania,
či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. V širšom ponímaní prekážka res iudicata
súvisí s účinkami právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Z formálneho hľadiska nadobúda právoplatnosť
rozhodnutie, ktoré nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom (konečnosť rozhodnutia).
K materiálnym stránkam (účinkom) právoplatnosti rozhodnutia náleží jeho nezmeniteľnosť (prejavuje

sa ako prekážka res iudicata) a jeho záväznosť. Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného,
resp. zabezpečovacieho opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by
sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie (skutkového stavu) domáhal
nariadenia neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia s totožným obsahom. Súd je povinný
konanie o takomto návrhu zastaviť v zmysle § 161 ods. 2 CSP pre nedostatok negatívnej procesnej

podmienky. Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrh na
nariadenie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata.

14. Súd v tomto smere poukazuje na ustálenú judikatúru súdov, podľa ktorej pokiaľ nedôjde k zmene
skutkových okolností oproti stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania o predchádzajúcom návrhu na

nariadenie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd
zamietol takýto návrh, prekážku veci právoplatne rozhodnutej (viď uznesenie ÚS SR sp.zn. II. ÚS
249/2010, nález ÚS SR IV. ÚS 256/2012, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Cdo 841/2007, sp. zn. 21
Cdo 4537/2011 sp.zn. 29 Odo 762/2004, stanovisko publikované pod č. R 25/2011 v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2011).

15. Ako vyplýva z navrhovateľom predloženého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
navrhovateľ sa v tomto konaní domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadilodporkyni podstúpiť psychiatrické vyšetrenie a taktiež, aby súd zakázal odporkyni vstupovať do domu,
v ktorom býva navrhovateľ.

16. Súd lustráciou v súdnom registri zistil, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.08.2022 už raz domáhal voči totožnej odporkyni
nariadenia neodkladného opatrenia, v ktorom žiadal aby súd dočasne zakázal odporkyni vstup do
obydlia na adrese J. XXX/XX, XXX XX X. a nariadil jej znalecké psychiatrické vyšetrene, a to na
základe totožné skutkového stavu. Predmetné konanie bolo vedené pod sp. zn. 27C/66/2022. Súd

uznesením č.k. 27C/66/2022-9 zo dňa 12.08.2022 návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a odporkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

17. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vedenom pod sp. zn. 49C/60/2023 ide nielen o
totožných (rovnakých) účastníkov konania v nezmenenom procesnom postavení, ale aj o totožný
skutkový stav a navrhovateľ sa domáha totožnej procesnej súdnej ochrany. Na základe vyššie

uvedeného dospel súd k názoru, že sa jedná o identické návrhy. Tvrdenia navrhovateľa v novom
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemajú na posúdenie otázky existencie prekážky
právoplatne rozhodnutej veci vplyv, nakoľko ide len o (vzhľadom na časový odstup cca 1 rok)
doplnenie skutkových okolností jestvujúcich už v čase pred vydaním predchádzajúceho rozhodnutia
o neodkladnom opatrení, t.j. uznesenia č.k. 27C/66/2022-9 zo dňa 12.08.2022. O žiadnu zmenu

skutkových okolností sa tak v tejto súvislosti nejedná. Navyše voči uzneseniu č.k. 27C/66/2022-9 zo
dňa 12.08.2022 navrhovateľ nepodal odvolanie a predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
31.08.2022. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na § 161 ods. 2 CSP súd preto
rozhodol o zastavení konania.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

20. K zastaveniu konania došlo pre neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú v konaní spôsobil
navrhovateľ tým, že podal totožný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči totožnej odporkyni
i napriek tomu, že o rovnakom nároku už raz bolo právoplatne rozhodnuté a v novom návrhu neuviedol
žiadne tvrdenia o zmene skutkového stavu oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti je procesné zavinenie na zastavení konania na strane navrhovateľa a odporkyni tak
prináleží nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v plnom rozsahu. Nakoľko však odporkyni
preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Žilina

prostredníctvom Okresného súdu Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.