Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Michaela Pacherová, PhD.

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 27Pc/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223202609
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2023:1223202609.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky/manželky: Z. T., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. F. XX, B.,
Slovenská J., K..Č.. F. XXXX/X, X., Č. J., štátna občianska Q. J., zastúpená advokátskou kanceláriou
AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., IČO: 36 854 930, so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava,
Slovenská republika proti manželovi: P. A. C. T., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. XXX C. J. B. B. XNG R. A.,
K..Č.. F. XXXX/X, X., Č. J., štátny občan Q. A. V. B. T. Q. Í. o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že vo veci rozvodu manželstva manželov: Z. T., Z.. XX.XX.XXXX
a P. A. C. T., Z.. XX.XX.XXXX nemá právomoc vo veci konať.

II. Súd konanie zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 13.06.2023 domáhala rozvodu manželstva. V
návrhuuviedla,žesmanželomuzavrelimanželstvodňa16.10.2021vB..Zmanželstvasadetinenarodili.
SmanželomnemalispoločnébydliskonaQ.,anijedenzmanželovaktuálnenaQ.nežije.Obajamanželia
sa zdržiavajú v X.. Navrhovateľka má evidovaný trvalý pobyt na adrese F. XX, B.. Manžel na Q. nemá
evidovaný trvalý pobyt. Poukázala na ustanovenie § 38 ods. 1 zák.č. 97/1963 Zb.z. o medzinárodnom

práve súkromnom aa procesnom, podľa ktorého v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva
rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právom slovenských
súdov daná,, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. Keďže navrhovateľka je štátnou
občianskou Slovenskej republiky mala za to, že je daná právomoc Slovenských súdov vo veci konať.

2. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na konania podľa tohto zákona

sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Podľa § 9 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci
súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

4. Podľa § 161 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať

a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

5. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety ústavného zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, právne
záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o konanie s cudzím prvkom súd, sa v prvom
rade zaoberal otázkou, či vec patrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, z pohľadu Nariadenia Rady(ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000),
ktoré bolo revidované Nariadením (ES) 2019/1111 zo dňa 25.06.2019 o právomoci a uznávaní a výkone

rozhodnutí v manželských veciach vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí, ako i z pohľadu zák. č. 97/1963 Zb. z. o medzinárodnom práve súkromnom (ďalej len
" ZMPS") .

7. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska vystúpilo z Európskej únie dňa 31.01.2020.

8.Nariadenierady(ES)č.2201/2003(BruselIIa)savzmysle DohodyovystúpeníSpojenéhokráľovstva
Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie uplatňovalo aj na súdne konania začaté pred
skončením tzv. prechodného obdobia t.j. do 31.12.2020. Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 ( Brusel
IIa) bolo následne revidované Nariadením rady (EÚ) č 2019/111 ( Brusel IIa rev. ), ktoré nadobudlo
účinnosť dňom 01.08.2022.

9. Podľa článku 1 a) Nariadenia (EÚ) 2019/1111 zo dňa 25.06.2019 (ďalej len " Brusel IIa rev . ") toto
nariadenie sa uplatňuje vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva

10. Podľa článku 3, bod 1 Nariadenia Brusel IIa rev vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania

manželstva majú právomoc súdy členského štátu,

a) na ktorého území:

- majú manželia obvyklý pobyt

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva,
- má odporca obvyklý pobyt
- v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej rok bezprostredne pred podaním
návrhu alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt ,ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu,
alebo
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia

11. Podľa článku 4 Nariadenia Brusel IIa rev. , súd , ktorý koná podľa článku 3, má tiež právomoc konať
o vzájomnom nároku, ak uvedený vzájomný nárok patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

12. Podľa článku 5 Nariadenia Brusel IIa rev. , bez toho, aby bol dotknutý článok 3, súd členského štátu,
ktorý povolil rozluku , má tiež právomoc zmeniť rozluku na rozvod, ak tak ustanovuje právny poriadok

tohto členského štátu.

13. Podľa Článku 6 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa rev , s výhradou odseku 2, ak žiadny súd členského
štátu nemá právomoc podľa článku 3, 4 alebo 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa
právneho poriadku tohto štátu.

14. Podľa Článku 6 ods. 2 Nariadenia Brusel IIa rev. manžela, ktorý má obvyklý pobyt na území
členského štátu alebo je štátnym príslušníkom členského štátu, možno žalovať v inom členskom štáte
iba v súlade s článkami 3, 4 a 5.

15. Podľa Článku 6 ods. 3 Nariadenia Brusel IIa rev., proti odporcovi, ktorý nemá obvyklý pobyt v
členskom štáte a nie je štátnym príslušníkom členského štátu, môže každý štátny príslušník členského
štátu s obvyklým pobytom na území iného členského štátu využiť kritériá právomoci platné v danom
štáte rovnako ako štátni príslušníci tohto štátu.

16. Podľa článku 18 Nariadenia Brusel IIa rev. , ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci,
v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia
do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.17. V článku 6 Nariadenia Brusel IIa rev. je upravená tzv. zostatková právomoc. Ak žiaden súd členského
štátu nemá právom podľa článkov 3,4,5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa práva tohto
štátu. Na základe zostatkovej právomoci môže by žalovaný: - manžel, ktorý nemá obvyklý pobyt v

žiadnom členkom štáte a nie je štátnym príslušníkom žiadneho členského štátu, alebo - manžel, ktorý
nemá obvyklý pobyt v žiadnom členskom štáte a nie je štátnym príslušníkom žiadneho členského štátu,
alebo - manžel, ktorý nemá obvyklý pobyt v žiadnom členskom štáte ale je žalovaný v štáte svojej štátnej
príslušnosti. Slovenské súdy iba v týchto prípadoch zostatkovej právomoci, aplikujú ustanovenie § 38
Zákona o medzinárodnom práve súkromnom.

18. Poukazujúc aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora ( Ďalej len "ESD") vo veci Lopez plynú
dva dôležité závery: - slovenské súdy majú posudzovať medzinárodnú právomoc prednostne podľa
nariadenia Brusel IIa aj v prípade, že manželstvo vykazuje cudzí prvok, ktorý sa viaže k tretiemu
nečlenskémuštátu,pokiaľneexistujebilaterálnamedzinárodnázmluva,ktoroujeSRviazanávovzťahuk
danému tretiemu štátu a ktorá obsahuje pravidlo právomoci pre daný prípad, - slovenské justičné orgány
majú pri posudzovaní vlastnej právomoci podľa nariadenia Brusel IIa uskutočniť test pozostávajúci

z nasledovných otázok: 1. Je daná medzinárodná právomoc slovenského súdu podľa článku 3 až
5 nariadenia Brusel IIa na konanie o zrušenie manželstva rozvodom. 2. Ak nie, existuje súd iného
členského štátu, ktorý by si mohol založiť právomoc podľa nariadenia Brusel IIa?. Ak aj na druhú
otázku odpovie slovenský súd negatívne a súčasne odporca nemá obvyklý pobyt v inom členskom
štáte EÚ resp. nie je štátnym príslušníkom iného členského štátu, môže slovenský súd posúdiť vlastnú

medzinárodnú právomoc podľa zák.č. 97/1963 Zb. z. o medzinárodnom práve súkromnom.

19. Manželka ako navrhovateľka je občianskou Q. J., s trvalým pobytom na území Q. J., avšak s
obvyklým pobytom v Č. J.. Jej manžel je štátny občan Q. A.H. V. B. a Q. Í. s obvyklým pobytom v Č.
J.. Manželia ( obaja) nie sú štátnymi príslušníkmi Q. J. , ktorá okolnosť by , v zmysle článku 3 písm. b)

nariadenia Brusel IIa, zakladala právomoc slovenského súdu. Ustanovenie článku 3 bod 1 Nariadenia
Brusel IIa rev. vypočítava alternatívne možnosti, podľa ktorých sa môže navrhovateľ v konaní o
rozvod manželstva rozhodnúť, na ktorý súd návrh podá. Uvedené možnosti sú vo vzťahu alternatívnom
t.j. žiadna z možností nie je nadradená inej, je teda na navrhovateľovi, ktorú možnosť si vyberie a na
ktorý súd návrh na rozvod manželstva podá. Právomoc vo veci konať sa podľa citovaného nariadenia

riadi obvyklým pobytom manželov, nie ich trvalým bydliskom . Štátne občianstvo je smerodajné len v
prípade, ak sú obaja manželia štátnymi občanmi rovnakého členského štátu, čo v danej veci splnené nie
je ( navrhovateľka je štátnou občianskou Q. J. a manžel je štátnym občanom Q. A. V. B. a Q. Í. ) . Obaja
manželia však majú obvyklý pobyt v Č. J., z ktorého dôvodu je daná právomoc konať vo veci rozvodu
ich manželstva súdom Č.M. J.. Pre nedostatok právomoci súdu Q. J. konať vo veci návrhu na rozvod

manželstva, tunajší súd podľa článku 18 Nariadenia Brusel IIa rev. vyhlásil, že nemá právomoc vo veci
konať a konanie podľa § 161 zák.č. 160/2015 Z.z. zastavil.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil ( § 125 ods. 3 CSP )

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.