Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/175/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200388
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200388.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

a členov senátu JUDr. Petra Piroša (sudca spravodajca) a Mgr. Andreja Maukša, v právnej veci žalobcu:
Malé Tatry Partners, s. r. o., so sídlom: Na Grunte 21, 831 52 Bratislava - mestská časť Nové Mesto,
IČO: 53 694 333, právne zast.: Mgr. Mgr. Martin Danišovič, advokát, so sídlom: Drieňová 1/D, 821 01
Bratislava, IČO: 42 137 322, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších
účastníkov konania: 1/ A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale pobytom: D. XXX/XX, XXX XX E., 2/ F. F. E.,
nar.: XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - H., 3/ F. F. E., nar.: XX.XX.XXXX, trvale

pobytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - H., 4/ F. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G. XXXX/XX,
XXX XX H. - H., 5/ F. J., nar.: XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - H., 6/ F. K.
B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - H., 7/ F. L. L., nar.: XX.XX.XXXX,
trvale pobytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - H., 8/ F. F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G.
XXXX/XX, XXX XX H. - H., 9/ A. H. L., nar.: XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX
H. - H., 10/ BAVLNÁRSKE ZÁVODY-TEXICOM, s. r. o., so sídlom: Textilná 23, 034 01 Ružomberok,
IČO: 36 388 777, 11/ A. B. M., nar.: XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G. XXXX/X, XXX XX H. - H.,

12/ J. M., nar.: XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G. XXXX/X, XXX XX H. - H., 13/ Mesto Ružomberok,
Nám. A. Hlinku 1098/1, 034 01 Ružomberok, 14/ A3UM 21, s. r. o., so sídlom: Malé Tatry 21, 034
05 Ružomberok, IČO: 36 411 914, za účasti Okresnej prokuratúry Ružomberok, Dončova 8, 034 53
Ružomberok, o preskúmanie rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, číslo:
06014/2022/SSSVP/39677 zo dňa 06. 04. 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 06014/2022/SSSVP/39677
zo dňa 06. 04. 2022 a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-
ZA-OVBP2-2021/027988-007 zo dňa 27. 07. 2021 v znení opravy vykonanej listom Okresného úradu

Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2021/027988-033 zo dňa 09. 11. 2021 z r u
š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa – Okresnému úradu Žilina, odbor výstavby
a bytovej politiky na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v úplnom rozsahu, v sume, aká bude
vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15
dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie1. Stavebný úrad Mesta Ružomberok (ďalej len „stavebný úrad“) vydal dňa 11. 01. 2021 rozhodnutie sp.
zn. OSS-195-11/2021-VM, ktorým v stavebnom konaní podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný

zákon“) povolil stavbu „Radová zástavba – 2. Etapa, rodinné domy, byty a detské centrum, SO 02 byty
a detské centrum“ na pozemkoch registra „C“ KN parc. č. XXXXX/X J. XXXXX/XX v k. ú. H. (ďalej len
„stavba“) stavebníkovi, t. j. spoločnosti A3UM 21, s. r. o. so sídlom Malé Tatry 21, 034 01 Ružomberok.
Uvedené rozhodnutie stavebného úradu nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 02. 2021.
2. Proti cit. rozhodnutiu stavebného úradu podala okresná prokurátorka protest č. Pd 28/21/5508-4 zo

dňa 07. 05. 2021. Prokurátorka namietla nedodržanie ustanovení § 39a ods. 1 a 2, § 54, § 58 ods. 1,
§ 59 ods. 1, § 60 ods. 1, § 61 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1 písm. a) až e) a ods. 4, § 139 ods. 2 písm. a) až
d), § 140 Stavebného zákona, § 8 ods. 1 písm. a) až g) a ods. 2 písm. a) až f) vyhlášky Ministerstva
životného prostredia č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú ustanovenia stavebného zákona (ďalej
len „Vyhláška“), § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 32 ods. 1 a 2, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).

Okresná prokurátorka v podanom proteste uviedla, že stavebný úrad nesprávne určil okruh účastníkov
stavebného konania s odvolaním sa na ust. § 59 v spojení s ust. § 139 ods. 2 písm. d) Stavebného
zákona, či už vo vzťahu k podateľom podnetu ako k vlastníkom susednej nehnuteľnosti, alebo vo vzťahu
k Mestu Ružomberok ako vlastníkom susednej parcely. Okresná prokurátorka taktiež považuje samotné
odôvodnenie stavebného povolenia za nedostatočné, nakoľko obsahuje okrem stručnej informácie o

priebehu konania len všeobecné konštatovanie, že stavebný úrad preskúmal podanú žiadosť z hľadísk
uvedených v § 63 Stavebného zákona, pričom uvedené ust. sa aplikuje len v prípade povoľovania
jednoduchých a drobných stavieb. Z uvedeného - 3 - ZA – 30S/175/2022

dôvodu vyplývajú dôvodné pochybnosti o rozsahu preskúmavania predloženej žiadosti, či pri jej

preskúmavanístavebnýúradpostupovalpodľa§62alebo§63Stavebnéhozákona,nakoľkozpovinnosti
vyplývajúcej z ust. § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona mal konať a skúmať, či dokumentácia spĺňa
podmienky územného rozhodnutia. Okresná prokurátorka ďalej uviedla, že územným rozhodnutím boli
v rámci SO 01 Rodinné domy umiestnených 4 x rodinný dom - 6 bytových jednotiek (ďalej len „BJ“) a v
rámci SO 02 Byty a detské centrum umiestnené detské centrum s materskou škôlkou a 7 BJ (spolu 13

BJ),pričomvstavebnompovoleníjelenvobjekteSO02povolenýchaž21BJvpovoľovanejčastiobjektu
SO 01 je povolených 6 BJ (spolu až 17 BJ). Okresná prokurátorka taktiež uvádza rozdiel v odstupových
vzdialenostiach predmetnej stavby od susedných pozemkov oproti územnému rozhodnutiu, rozdiel v
podlažnostiobjektovoprotiúzemnémurozhodnutiu,akoajrozdielvpôdorysnýchavýškovýchrozmeroch
oproti územnému rozhodnutiu. K tomuto dodala, že uvedenými skutočnosťami sa mal stavebný úrad

vysporiadať a to nielen v súvislosti s ust. § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, ale aj v súvislosti s ust.
§ 62 ods. 4 Stavebného zákona. Okresná prokurátorka taktiež vytkla stavebnému úradu, že písomnosti
určené vlastníkovi susediacich parciel v právoplatnom skončenom konaní zasielal na adresu správcu
konkurznej podstaty, pričom v stavebnom konaní písomnosti zasielal priamo na adresu obchodnej
spoločnosti, ktoré sa mu vrátili z dôvodu, že adresát je neznámy. Na základe uvedených námietok

považuje okresná prokurátorka rozhodnutie za nepreskúmateľné a v rozpore so zákonom, a preto ho
požiadala ako nezákonné zrušiť.
3. Stavebný úrad podanému protestu nemienil vyhovieť, a preto ho listom č. OSS-2402- 9/2021-
VM zo dňa 09. 06. 2021 predložil v súlade s § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o prokuratúre“) spolu so spisovým materiálom a

doručenými vyjadreniami účastníkov konania na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému
orgánu – okresnému úradu.
4.OkresnýúradŽilina,odborvýstavbyabytovejpolitiky(ďalejako„okresnýúrad“aleboaj„orgánverejnej
správy“) vydal dňa 27. 07. 2021 v konaní o proteste prokurátora podľa § 24 Zákona o prokuratúre
rozhodnutie č. OU-ZA-OVBP2-2021/027988-007 v znení opravy vykonanej listom Okresného úradu

Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2021/027988-033 zo dňa 09. 11. 2021,
ktorým podľa § 24 ods. 8 Zákona o prokuratúre vyhovel podanému protestu prokurátorky a napadnuté
rozhodnutie (t. j. právoplatné rozhodnutie Mesta Ružomberok č. OSS-195-11/2021-VM zo dňa 11. 01.
2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.02.2021) zrušil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že porovnaním obsahu dokumentácie pre vydanie územného rozhodnutia odsúhlasenou stavebným

úradom v územnom konaní a obsahu projektovej dokumentácie odsúhlasenou ním v stavebnom konaní
(odhliadnuc od určitých nesprávnosti v údajoch týkajúcich sa výškového a pôdorysného usporiadania
vrátanefunkčnéhourčeniastavieb)dospelkrovnakémuzáveru,žezmenymedzitýmitodokumentáciami
týkajúce sa hmotového, stavebnotechnického riešenia vrátane vnútorného dispozičného a funkčnéhousporiadania v nich navrhnutých stavieb a s tým súvisiace zmeny aj v ich umiestnení vo vzťahu k
susedným pozemkom a stavbám a k miestnej komunikácii, boli takými zásadnými zmenami oproti
podmienkam určených v územnom rozhodnutí, ktorých povoleniu jednoznačne malo predchádzať nové

územné konanie a rozhodnutie o zmene právoplatného územného rozhodnutia podľa § 41 ods. 1
Stavebnéhozákona.Ďalejbolovrozhodnutíokresnéhoúraduuvedené,želenvšeobecnékonštatovanie
stavebného úradu, že žiadosť preskúmal z hľadísk uvedených v ust. § 62 ods. 1 alebo podľa § 63
Stavebného zákona a že v priebehu konania nezistil, že by uskutočnením stavby mali byť ohrozené
verejné záujmy chránené stavebným zákonom a podľa osobitných predpisov alebo neprimerané

obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy ostatných - 4 - ZA – 30S/175/2022

účastníkov konania s prihliadnutím na vytýkané porušenie ust. § 59 ods.1 písm. b) Stavebného zákona
ako aj ďalšie vyššie uvedené zistené nedostatky, ktorých sa stavebný úrad pri posudzovaní povoľovanej
stavby dopustil, skutočne nie je možné považovať za súladné s citovaním ustanovením Správneho
poriadku. Už tým, že stavebný úrad stavebníka nevyzval na podanie návrhu na zmenu územného

rozhodnutia prinajmenšom vyvoláva opodstatnené závery, že stavebný úrad sa nedostatočne venoval
tejto hmotnoprávnej zákonnej požiadavke, ktorá tvorila podmieňujúcu podstatu pre vydanie stavebného
povolenia, a preto stavebné povolenie z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho úradného potupu a z
nesprávneho a nedostatočného posúdenia predmetu konania porušujúceho ust. § 62 ods. 1 Stavebného
zákona, nemohlo byť v súlade so zákonom. Okresný úrad sa stotožnil s odôvodnením okresnej

prokurátorky, že stavebný úrad pri vymedzovaní okruhu účastníkov stavebného konania nepostupoval v
súlade s ust. § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, v stavebnom konaní postupoval jednostranne a
výlučne len v prospech stavebníka bez ohľadu na možný resp. potencionálny dopad povoľovanej stavby
na užívacie práva osôb podávajúcich podnet ako vlastníkov susednej bytovej stavby rodinného domu,
ktorým bez opory v podkladoch rozhodnutia nepriznal postavenie účastníkov a tým im uprel ich zákonné

právo zúčastniť sa stavebného konania, pričom okresný úrad sa stotožnil aj s odôvodnením okresnej
prokurátorky, že stavebný úrad postavenie účastníka konania nepriznal ani Mestu Ružomberok ako
vlastníkovi susedného pozemku. Čo sa týka námietky okresnej prokurátorky o tom, že stavebný úrad
nedoručoval písomnosti správne, tak túto námietku okresný úrad nepovažoval za dôvodnú. S ohľadom
na dôvodné námietky bolo napadnuté rozhodnutie zrušené. Okresný úrad uviedol, že stavebný úrad

po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o proteste prokurátora a po vrátení mu správneho spisu
bude povinný stavebné konanie podľa § 29 ods. 1 v spojení s ust. § 40 ods. 1 Správneho poriadku
prerušiť do právoplatného skončenia konania o predbežnej otázke, ktorou je rozhodnutie o zmene
právoplatného územného rozhodnutia č.OSS-5915/4606/2014-TA1-1-AV zo dňa 13.08.2014 postupom
podľa § 41 ods.1 a nasl. Stavebného zákona.

5. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu boli podané odvolania. Ministerstvo dopravy a výstavby
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ako odvolací orgán na základe podaných odvolaní
preskúmalonapadnutérozhodnutieokresnéhoúraduvodvolacomkonaníapodľa§59ods.2Správneho
poriadku v spojení s § 24 ods. 7 Zákona o prokuratúre svojim rozhodnutím zo dňa 06. 04. 2022
vedeným pod číslom 06014/2022/SSSVP/39677 zamietlo podané odvolania a napadnuté rozhodnutie

okresného úradu potvrdilo. Predmetné rozhodnutie ministerstva nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 05.
2022. Ministerstvo uviedlo, že zistilo medzi územným rozhodnutím a staveným povolením rozdiely:
účel stavby, dispozično-prevádzková skladba vnútorných priestorov, počet nebytových priestorov, počet
bytových jednotiek, zmeny nárokov na parkovanie, pôdorysné tvary a rozmery stavby, zastavaná
plocha stavby, odstupové vzdialenosti stavby, výška stavby, podlažnosť stavby, ktoré rozdiely v

konečnom dôsledku preukazujú, že stavebný úrad v stavebnom konaní povolil stavbu inú ako tú,
na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie. Podľa názoru ministerstva nie je napadnuté stavebné
povolenie v súlade s právoplatným územným rozhodnutím, ktoré stavebnému povoleniu predchádzalo,
čo zakladá nezákonnosť napadnutého stavebného povolenia. Stavebný úrad sa v stavebnom povolení
vyššie uvedenými rozdielmi vôbec nezaoberal, navyše uvedené zmeny oproti územnému rozhodnutiu

v stavebnom povolení neuviedol a ani ich neodôvodnil. Ministerstvo konštatuje, že zmeny medzi
dokumentáciami pre územné rozhodnutie a projektom pre stavebné povolenie boli takými zásadnými
zmenami oproti podmienkam určených v územnom rozhodnutí, ktorých povoleniu malo jednoznačne
predchádzať nové územné konanie a rozhodnutie o zmene právoplatného územného rozhodnutia v
zmysle ust. § 41 ods. 1 Stavebného zákona. S ohľadom na vyššie preukázané - 5 - ZA – 30S/175/2022

zistenia vyplývajúce z porovnania územného rozhodnutia so stavebným povolením a s poukazom na
uvedené skutočnosti v odôvodnení stavebného povolenia týkajúce sa preskúmania žiadosti stavebným
úradom v stavebnom konaní v zmysle ust. § 63 Stavebného zákona, možno konštatovať, žestavebný úrad sa v predmetnom konaní nezaoberal súladom dokumentácie s podmienkami územného
rozhodnutia tak, ako mu to vyplýva z ust. § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, nakoľko v
opačnom prípade by zistené rozdiely (odchýlky) voči územnému rozhodnutiu práve v odôvodnení svojho

rozhodnutia musel riadne uviesť a náležite vyhodnotiť. Ministerstvo k dobromyseľnosti nadobudnutých
práv uviedlo, že v konaní o proteste prokurátora zákon neukladá správnemu orgánu povinnosť
vyhodnotiť dobromyseľne nadobudnuté práva ani na ne prihliadať pri rozhodovaní o proteste, pričom
však preskúmaním odvolaniami napadnutého rozhodnutia okresného úradu a kompletného spisového
materiálu v predmetnej veci bolo preukázané, že nezákonnosť postupu stavebného úradu v stavebnom

konaníanezákonnosťvydanéhostavebnéhopovoleniavdanomprípadeprevyšujeajnaddobromyseľne
nadobudnutými právami nového stavebníka ako adresáta právoplatného stavebného povolenia, a preto
stavebné povolenie nie je možné ponechať v platnosti. Ministerstvo preskúmalo vec v odvolacom konaní
a rozhodlo tak, že odvolania zamietlo a potvrdilo napadnuté rozhodnutie.
Súdne konanie
6. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia

Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, č.: 06014/2022/SSSVP/39677 vydaného dňa
06.04.2022. Žalobca poukázal na tvrdenie ministerstva v napadnutom rozhodnutí, že v súvislosti s
podaním protestu prokurátora sa správne orgány nemusia zaoberať dobromyseľnosťou a v rámci
rozhodovania o proteste prokurátora ani nemusia prihliadať na takéto práva, nakoľko podľa názoru
ministerstva zákon správnym orgánom neukladá povinnosť vyhodnocovať dobromyseľne nadobudnuté

práva v konaní o proteste prokurátora, pričom k predmetnému záveru ešte ministerstvo stroho uviedlo,
že nezákonnosť postupu stavebného úradu v stavebnom konaní a nezákonnosť vydaného stavebného
povolenia v preskúmavanom prípade prevyšuje nad dobromyseľne nadobudnutými právami žalobcu
ako stavebníka. Žalobca má za to, že prezentované právne závery ministerstva ohľadne dobromyseľne
nadobudnutých práv sú v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. Žalobca má za to, že

tak ministerstvo ako aj Okresný úrad v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky sa v súvislosti
s konaním o proteste prokurátora museli zaoberať vyhodnotením zásahu do práv, ktoré žalobca
ako stavebník v dobrej viere nadobudol v súvislosti s právoplatným stavebným povolením. Ak tak
ministerstvo a ani Okresný úrad v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky nevykonali, zaťažili svoje
rozhodnutia vadou, nakoľko nevyhodnotenie zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv je zásahom

do subjektívnych práv žalobcu. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s výnimočnosťou
rušenia právoplatných rozhodnutí bolo v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opakovane
akcentované, že princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní má byť priorizovaný pred princípom
zákonnosti rozhodnutia. Ide najmä o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.:
4 Sž/31/2002 (ide o rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod R

35/2003). Tiež žalobca poukázal na skutočnosť, že viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v súvislosti
s konaniami o mimoriadnych opravných prostriedkoch (čo zahrňuje aj konanie o proteste prokurátora
proti právoplatnému rozhodnutiu) akcentujú na povinnosť konajúcich orgánov vyhodnocovať a prihliadať
na dobromyseľnosť adresátov nezákonných rozhodnutí (napr. už citované rozhodnutia NS SR 4 Sž
31/2002, alebo 10 Sžk 27/2017, 6 Sžp 19/2012, 6 Sžp 25/2013, 10 Sžk 58/2018). S prihliadnutím na

skutočnosti uvedené vo vyššie označených - 6 - ZA – 30S/175/2022

žalobných bodoch, má žalobca za to, že rozhodnutie ministerstva je nezákonné, nakoľko tak napadnuté
rozhodnutie ako aj rozhodnutie okresného úradu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
(ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP) a zároveň rozhodnutie vzhľadom na nedostatok uvedených dôvodov

ohľadneposúdeniadobromyseľnenadobudnutýchpráv,jenepreskúmateľnéaarbitrárne(ust.§191ods.
1 písm. d) SSP). S prihliadnutím na ust. § 178 ods. 1 SSP žalobca uviedol, že nezákonným rozhodnutím
ministerstva v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím došlo k nezákonnému zásahu do subjektívnych
práv žalobcu, nakoľko žalobca bol ako účastník administratívneho konania rozhodnutím orgánu verejnej
moci ukrátený na svojich právach, nakoľko z dôvodu nezákonného zrušenia stavebného povolenia

žalobca ako stavebník nemôže bez existencie právoplatného stavebného povolenia už zrealizovanú
stavbu riadne skolaudovať, nadobudnúť vlastnícke právo k dokončeným bytom a nebytovým priestorom
a tieto následne previesť do vlastníctva svojim zmluvným partnerom, nakoľko žalobca je spoločnosťou
zaoberajúcou sa developerskou činnosťou. Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby súd zrušil
napadnuté rozhodnutie ministerstva ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie okresného úradu a vec

vrátil orgánom verejnej správy na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
7. Ďalší účastník konania 11/ A. B. M. sa k podanej žalobe vyjadril, že Zákon o prokuratúre nikde
vo svojich ustanoveniach neuvádza, že pri rozhodovaní o dôvodnosti protestu prokurátora je orgán
verejnej správy, prípadne jeho nadriadený orgán povinný vyhodnocovať dosah prípadného zrušenianapadnutého správneho aktu na dobromyseľne nadobudnuté práva. Ak by tak orgán verejnej správy
urobil, tak by konal nad rámec toho, čo mu zákon umožňuje. Podľa jeho názoru protest prokurátora
nemožno považovať ani za mimoriadny opravný prostriedok. Taktiež uviedol, že možno odôvodnene

pochybovať o dobromyseľnosti nadobudnutých práv, do ktorých vstúpil žalobca. K tomuto uviedol, že
vydaniu napadnutého stavebného povolenia predchádzalo vydanie územného rozhodnutia Mestom
Ružomberok, v ktorom vystupoval A. H. L. ako navrhovateľ a spoluautor dokumentácie pre územné
rozhodnutie a spoločnosť A3UM 21, s. r. o. ako vlastník nehnuteľností – pozemkov, na ktorých sa mal
predmetný investičný zámer realizovať. Spoločnosť A3UM 21, s. r. o. napriek uvedenému požiadala o

vydanie stavebného povolenia na podklade predmetného územného rozhodnutia a to navzdory tomu,
že podľa jeho názoru minimálne jedna osoba oprávnená konať v mene tejto spoločnosti musela mať
vedomosť o tom, že projektová dokumentácia k stavebnému povoleniu nespĺňa podmienky určené
územným rozhodnutím a tiež, že jednou z hlavných otázok, ktoré musí stavebný úrad v akomkoľvek
stavebnom konaní v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona zodpovedať je, či predložená
dokumentácia k stavebnému povoleniu spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny

alebo podmienky územného rozhodnutia. Podľa jeho názoru nadobúdateľ nenadobudol tieto práva
dobromyseľne, keďže vedel o rozpore územného plánu a stavebného povolenia. Na základe uvedeného
navrhuje žalobu zamietnuť.
8. Ministerstvo sa vyjadrilo k žalobe tak, že postup a vydané rozhodnutia sú v súlade so zákonom a
všetky skutočnosti týkajúce sa danej veci sú podrobne uvedené v odôvodneniach týchto rozhodnutí, a

preto navrhuje žalobu zamietnuť.
9. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu ministerstva a k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 11/ A. B.
M., pričom žalobca zotrval na svojom názore, že správne orgány mali brať do úvahy to, že protest
prokurátora je mimoriadny opravný prostriedok a mali zohľadňovať dobromyseľne nadobudnuté práva
a prihliadať na ne. - 7 - ZA – 30S/175/2022

10. Do konania vstúpila Okresná prokuratúra Ružomberok, ktorá sa vyjadrila aj k žalobe. Vo svojom
vyjadrení uviedla, že v rozhodnutí stavebného úradu boli zistené závažné porušenia (najmä nesúlad
územného rozhodnutia so stavebným povolením), a preto bolo nutné reagovať prokurátorským
oprávnením. Čo sa týka dobromyseľne nadobudnutých práv, tak o tieto možno žiadať v priebehu nového

správneho (územného a stavebného) konania. Na základe uvedeného prokuratúra navrhla žalobu
zamietnuť.
11. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu prokuratúry tak, že poukázal na svoje tvrdenia uvedené v žalobe, a
to vo vzťahu k dobromyseľnosti, a preto v zásade odmieta všetky tvrdenia v tomto smere ministerstva,
ďalšieho účastníka konania 11/ A. B. M. a prokuratúry.

12. Ďalší účastník konania 14/ A3UM 21, s. r. o. sa vo veci vyjadril tak, že je tým subjektom v
prospech ktorého bolo vydané pôvodné územné rozhodnutie a taktiež stavebné povolenie. Podľa
jeho názoru ministerstvo ani okresný úrad neskúmali, či žalobca, ktorý na podklade právoplatného
stavebného povolenia zrealizoval stavbu bol dobromyseľný a či mu z tohto dôvodu neprináleží ochrana
ako adresátovi účinkov právoplatného rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že napadnuté rozhodnutia

uvádzajú rozpor medzi územným rozhodnutím a stavebným povolením, pričom k tomuto uviedol, že
pred podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia požiadali Mesto Ružomberok ako stavebný
úrad o vyslovenie záveru, či v súvislosti s navrhovanými zmenami dispozície stavby oproti pôvodnému
rozhodnutiu je potrebné podať návrh na zmenu územného rozhodnutia alebo nie, pričom Mesto
Ružomberok im oznámilo, že stačí podať priamo žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Na základe

uvedeného ďalší účastník konania 14/ uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, pretože sa
nevysporiadali s dobromyseľnosťou žalobcu, a preto navrhuje tieto rozhodnutia zrušiť.
13. Ďalší účastník 11/ A. B. M. vo svojom ďalšom vyjadrení spochybnil dobromyseľnosť nadobudnutých
práv, do ktorých vstúpil žalobca, keďže poukázal na personálnu prepojenosť obchodných spoločností, t.
j. pôvodného a súčasného stavebníka. Teda podľa jeho názoru žalobca ako stavebník vedel o podanom

proteste prokurátora, avšak námietky vytýkané v proteste nevyriešil, ale pokračoval v stavbe v úmysle
ju dokončiť. Ďalší účastník 11/ poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tom smere, že
stavebný úrad povolil inú stavbu, než na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie. Teda má za to, že
pri dobromyseľnosti, ak má byť posudzovaná miera zavinenia stavebníka na nezákonnom stave, tak
stavebník od počiatku vedel, že stavebné povolenie má závažné nedostatky, čiže miera zavinenia

stavebníka je značná.
14. K vyjadreniu ďalšieho účastníka 11/ A. B. M. sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že spoločnosť NELLY
Consulting, s. r. o. ako aj žalobca boli nositeľmi práv z právoplatného stavebného povolenia. Z tohto
ohľadu vzhľadom na princíp právnej istoty, princíp legitímnych očakávaní a prezumpciu správnosti azákonnosti právoplatného stavebného povolenia sa mohol ktorýkoľvek adresát práv zo stavebného
povolenia spoľahnúť na zákonnosť svojho oprávnenia realizovať stavebné práce. S ohľadom na
vyššie označené princípy je pre stav dobrej viery žalobcu ako stavebníka právne irelevantné, či a

kedy sa mal žalobca dozvedieť o právnych krokoch (napr. podanie podnetov, správnej žaloby alebo
podnetu na podanie protestu prokurátora) vykonaných zo strany A. M. (ďalší účastník 11/) a taktiež
je irelevantná skutočnosť, že prokurátor podal voči stavebnému povoleniu protest. Ak by platili právne
závery naznačené A. M. (ďalší účastník 11/), tak podanie - 8 - ZA – 30S/175/2022

akéhokoľvek mimoriadneho opravného prostriedku voči právoplatnému rozhodnutiu by malo za
následok popretie vyššie naznačených princípov, každý adresát účinkov právoplatného rozhodnutia by
sa v podstate dostal do stavu, že by sa musel vzdať výkonu svojich práv z právoplatného rozhodnutia
a atribút právoplatnosti rozhodnutia by z tohto ohľadu stratil akýkoľvek zmysel. V zmysle judikatúry
súdov možno nedostatok dobromyseľnosti adresáta právoplatného rozhodnutia vyvodzovať len z takého
konania adresáta rozhodnutia, ktorý vydanie nezákonného rozhodnutia zavinil, pričom žalobca tvrdí, že

nezákonnosť nezavinil, a preto navrhuje napadnuté rozhodnutia zrušiť.
15. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, t. j. tzv. replika žalobcu bola zaslaná žalovanému,
ktorým je od 01. 01. 2023 Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, keďže od 01.
01. 2023 došlo na základe zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o
organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Zákon č. 172/2022 Z. z.“) k zmene kompetencií na
úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktorá prešla z Ministerstva dopravy a výstavby
Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
16. Žalovaný sa k replike nevyjadril, t. j. nepodal dupliku.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

17. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý s účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo veciach správneho
súdnictva podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov (ďalej len „Zákon č. 151/2022 Z.
z.“) a ktorý vec vedie pod novou spisovou značkou ZA-30S/175/2022, prejednal v súlade s ustanovením
§ 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej len „SSP“) bez nariadenia pojednávania, pretože pojednávanie žiaden z účastníkov konania
nežiadal a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom
vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 06. 07.
2023. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli tunajšieho
súdu dňa 26. 07. 2023 (§ 137 ods. 3 SSP).

18. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ministerstva a postup v administratívnom
konaní, vrátane prvostupňového rozhodnutia, a to v rozsahu dôvodov žaloby v zmysle § 134 ods. 1
SSP, ktorými je viazaný, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, čo vyústilo do zrušenia žalobou
napadnutého rozhodnutia, vrátane jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia podľa § 191
ods. 1 písm. d) SSP, teda z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Zároveň

správny súd rozhodol o vrátení veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle
§ 191 ods. 4 SSP.
19. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením - 9 - ZA – 30S/175/2022

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
23. Podľa § 177 ods. 2 SSP; ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor
alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.24. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku; správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
25. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.
26. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku; podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na

právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
27. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
28. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. - 10 - ZA –
30S/175/2022

29. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o prokuratúre; protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo
opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia

alebo od vydania opatrenia.
30.Podľa§54Stavebnéhozákona;stavby,ichzmenyaudržiavacieprácenanichsamôžuuskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
31. Podľa § 58 ods. 1 Stavebného zákona; žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou
dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti

uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na
určitú dobu aj dobu užívania stavby.
32. Podľa § 60 Stavebného zákona; (1) Ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä
dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích
prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný

úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s
podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. (2) Stavebný
úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník a) nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou
osobou, b) nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až
4, c) nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1, d) neuviedol v určenej lehote predloženú

dokumentáciu do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, e) vzal žiadosť o stavebné povolenie
späť, f) začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť.
33.Podľa§61ods.1Stavebnéhozákona;stavebnýúradoznámizačatiestavebnéhokonaniadotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa

na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
34. Podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona; stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného
konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho

pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť
námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
35. Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona; v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienkyúzemného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov,
predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným
technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c)

či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie
technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu
uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať
stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo
kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi

zhotoviteľa - 11 - ZA – 30S/175/2022

stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo
významneobnovovanáexistujúcabudovajevrámcitechnických,funkčnýchaekonomickýchpodmienok
stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych
energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich,

regulačných a monitorovacích systémov.
36. Podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona; ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť
verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť
práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,
stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

37. Podľa § 140 Stavebného zákona; ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
38. Zo spisového materiálu správny súd zistil, že stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým v stavebnom
konaní povolil stavbu. Proti tomuto rozhodnutiu stavebného úradu bol podaný protest prokurátora,
ktorému bolo vyhovené okresným úradom. Proti vydanému rozhodnutiu okresného úradu bolo podané

odvolanie, ktoré bolo zamietnuté ministerstvom. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou sa domáha
preskúmania rozhodnutia ministerstva ako aj predchádzajúceho rozhodnutia okresného úradu. Žalobca
svoju žalobu postavil na tom, že nebolo prihliadnuté na dobromyseľnosť ním nadobudnutých práv, v čom
spočívala jediná žalobná námietka. Od 01. 01. 2023 správny súd na základe zmeny zákona už nekonal s
ministerstvom ako so žalovaným, ale s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,

ktorý je v záhlaví tohto rozsudku označený ako žalovaný.
39. V rámci súdneho prieskumu správny súd zistil, že rozhodnutie ministerstva ako aj prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov,
nakoľko orgány verejnej správy nedali dostatočnú odpoveď pri posudzovaní relevantných otázok v
konaníoprotesteprokurátora,čovyústilodozrušeniažalobounapadnutýchrozhodnutísprávnymsúdom

v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
40. Správny súd považoval za dôvodnú žalobnú námietku, že orgány verejnej správy sa v dostatočnom
rozsahu nevysporiadali s dobromyseľnosťou nadobudnutých práv žalobcu ako stavebníka, ktorý stavbu
zrealizoval na základe právoplatného stavebného povolenia, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť týchto
rozhodnutí pre nedostatok dôvodov.

41. Ohľadom dobromyseľnosti pri nadobudnutí práv a priori platí, že ak niekto nadobudne práva
z rozhodnutia právoplatného, ktoré ešte vykazuje znaky zákonnosti, predtým ako sa preukáže
opak, t. j. že sa jedná o nezákonné rozhodnutie, v zásade treba hľadieť na takto nadobudnuté
práva ako na dobromyseľne nadobudnuté práva vo viere v správnosť, v zákonnosť rozhodnutia a
profesionaliturozhodovaniapríslušnýchorgánovverejnejsprávy.Preto,akžalobcavžalobenamietal,že

rozhodnutia sú priamym popretím základných princípov právneho štátu, ak ministerstvo nerešpektovalo
zásadu dobromyseľne nadobudnutých práv, ani zásadu stability práv nadobudnutých právoplatným
rozhodnutím,takžalobnánámietkajedôvodná.Lenvprípade,akbysapreukázalozavineniesamotného
stavebníka na nezákonnom stave (napr. že by stavebný úrad pri podaní žiadosti alebo v priebehu
konania o nej nejako zavádzal, poskytoval nepravdivé „falšované“ listiny, poskytoval nepravdivé

informácie, či inak konal spôsobom, ktorému by nemala byť - 12 - ZA – 30S/175/2022

poskytnutá právna ochrana), v takom prípade by bolo možné vec posúdiť inak, čo ale pri rozhodovaní
o proteste prokurátora v predmetnej veci vôbec nebolo posudzované.
42. Ak by mal byť samotný záver prokurátora, premietnutý v rozhodnutí o zrušení rozhodnutia orgánu

verejnej správy na základe jeho protestu, bez ďalšieho akceptovaný správnym súdom, v tom zmysle, že
akékoľvek pochybenia, ktoré spôsobujú nezákonnosť, odôvodnene v každom prípade vedú k zrušeniu
takéhoto protestom napadnutého rozhodnutia, potom by súdny prieskum bol v zásade iluzórny aleboneposkytujúci žiadnu právnu ochranu účastníkom konania, ktorí už dobromyseľne nadobudli práva z
neskôr zrušeného rozhodnutia.
43. To, že v súčasnosti Správny súdny poriadok nepozná už povinnosť prokurátora prihliadať pri

prokurátorských žalobách, ak sa nevyhovie protestu, na dobromyseľne nadobudnuté práva účastníkov
konania, neznamená, že by sa nemohol účastník správneho konania domáhať súdnej ochrany v rámci
súdneho prieskumu, ak protestu bolo vyhovené, za predpokladu, že by preukazoval, že sa neprimerane
zasiahlo do jeho práv, ktoré nadobudol dobromyseľne v čase, keď sa na rozhodnutie hľadelo ako na
zákonné. Súdny prieskum v prípade, ak sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy

vydaného v konaní o proteste prokurátora, ktorému bolo vyhovené a došlo k zrušeniu protestom
napadnutého rozhodnutia, nie je ex lege vylúčený.
44. V konaní sa vyskytla sporná otázka, či by správny súd mal alebo musel akceptovať v zmysle princípu
zákonnosti každé prokurátorom namietané a orgánom verejnej správy akceptované vytknuté porušenie
zákonnosti s tým dôsledkom, že orgán verejnej správy pri akomkoľvek zistení nezákonnosti namietnutej
v proteste prokurátora, protestu vyhovie, čím vlastne súdny prieskum by bol obmedzený, správny súd

takto limitovaný vo svojej činnosti pri poskytovaní ochrany namietaných porušených dobromyseľne
nadobudnutých právach účastníka konania. Konanie o proteste prokurátora ani nenahrádza súdny
prieskum. Správny súd na danú spornú otázku dáva odpoveď, že so zistenou nezákonnosťou je
významné, či došlo zároveň k porušeniu verejného záujmu, avšak ponímaného nielen v dodržiavaní
zákonov a iných právnych predpisov, ale v danom prípade v súvislosti s konkrétnou stavbou.

45. Podľa názoru správneho súdu žalobca správne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, z ktorej vyplýva, že mimoriadne opravné prostriedky majú slúžiť k náprave hmotnoprávnych
omylov, a nie na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov.
46. Správny súd zistil, že z rozhodnutí ministerstva a okresného úradu vyplýva, že sa nezaoberali s
dobromyseľnenadobudnutýmiprávamistavebníka.Ministerstvokdobromyseľnostinadobudnutýchpráv

v napadnutom rozhodnutí na jednej strane uviedlo, že v konaní o proteste prokurátora zákon neukladá
správnemu orgánu povinnosť vyhodnotiť dobromyseľne nadobudnuté práva ani na ne prihliadať pri
rozhodovaní o proteste, ale na druhej strany ministerstvo konštatovalo bez akéhokoľvek odôvodnenia,
že v danom prípade prevyšuje zákonnosť nad dobromyseľne nadobudnutými právami stavebníka, čo
správny súd vyhodnotil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z napadnutých rozhodnutí teda

nevyplýva, prečo prevýšil princíp zákonnosti nad princípom stavu právnej istoty a ochrany dobromyseľne
nadobudnutých práv. K tomuto správny súd uvádza, že z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. PL.ÚS 21/08 vyplýva, že princíp zákonnosti (sám o sebe) nemá v porovnaní s ostatnými princípmi
materiálneho právneho štátu, medzi ktoré princíp právnej istoty nepochybne patrí, zaručený primát, a
preto treba každý prerokovaný prípad posudzovať s prihliadnutím na všetky konkrétnosti (osobitosti)

daného prípadu. - 13 - ZA – 30S/175/2022

47. Správny súd nepovažuje za správny taký postup orgánov verejnej správy, ak postupujú rozdielne
pri posudzovaní otázky dobromyseľne nadobudnutých práv pri posudzovaní zákonnosti právoplatných
rozhodnutí v rámci mimo odvolacieho konania a na základe protestu prokurátora. V obidvoch

prípadoch sa jedná o mimoriadny opravný prostriedok, pričom v oboch prípadoch musí orgán verejnej
správy posúdiť intenzitu porušenia zákonnosti vo vzťahu k dobromyseľne nadobudnutým právam
stavebníka. Účelom oboch konaní, t. j. konaní na základe oboch mimoriadnych opravných prostriedkov
je odstraňovanie rozporov v rozhodnutí so zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi.
Dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia môže byť len nezákonnosť rozhodnutia. V záujme

zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím je relevantné, aby postupom na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov neboli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne.
Poukazovanie ministerstva na rozdielny postup v konaní pri posudzovaní zákonnosti v rozhodnutí mimo
odvolacieho konania a na základe protestu prokurátora preto nepovažuje správny súd za dôvodné.
Rovnako nedôvodné považuje správny súd aj konštatovanie, že ministerstvo ako aj prvostupňový

orgán nemuseli prihliadať na dobromyseľne nadobudnuté práva účastníka administratívneho konania z
nezákonného rozhodnutia.
48. Aj protest prokurátora ako opravný prostriedok spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie
právoplatného rozhodnutia správneho orgánu predstavuje zákonom stanovenú odchýlku od zásadnej
požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí, preto je označovaný

za mimoriadny opravný prostriedok. Z povahy tohto inštitútu vyplýva, že je ho možné s úspechom
uplatniť len vo výnimočných prípadoch, čo korešponduje s tým, že právna istota a stabilita nastolená
právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) narušiteľné len mimoriadne
a výnimočne.49. Správny súd nepovažuje za dostatočné odôvodnenie postupu a zdôvodnenia právnej úvahy orgánov
verejnej správy oboch inštancií, na základe ktorej dospeli k záveru pri posudzovaní otázky vo vzťahu
k právam stavebníka nadobudnutým stavebným povolením. Z odôvodnenia rozhodnutí nevyplýva

záver ohľadom dôvodov povýšenia záujmu na dodržiavaní zákona nad právami nadobudnutými
dobromyseľne. Rozhodnutia v tomto smere neboli náležite odôvodnené v súlade s ustanovením § 47
ods. 3 Správneho poriadku.
50. Princíp zákonnosti a verejného záujmu sa uplatňuje v konaní pred správnym súdom, rovnako
ho dodržiava aj správny orgán, avšak z odôvodnení napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, prečo

verejný záujem prevýšil nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka. Ministerstvo ani
okresný úrad v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom neobjasnili úvahu, prečo považovali
vytknutévadyzatakzávažnépochybenia,ženaichodstráneniejepotrebnézasiahnuťdodobromyseľne
nadobudnutýchprávstavebníka.Správnysúdpoznamenáva,žeprimárnebudepotrebnéposúdiťotázku
eventuálneho zavinenia žalobcu na vytknutom nezákonnom stave v stavebnom konaní a ustáliť, či v jeho
prípade ide skutočne o dobromyseľne nadobudnuté práva. V tomto smere bude úlohou orgánu verejnej

správy vysporiadať sa aj s dobromyseľnosťou pri postupovaní práv zo stavebného povolenia, a to od
pôvodnéhostavebníka,ktorýmbolaobchodnáspoločnosťA3UM21,s.r.o.ažposúčasnéhostavebníka,
ktorýmježalobca.Zároveňbudeúlohouorgánuverejnejsprávypriposudzovanídobromyseľnostizobrať
doúvahyajlistMestaRužomberokakostavebnéhoúraduzodňa10.08.2021,č.UHA-3690-2/2021-EM,
ktorým bolo odpovedané na žiadosť stavebníka o potvrdenie informácie o súlade realizovanej stavby na

základe staveného povolenia s územným rozhodnutím. - 14 - ZA – 30S/175/2022

51. Správny súd a rovnako aj orgán verejnej správy musí prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri
poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp
spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi

právnej ochrany, a to predovšetkým súdnej v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu (porovnaj
závery nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 72/2010). Konanie pred správnym súdom je jednou zo
záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov
administratívneho konania, čo je jedným z princípov konania pred správnym súdom v zmysle § 5 ods. 2
SSP. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému

výsledku.
52. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá aj na ochranu zákonnosti a verejného
záujmu. Prokurátor dbá na dodržiavanie zákonnosti vo verejnom záujme, teda aj na ochranu verejného
záujmu. Správny súd nepovažuje postup orgánu verejnej správy oboch inštancií za správny, keď v
konaní o proteste prokurátora, predmetom ktorého bolo posúdenie protestom namietaného porušenia

zákonnosti stavebného povolenia neupriamili svoju pozornosť k predmetu posúdenia aj z pohľadu
zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným
záujmom účastníka správneho konania.
53. V ďalšom konaní orgán verejnej správy sa bude musieť zaoberať princípom právnej istoty a
princípom legality a otázkou, či uprednostnenie princípu právnej istoty pred princípom legality (alebo

naopak) je daný a tento záver, úvaha musí byť náležite odôvodnená, lebo je evidentné, že v tomto
smere sa pri rozhodovaní o proteste prokurátora orgány, ktoré vydali rozhodnutia, vôbec nezaoberali,
čo ale vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo potrebné (porovnaj aj závery
rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžk/58/2018 zo dňa 30.06.2020 a rozsudku sp. zn. 3Sžk/8/2017 zo dňa
30.05.2018).

54. Za rozhodujúce považuje správny súd v danej veci posúdiť aj mieru zavinenia stavebníka na
nezákonnom stave. V prípade jeho nepreukázania posúdi aj proporcionalitu výsledku v podobe zrušenia
stavebného povolenia v pomere k dobromyseľne nadobudnutým právam na základe stavebného
povolenia.
55. Keďže žalobca bol úspešný v konaní, súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP priznal náhradu trov konania

v úplnom rozsahu, pôjde o dôvodne vynaložené trovy konania. Ich výšku ustáli vyšší súdny úradník
samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
56. Ďalším účastníkom konania správny súd podľa § 169 SSP náhradu trov konania nepriznal, pretože
neuložil správny súd týmto ďalším účastníkom konania žiadnu povinnosť, s ktorou by im nejaké trovy
vznikli a neuplatnili si ani iné trovy konania, kde by súd musel zvažovať dôvody hodné osobitného zreteľa

pre ich priznanie.
57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.