Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/46/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200109
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:5021200109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

22 ZA-30S/46/2021

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej
Rúfusovej a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Kataríny Kochan Morovej, v právnej veci
žalobcu: INGDOP s.r.o., Železničního vojska 1386, 757 01 Valašské Meziříčí, Česká republika, IČO:
60775530,konajúciprostredníctvom:INGDOPs.r.o.organizačnázložka,Kragujevská11,01001Žilina,
IČO: 35 939 141, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého

793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791 777, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102006032/2020 zo dňa 17.12.2020, takto

r o z h o d o l :

22 ZA-30S/46/2021

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

19 ZA-30S/46/2021

Administratívne konanie

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty
(ďalej aj len „DPH“) Daňovým úradom Žilina (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1.
stupňa“) za zdaňovacie obdobie november 2014. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol
č. 21516740/2015 zo dňa 22.12.2015, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole dňa 30.12.2015. V následnom vyrubovacom konaní správca dane
po posúdení splnenia podmienok na odpočítanie DPH vydal rozhodnutie č. 101427673/2020 zo dňa

10.09.2020, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu
3 700,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 a znížil nadmerný
odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy 154 822,41 EUR na sumu 151 122,41 EUR.2. Správca dane daňovou kontrolou zistil, že v zdaňovacom období november 2014 si žalobca uplatnil
právo na odpočítanie DPH aj z faktúry č. 10140008 z 30.11.2014, dátum dodania 30.11.2014, v celkovej

výške 22 200,00 EUR (základ dane 18 500,00 EUR) z toho 20 % DPH vo výške 3 700,00 EUR, a to za
služby v zmysle zmluvy o dielo. Faktúru vystavila spoločnosť SIGMA, s.r.o., Kysucká cesta 8405/16C,
010 01 Žilina (ďalej iba „SIGMA, s.r.o.“).

3. Dňa 06.10.2015 za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľného obchodu v zmysle faktúry

vystavenej dodávateľom SIGMA, s.r.o., vykonal správca dane v sídle splnomocneného zástupcu
spoločnosti A. B. C. miestne zisťovanie, na základe ktorého bolo zistené, že spoločnosť SIGMA, s.r.o.
vystavila pre žalobcu (do 17.04.2020 bol obchodný názov žalobcu SATES MORA VA spol. s r.o.)
predmetnú faktúru č. 10140008 zo dňa 30.11.2014 za služby v zmysle zmluvy o dielo. K uvedenej
faktúre bola predložená zmluva o dielo zo dňa 14.10.2014, ktorej predmetom bolo zhotovenie prác
na stavbe: ,,IBV Ivanka pri Nitre - odlesnenie a likvidácia drevnej hmoty“ v zmysle cenovej ponuky zo

dňa 19.09.2014, na pozemkoch evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. D.
E.. Práce v zmysle zmluvy o dielo mali byť vykonané subdodávateľsky, a to spoločnosťou Púchovská
záhradnícka, s.r.o. v zmysle objednávky č. 13/10/2014 zo dňa 13.10.2014 a cenovej ponuky zo dňa
01.10.2014. Faktúra za vykonané práce nebola aj napriek urgencii do dňa vykonania miestneho
zisťovania (06.10.2015) vystavená. Dňa 30.11.2014 bol podpísaný preberací protokol, ktorým malo

byť odsúhlasené splnenie objednávky č. 0030/2014/64003 - vykonanie odlesnenia a likvidácie drevnej
hmoty z parciel uvedených na LV č. XXXX o výmere 92 500 m2, na základe čoho zhotoviteľ -
spoločnosť SIGMA s.r.o. vystavila žalobcovi odberateľskú faktúru č. 10140008. Predmetná faktúra do
dňa vykonania miestneho zisťovania (do 06.10.2015) nebola uhradená. Spoločnosť SIGMA, s. r. o. mala
predmetnú faktúru zaevidovanú v záznamoch DPH, zaúčtovanú v účtovnom denníku, DPH z predmetnej

faktúry bola priznaná v zdaňovacom období november 2014. Vyjadrenia splnomocneného zástupcu
spoločnosti SIGMA, s.r.o., A. B. C. boli podložené evidenciou DPH - zdaniteľné obchody za zdaňovacie
obdobie 11/2014, účtovným denníkom za 11/2014, objednávkou č. 13/10/2014, cenovou ponukou zo
dňa 01.10.2014, preberacím protokolom zo dňa 28.11.2014, urgenciou z 29.12.2014.

4. Nakoľko pri miestnom zisťovaní sa splnomocnená zástupkyňa spoločnosti SIGMA, s.r.o., pani A. B.
C. nevedela vyjadriť, ako sa spoločnosť SIGMA, s.r.o. nakontaktovala na žalobcu, s kým o predmetnom
obchode komunikovala a prečo práce v zmysle faktúry č. 10140008 zo dňa 30.11.2014 boli fakturované
žalobcovi napriek tomu, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX bola v tom čase vlastníkom týchto
pozemkov spoločnosť ARRIVA Nitra, a.s., Štúrova 72, 949 44 Nitra, dňa 12.10.2015 bolo následne

na základe opatrení prijatých pri vyššie uvedenom miestnom zisťovaní doručené vyjadrenie konateľa
spoločnosti SIGMA, s.r.o., pána F. A. G. C., že organizačná zložka žalobcu má sídlo na rovnakej adrese
ako spoločnosť SIGMA, s.r.o. S majiteľom a konateľom žalobcu sa pozná už od detstva a tento obchod
nie je ani nebol jediný spoločný. Obchod bol objednaný na úrovni konateľov. Čo sa týka vystavenia
faktúry pre žalobcu a nie pre spoločnosť ARRIVA NITRA, a.s. uviedol, že žalobca prezentoval potrebu

vykonania prác v súčinnosti s objednávkou číslo: 83/S/PREV/2014. Z pohľadu spoločnosti SIGMA, s.r.o.
išlo teda o subdodávku na časť činnosti definovanú v objednávke medzi žalobcom a spoločnosťou
ARRIVA company.

5. V ďalšom konaní správca dane preveroval vykonanie prác v zmysle objednávky č. 13/10/2014 zo dňa

13.10.2014 - odlesnenie a likvidáciu drevnej hmoty z parciel na LV č. XXXX u samotného subdodávateľa
Púchovská záhradnícka s. r. o. a to prostredníctvom dožiadania zaslaného miestne príslušnému
správcovi dane Daňovému úradu Prešov. Na základe zaslaného dožiadania bola dňa 08.12.2015
doručená správcovi dane odpoveď na dožiadanie, z ktorej vyplynulo, že podľa vyjadrenia súčasného
konateľa spoločnosti Púchovská záhradnícka s. r. o. pána A. H., obchod uzatvorený so spoločnosťou

SIGMA, s.r.o. na základe objednávky č. 13/10/2014 zo dňa 13.10.2014 bol vykonaný bývalým konateľom
firmy pánom F. I., ktorý mu poskytol tieto informácie: spoločnosť Púchovská záhradnícka s. r. o. vykonala
pre objednávateľa SIGMA, s.r.o. práce v zmysle objednávky č. 13/10/2014 zo dňa 13.10.2014, a to
odlesnenie a likvidáciu drevnej hmoty z parciel na LV č. XXXX. Podmienkou pre vystavenie faktúry
bolo potvrdenie zo skládky odpadov na likvidáciu drevnej hmoty z odlesnenia. Pri výkone prác sa

drevná hmota rozptýlila po okolí a nebola odvezená na skládku odpadov, k čomu chýbal doklad o
likvidácii. Z toho dôvodu spoločnosť SIGMA, s.r.o. neprevzala vykonané práce a keďže práce neboli
prevzaté, nebola vystavená faktúra v zmysle objednávky. Faktúra za vykonané práce nebola ani nebude
vystavená. Práce boli vykonané vlastnými zamestnancami s prenajatou manipulačnou technikou.Spoločnosť SIGMA, s.r.o. neuhradila spoločnosti Púchovská záhradnícka s.r.o. žiadnu finančnú odmenu
za vykonané práce, ani zálohovo. Spoločnosť Púchovská záhradnícka s.r.o. vykonáva aj vykonávala
činnosť - poskytovanie služieb v poľnohospodárstve, lesníctve a záhradníctve. Pán H. sa opakovane

dostavil na daňový úrad, pričom k obchodu uzatvorenému so spoločnosťou SIGMA, s.r.o. na základe
objednávky č. 13/10/2014 zo dňa 13.10.2014 uviedol nasledujúce doplnenie (informácie poskytnuté od
bývalého konateľa firmy pána F. I.): práce boli začaté 14.10.2014 a vykonávali sa 14 dní do 28.10.2014.
Vykonávané boli vlastnými zamestnancami (cca 5 ľudí) a brigádnikmi (2 ľudia). Cenovú ponuku zo dňa
01.10.2014 vypracoval pán A. J. C. - externe. Ohľadom predmetného zdaniteľného obchodu spoločnosť

SIGMA, s.r.o. oslovila Púchovskú záhradnícku s.r.o. na základe dobrých referencií od iných firiem, o
obchode jednali konatelia firiem. Od koho bola prenajatá manipulačná technika k predmetnému obchodu
pán A. H. uviedol, že túto vedomosť nemá. Ďalej uviedol, že záznamami DPH za 10, 11, 12/2014
nedisponuje, nakoľko mu ich bývalý konateľ neodovzdal.

6. Správca dane zaslal dňa 26.05.2016 miestne príslušnému správcovi dane dožiadanie, v rámci ktorého

požadoval vypočuť ako svedka bývalého konateľa spoločnosti Púchovská záhradnícka s.r.o. - A. F.
I., ako aj všetkých zamestnancov predmetnej spoločnosti, resp. osôb zúčastnených na výkone prác
v zmysle objednávky č. 13/10/2014 zo dňa 13.10.2014, a to odlesnení a likvidácii drevnej hmoty z
parciel na LV č. XXXX. Daňový úrad Prešov zistil, že na adrese Sobotské námestie 1769/41, Poprad
sa nachádza účtovnícka kancelária a v čase výkonu miestneho zisťovania sa v nej nachádzal aj

konateľ spoločnosti A. H., s ktorým správca dane dohodol termín predloženia účtovných dokladov
na deň 11.07.2016. Z dôvodu nepredloženia dokladov daňovým subjektom Púchovská záhradnícka
s.r.o. ani na opakovanú výzvu správca dane zaslal konateľovi daňového subjektu predvolanie na ústne
pojednávanie, avšak predmetná zásielka sa vrátila správcovi dane späť s označením „neprevzatá v
odbernej lehote“. Z uvedených dôvodov Daňový úrad Prešov nemohol preveriť skutočnosti, na ktoré bol

v dožiadaní vyzvaný. Taktiež nemohol preveriť, či daňový subjekt Púchovská záhradnícka s.r.o., mala
v roku 2014 a 2015 zamestnancov, nakoľko daňový subjekt nepodal ročné hlásenie o vyúčtovaní dane
za zdaňovacie obdobie rokov 2014 a 2015 a so správcom dane už nekomunikuje a nepreberá poštové
zásielky.

7. Súčinnosťou Sociálnej poisťovne správca dane zistil, že v období od 01.10.2014 do 31.12.2014
Sociálna poisťovňa evidovala u zamestnávateľa Púchovská záhradnícka s. r. o. 12 zamestnancov, avšak
vymeriavací základ (príjem plynúci zo zárobkovej činnosti) bol za obdobie október až december 2014
oznámený iba pri 6 z týchto zamestnancov. Za účelom získania dokladov a informácií o pracovnom
pomere vyššie uvedených zamestnancov u zamestnávateľa Púchovská záhradnícka s. r. o. (so

špecifikáciou trvania pracovného pomeru, popisom pracovných činností, miesta výkonu práce, .... ),
správca dane zaslal predmetným osobám výzvy, z odpovedí na ktoré vyplynulo, že K. I. a F. H. sa mohli
zúčastniť odlesnenia a likvidácie drevnej hmoty na pozemkoch evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce A. D. E.. Zo svedeckých výpovedí oboch menovaných
správca dane nemal preukázané vykonanie uvedenej činnosti, nakoľko ani jeden z menovaných

nepotvrdil,žebysatýchtoprácosobnezúčastnil,anisistotounevedelpovedať,čispoločnosťodlesnenie
a likvidáciu drevnej hmoty v A. D. E. vykonala.

8. Dožiadaný Daňový úrad Bratislava vykonal výsluch svedka A. F. I. - bývalého konateľa spoločnosti
Púchovskázáhradníckas.r.o.,ktoréhosazúčastnilajA.C.J.,vtomčasesplnomocnenývýrobnýriaditeľ

spoločnosti Púchovská záhradnícka s. r. o. Zo zápisnice z ústneho pojednávania okrem iného vyplynulo:
- v období od 31.05.2013 do 10.04.2015 boli oprávnení konať za spoločnosť Púchovská záhradnícka
s. r. o. pán F. I. a A. C. J., ktorý bol v tom čase splnomocnený výrobný riaditeľ spoločnosti Púchovská
záhradnícka s. r. o., nakoľko svedok bol pracovne v Čechách,
- predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti Púchovská záhradnícka s. r. o. vo vzťahu k spoločnosti

SIGMA, s.r.o. v období od 31.05.2013 do 10.04.2015 bola zákazka: projekt budúcej IBV (investičnej
bytovej výstavby) v Ivanke pri Nitre, kde mala v budúcnosti spoločnosť Púchovská záhradnícka
s. r. o. realizovať sadové úpravy okolia budúcich rodinných domov. V tomto období (v období
fakturácie so spoločnosťou SIGMA, s.r.o., ktorá práce objednala) sa jednalo o prípravu územia -
odstraňovanie náletových drevín a kríkov a ich následné štiepkovanie na drevnú hmotu. Realizácia tohto

obchodu prebehla bártrovým spôsobom, kedy im bolo umožnené spracovanú drevnú hmotu odviezť na
záhradnícke použitie. Odvoz sa uskutočňoval priebežne s dodávkovým automobilom a veľkoobjemovým
prívesom spoločnosti Púchovská záhradnícka s. r. o. na ďalšie akcie tejto spoločnosti. SpoločnosťPúchovská záhradnícka s. r. o. spolupracovala so spoločnosťou SIGMA, s.r.o. aj v predchádzajúcom
období,
- za spoločnosť Púchovská záhradnícka s. r. o. vystupoval v obchodných vzťahoch so spoločnosťou

SIGMA, s.r.o. v tom čase A. C. J., splnomocnený výrobný riaditeľ spoločnosti Púchovská záhradnícka
s. r. o. Obchody boli realizované na základe písomnej objednávky, doručenej pred realizáciou prác na
jeseň 2014 osobne A. C. J. zamestnancom spoločnosti SIGMA, s.r.o. v Žiline, asi pani K., v sídle firmy
SIGMA, s.r.o. (objednávka bola doložená e-mailom), či bola uzatvorená zmluva sa už nepamätal,
- v nadväznosti na predloženú fotokópiu cenovej ponuky zo dňa 01.10.2014 a objednávku č. 13/10/2014

zodňa13.10.2014svedokpotvrdil,žecenovúponukuvystavilapodpísalA.C.J.,splnomocnenývýrobný
riaditeľ spoločnosti Púchovská záhradnícka s. r. o. Cenová ponuka zo dňa 01.10.2014 bola vypracovaná
na základe osobnej obhliadky, cenníka záhradníckych prác upraveného na dané podmienky, vzájomnej
dohody cien a podkladov spoločnosti SIGMA, s.r.o s určením polohy miesta, ktoré sa má odlesniť,
- spoločnosť Púchovská záhradnícka s. r. o. vykonala pre objednávateľa SIGMA, s.r.o. všetky práce
uvedené na predmetnej objednávke v bode a) až d),

- v akom časovom horizonte boli práce v zmysle objednávky č. 13/10/2014 zo dňa 13.10.2014 vykonané
si s odstupom času presne nepamätal, predpokladá, že práce trvali najviac 1 a pol mesiaca, cca do
konca novembra 2014,
- predmetné práce zadával zástupca žalobcu C. L. M., ktorý bol pri odovzdaní a prevzatí staveniska a
potom následne pri odovzdaní a prevzatí diela po realizácii výrubov. Výruby boli zrealizované bez vád

a nedorobkov, na čo zástupca žalobcu C. L. M. podpísal preberací protokol spoločnosti SIGMA, s.r.o.
Práce zadával, koordinoval a preberal zástupca žalobcu,
- práce v zmysle objednávky a cenovej ponuky boli vykonané vlastnými zamestnancami spoločnosti
Púchovská záhradnícka s. r. o. a dohodármi, ktorých mala spoločnosť na jar a jeseň počas výkonu
sezónnych prác. Konkrétne to bol aj pán F. I. a A. C. J. a iné konkrétne mená dohodárov a zamestnancov

už uviesť nevedel, bolo ich asi okolo 4-5 (dôkazy preukazujúce, že tieto osoby predmetné práce vykonali
- denník vykonaných prác, šichtovnice, cestovné príkazy predložené neboli),
- pán F. I. potvrdil, že spoločne s A. C. J. boli fyzicky na mieste vykonávania prác v Ivanke pri Nitre a že
daný priestor v Ivanke pri Nitre bol odlesnený spoločnosťou Púchovská záhradnícka s. r. o.,
- k čisteniu plochy a k výrezom sa používali motorové píly, krovinorezy s hviezdicovým vyžínačom

(inventár spoločnosti) a mobilný štiepkovač, ktorý mal A. C. J. v súkromnom vlastníctve,
- spoločnosť Púchovská záhradnícka s. r. o. uvedené práce vykonávala bártrovým spôsobom, čo
znamená, že za túto činnosť si mohla odviezť na základe dohody drevnú hmotu k svojmu použitiu, ktorú
následne použila a fakturovala pri sadovníckych prácach pre mesto Púchov a iných odberateľov,
-finančnúodmenuzaprácevykonanévzmysleobjednávkyč.13/10/2014zodňa13.10.2014spoločnosť

Púchovská záhradnícka s. r. o. od objednávateľa SIGMA, s.r.o. neprijala,
- ku skutočnosti, ako sa spoločnosť Púchovská záhradnícka s. r. o. nakontaktovala na spoločnosť
SIGMA, s.r.o., kto konkrétne a s kým jednal o predmetnom zdaniteľnom obchode pán F. I. uviedol, že
spoločnosť Púchovská záhradnícka s. r. o. vykonávala záhradnícke práce pre spoločnosť SIGMA, s.r.o.
aj v predchádzajúcom období,

- k požiadavke na uvedenie a preukázanie, aké náklady spoločnosti Púchovská záhradnícka s. r. o.
v súvislosti s dodaním predmetných služieb (v zmysle objednávky č. 13/10/2014 zo dňa 13.10.2014)
vznikli (mzdové, náklady na spotrebný materiál, súvisiace služby a ostatné režijné náklady) pán F. I.
uviedol,žedokladysúvúčtovníctvespoločnosti,jednalosahlavneoPHMnadopravukmiesturealizácie
a následný odvoz drevnej štiepky do Púchova, PHM do motorových píl, krovinorezov a štiepkovača a

mzdové náklady zamestnancov a dohodárov v danom období. Štiepkovač bol používaný bezplatne,
- všetky doklady a písomnosti spoločnosti Púchovská záhradnícka s. r. o. pri skončení funkcie konateľa
odovzdal novému konateľovi spoločnosti, pánovi A. H. osobne pán F. I. a A. C. J.. Predpokladá, že sa
nachádzajú u nových majiteľov spoločnosti.

9. V nadväznosti na vyjadrenie pána F. I., že odvoz drevnej hmoty sa uskutočňoval priebežne s
dodávkovým automobilom a veľkoobjemovým prívesom spoločnosti Púchovská záhradnícka s. r. o.,
správca dane prostredníctvom žiadosti zaslanej Kriminálnemu úradu finančnej správy preveroval, aké
vozidla boli v roku 2014 na spoločnosť Púchovská záhradnícka s. r. o. evidované. V roku 2014 bola
spoločnosť Púchovská záhradnícka s. r. o. vlastníkom, resp. držiteľom nasledujúcich vozidiel: nákladné

dodávkové vozidlo VOLKSWAGWEN s EČV D., príves nákladový AGADOS s EČV D., príves nákladový
AGADOS s EČV D., nákladné vozidlo VOLKSWAGWEN s EČV D., osobné vozidlo VOLKSWAGWEN
POLO s EČV D.. K využívaniu vyššie uvedených vozidiel na preverované práce spoločnosti Púchovská
záhradnícka s. r. o. žiadne doklady a dôkazy nepredložila, označenie používaných vozidiel zo stranykonateľa spoločnosti pána F. I., ako aj výkonného riaditeľa A. C. J. bolo iba všeobecné (bez uvedenia
značky vozidla, EČV, .. ).

10. Správca dane svoje dokazovanie doplnil aj o výpovede svedkov - konateľov spoločností
STAVOPROJEKTPoprad,a.s.,aSLKPROJEKTs.r.o.,atozdôvodu,žebolizostranyžalobcuoznačené
ako dodávatelia podieľajúci sa na výkone diela „IBV Ivanka pri Nitre“ a to aj výkonom geodetického
zamerania. Konateľ spoločnosti SLK PROJEKT s.r.o., Ing. Slavomír Koiš uviedol, že fyzickú obhliadku
dotknutého územia vykonal osobne spôsobom, že prišiel na príjazdovú cestu. Obhliadku vykonal na jar

roku 2015, nachádzali sa tam kopy hliny a bolo to zarastené. Mohlo to byť zarastené ako na predloženej
fotodokumentácií č. 1 a č. 2 (fotodokumentácia tvorí súčasť zápisnice). A. N. - predseda predstavenstva
spoločnosti STAVOPROJEKT Poprad, a.s., uviedol, že podklady im boli predložené v priebehu prác na
dokumentácii pre územné rozhodnutie, bolo to na jar roku 2014, boli konzultovať na obci, aj so správcami
sietí ohľadom pripojenia, obhliadka územia bola nutná. Pán N. tam bol osobne, aj kolegovia špecialisti
na infraštruktúru. V tom období bolo územie určené na výstavbu celé zarastené, za domami boli záhrady

a pri potoku boli stromy asi aj 50 ročné. Fotodokumentáciu si z toho nevytvoril, nebolo to potrebné. Pán
N. nemal vedomosť o tom, že by počas realizácie ich diela bolo dotknuté územie - pozemky evidované
na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúce sa v katastrálnom území obce A. D. E. - nejakým spôsobom
upravované, odlesnené a očistené od náletových drevín.

11. Správca dane ďalej zistil, že žalobca zverejnil zámer dňa 21.03.2016 na stránke enviroportal -
Informačný portál rezortu MŽP SR v súvislosti so samotnou realizáciou projektu „Ivanka pri Nitre –
IBV“. V predmetnom dokumente, ktorý bol vypracovaný v marci 2016, sa okrem iného uvádza: Priamo
dotknuté územie, ktoré je predmetom posudzovania navrhovanej činnosti sa nachádza v k. ú. A. D.
E., v severovýchodnej časti obce, na voľnej ploche za jestvujúcou zástavbou na ulici Novozámocká.

V minulosti sa na ploche nachádzali Ľanárske a konopárske závody. Z východu je územie ohraničené
korytom riečky Malá Nitra, z juhu zastavaným územím IBV, zo západu priemyselným areálom a zo
severu záhradami IBV. Územie je nezastavané, nachádzajú sa na ňom náletové dreviny, ktoré budú
na základe povolenia zlikvidované. Obec A. D. E. - Obecný úrad vydal dňa 18.03.2014 Rozhodnutie
č. 002/2014 spis č. 196/2014, v ktorom súhlasil s výrubom krovinatého porastu o rozlohe 77 964 m2

a stromov prevažne agáta bieleho, jaseňa, vŕby a neidentifikovaných drevín s obvodmi kmeňov od 40
cm do 400 cm nameraných vo výške 130 cm nad zemou na parcelách, ktoré sú uvedené na listine
vlastníctva č. XXXX v k. ú. A. D. E..

12. Správca dane po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca si uplatnil právo

na odpočítanie dane v rozpore s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
vzneníúčinnomvrozhodnomčase(ďalejlen,,zákonoDPH“),pretoženepreukázal,žeprideklarovanom
zdaniteľnom obchode vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH osobe uvedenej na
faktúre, a preto príjemcovi plnenia nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51
ods. 1 zákona o DPH. Vecné plnenie z predloženej faktúry nenastalo, predložené dôkazy sa ukázali

ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Iba formálne potvrdenie zdaniteľných obchodov
– predloženie požadovaných dokladov a ústne alebo písomné potvrdenie zástupcov jednotlivých
daňových subjektov, že sa dodávky tovaru, resp. služby uskutočnili, správca dane nepovažoval za
hodnoverný a dostatočný dôkaz vecného preukázania uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré by
jednoznačne preukázali reálnosť obchodov s touto službou. Nemožno akceptovať názor žalobcu, že

tým, že má faktúru, ktorú riadne zaúčtoval a priznal, objednávku, cenovú ponuku, zmluvu, tak splnil
zákonné podmienky na odpočítanie dane. Platiteľ musí byť schopný preukázať nielen dokladmi, ale aj
inými dôkazmi, že reálne prišlo k fakturovaným obchodom od toho dodávateľa, ktorý vystavil predmetné
faktúry. Samotná existencia faktúr ešte nie je dôkazom reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia na
nich uvedeného a predloženie faktúr je len splnenie formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane,

tieto faktúry však musia byť odrazom reálneho plnenia.

13. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko v rámci daňovej kontroly ani následného
vyrubovacieho konania nepredložil žiadne dôkazy, argumenty nasvedčujúce skutočnému vykonaniu
preverovaných prác. Daňový subjekt ako podnikateľ, konajúci vo vlastnom mene a na vlastnú

zodpovednosť, by sa mal snažiť vo vlastnom záujme v reálnom čase uskutočňovania obchodu získať
dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek
pochybnosti. Daňový subjekt nevyvinul žiadnu iniciatívu na zabezpečenie dôkazov nasvedčujúcich
skutočnému vykonaniu prác.14. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 102006032/2020 zo dňa 17.12.2020 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane

potvrdil.

15. Žalovaný uviedol, že spoločnosť SIGMA, s.r.o. vystavila žalobcovi faktúru č. 10140008 zo dňa
30.11.2014 (dátum dodania tovaru/služby - 30.11.2014) v zmysle zmluvy o dielo. Ako množstvo bol
uvedený 1 cel. Vo faktúre sa uvádza, že jej prílohou sú doklady súvisiace s dielom a to zmluva, preberací

protokol a objednávka, avšak tieto dokumenty nekonkretizuje. Nie je preto z faktúry zrejmé, o ktoré
konkrétne doklady sa jedná. V § 74 ods. 1 zákona o DPH sa uvádza, čo faktúra musí obsahovať. Jedná
sa teda o povinné náležitosti. Bez týchto náležitosti nie je možné považovať vystavený doklad za faktúru
na účely zákona o DPH. Medzi povinné náležitosti patrí aj množstvo a druh dodaného tovaru alebo
rozsah a druh poskytovanej služby. Faktúra v zmysle zákona o DPH plní hlavne identifikačnú funkciu.
Z faktúry musia byť preto zrejmé všetky zákonom požadované náležitosti tak, aby boli jednoznačné a

nezameniteľné. V prípade označenia fakturovaného plnenia ako fakturácie v zmysle zmluvy o dielo bez
špecifikácie konkrétnej zmluvy nie je vymedzenie fakturovaného plnenia dostatočné. Z faktúry nie je
zrejmé, či došlo k dodaniu tovaru (a akého druhu tovaru) alebo k poskytnutiu služby (a akého druhu
poskytnutej služby). Z faktúry nie je zrejmé ani množstvo, resp. rozsah dodaného plnenia. Označenie
1 cel. (zrejme sa tým myslí jeden celok) nie je dostatočným označením množstva, resp. rozsahu.

Predmetná faktúra uvádza ako prílohu zmluvu, ktorú však bližšie nekonkretizuje. Presná identifikácia
plnenia uvedená vo faktúre, a to jeho označením a množstvom, resp. rozsahom má za úlohu zabezpečiť
jeho jednoznačnosť a nezameniteľnosť. Predmetná faktúra preto nespĺňa podmienky § 74 ods. 1 písm.
f) zákona o DPH.

16. Žalovaný zosumarizoval doklady, ktoré žalobca predložil správcovi dane ku faktúre č. 10140008 zo
dňa30.11.2014(cenovúponukuzodňa30.11.2014,objednávkuč.0030/2014/64003zodňa13.10.2014,
zmluvu o dielo zo dňa 14.10.2014, výpis z listu vlastníctva č. XXXX a preberací protokol zo dňa
30.11.2014) a zistenia z nich vyplývajúce. Uzavrel, že podľa uvedenej cenovej ponuky bola navrhnutá
cena za odlesnenie a likvidáciu drevnej hmoty z parciel na LV č. XXXX v celkovej sume 462 500,00

EUR (výpočet: 92 500 x 5 = 462 500). Na faktúre č. 10140008 zo dňa 30.11.2014 je fakturovaná čiastka
iba 22 200,00 EUR aj s DPH. Je zrejmý veľký rozdiel medzi navrhnutou cenou a fakturovanou cenou
- fakturovaná cena je viac ako 20 násobne nižšia ako navrhnutá cena. Z predložených dokladov nebol
zrejmý dôvod vzniku takéhoto rozdielu. V cenovom návrhu sa uvádza ako termín dodania 01.10.2014
a zároveň termín ukončenia koniec roka 2014. Z cenovej ponuky nie je zrejmé, kedy má byť plnenie

dodané. Na faktúre je ako dátum dodania tovaru/služby uvedený 30.11.2014. Pod číslom objednávky
sa uvádza, že číslo objednávky musí byt' uvedené na dodacích listoch, faktúrach a korešpondencii
súvisiacej s touto objednávkou. Napriek tomuto upozorneniu spoločnosť SIGMA, s.r.o na faktúre č.
10140008 zo dňa 30.11.2014 neuviedla číslo objednávky. Na faktúre č. 10140008 zo dňa 30.11.2014 sa
síce uvádza, že prílohou faktúry je objednávka, ale bez jej bližšej špecifikácie. Prílohou faktúry mal byť aj

dodací list podpísaný oprávnenou osobou objednávateľa, pánom M.. Takýto dokument nebol správcovi
dane predložený. Ani z faktúry nevyplýva, že by nejaký dodací list vôbec tvoril prílohu faktúry. Pritom
v objednávke č. 0030/2014/64003 zo dňa 13.10.2014 je ako dôsledok nepredloženia tohto dokumentu
uvedené, že bude faktúra vrátená späť. V objednávke bola požadovaná dodacia lehota stanovená do
30.06.2015, ale faktúra sa požadovala vystaviť do 30.11.2014. Je teda zrejmý rozdiel medzi dodacou

lehotou a vystavením faktúry. Zmluva o dielo bola podpísaná a uzavretá dňa 14.10.2014. Napriek tomu
mala spoločnosť SIGMA, s.r.o. začať práce už 13.10.2014. Cena za dielo mala byť stanovená v zmysle
cenovejponukyspoločnostiSIGMA,s.r.o.Cenastanovenávzmluveodielo(22200,00EURsDPH)však
nezodpovedá cenovej ponuke spoločnosti SIGMA, s.r.o. (462 500,00 EUR). V preberacom protokole sa
uvádza, že sa jedná o preberací protokol za obdobie od 01.10.2014 do 30.11.2014, pritom objednávka

č. 0030/2014/64003 je zo dňa 13.10.2014 a samotná zmluva o dielo je zo dňa 14.10.2014. Uvedená
časová nezrovnalosť spochybňuje skutočnosť, kedy sa malo plnenie dohodnuté v predmetnej zmluve
o dielo zo dňa 14.10.2014 zrealizovať.

17. Ďalej žalovaný zhrnul výsledky správcom vykonaného dokazovania a uviedol vyhodnotenie

vykonaných dôkazov. Uzavrel, že nakoľko sa nepreukázalo, že spoločnosť Púchovská záhradnícka
s. r. o. vykonala predmetné práce v období od 13.10.2014 do konca novembra 2014, ktoré napokon
ani nevyfakturovala spoločnosti SIGMA, s.r.o., nebolo možné uznať realizáciu predmetných plnení ani
spoločnosti SIGMA, s.r.o. vo vzťahu k žalobcovi. Podmienka uvedená v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.a) zákona o DPH je hmotnoprávnej povahy a na jej bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na
odpočet. Jej nesplnenie nie je možné odpustiť. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry, musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený

a to osobou uvedenou na faktúre. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že bolo
spoločnosťou SIGMA, s.r.o. dodané plnenie uvedené na predmetnej faktúre. Preto správca dane
oprávnene neuznal žalobcovi v zdaňovacom období december 2014 nárok na odpočítanie DPH z
predmetnej faktúry č. 10140008 zo dňa 30.11.2014.

18. K rozloženiu dôkazného bremena žalovaný dodal, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na
odpočítanie DPH, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má naň právny nárok. Rovnako je tomu
aj v prípade uplatňovania akejkoľvek daňovej výhody, či úľavy z platenia daní. Preukázať to môže len
na základe nespochybniteľných dôkazov, preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok
pre priznanie uplatneného nároku. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na
daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok. Akýkoľvek

právny nárok možno priznať len za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok. To, že
žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné, relevantné dôkazy, ktoré by
jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku, znamená neunesenie dôkazného
bremena ním samotným.

19. K námietke žalobcu, že predložil správcovi dane faktúru, ktorú riadne zaúčtoval a priznal,
objednávku, cenovú ponuku a zmluvu, čím splnil podmienky na odpočítanie DPH žalovaný uviedol, že
iba predloženie účtovných dokladov a zmluvy nepostačuje na preukázanie opodstatnenosti uplatnenia
nároku na odpočítanie DPH, pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen
po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu

preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane,
ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bolo fakturované plnenie dodané, nie je povinný dokazovať
jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou
uvedenou na predloženej faktúre, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z uvedenej faktúry.
Navyše, z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že medzi predloženými dokladmi existujú

nezrovnalosti (vyššie uvedené).

20. K odvolacej námietke týkajúcej sa prenosu dôkazného bremena na žalobcu, že nemôže znášať
dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa (SIGMA, s.r.o.) a dodávateľovho
subdodávateľa (Púchovská záhradnícka s. r. o.) žalovaný uviedol, že v zmysle Čl. VIII. bod 8.1

zmluvy o dielo zo dňa 14.10.2014 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou SIGMA, s.r.o. sa žalobca
zaviazal počas realizácie vykonávať stavebný dozor. Dozorovaním stavby mal byť poverený pracovník
objednávateľa C. L. M. a A. C. O.. Svedok pán F. I. vo svojej výpovedi (zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 101381384/2018 zo dňa 18.07.2018) uviedol, že práce zadával, koordinoval a preberal zástupca
žalobcu pán C. L. M.. V zmysle vyššie uvedených skutočností mal byť žalobca aktívnym účastníkom pri

realizácií predmetných prác v pozícií zadávateľa, koordinátora a preberajúceho realizovaných prác. Za
takýchto okolností mu museli byť známe všetky detaily realizácie predmetného plnenia.

21. Žalovaný neuznal odvolacie námietky, že správca dane na žalobcu prenášal dôkaznú povinnosť
týkajúcu sa tretích osôb, pretože správca dane nepožadoval od žalobcu preukázanie takých skutočností,

ktoré nemohol preukázať.

22. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom podvodného konania žalovaný zdôraznil, že správca dane
nehodnotilkonaniežalobcuakopodvodné.SprávcadaneneuznalžalobcovinároknaodpočítanieDPHz
predmetnejfaktúryodspoločnostiSIGMA,s.r.o.zdôvodu,ženebolopreukázané,žespoločnosťSIGMA,

s.r.o. dodala (či už priamo, alebo v subdodávke) plnenie uvedené na predmetnej faktúre a to v lehote
uvedenej na predmetnej faktúre (dátum dodania tovaru/služby: 30.11.2014).

23. Žalovaný konštatoval, že žalobca citoval rôzne rozsudky bez toho, aby preukázal, v čom je zhoda
skutkového stavu v predmetnej veci so skutkovým stavom v napadnutom rozhodnutí. Nie je preto možné

zhodnotiť opodstatnenosť aplikácie uvedených rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným
dodávateľom.24. V ďalšom sa žalovaný stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov a závermi, ktoré z nich vyvodil
správca dane. Žalovaný dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné a prvostupňové
rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Správna žaloba – žalobné body

25. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

26. Žalobca namietal, že rozhodnutia neboli vydané v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z

nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu.

27. Žalobca namietal neuznanie práva na odpočet DPH z dôvodu, že správca dane účelovo vyhodnocuje
a umelo spochybňuje relevantné dôkazy predložené žalobcom, ako aj iné dôkazy doložené v konaní,
svedeckévýpovede,neprodukujúcjedinýdôkaz-nadrámecsvojichspochybňujúcichtvrdení,čožalobca
považoval za bezprecedentný a právne neakceptovateľný zásah do svojich práv.

28. Žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej právo zdaniteľných osôb
odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo zaplatenú na vstupe zo služieb, ktoré prijali,
predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. Vo veci
C-18/13 Maks Pen Súdny dvor vyslovil, že právo na odpočítanie DPH uvedené v článku 167 a nasl.
Smernice je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Uplatňuje

sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe. Vo veci C-277/14
PPUH Stehcemp bolo vyslovené, že systém odpočítania má za cieľ celkovo zmierniť záťaž, ktorú
pre podnikateľa predstavuje DPH splatná alebo zaplatená pri vykonaní všetkých jeho hospodárskych
činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje daňovú neutralitu, pokiaľ ide o daňovú
záťaž všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto

činnosti samy v zásade podliehajú DPH.

29. Podľa žalobcu správca dane i žalovaný vec nesprávne právne posúdili ohľadne posudzovania
otázky dôkazného bremena, ako aj splnenia podmienok na odpočet DPH a nesprávneho aplikovania
ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 3, 6, v spojení s § 24 ods. 2, 4, § 25 ods. 4, § 46 ods. 5, § 63 ods. 5 zákona

č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku a v konečnom dôsledku tak došlo k porušeniu práva žalobcu na
odpočet DPH v zmysle § 49 a§ 51 zákona o DPH v spojení s článkom 167 a nasl. smernice Rady
2006/112/ES.

30. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný pri správe daní nepostupoval podľa uvedených zákonných

ustanovení a nedbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového
subjektu. Žalovaný nehodnotil všetky dôkazy, nakoľko svojvoľne v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil
dôkazy svedčiace v prospech preukázania nároku žalobcu na odpočet DPH a z uvedeného dôvodu ani
nehodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ani neprihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo. Dokazovanie tak nebolo vykonané v súlade s § 24 Daňového poriadku. V rozpore s uvádzanými

právnymi normami žalovaný uznanie nároku žalobcu na odpočet DPH podmieňoval preukázaním
ďalších a ďalších skutočností zaťažujúcich tretie osoby, ktoré však boli svedeckými výpoveďami a
predloženými dokladmi ozrejmené, a napriek tomu, že potvrdzovali žalobcov nárok, boli v konečnom
dôsledku bezdôvodne a svojvoľne vyhodnotené ako nepreukázané, resp. boli z nich vyvodené závery
v rozpore so skutočným stavom.

31. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015,
aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podliehazákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia

a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

32. Žalobca poukázal na názor Ústavného súdu SR vyslovený v náleze sp. zn. I. ÚS 314/2015, podľa
ktorého zásada zákonnosti v daňovom konaní súvisí aj s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutočného
stavu veci tvoriacej predmet konania. Správca musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje

jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu, ale aj
v jeho prospech. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 daňový subjekt
má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom

konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.

33. Žalobca namietal, že na neho správca dane neoprávnene prenášal dôkazné bremeno aj vo vzťahu k
skutočnostiam týkajúcim sa jeho dodávateľov/subdodávateľov, čo podľa jeho názoru žalovaný odmietol
s absurdným odôvodnením, že žalobca mal byť podľa neho aktívnym účastníkom pri realizácii plnenia,

titulom ktorého si uplatnil nárok na odpočet DPH a tým by mu tak boli známe aj všetky detaily realizácie
plnenia, ktoré správca dane od neho požadoval a ktoré sa týkali skutočností na strane jeho dodávateľov,
resp. subdodávateľov. Názor žalovaného, že žalobca mal v čase realizovania predmetného plnenia
predpokladať, že správca dane bude po viac ako 5 rokoch od poskytnutia tohto plnenia od neho
vyžadovať preukazovať aj skutočnosti, ktoré sa týkajú jeho dodávateľov, resp. subdodávateľov, podľa

žalovaného nemá žiadnu oporu v zákone a už vôbec nie v podnikateľskom prostredí, o ktorom ako
správca dane ani žalovaný očividne nemajú relevantné vedomosti a znalosti v danej oblasti, no napriek
tomu z vlastných úvah vyvodzujú pre daňový subjekt povinnosti a následky, ktoré však nemohol tento
ani pri konaní s najvyššou mierou obozretnosti predpokladať, keďže nevyplývajú zo žiadnych právnych
predpisov. V obchodnej praxi rozhodne nie je obvyklé, aby akýkoľvek odberateľ požadoval od svojho

dodávateľa preukázanie toho, či má tento dodávateľ napr. uzavreté zmluvy so subdodávateľmi, či má
zamestnancov, či má zodpovedajúce technické a strojové zariadenia na výkon svojej podnikateľskej
činnosti, od koho ho nadobudol a pod. Žalobca vyjadril presvedčenie, že uniesol dôkazné bremeno
v rozsahu, v akom pre neho vyplýva z príslušnej právnej úpravy, keď ako odberateľ predložil listinné
dôkazy o dodaní fakturovaných služieb. Následne, po spochybnení týchto skutočností zo strany správcu

dane, sa však dôkazné bremeno presunulo práve na správcu dane, ktorý bol povinný preukázať opak,
t. j. že žalobcovi ním uplatnený nárok na odpočet DPH nevznikol. Z vykonaného dokazovania však
nie je možné odvodiť záver, ktorým by bola vierohodnosť poskytnutých plnení spochybnená, a ktoré
by potvrdzovali záver správcu dane z daňovej kontroly, ako aj následného vyrubovacieho konania,
a to neuznanie nároku žalobcu na odpočítanie dane. Žalobcovi, hoci predložil správcovi dane počas

daňovej kontroly všetky písomné doklady, ktoré bol povinný o predmetnej obchodnej transakcii viesť a
disponovanie ktorými je obvyklé v rámci bežných obchodných vzťahov, právo na odpočet DPH uznané
nebolo, z dôvodu, že správca dane a rovnako žalovaný spochybnili poskytnutie predmetného plnenia na
strane jeho dodávateľov, resp. subdodávateľov a povinnosť odstránenia týchto pochybností v rozpore
s právnou úpravou preniesli na žalobcu. Vo vzťahu k presunu dôkazného bremena na správcu dane,

ktoré podľa žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím absolútne poprel, poukázal na rozsudky NS SR
sp. zn. 5SŽÍ752/2015 zo dňa 26.05.2017, sp. zn. 6Sžf 81/2013 zo dňa 18.06.2014, sp. zn. 3Sžf/1/2011
zo dňa 15.03.2011, aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 5 Afs 131/2004
zo dňa 25. marca 2005 publ. pod č. 599/2005. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo
dňa 15.3.2011 dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia,

faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od
určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností,
ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca
dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu účasť na dokazovaní mu musí
byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o

existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania.34. Žalobca opakovane zdôraznil, že hoci predložil správcovi dane počas daňovej kontroly všetky
písomné doklady, ktoré bol povinný viesť, právo na odpočet DPH uznané nebolo, a to aj napriek tomu,
že nielen listinné dôkazy, ale aj svedecké výpovede zhodne potvrdili realizáciu predmetného plnenia.

35. Žalobca dôvodil, že mu nemožno vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočností
týkajúcich sa daňovej povinnosti iného daňového subjektu. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca
ako účastník obchodného vzťahu mal byť aktívnym účastníkom, pričom žiadnym spôsobom neuvádza
ako si túto aktivitu na jeho strane predstavuje, resp. z akého právneho základu by podľa neho takáto

aktivitamalavychádzaťapredovšetkým,zčohousudzuje,žežalobcanebolriadnymúčastníkomdaného
obchodného vzťahu, sú preto neopodstatnenými námietkami voči konaniu a správaniu sa žalobcu, z
ktorých žalovaný, ako aj správca dane, bez akejkoľvek opory v právnom poriadku, vyvodzujú následky,
a to nepriznanie oprávneného nároku žalobcu. Žalovaný nespochybnil, že žalobca účtoval o obchodnej
transakcii, titulom ktorej si uplatnil nárok na odpočet DPH, avšak spochybnil realizáciu predmetného
plnenia na strane dodávateľa žalobcu, resp. jeho subdodávateľov a priznanie uplatneného nároku

žalobcu podmieňoval preukázaním súvisiacich skutočností práve na strane týchto subjektov. Požadoval
tak od žalobcu preukázanie niečoho, o čom žalobca nemal prečo mať k dispozícii príslušné doklady a
dôkazy. Tvrdenie opaku je zrejmým prejavom svojvôle správcu dane i žalovaného a súčasne potvrdenie,
že tieto orgány konajú mimo zákonný rámec ich oprávnenia. Žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal
nárok na odpočet DPH tým, že nepreukázal vznik daňovej povinnosti v danej veci na strane iného

subjektu. Týmto žalovaný potvrdzuje, že dôvodom nepriznania nároku žalobcu bolo nepreukázanie
skutočností vo sfére iného subjektu, teda nie skutočnosť, že by žalobca nedoložil doklady, ktorými by k
plneniu, z ktorého si nárok na odpočet uplatňuje, mal disponovať a aj disponoval a predložil ich, ale to, že
nebol schopný správcovi dane doložiť dôkazy, ktorými nemal prečo disponovať, nakoľko sa týkali jeho
dodávateľa, resp. jeho subdodávateľov. Vyžadovať ich predloženie je však v rozpore s tým, čo príslušná

právna úprava pre uplatnenie takéhoto nároku stanovuje. Žiadny právny predpis neukladá žalobcovi
povinnosť viesť dokumentáciu spoločností. ktoré sú jeho dodávateľmi. resp. ich subdodávateľmi.

36. Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné
bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno odberateľa

na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti
nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt
znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House),
kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok

je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie
alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých
transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.

37. Podľa názoru žalobcu z konštantnej judikatúry Súdneho dvora (napr. rozsudok z 28. júla 2016 vo

veci Astone C-332/15, rozsudok z 13. februára 2014, Maks Pen, C-18/13, rozsudok z 21. júna 2012
v spojených veciach C-80/11 a C-142/11) nepochybne vyplýva, že zamietnutie práva na odpočítanie
dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo. V prípade, ak daňový
subjekt uplatňujúci si nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH preukáže správcovi dane samotnú
existenciu zdaniteľného plnenia a správca dane samotnú existenciu zdaniteľného plnenia, t. j. vykonanie

zdaniteľného plnenia v prospech zdaniteľnej osoby a prijatie zdaniteľného plnenia zdaniteľnou osobou,
uzná za preukázanú, správca dane môže nepriznať daňovému subjektu nárok na odpočet DPH iba
a výlučne vtedy, ak správca dane preukáže kumulatívne splnenie dvoch podmienok: 1. uskutočnenie
zdaniteľného obchodu je súčasťou podvodného konania; k tomuto platí, že správca dane ani žalovaný
existenciu akéhokoľvek podvodného konania na strane žalobcu, alebo nejakej tretej osoby, netvrdia;

a súčasne 2. zdaniteľná osoba o existencii takéhoto podvodného konania vedela alebo mala vedieť;
k tomuto platí, že správca dane ani žalovaný netvrdia, že by žalobca o nejakom podvodnom konaní
vedieť mal alebo vedieť mohol. Žalovaný nijako nepreukázal, že objektívne skutočnosti daného prípadu
preukazujú pri dodaní deklarovaných plnení existenciu podvodu alebo zneužívajúceho konania a
vedomosť žalobcu o takomto konaní. Nie je preto zrejmé, prečo žalovaný spochybňuje vierohodnosť

spôsobu uskutočnenia deklarovaných plnení zo strany dodávateľa žalobcu a napriek tomu, že žalobca
predložil všetky relevantné doklady, správca dane bez toho, aby sa vyjadril explicitne, vágne uvádza
stále jediný dôvod, a to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal dodanie daného
plnenia aj na strane dodávateľov, či subdodávateľov žalobcu, a preto správca dane neuznal žalobcovinárok na odpočítanie dane, ktorý si uplatnil. Žalobca svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
splneniamateriálnychaformálnychpodmienokprávanaodpočetDPHuniesolasvedkoviavierohodnosť
predložených dokladov, ako aj reálne dodanie zdaniteľných plnení dodávateľom potvrdili a k týmto

obchodom sa prihlásili.

38. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že žalobcom uvádzané rozsudky súdov nie je
možné aplikovať na daný prípad, nakoľko žalobca neuviedol, v čom sa má skutkový stav v nich
prejednávaných veciach zhodovať s daným konaním, nakoľko v danom prípade už len z citácií

názorov súdov vyslovených v daných konaniach jednoznačne vyplýva, v čom spočíva nesprávnosť a
nezákonnosť postupu správcu dane a i žalovaného (prenos dôkazného bremena a následné vyvodenie
následkov). Je nepochybné, že žalovaný odmieta pripustiť uplatnenie záverov súdov, na ktoré žalobca
odkazuje, nakoľko tieto v celom rozsahu potvrdzujú, že správca dane i žalovaný prenášajú dôkazné
bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa iných subjektov na žalobcu bez reálneho právneho
základu, teda ide o neprípustné konanie na strane týchto orgánov.

39. Podľa žalobcu z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že správca dane nedostatočne vyhodnotil
dôkazy, resp. z týchto dôkazov vyvodzuje skutočnosti v rozpore so skutkovým stavom a následne tým
dospel aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný sa s týmto postupom, úvahami a závermi
správcu dane úplne stotožňuje, teda svojim rozhodnutím pokračuje v ukracovaní žalobcu na jeho

právach a právom chránených záujmoch. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že zistenie skutkového
stavu žalovaným i správcom dane bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, resp. závery vyvodené
týmito orgánmi z dôkazov nezodpovedajú skutočnému stavu veci; neboli zohľadnené dôkazy svedčiace
v prospech žalobcu a tieto rozhodnutia sú založené len na určitých pochybnostiach o nepreukázaní
reálneho dodania deklarovaných plnení dodávateľmi či subdodávateľmi žalobcu.

40. Záverom žalobca zosumarizoval, že z pohľadu podnikateľského subjektu platí, že „ak (i) som nakúpil
tovar/službu od dodávateľa, ak (ii) je dodávateľ platiteľom DPH, ak (iii) mi tento dodávateľ cenu plnenia
vyfakturoval aj s príslušnou sadzbou DPH, ak (iv) mám tento tovar/službu riadne dodanú, ak (v) som za
tovar/službu zaplatil, a to nie len základ odplaty ale aj príslušnú DPH, ak (iv) mám tomu zodpovedajúcu

faktúru vystavenú dodávateľom, potom ma jednoducho nemá prečo zaujímať, kým reálne a ako reálne
mi bol tento tovar/služba dodaný a pokiaľ zvládnem absolvovať nesmierne administratívne náročnú
byrokraciu spojenú s výkazníctvom DPH a DPH inkasovanú z následného predaja toho istého tovaru
ďalšiemu podnikateľovi riadne odvediem v prospech štátu, celkom jednoznačne mi má štát vrátiť tú DPH,
ktorú som zaplatil pri kúpe predmetného tovaru/služby. Ten istý štát, ktorému pritom riadne odvádzam

všetky ďalšie dane, a ktorý vyhlasuje, ako sa mi snaží uľahčovať podnikanie, na mňa nemá prečo
prenášať ďalšiu záťaž v podobe povinnosti pátrať po tom kde, kedy, od koho, ako a s akým personálom
dotknutý dodávateľ predmetný tovar/službu nadobudol, skladoval, užíval a následne ho/ju dodal mne.“

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

41. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol rovnaký skutkový a právny záver ako záver, ktorý
bol uvedený v preskúmavanom rozhodnutí. Zdôraznil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže
nepreukázal, že bolo spoločnosťou SIGMA, s.r.o. dodané plnenie uvedené na predmetnej faktúre.
Zároveň žalovaný, tak ako vo svojom rozhodnutí, zhrnul skutkové zistenia správcu dane a podrobne

popísal pochybnosti, ktoré z vyhodnotenia dôkazov vyplynuli.

42. K rozloženiu dôkazného bremena žalovaný dodal, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na
odpočítanie DPH, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má naň právny nárok. Rovnako je tomu
aj v prípade uplatňovania akejkoľvek daňovej výhody, či úľavy z platenia daní. Preukázať to môže len

na základe nespochybniteľných dôkazov, preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok
pre priznanie uplatneného nároku. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na
daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok. Akýkoľvek
právny nárok možno priznať len za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok. To, že
žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné, relevantné dôkazy, ktoré by

jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku, znamená neunesenie dôkazného
bremena ním samotným.43. K námietke žalobcu, že predložil správcovi dane faktúru, ktorú riadne zaúčtoval a priznal,
objednávku, cenovú ponuku a zmluvu, čím splnil podmienky na odpočítanie DPH žalovaný uviedol, že
iba predloženie účtovných dokladov a zmluvy nepostačuje na preukázanie opodstatnenosti uplatnenia

nároku na odpočítanie DPH, pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen
po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu
preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane,
ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bolo fakturované plnenie dodané, nie je povinný dokazovať
jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou

uvedenou na predloženej faktúre, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z uvedenej faktúry.
Navyše z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že medzi predloženými dokladmi existujú
nezrovnalosti.

44. K námietke žalobcu ohľadom prenosu dôkazného bremena na žalobcu, že nemôže znášať dôkazné
bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa (SIGMA, s.r.o.) a dodávateľovho subdodávateľa

(Púchovská záhradnícka s. r. o.) žalovaný uviedol, že v zmysle Čl. VIII. bod 8.1 zmluvy o dielo zo
dňa 14.10.2014 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou SIGMA, s.r.o. sa žalobca zaviazal počas
realizácievykonávaťstavebnýdozor.DozorovanímstavbymalbyťpoverenýpracovníkobjednávateľaC.
L. M. a A. C. O.. Svedok pán F. I. vo svojej výpovedi (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101381384/2018
zo dňa 18.07.2018) uviedol, že práce zadával, koordinoval a preberal zástupca žalobcu pán C. L. M.. V

zmysle vyššie uvedených skutočností mal byť žalobca aktívnym účastníkom pri realizácií predmetných
prác a to v pozícií zadávateľa, koordinátora a preberajúceho realizovaných prác. Za takýchto okolností
mumuselibyťznámevšetkydetailyrealizáciepredmetnéhoplnenia.Námietkažalobcu,žesprávcadane
na neho prenášal dôkaznú povinnosť týkajúcu sa tretích osôb je bezpredmetná, pretože správca dane
nepožadoval od žalobcu preukázanie takých skutočností, ktoré nemohol preukázať.

45. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom podvodného konania žalovaný skonštatoval, že správca
dane nehodnotil konanie žalobcu ako podvodné. Správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie
DPH z predmetnej faktúry od spoločnosti SIGMA, s.r.o. z dôvodu, že nebolo preukázané, že spoločnosť
SIGMA, s.r.o. dodala (či už priamo, alebo v subdodávke) plnenie uvedené na predmetnej faktúre a to v

lehote uvedenej na predmetnej faktúre (dátum dodania tovaru/služby: 30.11.2014).

46. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetnej faktúry
č. 10140008 zo dňa 30.11.2014 vystavenej spoločnosťou SIGMA, s.r.o. Žalobca porušil ustanovenie §
49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a) a s prihliadnutím na § 19 ods. 2 zákona

o DPH, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u spoločnosti SIGMA, s.r.o. uvedenej na
predmetnej faktúre. Taktiež predmetná faktúra nespĺňa náležitosti na účely zákona o DPH podľa § 74
ods.1 písm. f) zákona o DPH, pretože neobsahuje množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a
druh dodanej služby.

47. Žalobca nezaujal repliku.

Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

48. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

49. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

50.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

51. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom52. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých
bola od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Žiline na Správny

súd v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho je predmetná vec vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. ZA-30S/46/2021.

53. Správny súd preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako
aj rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov

správnej žaloby (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju
podľa § 190 SSP zamietol.

54. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah
súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti
(s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený za žalobcu

všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia konkretizovať podľa zistení z
obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí a ani žalobné dôvody nezákonnosti podľa
týchto zistení dopĺňať. Z toho plynie, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti v rámci žalobných
bodov neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože
práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134

ods. 1 SSP). Žalobca v žalobe uplatnil viacero všeobecne formulovaných námietok nezákonnosti,
keď namietal, že správca dane účelovo vyhodnocoval a umelo spochybňoval relevantné dôkazy
predložené žalobcom, ako aj iné dôkazy doložené v konaní, neprodukujúc jediný dôkaz nad rámec
svojich spochybňujúcich tvrdení. Taktiež uviedol, že dokazovanie nebolo vykonané v súlade s § 24
Daňového poriadku, lebo žalovaný nehodnotil všetky dôkazy, nakoľko nezohľadnil dôkazy svedčiace

v prospech nároku žalobcu na odpočet DPH, v dôsledku čoho nehodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, ani neprihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa žalobcu správca dane
podmieňoval odpočet DPH preukázaním ďalších a ďalších skutočností zaťažujúcich tretie osoby, ktoré
však boli svedeckými výpoveďami a predloženými dôkazmi ozrejmené a napriek tomu, že žalobcov
nárok potvrdzovali, boli v konečnom dôsledku bezdôvodne a svojvoľne vyhodnotené ako nepreukázané,

resp. z nich boli vyvodené závery v rozpore so skutočným stavom. Takto formulované žalobné námietky
sú nekonkrétne, keďže žalobca netvrdí, v čom je vo vyhodnotení a ktorých konkrétnych dôkazov chyba,
ani čím vyvrátil pochybnosti správcu dane. Neuvádza, aké skutočnosti, ktoré mali svedčiť v prospech
žalobcu, správca dane resp. žalovaný nezohľadnil, ani aké dôkazy preukazujúce žalobcov nárok na
odpočet DPH neboli pri hodnotení dôkazov zohľadnené. Žalobca v uvedených žalobných bodoch

svojej správnej žaloby predložil všeobecné konštatovania a vlastné názory týkajúce sa niektorých
záverov žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Samotný fakt, že tieto závery nie sú v
súlade s jeho názormi však nepreukazuje ich nezákonnosť. Uvedené konštatovania a názory žalobcu
na nastolené otázky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením, aké žalovaný vykonal
v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženými tvrdeniami. Námietky žalobcu neboli nijako bližšie

ozrejmené. Žalobca v niektorých uvedených žalobných námietkach uviedol závery svojho vlastného
hodnotenia niektorých záverov žalovaného, čo bez vyjadrenia jasného súvisu týchto námietok so
zákonnosťou napadnutého rozhodnutia (teda k otázke v čom sa žalovaný mýlil a z akých dôvodov, pokiaľ
rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí), vo svojej podstate taktiež nie je ničím iným
len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez právneho

významu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, resp. bez navrhnutia dôkazu, ktorý by ho preukázal,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňovali súdny prieskum zákonnosti,
pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.

55. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným i správcom dane v otázke
posudzovania dôkazného bremena, ako aj splnenia podmienok na odpočet DPH a nesprávne
aplikovanie § 3 ods. 1, 2, 3, 6, § 24 ods. 2, 4, § 25 ods. 4, § 46 ods. 5, § 63 ods. 5 Daňového poriadku
a v konečnom dôsledku porušenie práva žalobcu na odpočet DPH v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH
v spojení s článkom 167 a nasl. smernice Rady č. 2006/112 o DPH. Žalobca sa domnieval, že uniesol

dôkaznébremeno,keďakoodberateľpredložillistinnédôkazyododanífakturovanýchslužieb.Následne
– po spochybnení týchto skutočností zo strany správcu dane – sa podľa názoru žalobcu dôkazné
bremeno presunulo na správcu dane, ktorý bol povinný preukázať opak, t. j. že žalobcovi ním uplatnený
nárok na odpočet DPH nevznikol.56. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi SIGMA, s.r.o. síce predložil dokumenty, ktoré z formálneho
hľadiska majú preukazovať nárok na odpočet dane (faktúra č. 10140008 zo dňa 30.11.2014, cenová

ponuka zo dňa 30.11.2014, objednávka č. 0030/2014/64003 zo dňa 13.10.2014, zmluva o dielo zo dňa
14.10.2014, výpis z listu vlastníctva č. XXXX a preberací protokol zo dňa 30.11.2014), avšak správcovi
dane po preskúmaní žalobcom predložených formálnych dokladov vyvstali dôvodné pochybnosti,
podrobne popísané v rozhodnutí správcu dane i v rozhodnutí žalovaného, na podklade ktorých pristúpil
k preverovaniu, či reálne došlo k plneniu – dodaniu fakturovanej služby zo strany deklarovaného

dodávateľa SIGMA, s.r.o., t. j. k zhotoveniu prác na stavbe IBV Ivanka pri Nitre - odlesnenie a likvidácia
drevnej hmoty v zmysle cenovej ponuky zo dňa 19.09.2014, na pozemkoch evidovaných na liste
vlastníctva č. XXXX, Obec A. D. E., katastrálne územie A. D. E..

57. Správca dane nadobudol dôvodné pochybnosti o reálnosti plnenia na základe viacerých zistených
skutočností, a to najmä:

- Podľa Zmluvy o dielo sa žalobca ako objednávateľ zaviazal, že počas realizácie diela bude
vykonávať stavebný dozor, pričom povereným pracovníkom objednávateľa bol C. L. M. a A. C. O..
Správca dane žalobcovi vytkol, že napriek tomu, že mal vykonávať pri realizácii diela stavebný dozor,
nepreukázal reálne vykonanie prác, napr. predložením stavebného denníka alebo iného záznamu
preukazujúceho výkon stavebných práv resp. výkon stavebného dozoru, pomenovaním druhu a rozsahu

prác s identifikáciou konkrétnych osôb, ktoré práce vykonali, predložením výkazov prác (šichtovníc),
cestovných príkazov. Správca dane preverovaním prostredníctvom súčinnosti Sociálnej poisťovne
a výsluchmi svedkov zistil, že žiaden zo zamestnancov subdodávateľa Púchovská záhradnícka s.r.o. ,
za ktorého bolo za obdobie od 01.10.2014 do 31.12.2014 uhradené poistné (teda mu bola vyplatená
mzda) nepotvrdil, že sa na prácach „odlesnenie a likvidácia drevnej hmoty“ na pozemkoch evidovaných

na LV č. XXXX v katastrálnom území A. D. E. podieľal.
- Odvoz zoštiepanej drevnej hmoty sa mal uskutočňovať priebežne s dodávkovým automobilom a
veľkoobjemovým prívesom spoločnosti Púchovská záhradnícka s. r. o. Podľa zistenia správcu dane
mohol byť objem odstránenej drevnej hmoty min. 50 000 m3. Zabezpečiť odvoz tak veľkého objemu
drevnej hmoty by zo strany spoločnosti Púchovská záhradnícka s. r. o. nebol reálny a to ani v prípade,

že by uvedený odvoz realizovala predmetným nákladným dodávkovým vozidlom a prívesom v rámci
celého obdobia, kedy mali byť práce realizované (jeden a pol mesiaca). Skutočnosť, akými dopravnými
prostriedkami mala spoločnosť Púchovská záhradnícka s. r. o. zrealizovať odvoz zoštiepanej drevnej
hmoty, zostala nepreukázaná.
- Dňom 30.11.2014 síce bolo podpísaním Preberacieho protokolu odsúhlasené splnenie objednávky,

ktorej predmetom bolo vykonanie odlesnenia a likvidácie drevnej hmoty z pozemkov zapísaných na LV
č. XXXX o výmere 92 500 m2, na základe čoho zhotoviteľ SIGMA s.r.o. vystavil odberateľovi - žalobcovi
faktúru č. 10140008 zo dňa 30.11.2014. Uvedená faktúra do dňa vykonania miestneho zisťovania
(06.10.2015) uhradená nebola. Navyše, faktúra nespĺňala formálne náležitosti stanovené zákonom
o DPH.

- V jednotlivých svedeckých výpovediach vznikol rozpor v tvrdenej dĺžke vykonávania predmetných prác.
- Skutočnosti, že dodanie služieb – odlesnenie resp. odstránenie náletových drevín sa neuskutočnilo
v mesiaci október 2014 – november 2014 nasvedčuje aj zámer žalobcu zverejnený dňa 21.03.2016 na
stránke enviroportal – Informačný portál rezortu MŽP SR v súvislosti so samotnou realizáciou projektu
„Ivanka pri Nitre – IBV“. V tomto dokumente z marca 2016 sa okrem iného uvádza, že „Územie je

nezastavané, nachádzajú sa na ňom náletové dreviny, ktoré budú na základe povolenia zlikvidované.“
- Nebola preukázaná skutočnosť, že medzi subdodávateľom Púchovská záhradnícka s.r.o.
a dodávateľom SIGMA s.r.o. išlo o bártrový obchod, nebola identifikovaná protihodnota plnenia – zo
žiadnych dokladov, ani z preberacích protokolov nevyplynul objem a hodnota dreva vyťaženého na
odlesnenom pozemku. Proti tvrdeniu o realizácií bártrového obchodu medzi spoločnosťou Púchovská

záhradnícka s. r. o. a spoločnosťou SIGMA, s.r.o. svedčí aj urgencia zo dňa 29.12.2014, v zmysle ktorej
spoločnosť SIGMA, s.r.o. žiadala spoločnosť Púchovská záhradnícka s. r. o. o splnenie podmienky
uvedenej v objednávke, a to o vydokladovanie likvidácie hmoty z odlesnenia.

58. Ak na strane žalobcu došlo k vyčerpaniu dôkazných prostriedkov tým, že predložil formálne

doklady o obchode, ktorý prebehol medzi jeho priamym deklarovaným dodávateľom a žalobcom, ešte
to neznamená, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, nakoľko správca dane jednoznačne spochybnil
skutočnosť, že priamy deklarovaný dodávateľ dodal predmetnú službu. Správca dane preukázateľne
spochybnil reálnosť plnenia, o čom svedčí zistený skutkový stav, podrobne popísaný v rozhodnutiachsprávcu dane i žalovaného. Ak správca dane odôvodnene spochybní reálnosť plnenia, je znovu na
daňovom subjekte, aby faktické plnenie preukázal. Pritom nemožno povedať, že správca dane na
daňovýsubjektnedôvodnepreniesoldôkaznébremeno,ktorénemáakopreukázať.Žalobcamalamohol

označiť dôkazy preukazujúce, že dodávateľ SIGMA, s.r.o. zabezpečil pre žalobcu odlesnenie a likvidáciu
drevnej hmoty na stavbe IBV Ivanka pri Nitre, na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú A. D.
E. v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 14.10.2014.

59. V prípade správcom dane preukázaných pochybností o uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza

dôkazné bremeno na daňový subjekt. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je odôvodnený verejným
záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane. Správca dane od žalobcu požadoval preukázanie
výlučne tých skutočností, ktoré sa viazali k jeho daňovej povinnosti (teda preukázanie skutočností, ktoré
sám v daňovom konaní tvrdil). Žalobca bol povinný preukázať, že k zdaniteľnému plneniu skutočne
došlo, pričom toto úspešne nepreukázal.

60. V súvislosti s vyššie uvedenými požiadavkami správny súd poukazuje aj na závery Najvyššieho
súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16.01.2018, v zmysle ktorých je rozumné
očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom na nevylúčenie možnosti vykonania daňovej
kontroly v relatívne dlhom časovom úseku si daňový subjekt zabezpečí dostatok hodnoverných
dôkazných prostriedkov ohľadom priebehu zdaniteľného obchodu tak, aby za každých okolností vedel

preukázať zrealizovanie zdaniteľného obchodu spôsobom opísaným vo faktúre a aby bol schopný za
každých okolností odstrániť pochybnosti daňových orgánov o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného
obchodu. Najvyšší súd SR v uvedenom vidí nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne
vytváranie zmluvných vzťahov, ktoré boli v minulosti pod vplyvom najmä a iba súkromného práva.

61. Daňové orgány podľa správneho súdu nezaťažovali žalobcu dôkazným bremenom, ktoré ho nemalo
zaťažovať. Žiadali od žalobcu preukázať skutočnosti o reálnosti deklarovaných obchodných transakcií
vo vzťahu žalobcu a jeho priameho deklarovaného dodávateľa po tom, ako deklarované obchodné
transakcie spochybnili (uviedli skutočnosti, ktoré spochybnili reálne dodanie služby deklarovaným
dodávateľom) a dôkazné bremeno sa presunulo na daňový subjekt. Správca dane spochybnil, že

deklarovaná obchodná transakcia boli realizovaná žalobcom tvrdeným spôsobom, čím nebola naplnená
jedna z podmienok pre odpočítanie DPH – dodanie služby deklarovaným dodávateľom, a tým vznik
daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa.

62. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje zákonné povinnosti voči

štátnemu rozpočtu. Je nepochybné, že neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH je právo daňového
subjektu na jej odpočítanie, čo je jedna zo zásad fungovania systému DPH a vyplýva zo smernice Rady
2006/112/ES, ktorá bola transponovaná do nášho vnútroštátneho právneho poriadku. Právo daňového
subjektu na odpočet DPH ale nemožno chápať ako absolútne právo bez preukazovania splnenia
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú jednak hmotnoprávne – stanovené zákonom o DPH, a

jednak procesnoprávne – stanovené Daňovým poriadkom. Zákon o DPH vychádza z predpokladu, že
obchod reálne prebehol a povinnosť preukázania reálneho dodania tovaru alebo služby deklarovaným
dodávateľom vyplýva pre daňový subjekt z Daňového poriadku.

63. Žalobca všeobecne odkazoval na závery viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ i Najvyššieho

súdu SR bez toho, aby v konkrétnostiach uviedol súvislosti s prejednávanou vecou. Žalobca uviedol
časť argumentácie z týchto rozhodnutí, avšak bez toho, aby bližšie uviedol, ako bol ukrátený na svojich
právach v súvislosti s uvedenými závermi. Neuviedol žiadne konkrétne dôkazy, ani argumentáciu,
ktorými by vyvracal závery daňových orgánov. Žalobca nekonkretizoval, akým spôsobom skutočnosť, že
sa k obsahu a aplikovateľnosti rozhodnutí, na ktoré poukázal, správca dane, resp. žalovaný nevyjadril,

zasiahla do jeho práv alebo právom chránených záujmov, ktorým súd v správnom súdnictve poskytuje
ochranu a nešpecifikoval, konkrétne ktoré jeho právo bolo porušené a či dotknuté, a teda aký záver
z týchto rozhodnutí mal byť smerodajný pre posúdenie veci pre daňové orgány a prečo, v dôsledku čoho
nie je táto námietka spôsobilým predmetom na jej preskúmanie.

64. Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej výlučným dôvodom brániacim
priznať právo na odpočítanie dane je v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ práve preukázanie
vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o podvodnom konaní. Aj v zmysle judikatúry Súdneho
dvora EÚ medzi základné vecné podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane, bez splneniaktorej nie je možné vyhovieť právu na odpočítanie dane, je preukázanie dodania tovaru alebo služby
subjektom, ktorý mal status dodávateľa.

65. Žalobca sa mýli, ak tvrdí, že nepriznať odpočet DPH je možné len v prípade podvodu. Je to možné aj
v prípade nepreukázania splnenia zákonom stanovených hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku
daňového subjektu na odpočet DPH. Správca dane spochybnil tvrdenia žalobcu týkajúce sa reálneho
dodania služby jeho priamym deklarovaným dodávateľom a skutočnosti týkajúce sa subdodávateľa
Púchovská záhradnícka s.r.o. už slúžili len na potvrdenie pochybností správcu dane. Správca dane od

žalobcu nevyžadoval, aby preukazoval skutočnosti vo sfére subdodávateľa, resp. vo sfére dodávateľa.

66. V danom prípade správca dane nekládol za vinu daňovému subjektu spáchanie podvodu, ale
nesplnenie podmienok pre odpočet dane z pridanej hodnoty. Správca dane spochybnil, že v danom
prípadedošlokreálnemuplneniutak,akožalobcapreukazovalformálnymidokladmiatonajmäfaktúrou,
zmluvou o dielo, preberacím protokolom a cenovou ponukou. Správny súd sa nestotožnil s námietkou

žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci správcom dane, nakoľko správca dane vykonal
rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia, či reálne došlo k plneniu v zmysle dokladov predložených
žalobcom. Z administratívneho spisu nevyplynulo, že by správca dane nezohľadňoval dôkazy, ktoré by
svedčili v prospech žalobcom tvrdených skutočností. Správca dane ako aj žalovaný v danom prípade
jednoznačne správne vychádzali zo zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z administratívneho

spisu a túto skutočnosť vo svojich rozhodnutiach riadne a nepochybne zdôvodnili.

67. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo

najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Pri správe daní platí prejednávacia zásada,
preto správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Uskutočňovanie
zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to,
daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia
preukázateľnosť určitej daňovej transakcie správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Správca dane nepreberá na seba dôkazné bremeno
daňového subjektu, ale preveruje skutočnosti deklarované daňovým subjektom. Žalobca nemôže
očakávať, že správca dane bude vyhľadávať dôkazy, ktoré by prípadne mohli nasvedčovať v jeho
prospech, resp. že bude a musí čakať, kým si žalobca také dôkazy zabezpečí. Správca dane nie
je povinný vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia žalobcu. Ním vykonávané

dokazovanie slúži len na verifikáciu žalobcom tvrdených skutočností. Žalobca je tým subjektom, ktorý
musí preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, z ktorého si uplatňuje právo na odpočet DPH.

68. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav, napr. ak orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá

sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu, alebo orgán verejnej správy aplikoval
nesprávny právny predpis, alebo správne aplikovaný právny predpis chybne vyložil a v dôsledku
uvedeného dospel k nesprávnym právnym záverom.

69. Správcovi dane ani žalovanému nemožno vytknúť nesprávne právne posúdenie veci, keďže na

zistený skutkový stav, ktorý vo svojich rozhodnutiach vyčerpávajúcim spôsobom popísali, aplikovali na
vec sa vzťahujúce právne normy (najmä § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) a §
19 ods. 2 zákona o DPH) a vyvodili z nich právne závery, ktoré podrobne uviedli a ktoré nevybočili zo
zákonomstanovenýchmedzísprávnejúvahy.Podstatnýmvýsledkomskutkovéhoaprávnehoposúdenia
veci žalovaným a správcom dane bol záver, že žalobca si právo na odpočet DPH z dodávateľskej faktúry

od deklarovaného dodávateľa uplatnil neoprávnene, v rozpore s § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože
neuniesol dôkazné bremeno, keď sám hodnoverne nepreukázal, a ani preverovaním správcu dane sa
nepotvrdilo reálne naplnenie deklarovanej dodávky služby (odlesnenie a likvidácia drevnej hmoty na
pozemkoch evidovaných na LV č. XXXX v katastrálnom území A. D. E.) podľa dodávateľskej faktúry
dodávateľom, ktorý bol na faktúre ako dodávateľ označený, t. j. žalobca nepreukázal, že zdaniteľné

plnenie reálne prijal od platiteľa DPH.

70. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný postupovali v
súlade s Daňovým poriadkom a so zákonom o DPH, ktorý aplikovali eurokonformne, ak s odkazom na§ 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 2 nepriznali žalobcovi ním uplatnené
právo na odpočítanie DPH. Preto správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

71. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

72. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

2 ZA-30S/46/2021

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §

439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.