Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. august 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/97/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119201103
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4119201103.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera

Kolenčíka a JUDr. Lýdie Gálisovej, v spore žalobcu: H+L LUŠŇÁK, spol., s.r.o., so sídlom Cabaj-
Čápor 1048, IČO:34 103 210, zastúpený Advokátska kancelária KOTRUSZ-BENČÍK, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 57, Nitra, IČO: 47 237 252, proti žalovanému: L.. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/
XX, Q., zast. JUDr. Július Goga, advokát so sídlom Štefánikova 47, Nitra, IČO: 34 041 419, o zaplatenie
sumy 1749,65 eura s príslušenstvom, odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
17. mája 2022, č. k. 7C/9/2019-406, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 17. mája 2022, č. k. 7C/9/2019-406, pri
právnom posúdení podľa § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, § 631 osa. 1, § 633 ods. 1, 2, §
634 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ), § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej iba CSP), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1749,65 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1749,65 eura od 28. 11. 2018 do zaplatenia, a to všetko do

troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku (II. výrok).

2. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci smej, súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia
uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 01.02.2019, domáhal zaplatenia sumy 1749,65
eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 28.11.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov

konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe vzájomnej dohody došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo,
na základe ktorej si žalovaný dňa 12.10.2018 v prevádzke žalobcu objednal prípravu a zorganizovanie
oslavy, počet hostí bol dohodnutý na približne 85 ľudí, pričom požiadavkou žalovaného bolo, aby žalobca
vykonal dielo v podobe poskytnutia priestorov, prípravných prác súvisiacich s organizáciou, dekoračné
práce interiéru podľa zadaných požiadaviek, zabezpečenie nákupu surovín potrebných na prípravu
občerstvenia a personálne zabezpečenie celého priebehu dohodnutej akcie. Zo strany žalobcu bolo
umožnené žalovanému zabezpečiť si niektoré vlastné suroviny a to destilát, ktorý bol podávaný ako

prípitok, a mäso dodané v surovom stave, všetky vyššie uvedené služby boli vykonané za odplatu
vo výške obvyklej, a to podľa cenníkových cien, pričom vo vzťahu k dodaným plneniam žalovaným
došlo k odpočítaniu nákladov, ktoré žalobca vynaložil na ich zabezpečenie od ceny dodaného plnenia.
Hoci žalovaný niektoré suroviny dodal až na poslednú chvíľu, tieto pre neho na požadovaný spôsobv daný deň pripravil. Dodanými surovinami žalobca ušetril náklady spojené s ich nákupom, avšak
vynaložil náklady na ich spracovanie prípravu, doplnenie o prílohy, či ďalšie potrebné suroviny, ako
aj na ich samotné servírovanie v rámci akcie a na zabezpečenie priebehu celej akcie. Žalovanému

vyúčtoval poskytnuté služby, ktoré boli účtované podľa obvyklých cenníkových cien a uplatnil si nárok
na zaplatenie ceny diela a to vystavením faktúry č. 2018187 zo dňa 13.11.2018 so splatnosťou dňa
27.11.2018 na sumu 2875,55 eura, v ktorej boli jednotlivé položky rozpísané s tým, že od výslednej sumy
boli odpočítané náklady, ktoré ušetril na nákup surovín, ktoré žalovaný poskytol a navyše mu v rámci
dobrých vzťahov poskytol ešte dodatočnú zľavu z takto určenej ceny diela vo výške 15% z celkovej ceny

diela. Uvedeným spôsobom bola stanovená výsledná cena za dielo, ktorá predstavuje sumu vo výške
2875,55 eura. Žalovaný v lehote splatnosti faktúru neuhradil, preto bol opakovane telefonicky vyzývaný
k úhrade faktúry, pričom uhradil len sumu 1125,90 eura, ktorá bola na účet žalobcu pripísaná dňa
23.11.2018, vo zvyšnej časti faktúra nebola doposiaľ uhradená. V danom prípade je žalovaný povinný
zaplatiť sumu vo výške 1749,65 eura spolu s úrokom z omeškania, pričom dňa 04.12.2018 mu bola
zaslaná aj predžalobná výzva, na ktorú žiadnym spôsobom nereagoval.

3. Súd poukázal najmä na to, že v konaní nebolo sporné, že v prevádzke žalobcu sa konala dňa
12.10.2018akcia-narodeninováoslavapripríležitostidožitia30rokovsynažalovanéhoatopre85osôb,
z toho jedno dieťa. Oslava začala o 18.00 hod a trvala do 5.00 hod. rána. Žalobca zabezpečil personál,
pripravil priestory vrátane dekorácie podľa požiadaviek syna žalovaného, zabezpečil nákup potravín na

občerstvenie, prípravu jedla, servírovanie a personálne zabezpečenie celej oslavy. Nebolo sporné ani
to, že bola dohoda o tom, že je možné si doniesť vlastný destilát, mäso, pričom bola dodaná divina 13
kg, hydina v celku 7,5 kg, bravčové karé 3 kg, kuracie prsia 5,3 kg, údeniny: jaternice 6,5 kg, klobásy
9 kg a aperitív 3,4 l. V konaní bolo preukázané, že bola realizovaná výzdoba priestorov a slávnostné
prestieranie, ako aj poskytnuté ubytovanie na jednu noc s raňajkami, a to konkrétne tri dvojlôžkové izby.

Sporným zostala skutočnosť, aká bola dohoda zmluvných strán o výške odplaty (ceny) za predmetnú
akciu, resp. akým spôsobom sa dohodla cena za jedlá pripravené zo surovín dodaných žalobcovi. Súd
mal v konaní za preukázané, že žalobca uzavrel zmluvu o dielo so žalovaným, ktorý bol objednávateľom
oslavy narodenín syna žalovaného dňa 12.10.2018 v prevádzke žalobcu. Žalovaný čiastočne uhradil
sumu 1125,90 eura z faktúry vyhotovenej žalobcom na sumu 2875,55 eura za zrealizovanie oslavy a

po zohľadnení úhrady 1125,90 eura, zostatok dlžnej sumy predstavuje 1749,65 eura. Pokiaľ ide o výšku
ceny diela, sporným v konaní bolo to, či si zmluvné strany dojednali odmenu za zrealizovanie oslavy dňa
12.10.2018,resp.čidošlokdohodeocenedielaakoajkspôsobuzúčtovaniasurovíndodanýchzostrany
žalovaného, ktorému zo strany žalobcu bolo umožnené dodať niektoré vlastné suroviny a to destilát,
ktorý bol podávaný ako prípitok, mäso, koláče, víno, pagáče, zákusky. Do prevádzky žalobcu osobne

doniesol syn žalovaného mäso divinu 13 kg, mäso hydinu v celku 7,5 kg, mäso bravčové 3 kg, kuracie
prsia 5,3 kg, údeniny hurky a klobásy 6,5 kg a 9 kg, aperitív 3,4 l. V danom prípade nebolo sporné, že
oslavasauskutočniladňa12.10.2018pre85ľudí,začiatokbolccao18.00hod,aposledníhostiazoslavy
odišli pred 05.00 hod. nasledujúceho dňa. V čase pred začiatkom oslavy personál žalobcu pripravil
priestory podľa požiadaviek syna žalovaného, následne bola zabezpečená obsluha hostí a po skončení

oslavyuprataniepriestorov.Oslavazačalaprípitkom,predjedlobryndzovánátierkapočet85ks,85x1,30
eur, hlavné jedlo - jelenie mäso na grile s dubákovou omáčkou, zeleninovou oblohou a ryža a americké
zemiaky - počet 80, pre jedno dieťa kuracie nugetky s hranolkami, 4 x losos na grile s bylinkovým
maslom,varenézemiaky,3xkuracísteak.Od21.30hod.bolpripravenýšvédskystôlobsahujúci20porcií
pečeného kuraťa, 20 porcií bravčových rezňov, 15 porcií kuracieho steaku, 20 porcií kuracieho gordon,

pečené jaternice a klobásky, ako príloha k mäsu opekané zemiaky, plnka, ryža, chlieb, majonézový šalát,
cestovinový šalát chlieb. Okrem toho sa podávalo nealko, káva, minerálka, citrónová voda v džbánoch,
džúsy, coca cola, kofola, z alkoholických nápojov sa podávalo pivo čapované, nealkoholické a radler.
Bola realizovaná výzdoba priestorov a slávnostné prestieranie. Žalovaný v konaní rozporoval, že v roku
2017, keď mal u žalobcu inú akciu a to dňa 15.12.2017, dodal tiež mäso a to divinu a za jeho pečenie a

prípravu si žalobca účtoval cenu 2 eura, a teraz pri akcii zo dňa 12.10.2018 si účtoval sumu 11 eur na
porciu, t.j. spolu 880 eur z ktorej odpočítal sumu 221 eur. Žalovaný tvrdil, že ani v roku 2017 sa v rámci
objednania nedohodla cena. Prevádzkarka žalobcu I.. B. vo výpovedi tvrdila, že pri akcii dňa 12.10.2018
nebolodohodnuténič,pričomsavychádzalozcenyjedálneholístkuazúčtovaniemaloprebehnúťtak,že
sa odpočíta cena nákladov od finálnej ceny, kedy jednotlivá cena za porciu vychádzala z ceny uvedenej

v jedálnom lístku, ktorý majú zverejnený na webe. Konateľ žalobcu vo výpovedi v rozpore s výpoveďou
svedkyne uviedol, že o žiadnom sponzorskom nevie v súvislosti s akciou z roku 2017. Svedkyňa B.
vo výpovedi okrem toho uviedla, že pred akciou nevedeli objednávatelia ceny, cenotvorbu, ale podľa
jej tvrdenia, si mohli pozrieť jedálny lístok, kde je uvedené, čo koľko stojí. Na základe uvedeného súddospel k záveru, že pokiaľ ide o cenu - táto nebola dojednaná, preto sa má zaplatiť primeraná, resp.
obvyklá cena.

4. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nárok žalobcu na doplatenie zvyšnej sumy,
t. j. 1749,65 eura (faktúra vystavená na sumu 2875,55 eura, z ktorej bolo uhradené žalovaným
čiastka1125,90 eura) je dôvodný, pričom súd k veci uvádza, že porovnaním osláv zo dňa 15.12.2017
a zo dňa 12.10.2018, išlo v prípade oslavy z roku 2018 o väčšiu oslavu, honosnejšiu a tým pádom aj
nákladnejšiu, čo sa prejavilo aj vo výslednej cene za oslavu z roku 2018, ktorá trvala jednak dlhšie,

čo sa prejavilo aj v cene za nájom, ako aj množstvo dodaných surovín žalovaným bolo väčšie, a aj
množstvo a rôznorodosť pripravovaných jedál ako aj výzdoba bol honosnejšia a väčšia. Tak ako uviedol
odvolací súd, že v tejto súvislosti musí súd rešpektovať najmä rozdielnosť týchto dvoch osláv, najmä čo
sa týka sortimentu podávaných jedál, občerstvenia, dĺžky trvania osláv a vyzdobenia priestorov daného
penziónu. Takisto musí byť brané na zreteľ vyjadrenie samotného žalobcu v priebehu tohto konania,
z ktorého vyplýva, že medzi samotným žalobcom a žalovanými neexistovala žiadna zmluvná prax a

ani dohodnutá cena, s poukazom na ktorú by sa žalovaní mohli domnievať, že im bude účtovaná cena
za 1 porciu v sume 2 eura. S poukazom na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v
Nitre, žalobca predložil súdu pokladničné bloky iných zákazníkov ako aj cenník Penziónu Salaš a zistil,
tak ako vyššie súd konštatoval, že pokiaľ ide o cenu - táto nebola dojednaná a preto sa má zaplatiť
primeraná, resp. obvyklá cena, Za obvyklú cenu súd považoval práve ceny za jednotlivé jedlá a nápoje,

ktoré sú rovnako účtované pre hociktorého iného zákazníka. Z predložených pokladničných blokov je
zrejmé, že ceny za jednotlivé jedlá a nápoje, ktoré boli fakturované žalovanému sú porovnateľné s
cenami jedál a nápojov účtovanými iným zákazníkom. Súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu uložil
žalobcovi povinnosť zaslať súdu vyúčtovanie obdobných akcií, t.j. porovnateľných čo do stravy, nápojov,
dovezeného vlastného jedla a nápojov, ako aj honosnejšej výzdoby, za účelom porovnania postupu

žalobcu vo vzťahu k ostatným zákonníkom, avšak podaním zo dňa 20.4.2022 žalobca oznámil, že s
výnimkou akcií pre žalovaného nikdy takúto akciu, na ktorej by odpočítavali z cenníkových cien plnenia
dodané zákazníkom nerobil. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje
výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval
reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje).

Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné (tento jav sa v rímskom práve
označoval ako probatio diabolica). V civilnej procesualistike sa pre túto skutočnosť používa termín
negatívna dôkazná teória. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti
dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k
záveruotom,žeurčitánegatívnaskutočnosťjedaná.Nakoľkožalobcainúobdobnúakciuneorganizoval,

súd nemôže v danom prípade tvrdiť, že žalobca dôkazné bremeno nepreukázal. Naopak listinnými
dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise mal súd za preukázané, že žalobca pri fakturovaní ceny jedál a
nápojov postupoval obdobne ako pri iných zákazníkoch, pričom aj z predloženého cenníka mal žalovaný
možnosť oboznámiť sa s obvyklými cenami za jedlá, nápoje, výzdobu, ubytovanie a pod., pričom z
takto fakturovaných cien za jedlá a nápoje bolo zohľadnené to čo si žalovaný sám priniesol tak ako

súd uviedol v bode 51. odôvodnenia. Súd vo vzťahu k prestieraniu, nájmu za priestory považoval
vyúčtovanú sumu žalobcom za primeranú. Pokiaľ ide o skutočnosť, že nebol účtovaný poplatok za
donesenie vlastných zákuskov a slaných pochutín a ani korkovné, uvedené nie je predmetom tohto
konania.Žalovanývpriebehusporupredložilodbornýposudokspol.CateringServiceNitra,s.r.o.,pričom
tento odborný posudok nemožno v konaní považovať za dôkaz, nakoľko spol. Catering service Nitra,

s.r.o. sa nezaoberá reštauračnými službami a ide o názor a vyjadrenie politiky jednej prevádzky, nie
o všeobecne zastavaný názor a postup v rámci poskytovania zliav v prípade, ak si zákazník prinesie
vlastné suroviny, nápoje, pripravené jedlá a pod. Rovnako neobstojí ani argument, že najväčší rozdiel
v cene na jednu osobu vidno s akciou p. I. konanou dňa 19.10.2018, nakoľko pri počte fakturovanej
sumy 2797,05 eura počtom osôb (70) vyjde výsledná suma cca 39,95 eura na osobu obdobne ako pri

akcii žalovaného, avšak pri akcii p. I. bolo ubytovanie do 2:30 a na akcii, ktorá je predmetom sporu
bolo ubytovanie do 5:00, rovnako na akcii p. I. sa prenajímali 2 dvojlôžkové izby, na akcii žalovaného 3
dvojlôžkové izby, teda vidno rozdiely v porovnaní týchto dvoch akcií, avšak výsledná suma fakturovaná
žalovanémupredposkytnutímzľavyjevprospechžalovanéhopriprepočtenajednuosobu.Zuvedeného
je zrejmé, že tieto dve akcie nie sú obdobné a nemožno ich zrovnávať.

5. S poukazom na uvedené súd ustálil nárok žalobcu za dôvodný v plnej výške a preto zaviazal
žalovanéhozaplatiťžalobcovisumu1749,65eura.Spolustoutosumouuložilsúdžalovanémupovinnosť
zaplatiť žalobcovi aj príslušný zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1749,65 euraod 28.11.2018 do zaplatenia a to v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

6. Súd návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol, pretože ho považoval za nehospodárny,
nakoľko otázky ohľadne určenia ceny diela si súd vedel sám posúdiť a to aj s poukazom na právny názor
vyjadrený v rozsudku odvolacieho súdu, kde tento súd uviedol ako má súd prvej inštancie postupovať,
pričom súd je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.

7. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc odvolaciemu
súdu, aby doplnil dokazovanie pribratím znalca, resp., aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd pri správnych skutkových zisteniach
vyvodil nesprávne právne závery, najmä neprihliadnuc na viaceré podstatné skutočnosti. Predovšetkým
nesprávnevyhodnotilnesplneniesipovinnostižalobcuvydaťžalovanémupísomnépotvrdenieoprevzatí
objednávky. Absentuje tu preukázanie faktu, že napriek predchádzajúcemu uzrozumeniu žalovaného, si

môže priniesť čo chce a žalobca mu to pripraví. Napriek tomu bude akciu účtovať v cenníkových cenách
a že započíta dodané suroviny svojim jednostranným cenovým určením, nevýhodným pre žalovaného.
Tvrdil, že nebolo žalobcom preukázané, čo sa týka odsúhlasenia ceny diela podľa cenníka žalobcu.
Pokiaľ súd vyhodnotil túto skutočnosť v ako zistenú len konštatovaním, že cena je uvádzaná v cenníku
žalobcu, ide o vyvodenie nesprávneho právneho záveru. Ďalej namietal, že súd vôbec nezdôvodnil svoj

radikálny odklon od pôvodného právneho záveru, ktorý mal za preukázaný.

8. V konaní bolo preukázané, že žalobca pri prijímaní objednávky žalovaného priamo ako svojho
priateľa utvrdil o nadštandardnej priazni vyjadrenej slovným zvratmi: … “prines si čo chceš, mi Ti to
pripravíme…” Preto sa nemožno stotožniť ani s ďalším nesprávnym právnym posúdením, keď súd

nesprávne vyhodnotil nepreukázanie iných akcií v rámci ktorých by si klienti mali možnosť so súhlasom
reštaurácie priniesť vlastné suroviny na spracovanie. To, že sám žalobca potvrdil, že neboli žiadne iné
akcie, kde by si klienti dodali na spracovanie suroviny na objednanú akciu jednoznačne preukazuje
nadštandardnosť vzťahu medzi majiteľom a žalovaným a z neho prameniace dôvodné očakávanie
priaznivejšieho vyúčtovania akcie. Dôvodnosť očakávania bola naviac prakticky doložené predošlou

akciou z roku 2017.

9. V danom kontexte sa preto žalovaný domáhal právnej skutočnosti, aby súd prihliadol na to, že dodané
suroviny, ktoré boli žalobcom spracované a servírované boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
Súd nesprávnym právnym posúdením nezohľadnil túto skutočnosť a v plnej miere akceptoval postup

žalobcu, ktorý si svojvoľne stanovil cenu surovín ktoré mu nepatrili, bez predchádzajúceho súhlasu
vlastníka. Najmarkantnejšie sa javí fakt daného nesprávneho posúdenia pri podávanom aperitíve. Tento
ako domácu pálenku dodal žalovaný v rozsahu 3,4 litra, žalobca pálenku len rozlial do pohárikov,
pričom si zaúčtoval cenu aperitívu podľa cenníka, odrátajúc časť sumy s odôvodnením, že za takú
cenu by bol mohol on obstarať alkohol z veľkoobchodu. Súd však opomenul zjavný rozdiel v kvalite

podávaného aperitívu, keďže je všeobecne známe, že domáca pálenka je hodnotnejšia a viac žiadaná,
ako priemyselne spracovaný alkohol. Opomenula sa aj ďalšia skutočnosť, ktorá finančne znevýhodnila
žalovaného a cenovo zvýhodnila žalobcu a tou je DPH. Faktom zostáva skutočnosť, že pri tvorbe ceny
spôsobom, ako to bez súhlasu majiteľa domácej pálenky vykonal žalobca došlo k neakceptovateľnému
určeniu ceny. Na zvýraznenie možnej manipulácie s vlastníctvom žalovaného mohol žalobca pristúpiť

aj s inými požívatinami, napríklad so zákuskami, tortami. Aj tieto predsa žalobca musel uložiť na tácky,
nakrájaťapoložiťhosťom.Tumaltedatiežmožnosťakopriaperitívesisvojvoľneurčiťcenupodľasvojho
cenníkaaznejodrátaťseboustanovenúcenu,zaktorúbybolmoholtietozákusky,tortyvoveľkoobchode
obstarať. Aj tu platí, že pokiaľ boli tieto požívatiny vyrobené domácky, ich kvalita a žiadanosť u hostí
by bola určite vyššia. Vychádzajúc z tejto argumentácie, žalovaný sa opakovane domáhal právneho

posúdenia v intenciách právnej praxe. Poukázal na § 135b OZ a naň nadväzujúcu judikatúru.

10. V napadnutom rozsudku súd poukázal na to, že sa nedajú porovnávať oslavy z r. 2017 s oslavou
r. 2018 z dôvodu ich honosnosti. Žalovaný v rámci svojej argumentácie nikdy nestaval tieto skutočnosti
ako dôvodné na porovnávanie z hľadiska honosnosti týchto akcií. Zotrváva však na logickom tvrdení, že

rozsah dodaných surovín a ostatných požívatín bol jednoznačnou príčinou uvádzanej honosnosti oslavy
v roku 2018. V tejto súvislosti poukázal na porovnanie kalkulácie súm za oslavu konanú v roku 2017
a 2018. Súd prvej inštancie tým, že neakceptoval preložený návrh žalovaného o pribratí znalca odňal
mu možnosť konať pred súdom. Znemožnil žalovanému uskutočniť svoje procesné právo a tým došlo kporušeniu práva na spravodlivý proces. Záver znalca ako dôkaz k otázke primeranosti ceny za akciu pri
zohľadnení všetkých skutočností sa javí ako jedine spôsobilý na ustálenie tejto rozhodujúcej skutočnosti.

11. K predmetnému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca uvádzajúc, že súd prvej inštancie
sa vo vydanom rozsudku dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami a argumentmi
uvedenými žalovaným a vec správne právne posúdil. Vydaný rozsudok považuje za vecne správny a
dostatočne odôvodnený. Napadnutý rozsudok v plnom rozsahu rešpektoval a naplnil postup v rámci
dokazovania a právneho posúdenia veci, ktorý mu nariadil odvolací súd v rozsudku Krajského súdu v

Nitre č. k. 5Co/148/2020-321 zo dňa 08.09.2021. Žalobca uviedol, že v zmysle intencii odôvodnenia
rozsudku odvolacieho súdu dostatočne preukázal účtovnými dokladmi z iných akcií, že cena vyúčtovaná
žalovanému je skutočnou cenou obvykle účtovanou za akcie podobného druhu. Skutočnosť, že
predložené dôkazy predstavujú pokladničné bloky vystavené registračnou pokladnicou, sama osebe
dokazuje, že v prípade jednotlivých položiek ide o obvyklé ceny, ktoré v zmysle cenníka nahral do
pokladničného registračného systému a sú pod týmito názvami a týmito jednotkovými cenami obvykle

účtovanévšetkýmzákazníkom,ktoríotakútoslužbupožiadajú.Predloženýmidôkazmibolopreukázané,
že žalovanému boli za prípravu jedla ako aj za ostatné služby účtované obvyklé ceny podľa cenníka,
podľa ktorých žalobca postupoval aj vo vzťahu k iným zákazníkom, ktorí v priebehu rozhodného obdobia
využili jeho služby a ktoré predložil v súdnom konaní. Žalovaný nebol pri poskytovaní služieb žiadnym
spôsobom cenovo znevýhodnený, ba práve naopak, bola mu navyše poskytnutá dodatočná zľava z

celkovej ceny služieb a rovnako mu bolo umožnené si bezplatne priniesť niektoré vlastné suroviny,
ktorých cena mu bola odpočítaná. Rovnako tak mu bolo umožnené si bezplatne priniesť alkohol, koláče,
zákusky, slané pochutiny a to dokonca bez účtovania obvyklého paušálneho poplatku v sume vo výške
100,- €. Je to naopak žalovaný, ktorý by mal súdu preukázať z akého dôvodu by sa žalovanému mali
určovať iné ako cenníkové ceny. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a aby žalobcovi priznal právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonnej lehote pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi

podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) preskúmal napadnutý prvoinštančný rozsudok bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd podané odvolanie zo
strany žalovaného zo dňa 15. 06. 2022 smerujúce proti rozsudku OS Nitra zo dňa 17. 05. 2022 č. k.
7C/9/2019-406 vyhodnotil za nedôvodné s rozhodnutím o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

16. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 631 OZ, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

20. Podľa § 632 OZ, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať
objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie
predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.21. Podľa § 634 ods. 1 OZ, ak nie je výška cena dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými
predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
22. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
23. V prípade tohto prebiehajúceho odvolacieho konania, odvolací súd pri viazaní svojou zákonnou
povinnosťou skúmať, či odvolaním zo strany žalovaného napadnutý prvoinštančný rozsudok zaväzujúci
žalovaného na zaplatenie sumy 1.749,65 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 28.11.2018
žalobcovi nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád obsiahnutých v ust. § 389

ods. 1 CSP, prijal ten záver, že napadnutý rozsudok ani jednou z procesných vád v zmysle § 389 ods.
1 CSP netrpí, a preto ho ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd
odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje
(§ 387 ods. 2 CSP).
24. Súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu voči
žalovanému ohľadom zaplatenia sumy 1.749,65 eura s príslušenstvom (v poradí prvé rozhodnutie vo

veci samej č.k. 7C/9/2019-243 z 10.09.2020-243 na základe podaného odvolania žalobcu a žalovaného
vo vyhovujúcom zamietajúcom výroku a výroku o náhrade trov konania zrušil Krajský súd v Nitre
rozsudkom zo dňa 08.09.2021, č.k. 5Co/148/2020-321 a vec v rozsahu zrušenia vrátil prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie, v dostatočnom rozsahu zistí skutkový stav, pričom zároveň rešpektoval aj
záväzný právny názor odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) tak, ako bol obsiahnutý v časti citovaného

rozsudku Krajského súdu v Nitre, týkajúcej sa zrušenia predmetných výrokov. Pokiaľ ide o zistený
skutkový stav, prvoinštančný súd ho správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení všeobecného
hmotnoprávneho predpisu (OZ) v zmysle ich citácie obsiahnutej v bodoch 39. až 52 odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Takisto aj proces vyhodnotenia v tomto spore vykonaných dôkazov súdom prvej
inštancie je potrebné vyhodnotiť ako plne súladný s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP, t. j., že vykonané

dôkazy súd hodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, a to s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo.
25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že v súvislosti
s rozhodovaním danej prejednávanej veci bol zo strany prvoinštančného súdu správne vzatý zreteľ
na to, že v prípade uzatvorenej zmluvy o dielo medzi stranami sporu išlo o zmluvu spotrebiteľskú,

ktorá sa spravuje príslušnými ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj
ustanoveniami § 52 a nasl. OZ. Súd prvej inštancie po stránke právnej a zároveň aj argumentačnej
správne zareagoval na tú skutočnosť, že v danom prípade išlo o zmluvu o dielo neobchodného
charakteru, spravujúcu sa ust. § 631 a nasl. OZ, a nie o zmluvu obchodného charakteru, ktorá sa
posudzuje podľa § 536 až § 565 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti prvoinštančný súd vyhodnotil

správne aj absenciu jednej z podstatných náležitostí zmluvy tohto druhu, ktorou je dohoda zmluvných
strán o cene zhotoviť sa majúceho diela.
26. Napriek tomu, že predmetná zmluva o dielo neobsahovala dohodu zmluvných strán o cene diela,
uvedený nedostatok ju nestavia do pozície neplatnosti, pričom v súvislosti s určovaním výšky ceny diela
je potrebné postupovať tým spôsobom, že sa má zaplatiť primeranú, resp. obvyklú cenu diela. Za

obvyklú cenu s poukazom aj na zaujatý právny záver obsiahnutý v zrušujúcej časti rozsudku Krajského
súdu v Nitre zo dňa 08.09.2021 č.k. 5Co/148/2020-321 súd prvej inštancie opodstatnene považoval
cenu, resp. ceny za jednotlivé jedlá a nápoje účtované žalobcom hociktorým iným zákazníkom.
Listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi (cenník jedál a fakturácia jednotlivých jedál a nápojov
ostatným zákazníkom), aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca uniesol dôkazné bremeno v tom

smere, že pri účtovaní výšky ceny jedál a nápojov poskytnutých na predmetnej oslave žalovanému
postupoval žalobca zhodne ako pri určovaní výšky cien jedál a nápojov pre ostatných zákazníkov.
27. Za vecne správne je potrebné vyhodnotiť aj konštatovanie prvoinštančného súdu o nemožnosti
žalobcu uniesť dôkazné bremeno ohľadom vyúčtovania iných akcií podobného druhu a vzájomného
porovnania výšky účtovaných cien za poskytnuté jedlá na týchto akciách, pretože žalobca okrem

akcie s termínom konania dňa 12.10.2018 akciu obdobného typu pre iného zákazníka neorganizoval.
Vychádzajúc z uvedeného je potrebné prijať ten záver, že v dôsledku platnosti zásady negatívnej
dôkaznej teórie objektívne nemožno preukázať neexistenciu určitej skutočnosti prostredníctvom
tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá
negatívna skutočnosť je daná.

28. Odvolací súd sa stotožňuje aj so zaujatým právnym názorom prvoinštančného súdu v tom smere,
že z hľadiska výšky účtovaných cien sa jedlá a nápoje, resp. vyúčtovania druhotných nákladov nie je
možné porovnávať akcie organizované žalobcom pre žalovaného v termínoch 15.12.2017 a 12.10.2018,
pretože ako správne uviedol súd prvej inštancie v prípade akcie (oslavy, konanej dňa 12.10.2018)išlo o akciu väčšiu, dlhšie trvajúcu, s vynaložením vyšších nákladov na mzdy zamestnancov, nájom za
poskytnutý sortiment jedál, ako aj poskytnuté ubytovanie v troch izbách penziónu. V spore vykonaným
dokazovaním nebola preukázaná žiadna existencia dohody medzi stranami tohto sporu, ktorá by svojím

obsahom mohla preukazovať takú zmluvnú prax, že účastníci tejto dohody by sa mohli dohodnúť tak,
resp. žalovaný by sa mohol domnievať, že mu bude účtovaná cena za 1 porciu jedla v sume 2,- eurá.
29. S poukazom na platnosť zásady hospodárnosti občianskoprávneho konania, ako aj špecifiká danej
prejednávanej veci, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie a na rozdiel od žalovaného nevzhliadol
potrebu k tomu, aby v danej prejednávanej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie na preukázanie

výšky ceny diela, ktorou malo byť vyčíslenie celkovej ceny, spojenej s realizáciou oslavy životného
jubilea syna žalovaného, s termínom jej konania dňa 12.10.2018. Podľa názoru odvolacieho súdu,
spravodlivým a objektívnym vyčíslením celkovej ceny predmetnej oslavy je spôsob stanovenia tejto
ceny prvoinštančným súdom, ku ktorému spôsobu nemá žiadne výhrady ani odvolací súd. V tejto
súvislosti bolo zo strany súdu prvej inštancie správne poukázané na nulovú hodnotu odborného posudku
podaného spoločnosťou Catering Service Nitra s.r.o., ktorá spoločnosť sa nezaoberá poskytovaním

reštauračných služieb, pretože ide o vyslovený názor a vyjadrenie politiky jednej prevádzky, a nie o
všeobecne zastávaný názor a prípadne aj postup pri poskytovaní výšky zliav tým zákazníkom, ktorí si
na akciu z časti prinesú vlastné suroviny a nápoje.
30. Vo vzájomnom kontexte takto načrtnutých dôvodov, odvolací súd podané odvolanie žalovaného
smerujúceho voči prvoinštančnému rozsudku zo dňa 17.05.2022 č.k. 7C/9/2019-406 vyhodnotil za

nedôvodné a rozhodol o ňom tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1,2 CSP odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok II. napadnutého rozsudku o náhrade
trov prvoinštančného konania.
31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1,2 CSP tak, že ich náhradu v rozsahu 100% priznal plne úspešnému žalobcovi v tomto konaní

voči neúspešnému žalovanému v tomto konaní. O výške tejto náhrady rozhodne súdny úradník na súde
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
32.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).