Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. august 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 67Ek/777/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123270767
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. PhDr. Miriam Dianová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123270767.1

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto IČO: 35 807 598 právne zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát,
so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves
IČO:42 185 190 proti povinnému: O. U., O.: XX.XX.XXXX, Z. V. D. XXX/XX, XXX XX Z. o vymoženie
528,14 EUR s príslušenstvom o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1069,51 EUR
od 16.04.2002 do 09.05.2002, 0,25 % denne zo sumy 950,67 EUR od 10.05.2002 do 15.06.200, 0,25
% denne zo sumy 552,34 EUR od 16.06.2005 do 09.01.2020, 0,25 % denne zo sumy 540,24 EUR od
10.01.2020do23.06.2021,0,25%dennezosumy528,14EURod24.06.2021dozaplatenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.03.2023 domáhal od

povinného vymoženia príslušenstva, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe exekučného
titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 42ROB/678/02-6 zo dňa 11.07.2022,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.02.2003 (ďalej v texte aj ako „exekučný titul“).

2. V návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený v časti E) formulára (Vymáhaný nárok) uplatnil okrem
istiny vo výške 528,14 Eur aj úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1069,51 EUR od

16.04.2002 do 09.05.2002, 0,25 % denne zo sumy 950,67 EUR od 10.05.2002 do 15.06.200, 0,25 %
denne zo sumy 552,34 EUR od 16.06.2005 do 09.01.2020, 0,25 % denne zo sumy 540,24 EUR od
10.01.2020 do 23.06.2021, 0,25 % denne zo sumy 528,14 EUR od 24.06.2021 do zaplatenia a iné -
trovy konania vo výške 50,45 Eur.

3. Súd výzvou zo dňa vyzval oprávneného, aby opravil návrh na vykonanie exekúcie v časti E) formulára

(Vymáhaný nárok) tak, že odstráni z návrhu na vykonanie exekúcie úroky z omeškania: vo výške 0,25
% denne vyššie uvedené, vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o nárok vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom dojednanie o úrokoch z omeškania presahujúcich zákonnú výšku
úrokovzomeškaniavobčianskoprávnychvzťahov,ktorébolináslednevtejtonezákonnejvýškepriznané
exekučným titulom, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho je tu daný
dôvod pre čiastočné zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného

poriadku.

4. Oprávnený dňa 07.08.2023 doručil súdu podanie k spisu, kde trval na uplatnených úrokoch z
omeškania.

5. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučnýporiadok“), exekučným titulom na účely tohto zákona je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

6. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

7. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné
zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou .

8. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“),
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

12. Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

13. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj ako „zákon č. 634/1992
Zb.“) v znení účinnom od 01.01.2000 do 31.03.2002, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie
zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

14. Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom od 01.01.2000 do 31.03.2002, typová
zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo

na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi

15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, pripadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol plnený. Súd je v exekučnom

konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na
vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa §53 ods. 3 Exekučného poriadku,pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by
došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa §
61k ods. 1 Exekučného poriadku.

16. V rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie súd pristúpil k posúdeniu dôvodnosti
predmetného návrhu na vykonanie exekúcie a nároku priznaného exekučným titulom v zmysle aktuálnej
judikatúry. Je potrebné uviesť, že v danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej aj ako „ZoUNEK“). V zmysle uvedeného predpisu dal zákonodarca možnosť
oprávnenému, v prípade ak dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia
pohľadávky prostredníctvom opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Tento opätovný návrhu na
vykonanie exekúcie súd posudzuje ako každý iný nový návrh na vykonanie exekúcie v zmysle súčasnej
právnej úpravy. Súd v tomto smere poukazuje na zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu Slovenskej
republike prijatého v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa

15.06.2022, podľa ktorého je s poukazom na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku exekučný
súd oprávnený a povinný vykonávať hmotnoprávny prieskum vymáhaného nároku v prípade, ak sa
tento vymáha na podklade platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom priznaného
titulom spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní a od doručenia
platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil, pretože by

inak rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu
ochranu. Ústavný súd predmetné stanovisku prijal vychádzajúc predovšetkým z rozsudku súdneho
dvora C-448/17 a majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúci jej z postavenia členského
štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie
práva na súdnu ochranu ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie

eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („...
v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je
nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo
preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola
zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania

odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala,
aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je
postihnuté základné konanie - konanie o vydanie platobného rozkazu (platobný rozkaz vydaný vyšším
súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného
rozkazu,nutnosťodporvecneodôvodniť,čovsúhrnevyvolávastavnezabezpečeniamožnostiskúmania

neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vyčítaný Súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo
kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný v štádiu vykonávacieho konania.
Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v
exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul -platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom
z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda

skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami,
ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných
smernicou 93/13/EHS (III. ÚS 324/2021-49).“ (Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 650/2022 zo dňa 02. 02. 2023)
Zjednocujúce stanovisko Ústavný súd SR aplikoval už vo viacerých exekučných veciach (vedených
nielen tunajším súdom) , možno spomenúť napr. nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 324/2021 zo dňa 14. 07.

2022, nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 650/2022 zo dňa 02. 02. 2023 či nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 648/2022
zo dňa 02. 02. 2023.

17. Z uvedeného je zrejmé, že exekučný súd nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu -
platobného rozkazu, ktorý bol vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, možnosť

podania odporu bola limitovaná na lehotu 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava
vyžadovala,abyspotrebiteľtakýtoodporvecneodôvodnil.Súdsaoboznámilsospotrebiteľskouzmluvou
vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje a zistil, že zmluva o úvere z ktorej
vyvodzuje oprávnený svoj nárok vymáhaný v exekučnom konaní, bola podpísaná medzi oprávneným a
povinným, pričom povinný je spotrebiteľom nakoľko je fyzická osoba, ktorá pri uzatvorení zmluvy o úvere

nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, keďže povinný bol v zmluve označený
menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a trvalým pobytom. Oprávnený je
veriteľom nakoľko je právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Posúdením danej zmluvy mal teda súd za preukázané, že sa jedná o spotrebiteľské zmluvnédojednanie. Súd teda preskúmal nárok priznaný exekučným titulom a zistil, že výška úrokov z omeškania
nebola priznaná v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č.
87/1995Z.z.Jetedanesporné,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisozmluvouoúvereč.4060506zo

dňa 17.01.2002, pričom uvedená zmluva bola vyhodnotená ako zmluva spotrebiteľská. Súd nepopiera
charakter zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka by však znamenala spochybnenie režimu ochrany práv
spotrebiteľa obsiahnutého v právnych predpisoch upravujúcich spotrebiteľské vzťahy. Aj keď v čase
uzavretia zmluvy o úvere ešte Občiansky zákonník neobsahoval úpravu spotrebiteľských zmlúv, na

zmluvný vzťah oprávneného a povinného dopadala právna úprava zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa. Ustanovením § 23 ods. 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. (účinným od 1. januára 2000
do 24. novembra 2004) bol do práva Slovenskej republiky zanesený pojem tzv. „typovej“ zmluvy, ktorou
sa rozumela zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa § 23a ods. 2 tohto zákona typová zmluva nesmela
obsahovať: a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi

právamiapovinnosťamizmluvnýchstrán,najmä1.podmienky,ktoréviažupredajvýrobkunaposkytnutie
služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby a 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje
predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho
ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; resp. b) podmienky, ktoré
sú v rozpore s dobrými mravmi. V období od 25. novembra 2004 do 30. júna 2007 potom zmenené

znenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. už definovalo „typové“ zmluvy ako zmluvy „spotrebiteľské,“
ktorými boli zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Občiansky zákonník následne definoval
spotrebiteľské zmluvy v „obnovenom“ ustanovení § 52, a to od 1. apríla 2004. Hoci zmluva o úvere

uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 06.08.2001 nemohla spadať do definície spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného až od 01. 04. 2004, nemôže byť sporu o tom,
že táto zmluva bola a je typovou (spotrebiteľskou) zmluvou v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v
znení účinnom do 31. 03. 2002 vrátane, keďže tu išlo o zmluvu uzavretú (formálne) podľa Obchodného
zákonníka, a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé,

že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil.

18. Súd na tomto mieste tiež uvádza, že účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva,
že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súdna prax je jednotná v tom,

že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády
SR č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej
prekročenie nie je prípustné. Ak sa úroky z omeškania dohodnú, musia mať primeranú výšku, ktorá
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o úrokoch z
omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Pre určenie výšky úroku z omeškania je rozhodujúce,
kedy sa dlžník dostal do omeškania. V prejednávanej veci je preukázané, že povinný sa s vrátením
poskytnutého úveru dostal do omeškania dňa 08.09.2001. Súd zistil, že v občianskoprávnych vzťahoch
v zmysle v tom čase platného § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola výška úrokov z omeškania
počítaná ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V období, kedy sa povinný dostal do omeškania bola
základná úroková sadzba NBS vo výške 8,80 %. Keďže v danom prípade dojednaný úrok z omeškania
predstavoval výšku 91,25 % ročne (0,25 % denne) oproti zákonnému úroku z omeškania v sadzbe 17,60
% ročne, súd uvádza, že takto dojednaný a následne priznaný úrok z omeškania je v rozpore s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb., ktoré kogentne

stanovujú hornú hranicu úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, ktorým spotrebiteľský
vzťah jednoznačne je, pričom prekročenie tejto hranice nie je prípustné. Na tomto mieste je potrebné
doplniť, že prijateľnosť (ale tiež neprijateľnosť) konkrétnej zmluvnej podmienky atak i jej platnosť
(resp. neplatnosť) sa musí posudzovať vo vzťahu k príslušnému zmluvnému dojednaniu v podobe
zadefinovanej dohodou účastníkov právneho vzťahu (čo možno vyjadriť i tak, že zmluvná podmienka

stojíipadálenakocelok).Každázmluvnástranataktoznášarizikonaformulovaniapríslušnejpodmienky
celkom určitým spôsobom; spotrebiteľ riziko, že pre prípad nie celkom uváženého pristúpenia na určitú
podmienku a následného neopodstatneného dovolania sa ním neprijateľnosti ho podmienka bude
zaväzovať a dodávateľ naopak riziko, že podmienka majúca mu poslúžiť, neobstojí. Takéto zmluvnédojednanie predstavuje hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami a je v rozpore s dobrými mravmi,
a to z dôvodu, že v danom prípade nešlo o čisto obchodnoprávny vzťah, ale o vzťah spotrebiteľský, teda
občianskoprávny. V rámci zmluvy o úvere výšku úroku z omeškania nebolo možné dojednať, pretože

sa jednalo o spotrebiteľský (občianskoprávny) vzťah, v ktorom sa úrok z omeškania spravuje § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že v exekučnom titule uvedený
úrokzomeškaniapodstatnýmspôsobompresahujeobvyklúúrokovúmierustanovenúNárodnoubankou
Slovensko pre úroky z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, v čoho dôsledku úrok z omeškania
z exekučného titulu bol priznaný v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3

Nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z. z.

19. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MObdo
5/2009 zo dňa 26.11.2009, podľa ktorého: „Vzhľadom na väzbu dôvodov, ktoré viedli k dohodnutiu
konkrétnej výšky úrokov z omeškania (1 % denne) a okolnostiam, ktoré ich sprevádzali, ako aj na väzbu
dôvodov nesplnenia zabezpečeného záväzku a v konečnom dôsledku dopadom priznania dojednaného

úroku z omeškania vo výške 1% za každý deň omeškania, ktorý podľa priznania oboch súdov z časti
istiny v sume 39 200 Sk predstavoval 365 % ročne, možno konštatovať, že v danom prípade išlo zo
stranyžalobcuoporušeniezásadpoctivéhoobchodnéhostyku.Zaneprimeranevysoký,atedavrozpore
s dobrými mravmi, možno považovať aj úrok z omeškania vo výške 0,1% denne, keď vzhľadom na dĺžku
trvania súdneho sporu je suma takto určených úrokov z omeškania pri pohľadávke na zaplatenie 54 375

Sk celkom 274 267,50 Sk (9 104,01 Eur), teda viac ako 504% a pri pohľadávke na zaplatenie 18 575 Sk
celkom 93 042,18 Sk (3 088,43 Eur), teda viac ako 500%. Túto skutočnosť je preto potrebné posudzovať
aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi,
ktorý platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy a podľa ktorého absolútne neplatným je každý právny
úkon, ktorý sa svojim obsahom alebo účelom dobrým mravom prieči. Je potrebné zdôrazniť, že aj na

zmluvnom základe spočívajúce úroky z omeškania podliehajú rovnako ako úroky z pôžičiek a z úverov
hraniciam rozporu s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi nastáva z dôvodu hrubého nepomeru
medzi vzájomnými plneniami zmluvných strán, ktoré spočívajú v dojednaní neprimeranej výšky úrokov
z omeškania či zmluvnej pokuty. Neprimeranosť konkrétneho dojednania spočíva najmä v hrubom
nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností jednej zmluvnej

strany.“

20. Súd po preskúmaní spisového materiálu mohol konštatovať právny záver, že v časti uplatneného
úroku z omeškania je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.3
písm. e) Exekučného poriadku. V danom prípade sa totiž jedná o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy, pričom dojednanie o úrokoch z omeškania presahujúcich zákonnú výšku úrokov z omeškania v
občianskoprávnych vzťahoch, ktoré boli následne v tejto nezákonnej výške priznané exekučným titulom,
súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho je tu daný dôvod pre čiastočné
zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku a preto súd
návrh na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania v zmysle § 53 ods.3 písm. e) v spojení s § 53

ods. 4 Exekučného poriadku zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.