Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010062
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5823010062.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanej: T.

L., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.07.2023 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.. Š. XXX/XX, Z., rozvedená, na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

dňa 30.11.2022 v čase o 05:50 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedla osobné

motorové vozidlo zn. Renault Megane, EČV: K.-XXXBR v Nižnej v časti Malá Orava smerom na cestu
I/59 Nižná, kde z dôvodu, že nezastavila pri zvislom dopravnom značení Stop, daj prednosť jazde, bola
hliadkou polície predpísaným spôsobom zastavená na ulici Nová Doba, Nižná pri futbalovom ihrisku,
pričom bola následne vyzvaná k podrobeniu sa dychovej skúške, pričom znaleckým posudkom znalca z
odboru zdravotníctvo a farmácia bolo zistené, že minimálna koncentrácia alkoholu v krvi obvinenej dňa
30.11.2022 v čase o 05:50 hod. bola minimálne 1,03 g/kg,

t e d a

vykonávalavstavevylučujúcomspôsobilosť,ktorýsiprivodilavplyvomnávykovejlátky,činnosť,priktorej
by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť škodu na majetku,

t ý m s p á c h a l a

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. l/
Trestného zákona, za použitia § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na peňažný trest vo výmere 400,-
(štyristo) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu
ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) dní nepodmienečne.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 20.02.2023 na T. L. obžalobu pre prečin
ohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Trestnéhozákonanatomskutkovomzáklade,

ako je vyššie uvedené.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní chcela s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku urobila vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/
Trestného poriadku a obžalovanej postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaná uviedla, že porozumela čo tvorí podstatu skutku, ktorý jej je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o
práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť
o spôsobe obhajoby. Obžalovaná uviedla, že áno.

§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaná uviedla - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestný/e čin/y jej kladený/é za vinu. Obžalovaná uviedla - áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona. Obžalovaná uviedla - uznala som vinu za spáchaný skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor nemal pripomienky, aby súd vyhlásenie obžalovanej prijal, súd
uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej o tom, že nepopiera
spáchanie skutku, kladeného jej za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 15.02.2023 č. Pv
453/22/5507, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v

akom obžalovaná nepoprela spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom
o treste a ochrannom opatrení.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že je rozvedená a má 2 plnoleté deti, ktoré bývajú s ňou v
spoločnej domácnosti a študujú na vysokej škole. Pracuje vo firme X., ktorá je vzdialená od jej bydliska

asi 2 km, kým jej nebol zadržaný vodičský preukaz, chodila autom do práce, ale teraz chodí buď pešo,
alebo ju vozia kolegovia.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s EKV,
výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpisom RT a aktuálnym odpisom RT.

Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten,
kto vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, v rámci ktorého
nepoprela spáchanie skutku, sa súd bližšie otázkou viny obžalovanej nezaoberal.

S poukazom na tieto skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovanej, ktorú v celom
rozsahu uznal vinnou z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného

zákona.V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého

trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je
pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými
prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou

a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej

činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak
na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri
ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť

úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu
vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania

sapáchateľanazákladeobjasneniajehoosobnostnýchvlastnostíaichspojitostísospáchanýmtrestným
činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má
veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho
postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu

a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti
dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie
uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť nápravy uložil obžalovanej peňažný trest vo výmere 400,- eur s tým, že pre prípad úmyselného
zmarenia výkonu peňažného trestu jej súd uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 dní
nepodmienečne.

Zároveň jej uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 18

mesiacov.

Súd má za to, že z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie uložený trest, je trestom primeraným
a zodpovedajúcim zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona. Súčasne je súd
toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v

neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.