Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122391961
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:6122391961.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobcu: SPP -

distribúcia, a. s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava-Ružinov, zast.: Mgr. Miroslav
Hanec, IČO: 37 976 486, Hruštiny 602, 010 01 Žilina proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX/
XX, XXX XX C. D., zast.: Mgr. Marcel Péli, LL.M., M. R. Štefánika 157/45, 017 01 Považská Bystrica o
zaplatenie 7 372,01 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 7 372,01 Eur s
úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 7 372,01 Eur od 21.5.2021 do zaplatenia.

II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 7372,01 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil
tak, že právnym titulom pohľadávky voči žalovanému je neoprávnený odber zemného plynu - podľa § 82
ods. 1 písm. a) bod 2., písm. b) a písm. c) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len ,,ZoE“). Z tohto
dôvodu spor nie je spotrebiteľský. Plyn bol odoberaný na odbernom mieste: C. XX/XX, XXX XX C. D..
Dňa 13.04.2021 vykonali kontrolu odberného miesta, pri ktorej zistili odber plynu bez plynomeru - tento
bol nahradený provizórnym prepojením hadicou (tzv. ,,krátky spoj“). Uvedené potvrdzuje vyhotovený
zápis. Dňa 13.04.2021 na odbernom mieste demontovali krátky spoj. O tom svedčí zápis zo dňa

13.04.2021. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) bod 2. ZoE, neoprávneným odberom plynu je
odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu. V zmysle ustanovenia § 82
ods. 1 písm. b) ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber nemeraného plynu. V zmysle ustanovenia
§ 82 ods. 1 písm. c) ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber plynu bez určeného meradla.
Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike
povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Žalovaný zodpovedá žalobcovi
za spôsobenú škodu ako vlastník nehnuteľnosti, v ktorej bol zistený odber nemeraného plynu - odberné

miesto: C. XX/XX, XXX XX C. D.. Odber nemeraného plynu prebiehal v období 14.10.2018 - 13.04.2021.
O tom svedčí výpis z listu vlastníctva zo dňa 13.04.2021. Podľa Rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 30.10.2013, sp. zn. 41Cob 122/2013: ,,Vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho
domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom.“ Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi
distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva
hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z.. Dňa 30.04.2021 žalobca žalovanému vyúčtoval škodu spôsobenú
neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie 14.10.2018 - 13.04.2021, určenú podľa cit.

vykonávacieho predpisu vo výške 7 372,01 € - Vyúčtovanie č. 9000395388 bolo splatné dňa 20.05.2021.
Prílohou vyúčtovania je výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa
30.04.2021. Dňa 13.04.2021 žalovaný vo výpovedi do zápisnice na OO PZ Nitrianske Pravno uviedol,
že po vyúčtovaní je ochotný uhradiť škodu, ktorá vznikla spoločnosti SPP - distibúcia, a.s. Podľa § 558prvá veta Občianskeho zákonníka ,,Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.“ Žalovaný zodpovedá žalobcovi za spôsobenú
škodu pretože uznal dlh vo výške 7372,01 € z titulu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu,

ktorý bol podľa Vyúčtovania č. 9000395388. O tom predložil dôkaz: vyúčtovanie č. 9000395388 zo dňa
30.04.2021, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 30.04.2021,
cenník externých služieb SPP- distribúcie, a.s., fotodokumentáciu na odbernom mieste. Dňa 01.08.2022
odoslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu na bezodkladnú úhradu pohľadávky, o čom svedčí
predžalobná výzva zo dňa 01.08.2022. Do podania žaloby nebola vykonaná žiadna úhrada dlžnej sumy.

Neuhradený zostatok ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu predstavuje sumu 7372,01
€. Uplatnil si úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to 5,00 % ročne zo sumy 7372,01 € od 21.05.2021 do
zaplatenia. S uplatňovaním nároku nám vznikli trovy konania.

2. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz 9Up/651/2022, zo dňa 16. augusta, proti ktorému podal

žalovaný odpor. Vec bola následne postúpená tunajšiemu súdu.

3. V odpore žalovaný poprel výšku údajnej škody, ktorá sa v platobnom rozkaze uvádza, ako i
tú skutočnosť, že by mal on, ako osoba zaviniť nelegálny odber plynu nachádzajúci sa na jeho
nehnuteľnosti.Keďprebiehalanajehonehnuteľnostiobhliadka,resp.kontrolaplynovoduzamestnancom

SPP - distribúcia, a. s., IČO: 37 976 486, kontaktoval ho policajný príslušník, aby sa dostavil k predmetnej
nehnuteľnosti, za účelom vyšetrovania, že mal byť nahlásený zásah do prípojky, a pravdepodobne sa
jedná o „čierny odber “. V ten istý deň, niekoľko hodín pred tým ako mu volal policajný príslušník,
telefonovali jeho manželke susedia, že už pred obedom, im niekto „pobehuje“ po pozemku, prípadne v
jeho okolí, a že sa pravdepodobne jedná o pracovníka SPP. Túto skutočnosť spočiatku neriešili, nakoľko

to nepovažoval za dôležité. K nehnuteľnosti sa dostavil až v nadväznosti na telefonát od policajného
príslušníka. Tento telefonát však prišiel niekoľko hodín po tom, čo jeho manželku kontaktovali susedia,
že pravdepodobne pracovník SPP vykonáva na našej nehnuteľnosti nejaké úkony, o ktorých ma ho
majiteľa nehnuteľnosti nikto neinformoval, a teda nemal akúkoľvek vedomosť o tom, čo tam vykonáva,
a to až do jeho príchodu, po telefonáte s príslušníkom polície. Na predmetnej nehnuteľnosti nikdy plyn

neodoberal, odkedy sa kúpila, nakoľko plyn tu bol už v čase kúpy odpojený. Tepelná pec sa síce v
nehnuteľnosti nachádzala, ešte po predchádzajúcej majiteľke, ale pri kúpe mu bolo povedané, že pec je
pokazená, a plyn je odpojený, a keby to chcel zapájať, musel by kúpiť novú, a nanovo riešiť pripojenie
na plyn, a tak od tejto myšlienky upustil. Predmetná nehnuteľnosť slúžila ako pohostinstvo. Už pol
roka pred zisteným nelegálnym odberom plynu dal nehnuteľnosť na predaj, nakoľko počas pandémie

COVID 19, niekedy pred dvomi rokmi ukončil prevádzku pohostinstva, a odvtedy bola táto nehnuteľnosť
celkovo odstavená od energií, elektriku si vypínali na hodinách, a chodil tam raz za dva až tri týždne,
aby skontrolovali priestor a vyvetrali. Počas prešetrovania na mieste samom niekoľko krát žiadal a
vyzýval pracovníka SPP, aby mu vysvetlil, akým spôsobom dochádza k nelegálnemu odberu, ... Na
otázky mu pracovník SPP odpovedal „že sa mu to nechce“, a následne na to odmontoval regulátor, so

slovami, že: „aj tak je pokazený, aj tak by to nešlo preukázať“ , že tu dochádza k čiernemu odberu plynu.
Pracovník plynární svojou ľahkomyseľnosťou pochybil na obhliadke mojej nehnuteľnosti. Žiadal, aby
bol v konaní vypočutý prítomný policajt ako svedok, pretože vypracovával v tom čase i záznam, podľa
toho, čo mu nadiktoval pracovník SPP, následne prišiel na miesto policajný technik, ktorý zabezpečoval
fotografovanie a dokumentáciu. Má podozrenie, že počas doby, kedy sa pracovník SPP už nachádzal

pri nehnuteľnosti a manipuloval s plynovodom, až do doby kedy mu volal policajný príslušník, že sa má
dostaviť k nehnuteľnosti, mohlo byť s plynom manipulované, mohol byť pustený, ventily boli pootvárané,
a následne keď sa mu problém nepodarilo vyriešiť, tak ako najjednoduchší spôsob bol zvolený ten, že
škodu nahradí vlastník nehnuteľnosti. Videl, že fyzicky bol zásah do plynovej prípojky, avšak nebola
nijakým spôsobom poškodená plomba, a taktiež videl, že bola napojená tenká hadica, ktorá viedla k

pokazenej peci, avšak on s týmto nemal nič spoločné, nakoľko nehnuteľnosť nijako neužíval, resp.
plyn na nej nikdy nepoužíval. Príslušníkovi polície povedal, že je majiteľom nehnuteľnosti, že ak je toto
pravda, tak je teoreticky ochotný zaplatiť pokutu, ak by som nejakú podľa priestupkového zákona mal
dostať. Nemá vedomosť o akejkoľvek spôsobenej škode, ani jej výške, a teda ju nikdy nemohol uznať,
ani priznať, ani sa nijako zaviazať k jej náhrade, tak ako je uvedené v žalobe. Popiera akúkoľvek výšku

škody, ktorá by mala byť spôsobená, fyzicky k odberu plynu nikdy počas jeho vlastníctva nedošlo.

4. Súd určil termín pojednávania na ktorom vypočul žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi:
zápisom čl. 6, s listom vlastníctva čl. 7, s vyúčtovaním škody čl. 7-8, s výpočtom škody čl. 8, sdokumentáciou - fotky prevádzky čl. 8, 9, so zábermi na kotol, na plombu, pripojenie, s výzvou čl.
13, s cenníkom čl. 15 – 19, s podaním od PZ žalobcu čl. 37 – 45, s uznesením čl. 43 – 45. Pokiaľ
žalovanýnavrhovalvypočuťpracovníkaSPPapríslušníkapolície,súdtomutonávrhunevyhovel,pretože

vysvetlenia prítomných osôb vyplývali z oboznámeného uznesenia Obvodného oddelenia PZ ČVS ORP
-208/NP-PD-2021, teda skutočnosti podstatné pre rozhodnutie možno zistiť z pripojených listín.
5. Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že nepopiera, že k plynovému kotlu bola pripojená
hadica, ale nevie z akého titulu ani kým. Je pravda, že nehnuteľnosť kupoval od manželky, vtedy
nebola jeho manželkou. Nevedel, že sa tam môže odoberať plyn, bolo to v roku 2021, keď to zistil.

Odmieta výšku škody, škodu v takej výške určite nespôsobil. Pracovník SPP určite musel hovoriť aj na
polícii, že cez regulátor uniká plyn a preto ho musel zdemontovať. Hovoril, že preto vstúpili na pozemok,
lebo si robili nejaké merania. Právny zástupca žalovaného poukázal, že keď boli v nehnuteľnosti, klient
preukazoval, že pec je nefunkčná - pokazená. K tomu žalovaný uviedol, že je pravda, že v elektrike bola
pec zapnutá, lebo pustil elektriku, displej vypisoval Failed. Svietilo to len preto, že tam zapol elektriku.
Bol pri ňom aj ten policajt. Keď zamestnanca SPP druhý krát vyzýval, potom ako odmontoval regulátor,

aby skúsili zapnúť kotol, odpovedal, že aj tak by to nešlo, lebo regulátor z prípojky je vadný. Potvrdil to
zamestnanec SPP, že regulátor je vadný, držal ho v ruke a zobral ho preč.

6.Právnyzástupcažalobcusanapojednávanívyjadril,ženemalidôvodkontrolovaťtotoodbernémiesto,
tam bol ukončený odber, nebola tam platná zmluva už niekoľko rokov. Tieto miesta kontrolujeme len

vtedy, keď dostanú informácie a na základe týchto informácií chodia na prešetrenie.

7. Zo zápisu spísaného pracovníkom SPP, zo dňa 13.4.2021, podpísaného aj žalovaným, ktorú
skutočnosť nepoprel, vyplýva, že na uvedenom odbernom mieste bol plynomer odmontovaný 11.3.2016,
bola zistená hadica ktorá bola napojená na vzorkovací ventil a viedla do objektu. HUP pod RTP otvorený

a aj vzorkovací ventil bol v otvorenej polohe. Preto bola privolaná hliadka PZ a RTP bol zdemontovaný,
na prípojku bola osadená zátka a plomba.

8. Podľa montážneho listu z 11.3.2016 bol na odbernom mieste C. XX/XX E. C. D. A. F. odmontovaný
plynomer z dôvodu ukončenia odberu. Podľa výpočtu škody bolo žalovanému vyúčtované za celkové

neoprávnene odobraté množstvo plynu od 14.10.2018 do 13.4.2021 plynovým kotlom Medveď 30KLZ
so spotrebou 2,1 m kubický za hodinu celkové množstvo 15 338,4 m3, čo je 165102,538 kWh, pri sadzbe
0,04382eurza1KWhjeto7234,79eur,snákladmizazaistenieneoprávnenéhoodberuvrátanedopravy
137,22 eur, spolu 7372,01 eur.

9. Na pripojenej fotodokumentácii z 13.4.2021 sú zábery na nehnuteľnosť Piváreň Stanica, na dverách je
výveska „zatvorené“. Na ďalších záberoch vidno pripojenú hadicu z potrubia v plynovej prípojke, hadica
je prevedená cez stenu, kade viedlo pôvodné plynové potrubie do pivnice k plynovému kotlu „Protherm
Medveď 30KLZ.

10. Žalobca predžalobnou výzvou z 1.8.2022 vyzval žalovaného na zaplatenie 7372,01 eur.

11. Z cenníka externých služieb SPP – distribúcia účinných od 1.2.2021, vyplývajú ceny jednotlivých
úkonov napr. – ostatné odborné práce na technologických objektoch 61,99 eur, štopľovanie 56,89 eur,
úprava preloženie a odpojenie prípojky 64,85 eur, prerušenie ditribúcie plynu 83,02 eur.

12. Žalobca ako reakciu na odpor žalovaného doložil do spisu snímky z fotogalérie zhotovené zo stránky
reštaurácie Nitrianske Pravno v novembri 2018, na ktorých sú zábery na radiátory na stene, interiér
kuchyne s plynovým sporákom.

13. Z uznesenia G. G. D. C. D. H. ORP 208/MP-PD-2021 z 24.5.2021 vyplýva, že poverený príslušník
prerušilkonanievoveciprečinukrádežepodľa§212ods.1písm.f)Trestnéhozákona,lebosanepodarilo
zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti konkrétnej osobe. Podľa odôvodnenia
tohto uznesenia dňa 11.3.20216 bol na uvedenom odbernom mieste odpojený merač plynu. Nezistený
páchateľ podľa zistení povereného príslušníka, kovovú zátku 5/4 na ktorej bola plomba č. M097767

porušil a odstránil a následne pripojil do siete zemného plynu, čím spôsobil škodu v nezistenej výške
SPP – Distribúcia Bratislava. Za poškodeného bol vypočutý I. J., ktorý uviedol, že bol privolaný na miesto
na preverenie oznamu o neoprávnenom odbere zemného plynu. Na prípojke bola zachovaná plomba,
ale zo vzorkovacieho ventilu medzi regulátorom a uzáverom plynu bola napojená oranžová hadica, ktoráviedla do vnútra domu, do plynovej pece Medveď 30KLZ. Za prítomnosti a súhlasu majiteľa domu A.
B. zistil, že na plynovú pec boli napojené plynové spotrebiče pec Protherm Medvaď 30KLZ, s výkonom
Q=20, -28,5 kW, iné spotrebiče neboli zistené. O tom spísal zápis, ktorý doložil do spisu. Komisia, ktorá

rozhodovala o výške škody určila výšku škody 7234,79 eur na základe zisťovania spätne podľa vyhlášky
za 2,5 roka. Nebola použitá maximálna spotreba spotrebiča, ale minimálna. Podľa odôvodnenia bol
vypočutý aj A. B., majiteľ nehnuteľnosti, ktorý uviedol že dom kúpil v roku 2016. V dome, kde mali
piváreň sa už nezdržujú. V dome bola pec na tuhé palivo a plyn sa nevyužíval. V pivnici mal plynovú pec,
ktorú nevyužíval, keď ju kupoval, bolo mu povedané, že je pokazená. Kúril drevom. V marci 2021 oslovil

známeho, p. D., ktorý mu robil občas údržbu, aby sa mu pozrel na plynovú pec, z dôvodu predaja domu.
K., ktorá viedla k peci si všimol, ale nevedel že ju napojil z prípojky, myslel si, že ju napojil na plynové
bomby, ktoré má v pivnici, nevenoval tomu pozornosť. Neúmyselne odoberal plyn do jeho inštalácie
domu z dôvodu kúrenia. Prípojku videl tri krát, vôbec sa tým nezaoberal. Je ochotný uhradiť škodu, ktorá
tak vznikla. A. B., manželka žalovaného uviedla, že keď sa zdržiavali v nehnuteľnosti, kúrili pevným
palivom a na varenie používali bomby. Uviedla, že neoprávneného odberu sa nemohol dopustiť D.

D.. V roku 2020 sa rozhodli dom predať prostredníctvom realitnej kancelárie. Do pivnice chodila málo,
nevšimla si neoprávnene zapojený plyn. Svedok A. D. uviedla, že jej manžel zomrel XX.X.XXXX, bol
mechanik strojov a zariadení, chodil občas do pivárne B. pomáhať, práci s plynom sa nerozumel. Aj
doma si tieto práce dával robiť odborníkom. A. L. uviedla, že do decembra 2018 pracovala u A. B.,
ako upratovačka, nevie ako používala plyn, na prevádzke boli radiátory, ktoré boli zapojené a v budove

bolo dosť horúco. Poverený príslušník uzavrel, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať
stíhanie proti konkrétnej osobe.

14. V návrhu na pokračovanie žalobca uviedol, že z dôvodu, že žalovaný odoberal zemný plyn bez
meradla a takýto odber nebol meraný, žalobca musí postupovať v súlade s vykonávacím predpisom,

keďže nepozná množstvo dobratého plynu. Žalovaný v odpore navodzuje dojem, že zamestnanci
žalobcu vykonávali akési úkony, ktoré mohli viesť k údajnej manipulácii s plynovodom. Tvrdí, že
zamestnancom žalobcu mohol byt' pustený plyn, ventil bol pootváraný a keď sa mu nepodarilo vyriešiť
problém, tak má teraz škodu nahradiť vlastník. Tieto tvrdenia žalovaného sú účelové fabulácie bez
akejkoľvek logickej súvislosti. Žalobca žiadnym neoprávneným spôsobom nezasahoval do plynového

zariadenia. Žalovaný v rozhodnom období odoberal zemný plyn prostredníctvom neoprávnene
nainštalovaného krátkeho spoja (oranžovej hadice). Tento krátky spoj viedol z plynovej prípojky do kotla
v suteréne nehnuteľnosti. Žalobca nemal prístup do suterénu nehnuteľnosti, preto sú úvahy o zásahu
prípade zavedení krátkeho spoja žalobcom nezmyselné.
V odpore žalovaný uvádza, že nikdy neodoberal zemný plyn do nehnuteľnosti. Žalobca

pri bežnej lustrácii našiel na internetovej stránke inzerát na predaj nehnuternosti, v
ktorej dochádzalo k neoprávnenému odberu. Žalobca prikladá link k inzerátu na portáli
reality.sk: https://www.reality.sk/obiekty/zabehnuta-a-prosperuiuca-pivaren-s-vybornoukuchynou-disco-
bar-terasa-pozemok-800-m2-nitrianske-pravno/JuZh8SOCgVP/. Inzerát obsahuje fotografiu kuchyne, v
ktorej sa nachádzajú dva plynové sporáky, ktoré boli využívané na varenie. V inzeráte sa taktiež uvádza,

„Celý podnik je známy výbornou kuchyňou, super chutnou a vyhladávanou pizzou a tiež výborným
chladeným pivkom.” Z uvedeného vyplýva, že plyn bol odoberaný aj na účely varenia na plynových
sporákoch. Toto dokazuje aj stiahnutá fotografia z prehliadača Google, kde je viditelné, že v období
novembra 2018 (obdobie neoprávneného odberu) sa na plynových sporákoch varilo. Žalobca predkladá
súdu v prílohe aj PrtScr stánky podniku na facebooku, ktoré preukazujú, že v rozhodnom období aj počas

covidu bola prevádzka otvorená.
Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob 122/2013 zo dňa
30.10.2013podľa ktorého dôvodov:
str. 8 „...súd okrem iného uviedol, že vykonané dokazovanie pred súdom prvého stupňa nesporne
preukázalo, že došlo k nelegálnemu odberu z plynovej siete do nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom bol v

tom čase odporca. Nie je povinnosťou navrhovateľa zisťovať, kto skutočne odoberal plyn bez zmluvného
vzťahu teda, či nehnuteľnosť skutočne užíval jej vlastník, resp. nejaký iný subjekt na základe nájomnej
zmluvy. Vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so
zákonom. Ak v tom čase nehnuteľnosť skutočne užíval niekto iný, vlastník nehnuteľnosti si môže potom
uplatňovať škodu u tohto subjektu",

str. 10 „Odvolací súd sa stotožnil s námietkou navrhovateľa, že navrhovateľ ako prevádzkovateľ
distribučnej siete nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období
danú nehnuternosť užívali a pripustenie výkladu, podľa ktorého za škodu spôsobenú neoprávneným
odberateľom plynu zodpovedajú iba subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne užívali a nie vlastníkdotknutej nehnuteľnosti, by viedlo k nereálnemu znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu
škody v občianskom konaní. Je právne irelevantné aké boli vzťahv medzi odporcom ako vlastníkom
nehnuteľnosti a údajnými nájomcami, ktorí mali nehnuteľnosť užívať, keď v danom prípade išlo o

neoprávnený odber plynu bez vedomia navrhovateľa práve do nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve
odporcu,
Poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/169/2016 zo dňa 28.3.2017
.je potrebné za odberateľa plynu, ktorý má povinnosť k náhrade škody, podľa odvolacieho súdu
považovať osobu, ktorá je vlastníkom odberného miesta. Len táto osoba je v zásade oprávnená

užívať svoju nehnuteľnosť a teda aj odoberať plyn dodávaný do tohto odberného miesta. Ak sa
vlastník nehnuteľnosti rozhodne svoju nehnuteľnosť odovzdat' do užívania tretej osobe (napríklad
na základe nájomnej zmluvy) je to on, kto je oprávnený vybrať si túto tretiu osobu, kontrolovať
dojednaný spôsob užívania nehnuteľnosti, ale aj podmieniť odovzdanie nehnuteľnosti do užívania tretej
osobe skutočnosťou, že táto tretia osoba uzatvorí zmluvu o dodávke plynu a stane sa tak skutočným
odberateľom plynu, ktorý nakupuje plyn na účely vlastnej spotreby.. Ak vlastník tieto svoje oprávnenia

nevyužije a svoju nehnuteľnosť, ktorá je odberným miestom plynu odovzdá do užívania tretej osobe,
bez toho, aby táto mala uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu alebo aby takúto zmluvu mal uzatvorenú
on sám, a zároveň na odbernom mieste dochádza k odberu plynu, tak musí byť samotný vlastník na
účely náhrady škody... považovaný za odberateľa plynu“
Žalobca taktiež poukázal na Uznesenie Obvodného oddelenia PZ Nitrianske Pravno, ČVS: ORP-208/

NP-PD-2021 zo dňa 25.05.2021, kde žalovaný vo svojej výpovedi uviedol: „Svedok mal v záujme
vykonať čo najviac opráv, z dôvodu už spomínaného predaja. K., ktorá bola zapojená do pece si všimol
ale nevedel/, že ju napojil z plynovej prípojky a myslel si, že to napojil na plynové bomby, ktoré má
v pivnici a vôbec tomu nevenoval pozornosť.... neúmyselne odoberal plyn do jeho inštalácie domu z
dôvodu kúrenia.... Na záver svedok A. B. uviedol file_0.jpg

file_1.wmf

že po vyúčtovaní /e ochotný uhradiť škodu, ktorá vznikla spol. SPP- distribúcia, a.s. Na otázku PP, ako
došlo k neoprávnenému odberu plynu, svedok odpovedal, že to musel napojiť jeho kamarát I. D.,... ale

dňa 01.04.2021 mal pohreb.” Žalobcovi z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vedel, že na
odbernom mieste je nainštalovaný krátky spoj a ponechal ho zavedený naďalej. Je nereálne, že by si za
celý čas nevšimol, že z plynovej prípojky vedie oranžová hadica priamo do pivnice v nej sa napája na
plynový kotol, ktorým vykuroval prevádzku. Jeho manželka vo svoje výpovedi uviedla, že I. D. sa plynu
a elektrike nerozumel a vo svojej domácnosti si tieto práce dával robiť odborníkom a teda nie je možné,

aby akýmkoľvek spôsobom zapojil plyn na uvedenej adrese. Vo svojej výpovedi A. L. uviedla, že na
prevádzke sú radiátory, ktoré boli zapojené a v budove bolo dosť horúco, pravdepodobne sa vykurovalo
plynom.Zuzneseniavyplývanesporneajtáskutočnosť,žežalovanýjeochotnýuhradit'vzniknutúškodu,
čím predmetný dlh uznal.

15. Podľa § 82 Zákona č. 251/2012 o energetike odseku 1:
Neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo

3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,

b) nemeraného plynu,

c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,

d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,

e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,

g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,

h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to
prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ
potvrdil.

Podľa § 82 ods. 2 a 3 zákona č. 251/2012 Z.z. odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

16. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) - c) vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012

Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, škoda
spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva
neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene
odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a:
a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,

zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie,1)
b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je

1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia,
2. zariadením sociálnych služieb,
3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
4. školou,

c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu
podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu

plynu. Podľa ods. 3) množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P.
HPs, kde
NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3,
D je počet dní neoprávneného odberu plynu,
P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h,

HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d.

Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., za denný
počet hodín používania plynového spotrebiča podľa odseku 3 sa v prípade objektov určených na trvalé
bývanie považujú nasledujúce doby, a to, ak ide o

1. spotrebič na varenie: dve hodiny,
2. prietokový ohrievač vody, plynový bojler alebo zásobníkový ohrievač vody: tri hodiny,
3. plynové vykurovanie
a) v období máj až september: jedna hodina,
b) v období október až apríl: 10 hodín,

4. plynové vykurovanie kombinovanými kotlami
a) v období máj až september: tri hodiny,
b) v období október až apríl: 13 hodín,
5. ostatné plynové spotrebiče: 10 hodín denne.Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., za v prípade
neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie

a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb
či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely,
obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považuje
a) v prípade výrobných prevádzok a technologických objektov (napríklad kotolne) pri jednozmennej
prevádzke 8 hodín denne, pri dvojzmennej prevádzke 16 hodín denne a pri trojzmennej prevádzke 24

hodín denne,
b) v prípade objektov, v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb alebo v súvislosti s
predajomtovarov(napríkladreštauračnézariadenia,obchodnéprevádzky),dobaurčenáprevádzkovými
hodinami daného subjektu,
Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., pri
určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov

zistených v mieste neoprávneného odberu. Podľa ods. 10 tohto ustanovenia, ak nemožno zistiť dobu
trvania neoprávneného odberu plynu, najmä ak sa odber plynu uskutočňoval bez uzavretej zmluvy
o dodávke plynu alebo bez meradla, alebo ak meradlo na odbernom mieste nebolo namontované
prevádzkovateľom siete, účtuje sa odber plynu od preukázanej doby prevádzky plynových spotrebičov
s prihliadnutím na dobu využívania miesta, z ktorého neoprávnený odber uskutočnila konkrétna fyzická

osoba alebo právnická osoba, alebo s prihliadnutím na dobu pripojenia odberného zariadenia k
prepravnej sieti alebo distribučnej sieti. Podľa ods. 11 výpočet podľa odsekov 3 až 10 sa vykoná
pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta
ako súčet množstva neoprávnene odobratého plynu jednotlivými spotrebičmi. Podľa ods. 14) tohto
ustanovenia sa ku škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady

prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Podľa §
1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. cena podľa odseku
1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.
Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. k škode
spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete

spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.

17. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákona, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods.2 cit. zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 365 Obchodného zákona, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to

až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods.1 cit. zákona platného a účinného k 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania

podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

18. a) Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že Slovenský plynárenský priemysel,

distribúcia a.s., so sídlom v Bratislave po tom, ako zistil na odbernom mieste vedenom na žalovaného
neoprávnený odber, tento riadne vyúčtoval ako oprávnené náklady spojené s ditribúciou plynu a
vyfakturoval žalovanému, teda SPP - distribúcia a.s. vystavila pre odberateľa – žalovaného faktúru,
ktorá nebola doteraz uhradená.
b)Zvykonanéhodokazovanianebolosporné,žeSlovenskýplynárenskýpodnik-distribúciaa.s.neviedol

uvedené odberné miesto na žalovaného ako odberateľa, nebola s ním uzavretá zmluva o odbere plynu.
Súd uvádza, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom zemného plynu a súd preto neskúmal zavinenie žalovaného (t.j. či práve žalovaný odstránil
plombu na meracom zariadení) a pripojil plyn. Napriek tomu súd konštatuje, že v trestnom konanížalovanýodberplynunepoprel,bránilsažespojenieneurobilonsám,alepravdepodobnep.Poliak,ktorý
mu pomáhal s údržbou. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel tiež k záveru, že
žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za neoprávnený ober zemného plynu bez uzatvorenej

zmluvy a bez určeného meradla prostredníctvom krátkeho spoja. Ak vlastní nehnuteľnosť, o čom
svedčí výpis z katastra nehnuteľností, ktorá je odberným miestom plynu a zároveň na odbernom
mieste dochádza k odberu plynu, je za ňu plne zodpovedný, musí byť teda na účely náhrady škody...
považovaný za odberateľa plynu“. Súd mal za preukázané aj to, že vykurovanie plynom vyplývalo
z výpovede samotného žalovaného a do decembra 2018 aj svedkyne L. na polícii, ďalej z predložených

fotiek stránok z novembra 2018 , teda že žalovaný zemný plyn na odbernom mieste a v rozhodnom
období odoberal, čím vznikla žalobcovi škoda v hodnote vyúčtovaného neoprávnene odobratého
plynu. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že na jeho strane nedošlo k neoprávnenému odberu
zemného plynu, nepredložil dôkazy, ktoré by žalovaného zbavovali zodpovednosti za neoprávnený
odber zemného plynu. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného v konaní, ktoré boli v rozpore s jeho
vyjadrením v trestnom konaní. Súd mal za to, že ak prevádzkoval v uvedenom období piváreň,

bez ohľadu, že mal úmysel ju predať, nemohol mať nikto tretí záujem na pripojení plynu do pece
na vykurovanie ako sám vlastník nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaný navrhoval vypočuť pracovníka SPP
a polície, súd bol toho názoru, že tieto osoby by sa neodchýlili z ich vyjadrení a záverov vyplývajúcich
z vyššie uvedeného uznesenia povereného príslušníka.

c) Žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vyúčtoval žalovanému škodu vo výške 7372,01
eur. Žalovaný tento jeho nárok neuznával, namietal nepreukázanie vzniku škody, poukazoval na to, že
skutočnou škodou môže byť len cena plynu, ktorý bol v spornom období spotrebovaný a nameraný.
Vzhľadom k tomu, že na predmetnom odbernom mieste došlo k obídeniu plomby, nemožno spoľahlivo
zistiť žiadnymi objektívnymi podkladmi, v akom rozsahu žalovaný v spornom období zemný plyn

odoberal. Nemožno vychádzať zo spotreby plynu v iných obdobiach, nakoľko by takto nebol zistený
skutočný stav spotreby plynu v žalovanom období, išlo by len o určitý odhad. Za takéhoto stavu súd
zastáva názor, že nebolo možné zistiť výšku skutočne vzniknutej škody a preto bol na mieste postup
žalovaného podľa ust. § 1 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Takýmto postupom potom výška škody predstavuje
sumu 7372,01 eur.

19. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj
úrok z omeškania podľa § 369 ods.1 Obchodného zákona a podľa nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonáva ustanovenie § 517 ods.2 Občianskeho zákona. Podľa nariadenia č. 87/1995 Zb. v znení
neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Preto súd zaviazal žalovaného aj k úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy od
21.5.2021, odo dňa nasledujúceho po tom, ako bol žalovaný vyzvaný na náhradu škody, do zaplatenia.

20. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1,2 CSP a 263 ods.1 CSP a tieto priznal úspešnej

strane sporu. Priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorý bol zastúpený advokátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd
v Trenčíne.

V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.