Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120203363
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5120203363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcov: 1/ F. Z.,
nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX O. XXX., 2/ M. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX O. XXXX, 3/ L. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX K. XX., 4/ M. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX O., 5/ V. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX Z. Z., 6/ V. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX
XX Z. Z., žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Iveta Mikulová, advokátka so sídlom W. XX/X, XXX XX
E., proti žalovanému: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, právne zastúpený: JUDr. Jana
Veľas Hlucháňová, advokátka so sídlom J. XXX, XXX XX Z., v spore o určenie, že nehnuteľnosti patria

do dedičstva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/22/2020-298 zo
dňa 16. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcom v rade 1/ až 6/ voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosť, a to pozemok CKN parc. č. 1437,
trvalý trávnatý porast o výmere 792 m2 zapísaný Okresným úradom Bytča, katastrálny odbor na LV č.

XXXX pre k. ú. a obec O., okres Z., patrí do dedičstva po poručiteľovi W. B., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX, naposledy bytom O. XXX. Určil, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
Mal za to, že bola splnená podmienka účasti všetkých do úvahy prichádzajúcich dedičov po poručiteľovi
W. B. v zmysle Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 21D/114/2007, Dnot 41/2007 zo dňa 27.1.1972
(poznámka odvolacieho súdu správne malo byť dňa 28.02.2008/ (dedičia - M. B., V. Z. a V. Y.) a
uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 9D/352/2021, Dnot 322/2021 zo dňa 5.11.2021 v dedičskej

veci po poručiteľovi M. B. (dedičia - F. Z., M. B., L. B. a M. B.). Zároveň mal zato, že žalobcovia
preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Prejednávaná žaloba o určenie, že sporná
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, spĺňa požiadavky existencie naliehavého právneho
záujmu na takomto určení podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), pretože
určovací výrok rozhodnutia súdu bude podkladom pre dodatočné konanie o dedičstve týkajúce sa
takéhoto majetku poručiteľa. Domáhať sa zmeny údajov v katastri nehnuteľností môžu žalobcovia iba
listinou, ktorá bude právne relevantná pre iný zápis do katastra nehnuteľností.

Vychádzal zo zistenia, že z aktuálneho LV č. XXXX pre k. ú. O. je preukázané, že vlastníkom spornej
nehnuteľnosti je v celosti žalovaný titulom kúpnej zmluvy V114/2019 a R254/2019 - žiadosť o zápis
GP č. 36418897-71/2019-636/2019 (pôvodne EKN parc. č. 512/1). Z LV č. XXXX ku dňu 5.6.2017 je
zrejmé, že vlastníkmi spornej EKN parc. č. 512/1 boli právni predchodcovia strán sporu, a to N. B.,nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX a V. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, každý v podiele 1-ice,
pričom ako titul nadobudnutia je uvedený komasačný hárok č. XXX, rozhodnutie o schválení ROEP. Z
rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline sp. zn. D992/71 zo dňa 27.1.1972 po poručiteľke N.

B. bolo preukázané, že zákonnými dedičmi boli jej manžel V. B. a deti W. B., O. H. a V. B.. Dedičstvo
nadobudol W. B., a to cca 1,10 ha poľnohospodárskej pôdy v súkromnom úžitku, pričom predmetom
bola aj parcela m. č. 512/1, ktorá sa podľa tohto rozhodnutia mala v celosti zapísať v EN na W. B.. Z
rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline sp. zn. D208/73 zo dňa 21.9.1973 po poručiteľovi V.
B. je zrejmé, že zákonnými dedičmi boli jeho deti W. B., O. H. a V. B., pričom dedičstvo nadobudol W.

B., a to 0,7 ha poľnohospodárskej pôdy v súkromnom úžitku a les v úžitku Štátnych lesov s tým, že bolo
konštatované, že prepis ohľadne ostatných parciel bol prevedený v dedičskej veci po N. B..
Notárskou zápisnicou N59/2019, Nz2744/2019 zo dňa 30.1.2019 notár JUDr. Ľubomír Kojtal osvedčil
vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k spornému pozemku EKN parc. č. 512/1 v prospech O. H.
na základe neformálnej darovacej zmluvy uzatvorenej a napísanej na základe zápisnice o darovaní
nehnuteľnosti zo dňa 25.6.1965 na MNV O., ktorou mali N. B. a V. B. darovať svojmu synovi V. B.

parcelu č. 512/1 o výmere 794 m2 za jeho starostlivosť o rodičov. Z fotokópie zápisnice o darovaní
nehnuteľnosti (osvedčenej notárom JUDr. Ľubomírom Kojtalom zo dňa 23.1.2019, že doslovne súhlasí
s predloženým originálom) vyplýva, že táto mala byť napísaná 25.6.1965 na MNV v O. z príležitosti
o darovaní nehnuteľnosti za prítomnosti N. B. a V. B., podľa ktorej obsahu sa toho dňa dostavili hore
uvedené stránky a požiadali zástupcu MNV o spísanie zápisnice o darovaní nehnuteľnosti, ktorá má

slúžiť ako úradný doklad nasledovne: „Darujúci rodičia B. N. a B. V. darujú svojmu synovi B. V., nar.
X.X.XXXX, bytom O. XXX parcele 512/1 o výmere 794 m2 za jeho starostlivosť o svojich rodičov.
Darujúci prehlasujú, že na uvedenú parcelu v tejto zápisnici nemá iný nárok, ani ich nastávajúci dedičia.
Pravdivosť potvrdzujú zainteresované stránky, ako aj zástupcovia MNV.“ Listinu mali podpísať darcovia
a zástupca MNV, ktorý ju opatril pečiatkou a nie je na nej podpis obdarovaného. Z vyjadrenia obce O.

30.1.2020 však vyplýva, že poverenou pracovníčkou obecného úradu boli prekontrolované zápisnice a
listiny z roku 1964 - 1967 ohľadne archivácie zápisnice o darovaní nehnuteľnosti zapísanej 25.6.1965
so záverom, že takáto listina sa v archíve obce nenachádza a obsah zápisnice štýlovo ani obsahovo
nezodpovedá zápisniciam v uvedenom období (od roku 1964). Zo zápisnice napísanej na MNV v O.
22.3.1989 z príležitosti o vzdaní sa nároku na parc. č. 512/1 o výmere 794 m2 vyplýva, že pri jej spísaní

mali byť prítomní W. B. aj V. B., kde mal W. B. vyhlásiť, že v dedičskom rozhodnutí D992/71 mu bola
neoprávnene zapísaná parcela, ktorá mu nepatrí, lebo matka N. B. darovala túto parcelu za svojho života
bratovi V. B. zápisnicou z 25.6.1965 s tým, že na túto parcelu nemajú nárok ani jeho dedičia. Zápisnica
mala byť podpísaná W. a V. B. a je opatrená sčasti nečitateľnou pečiatkou MNV O. a nečitateľným
podpisom, zrejme zástupcu MNV. Listina bola predložená ako overená kópia notárom Mgr. Andreou

Gärtnerovou 18.2.2020. Darovanie je dvojstranným právnym úkonom, pričom darovacia zmluva, ktorá
sa týkala nehnuteľnosti musela byť v čase spísania spornej „Zápisnice o darovaní nehnuteľnosti“ zo
dňa 25.6.1965 uzavretá v písomnej forme a účinnosť nadobúdala až registráciou štátnym notárstvom. Z
obsahu predmetnej Zápisnice však vyplýva, že účastníkmi mali byť len N. a V. B. a obdarovaný V. B. na
tomto úkone nebol prítomný a zápisnicu ani nepodpísal. Preto nespĺňa náležitosti darovacej zmluvy a

nespĺňala by ani žiadne účinky pre absenciu jej registrácie štátnym notárstvom. Preto nedošlo k prevodu
vlastníctva spornej nehnuteľnosti na syna V. B. za života N. B. a V. B.. Tomuto záveru zodpovedá aj
skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť bola prejednaná v dedičskom konaní po poručiteľke N. B. a aj
v dedičskom konaní po V. B.. Pritom údajnému darcovi V. B. a obdarovanému V. B. ako dedičov po
N. B. musel byť obsah dedičského rozhodnutia známy. Parcela č. 512/1 bola predmetom dedičstva

po poručiteľke N. B., a hoci v čase smrti táto bola vlastníčkou len polovice spornej nehnuteľnosti, z
obsahu dedičského rozhodnutia po poručiteľovi V. B. prepis ohľadne ostatných parciel bol prevedený v
dedičskej veci po N. B., teda W. B. druhú polovicu spornej nehnuteľnosti zdedil po svojom otcovi V. B..
Nasvedčuje tomu, že v oboch dedičských konaniach predmetom dedičstva bol roľnícky podnik, ktorý po
oboch poručiteľoch nadobudol ich syn W. B. s povinnosťou vyplatiť ostatných dedičov. Preto dospel k

záveru, že v čase smrti poručiteľ W. B. bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti.
Zaoberal sa tým, či u právnej predchodkyne žalovaného, O. H. došlo k vydržaniu vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť by zakladala nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného.
O. H., ako aj V. B. nemohli nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti vydržaním, nakoľko nebol
daný jeden z predpokladov, a to oprávnenosť držby - dobrá viera, že mu/jej nehnuteľnosť patrí

vzhľadom na skutočnosť, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním mala byť zápisnica o
darovaní nehnuteľnosti z 25.6.1965, ktorá nespĺňa náležitosti darovacej zmluvy a žalobcovia relevantne
spochybnili jej pravosť. Nemal bez pochybnosti preukázané, že sporná zápisnica z 25.6.1965 je
autentický dokument, o ktorý by sa mohla opierať dobrá vôľa O. H., resp. V. B., že jej/jemu spornánehnuteľnosť patrí. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R74/2015 a R75/2015. Žalobcovia
autentičnosť dokumentu popierali aj s poukazom na trestné konanie vedené voči O. H. pod sp. zn.

36T/109/2014, v ktorom konaní rozsudkom zo dňa 17.07.2014 schválil Okresný súd Žilina dohodu
o vine a treste a obvinenú uznal za vinnú na tom skutkovom základe, že ako splnomocnená osoba
svojim synom V. H. plnou mocou platnou do odvolania na zastupovanie v právnych veciach zo dňa
17.05.2011 predložila na Katastrálnom úrade v Bytči dňa 26.06.2013 Notársku zápisnicu č. N165/2013
vyhotovenú notárkou JUDr. Alenou Hromkovou zo dňa 26.06.2013, predmetom ktorej zápisnice bolo

osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam M. W., pričom nadobudnutie sporných
pozemkov O. H. deklarovala sfalšovaným písomným vyjadrením M. W. o nenárokovaní si vlastníckeho
práva k uvedeným nehnuteľnostiam vypracovaným dňa 11.02.2013 v O., a týmto konaním vznikla
škoda M. W.. O. H. bola uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery, úradného
znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona. Na základe toho dospel k záveru, že

žalobcovia tvrdenými skutočnosťami relevantne spochybnili pravosť spornej zápisnice z 25.06.1965,
pričom v konaní nemal preukázaný opak. Originál spornej zápisnice žalovaný nepredložil, hoci ňou O.
H., jeho babka, mala disponovať v roku 2019, a tento sa nenachádza ani v archíve obce O. a podľa
vyjadrenia obce O. štýlovo ani obsahovo nezodpovedá zápisniciam vyhotovovaným obcou v rozhodnom
období. Spornosť zápisnice vyvoláva aj skutočnosť, že N. B. a V. B. darovacou zmluvou spísanou vo

forme notárskej zápisnice N-479/67, NZ-656/67 zo dňa 06.10.1967 darovali svojmu synovi W. B. tam
špecifikované nehnuteľnosti (teda necelý rok a pol po tom, ako mala byť spísaná sporná zápisnica
25.06.1965), ktorého úkonu boli účastní tak darcovia ako aj obdarovaný, túto zápisnicu podpísali, a tento
právny úkon štátne notárstvo registrovalo 31.10.1967. Takže minimálne v tomto čase im ako darcom
musel byť tento zákonný postup známy a ak by bolo skutočne ich vôľou spornú nehnuteľnosť darovať

svojmu synovi V. B., boli by takto postupovali a sporná nehnuteľnosť by nebola predmetom dedičstva
po poručiteľke N. B.. Podľa § 193 CSP rovnako prihliadal aj na trestné konanie vedené voči O. H., keď
je viazaný tým, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal. Rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky
skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o

uplatnenom nároku. Trestné stíhanie O. H. samo o sebe nezakladá záver o sfalšovaní spornej zápisnice
z 25.06.1965, avšak spolu s vyššie uvedenými skutočnosťami vyvoláva objektívne pochybnosti o jej
pravosti aj s poukazom na skutočnosť, že sa O. H. v súvislosti s osvedčením vyhlásenia o vydržaní
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam už dopustila konania spočívajúcom v predložení sfalšovaných
listín majúcich preukázať nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Tieto pochybnosti tiež umocňuje

skutočnosť, že až v prejednávanej veci žalovaný predložil zápisnicu z 22.03.1989 (vyhlásenie W. B.
týkajúceho sa dedičského konania po poručiteľke N. B., že sporná parcela mu nepatrí, lebo ju N. B.
darovala synovi V. B.), pričom táto napriek skutočnosti, že sa týkala spornej nehnuteľnosti, nebola
predložená notárovi pri osvedčovaní vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva, a tento listinný dôkaz trpí
obdobnými nedostatkami ako zápisnica z 25.06.1995 (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť

1965). Opätovne nejde o originál predmetnej listiny a charakter listiny zodpovedá spôsobu spáchania
trestného činu falšovania úradnej listiny, za ktorú už bola O. H. právoplatne odsúdená. Táto zápisnica
nemá žiadne právne účinky vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva W. B. smrťou N. B. a V. B..
Dobromyseľnosť O. H., resp. jej právneho predchodcu V. B. vylučuje aj to, že ako dedičom v dedičskom
konaní po N. B. im musela byť známa skutočnosť, že predmetom dedenia bola i sporná nehnuteľnosť,

ktorú v dedičskom konaní nenamietali. Rovnako nebola preukázaná ani oprávnenosť držby z hľadiska
nakladania s vecou a žalovaný síce tvrdil užívanie spornej nehnuteľnosti V. B., resp. O. H., avšak
uvedené nepreukázal. Naopak, žalobcovia predložili čestné prehlásenia O. N. a W. N., obe úradne
osvedčené, z obsahu ktorých vyplýva, že sporný pozemok užíval V. B. s manželkou N. a ich synom
W. B., ktorý rodičov dochoval a pochoval a po smrti W. B. od roku 2007 nepretržite užíval jeho syn

M. B. do roku 2018. Zároveň vyhlásili, že V. B. so svojou manželkou sa o rodičov nikdy nestarali a
neopatrovali ich, lebo sa museli od svojho syna V. B. odsťahovať k synovi W. B., s ktorým spoločne žili až
do svojej smrti. Vierohodnosť prehlásení žalovaný nenamietal. V konaní nebol tvrdený ani preukázaný
taký vzťah uvedených osôb, ktorý by vyvolával pochybnosti o vierohodnosti ich čestných prehlásení.
Naopak, žalobcovia namietali vierohodnosť svedkov vydržania vlastníckeho práva O. H., a to W. N. a

pána W., argumentujúc ich príbuzenským vzťahom s O. H. (jej zaťovia). Vzhľadom na ich príbuzenský
vzťah s O. H. súd nepovažoval ich čestné prehlásenia za dôkazné prostriedky takého charakteru, ktoré
by boli spôsobilé preukázať žalovaným tvrdenú dobromyseľnosť O. H..Pokiaľ žalobcovia navrhli výsluch svedkov, svedok Z. W. sa nevedel vo veci objektívne vyjadriť a
ostatní svedkovia sa na pojednávanie nedostavili. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní upustila
od návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne O. N., ktorej zdravotný stav nedovoľoval

realizáciu jej výsluchu a W. J. sa na pojednávanie napriek predvolaniu nedostavila. U svedkov W. N. a L.
Q. navrhla právna zástupkyňa žalobkyne ich výsluch vykonať písomne argumentujúc ich nepriaznivým
zdravotným stavom. S poukazom na skutkový stav, doteraz vykonané dokazovanie a na hospodárnosť
konania, tieto návrhy zamietol. Žalovaný okrem predložených listinných dôkazov nemal žiadne návrhy
na vykonanie dokazovania.

O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v
celom rozsahu. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobu vo veci samej žalobcovia odôvodnili s poukazom na
údajný vlastnícky vzťah N. B. k spornej parcele, avšak z výpisu listu vlastníctva ku dňu 05.06.2012
vyplýva, že N. B. bola vlastníčkou v podiele 1/2. Dedičské rozhodnutie po N. B. č.
D 992/71 je v celkom zjavnom rozpore s obsahom evidencie katastra nehnuteľností, nakoľko menovaná

v čase svojej smrti nebola výlučnou vlastníčkou predmetnej parcely. Žalobcovia tieto rozpory nijako
presvedčivo nezdôvodnili a len súd vlastnou iniciatívou uvedené doplnil. Týmto závažným rozporom sa
nijako osobitne nezaoberal a uspokojil sa s vlastným vysvetlením, že je postačujúce, že W. B. dedil aj
nehnuteľný majetok po svojom otcovi V. B.. Takéto vysvetlenie ale nemá oporu v skutkových tvrdeniach
žalobcov. W. B. nikdy nesvedčil žiadny dedičský nadobúdací titul k pozemku EKN 512/1 po otcovi V.

B.. Preto sa žalobcovia v prvom rade mali domáhať určenia, že 1/2 EKN parcely patrí do dedičstva po
V. B.. Vzhľadom na tieto zásadné rozpory v obsahu listinných dôkazov mal súd vykonať dokazovanie
z verejných registrov, a to kópiou originálu listu vlastníctva č. XXXX, ktorú si mal prvostupňový súd
vyžiadať z Okresného úradu Bytča, katastrálneho odboru za účelom objasnenia rozporov skutkového
tvrdenia žalobcov s údajmi uvedenými v origináli LV č. XXXX. V tejto súvislosti si mal vyžiadať aj kópiu

originálu komasačného hárku č. XXX. Preto žiada, aby odvolací súd vyžiadal z Okresného úradu Bytča,
katastrálneho odboru kópiu originálu listu vlastníctva č. XXXX a kópiu originálu komasačného hárku č.
XXXprek.ú.O..Mázato,žeskutkovýstavzistenýsúdomprvéhostupňaneobstojí,pretožesúprípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. g) CSP. Rovnako má za to, že je naplnený odvolací dôvod i podľa § 365 ods. 1 písm. e)

CSP, nakoľko súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to
výsluchy svedkov navrhnutých stranou žalobcov, konkrétne O. N. a W. N.. Tieto bolo potrebné vypočuť
za účelom, kto im pripravil čestné prehlásenia, keďže sú obsahovo úplne identické a z obsahu čestných
prehlásení vyplýva, že sa vyjadrujú k spornej parcele, ale v skutočnosti nie je isté, či im je známe, kde
sa sporná parcela nachádza. Napriek tomu im súd priložil vyššiu mieru relevancie ako obsahu čestných

prehlásení,ktorébolisúčasťounotárskehospisuosvedčeniaovydržanípreO.H..NavrhovanýsvedokZ.
W. nebol schopný sporný pozemok identifikovať. Rovnako bol nesprávny procesný postup, keď súd prvej
inštancie nevypočul aj ďalších navrhovaných svedkov L. Q. a F. J., a tiež výsluchom pracovníčky obce O.
k objasneniu stanoviska z 30.1.2020, ktorý dôkazný prostriedok navrhli žalobcovia v písomnom podaní z
1.6.2020 a opakovane 14.11.2022 na pojednávaní. Žiadnym spôsobom neodôvodnil nevykonanie tohto

dôkazu. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 23 napadnutého rozhodnutia uvádza, že vlastnícke právo bolo
zapísané O. H. (dcéra N. a V. B.), nejedná sa o dcéru N. a V. B., táto nebola v žiadnom príbuzenskom
vzťahusrodinouB..W.aV.B.malisestruO.H.,rod.B.,trvalebytomO.XXX,ktorejidentifikačnéúdajesú
uvedenévdedičskýchrozhodnutiachpoV.aN.B..Zdôkaznýchprostriedkovmuselobyťsúduzrejmé,že
ide o dve rôzne osoby a napadnutý rozsudok je preto zmätočný. Z totožného omylu vychádza aj v bode

53 napadnutého rozsudku. O. H., rodená H., nar. XX.XX.XXXX, nebola účastníčkou dedičských konaní,
preto nemohla mať žiadnu vedomosť o obsahu týchto dedičských rozhodnutí po V. a N. B.. Napadnutý
rozsudok je zjavne založený na nesprávnych skutkových zisteniach, čím je daný odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/283/2009, a že
je nesporné, že W. B. počas svojho života nijako nespochybňoval, že jeho brat V. B. má v držbe spornú

parcelu. V. B. vlastníctvo opieral o dva legálne dokumenty, a to zápisnicu o darovaní z 25.6.1965 a
zápisnicu spísanú W. B. dňa 22.3.1989. Predmetnú Zápisnicu predložila O. H. aj notárovi JUDr. Kojtalovi
za účelom prípravy osvedčenia o vydržaní, avšak notár uviedol, že tento dokument nie je potrebné k veci
pripájať a postačuje listina z roku 1965. V. B. disponoval až dvoma legálnymi dokumentmi, ktoré možnopovažovať za titulus putativus spôsobilými vyvolať jeho subjektívne presvedčenie o jeho vlastníckom
práve k spornej parcele. Tieto dokumenty neboli spôsobilé na dosiahnutie prevodu vlastníctva spornej
parcely na V. B., čo však menovaný nevedel vzhľadom na absenciu akejkoľvek právnej erudície. Jeho

omyl bol právny omyl, ospravedlniteľný, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v minulosti bolo
obvyklé spisovanie listín na miestnych národných výboroch, pričom obyvateľstvo voči úradným osobám
pociťovalo úctu a rešpekt. V. B. počas svojho života predmetnú parcelu užíval, sadil na nej zemiaky, mal
na nej zriadenú aj drevenú šopu na uskladnenie pracovných nástrojov a podobne. O. H., rod. H. V. B. do
koncajehoživotaopatrovala,staralasaoňho,pretojuustanovilzasvojuzávetnúdedičku,apretomusela

mať o V. B. viac informácií ako svedkyne W. a O. N.. Vo vzťahu k vierohodnosti O. H. súd postupoval
značne predpojato, keď poukázal aj na trestné stíhanie v minulosti. Uvedené sa netýkalo rodiny B. a
na O. H. by mal súd nazerať s prihliadnutím na prezumpciu neviny. V rozhodnutí nie je presvedčivo
odôvodnené, prečo nebol W. B. zaevidovaný ako vlastník spornej parcely v katastri nehnuteľností, keď
disponoval dedičským rozhodnutím po matke N. B., a prečo za svojho života neuskutočnil žiadne úkony
smerujúce k tomu, aby bolo jeho vlastnícke právo zaevidované do katastra nehnuteľností. Má za to,

že tomu tak nesporne bolo preto, že rešpektoval vlastnícke právo svojho brata V. k spornej parcele, a
preto mu aj podpísal zápisnicu na MNV O. 22.03.1989. Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pokiaľ ide o dobromyseľnosť držby V. B. a pokiaľ ide o spôsobilosť oboch nadobúdacích
titulov (zápisnica z 25.6.1965 a 22.3.1989) vyvolať u menovaného subjektívne presvedčenie o jeho
vlastníckom práve k spornej parcele. Pri pochybnostiach podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka

(ďalej aj „OZ“) platí, že držba je oprávnená. V. B. síce vedel o obsahu dedičského rozhodnutia po svojej
matke N., ale nakoľko mu jeho brat W. vo vzťahu k spornej parcele podpísal zápisnicu 22.3.1989 a na
spornú parcelu si vôbec nenárokoval, potom nie je možný iný právny záver ako ten, že V. B. skutočne
od roku 1965 parcelu dobromyseľne a nerušene užíval ako vlastník a vlastníctvo nadobudol vydržaním.
Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu žalobcov zamietne a prizná mu nárok na náhradu

trov konania.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že spochybňovanie právoplatných dedičských rozhodnutí
poN.B.aV.B.,obepotvrdenéOkresnýmsúdomŽilina,byznamenaloneprípustnúrevíziuprávoplatných
súdnych rozhodnutí. Zápis v katastri nehnuteľností (ROEP z roku 2015) na LV č. XXXX nemôže mať

vyššiu právnu váhu ako právoplatné dedičské rozhodnutie potvrdené súdom. Z oboch dedičských
rozhodnutí vyplýva, že všetky pozemky a ostatný majetok zdedil syn W. B. s povinnosťou výplaty
ustupujúcim dedičom. Poukazujú na identifikáciu parciel
č. j. K1 - 75/2020 (komasovaný hárok XXXX), kde sú uvedení V. B. a N. B. ako manželia bez vyjadrenia
akéhokoľvek spoluvlastníckeho podielu. Uvedená identifikácia je pripojená v origináli, preto nie je

potrebné, aby si odvolací súd vyžiadal z katastra nehnuteľností kópiu originálu komasačného hárku,
ako to navrhuje žalovaný. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že W. B. nesvedčal žiaden dedičský
nadobúdací titul po otcovi V. B., pretože túto parcelu zdedil po matke N. v celosti a jej manžel V.,
ktorý zomrel v roku XXXX, bol jedným z ustupujúcich dedičov s právom výplatku. Návrh žalovaného
na vykonanie dokazovania vyžiadaním dokladov z katastra nehnuteľností namietajú jednak z dôvodu,

že žalobcovia listiny predložili a žalovaný bol počas celého konania pasívny a nenavrhol súdu vykonať
žiadne dôkazy. Namietajú tzv. novoty navrhnuté žalovaným v odvolacom konaní, najmä z dôvodov,
že dedičské rozhodnutia sú právoplatné a záväzné pre všetky strany. Žiadny z dôkazov na výsluch
svedkov nepodal žalovaný. Pokiaľ súd mal za preukázané, že právna predchodkyňa žalovaného O. H.
nesplnila ďalšie podmienky na vydržanie predmetného pozemku, postačovali súdu čestné vyhlásenia

O. a W. N., keď obe svedkyne sú staré osoby, ktoré poznajú pomery na mieste samom. Zo situačnej
mapky, ktorú predložili spolu s listami vlastníctva, vyplýva, že parcela v susedstve spornej parcely,
parc. č. 1435 patrí synovcovi svedkýň T. N.. Rovnako pôvodný žalobca M. B. starší odpredal v roku
1983 svedkyni O. N. s manželom susedné parcely č. 511/1 a 511/3 spolu s rozostavaným rodinným
domom. Teda svedkyne mali dobrú znalosť o spornej parcele. M. B. starší žil spolu s otcom W. B.

v jednom dome a spoločne užívali sporný pozemok až do smrti W. B. v roku 2007. Ďalej ho užíval
pôvodný žalobca M. B. starší do roku 2018 tým spôsobom, že ho prenajímal rodine svedkyne O. N.
za poplatok 20 Eur mesačne. Na uvedené poukazovali už v žalobe a žalovaný v rámci procesnej
obrany to nijako nerozporoval. Ohľadne polemiky o nevypočutí svedkyne F. J. práve právny zástupca
žalovaného osobne predložil na pojednávaní do súdneho spisu jej čestné prehlásenie, že ju žalobca

neoprávnene uviedol ako svedka a že nikdy ako svedok nebude vystupovať a zavádzať súd. Nie je
pravdivé tvrdenie žalovaného, že súd nepostupoval procesne správne, keď nevykonal dôkaz výsluchom
pracovníčky obce O., keďže na pojednávaní 14.11.2022 právna zástupkyňa žalobcov sa vyjadrila, že
na vykonaní tohto dôkazu netrvá. Zároveň poukázali na stanovisko obce k listine zo dňa 25.06.1965.Pokiaľ žalobcovia v odvolaní uvádzajú, že došlo k mylnému pomenovaniu O. H. podľa dedičského
rozhodnutia, tento omyl však nemal žiaden vplyv na splnenie všetkých zákonných náležitostí inštitútu
vydržania zo strany právnej predchodkyne žalovaného O. H.. Prezentovaná dobromyseľnosť O. H. ako

právnej predchodkyne žalovaného je sporná od samého začiatku jej údajného užívania od roku 2004.
Bola jedinou závetnou dedičkou po V. B., zomrelom XX.XX.XXXX, na základe osvedčenia o dedičstve
zo dňa 28.02.2008, avšak prečo zistila až v roku 2019, že jej sporná parcela nepatrí. V. B. nikdy spornú
parcelu neužíval, ani mu ju rodičia dňa 25.06.1965 nedarovali z dôvodu starostlivosti o nich, pretože v
tom čase bývali spoločne so synom W. B. v rodinnom dome č. s. XXX. Uvedené vyplýva aj z Notárskej

zápisnice N 479/67, NZ 656/67 o darovacej zmluve zo dňa 06.10.1967, ktorou rodičia N. a V. B. previedli
nehnuteľnosti tam označené na syna W. B., ktorá zmluva bola riadne registrovaná Štátnym notárstvom
v Žiline v zmysle platnej úpravy Občianskeho zákonníka. Okrem skutočnosti, že zápisnica z 25.06.1965
nebola registrovaná štátnym notárstvom a skutočnosť údajnej držby O. H. potvrdili pred notárom jej
príbuzní - dvaja zaťovia W. N. - žalovaný a R. W. a občania takého mladého veku nemohli poznať
miestne pomery z minulosti. O. H. nevedela preukázať ani originál Zápisnice o darovaní z 25.06.1965 a

trestné stíhanie voči nej bolo z tohto dôvodu odmietnuté. Pri spisovaní notárskej zápisnice o vydržaní O.
H. predložila list vlastníctva, na ktorom boli zapísaní ako spoluvlastníci N. a V. B., pričom mala vedomosť,
že právnymi nástupcami po nich je aj syn W. B., resp. jeho žijúce deti, a preto bola povinná podľa § 63
zák. č. 323/1992 Z. z. predložiť vyjadrenia osôb, ktorým svedčí posledný zápis v katastri nehnuteľností
alebo ich právnych nástupcov, že nemajú výhrady k vzniku jej vlastníckeho práva. Uvedenú podmienku

však nesplnila. V notárskej zápisnici o užívaní spornej parcely len tvrdila a žalovaný v konaní túto
skutočnosť nepreukázal. Tvrdenia žalovaného v odvolaní o užívaní spornej parcely V. B. a O. H. sú len
tvrdeniami, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. K tvrdeniu žalovaného, prečo W. B. neurobil
žiadne úkony na zaevidovanie jeho vlastníctva, uviedli, že bol si vedomý obsahu dedičských rozhodnutí
po rodičoch, že všetky nehnuteľnosti zdedil práve on. Tú istú otázku by si mohol položiť žalovaný vo

vzťahu k V. B., prečo od roku 1965 neurobil ani úkon smerujúci k riadnej registrácii zmluvy. Vo vzťahu
k zápisnici zo dňa 22.03.1989 uviedli, že opätovne sa odniekaľ „vynoril“ ako zápisnica z 25.06.1965,
a tento nebol predložený ani notárovi pri spísaní notárskej zápisnice o vydržaní a objavil sa v konaní
až v roku 2022. Doklad nemá žiadne právne účinky a podstatné je, že túto listinu spochybnila obec v
potvrdení zo dňa 24.11.2022. Notárska zápisnica o vydržaní nepreukazuje, že V. B. dobromyseľne a

nerušene užíval spornú parcelu, tvrdí to aj O. H. a V. B. nenadobudol k parcele vlastníctvo vydržaním.
Navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný v replike trvá na tom, že odvolanie je založené na relevantných odvolacích dôvodoch a
zotrváva na jeho obsahu. V odvolaní navrhol, aby súd vyžiadal z katastra nehnuteľností kópiu originálu

komasačného hárku, čo je iná listina ako identifikácia parciel predložená žalobcami, a preto jeho návrh
je opodstatnený. Pokiaľ žalobcovia
vo vyjadrení poukazovali na to, že v identifikácii sú N. a V. B. uvedení bez spoluvlastníckych podielov,
tak z listu vlastníctva zo dňa 05.06.2017 vyplýva, že každý z nich vlastnil jednu polovicu. S uvedeným
sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Trvá na tom, že W. B. nikdy nesvedčil žiadny dedičský

nadobúdací titul pozemku EKN 512/1 po otcovi V. B.. Manželka N. B. zomrela ako prvá a W. B. mohol
po nej zdediť len polovicu. V dedičskom rozhodnutí po N. B. je nesprávne uvedené, že predmetom
dedičstva je spoluvlastnícky podiel v 1/1, nakoľko N. B. vlastnila iba 1/2. V dedičskom rozhodnutí po V.
B. nebola sporná parcela vôbec uvedená, preto W. B. nemohol zdediť druhú polovicu spornej parcely.
Na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie spochybňoval vierohodnosť a pravdivosť čestných

prehlásení O. a W. N.. Je nepravdivé tvrdenie žalobcov vo vyjadrení k odvolaniu, že pozemok CKN parc.
č. 1435 je vo vlastníctve synovca uvedených svedkýň, nakoľko tento patrí F. J. v zmysle LV č. XXXX.
Žalobcovia opakovane zamieňajú rôzne osoby, nesprávne interpretujú údaje z katastra nehnuteľností
a ich tvrdenia sú veľmi neprehľadné a častokrát zavádzajúce. Tak isto uvádzajú nesprávny údaj o
tom, že spornú parcelu pôvodný žalobca užíval tak, že ju prenajímal rodine O. N. za poplatok 20 Eur

mesačne, nakoľko sporná parcela je v užívaní žalovaného už od roku 2010, kedy žalovanému toto
užívanie umožnila O. H., ktorá mu v danom roku previedla darovacou zmluvou dom súp. č. XXX. Trvá
na tom, že súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne, keď nevypočul aj ďalších navrhnutých
svedkov. Hoci žalobcovia svoj návrh na vykonanie výsluchu svedkov následne vzali späť, súd mal tento
výsluch vykonať. Vo vyjadrení žalobcovia sa len veľmi vyhýbavo postavili k zámene osôb, na ktorú

poukázal v odvolaní a má za to, že táto zámena predstavuje závažný skutkový omyl súdu prvej inštancie.
V čl. 4 vyjadrenia k odvolaniu žalobcovia v podstate už len hypotetizujú, k otázke užívania spornej
nehnuteľnosti V. B. sa žalovaný v spore vyjadril, brat W. B. spornú parcelu nikdy neužíval a ani si na ňu
počas svojho života nijako právne nenárokoval, nakoľko si bol vedomý vlastníckeho práva V.. Nijako nieje odôvodnené, prečo nebol W. B. zaevidovaný ako vlastník spornej parcely v katastri nehnuteľností, keď
disponovaldedičskýmrozhodnutím.Mázato,žetomutaknespornebolopreto,žerešpektovalvlastnícke
právo svojho brata V., a preto podpísal aj zápisnicu z 22.3.1989. Žalobcovia zápisnice z 25.06.1965 a

22.03.1989 označili za sfalšované, čo hraničí s trestným činom krivého obvinenia. Znovu sa zamieňajú
osoby, W. N., ktorý bol uvedený ako svedok v rámci osvedčenia o vydržaní, nie je žalovaný, ale jeho otec.
O. H. nemala dôvod požadovať k vydaniu osvedčenia o vydržaní vyjadrenia od právnych nástupcov po
W. B., keďže svoje vlastnícke právo odvodzovala od V. B.. Tento počas svojho života vykonal úkony
smerujúce k zápisu jeho vlastníckeho práva, a to tým, že s bratom W. 22.3.1989 spísal zápisnicu.

Na zápis do katastra nehnuteľností síce nepostačovala, ale to žiaľ V. B. nevedel a domnieval sa, že
jeho postup je správny a postačujúci. Zápisnicu predložila O. H. aj JUDr. Kojtalovi za účelom prípravy
osvedčenia o vydržaní, avšak notár jej uviedol, že nie je potrebné ho pripájať. Žalobcovia opätovne
spochybňujú zápisnicu z 22.3.1989, pričom navrhli v tejto súvislosti vypočuť zamestnankyňu obce O.,
ale tento dôkaz bez riadneho odôvodnenia nebol vykonaný. Zotrváva na svojom odvolacom návrhu.

5. Žalobcovia v duplike zotrvávajú na tom, že právoplatné dedičské rozhodnutia po rodičoch W. B.
nemožnovsúčasnostispochybňovať.Predložiliprehľadnúmapkunehnuteľnostísusediacichsospornou
parcelou KNC 1437 spolu s listami vlastníctva, ktorým vlastníkom nehnuteľností patria. KNC parcela
1435 patrí F. J. a vo vyjadrení k odvolaniu bola preklepová chyba, keď označila parcelu patriacu T. N.
1435, keď tomuto patrí parcela KNC 1440. Výsluch pracovníčky obce O. považoval súd prvej inštancie

za nadbytočný, keďže postoj obce k pochybným dokumentom predložených žalovaným vyplýva z
písomných stanovísk zo dňa 30.01.2020 a 24.11.2022. Výsluch pracovníčky navrhli žalobcovia, avšak
na jeho vykonaní neskôr netrvali a neuviedli ani meno pracovníčky ani adresu, ktorú navrhoval vypočuť.
Hypotetizovaním sa nazýva to, čo prednáša v tomto bode žalovaný. Zo súvisiacej judikatúry vyplýva,
že prednesy účastníkov súdneho konania, použité v súdnom konaní, nie sú trestným činom ani

priestupkom. Opätovne zdôrazňujú, že predložené listiny považujú za podvrh, ktorých originály nevie
žalovaný predložiť, pričom sa spolieha na to, že z osvedčených kópií sa nedá znalecky posudzovať
pravosť podpisov osôb. Napríklad v zápisnici z 25.06.1965 voľným okom vidieť, že za N. a V. B.
podpisovala tá istá osoba a zároveň sa podpisy voľným okom líšia od ich podpisov na inej listine -
notárskej zápisnici z 06.10.1967. Navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359,
§ 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že pôvodná KNE parc. č. 512/1 je totožná
so súčasnou KNC parc. č. 1437, trvalý trávny porast o výmere 792 m2, v katastrálnom území a obci
O., okres Z., evidovanej na LV č. XXXX. V zmysle LV č. XXXX zo dňa 05.06.2017 a identifikácie parciel

v zmysle komasačného hárku XXX bola daná parcela v podielovom spoluvlastníctve manželov N. a V.
B.. Z dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline sp. zn. D 992/71 zo dňa 27.01.1972
po poručiteľke N. B. je preukázané, že jej zákonnými dedičmi bol manžel V. B. a deti W. B., O. H., V.
B.. Dedičstvo po poručiteľke nadobudol syn W. B., a to cca 1,10 hektárov poľnohospodárskej pôdy v
súkromnom úžitku s tým, že bol povinný vyplatiť ustupujúcich dedičov a v časti, ako má byť vykonaná

evidencia v katastri nehnuteľností, bola označená „parcela m. č. 512/1, ktorá sa má v celosti zapísať v
EN na W. B.“. Následne zomrel i manžel V. B., po ktorom bolo dedičstvo prejednané bývalým Štátnym
notárstvom v Žiline pod sp. zn. D 208/73 a zákonnými dedičmi po ňom boli deti W. B., O. H. a V. B.,
pričom celé dedičstvo po poručiteľovi nadobudol W. B., keď v rozhodnutí sa uvádza, že nadobudol 0,70
hektárov poľnohospodárskej pôdy v súkromnom úžitku a v závere rozhodnutia zo dňa 21.9.1973, v

časti aké zápisy sa majú vykonať v EN, sa konštatuje, že „prepis ostatných parciel bol prevedený v
dedičskej veci po N. B.“. Z uvedeného je teda možné konštatovať, že W. B. dedil tak po matke N. B. celý
poľnohospodársky majetok, ako aj po otcovi V. B. s tým, že bol povinný vyplatiť ustupujúcich dedičov.
Následne iba, pokiaľ ide o pokyny, aký zápis má byť vykonaný v EN, tak v dedičskom rozhodnutí u N. B.
bolo pri parcele m. č. 512/1 uvedené, že sa má vykonať zápis v celosti na W. B. a v dedičskom konaní

po V. B. sa už iba konštatuje, že hoci celé dedičstvo prešlo na W. B., ale prepis ohľadne týchto ostatných
parciel bol už prevedený v dedičskej veci po N. B.. Vzhľadom na uvedené je možné stotožniť sa so
záverom súdu prvej inštancie, že W. B. dedil parcelu EKN č. 512/1 (totožnú s CKN parcelou č. 1437) v
1/2 po matke N. B. a v 1/2 po otcovi V. B.. Je pravdou, že na základe uvedených dedičských rozhodnutívlastnícke právo na W. B. prepísané nebolo a vyplýva to aj z listu vlastníctva zo dňa 05.06.2017, keď
vlastníctvo naďalej bolo vedené na manželov N. a V. B., u každého spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2.
Z týchto dôvodov sa žalobcovia oprávnene domáhali, aby bolo určené, že sporná nehnuteľnosť patrí do

dedičstva po W. B., keď tento uvedenú nehnuteľnosť zdedil po svojich rodičoch.

8. K odvolacej námietke žalovaného, že W. B. hoci mal v zmysle dedičských rozhodnutí nadobudnúť
vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, nevykonal žiadne úkony, aby jeho vlastníctvo bolo zapísané aj v
katastri nehnuteľnosti. Avšak je nutné podotknúť, že rovnako pokiaľ žalovaný tvrdí, že jeho právny

predchodca V. B. nadobudol vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti tak, isto neurobil žiadne kroky k tomu,
aby mal vlastníctvo zapísané na liste vlastníctva. Uvedená poznámka však nemôže mať žiaden vplyv
na výsledok konania.

9. K o osvedčeniu o vydržaní v prospech O. H., súd prvej inštancie v bodoch 49 - 54 správne prijal
záver, že na jej strane, ako aj jej právneho predchodcu V. B. nebol preukázaný jeden z predpokladov

nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a to oprávnenosť držby, jej dobromyseľnosť. Odvolací súd
sa v celom rozsahu v tejto časti odôvodnenia so súdom prvej inštancie stotožňuje a v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP naň odkazuje.

10. Právna predchodkyňa žalovaného O. H. odvodzovala vydržanie vlastníckeho práva od „zápisnice

o darovaní nehnuteľnosti“ napísanej na MNV v O. dňa 25.06.1965, ktorou mali N. B. a V. B. darovať
svojmu synovi V. B. spornú nehnuteľnosť a O. H. je jedinou závetnou dedičskou po V. B.. Žalovaný ako
dôkaz predložil overenú fotokópiu tejto zápisnice, ako aj overenú fotokópiu zápisnice napísanej na MNV
v O. dňa 22.03.1989, keď W. B. sa mal vzdať nároku na parc. č. 512/1 v prospech V. B., s tým že túto mu
mala za života darovať matka N. B.. Uvedené listiny však žalobcovia relevantne spochybnili predložením

potvrdení obce O. zo dňa 30.01.2020 (č. l. 41) a 24.11.2022 (č. l.259), z ktorých jednoznačne vyplýva, že
v miestnom archíve obce sa takéto listiny nenachádzajú a v rovnako obsah listín štýlovo ani formátovo
nezodpovedá zápisniciam v uvedenom období a ako potvrdenie sa dávali dve razítka s predpísaním
mena a funkcie predsedu a tajomníka obce. Uvedené spochybnenie žalovaný ničím nevyvrátil (napr.
predložením originálov predmetných listín, keď O. H. v r. 2019 mala mať k dispozícii tieto originály). Na

trestné stíhanie O. H. možno prihliadnuť iba podporne na doplnenie spochybnenia uvedených listín.

11. Podľa § 63 ods. 1 zák. č. 323/1992 Z. z. účinného ku dňu vydania notárskej zápisnice o osvedčení
vydržania vlastníckeho práva v prospech O. H., osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej

zápisnice. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice
(§ 47) obsahovať:
a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti
odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá
1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k

nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto
osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená,
2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho
práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy,

3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu
6a) alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti
mimo zastavaného územia obce,
b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,

c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí obsahovať
okrem iného aj vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke
právo k nehnuteľnosti. V konaní nebolo sporné a bolo preukázané aj listom vlastníctva č. XXXX z r.

2019 pripojenom ku konaniu o osvedčení vyhlásenia o vydržaní (č. l. 279), že posledný zápis vlastníctva
svedčil N. B. v 1-ci a V. B. v 1-ci, napriek tomu osvedčenie vyhlásenia o vydržaní neobsahuje vyjadrenia
ich právnych nástupcov (dedičov).12. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 23 konštatoval, že sa malo jednať o dcéru N. a V. B., ako aj v
bode 53, odvolací súd prisvedčuje odvolacej námietke žalovaného, že sa nejednalo o dcéru N. a V.
B., avšak na prijatých záveroch uvedená skutočnosť nič nemení. V bode 23 odôvodnenia napadnutého

rozsudku súd prvej inštancie iba konštatuje, že k spornej nehnuteľnosti bolo zapísané vlastníctvo O.
H. ako dcére N. a V. B. na základe osvedčenia o vydržaní s poukazom na zápisnicu o darovaní
nehnuteľnosti zo dňa 25.6.1965, ktorou mali N. a V. B. darovať svojmu synovi V. B. sporný pozemok.
V bode 53 súd prvej inštancie uvedeným spochybňoval dobromyseľnosť O. H. z dôvodu toho, že
bola účastníčkou dedičského konania a musela jej byť známa skutočnosť, že predmetom dedenia

bola aj sporná nehnuteľnosť a uvedené nenamietala. Je pravdou, že týmto nemôže byť spochybnená
dobromyseľnosť O. H., keďže nebola účastníčkou dedičského konania, nakoľko nebola dedičkou po
N. a V. B., avšak svoje vlastnícke právo odvodzovala od svojho právneho predchodcu V. B., ktorý
bol ako dedič účastníkom daných dedičských konaní, bola mu známa skutočnosť, že došlo k dedeniu
nehnuteľnosti EKN parc. č. 512/1 a napriek tomu voči uvedenému v rámci týchto dedičských konaní nič
nenamietal. V prípade, že V. B. nemohol byť z uvedeného dôvodu dobromyseľný, nemôže následne ani

O. H. odvodzovať svoje vlastnícke právo a dobromyseľnosť, že vlastníctvo nadobudla od vlastníka.

13. K otázke, kto užíval spornú nehnuteľnosť, je potrebné poukázať na vykonané dokazovanie vo
veci, keď žalovaný okrem čestných prehlásení v osvedčení o vydržaní (W. N. a R. W. - zaťov O. H.)
nenavrhoval žiadnych svedkov na preukázanie, kto spornú nehnuteľnosť užíval. Vo vyjadrení k žalobe

ako aj počas konania pred súdom netvrdil konkrétne akým spôsobom mala byť nehnuteľnosť užívaná
jeho právnymi predchodcami. Vo vyjadrení k žalobe iba rozporoval tvrdenia žalobcov o užívaní pozemku
rodičmi W. B. so synom W. a následne so synom M., pretože rodičia užívali pozemok so svojimi synmi
W. a V., ale W. sa presťahoval so svojou rodinou asi 20 km. Svoje tvrdenie ničím nepodložil a uvedené
tvrdenie nevyvracia tvrdenie strany žalobcov o jeho užívaní. V osvedčení vyhlásenia o vydržaní O. H. to,

že užívala spornú nehnuteľnosť, dosvedčovali jej blízki príbuzní, a to jej zaťovia. Pokiaľ žalobcovia vo
vyjadrení v odvolaní poukazujú, že má sa jednať o žalovaného (súd prvej inštancie v bode 54 uviedol, že
išloozaťov,nieožalovaného),vtomtoprípadeoboznámenímsaspredmetnýmičestnýmiprehláseniami
a overením podpisov na týchto prehláseniach je zrejmé, že v overovacej pečiatke, hoci je napísaný W.
N., avšak s iným dátumom narodenia, ako žalovaný. Žalovaný však nepoprel, že by sa malo jednať o

blízkych príbuzných O. H., teda o jej zaťov.

14. K odvolacej námietke, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých navrhovali
žalobcovia,jenutnéuviesť,žepredmetnýchsvedkovnavrhovaližalobcoviaanaposlednompojednávaní
netrvali na ich výsluchu. V prípade, že žalovaný považoval za nutné vykonať dôkaz výsluchom týchto

svedkov, mal možnosť sám podať návrh na vykonanie takéhoto dôkazu, čo však neučinil. Rovnako
je nedôvodný návrh žalovaného, aby odvolací súd vyžiadal z katastra nehnuteľností originál listu
vlastníctva a originál komasačného hárku, nakoľko z listinných dôkazov produkovaných v konaní mal
dostatočne preukázané, že pôvodní vlastníci V. a N. B. vlastnili predmetnú nehnuteľnosť v podielovom
spoluvlastníctve každý v 1 a z takéhoto skutkového stavu aj vychádzal súd prvej inštancie. Navyše je

nutné prisvedčiť námietke žalobcov, že v danom prípade zo strany žalovaného sa jedná o novotu v
zmysle § 366 CSP, na ktorú súd v odvolaní už nemôže prihliadať. Nevykonanie dôkazov navrhnutých
žalobcami súd prvej inštancie odôvodnil v bode 55 napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov
nemohlo na strane žalovaného procesným postupom súdu prvej inštancie dôjsť k porušenie práva na
spravodlivý proces.

15.Vychádzajúczvyššiekonštatovanéhoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil spolu so závislým výrokom o nároku
na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu úspechu v konaní.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP aplikujúc § 255 ods. 1
CSP. Žalobcovia mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im voči žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)