Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. júl 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 38Pu/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123367802
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krajčovicová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123367802.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia a držania umiestnenej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, D., v zdravotníckom zariadení na základe oznámenia Fakultnej
nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica,
IČO: 00165549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, umiestnená
v konaní zast. procesným opatrovníkom E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, D., takto

r o z h o d o l :

Súd v y s l o v u j e, že prevzatie A. B., nar. XX.XX.XXXX do zdravotníckeho zariadenia b o l o
prípustné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika
SZU (ďalej len „psychiatrická klinika“) oznámila tunajšiemu súdu dňa 29.07.2023 nedobrovoľnú
hospitalizáciu A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola hospitalizovaná dňa 28.07.2023 o 16.07 hod.

2. Uznesením č. k. 38Pu/8/2023-5 zo dňa 31.07.2023 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle
§ 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie
o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestneného bez návrhu.

3. Uznesením č. k. 38Pu/8/2023-6 zo dňa 31.07.2023 Okresný súd Banská Bystrica ustanovil

umiestnenej v súlade s § 256 CMP, § 71 ods. 1 CSP, procesného opatrovníka E. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX/XX, D. na zastupovanie v tomto konaní.

4. Podľa § 260 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom,
ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu,
možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený,

vyslúchne ho súd vždy.

5. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré
môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

6. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia

uznesením bez nariadenia pojednávania.

7. Podľa § 6 ods. 9, písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas
sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v
dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo

ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.8. Dňa 31.07.2023 súd doručil súdne písomnosti zdravotníckemu zariadeniu, umiestenej a procesnej
opatrovníčke. Dňa 31.07.2023 sa súd oboznámil s názorom ošetrujúceho lekára, vykonal výsluch
umiestnenej a procesnej opatrovníčky.

9. Z výsluchu ošetrujúcej lekárky súd zistil, že ide o pacientku A. B., ročník XXXX, bola prijatá na kliniku
28.07., dovezená bola v sprievode RZP, ktorú privolali príbuzní pre neprimeranosti v správaní, ktoré
sa naďalej opakovali a stupňovali v domácom prostredí. V čase prijatia pacientka bola psychotická,
v popredí boli zmeny v myslení, spontánne produkovala paranoidné, bludné obsahy, to znamená, že

mama so starkou ju nahnevajú a opakovane ju vyprovokujú, ani vlastne nevie sama prečo, nevedela
to ani rozviesť, ukladajú veci v byte štýlom, aby ju nahnevali. Pacientka aj opakovane chodila na
políciu, že ju niekto sleduje. Podľa ošetrujúcej lekárky v oblasti vnímania sa nedajú poruchy presne
vylúčiť, pretože pacientka sa snažila v čase prijatia disimulovať, kontakt bol prítomný, ale strohý,
v správaní boli neprimeranosti psychoticky motivované, opakované oznamovanie na polícii, že ju niekto
sleduje, doma sa odmietala stravovať s rodinnými príslušníkmi, opakované hádky, ktoré pacientka ani

nevedelaporiadnevysvetliť,prečoknimdochádza.Pacientkajeksvojmustavuúplneamnozognostická,
po predchádzajúcej hospitalizácii vysadila lieky, na kontroly nechodila, lieky nebrala, nedostavila sa
vôbec k psychiatrovi na vyšetrenie ako jej bolo odporúčané. Diagnóza sa u pacientky prejavuje
týmto správaním, bola klasifikovaná ako paranoidná schizofrénia, t. z. neprimeranosti v jej správaní,
opakované vyhľadávanie polície a obviňovanie rodinných príslušníkov. Pri neliečení sa môže tento

stav stupňovať až do agresie, keď sa pacientka bude cítiť ohrozená, či už rodinnými príslušníkmi,
prípadne nejakými aj cudzími osobami, na ktoré sa chodí pacientka opakovane sťažovať policajným
príslušníkom. Pacientka nedala v čase prijatia súhlas s prijatím do zdravotníckeho zariadenia, preto
to hlásili na súd ako nedobrovoľnú hospitalizáciu, v dôsledku čoho je ju nutné liečiť, keďže jej stav
v domácich podmienkach sa stupňoval a progradoval. Pacientka v čase prijatia bola nebezpečná

pre svoje okolie, nemožno vylúčiť, že by nedochádzalo postupne aj k brachiálnej agresivite voči
rodinným príslušníkom. Pacientka je v kontakte s vonkajším svetom, môže mať telefonáty, zatiaľ je
však v režime, kedy je hospitalizácia iba v rámci oddelenia, nechodí vonku v dôsledku toho, že je
flordine psychotická a mohla by ohroziť ostatných pacientov alebo spoluidúcich v prípade návštev vo
vonkajšom prostredí. Návštevy v rámci oddelenia sú jej povolené. O pacientku sa zaujímala matka,

ktorá prišla v priebehu víkendu, osobne ošetrujúca lekárka kontakt s matkou zatiaľ nenadviazala. Liečba
je u pacientky predpokladaná do zlepšenia stavu, čo znamená, pokiaľ nebudú takéto neprimeranosti
v správaní a pacientka získa aspoň nejaký náhľad v rámci svojho správania, bude dodržiavať liečbu
a nebude predstavovať riziko hlavne pre svoje okolie. Pacientka je schopná chápať rozsah súdnych
rozhodnutí do určitej miery, t.z., že vie pochopiť, že tu bude hospitalizovaná aj nedobrovoľne. Či to bude

dodržiavať v zmysle, či sa nebude stále pýtať na prepustenie, je ťažko povedať, v dôsledku toho, že
je floridne psychotická a pozornosť je u pacientky dekoncentrovaná a vnímanie reality je narušené.
Ambulantnú liečbu nedodržiava, nezastavila sa u psychiatra, lieky neužíva, čiže ambulantná liečba
nebola postačujúca pre jej nespoluprácu. V čase prijatia voči personálu nebola agresívna, pacientka
však opakovane chodí na políciu za domnelými útočníkmi, ktorých nikto nenašiel, matka a starká jej

ubližujú, ani nevie povedať ako, čiže je to presne psychoticky motivované, keďže nevie udať žiadny
dôvod ako by jej doma škodili. Pri prijatí agresívna nebola. Ak si bude myslieť, že jej chcú ublížiť, ohroziť
ju na živote, poruchy vnímania sa nedali vylúčiť, keďže pacientka disimuluje, t.z., že popiera alebo
nechce povedať skutočné prejavy, aby nebola hospitalizovaná, je možné, že sa u nej objavia hlasy, ktoré
jej budú napríklad kázať sa zabiť, aby unikla pred nejakými domnelými útočníkmi, alebo skočiť pod auto,

čo sa dialo u mnohých pacientov s diagnózou schizofrénie aj v minulosti.

10. Procesná opatrovníčka uviedla, že dcére volala sanitku, pretože A. si myslí, že v byte majú kamery,
odposluch, myslí si, že všetko, čo sa deje u nich v byte je na internete. Mala taký stav, že začala kričať,
nadávať, ale nie im doma, ale tým, čo ich sledujú. Robila veľký krik, to už volali policajtov aj susedia,

kričala, že nech sa to už skončí, že má toho dosť, použila aj vulgarizmy. Bola tu (na psychiatrickej klinike)
hospitalizovaná v marci, bolo to v poriadku, mala užívať lieky, hľadala si aj prácu. Stále mala pocit, že
ju niekto sleduje, keď sa na ňu pozrie. Takéto stavy mávala opakovane, aj keď prišli policajti, keď jej
dohovorili, tak stíchla, povedali jej, že prehľadajú byt, keď má taký pocit, že ju niekto sleduje. Ona keď
kričí, je to nahlas veľmi, či už je desať hodín v noci, alebo je to ráno. Potom ako sa prvýkrát vrátila

z nemocnice, videla ju 1 alebo 2 x užiť lieky, pýtala sa jej, či bola na kontrole u lekára, povedala, že nie,
že to je jej vec. V byte bývajú so starou matkou umiestnenej a s A., ona inak agresívna nie je, má však
stále pocit, že ju niekto sleduje. Vie si aj oprať, aj navariť, aj si hľadá prácu. Teraz, keď prišla sanitka,
nebola agresívna, ale nechcela dobrovoľne ísť, až keď prišli policajti a pani doktorka, tak tí ju presvedčili,aby nastúpila do sanitky. Ona je vtedy taká, že sa ospravedlňuje, len aby nemusela ísť do nemocnice.
Uviedla, že sa to dcére aj snažila logicky vysvetliť, ale ona tomu nerozumie alebo tomu nechce rozumieť.

11. Umiestnená počas výsluchu uviedla, že ju hospitalizovali pred dvoma dňami preto, lebo s mamou
a starkou má zlý vzťah, došlo k hádke, ony zavolali políciu a sanitku, ony jej robia naschvál, napriek,
chcú ju naštvať, vytočiť rozzúriť. Nestala sa jedna vec, ale je to súhra viacerých vecí, lebo kedysi bývali
v jednej domácnosti, potom sa odsťahovala do Banskej Bystrice, následne sa presťahovala k nim naspäť
do Podbrezovej. Vtedy sa ale ich vzťahy zmenili, vedela, že sa zmenil vzťah medzi jej mamou a starou

mamou, aj ich vzťah k nej. Bola vtedy bez práce, nevládala platiť nájom, preto sa vrátila domov. Uviedla,
že stále nesúhlasí s tým, aby bola umiestnená. Predtým ako sem (na psychiatrickú kliniku) prišla sa
cítila dobre, lepšie, vtedy neužívala žiadne lieky. Keď bola predtým hospitalizovaná na psychiatrii, dali
jej lieky, ale ona sa nepotrebuje liečiť na nič. Problém nie je v tom, že má brať lieky, ale v tom, že si
má upraviť vzťahy, svoj život, životosprávu, životný štýl, ale nepotrebuje na to jesť lieky, nechce byť
liečená na psychiatrii ani užívať lieky. Keď bola hospitalizovaná naposledy, bola jej diagnostikovaná

mánia so psychotickými príznakmi. Momentálne nemá žiadny kontakt s príbuznými. Keď bola naposledy
na psychiatrii, povedali jej, že má prísť na kontrolu, ale nebola, pretože sa cítila dobre. Nechce byť
hospitalizovaná, hľadá si aktívne prácu. Nikdy nič sa nestalo, že by mala v niečom problém. V minulosti
pracovala ako predavačka, aj v elektre. Asi rok nepracuje, ale priebežne pracovala, mala nejaké brigády.
Na psychiatriu nešla dobrovoľne, bola tam aj polícia, všetci vraveli, že musí ísť. Nikdy nemala pocit, že

by jej chcel niekto ublížiť alebo ju sledoval. Prosila, aby ju tu (na psychiatrickej klinike) nenechávali, boli
jej podané lieky, niečo jej dávajú každý deň, odkedy je hospitalizovaná, dávali jej aj injekcie, ale ona to
nechcela, oni jej ich aj tak dali, cíti sa unavená, omámená, vyčerpaná, cíti to aj na hlase. Povedala, nech
ju pozorujú, ale nechce užívať lieky.

12. Súd nahliadnutím do prijímacej správy a dekurzu zistil, že umiestnená bola prepustená zo
psychiatrickej kliniky v apríli 2023 po prvozáchyte schizofrénneho ochorenia, doporučenú liečbu
neužívala, na kontrole nebola. Bola privezená RZP, údajne ku pacientke už boli opakované výjazdy,
aj výjazdy polície, do sanitky išla v doprovode polície. RZP volala matka. Umiestnená sa pri príjme
vyjadrila, že mama so starkou sa správajú tak, aby ju nahnevali. Oni ju vyprovokujú, potom už nevydrží,

tak začne kričať, a potom už zavolajú záchranku a políciu. Aj veci ukladajú v byte štýlom, aby ju
nahnevali. Proste ju provokujú. Po hospitalizácii nebola nikde na kontrole, lieky neužívala, nerobili jej
dobre. Nechce lieky užívať. Bola aj na polícii, ale nie pre mamu, bola zas inú vec povedať. To išla
takých ľudí udať, ktorí ju prenasledujú. Matka umiestnenej bola kontaktovaná telefonicky a uviedla, že
umiestnená nebola nikde na kontrole, lieky neužívala, stupňovali sa neprimeranosti, opakovane bola

volaná záchranka a policajti. Hovorí, že sú v byte kamery, že je tam odposluch, že všetko, čo urobí,
potom číta na internete. Umiestnená bola privezená RZP, upravená, hygiena dodržaná, spoločenské
formality sa snaží dodržiavať. Kontakt nadviazala, na otázky odpovedala, ale vracala sa k jednej
téme, snažila sa disimulovať, kontrolovať odpovede. Reč mala gramaticky správnu, hlasitú, pri príjme
nespolupracovalaabránilasa.Vedomiebololucidné,orientovanábolasprávne,psychomotorickétempo

bolo u nej v norme, bola u nej prítomná vysoká intrapsychická tenzia, difúzna anxieta, rezonantné
ladenie, labilná afektivita, myslenie koherentné s prítomnými paranoidnými a kverulačnými bludnými
obsahmi. V správaní a konaní boli u nej prítomné neprimeranosti psychoticky motivované (opakované
oznamovania o prenasledovaní polícii, odmietanie spoločného jedla, hádky s rodinnými príslušníkmi).
Kontakt s realitou mala znížený, boli u nej disimulácie, anozognózia. Bol jej podávaný Haloperidol,

Diazepam, Aqaurin, Tisercin. Z prepúšťaceh správy zo dňa 21.04.2023 ďalej vyplynulo, že umiestnenej
bola stanovená diagnóza F20.0 – Paranoidná schizofrénia. Umiestnenej bolo odporučené do troch dní
sa hlásiť u praktického lekára a ambulantného psychiatra. Lieky jej boli vydané z oddelenia a predpísaný
e-recept.

13. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu
do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo
k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijatý
do zdravotníckeho zariadenia, v ňom zadržiavaný alebo ponechaný, upravuje Civilný mimosporový
poriadok v ustanoveniach konanie o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení.

V prvej fáze tohto konania súd posudzuje prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho
zariadenia, pričom rozhoduje bez nariadenia pojednávania. V konaní vyslúchne umiestnenú osobu,
oboznámi sa s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne iných osôb, ktoré môžu objasniť stav veci a so
zdravotnou dokumentáciou umiestnenej osoby. Rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestnenej osobydo zdravotníckeho zariadenia súd vydá v lehote 5 dní od obmedzenia osobnej slobody umiestnenej
osoby a v tejto lehote ho umiestnenej osobe aj doručí.

14. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozsudok I. ÚS 79/93) „k opatreniam na
ochranu spoločnosti patrí aj obmedzenie osobnej slobody osoby prejavujúcej znaky duševnej poruchy
alebo duševnej choroby. K obmedzeniu osobnej slobody takýchto osôb dochádza aj v záujme ochrany
ich zdravia, ale nie iba v záujme ochrany ich zdravia. Preto obmedzenie osobnej slobody nemôže byť
samozrejmosťou vždy, keď sú na to zdravotné dôvody. Len vtedy, keď spoločenský záujem preváži nad

záujmami chorého, Ústava Slovenskej republiky a v súvislosti s jej ustanoveniami zákon o starostlivosti
o zdravie ľudí (pozn. súdu v súčasnosti zákon o zdravotnej starostlivosti) a Občiansky súdny poriadok
(pozn. súdu v súčasnosti Civilný mimosporový poriadok) dovoľuje obmedziť osobnú slobodu chorého
bez jeho súhlasu, či dokonca proti jeho výslovne prejavenému nesúhlasu. Účelom určenia právnych
podmienok, za ktorých sa dovoľuje poskytovanie psychiatrickej starostlivosti bez súhlasu chorého nie je
zmarenie liečby osôb postihnutých duševnou poruchou alebo chorobou, ale vytvorenie právnych záruk

ochrany takých osôb pred neopodstatnenou alebo nenáležitou zdravotníckou starostlivosťou.“ Zásah do
osobnej slobody v podobe hospitalizácie je podľa zákona o zdravotnej starostlivosti prípustný len, ak
osoba trpí duševnou chorobou alebo poruchou a súčasne je nebezpečná pre seba alebo jej okolie alebo
u takejto osoby hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

15. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že umiestnená bol prijatá na II. psychiatrickú
kliniku dňa 28.07.2023 o 16:07 hod. v sprievode RZP, ktorú privolali príbuzní, pre neprimeranosti
v správaní umiestnenej, ktoré sa naďalej opakovali a stupňovali v domácom prostredí. V čase prijatia
bola umiestnená psychotická, v popredí boli zmeny v myslení, spontánne produkovala paranoidné,
bludné obsahy. Vyjadrila sa, že matka so starou matkou ju nahnevajú a opakovane vyprovokujú,

nevedela uviesť prečo. Umiestnená opakovane chodila na políciu hlásiť, že ju niekto sleduje. Doma sa
odmietala stravovať, opakovali sa hádky s rodinnými príslušníkmi. Umiestnená je k svojmu ochoreniu
anozognostická. V čase prijatia na psychiatrickú kliniku bolo vedomie umiestnenej lucidné, prítomná
bola vysoká intrapsychická tenzia, difúzna anxieta, rezonantné ladenie, afektivita labilná, myslenie
koherentnésprítomnýmiparanoidnýmiakverulačnýmibludnýmiobsahmi.Kontaktsrealitoubolznížený,

disimulácie, anozognózia, osobnosť psychoticky alterovaná. Neprimeranosti v správaní umiestnenej
popísala aj ustanovená procesná opatrovníčka, podľa ktorej umiestnená robila veľký krik, policajtov
volali aj susedia, umiestnená kričala, že nech sa to už skončí, že má toho dosť, použila aj vulgarizmy.
Takéto stavy mávala opakovane, opakovane bola privolaná polícia. Súd mal za preukázané, že
umiestnená bola naposledy hospitalizovaná na psychiatrickej klinike od 17.03.2023 do 21.04.2023, kedy

jej bola stanovená diagnóza F.20.0 Paranoidná schizofrénia. Stanovená diagnóza sa u umiestnenej
prejavuje neprimeranosťami v správaní, opakovaným vyhľadávaním polície a obviňovaním rodinných
príslušníkov. Podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky sa tento stav môže stupňovať až do agresie, keď
sa bude umiestnená cítiť ohrozená, či už rodinnými príslušníkmi alebo inými osobami. Ambulantná
starostlivosť u umiestenej v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia nebola možná vzhľadom na

nespoluprácu umiestnenej, ktorá popiera svoje ochorenie, odmieta užívať lieky, po predchádzajúcej
hospitalizácii na psychiatrickej klinike nebola na kontrole u ambulantného psychiatria a nepokračovala
vodporučenejliečbe.Umiestnenásúhlasshospitalizáciouneudelila.Súdkonštatuje,žeumiestenávčas
prijatia do zdravotníckeho zariadenia vykazovala vyššie popísané neprimeranosti v správaní a v prípade
neumiestnenia v zdravotníckom zariadení a nepodania potrebnej liečby, by sa zhoršený zdravotný stav

umiestnenej ďalej stupňoval, čo by mohlo vyústiť až do agresie. Teda v prípade, že umiestnená nebude
nastavená na liečbu, môže dôjsť k ďalšiemu zhoršeniu jej zdravotného stavu, môže byť nebezpečná pre
seba aj pre svoje okolie. Keďže umiestnená dobrovoľne nepokračuje v odporučenej liečbe ambulantnou
formou, je potrebná liečba formou ústavnou. Súd má teda za to, že obmedzenie osobnej slobody
umiestnenej v čase jej prijatia v zdravotníckom zariadení bolo nevyhnutné na ochranu jeho okolia

a najmä jej samotnej a nebol potrebný informovaný súhlas umiestnenej v zmysle § 6 ods. 9 písm. d)
zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Keďže na základe vyššie uvedených skutočností
súd dospel k záveru, že zdravotný stav umiestnenej si v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia
vyžadoval jej hospitalizáciu, rozhodol tak, že prevzatie A. B., nar. XX.XX.XXXX do zdravotníckeho

zariadenia bolo prípustné.

16. Záverom súd poukazuje na § 263 CMP, v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže
umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP s poukazom na

§ 59 CMP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovejznačkytohtokonania(§127ods.1,2CSP).Podanieurobenévlistinnejpodobetrebapredložiťv
potrebnompočterovnopisovsprílohamitak,abysajedenrovnopissprílohamimoholzaložiťdosúdneho
spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).