Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. august 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Ek/461/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118243707
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zdechovanová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6118243707.7

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XX/X-XX, XXX XX D. E., právne zastúp.: Lichner Legal s. r. o., so sídlom Legionárska 7451/4, 911
01 Trenčín, proti povinnému: F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX C., právne
zastúp.: JUDr. Marta Rybárová, advokátka so sídlom Jilemnického 523/2, 911 01 Trenčín, vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Peter Stano, so sídlom Exekútorského úradu Michalská 7, 917 00 Trnava,

pod sp. zn. 262EX 222/2018, za ktorého koná ustanovený zástupca JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom
P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, o vymoženie nepeňažného nároku, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/461/2018 zo dňa 28. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/461/2018 zo
dňa 28. apríla 2022 z a m i e t a.

II. Oprávnený m á voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti
s vyjadrením k sťažnosti vo výške 63,21 Eur.

III. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.04.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie

pod sp. zn. 74Ek/3410/2021, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.
3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu
dňa 02.03.2018 domáhal vykonania exekúcie na nepeňažné plnenie na základe uznesenia Okresného

súdu Trenčín č. k. 12C/582/1998-88 zo dňa 06.07.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.07.1999
a stal sa vykonateľným dňa 03.06.2014 (ďalej len „exekučný titul“). Súd týmto uznesením schválil
zmier uzavretý medzi účastníkmi konania, kde sa odporca (povinný) okrem iného zaviazal na vlastné
náklady v lehote do 31.05.2014 odstrániť časť stavby nachádzajúcej sa na pozemku navrhovateľa
(oprávneného).Dňa27.03.2018súdvydalpoverenienavykonanieexekúciesúdnemuexekútoroviJUDr.
Petrovi Stanovi so sídlom exekútorského úradu v Trnave, ktorý exekúciu vedie pod č. 262EX 222/18. Ku

dňu 06.05.2022 došlo u súdneho exekútora k prerušeniu výkonu jeho funkcie, pričom sa jeho zástupcom
stal súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu (v poradí
druhý) návrh povinného na zastavenie exekúcie, pričom tento bol podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty
odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, preto mu v zmysle § 61k ods. 2, ods. 3 nemožno
priznať odkladný účinok. Nosným argumentom podaného návrhu na zastavenie exekúcie pritom bola
skutočnosť, že exekučný titul ukladajúci mu povinnosť odstrániť časť stavby, je nevykonateľný bez toho,

aby došlo k devastačnému poškodeniu susediacej budovy vo vlastníctve oprávneného.3. Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a ďalších podaní v spise mal vyšší súdny úradník
preukázané, že predložený návrh povinného nie je dôvodný. Skonštatoval tiež, že v návrhoch na
zastavenie exekúcie, ktoré v zmysle § 61k ods. 3, ods. 4 Exekučného poriadku nemajú odkladný

účinok,možnonamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodanípredchádzajúcehonávrhunazastavenie
exekúcie. Svoje rozhodnutie oprel o skutočnosti , že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených
v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať
len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Zdôraznil predpoklady, ktoré musí
spĺňať vykonateľné rozhodnutie predložené súdu ako exekučný titul, pričom vyhodnotil, že exekučný

titul je materiálne vykonateľný, nakoľko sú v ňom presne vymedzení účastníci konania a vo výroku
I. exekučného titulu sú jasne určené práva aj povinnosti žalobcov (oprávneného spolu s manželkou)
ako aj žalovaného (povinného) a je jasne určený rozsah plnenia - odstránením časti stavby. Prípadný
nedostatok exekučného titulu spočívajúci v jeho materiálnej nevykonateľnosti by bol dôvodom na
zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu podľa § 53 ods. 3 písm.
a) Exekučného poriadku a to už pri jeho skúmaní. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať

hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane
postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto
rozhodnutí ako aj doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné
vadyzákladnéhokonania(ajvtedyakbyexistovali)sadoexekučnéhokonanianeprenášajú.Prieskumná
činnosť exekučného súdu je obmedzená len na posúdenie, či exekučný titul bol vydaný orgánom

oprávneným na jeho vydanie, či je formálne a materiálne vykonateľný a či sú účastníci hmotnoprávne
legitimovaní. Týmto sa zaoberal exekučný súd už pri posudzovaní prvého návrhu povinného na
zastavenie exekúcie a skonštatoval, že exekúcia prebieha v súlade so zákonom, nakoľko povinný
nesplnil dobrovoľne to, na čo sa v schválenom zmieri dobrovoľne zaviazal. Pokiaľ povinný v podanom
návrhu žiadal súd o dožiadanie vyjadrení rôznych štátnych orgánov a vypracovanie statického posudku

stavby, vyšší súdny úradník uviedol, že tieto mal povinný predložiť sám ako dôkazy k svojim tvrdeniam
v návrhu na vykonanie exekúcie. V konečnom dôsledku uviedol, že nie je možné návrhu povinného na
zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinný nepreukázal zrušenie exekučného titulu alebo odloženie
vykonateľnosti exekučného titulu, iné okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, ani
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, preto predložený návrh ako nedôvodný zamietol.

4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinného doručené
dňa 29.04.2022, podal povinný dňa 13.05.2022 sťažnosť. Vo vzťahu k podanej sťažnosti súd konštatuje,
že táto bola podaná včas.

5. V podanej sťažnosti povinný tvrdí, že rozhodnutie o odstránení (aj časti) stavby nemôže byť nariadené
bez predchádzajúceho rozhodnutia stavebného úradu, pričom zdôraznil, že stavebný úrad takéto
rozhodnutie vydá len v zákonom presne vymedzených prípadoch, k čomu v prejednávanom prípade
nedošlo. Zbúranie stavby by vyžadovalo projekt a zbúranie časti stavby dokonca aj projekt stabilizácie
azabráneniadeštrukcie.Povinnýobjektpredcca20rokminavlastnénákladykompletnezrekonštruoval,

preto je nelogické, aby vybavoval jeho búranie. Exekučný titul v tejto veci je síce právoplatný,
ale nevykonateľný, pričom exekučný súd by podľa názoru povinného mal pri svojom rozhodovaní
posúdiť dôsledky svojho rozhodovania z pohľadu verejného a súkromného práva, a zaoberať sa
aj ustanoveniami stavebného zákona. Povinný namieta, že exekučný súd v tomto konaní vôbec
neskúmal rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie z pohľadu základných ľudských práv a slobôd a

úplne opomenul ustanovenia § 88 a nasl. Stavebného zákona, ktorý má striktne a taxatívne uvedené
dôvody pre odstránenie stavby. Tieto dôvody v prejednávanom prípade neexistujú, preto exekúcia
ako výkon rozhodnutia podľa Exekučného poriadku nemôže byť konečným riešením, najmä pokiaľ sa
prieči vnútroštátnym predpisom (§ 88 a nasl. Stavebného zákona), medzinárodnoprávnym normám
a zároveň odporuje princípom spravodlivosti. Ďalej povinný v podanej sťažnosti zopakoval svoje tvrdenia

z predošlých podaní ohľadom skutočností, že problém medzi ním a oprávneným mohol byť odstránený
už pred 20 rokmi tým, že by povinný odkúpil od oprávneného časť stavby o výmere 40 m2, avšak
oprávnenýodnehožiadalkúpnucenu10-násobnevyššiunežbolacenatrhová,sčímpovinnýnesúhlasil.
Súdny zmier, predstavujúci v tomto konaní exekučný titul, podpísal povinný podľa svojich slov v tiesni
napriek tomu, že tento je prakticky nerealizovateľný. Jeho nerealizovateľnosť si však v tom čase

neuvedomil žiaden z účastníkov a zrejme ani konajúci súd, ktorý takýto zmier medzi účastníkmi schválil.
S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti povinný žiada, aby súd vydané uznesenie vyššieho
súdneho úradníka zrušil a exekúciu zastavil.6. Súd vyzval aj oprávneného na vyjadrenie k podanej sťažnosti, pričom oprávnený na to reagoval
konštatovaním, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne, keď exekučný súd správne
konštatoval, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, nakoľko je týmito

exekučnými titulmi viazaný. Oprávnený má za to, že povinný sa predmetným návrhom, resp. sťažnosťou
len snaží oddialiť výkon exekúcie, pričom neuvádza žiadne relevantné a nové skutočnosti, pre ktoré by
bolo možné predmetné exekučné konanie zastaviť. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd sťažnosť
povinného v zmysle § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol a zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov exekučného konania.

7. V zmysle § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny
úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o
rozhodnutie,protiktorémujeprípustnéodvolanie,aosťažnostiachprotirozhodnutiamvyššiehosúdneho
úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), proti uzneseniu súdu prvej

inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2
uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. V zmysle § 250 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť
zamietne.

11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

15. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,

ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 249 CSP a dospel k záveru, že

sťažnosť bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého
uznesenia vyššieho súdneho úradníka ako aj ďalších listín, ktoré tvoria obsah spisu dospel k záveru,
že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny
právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi
uvedenými v napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie

obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré považuje dôvody vedúce
k zamietnutiu návrhu povinného na zastavenie exekúcie za správne, reagujúc predovšetkým na dôvody
uvedené v sťažnosti.17. V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd vo všeobecnosti skúma oprávnenosť a
dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu
začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Cieľom exekučného

konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu.
V danom prípade boli judikované povinnosti, ktoré majú charakter nepeňažného plnenia. Základná
povinnosť sa týkala odstránenia časti stavby nachádzajúcej sa na časti pozemku oprávnených v
lehote do 31.05.2014, pričom sa jednalo o časť stavby so súp. č. XXX nachádzajúcej sa pozemkoch
par. č. 80 a 78/3, zapísaných na LV č. XXXX H. XXXX v k.ú. I.. Časť tejto stavby sa nachádza na

pozemku oprávneného a jeho manželky A. J. C. (konkrétne na parcele č. 78/6 – zastavané plochy a
nádvoria o výmere 41 m2, zapísanej na LV č. XXXX) v k.ú. I.. Tento záväzok povinného mal charakter
vecného bremena a v zmysle schváleného zmieru zanikne len splnením povinnosti, ak sa strany
nedohodnú inak. Toto vecné bremeno malo zaniknúť najneskôr 31.05.2014. Uvedený záväzok povinný
v stanovenej lehote nesplnil. Vzhľadom na charakter uloženej povinnosti je evidentné, že sa jedná
povinnosť povinného niečo vykonať – odstrániť časť stavby. To znamená, že pre účely oprávnenosti

vedenia exekúcie je dôležité posúdiť, či si povinný v období od vydania exekučného titulu do podania
návrhu na vykonanie exekúcie uložené povinnosti splnil alebo nie. Pokiaľ by v konaní bolo preukázané,
že došlo k splneniu uloženej povinnosti v danom období, musela by byť exekúcia v tejto časti zastavená.
Pokiaľ by však k splneniu uvedenej povinnosti došlo až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie,
v takomto prípade by sa exekučné konanie začalo dôvodne a súd a ani súdny exekútor by exekúciu

nezastavil, pretože k ukončeniu exekúcie v tejto časti by došlo splnením vymáhanej povinnosti.

18. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu
vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených

procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bola priznaný vykonateľným
rozhodnutím súdu a dobrovoľne sa nesplnil. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne
vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena
k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku
exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti,

ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

19. Sudca v prvom rade uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného,
ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom
tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie

exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú
povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno zaťažuje v
exekučnom konaní povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie
povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti. Návrh na zastavenie
exekúcie totižto nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu.

Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia len takých skutočností, ktoré
nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich
uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia,
ktoré je exekučným titulom. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania
nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je

priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých,
ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu.
20. Sudca ďalej uvádza, že povinný podal teraz prejednávaný návrh na zastavenie exekúcie zo dňa
10.11.2021 po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie (nakoľko sa
jedná o v poradí druhý návrh povinného). Uvedené spôsobilo tú skutočnosť, že návrh na zastavenie

exekúcie nemá odkladný účinok na výkon exekúcie. Súdny exekútor teda nemusí čakať kým sa
rozhodneotomtoprocesnomnávrhupovinného,alemôžeexekúciu–nútenývýkonrozhodnutiavykonať
takým spôsobom, aby došlo k uspokojeniu vymáhaného nároku. Spolu s vyššie uvedeným účinkom pri
opakovanom návrhu na zastavenie exekúcie musí sudca pristúpiť aj k uplatneniu koncentračnej zásady
podľa ustanovenia § 61k ods. 3 a ods. 4 v spojení s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

Uplatňovanie koncentračnej zásady v rozhodovaní o návrhoch na zastavenie exekúcie sa prejavuje
aj v tom, že v opakovaných návrhoch, prípadne v sťažnosti voči zamietavému rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka, nemožno účinne uvádzať nové skutočnosti a predkladať nové dôkazy. Povinný vo
svojom návrhu na zastavenie exekúcie a tiež v následnej sťažnosti použil argumenty o nevykonateľnostiexekučného titulu s poukazom na stavebné riešenie susediacich budov, žiadal súd o zabezpečenie
statického posudku, projektovej dokumentácie, resp. poukazoval na nutnosť existencie právoplatného
rozhodnutia stavebného úradu o povolení odstrániť stavbu, a to napriek tomu, že v čase vydania

exekučného titulu (v konaní pred súdom, kde došlo k schváleniu súdneho zmieru sp.zn. 12C/582/1998),
sa k odstráneniu spornej časti stavby dobrovoľne zaviazal a od toho momentu až doposiaľ žiadne
technické či stavebné problémy brániace výkonu tejto povinnosti neuvádzal. Súd z celkových okolností
prípadu nadobudol pochybnosť, či povinný vzhľadom na celkovú argumentáciu ohľadom nemožnosti
vykonať uzatvorený zmier vôbec niekedy reálne mienil svoju povinnosť zo schváleného zmieru splniť.

S poukazom na všetko uvedené postupoval vyšší súdny úradník správne, keď v konaní o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie použil koncentračnú zásadu. Na uvedenom stave sa nič nezmenilo
ani v rámci sťažnostného konania.

21. Z podaní, ktoré tvoria obsah spisu je nesporné, že povinnosti obsiahnuté v exekučnom titule sú zo
strany povinného vykladané rôzne, v dôsledku čoho koná povinný podľa svojho vlastného uváženia

a neraz aj v rozpore s vykonateľnými výrokmi uznesenia o schválení zmieru. Z argumentov účastníkov
konania je zjavné, že vzájomné vzťahy medzi nimi sú veľmi vypäté, vyhrotené a boli vyhrotené aj v čase
podania návrhu na vykonanie exekúcie. V priebehu konania nebola preukázaná snaha – na obidvoch
stranách, ktorá by preukazovala dobrovoľné plnenie povinnosti umožniť nerušené užívanie predmetných
nehnuteľností. Sudca prvej inštancie zdôrazňuje, že na to, aby bol účel súdneho rozhodnutia

uskutočnený, je nevyhnutné, aby došlo medzi oprávneným a povinným k určitej forme dohody, resp.
aspoň k vzájomnému tolerovaniu. Tak sa predíde vzniku nedorozumení a konfliktov, ktoré nie je
možné vyriešiť vydaním akéhokoľvek autoritatívneho rozhodnutia. Povinnosti, ktoré boli stanovené
exekučným titulom, je potrebné chápať ako nástroje na uskutočnenie jeho podstaty, ktorou je užívanie
vecí patriacich do osobného vlastníctva toho-ktorého účastníka konania. Ako k tomu dôjde, leží na

pleciach oprávneného ako aj na povinného. Pretože bez dohody, pri ktorej s veľkou pravdepodobnosťou
budú musieť ustúpiť obe strany, nebude užívanie nehnuteľností komfortné pre nikoho. Sudca mal
z obsahu súdneho spisu preukázané jasne formulované povinnosti, ktoré majú byť plnené zo strany
povinného a ktoré sú ku dňu vydania tohto rozhodnutia stále platné.

22. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého
exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé,
kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností,
súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným
poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinnými tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie.

23. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami v zmysle ustanovení
Exekučného poriadku a dospel k záveru, že nie je dôvodný. Vyšší súdny úradník vyhodnotil tvrdenia
povinného taktiež ako nepreukázané. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil
žiadny relevantný doklad, resp. dostačujúci dôkaz, ktorým by bolo preukázané, že exekúciu na

judikované nepeňažné plnenie nie je možné vykonať. Súd už vyššie uviedol, že povinnosť uložená
exekučným titulom je nesporná. Súd v základnom konaní jednoznačne, na podnet samotných
účastníkov a s ich výslovným súhlasom, judikoval povinnosti súvisiace s vlastníckym právom k spornej
nehnuteľnosti. Dohodu uzatvorenú medzi účastníkmi právoplatne schválil ako súdny zmier, nakoľko
táto nebola v rozpore s ustanovením § 135 Občianskeho zákonníka ani s inými právnymi predpismi.

S poukazom na uvedené má súd prvej inštancie za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v
súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
nepreukázaldôvodynazastavenieexekúcie.Keďženebolzistenýtakýtodôvod,súdsťažnosťpovinného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/461/2018 zo dňa 28.04.2022 ako
nedôvodnú zamietol. (výrok I. tohto uznesenia)

24. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd
rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s
tým súvisiacich.

25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené
s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

27.Podľa §199eods.1vetaprváExekučnéhoporiadku,akjezástupcomoprávnenéhoalebopovinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

28. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie
je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s

nepomernými ťažkosťami.

29. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu,

zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

30. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného žiadal o priznanie náhrady trov konania
od povinného. Súd prvej inštancie priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti
s vyjadrením k sťažnosti zo dňa 15.11.2021, a to v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami

Exekučného poriadku a vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Uplatnené trovy exekúcie spočívajú z trov právneho
zastúpenia celkovo v sume 63,21 Eur (výška odmeny za jeden polovičný úkon právnej služby je podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky vo výške 41,81 Eur + 1x režijný paušál
za rok 2021 á 10,87 Eur + 20% DPH).

31. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného vynaložené
v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti za preukázané, odôvodnené a účelné. Trovy konania, ktoré
boli oprávneným priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k
povereniu na vykonanie exekúcie. (výrok II. tohto uznesenia).

32. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

33. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

34. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je pre vyriešenie otázky náhrady
nákladovkonaniakľúčovézistenie,čiapokiaľáno,ktorýzúčastníkovzprocesnéhohľadiskamalúspech.

Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé
konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nepriznal mu nárok na náhradu
trov konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. (výrok III. tohto uznesenia)

35.Vzhľadomnavšetkokonštatovanérozhodolsudcaprvejinštancietak,akojetouvedenévovýrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného
poriadku).Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods.
4 Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici dňa 15. augusta 2023

JUDr. Katarína Zdechovanová
s u d k y ň a