Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322203764
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hrehová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8322203764.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v spore žalobcu: Bytové družstvo Humenné,

IČO: 00 223 051, so sídlom Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, právne zastúpený JUDr. Tatianou
Andrejcovou, advokátkou, so sídlom Laborecká 58, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1./ A. B. C.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. D. XXXX/XX, XXX XX E., 2./ A. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. D.
XXXX/XX, XXX XX E., t.č. F. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 1.322,03 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 202,03 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 202,03 Eur od 01.12.2022 do zaplatenia a to v pravidelných
mesačných splátkach po 70,- Eur, splatných k 15 dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc právoplatnosťou

tohto rozsudku, s tým, že omeškaním s jednou splátkou sa stane splatným celý dlh naraz.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaným v 1. a 2.rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudomáhal,abysúdzaviazalžalovanýchnazaplateniespoločneanerozdielnesumu
1.322,03 Eur ako aj úroku z omeškania vo výške 7% ročne z dlžnej sumy od 01.12.2022 do zaplatenia.
Zároveň sa žalobca domáhal náhrady trov konania.

2. Predmetnú žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX,
nachádzajúceho sa na ul. D. XXXX/XX v E., ktorý spravuje žalobca. Žalovaní sú povinní na účet
bytového domu platiť preddavky za poskytované plnenia spojené s bývaním, preddavky do fondu
prevádzky, údržby a opráv a poplatok za výkon správy, mesačne v sume 210,60 Eur podľa mesačného
predpisu úhrad, vydaného žalobcom. Žalovaní túto povinnosť neplnili pravidelne, v dôsledku čoho ku
dňu 30.11.2022 dlhujú na predmetných platbách sumu 1.322,03 Eur. Čo sa týka aktívnej legitimácie

žalobca poukázal na ustanovenia § 9 ods.8 a § 8b ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov.

3. Žalobca k žalobe priložil čiastočný výpis z LV č.XXXX v kat. území E., prehľad úhrad žalovaných za
byt č. XX vo vchode č.XX v bytovom dome č. XXX za obdobie od 01/2022-11/2022 a zmluvu o výkone
správy č. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2007.

4. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý bol žalovanému v 1.rade doručený dňa 2.1.2023
a žalovanej v 2.rade dňa 27.2.2023. Žalovaný v 1.rade podal voči predmetnému platobnému rozkazu
odpor, ktorý bol súdu doručený dňa 5.1.2023, teda v zákonnom stanovenej lehote a ktorý odôvodnil tým,
že žalovaný v 1.rade nemal vedomosť o nedoplatku. Taktiež uviedol, že nedoplatok uhradí cez splátkovýkalendár po tom, čo preverí svoje doterajšie platby. Vo vzťahu k svojej majetkovej situácií poukázal
na svoje výdavky, ktoré spočívajú v splátkach úveru VÚB, a.s. vo výške 120,- Eur, splátka spoločnosti
Home Credit v sume 19,90 Eur, preddavok za poskytovanie plynu SPP vo výške 11,- Eur a preddavok na

elektrinu vo výške 22,- Eur. Dňa 20.1.2023 doručil súdu aj doklady a to email, adresovaný žalobcovi od
žalovanéhov1.rade,rozhodnutieSociálnejpoisťovneozvýšenístarobnéhodôchodkuzodňa1.12.2022,
informácie od Home Credit žalovanému v 1.rade zo dňa 31.8.2022, potvrdenie o úhradách spotrebného
úveružalovanýmv1.radeveriteľoviVÚB,a.s. zodňa30.12.2022,potvrdenieovýškesplátkyspoločnosti
Orange, email od žalovaného v 1.rade žalobcovi zo dňa 23.1.2023, príjmový pokladničný doklad zo dňa

2.9.2022, potvrdenie z VÚB, a.s. o úhradách žalovaného v 1.rade na účet Bytového družstva Humenné
zo 25.2.2022, dňa 19.4.2022, dňa 13.10.2022 a dňa 9.1.2023.

5. Žalobca v replike zo dňa 21.3.2023 uviedol, že z obsahu podania žalovaného v 1.rade nevyplýva, že
by voči platobnému rozkazu podával odpor, nakoľko nepoprel výšku uplatnenej sumy, ani nešpecifikoval
svoju obranu proti uplatnenému nároku ako to má na mysli § 267 ods.1 CSP, a preto navrhol odpor

podľa § 267 ods. 2 písm. c) CSP odmietnuť. V prípade, ak sa súd nestotožní s uvedeným záverom,
žalobca uviedol, že k 28.2.2023 eviduje voči žalovaným dlh na úhradách v sume 1.391,38 Eur. Taktiež
poukázal na to, že žalovaní boli povinní uhrádzať podľa mesačného predpisu sumu 210,60 Eur do
31.1.2023 a od 1.2.2023 sú povinní uhrádzať sumu 238,15 Eur. Žalobca poukázal na to, že po podaní
žaloby žalovaní v mesiaci december 2022 neuhradili žiadnu sumu, v januári 2023 uhradili sumu 290,-

Eur, v mesiaci február sumu 300,- Eur, teda neuhradili po podaní žaloby v plnej čiastke ani mesačné
predpisy za mesiace december 2022, január 2023, február 2023 a ani čiastočne neuhradili uplatnenú
dlžnú sumu. Taktiež žalobca uviedol, že s poukazom na príjmy a výdavky žalovaného v 1.rade je zrejmé,
že tento nebude schopný splácať mesačný predpis a splátku uplatneného dlhu, preto má žalobca za to,
že splátkový kalendár nie je správnym riešením, a preto s takouto formou splácania dlhu nesúhlasí. Na

podanej žalobe zotrval v celom rozsahu.

6. Čo sa týka návrhu žalobcu, aby súd odmietol odpor proti platobnému rozkazu podľa § 267 písm.
c) CSP, k uvedenému súd konštatuje, že tento bol posúdený podľa jeho obsahu, pričom s poukazom
na spotrebiteľský charakter predmetného právneho vzťahu a postavenie žalovaných ako spotrebiteľov,

súd v zmysle čl. 6 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku v spojení s § 267 osd.3
Civilného sporového poriadku prihliadol na žalovaným v 1.rade tvrdené skutočnosti o nevedomosti
celkovej výšky dlhu s tým, že preverí svoje doterajšie platby, a uvedené posúdil ako popretie žalobcom
uplatneného nároku čo do výšky ako aj do dôvodu uplatneného nároku. V dôsledku uvedeného došlo
kzrušeniuplatobnéhorozkazupostupompodľa§267ods.4Civilnéhosporovéhoporiadkuaknariadeniu

pojednávania vo veci.

7. Žalovaná v 2.rade sa na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k žalobe a k podaniam žalovaného v 1.rade,
v súdom stanovenej lehote nevyjadrila.

8. Dňa 22.6.2023 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom žalobca zotrval na ním doposiaľ
uvedenej argumentácii ako aj na žalobe v plnom rozsahu a poukázal na to, že čo sa týka úhrad, ktoré
mal žalovaný v 1.rade zaplatiť, tak tieto boli započítané a sú uvedené v prehľade úhrad, ktorý žalobca
predložil na pojednávaní, pričom napriek týmto úhradám dlh žalovaných predstavuje k 31.5.2023 sumu
1.410,41 Eur, čo prevyšuje dlžnú sumu, ktorú si žalobca uplatnil v žalobe. Taktiež žalobca uviedol,

že svoju žalobu nerozširuje a táto žaloba sa týka len pohľadávky, ktorá vznikla voči žalovaným do
30.11.2022. Na otázku súdu, akým spôsobom boli zarátané úhrady žalovaných na ich dlh, žalobca
uviedol, že ich splátky sa zarátajú na aktuálne splatnú splátku a suma uhradená nad sumu stanoveného
mesačného predpisu je následne započítaná na najstaršiu splatnú pohľadávku. Taktiež žalobca uviedol,
že uvedené nevyplýva zo žiadnej dohody, uzatvorenej medzi stranami sporu.

9. Žalovaný v 1.rade na predmetnom pojednávaní uviedol, že zaslal súdu potvrdenie o zaplatení 600,-
Eur, avšak táto suma podľa jeho názoru nebola nikde zarátaná. Následne však po tom, čo mu žalobca
poukázal na prehľad úhrad, ktorý žalobca predložil na pojednávaní, žalovaný uviedol, že všetky úhrady,
ktoré sú v tomto výpise sú správne a nevie o žiadnych ďalších úhradách, ktoré by žalovaní žalobcovi

uhradili. Taktiež uviedol, že v súčasnosti je schopný uhrádzať žalobcovi sumu 300,- Eur, z čoho vyplýva,
že viac ako 70,- Eur pôjde na úhradu dlhu. Žalovaný v 1.rade taktiež uviedol, že čo sa týka jeho
majetkových pomerov, tak jeho dôchodok je 640,- Eur, tento sa má však od augusta 2023 zvýšiť o 70,-
Eur, a preto od tohto momentu je ochotný uhrádzať žalobcovi sumu 300,- Eur. Jeho výdavky predstavujúsplátku pôžičky, ktorú pôvodne splácal vo výške 300,- Eur, teraz si splátky znížil na výšku 116,- Eur
a taktiež jeho výdavky predstavujú aj výdavky na zabezpečenie základných životných potrieb ako napr.
na stravu. Tiež poukázal na to, že prešiel od dodávateľa verejných služieb spoločnosti Orange k O2,

kde má oveľa nižšie mesačné výdavky.

10. Žalovaná v 2.rade sa k žalobe ani písomne a ani ústne na pojednávaní dňa 22.6.2023, napriek jej
osobnej prítomnosti, nevyjadrila. Uviedla iba to, že ona v danom byte nebýva a má záujem ho predať,
keďže tento patrí do BSM, avšak žalovaný v 1.rade sa doteraz vyhýbal jeho predaju.

11. Žalobca na predmetnom pojednávaní navrhol vydať rozsudok pre uznanie nároku vzhľadom na
vyjadrenie žalovaného v 1.rade, kde tento uviedol, že si je vedomý toho, že má voči žalobcovi dlh, avšak
žiada, aby ho súd zaviazal zaplatiť tento dlh v splátkach. Vo vzťahu k uvedenému súd konštatuje, že
predmetný návrh žalobcu súd na pojednávaní zamietol a to s poukazom na ustanovenie § 283 Civilného
sporového poriadku, v zmysle ktorého, ak na strane žalovaného vystupuje viacero subjektov, je na

vydanie rozsudku pre uznanie nároku potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci žalovaní. V danej veci
na strane žalovaných vystupujú dva subjekty, pričom žalovaná v 2.rade v žiadnom zo svojich vyjadrení
neuznala žalobcom uplatnený dlh a to ani čo do dôvodu ani čo do výšky. V tejto súvislosti je taktiež
potrebné uviesť, že ani samotný žalovaný v 1.rade neuviedol, že by uznával dlh žalobcu v ním uplatnenej
výške, tento iba prehlásil, že si je vedomý, že žalobcovi dlhuje na úhradách do fondu a tento dlh chce

uhradiť v splátkach, avšak poukazujúc na jeho vyjadrenia na pojednávaní, kde spochybňoval výšky
predpisov žalobcu, ako aj odkazujúc na skoršie vyjadrenia, kde spochybňoval aj samotnú výšku dlhu,
keďže žalobcovi nepravidelne uhrádzal určité platby, nemožno tento prejav žalovaného aj s poukazom
na čl. 6 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku považovať za určité uznanie nároku,
ktoré nevzbudzuje dôvodné pochybnosti. Vzhľadom na uvedené súd po riadnom vykonaní dokazovania

rozhodol o merite veci bez toho, aby postupoval podľa prvej hlavy, tretej časti Civilného sporového
poriadku.

12. Súd sa oboznámil so stranami sporu predloženými listinnými dokladmi, nakoľko tieto boli
protistranám doručené a tieto nespochybnili ich platnosť, ani skutočnosti v nich uvedené, preto súd

postupom podľa § 204 CSP nevykonával dokazovanie ich prečítaním. Žiadne ďalšie dôkazy neboli
stranami sporu navrhnuté. Na základe predložených listinných dokladov mal súd za preukázané, že
žalovaní sú vlastníci bytu č.XX na X.poschodí bytového domu súp. č. XXXX vo vchode XX. Výkon
správy v bytovom dome, v ktorom žalovaní vlastnia byt, zabezpečuje na základe zmluvy o výkone
správy č. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2007 žalobca. Podľa čl.I písm. d) tejto zmluvy žalobca ako

správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vymáhanie nedoplatkov
vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov. Podľa čl. III bod 1 predmetnej zmluvy
je správca oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
pred súdom, správu domu vykonávať samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, je oprávnený zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní

škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v domu, vymáhať vzniknuté nedoplatky aj súdnou cestou a v exekučnom konaní, podať
návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome v zmysle čl. IV bod
15 tejto zmluvy a uzatvárať v mene vlastníkov zmluvy o nájme spoločných priestorov a spoločných
zariadení v dome. Podľa čl. IV bod 4.3 je správca povinný v oblasti finančno-ekonomickej agendy

starať sa o zverené finančné prostriedky, vypočítavať vlastníkom bytov a nebytových priestorov výšku
mesačných preddavkov na úhradu za služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov.
Pri stanovení výšky preddavkov vychádza vždy z predpokladaných nákladov na budúci rok a berie
do úvahy náklady z predchádzajúceho roka, vedie priebežnú evidenciu platieb za plnenia, vedie
evidenciu upomienok pre neplatičov a prehľad ich vysporiadania, vykonáva ročné vyúčtovanie plnení za

služby do 31.5 nasledujúceho roka, vedie samostatné analytické účty a účtovnú agendu zobrazujúcu
finančný a účtovný stav hospodárenia za dom, oddelene za každý spravovaný dom. Podľa bodu 5
predmetného článku zmluvy je správca oprávnený po predchádzajúcom oznámení vlastníkom bytov
a nebytových priestorov v dome meniť výšku mesačných preddavkov na úhradu za plnenia spojené
s užívaním bytov a nebytových priestorov, ak je na to dôvod vyplývajúci zo zmeny právnych predpisov,

z rozhodnutia cenových orgánov, zo zmeny spotrieb tepla, teplej a studenej vody alebo zo zmeny
rozsahu poskytovaných služieb.13. Z prehľadu úhradu je zrejmé, že za obdobie od januára do júna 2022 boli predpísané preddavky do
tohto fondu vo výške 204,43 Eur, od júla do novembra 2022 boli predpísané preddavky vo výške 210,60
Eur. Z prehľadu úhrad, ktorý predložil žalobca na pojednávaní dňa 22.6.2023 a ktorý bol žalovaným

na predmetnom pojednávaní doručený s tým, že títo nespochybnili jeho obsah a skutočnosti v ňom
uvedené, je zrejmé, že žalovaní zaplatili žalobcovi sumu 600,- Eur vo februári 2022, sumu 125,- Eur
v apríli 2022, sumu 598,80 Eur v septembri 2022 a 300,- Eur v októbri 2022, teda celkovo za rok 2022
k 30.11.2022 uhradili sumu 1.623,80 Eur. Taktiež z uvedeného prehľadu je zrejmé aj to, že žalovaní
uhrádzali žalobcovi jednotlivé platby aj po podaní žaloby, pričom uhradili sumy 290,- Eur v januári 2023,

sumu 300,- Eur v mesiaci február 2023, sumu 270,- Eur v mesiaci máj 2023 a sumu 260,- Eur za mesiac
jún2023.Zuvedenéhoprehľaduvyplývaajskutočnosť,žežalobcakjanuáru2022evidovalužalovaných
dlh na nedoplatkoch na úhradách do fondu prevádzky údržby a opráv vo výške 632,91 Eur.

14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len
zákon č. 182/1993 Z.z.), tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a

nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a
povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

15. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“) alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba,

s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“).
Vlastnícibytovanebytovýchpriestorovvdomesúpovinnízabezpečiťsprávudomuspoločenstvomalebo
správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového
priestoru v dome.

16. Podľa §7b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené
týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia
spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník
bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len „úhrady za plnenia"), a s
fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové
priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo
iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové
priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok.

17. Podľa § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní
uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.

18. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo zánik

schválené podľa § 14b ods. 1 písm. e) sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, ak sú podpísané správcom a osobou poverenou vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v
dome, pričom pravosť podpisov týchto osôb musí byť úradne osvedčená.

19. Podľa § 8b ods. 1 písm.e) zákona č. 182/1995 Z.z. pri správe domu je správca povinný sledovať

úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky,

20. Podľa § 10 ods. 1, prvá veta zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať

preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca
nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

21. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za

plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi
bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového
priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového
priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanievýťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a
odvádzanie odpadových vôd.

22.Podľa§566ods.2Občianskehozákonníka,pričiastočnomplnenípeňažnéhodlhusaplneniedlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

23. Ako bolo vyššie konštatované, súd má za preukázané, že žalovaní sú vlastníkmi bytu v bytovom
dome, v ktorom výkon správy zabezpečuje podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. na základe zmluvy

o výkone správy č. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2007 žalobca ako právnická osoba, ktorá má v
predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Právne vzťahy medzi
žalobcom a žalovanými upravuje jednak predmetná zmluva o výkone správy ako aj zákon o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov a jedná sa o spotrebiteľský vzťah medzi týmito subjektmi.

24. Jednou z povinností vlastníkov bytov, a teda aj žalovaných, upravených v ustanovení § 7b ods.5

zákona č. 182/1993 Z.z, je povinnosť uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv
v dome, ako aj úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu s výnimkou úhrad za služby, ktoré vlastník
bytuuhrádzapriamododávateľovi.Demonštratívnyvýpočettýchtoslužieb,zaktorésaodvádzajúúhrady
za plnenia, je uvedený v ust. § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z.. Z predložených listinných dokladov
je tunajšiemu súdu zrejmé, že žalovaným boli predpísané úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv

od januára 2022 do júna 2022 vo výške 204,43 Eur mesačne a od júla 2022 až do novembra 2022,
t.j. po mesiac, do ktorého si žalobca uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému titulom predmetného
nároku, vo výške 210,60 Eur mesačne. Vzhľadom na uvedené boli žalovaní povinní za obdobie od
1.1.2022 do 30.11.2022 2022 uhradiť žalobcovi sumu 2279,58 Eur. Taktiež žalobca k 1.1.2022 evidoval
u žalovaných dlh za predchádzajúce obdobie vo výške 632,91 Eur a v máji 2022 žalobca vykonal

vyúčtovanie v zmysle 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., kde bol žalovaným vyúčtovaný nedoplatok
vo výške 33,34 Eur. Poukazujúc na uvedené boli žalovaní povinní žalobcovi uhradiť do 30.11.2022
sumu 2945,83 Eur. Z predložených dokladov je súdu zrejmé, že žalovaní žalobcovi od 1.1.2022 až do
vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.j. do 22.6.2023 uhradili celkovo sumu 2743,80 Eur, teda
dlhžalovanýchnaúhradáchdofonduprevádzky,údržby aoprávzaobdobiedo30.11.2022predstavoval

sumu 202,03 Eur (2945,83 Eur - 2743,80 Eur).

25. Súd započítal platby žalovaných, ktoré títo uhradili po 1.12.2022 až do rozhodnutia súdu prvej
inštancie, teda v celkovej sume 1120,- Eur na úhradu predmetného dlhu a to s poukazom na povinnosť
veriteľa pri existencii viacerých pohľadávok voči tomu istému dlžníkov najskôr započítať platby dlžníka,

ktoré tento poskytol veriteľovi bez označenia záväzku, ktorý chcel uhradiť, na najskôr splatný záväzok
a to najskôr na istinu až následne na jej príslušenstvo a to s poukazom na princíp priority. Uvedená
povinnosť vyplýva z judikatúry súdov, pričom tunajší súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu
v Brne sp.zn. 16 Co 579/87 zo dňa 4. 2. 1988, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdov R 13/1990 a ktorý doposiaľ nebol prekonaný ani zmenený iným súdnym rozhodnutím, ktoré by

bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR. Z judikátu R 13/1990 vyplýva: „Jestliže dlužník
neuvede při plnění dluhu, který z více dluhů chce plnit, uhradí se dluh nejdříve splatný, třebaže by mohl
být i promlčený. V takovém případě nemůže se už dlužník následně dovolávat s úspěchem promlčení
dluhu, na který bylo plněno uvedeným způsobem.“

26.Tunajšísúdnapodporusvojhoprávnehozáveruopovinnostiveriteľauhradiťnajskôrsplatnézáväzky
a až následne uhrádzať v poradí nasledujúce splatné záväzky poukazuje na právne závery, vyslovené
v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky v rozhodnutí sp.zn. 26Cdo/1649/2004 z 15.6.2005,
ktoré sú vzhľadom na vtedy platnú právnu úpravu ČR aplikovateľné aj na slovenskú právnu úpravu.
Z uvedeného rozhodnutia súd poukazuje na nasledovné závery, kde NS ČR vyslovil, že na rozdiel od

obchodných záväzkových vzťahov alebo pracovnoprávnych vzťahov, u ktorých je splnenie viacerých
dlhov (záväzkov, nárokov) u toho istého veriteľa upravené v zákone (porovnaj § 330 Obchodného
zákonníka ČR, §254 ods. 2 Zákonníka práce ČR), Občiansky zákonník (v platnom znení) ako právny
predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy, výslovnú úpravu zániku viacerých dlhov u toho istého
veriteľa v dôsledku ich splnenia neobsahuje; právna úprava, pôvodne upravená v ustanovení § 73

Občianskeho zákonníka (podľa ktorého, ak majú byť splnené tomu istému veriteľovi dlžníkom viaceré
dlhy a plnenia nestačia na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný dlh, o ktorom dlžník pri plnení prehlásil, že
ho chce splnil; inak je plnením uhradený dlh najskôr splatný) bola dňom 31.12.1991 zrušená, bez toho,
aby bola nahradená inou, totožnou alebo odlišnou, úpravou. Z uvedeného však nemožno odvodzovať,že by otázka splnenia viacerých dlhov vzniknutých z občianskoprávnych vzťahov, ktoré má dlžník
u toho veriteľa, nebola v práve riešená. Pri inom riešení nemožno s ohľadom na ustanovenie §1
Obchodného zákonníka ČR, vychádzať z ustanovenia §330 Obchodného zákonníka ČR, a obdobne

to platí i o ustanovení § 254 ods. 2 Zákonníka práce ČR. Ak zákon neobsahuje výslovnú úpravu, ako
postupovať a nie je možné vychádzať ani z analógie (§853 Občianskeho zákonníka), musí súd svoje
rozhodnutie založiť práve na základných princípoch právneho poriadku, ktorými sa riadi právna úprava
občianskoprávnych vzťahov. Ak splnenie dlhu (solúcia) predstavuje v prvom rade jednostranný právny
úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu

zo záväzku alebo z iného občianskoprávneho vzťahu, vyplýva z toho tiež, že z viacerých dlhov, ktoré
má dlžník u toho istého veriteľa, je vyrovnaný (ak nestačia plnenia na úhradu všetkých dlhov) ten
z nich, o ktorom dlžník prehlási pri plnení úmysel ho splniť. V prípade, ak plnenia nestačia na úradu
všetkých dlhov u toho istého veriteľa a dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viacerých dlhov (poprípade v akej
časti) chce vyrovnať, neprechádza „právo voľby“, ktorý z viacerých dlhov bol uhradený, prípadne v akej
výške, na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom právnom

úkone, ktorým plnenie príjme a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viacerých dlhov si plnenie započíta
(ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov dlžníka) nemá žiadnu právnu relevanciu.
Pri úvahe, ktorý z dlhov bol za tejto situácie vyrovnaný, potom možno vychádzať zo zásady priority
(prednostného vyrovnania niektorého z viacerých dlhov, založeného napríklad na dobe ich splatnosti,
na úrovni ich zabezpečenia, na ich povahe a pod) alebo zo zásady proporcionality (pomerného

vyrovnávania všetkých dlhov); ak sa nemôže uplatniť zásada priority, alebo pravidlá stanovené pre
prednostné vyrovnanie dopadajúce na viacero dlhov, je treba postupovať ako je zrejmé z povahy veci
podľa zásady proporcionality (porovnaj rozsudky NS ČR zp dňa 7.7.2004 sp.zn. 21Cdo/326/2004 ako
aj z 27.1.2005 sp.nz. 33Obo 1112/2003).

27. Vzhľadom na to, že závery o potrebe aplikácie princípu priority sú plne aplikovateľné aj v predmetnej
právnej veci, súd vyhodnotil za nesprávny postup žalobcu, ktorým tento, podľa jeho vyjadrení na
pojednávaní, započítaval platby dlžníkov najskôr na aktuálne splatný predpis a iba v rozsahu, v ktorom
platba žalovaných prevyšovala predpísanú sumu, bola táto suma započítaná na úhradu ďalších
splatných predpisov, avšak s výnimkou tých, ktoré boli predmetom tohto konania, nakoľko žalobca

napriek jednotlivým úhradám žalovaných nad predpísanú sumu, neupravil žalobou uplatnenú sumu,
pričom tieto úhrady započítal na iné dlžné predpísané mesačné preddavky do fondu údržby, ktoré
žalovaní neuhradili v lehote ich splatnosti po podaní žaloby. Taktiež z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní
dňa 22.6.2023 je zrejmé, že uvedený postup nebol medzi stranami sporu dohodnutý a zvolil si ho
samotný žalobca bez akejkoľvek opory v právnom predpise alebo zmluvnom dokumente. Poukazujúc

na vyššie vyslovené závery súdu, že žalobca mal povinnosť započítať jednotlivé úhrady žalovaných
na najskôr splatné pohľadávky žalobcu, súd uvedeným postupom započítal všetky platby žalovaných,
ktoré boli vykonané od 1.1.2022 do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci, t.j. do 22.6.2023 na
úhradu pohľadávky žalobcu, v dôsledku čoho dospel k záveru, že žalovaní dlhujú žalobcovi titulom
neuhradených preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, predpísaných do 30.11.2022 sumu

202,03 Eur, preto súd čiastočne vyhovel žalobe a priznal žalobcovi uvedenú sumu 202,03 Eur z pôvodne
uplatnenej sumy 1322,03 Eur.

28. Čo sa týka nároku na úrok z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil vo výške 7% ročne z dlžnej
sumy, teda zo sumy 1322,03 Eur od 1.12.2022 do zaplatenia, súd k uvedenému konštatuje, že má

za preukázané, že žalovaní sa k 1.12.2022 omeškali s úhradou jednotlivých preddavkov do fondu
prevádzky, údržby a opráv, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca napriek jednotlivým úhradám
tohto nároku žalovanými po podaní žaloby, na tieto neprihliadal a nezapočítal ich na úhradu dlhu
žalovaných, ktorý vznikol do 30.11.2022, pričom ako bolo vyššie uvedené takto postupovať mal, vznikol
v predmetnom spore stav dôkaznej núdze, keďže žalobca súdu neuviedol a ani nepreukázal, k akému

dňu boli žalobcovi pripísané predmetné platby na účet. Z dokladov, ktoré súdu predložil žalobca, vyplýval
iba mesiac, v ktorom žalovaní jednotlivé platby žalobcovi poukázali, avšak z týchto dokladov nebolo
zrejmé, k akému konkrétnemu dátumu boli žalobcovi platby uhradené, v dôsledku čoho by súd priznával
príslušenstvo pohľadávky z postupne znižujúcej sa dlžnej sumy. Keďže žalobca uvedené skutočnosti
súdu netvrdil a ani nepreukázal, súd vychádzal iba zo stranami sporu tvrdených a preukázaných

skutočností, pričom žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania vo výške 7% ročne (s poukazom
na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
v zmysle ktorého je sadzba úroku z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričomk 1.12.2022 bola úroková sadzba ECB vo výške 2%) zo sumy 202,03 Eur (keďže žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom dňa, ku ktorému mu žalovaní splácali ním uplatnený dlh v predmetnom
konaní, v dôsledku čoho súd nemohol určiť úroky zo znižujúcej sa sumy dlhu s ohľadom na jednotlivé

platby žalovaných po podaní žaloby, vychádzal súd zo skutočnosti, že k 1.12.2022, t.j. dňu ku ktorému
si žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania, boli žalovaní v omeškaní s úhradou dlhu minimálne
v sume 202,03 Eur, nakoľko v tejto výške bol ich dlh aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) od
1.12.2022 do zaplatenia. V ostatnom rozsahu súd uplatnené príslušenstvo zamietol, keďže ako už bolo
konštatované, nebolo žalobcom v konaní tvrdené a ani preukázané, ku ktorým dňom boli žalovanými

uhradené jednotlivé platby žalobcovi, a teda nebolo možné určiť úroky z inej sumy ako z tej, z ktorej
s istotou boli žalovaní ku dňu 1.12.2022 v omeškaní.

29. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie o právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

30. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

31. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd určil žalovaným lehotu na splnenie povinnosti
uloženej rozhodnutím súdu v splátkach s ohľadom na ich sociálnu a majetkovú situáciu ako aj s
prihliadnutím na legitímne očakávanie veriteľa o úhrade dlhu v primeranej dobe. V tejto súvislosti súd
prihliadal na fakt, že žalovaná v 2.rade v predmetnom byte nebýva, pričom táto si sama zabezpečuje
potrebubývanianainommiestebezspoluúčastižalovanéhov1.rade.Vpredmetnombytebývažalovaný

v 1.rade, ktorý prehlásil, že vzhľadom na jeho príjem, ktorý predstavuje dôchodok vo výške 640,- Eur,
je schopný platiť žalobcovi maximálne sumu 300,- Eur, pričom do tejto sumy bolo potrebné zahrnúť
aj bežné preddavky do fondu, ktoré sú splatné každý mesiac, aktuálne vo výške 238,15 Eur, preto
súd uložil povinnosť žalovaným splácať dlh v mesačných splátkach po 70,- Eur, keďže uvedenú sumu
žalovaný v 1.rade uviedol, že je schopný splácať aj s prihliadnutím na ostatné mesačné výdavky, ktoré na

pojednávaní dňa 22.6.2022 súdu uviedol a listinnými dokladmi na č.l. 29-33 súdu aj preukázal a zároveň
splácaním dlhu v predmetných splátkach bude žalobcovi dlh vyplatený za 4 mesiace od právoplatnosti
predmetného rozhodnutia, čo je v súlade s legitímnymi očakávaniami veriteľa.

32. Taktiež súd považuje za potrebné len na okraj dať do pozornosti žalovaným, že okrem predmetného

dlhu, ktorý predstavuje dlh na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorý vznikol do
30.11.2022 a na úhradu ktorého ich súd zaviazal splácať splátky vo výške 70,- Eur mesačne, majú títo
aj naďalej zákonnú povinnosť platiť žalobcovi mesačné predpisy na úhradu platieb do fondu prevádzky,
údržby a opráv v žalobcom predpísanej výške.

33. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, tak v danej právnej veci bol žalobca úspešný v rozsahu
15 % z pôvodne v žalobe uplatnenej sumy. V rozsahu 85 % bola žaloba zamietnutá, a preto v uvedenom
rozsahu boli úspešní žalovaní, ktorým by vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70%, avšak
s poukazom na čl. 17 Základných zásad Civilného sporového poriadku a zásadu hospodárnosti, súdnepriznal žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania a to z dôvodu, že žalovaní si nárok
na náhradu trov konania neuplatnili a zo spisového materiálu súdu nevyplýval žiadny úkon, s ktorým
by boli spojené náklady žalovaných na bránenie ich práva, preto súd žalovaným právo na náhradu trov

konania nepriznal, nakoľko nemal za preukázané, že by žalovaným akékoľvek trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.